21. schôdza

Ďakujem za slovo. Martin, odkedy si spomenul v úvode svojho prejavu, že dnešným dňom bola konečne zriadená tá pracovná skupina, tak od tej chvíle rozmýšľam, čo by ma malo tešiť na tejto správe. Hovorím to preto, lebo nespomeniem si na jediný príklad, kedy v tomto parlamente niečo vyriešila nejaká pracovná skupina. V minulosti to bol skôr prostriedok na zmarenie veci alebo teda cesta, ako veci neriešiť. Dnes presne vieme pomenovať nedostatky tohto zákona. Áno, súhlasím s tým, že možno ani jeden z tých dvoch návrhov nerieši úplne všetky. Ale tie, ktoré sme pomenovali, tak presne na ne vieme navrhnúť aj riešenia. A normálny, bežný legislatívny proces by mal byť taký, že posunieme tie návrhy do druhého čítania a najbližšie týždne využijeme na to, aby sme jednak našli zhodu s koalíciou, keďže na konci dňa to potrebuje 90 hlasov, prípadne aby sme sa zhodli na ďalších pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré riešia aj ďalšie problémy, s ktorými, na ktoré sa zabudlo či už v našom návrhu alebo v návrhu Mira Beblavého.

Ďakujem. Kolega Martin Poliačik načrtol ďalšie také otvorené témy, ktoré sú tam a ktoré je pravda, že nerieši ani jedna novela, ale nedá sa to riešiť, neviem, či sa to dá vôbec riešiť v tomto zákone, a to je úloha výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ja ten výbor považujem za mimoriadne poddimenzovaný na to, akou úlohou sa v podstate má zaoberať. Treba si uvedomiť, že v niektorých krajinách, áno, je samostatný úrad, ktorý má možno päťtisíc zamestnancov a rieši konflikty záujmov, etiku verejných funkcionárov. Možno by bolo dobré pozrieť sa potom na príklady aj z ostatných krajín OECD, vyspelých krajín, ako konkrétne riešia tento problém a určite je dôležitá, ak, lebo zákon nám teda len nestačí. Vidíme, že zákon teraz máme a videli sme to pri viacerých podaniach, ktoré výbor riešil, že keď sa jednalo o pána Kaliňáka, tak hoci evidentne porušil ústavný zákon, tak to konanie bolo zastavené. Ak takýto politický prístup je k uplatňovaniu ústavného zákona, tak to potom odrádza všetkých. Čiže ústavný, mať dobrý ústavný zákon je jedna vec a potom je tu rad ďalších problémov, ktoré treba vyriešiť. Ďakujem.

Ja začnem od konca. No, Veronika, ak by ten zákon bol dobrý, tak mu Kaliňák neunikne, lebo by boli podstatne podrobnejšie majetkové priznania a bolo by úplne jasné, aká je jeho pozícia vo vzťahu k B. A. Hausu ako verejného funkcionára aj ako, aj ako spolumajiteľa ako keby jeho aktív nejakých. A je možné, že by hlasovanie dopadlo rovnako, ale tá politická motivácia by z toho trčala oveľa viacej ako dnes. Ten nedokonalý zákon, ten nedokonalý zákon tomu, tomu pomáha oveľa viac.
Druhá vec je, ako súhlasím, výbor by mohol byť mohutnejší. Dneska sme na úrovni tajomníčky, referentky a stážistu, stíhame, čo treba, ale ja by som len uvítal, keby mnohé z vecí, ktoré potrebujeme robiť navyše, by mali výživnejšie personálne obsadenie. A čo sa týka toho zákona alebo postavenia výboru, to je vec, ktorá, na ktorú sa vieme pozrieť, že ako funguje. Lebo na tých zasadnutiach výboru častokrát si hovoríme o tom, že tu by sme vedeli rozumnejšie rozhodnúť, keby nám to zákon lepšie povedal, že aké máme podmienky. Kdežto pri tej, pri tej komisii alebo, alebo nejakom novom orgáne by sa všetko kreovalo odznovu a tie riziká ešte nepoznáme. Takže iba preto sa prikláňam ako keby k tomu, k tomu známejšiemu modelu.
No a posledná vec, ja, dali sme vypracovať porovnanie s ostatnými krajinami a bude to vlastne pracovným materiálom tej komisie. Takže keďže si tiež jednou z členiek, tak alebo z členov, tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Hoci rozprava, si myslím, z hľadiska dĺžky nebola úplne adekvátna významu tých zmien, ktoré sú navrhované, myslím si, že aj z hľadiska obsahu a aj vzhľadom na diskusie iné v tomto parlamente ukazuje, že táto téma je veľmi dôležitá. Dovoľte mi zaujať stanovisko k dvom podstatným veciam, ktoré tu zazneli.
Prvá sa týka zmyslu vôbec takejto novely. Je zmysluplné takéto niečo podávať? Aj keby to bolo potom schválené, zmení to niečo, alebo, alebo to nezmení? Aj kolega Baránik v podstate hovoril o desiatkach rokov, ktoré by takáto zmena trvala, kým niečo prinesie. Naopak, zazneli tu argumenty proti. Dovoľte mi v tomto pléne jasne povedať, že keby tento zákon sa podarilo novelizovať spôsobom, akým teda predkladáme my, aj kolegovia z OĽANO, tak by došlo k zmenám pomerne zásadným a rýchlym. A to z toho dôvodu, že tento zákon nielen utesňuje diery v obsahu, ale on najmä zavádza konečne vymáhateľnosť tohto mechanizmu, a to je na ňom to najdôležitejšie. A preto od toho by sme ani nemali ustúpiť v prípadných politických rokovaniach, lebo naozaj tento zákon je len tak vplyvný, tak zmysluplný, ako aj je vynútiteľný. Kým nie je vynútiteľný, tak môže v ňom byť napísané čokoľvek. A preto ja za úplne kľúčové vôbec v ňom považujem to ustanovenie, že menšina sa môže obrátiť na Ústavný súd a ten rozhodne. Samozrejme, môžme spochybňovať aj Ústavný súd. Niektoré senáty rozhodujú tak, niektoré onak, ale určite tak, ako aj v iných častiach nášho súdneho systému by došlo aj k dobrým aj k zlým rozhodnutiam.
Ale tak, ako sme videli pri pánovi Kaliňákovi, vrátim sa k tomu pri kauze Bašternák, tam bolo niekoľko podnetov, z ktorých väčšina bola podľa môjho názoru kvalifikovaná a pri nestrannom rozhodnutí by bola uznaná. Som si istý, že keby tento zákon platil v dnešnej podobe, tak teda pardon, keby platil v tej navrhovanej podobe, tak dneska je niekoľko námietok na Ústavnom súde. Minimálne niektoré z toho by i uspeli a Ústavný súd by to parlamentu vrátil, aspoň v niektorých veciach alebo by priamo rozhodol. V každom prípade by vláda Roberta Fica dostala zásadný politický úder, pretože už by to nebola opozícia, už by to bol Ústavný súd, ktorý by hovoril, že porušuje väčšina ústavný zákon a odmieta svojho vlastného ministra dostatočne potrestať. To by bol zásadný pokrok napríklad už len v tejto jednej kauze, ktorú sme riešili.
Takže ja si myslím, že práve táto novela preto bola písaná pred štyrmi rokmi spolu všetkými a preto aj potom nakoniec SMER ju musel zablokovať, hoci SMER bol vtedy pod veľkým tlakom. On ju chcel schváliť, ale môžem povedať niečo, myslím, že je to aj verejná informácia. Pán Paška si ma zavolal vtedy, vtedajší predseda Národnej rady a dal mi najavo, že pokiaľ toto tam bude, tak SMER to nepodporí. A tak sa aj stalo, SMER to odvtedy nepodporil. A dokonca, keď som ja predkladal svoju verziu, ktorú tiež chcel, tak vždy tieto veci presne vyškrtol, pretože vedel, že v tej chvíli by stratil kontrolu. Ak tam takéto niečo nebude, SMER schváli akýkoľvek zákon, lebo vždy ho môže nedodržať. Ale ak ho raz bude musieť dodržiavať, vtedy nastane skutočná zmena v tomto parlamente.
A druhá vec, čo chcem povedať, je, naozaj pri zákonoch sa o tom málokedy hovorí, ale vymáhateľnosť je okrem vôle a procesov aj vecou kapacity. Keď som bol predsedom výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a, by som povedal, venovali sme sa pani Bubeníkovej a jej pôsobeniu v Grécku, musel som osobne po anglicky písať list do Grécka, lebo nebol nikto v Národnej rade, kto by ho vedel napísať v takom znení a v takom čase, aký sme potrebovali. Keď sme pokutovali, keď sme pokutovali manažérov Národnej diaľničnej spoločnosti za zneužívanie svojej funkcie, čo je dodnes najväčšia pokuta, aká tu bola udelená, spolu 70-tisíc euro, musel som osobne písať toto rozhodnutie a následne som musel osobne požiadať jedného špičkového právnika, aby po priateľskej linke mi ho skontroloval a upravil, aby bolo nenapadnuteľné. Tak sa aj stalo, toto rozhodnutie prežilo výzvu na Ústavnom súde a je dneska právoplatným rozhodnutím a zásadným precedensom. Všetci uznáte, že nie je normálne, aby sa toto dialo a takto to nemôže fungovať. Dnes naozaj ten výbor funguje poloamatérsky a nie preto, že tí ľudia, čo tam sú, sa nesnažia, ale preto, že nemajú kapacity. Takýto výbor by mal mať minimálne jedného človeka, ktorý by bol platovo a funkčne na úrovni špičkového sudcu alebo prokurátora, ktorý by písal rozhodnutia, pretože inak bude to aj vyzerať podľa toho.
Takže to chcem len povedať, že áno, s tou kritikou súhlasím, že pokiaľ zmeníme zákon a ten zákon by naozaj priniesol oveľa širšiu mieru reálneho postihovania zlej činnosti, tak by sme potrebovali aj kvalitných ľudí, ktorí by to potom vymáhali, lebo bez nich to potom často skončí napríklad tým, že nekvalitne napísané rozhodnutie by nám Ústavný súd zrušil. Dneska ten problém nenastáva, lebo dneska sme spoľahlivo zablokovali akékoľvek kontroverzné rozhodovanie, takže až na tie výnimky, ako bola tá Národná diaľničná spoločnosť, sa nikdy do toho bodu ani nedospeje. Ale ak by sme do toho bodu dospeli, musíme hneď konať aj v oblasti kapacity.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, na rozdiel od predchádzajúceho zákona náš zákon sa vyslovene týka technických vecí a verím, že nájde podporu, aj keď viem, že asi celkom naivne. Spolu s kolegami Karolom Galekom, Luciou Ďuriš Nicholsonovou, Renátou Kaščákovou a Martinom Klusom predkladáme zmenu stavebného zákona a cieľom novely stavebného zákona, ktorý predkladáme, je reagovať na viaceré prípady zrútenia stavieb na Slovensku alebo hrozby ich zrútenia z dôvodu statických porúch a zaviesť jednotné záväzné pravidlá pre zabezpečenie statickej bezpečnosti stavieb a ich následného užívania tak, aby osoby, ktoré sa v týchto stavbách nachádzajú, neboli ohrozené na živote.
Toľko by som povedal v úvodnom slove, aby ste vedeli, o čom to bude a v rozprave potom by som povedal trošku z histórie o haváriách stavieb na Slovensku a o tom, čo sme v tejto veci aj s kolegami vo výbore pre hospodárske záležitosti konali a samozrejme tiež z dôvodu, aby ste prípadne aj vo faktických poznámkach sa mohli na niečo opýtať v doplňujúcich otázkach.
Takže zatiaľ ďakujem za slovo.

Ďakujem. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma uznesením určil za spravodajcu k návrhu zákona o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, tlač 713.
V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti a Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 24. novembra 2017 a v gestorskom výbore do 27. novembra 2017.
Pani predsedajúca, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne ešte raz, pani predsedajúca. Takže ja by som rád teda odôvodnil a odôvodnil náš návrh zmeny stavebného zákona. Začal by som možno tým, že ako sami, alebo určite dobre viete, máme tu stavebný zákon č. 50/1976, ktorý od svojho vzniku prešiel už desiatkami novelizácií, reagujúc teda aj na vývoj na danú legislatívnu situáciu a aplikačnú prax v odbore stavebníctva a výstavby.
Vzhľadom k tomu, že prešiel toľkými zmenami a toľkými novelizáciami, neboli to len novelizácie, boli to aj zmeny vo vyhláškach, nakoniec sme v stave, že napríklad v súčasnosti nám chýba aj vyhláška o obsahu projektovej dokumentácie pri realizácii stavieb.
Hlavným dôvodom ale, prečo pristupujeme k návrhu novely stavebného zákona, existujúceho stavebného zákona, je to, že od roku 2012 sme zaznamenali na Slovensku niekoľko havárií stavieb, bohužiaľ, aj s úmrtiami a trvalými následkami a od tejto doby sme nezaznamenali na ministerstve dopravy a výstavby žiadne iniciatívy k zmene stavebného zákona tak, aby bolo takýmto situáciám zabránené. Určite si veľmi dobre pamätáte pád podpornej konštrukcie pri výstavbe mosta v Kurimanoch, kde zahynuli štyria ľudia, štrnásti, ďalší štrnásti boli vážne zranení, pričom niektorí z nich majú trvale poškodené zdravie. Za pár dní bude tomu presne päť rokov, čo sa táto havária v Kurimanoch stala. Ale nebola to jediná havária a len v roku 2012, teda päť rokov od, od dnes sa stala havária aj pádu Zimného štadióna v Námestove, kde len tesne pred pádom unikli deti zo zimného štadióna. Padnuté silo, zásobníkové silo v Leopoldove, garáže na Plynárenskej v Bratislave, kde, ako dobre viete, vlastne preťažením tej, tej stropnej konštrukcie boli, stropy sa prepichli a padali jeden za druhým dole. Bolo to prakticky tesne pred kolaudáciou. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby to bolo skolaudované a boli by tam autá a ľudia. A určite viete aj o tom, že Apollo biznis centrum, kde zhodou okolnosťou sídlila aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorú, ktorú má pod sebou ministerstvo dopravy, sa muselo celé vysťahovať a nakoniec bude nutné celý tento objekt zbúrať, pretože mu hrozí, hrozí spadnutie.
Ako teda som už vravel, čakali sme na to, čo ministerstvo dopravy a výstavby s tým bude robiť. Medzitým tu boli snahy predložiť nový stavebný zákon, komplexný stavebný zákon v minulom volebnom období. Ten nakoniec sám minister - predkladateľ stiahol. Boli v ňom veľké nedostatky, veď všetci dobre vieme, že tam bolo vyše dvetisíc námietok a z toho 700, ak si dobre pamätám, bolo závažných a boli tam ale riešené niektoré veci, ktoré by mohli zabrániť ďalším, ďalším problémom na stavbách.
Čo teda riešiť a ako to riešiť? To bola otázka a z tohto dôvodu ja ako predseda komisie pre dopravu a výstavbu v rámci výboru pre hospodárske záležitosti som organizoval niekoľko odborných seminárov, na ktoré boli pozvané, pozvaní a aj účastní nakoniec odborníci zo slovenského stavebníctva, či už to boli predstavitelia komory stavebných inžinierov, komory architektov, združenie podnikateľov stavebníctve a ďalší, ďalšie odborné kapacity Slovenska.
Tie témy sa týkali ďalšieho možného postupu, čo urobiť pre to, aby nám stavby nepadali a aby sme nakoniec sa nedočkali, že niečo padne a až potom budeme horúcou ihlou niečo šiť. A boli teda úvahy: budeme čakať na nový stavebný zákon, ktorý podľa vyjadrení, lebo tak na tých zasadnutiach boli aj hostia z ministerstva dopravy a výstavby, teda či budeme čakať na nový komplexný stavebný zákon alebo či upravíme existujúci, aký je?
Nakoniec potom, ako sa tam vyvíjala diskusia, som, dovolím si povedať, že aj keď príde sem nový stavebný zákon, tak diskusia o ňom a pripomienkové konanie a teda, ako ministerstvo hovorilo alebo prehlásilo, tak, tak predpokladám, že do konca tohto roka ho predloží. No úprimne osobne hovorím, že nie, nepredloží a možno ho predloží budúci rok a ďalší rok minimálne bude trvať pripomienkové konanie. Lenže je to dlhá doba a môžem vás alebo skôr so smútkom oznámiť, že len v Bratislave je niekoľko desiatok stavieb, ktoré, ktoré majú technické problémy a ktoré, ktoré by mohli byť veľkým rizikom pre, pre ľudí, ktoré, ktorých navštívia. Sú to občianske objekty.
Takže takéto boli, takéto boli kroky. Na základe aj záverov z tejto komisie a zasadnutí tejto komisie som aj dal návrh na zvolanie výboru pre hospodárske záležitosti, na ktorý sme si pozvali aj štátneho tajomníka ministerstva dopravy. Zavolali sme si aj predsedu komory stavebných inžinierov pána profesora Benka, ktorý prezentoval naozaj nelichotivú a veľmi zlú situáciu, ktorá v tejto oblasti panuje.
Máme stavebný zákon, ktorý totižto predpisuje, kto je oprávnený robiť projektovú dokumentáciu v jednotlivej fáze celého toho konania a prípravy stavby. Náš stavebný zákon hovorí, že projekt na územné rozhodnutie a stavebné povolenie musí vypracovať autorizovaný inžinier. Lenže to je dnes všetko. Projekt na realizáciu stavby, podľa ktorého sa potom stavba realizuje, teda už podrobnejší projekt, ktorý ľudovo projektanti volajú "vykonávací projekt", už dnes nemusí robiť autorizovaný inžinier a je bežné, že si tento projekt objednávajú zhotovitelia stavby. Samozrejme, pokiaľ je to náročná stavba, objednávajú si ho u toho projektanta - autorizovaného inžiniera, ktorý vypracoval ten projekt na stavebné povolenie, avšak nie je to pravidlo a preto je tu riziko toho, čo som v úvode mojej reči hovoril, teda pádu stavby. Častokrát sa napríklad jedná v prípade, v prípade stavieb, kde je projektovou organizáciou zahraničná spoločnosť, ktorá vlastne nemá, nemá k dispozícii projektantov, ktorí spĺňajú zákon o autorizovaných inžinieroch podľa našich zákonov.
Ako sme to teda uzavreli a ako som to ja vyhodnotil? Po všetkých týchto zasadnutiach komisie a výboru bolo, že ak chceme niečo v tom konať a nečakať na nový stavebný zákon, ktorý si myslím, že ak aj teda, ako som povedal, bude predložený a nakoniec pripomienkovaný a ocitne sa tu v tomto pléne, ubehne rok, rok a pol, tak by sme mohli zmeniť malými úpravami existujúci stavebný zákon tak, aby sme do tej doby mohli ako-tak zabezpečiť bezpečnosť stavieb na Slovensku. Tou malou zmenou, ktorú v našom návrhu zákona navrhujeme, je, aby aj projekt, vykonávací projekt, podľa ktorého sa stavba stavia a aj projekt skutočného vyhotovenia vykonala alebo vypracovala autorizovaná osoba podľa zákona, konkrétne 138/1992 Zb. o autorizovaných inžinieroch a architektoch. Pri minimálnych zmenách existujúceho stavebného zákona by sme tak mohli mať, myslím si, zásadným spôsobom zlepšený stav toho, ako to v súčasnosti je.
V rámci zmeny stavebného zákona okrem toho, že sme tam dali tieto dve podmienky, samozrejme uvedomujeme si, že takúto povinnosť nemôžeme chcieť, aby sa vzťahovala na jednoduché stavby, čiže jednoduché stavby sme z tohto vyňali a z toho dôvodu sme museli vstúpiť aj do definícií jednoduchých stavieb, to potom v závere nášho návrhu zákona nájdete, že vzhľadom k tomu, že napríklad medzi jednoduchými stavbami boli, boli taxatívne vymenované oporné múry, tak sme aj po konzultácii s, práve s komorou stavebných inžinierov navrhli presnejšiu definíciu oporného múra, do akej výšky ho môžeme ešte považovať za jednoduchú stavbu a od akej už nie. To isté sme potom zadefinovali v závere nášho návrhu, aj čo sa týka podzemných stavieb.
Takže toľko k našemu návrhu. Faktické poznámky nevidím. Dal som šancu, tak, ale ak by ešte nejaké boli, veľmi rád zodpoviem. Skutočne tejto problematike som sa ja a moji kolegovia z výboru pre hospodárske záležitosti a teda aj odborná verejnosť venovali niekoľko mesiacov a dovolím si tvrdiť, že by som vám vedel, vedel zodpovedať nejaké otázky.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, piatkové skoré popoludnia majú svoju opozičnú poetiku. Je nás tu pomenej. A dovolím si predniesť návrh zákona, ktorý dlhodobo považujem za veľmi dôležitú súčasť, alebo novely, súčasť našej poslaneckej práce. Niekto volá rokovací poriadok Excalibrom. To je tá, ten moment, kedy sa vytiahne meč, ak vzniká nejaká hádka alebo zádrhel v procese, niekto volá rokovací poriadok po poslednej novele horalkový alebo náhubkový zákon.
Myslím si, že prinášam to, čo sa snaží OĽANO a noví poslanci v pléne Národnej rady prezentovať, a to je otvorenosť a transparentnosť. Prinášame to alebo chceme priniesť to, aby nielen toto plénum, kde je vidieť, akým spôsobom rokujeme, akým spôsobom sa prekladajú návrhy zákonov, kto je navrhovateľ, kto je spravodajca, kto napríklad prináša pozmeňujúci návrh. Toto všetko je vidieť, je to zaznamenané a tvorí to dokonca aj archív, čiže sa to dá pozerať aj spätne. To isté platí o hlasovaniach. Ak hlasujeme v pléne Národnej rady, do pár sekúnd po mene, čiže každá jedna poslankyňa a každý jeden poslanec má zaznamenané, akým spôsobom sa postavil k či procedurálnemu návrhu, k pozmeňovaciemu návrhu alebo k zákonu ako celku.
Čo mne však za sedem rokov pobytu v pléne parlamentu vadí, že tu máme orgán, resp. orgány, ktoré sú z tohoto pohľadu zanonymizované. A preto prinášam novelu rokovacieho poriadku, ktorá by mala odstrániť, že v systéme tak, ako sa, ako ľudová múdrosť vraví, že reťaz je iba tak silná, ako jej najslabšie ohnivko, tak ak máme v systéme slabé ohnivko alebo dieru, tak jednoducho sa nám vedia dostávať do zákonov veci, ktoré sú mimo dohľad verejnosti, mimo zodpovednosť, mimo archív, mimo archív prejednávania tej veci, ale aj mimo archív zosobneného hlasovania, a to sú parlamentné výbory.
Je pre mňa nepochopiteľné, prečo v roku 2017 neexistujú audiovizuálne záznamy toho, akým spôsobom rokujeme na výboroch. Prečo stránka Národnej rady Slovenskej republiky neponúka takto jednoduchý servis, keď to dokážu zvládať obce, keď to dokážu zvládať mestá, keď to dokážu zvládať kraje? Prečo na najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky v Národnej rade máme tak slabé ohnivko, že verejnosť často nevidí, akým spôsobom argumentujeme, akým spôsobom predkladáme, čo sú tie, naozaj tie naše pracovné výsledky? Lebo často z môjho pohľadu sa vyhovárajú kolegovia, často sa vyhovárajú alebo argumentujeme tým, že tá práca tuná na pléne je už len čerešnička na torte, práca poslanecká sa odviedla na tých výboroch.
Na výbore môžu chodiť médiá, ale už tu nie je nikto, kto by tu nebol aspoň rok a pol a vieme, že existujú výbory, ktoré jednoducho nemajú tento typ záujmu, že by médiá prišli a následne nám až potom, keď sa dozvedia tu v pléne počas prijímania 4. bodu spoločnej správy, ktorý bol možno vyňatý na osobité hlasovanie alebo nie, čo to vlastne na tých výboroch bolo schválené a čo ten bod 4 spoločnej alebo bod 9 alebo 11, čo to vlastne je. Strašne ťažko sa potom pátra, kto ho predložil, napríklad nejaký pozmeňovák na výbore a nedopátrate s dvoj-, trojmesačným oneskorením, ak sa pozriete na nejaký konkrétny príklad, kto ako hlasoval. Dopátrate sa iba, v akom počte bolo na výbore hlasované, ale zosobnené menovité hlasovanie tam nie je.
Preto prichádzame s novelou rokovacieho poriadku, aby bolo povinnosťou na verejných výboroch zhotovovať audiovizuálny záznam tak, ako sa zhotovuje z tohoto pléna, aby bola táto technická pomôcka riešená nejakým statickým záznamom, aby to bolo podložené zákonom o rokovacom poriadku, pretože niekto možno vie, niekto nie, ale aj záznamy, ktoré tu my máme, dosť unikátny systém, že máme záznamy o rokovaniach pléna parlamentu viac ako dekádu, ale zákon vyžaduje iba polročnú povinnosť. Čo ak tu príde nejaká osvietená hlava typu kapitán a jednoducho povie, že on bude stricti iuris dodržiavať zákon a archív nám zmizne. Preto predlžujeme dobu uchovávania týmto návrhom zákona a preto žiadame, aby boli výbory zaznamenané audiovizuálnym záznamom a aby šli tiež do archívu. Zároveň žiadame alebo navrhujeme, žiadame o podporu, aby tieto hlasovacie zariadenia s mikrofónmi a s našimi kartami boli aj na výboroch, aby sme sa nebavili len tak do vetra, ale aby každé slovo malo váhu a volič nás mohol hodnotiť aj za prácu na výboroch. Čiže aby to hovorené slovo bolo zaznamenané a zároveň by to zabezpečilo, že aj naše hlasovania na výboroch by mali naše mená a priezviská.
Ak sa s týmto - a podľa mňa každý jeden človek 21. storočia by sa s týmto mohol stotožniť - stotožníte, urobíme pre otvorenosť, transparentnosť a neobchádzanie alebo anonymizáciu legislatívneho procesu, kde sa nás ľudia často pýtajú, kto s tým prišiel, prečo sa to nachádza v tej, v tej a v tej časti, urobíme len dobre. Zároveň zabezpečíme aj našu informovanosť navzájom. Často vidíme, keď hlásia predsedovia výborov, že tu je súbeh. Máme právo ako poslanci byť a zúčastňovať sa rokovania výborov, aj v ktorých sme, nie sme členmi, ale niekedy sa to jednoducho fyzicky nedá stíhať, pretože bežia dva, tri, päť naraz a preto je podľa mňa dôležité aj z nášho hľadiska mať možnosť si pozrieť, čo na tých výboroch prebiehalo, akým spôsobom bola debata a z toho sa napríklad pripravovať aj na veľké plenárne zasadnutia.
Toľko na úvod k tomuto návrhu zákona. Prihlásim sa aj do rozpravy, kde budem mať ambíciu vysvetliť niektoré čísla a možno porovnania a hneď úvodom si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona do 27. novembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.