21. schôdza

Ďakujem pekne ešte raz, pani predsedajúca. Takže ja by som rád teda odôvodnil a odôvodnil náš návrh zmeny stavebného zákona. Začal by som možno tým, že ako sami, alebo určite dobre viete, máme tu stavebný zákon č. 50/1976, ktorý od svojho vzniku prešiel už desiatkami novelizácií, reagujúc teda aj na vývoj na danú legislatívnu situáciu a aplikačnú prax v odbore stavebníctva a výstavby.
Vzhľadom k tomu, že prešiel toľkými zmenami a toľkými novelizáciami, neboli to len novelizácie, boli to aj zmeny vo vyhláškach, nakoniec sme v stave, že napríklad v súčasnosti nám chýba aj vyhláška o obsahu projektovej dokumentácie pri realizácii stavieb.
Hlavným dôvodom ale, prečo pristupujeme k návrhu novely stavebného zákona, existujúceho stavebného zákona, je to, že od roku 2012 sme zaznamenali na Slovensku niekoľko havárií stavieb, bohužiaľ, aj s úmrtiami a trvalými následkami a od tejto doby sme nezaznamenali na ministerstve dopravy a výstavby žiadne iniciatívy k zmene stavebného zákona tak, aby bolo takýmto situáciám zabránené. Určite si veľmi dobre pamätáte pád podpornej konštrukcie pri výstavbe mosta v Kurimanoch, kde zahynuli štyria ľudia, štrnásti, ďalší štrnásti boli vážne zranení, pričom niektorí z nich majú trvale poškodené zdravie. Za pár dní bude tomu presne päť rokov, čo sa táto havária v Kurimanoch stala. Ale nebola to jediná havária a len v roku 2012, teda päť rokov od, od dnes sa stala havária aj pádu Zimného štadióna v Námestove, kde len tesne pred pádom unikli deti zo zimného štadióna. Padnuté silo, zásobníkové silo v Leopoldove, garáže na Plynárenskej v Bratislave, kde, ako dobre viete, vlastne preťažením tej, tej stropnej konštrukcie boli, stropy sa prepichli a padali jeden za druhým dole. Bolo to prakticky tesne pred kolaudáciou. Neviem si predstaviť, čo by sa stalo, keby to bolo skolaudované a boli by tam autá a ľudia. A určite viete aj o tom, že Apollo biznis centrum, kde zhodou okolnosťou sídlila aj Národná diaľničná spoločnosť, ktorú, ktorú má pod sebou ministerstvo dopravy, sa muselo celé vysťahovať a nakoniec bude nutné celý tento objekt zbúrať, pretože mu hrozí, hrozí spadnutie.
Ako teda som už vravel, čakali sme na to, čo ministerstvo dopravy a výstavby s tým bude robiť. Medzitým tu boli snahy predložiť nový stavebný zákon, komplexný stavebný zákon v minulom volebnom období. Ten nakoniec sám minister - predkladateľ stiahol. Boli v ňom veľké nedostatky, veď všetci dobre vieme, že tam bolo vyše dvetisíc námietok a z toho 700, ak si dobre pamätám, bolo závažných a boli tam ale riešené niektoré veci, ktoré by mohli zabrániť ďalším, ďalším problémom na stavbách.
Čo teda riešiť a ako to riešiť? To bola otázka a z tohto dôvodu ja ako predseda komisie pre dopravu a výstavbu v rámci výboru pre hospodárske záležitosti som organizoval niekoľko odborných seminárov, na ktoré boli pozvané, pozvaní a aj účastní nakoniec odborníci zo slovenského stavebníctva, či už to boli predstavitelia komory stavebných inžinierov, komory architektov, združenie podnikateľov stavebníctve a ďalší, ďalšie odborné kapacity Slovenska.
Tie témy sa týkali ďalšieho možného postupu, čo urobiť pre to, aby nám stavby nepadali a aby sme nakoniec sa nedočkali, že niečo padne a až potom budeme horúcou ihlou niečo šiť. A boli teda úvahy: budeme čakať na nový stavebný zákon, ktorý podľa vyjadrení, lebo tak na tých zasadnutiach boli aj hostia z ministerstva dopravy a výstavby, teda či budeme čakať na nový komplexný stavebný zákon alebo či upravíme existujúci, aký je?
Nakoniec potom, ako sa tam vyvíjala diskusia, som, dovolím si povedať, že aj keď príde sem nový stavebný zákon, tak diskusia o ňom a pripomienkové konanie a teda, ako ministerstvo hovorilo alebo prehlásilo, tak, tak predpokladám, že do konca tohto roka ho predloží. No úprimne osobne hovorím, že nie, nepredloží a možno ho predloží budúci rok a ďalší rok minimálne bude trvať pripomienkové konanie. Lenže je to dlhá doba a môžem vás alebo skôr so smútkom oznámiť, že len v Bratislave je niekoľko desiatok stavieb, ktoré, ktoré majú technické problémy a ktoré, ktoré by mohli byť veľkým rizikom pre, pre ľudí, ktoré, ktorých navštívia. Sú to občianske objekty.
Takže takéto boli, takéto boli kroky. Na základe aj záverov z tejto komisie a zasadnutí tejto komisie som aj dal návrh na zvolanie výboru pre hospodárske záležitosti, na ktorý sme si pozvali aj štátneho tajomníka ministerstva dopravy. Zavolali sme si aj predsedu komory stavebných inžinierov pána profesora Benka, ktorý prezentoval naozaj nelichotivú a veľmi zlú situáciu, ktorá v tejto oblasti panuje.
Máme stavebný zákon, ktorý totižto predpisuje, kto je oprávnený robiť projektovú dokumentáciu v jednotlivej fáze celého toho konania a prípravy stavby. Náš stavebný zákon hovorí, že projekt na územné rozhodnutie a stavebné povolenie musí vypracovať autorizovaný inžinier. Lenže to je dnes všetko. Projekt na realizáciu stavby, podľa ktorého sa potom stavba realizuje, teda už podrobnejší projekt, ktorý ľudovo projektanti volajú "vykonávací projekt", už dnes nemusí robiť autorizovaný inžinier a je bežné, že si tento projekt objednávajú zhotovitelia stavby. Samozrejme, pokiaľ je to náročná stavba, objednávajú si ho u toho projektanta - autorizovaného inžiniera, ktorý vypracoval ten projekt na stavebné povolenie, avšak nie je to pravidlo a preto je tu riziko toho, čo som v úvode mojej reči hovoril, teda pádu stavby. Častokrát sa napríklad jedná v prípade, v prípade stavieb, kde je projektovou organizáciou zahraničná spoločnosť, ktorá vlastne nemá, nemá k dispozícii projektantov, ktorí spĺňajú zákon o autorizovaných inžinieroch podľa našich zákonov.
Ako sme to teda uzavreli a ako som to ja vyhodnotil? Po všetkých týchto zasadnutiach komisie a výboru bolo, že ak chceme niečo v tom konať a nečakať na nový stavebný zákon, ktorý si myslím, že ak aj teda, ako som povedal, bude predložený a nakoniec pripomienkovaný a ocitne sa tu v tomto pléne, ubehne rok, rok a pol, tak by sme mohli zmeniť malými úpravami existujúci stavebný zákon tak, aby sme do tej doby mohli ako-tak zabezpečiť bezpečnosť stavieb na Slovensku. Tou malou zmenou, ktorú v našom návrhu zákona navrhujeme, je, aby aj projekt, vykonávací projekt, podľa ktorého sa stavba stavia a aj projekt skutočného vyhotovenia vykonala alebo vypracovala autorizovaná osoba podľa zákona, konkrétne 138/1992 Zb. o autorizovaných inžinieroch a architektoch. Pri minimálnych zmenách existujúceho stavebného zákona by sme tak mohli mať, myslím si, zásadným spôsobom zlepšený stav toho, ako to v súčasnosti je.
V rámci zmeny stavebného zákona okrem toho, že sme tam dali tieto dve podmienky, samozrejme uvedomujeme si, že takúto povinnosť nemôžeme chcieť, aby sa vzťahovala na jednoduché stavby, čiže jednoduché stavby sme z tohto vyňali a z toho dôvodu sme museli vstúpiť aj do definícií jednoduchých stavieb, to potom v závere nášho návrhu zákona nájdete, že vzhľadom k tomu, že napríklad medzi jednoduchými stavbami boli, boli taxatívne vymenované oporné múry, tak sme aj po konzultácii s, práve s komorou stavebných inžinierov navrhli presnejšiu definíciu oporného múra, do akej výšky ho môžeme ešte považovať za jednoduchú stavbu a od akej už nie. To isté sme potom zadefinovali v závere nášho návrhu, aj čo sa týka podzemných stavieb.
Takže toľko k našemu návrhu. Faktické poznámky nevidím. Dal som šancu, tak, ale ak by ešte nejaké boli, veľmi rád zodpoviem. Skutočne tejto problematike som sa ja a moji kolegovia z výboru pre hospodárske záležitosti a teda aj odborná verejnosť venovali niekoľko mesiacov a dovolím si tvrdiť, že by som vám vedel, vedel zodpovedať nejaké otázky.
Ďakujem za slovo.

Ďakujeme pekne, pán poslanec. Týmto vyhlasujem rozpravu k tomuto bodu programu za skončenú. Záverečné slovo, predpokladám, že nie je záujem, pán spravodajca. Nie, nie je tomu tak. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
No a teraz tu máme takúto situáciu, že k ďalšiemu bodu nemáme prekladateľa, ale máme spravodajcu. Kto? Nie je. Nie je. Myslím, že to je pán, ten druhý pán Kotleba, ktorý by to mal predkladať. Tak? Ten druhý. Takže to je, takže nemáme predkladateľa, ale ja som vôbec nemyslela ten bod. Ja som myslela bod Návrh skupiny poslancov na vydanie zákona o rokovacom poriadku a tam máme ako predkladateľa pôvodne pána Viskupiča, potom pána Hegera. Pokiaľ viem, oni majú tlačovku. Ale je tu pán Dostál, ktorý to mal spravodajcovať.
No a potom je ten, potom je ten váš bod, kde tiež chýba, teda je tu pán, pán spravodajca, nie je tu predkladateľ a posledný bod je pán poslanec Mihál a pani poslankyňa Simona Petrík a oni sú mimo Bratislavy obidvaja, pokiaľ viem. Á, pán poslanec Heger, tak dobre, tak ešte vás poprosím, ten rokovací poriadok ešte zbehneme.
Takže nasledujúcim bodom programu je prvé čítanie o návrhu skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov. Návrh zákona je uverejnený ako tlač 683. Návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutiach pod číslami 706 a 747. No tak sa dohodnite, páni poslanci. Dobre.
Poprosím pána poslanca Viskupiča, aby nám predmetný návrh zákona za skupinu poslancov uviedol.

(Rokovanie o návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, tlač 683.)

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, piatkové skoré popoludnia majú svoju opozičnú poetiku. Je nás tu pomenej. A dovolím si predniesť návrh zákona, ktorý dlhodobo považujem za veľmi dôležitú súčasť, alebo novely, súčasť našej poslaneckej práce. Niekto volá rokovací poriadok Excalibrom. To je tá, ten moment, kedy sa vytiahne meč, ak vzniká nejaká hádka alebo zádrhel v procese, niekto volá rokovací poriadok po poslednej novele horalkový alebo náhubkový zákon.
Myslím si, že prinášam to, čo sa snaží OĽANO a noví poslanci v pléne Národnej rady prezentovať, a to je otvorenosť a transparentnosť. Prinášame to alebo chceme priniesť to, aby nielen toto plénum, kde je vidieť, akým spôsobom rokujeme, akým spôsobom sa prekladajú návrhy zákonov, kto je navrhovateľ, kto je spravodajca, kto napríklad prináša pozmeňujúci návrh. Toto všetko je vidieť, je to zaznamenané a tvorí to dokonca aj archív, čiže sa to dá pozerať aj spätne. To isté platí o hlasovaniach. Ak hlasujeme v pléne Národnej rady, do pár sekúnd po mene, čiže každá jedna poslankyňa a každý jeden poslanec má zaznamenané, akým spôsobom sa postavil k či procedurálnemu návrhu, k pozmeňovaciemu návrhu alebo k zákonu ako celku.
Čo mne však za sedem rokov pobytu v pléne parlamentu vadí, že tu máme orgán, resp. orgány, ktoré sú z tohoto pohľadu zanonymizované. A preto prinášam novelu rokovacieho poriadku, ktorá by mala odstrániť, že v systéme tak, ako sa, ako ľudová múdrosť vraví, že reťaz je iba tak silná, ako jej najslabšie ohnivko, tak ak máme v systéme slabé ohnivko alebo dieru, tak jednoducho sa nám vedia dostávať do zákonov veci, ktoré sú mimo dohľad verejnosti, mimo zodpovednosť, mimo archív, mimo archív prejednávania tej veci, ale aj mimo archív zosobneného hlasovania, a to sú parlamentné výbory.
Je pre mňa nepochopiteľné, prečo v roku 2017 neexistujú audiovizuálne záznamy toho, akým spôsobom rokujeme na výboroch. Prečo stránka Národnej rady Slovenskej republiky neponúka takto jednoduchý servis, keď to dokážu zvládať obce, keď to dokážu zvládať mestá, keď to dokážu zvládať kraje? Prečo na najvyššom ústavodarnom a zákonodarnom orgáne Slovenskej republiky v Národnej rade máme tak slabé ohnivko, že verejnosť často nevidí, akým spôsobom argumentujeme, akým spôsobom predkladáme, čo sú tie, naozaj tie naše pracovné výsledky? Lebo často z môjho pohľadu sa vyhovárajú kolegovia, často sa vyhovárajú alebo argumentujeme tým, že tá práca tuná na pléne je už len čerešnička na torte, práca poslanecká sa odviedla na tých výboroch.
Na výbore môžu chodiť médiá, ale už tu nie je nikto, kto by tu nebol aspoň rok a pol a vieme, že existujú výbory, ktoré jednoducho nemajú tento typ záujmu, že by médiá prišli a následne nám až potom, keď sa dozvedia tu v pléne počas prijímania 4. bodu spoločnej správy, ktorý bol možno vyňatý na osobité hlasovanie alebo nie, čo to vlastne na tých výboroch bolo schválené a čo ten bod 4 spoločnej alebo bod 9 alebo 11, čo to vlastne je. Strašne ťažko sa potom pátra, kto ho predložil, napríklad nejaký pozmeňovák na výbore a nedopátrate s dvoj-, trojmesačným oneskorením, ak sa pozriete na nejaký konkrétny príklad, kto ako hlasoval. Dopátrate sa iba, v akom počte bolo na výbore hlasované, ale zosobnené menovité hlasovanie tam nie je.
Preto prichádzame s novelou rokovacieho poriadku, aby bolo povinnosťou na verejných výboroch zhotovovať audiovizuálny záznam tak, ako sa zhotovuje z tohoto pléna, aby bola táto technická pomôcka riešená nejakým statickým záznamom, aby to bolo podložené zákonom o rokovacom poriadku, pretože niekto možno vie, niekto nie, ale aj záznamy, ktoré tu my máme, dosť unikátny systém, že máme záznamy o rokovaniach pléna parlamentu viac ako dekádu, ale zákon vyžaduje iba polročnú povinnosť. Čo ak tu príde nejaká osvietená hlava typu kapitán a jednoducho povie, že on bude stricti iuris dodržiavať zákon a archív nám zmizne. Preto predlžujeme dobu uchovávania týmto návrhom zákona a preto žiadame, aby boli výbory zaznamenané audiovizuálnym záznamom a aby šli tiež do archívu. Zároveň žiadame alebo navrhujeme, žiadame o podporu, aby tieto hlasovacie zariadenia s mikrofónmi a s našimi kartami boli aj na výboroch, aby sme sa nebavili len tak do vetra, ale aby každé slovo malo váhu a volič nás mohol hodnotiť aj za prácu na výboroch. Čiže aby to hovorené slovo bolo zaznamenané a zároveň by to zabezpečilo, že aj naše hlasovania na výboroch by mali naše mená a priezviská.
Ak sa s týmto - a podľa mňa každý jeden človek 21. storočia by sa s týmto mohol stotožniť - stotožníte, urobíme pre otvorenosť, transparentnosť a neobchádzanie alebo anonymizáciu legislatívneho procesu, kde sa nás ľudia často pýtajú, kto s tým prišiel, prečo sa to nachádza v tej, v tej a v tej časti, urobíme len dobre. Zároveň zabezpečíme aj našu informovanosť navzájom. Často vidíme, keď hlásia predsedovia výborov, že tu je súbeh. Máme právo ako poslanci byť a zúčastňovať sa rokovania výborov, aj v ktorých sme, nie sme členmi, ale niekedy sa to jednoducho fyzicky nedá stíhať, pretože bežia dva, tri, päť naraz a preto je podľa mňa dôležité aj z nášho hľadiska mať možnosť si pozrieť, čo na tých výboroch prebiehalo, akým spôsobom bola debata a z toho sa napríklad pripravovať aj na veľké plenárne zasadnutia.
Toľko na úvod k tomuto návrhu zákona. Prihlásim sa aj do rozpravy, kde budem mať ambíciu vysvetliť niektoré čísla a možno porovnania a hneď úvodom si vás dovolím požiadať o podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem pekne, pán poslanec. Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský ústavnoprávny výbor, pánovi poslancovi Dostálovi, aby predniesol spravodajskú informáciu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážený pán predkladateľ, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil v prvom čítaní ako spravodajca určený ústavnoprávnym výborom k návrhu zákona. Návrh zákona spĺňa z formálno-právnej stránky náležitosti uvedené v rokovacom poriadku a v legislatívnych pravidlách tvorby zákonov.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí navrhol, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, ktorý navrhol aj ako gestorský výbor s tým, že gestorský výbor prerokuje návrh zákona do 27. novembra 2017. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Ako spravodajca určený navrhnutým gestorským výborom odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. Odporúčam zároveň návrh zákona prideliť ústavnoprávnemu výboru vrátane jeho určenia ako gestorského výboru a lehoty na prerokovanie návrhu zákona vo výbore v zmysle uvedeného rozhodnutia predsedu Národnej rady.
Pani podpredsedníčka, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán spravodajca, otváram rozpravu. Písomne sa neprihlásil nikto a registrujem, že sa o slovo prihlásil pán navrhovateľ.
Takže nech sa páči, najprv pán poslanec Viskupič. (Reakcia z pléna.)
No tak potom ale musíte počkať. Otváram teraz možnosť prihlásiť sa ústne. Teraz sa môžte, dobre, registrujem, pán poslanec Heger, pán poslanec Dostál a o slovo požiadal aj navrhovateľ. Hej, vystúpite v rámci rozpravy. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Heger, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi kratučko nadviazať na kolegu Viskupiča, ktorý, myslím si, že veľmi dobre vysvetlil a teda ešte ako avizoval, určite vysvetlí aj podrobnejšie vo vystúpení v rozprave.
Ja tu chcem poukázať práve možno na viacej na takú aplikačnú prax, ktorú zažívame a zažívate ju aj vy na výbore a naozaj v poslednej dobe vidíme, že tie výbory, hlasovania, rozpravy, sú čím ďalej tým dôležitejšie práve pre čítania tu v rozprave, druhé, hlavne teda druhé čítania. Myslím si, že čo je také, asi tie dva hlavné body, ktoré riešime aj v tomto zákone, prvé je samotné hlasovanie, pretože naozaj dnes je veľmi náročné a musíme si to robiť vlastne vo svojej réžii, že si musíme značiť, ako sme hlasovali na jednotlivých výboroch. Je tam, na výboroch máme často hlasovanie o spoločnej správe, o bodoch, ktoré môžu byť vyňaté a tých hlasovaní nie je málo a myslím si, že naozaj v dnešnom 21. storočí vyspelých technológií, kde pomaly všetko máme v telefóne, tak aby sme si značili ručne my, ako sme hlasovali, je vec, ktorá by, neni dôvod, aby tu ešte bola. Čiže považujeme toto riešenie ako za veľmi jednoduché aj na zavedenie a, ale aj ako veľmi praktické, a to je asi to najdôležitejšie povedať, že sa jedná o veľmi praktické riešenie, aby Národná rada bola naozaj sofistikovaná, ak tak môžem zjednodušene povedať.
Takže to je tá prvá vec tých hlasovaní, aby sme vyslovene vedeli menovite a samotné samozrejme prepojenie aj potom na našu web stránku Národnej rady, aby sa to tam dalo dohľadať, nielen teda pre nás, pre tú ďalšiu prácu, ale samozrejme aj pre verejnosť, pretože dneska naozaj verejnosť sa nevie dopátrať, ako sme pri jednotlivých návrhoch hlasovali, konkrétne, menovite. A to si myslím, že tiež z hľadiska transparentnosti, ktorú potrebujeme vnášať do našej verejnej správy, pretože vieme, že to sme, v tejto oblasti sme na chvoste ako Slovenská republika, takže a opäť, ako často je poukazované, treba, aby sme začali my zákonodarcovia od seba, ak to chceme vyžadovať aj od ľudí. Ak chceme, aby ľudia dodržiavali zákony, aby žili, aby proste pristupovali k zákonom transparentne alebo v konaní voči zákonom transparentne, tak musíme začať aj my a toto je presne jeden z tých príkladov.
Druhý dôležitý bod alebo obsah tohto zákona je samotný zápis, pretože naozaj dneska tie zápisy vykonávajú personál vlastne výborov a je to veľmi prácne, mnohokrát ručne sa snažia zachytiť nejaké myšlienky, ale keď si zoberieme, že tu v rámci pléna máme ten benefit toho, že sa zaznamenáva každé naše slovo a zároveň aj obraz, tak nevidíme dôvod, prečo by to nemalo byť aj na výboroch. Je to niečo, čo opäť môže priniesť tú transparentnosť pri samotnom vyjadrovaní a aj v dohľadaní spätne, pretože a teraz k tomu to smeruje. Zažili sme naozaj a už len by som povedal za toto krátke obdobie, volebné, ja som zažil, ale vieme aj príklady z minulých volebných období, že prichádzajú na výbory pozmeňujúce návrhy.
Prax je aj taká, že naozaj pozmeňujúce návrhy dostaneme poslanci výboru večer e-mailom a ráno o nich máme hlasovať. Niekedy sa dokonca stane aj to, že začne výbor o jednom bode a my tesne po tom, ako výbor začne, tak dostaneme vlastne obsah pozmeňujúceho návrhu. Nie je absolútne šanca si to ani len prečítať a nehovoriac o tom, že nejako zodpovedne k tomu hlasovať. A práve toto sú pozmeňujúce návrhy. A hlasovať je ešte jedna vec, ale samotná rozprava, my nemôžeme ani v tej rozprave reagovať na daný pozmeňujúci návrh, pretože nevieme, o čom ten pozmeňujúci návrh je. A toto sú práve tie kľúčové veci, že keď sa to nezaznamenáva, tak v takom prípade naozaj dostávajú priestor pozmeňujúce návrhy, ktoré môžu výrazne a veľmi, by som povedal, tak šalamúnsky zmeniť znenie zákona a v takom prípade my nemôžme nijako na to ani poukázať, respektíve už je neskoro, keď na to poukázať chceme.
Takže preto si myslíme, že je dôležité pre aplikačnú prax v rámci výborov či už opozície alebo koalície, proste vôbec pre prospech veci a je dôležité, aby toto bolo zaznamenávané, aby sme mohli sa vlastne spätne k tomu dopátrať a zároveň je to aj takou vizitkou pre, alebo takou, by som povedal, vstupnou bránou pre mnohé médiá, pretože mnohokrát sa oni tiež častokrát nedozvedia o tom, že nejaký pozmeňujúci návrh bude prerokovaný, keď sa my to dozvedáme po začatí, po začatí výboru, tak ani oni na to nemôžu potom reagovať a takýmto spôsobom sa vedia teda do zákona veci dostať. A vieme teda, sú príklady aj z minulosti, kedy sa to stalo. Naposledy v tomto volebnom období to bol pozmeňujúci návrh vlastne pána Náhlika na jar, myslím, že to bolo v marci tohto roku na finančnom výbore, kde priniesol pozmeňujúci návrh do zákona o verejnom obstarávaní. A to bol teda výrazný zásah, by som povedal, do na jednej strane možno sfunkčnenia samotného obstarávania, ale do výrazného znefunkčnenia samotného zákona.
Takže toto sú príklady, ktoré uvádzam a vidíme, že sa dejú, a práve preto tento zákon, si myslíme, že zo začiatku možno áno, bude to, budeme si musieť, budú si poslanci musieť zvyknúť na toto, ale myslím si, že si zvyknú veľmi rýchlo a prinesie to naozaj teda veľkú transparentnosť a vhľad do konania poslancov na výboroch a to je to, o čo nám ide, aby jednak oni mali ten komfort toho, že to, čo povedia, je dohľadateľné a zároveň to, čo povedia, je aj už zaznamenané a bude mať dosah, si to nesú so sebou. A tak to má byť. Takže toto sú také krátke dve veci, ktoré som ja chcel poukázať ešte na tejto novele možno aj z hľadiska takej praxe, ako na uvedomenie si, že tento návrh zákona je dôležitý a myslím si, že nie je dôležitý, ale je nevyhnutný, obzvlášť v dnešnej dobe.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Registrujem jednu faktickú poznámku, pán poslanec Viskupič. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.