21. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, návrh zákona, ktorého cieľom je riešenie financovania zdravotnej starostlivosti zo systému verejného zdravotného poistenia, sa predkladá ako iniciatívny návrh. Vládny návrh... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci... Prosím vás, pán minister, ešte chvíľku.
Páni poslanci, nechcem vás upozorňovať menovite, ale ak tu nebude kľud, budem to robiť, takisto aj panie poslankyne. Ďakujem pekne.
Nech sa páči, môžte pokračovať.

Drucker, Tomáš, minister zdravotníctva SR
Ďakujem.
Vládny návrh zákona zavádzal sadzbu za poistencov štátu vo výške 4,73 %, čo predstavovalo v nominálnom vyjadrení zvýšenie platby štátu v roku 2017 o sumu 50 498 703 eur za predpokladu účinnosti zákona od 1. novembra 2017. Kritickým faktom momentálnej situácie je výpadok príjmov zdravotných poisťovni z poistného plateného štátom oproti roku 2016, pre zabezpečovanie uhrádzania zdravotnej starostlivosti v potrebnom rozsahu je potrebné zo strany štátu tento výpadok príjmov doplniť tak, aby boli zabezpečené práva občanov vyplývajúce z čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky.
Úroveň skutočnej potreby financovania rezortu je vidno predovšetkým na raste dlhu zdravotníckych zariadení. Tento rast dlhu reprezentuje skutočnosť, že výdavky zdravotných poisťovní sú aj z dôvodu nepostačujúcich príjmov rozpočtované na nižšej úrovni, ako je skutočná potreba. Riešením situácie je kombinácia úspor na úrovni jednotlivých nemocníc, na úrovni úspor zo strany zdravotných poisťovní a potreby dofinancovania. Výdavky verejného zdravotného poistenia sa predpokladajú v roku 2017 vo výške 4,7 mld., čo predpokladá dofinancovanie systému na úrovni 150 mil. eur, avšak po dohode s ministerstvom financií sme navrhovali 50 mil. eur, nakoľko sa predpokladá aj priaznivejší vývoj príjmov od ekonomicky aktívnych osôb.
Po zohľadnení prognózy Inštitútu finančnej politiky o príjmoch od ekonomicky aktívnych osôb zo septembra roku 2017 sa suma dofinancovania a celkový objem výdavkov a odhad príjmov koriguje podľa aktuálneho vývoja výdavkov a príjmov verejného zdravotného poistenia na sadzbu 5,67 %, čo predstavuje v nominálnom vyjadrení zvýšenie platby štátu v roku 2017 o sumu zhruba 100 mil. eur.
Chcem ešte raz podotknúť to, čo som vyjadril aj v prvom čítaní, že tento vládny návrh zákona bol vopred komunikovaný ešte od minulého roku od októbra, že dôjde k dofinancu platieb za poistencov štátu. My sme s pánom ministrom financií čakali, ako dopadnú výdavky za rok 2016 a zúčtovanie zdravotných poisťovní. V júni sme predstavili tento zámer dofinancovania, vláda tento návrh legislatívny schválila s tým, že konečné číslo za dofinancovanie platbu poistencov štátu v roku 2017 bude spresnené po finálnej daňovej prognóze z 20. septembra v druhom čítaní vo Výbore Národnej rady pre zdravotníctvo.
Ďakujem, pán predseda. Vážené panie poslankyne, poslanci, verím, že tento návrh zmeny zákona podporíte.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, ako spoločný spravodajca výboru predkladám spoločnú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 626).
Predseda Národnej rady pridelil vládny návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon o zdravotnom poistení, čiže predmetný zákon, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre zdravotníctvo, ktorý zároveň súčasne určil ako gestorský výbor. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, ho prerokovali v stanovenej lehote. Súhlasili s uvedeným návrhom zákona a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú obsiahnuté v IV. časti spoločnej správy. Gestorský výbor nedostal žiadne stanoviská poslancov, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580 o zdravotnom poistení a zákon 95 o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov, čiže predmetný zákon, v zmysle neskorších predpisov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV tejto správy a v stanovisku gestorského výboru odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Súčasne gestorský výbor odporučil hlasovať o bodoch 1 až 3 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne s návrhom gestorského výboru schváliť. Spoločná správa výborov bola schválená uznesením č. 70 z 10. októbra 2017, kde ma výbor poveril za spoločného spravodajcu predniesť spoločnú správu výboru na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Dobrý deň. Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán minister, vážené poslankyne a vážení poslanci, v rozprave chcem vystúpiť za prvé preto, že zdravotníctvo potrebuje dofinancovať. V podstate už minulý rok, keď sa schvaľoval rozpočet pre zdravotníctvo a v tom pôvodnom návrhu bolo, že štát by mal za svojich poistencov odvádzať 4 %, tak sme upozorňovali, že tie 4 % budú málo, že v predchádzajúcom roku priemerná platba za poistenca štátu bola 4,41 %. V tej dobe, keď sa schvaľoval tento rozpočet, tak už bolo jasné, že Všeobecná zdravotná poisťovňa má problém, pretože nevytvorila technické rezervy tak, ako ich mala tvoriť, a ukazovalo sa, že s tým bude treba niečo robiť, že je to závažný problém. Vyriešilo sa to teda tak, že Všeobecná zdravotná išla do ozdravného plánu.
Čo sa však ale ešte udialo. Pán poslanec Blanár prišiel s návrhom, aby sa platba za poistenca štátu znížila zo 4 % na 3,78 %. Čiže ešte menej, ako bolo predpokladané. Je pravda, že v podstate o takúto sumu, o ktorú dostali poisťovne menej, čiže išlo asi o 70 mil. eur, dostalo ministerstvo zdravotníctva 70 mil. z rezervy ministra financií na kapitálové výdavky. Ten dôvod bol jasný. Všecky nemocnice a vôbec zdravotníctvo na Slovensku má obrovský skrytý dlh, budovy sú staré, v nedostatočnom technickom stave, vybavenie nemocníc je zastaralé, tak ako to konštatoval aj národný kontrolný úrad, takže jednoznačne bolo potrebné tieto kapitálové rezervy do týchto nemocníc nasmerovať.
V predvolebnom období, keď už bolo a sa v podstate všetci na tom zhodli, že zdravotníctvo je v kríze, že to bude premiérska téma a že bude to treba hodne financovať alebo dofinancovávať toto zdravotníctvo, tak premiér sľuboval na základe toho, že experti povedali, že asi 20 rokov by bolo treba dať ročne, počas 20 rokov ročne 100 mil. eur na tento skrytý dlh slovenského zdravotníctva. A premiér to sľuboval, že pokiaľ budú vo vláde, tak 100 mil. ročne dajú. Takže tento sľub plní čiastočne, že vláda, alebo teda minister financií dal, dal na kapitálové výdavky ministerstvu 70 mil. Nie 100, 70, dobre, ale aspoň niečo. Ale tá platba za poistenca štátu bola znížená na 3,78 %. Upozorňovali sme, že to bude málo, aj sa tak ukazuje.
My sme dávali návrh v lete, aby sa toto dofinancovanie zdravotníctva udialo, samozrejme, my by sme neboli mohli tento náš návrh robiť v skrátenom legislatívnom konaní, preto sme to dávali už v lete a tiež bol ten istý zámer, aby sa posledné dva mesiace v roku mohlo zdravotníctvo dofinancovať a aby do Všeobecnej zdravotnej poisťovne pritiekli ďalšie financie, ktoré tam potrebuje. Myslím si, že celé sa to deje preto, že Všeobecná zdravotná poisťovňa, na začiatku roku hrozilo, že bude v platovej neschopnosti, a do Všeobecnej zdravotnej poisťovne išli nejaké preddavkové platby. Keby sa teraz toto zdravotníctvo nedofinancovalo, tak Všeobecná zdravotná poisťovňa by bola pravdepodobne zase v týchto istých problémoch na konci roku.
Takže myslíme si, a ja osobne takisto, že toto dofinancovanie je veľmi dôležité aj na základe toho, ako bolo v tom septembri pri tých výstupoch ekonomických, že bude treba do zdravotníctva aj do poisťovní doplniť 100 mil. eur.
K tomu mám teraz taký jeden problém. Všeobecná zdravotná poisťovňa hospodárila nevyrovnane, vytvorila jeden obrovský dlh, ukázalo sa, že má asi 112 mil. mínus. Súkromné zdravotné poisťovne ovšem hospodárili so ziskom. Dôvera mala zisk za predchádzajúci rok približne 12,7 mil. a Union 1,9 mil. Tu vidím ale jeden obrovský problém. Dôvera odviedla zisk svojim akcionárom vo výške 400 mil. a teraz v podstate 10 rokov bude splácať svojim, bude toto, čo odviedla, splácať úver v podstate asi 30 mil. ročne. My si myslíme, že z povinného zdravotného poistenia by sa zisk vytvárať nemal. Zisk by sa mal a mohol vytvárať len z nejakých prevádzkových peňazí a hlavne teda z nejakých poistných balíkov, ale nie z povinného zdravotného poistenia.
A teraz k tomu problému, ku ktorému dám potom neskôr aj pozmeňovací návrh. Týchto 100 mil., ktoré teraz natečú za posledné dva mesiace do zdravotnej starostlivosti alebo do zdravotných poisťovní, týchto 100 mil. bude rozdelené medzi všecky tri poisťovne. Keďže Všeobecná zdravotná má približne dve tretiny poistencov, tak asi dve tretiny tejto sumy pôjdu do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, asi tretina pôjde do Dôvery a alikvotná časť aj do Unionky. Tieto poisťovne vytvárali v predchádzajúcich rokoch zisk, takže zdá sa, že tieto zdravotné poisťovne by toto dofinancovanie asi ani nepotrebovali. Aj keď je pravda, že Dôvera deklarovala na začiatku tohto roka, keď platovým automatom sa zdvihli platy lekárom a sestrám, že, dobre, dá vyššie platby pod podmienkou, že štát dofinancuje zdravotníctvo a že ak nedofinancuje, tak bude tieto zvýšené platby pýtať späť. Cez to všecko si ale myslím, že týchto 100 mil. by malo byť nasmerovaných hlavne do Všeobecnej zdravotnej poisťovne. A tá naša myšlienka je asi taká, že keď štát má povinnosť platiť za svojich poistencov štátu, to znamená, za deti, za dôchodcov, že by mal mať aj právo povedať, že za týchto ľudí platíme my a za týchto ľudí by sme mali povedať, aj kde to budeme platiť. Pretože akokoľvek Všeobecná zdravotná poisťovňa dáva najvyššie platby, či už je to na poistenca, či je to za zdravotnícky výkon a v podstate všetci lekári sú radšej, keď majú poistencov zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pretože tie podmienky pre nich sú ďaleko výhodnejšie. Tak preto tento náš návrh smeruje asi k tomu, že by sa uzákonila aspoň na prechodnú dobu, pretože vieme o tom a minister to aj deklaroval, že pracuje na takých podmienkach, aby sa nemohol z povinného zdravotného poistenia vytvárať neprimeraný zisk. Pokiaľ takéto opatrenie nebude platiť, tak by sme navrhovali, aby platil to, že štát za svojich poistencov bude platiť do štátnej zdravotnej poisťovne.
A má to, nie je tam ani rozpor s ústavou, pretože keď si v podstate spomeniete, tak za platnosti tej istej ústavy to bola kedysi len jedna zdravotná poisťovňa a medzitým sa ústava nemenila, takže v rozpore s ústavou, s ústavou to nebude. Nebude to ani v rozpore s názorom Európskej únie, ktorá teda tvrdí, že pri zdravotnej starostlivosti, ktorú štát má teda povinnosť zabezpečiť, nejde o hospodársku súťaž, čiže ani takéto problémy tam nevidíme. Ako som už teda povedal, toto opatrenie by bolo len dovtedy, kým ministerstvo zdravotníctva nepripraví tie opatrenia, ktoré by zakázali neprimeraný zisk zdravotným poisťovniam.
Okrem toho ešte ako som hovoril, že z povinného zdravotného alebo z tých povinných odvodov na zdravotné poistenie by sa nemal tvoriť zisk. Tie zdravotné poisťovne by mali vytvárať poistné balíky, samozrejme, je to naviazané na ďalšie veci, kde by bolo treba, aby štát povedal, čo je štandard a čo už potom z toho vyplýva, že bude nadštandard, a z týchto poistných balíkov kde by potom poisťovali aj nejaké nadštandardy a títo pacienti by si to priplácali, tak z toho, prosím, z toho môžu poisťovne tvoriť zisk.
Takže ak dovolíte, ja by som teraz prečítal ten náš pozmeňujúci návrh vládneho zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 626).
V čl. I sa na začiatku vkladajú body 1 až 4, ktoré znejú:
1. V § 7 ods. 1 sa na konci textu vypúšťa bodka a dopÍňajú slová „okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
2. V § 7 ods. 2 sa mení tento paragraf a znie: "Poistenec môže zmeniť príslušnú zdravotnú poisťovňu vždy len k 1. januáru nasledujúceho kalendárneho roka. Prihlášku možno podať najneskôr do 30. septembra kalendárneho roka. Prvá veta a druhá veta neplatí, ak poistenec zmenil zdravotnú poisťovňu z dôvodu, že sa stal nezaopatreným rodinným príslušníkom na účely vykonávania osobitných predpisov^3a) alebo preto, že vznikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7. V prípade zániku a vzniku verejného zdravotného poistenia podľa § 4 a 5 v priebehu tohto istého kalendárneho roka musí poistenec podať prihlášku v tej zdravotnej poisťovni, v ktorej bol poistený naposledy, okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7."
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
3. V § 7 ods. 8 sa na konci textu vypúšťa bodka a dopĺňajú slová „okrem prípadu, že vznikol alebo zanikol dôvod pre platenie poistného štátom opísaný v § 11 ods. 7".
Odôvodnenie: Navrhovaná úprava súvisí so zmenou § 11 ods. 8 a zabezpečuje, aby mal po vzniku dôvodu pre platenie poistného štátom poistenec právo zmeniť poisťovňu mimo štandardného obdobia tak, aby mohol splniť podmienky pre platenie poistného štátom.
4. V § 11 sa v odseku 8 na konci textu dopÍňa veta, ktorá znie: „Štát nie je platiteľom poistného za osobu podľa odseku 7, ak nebola podaná prihláška v zdravotnej poisťovni, v ktorej má štát majetkovú účasť na základnom imaní vo výške 100%."
Odôvodnenie: Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Štát v zmysle čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky je garantom práva na ochranu zdravia a zodpovedá za naplnenie ústavného práva občanov na bezplatnú zdravotnú starostlivosť. V zmysle tohto ústavného mandátu má povinnosť usilovať sa o čo najefektívnejší systém poskytovania zdravotnej starostlivosti. Svoju ústavnú povinnosť si okrem iného plní zriadením Všeobecnej zdravotnej poisťovne a zriadením minimálnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Ústava Slovenskej republiky umožňuje viaceré systémy zabezpečenia tejto ústavnej povinnosti. Ústavne konformným je aj systém jednej zdravotnej poisťovne, tak ako to bolo pred pripustením systému viacerých poisťovní v Slovenskej republike. Citované ustanovenie nezasahuje do práva poistenca na slobodný výber poisťovne. Poistenec má možnosť stať sa platiteľom poistného a vybrať si zdravotnú poisťovňu, ktorú preferuje. Ak sa štát rozhodol platiť za vymedzené skupiny osôb poistné ako výlučný platiteľ poistného, má bez akýchkoľvek pochýb právo určiť, v ktorej poisťovni uvedené osoby poistí. Štát je povinný správať sa racionálne a využívať svoje vlastné organizácie na správu majetku spočívajúceho vo finančných hodnotách. Zmena zákona je aktuálnejšia vzhľadom k navrhovanej úprave zvýšenia príspevku štátu na poistencov štátu. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu sú na účely tohto zákona majetkom štátu veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu per analogiam je štát povinný aj ako platiteľ poistného uplatňovať pri správe majetku štátu zásady hospodárnosti, užívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo k jeho zneužitiu alebo zmenšeniu. V situácii, keď existuje štátna zdravotná poisťovňa, ktorá všetky obdržané finančné prostriedky používa na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti, nie je racionálne odovzdávať finančné prostriedky štátu súkromným spoločnostiam, ktoré uvedené finančné prostriedky štátu využívajú aj na vyplácanie zisku.
Ďalším racionálnym dôvodom je kvalitné zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov štátu. Všeobecná zdravotná poisťovňa vynaložila v roku 2016 na liečbu jedného poistenca v priemere 925 eur, čo je oproti ostatným zdravotným poisťovniam o stovky eur viac. Ako jediná zdravotná poisťovňa zazmluvňuje optimálnu sieť na okresnej úrovni, vo svojom zmluvnom portfóliu má takmer 9-tisíc zdravotníckych zariadení, viac ako 29-tisíc lekárov či vyše 2-tisíc lekární. Všeobecná zdravotná poisťovňa nemá ani najdrahšiu prevádzku. Náklady, ktoré nesúvisia so zdravotnou starostlivosťou, nepresiahli v minulom roku 35 eur na jedného poistenca, čo je o desiatky eur menej oproti ďalším dvom poisťovniam. Poisťovňa Dôvera, v prospech ktorej priamo intervenovali tretie strany - organizácie ako INEKO a HPI, napadla na Európskej komisii Slovenskú republiku pre prevod poistného práva v prospech Všeobecnej zdravotnej poisťovne, pre kapitálové akcie vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni a tiež pre zavedenie systému vykonávania rizík "Risk equalisation scheme" (ďalej len "RES") v Slovenskej republike. Rozhodnutie Európskej komisie potvrdilo, že v prípade Slovenska ide pri zdravotnom systéme o regulovaný systém, ktorý nemá hospodársku povahu. Vyššie citované opatrenia Slovenskej republiky Európska komisia nepovažovala za rozporné s legislatívou Európskej únie. Podľa rozhodnutia z 15. 10. 2014 o opatreniach, ktoré poskytla Slovenská republika v prospech Spoločnej zdravotnej poisťovne, a. s., a Všeobecnej zdravotnej poisťovne, Komisia konštatovala, že existencia niekoľkých verejných a súkromných subjektov pôsobiacich v sektore povinného zdravotného poistenia sama osebe nepoukazuje na hospodársku povahu ich činností v systéme, kde - ako je vysvetlené v odôvodneniach 85 až 87 - prevládajú sociálne znaky a ciele systému, kde ústredným prvkom fungovania systému je zásada solidarity a kde je štátny dohľad nad týmto systémom prísny. Takýto výklad by prisúdil neprimeraný význam skôr organizačným opatreniam, ktoré si vybral členský štát pri riadení časti svojho systému sociálneho zabezpečenia, než podstate daného systému.
Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ani existencia priestoru pre hospodársku súťaž v systéme zdravotného poistenia, ani skutočne fungujúca hospodárska súťaž, aj keby jej existencia bola zámerom zákonodarcu a potvrdili by ju súdy, nemusí nutne poukazovať na hospodársku povahu dotknutej činnosti. Súdny dvor Európskej únie objasnil, že pre určenie toho, či povaha činností vykonávaných v rámci zákonného systému zdravotného poistenia, ktorý podobne ako slovenský systém poskytuje určitý priestor pre hospodársku súťaž, je hospodárska alebo nehospodárska, sú rozhodujúcimi prvkami: povaha a úroveň tejto hospodárskej súťaže, okolnosti, za ktorých sa táto hospodárska súťaž uskutočňuje, a prítomnosť a význam ďalších dôležitých faktorov. V tomto prípade nie je dovolený ten druh hospodárskej súťaže, ktorý je pre spotrebiteľov najzaujímavejší, teda cenová súťaž v oblasti výšky príspevkov, pretože poskytovatelia zdravotného poistenia v Slovenskej republike nemôžu meniť výšku príspevkov poistencov, ktorá je pevne stanovená zákonom. Priestor pre súťaž v oblasti kvality je okrem toho pomerne obmedzený, pretože v slovenskom systéme povinného zdravotného poistenia sa počíta s veľmi širokým spektrom zákonných plnení, ktoré sú rovnaké pre všetkých poistencov, v dôsledku čoho ostáva len malý priestor pre poskytovateľov poistenia, v ktorom môžu súťažiť o klientov na základe ponuky doplnkových bezplatných plnení. Poskytovatelia zdravotného poistenia si navzájom nekonkurujú, keďže nemajú nijakú možnosť ovplyvňovať tieto zákonné plnenia ani poskytovanie povinných zákonných plnení v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou, čo je ich hlavnou funkciou.
Po tretie, Komisia sa domnieva, že nehospodárska povaha činnosti povinného zdravotného poistenia nie je ovplyvnená skutočnosťou, že zdravotné poisťovne si konkurujú v oblasti kvality a v oblasti efektívneho obstarávania nákupom kvalitných služieb zdravotnej starostlivosti a súvisiacich služieb od poskytovateľov za konkurenčné ceny. Takto zdravotné poisťovne prostredníctvom činnosti, ktorú možno oddeliť od ich zmlúv s poistencami v rámci povinného zdravotného poistenia, obstarávajú vstupy potrebné na to, aby mohli plniť svoju úlohu v tomto systéme. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že ak má systém povinného zdravotného poistenia z dôvodu svojich základných znakov nehospodársku povahu, obstarávanie vstupov potrebných pre fungovanie tohto systému má tiež nehospodársku povahu.
Po štvrté, skutočnosť, že podľa právnych predpisov v oblasti povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike sa poskytovateľom zdravotného poistenia umožňuje dosahovať zisky a rozdeľovať ich časť svojim akcionárom, nemení nehospodársku povahu ich činností, pretože ich vykonávajú v systéme, v ktorom je výrazná prítomnosť všetkých spomínaných znakov naznačujúcich nehospodársku povahu činností. Skutočnosť, že poskytovatelia zdravotného poistenia môžu dosahovať zisky a časť z nich rozdeľovať, nemôže sama osebe zvrátiť prevahu sociálnych znakov a cieľov systému, zmeniť jeho ústrednú úlohu, ktorou je zásada solidarity, ani sa dotknúť striktnej miery regulácie a dohľadu štátu, za ktorých funguje.
Komisia v súvislosti s touto štátnou reguláciou pripomína, že možnosť dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je ohraničená a obmedzená zákonnými povinnosťami, ktoré poisťovniam v Slovenskej republike ukladá štát a ktorých účelom je zabezpečiť životaschopnosť a kontinuitu povinného zdravotného poistenia so všetkými jeho prevládajúcimi sociálnymi a solidárnymi cieľmi. Sloboda dosahovať, používať a rozdeľovať zisky je teda v sektore povinného zdravotného poistenia v Slovenskej republike podstatne obmedzenejšia ako v bežných obchodných sektoroch a je podriadená dosiahnutiu sociálnych a solidárnych cieľov.
V nadväznosti na navrhované úpravy sa primerane upraví aj názov návrhu zákona a úvodná veta článku I. Doterajší text článku I sa primerane označí. Článok II sa mení a znie: "Tento zákon nadobúda účinnosť 1. novembra 2017 s výnimkou článku I bod 1 a 2, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2018."
Odôvodnenie: Navrhuje sa primeraná legisvakačná doba pre článok I bod 1 a 2.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, som rád, že aj vy ste vítali tento návrh zákona, ja si myslím, že to je veľmi potrebný. V tom máte pravdu, že nie celkom štandardne sa vyvíjalo to, čo má štát zaplatiť za svojich poistencov. Na druhej strane pán minister vysvetlil celý ten proces a hoci dúfam, že to nebude každý rok takto stanovené, bol by som rád, keby to bolo hneď na začiatku roka alebo pri rozpočte.
To, že chcete pomôcť všeobecnej, to vítam pozitívne, veď vidíme, že manažment všeobecnej fakt robí pozitívnu prácu, takže môžem hodnotiť váš pozmeňujúci návrh ako veľmi zaujímavý, ale relatívne aj komplikovaný, bol by som radšej, keby ste doniesli to na zdravotnícky výbor, lebo tam by sme mali viac času, mohli by sme o tom viac konzultovať, viac debatovať a potom možnože by sme vedeli aj za to hlasovať, takto asi dosť ťažko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Ja by som len chcel doplniť alebo možno vyzdvihnúť práve takú tú hlavnú podstatu toho v tejto faktickej poznámke, že vlastne my hovoríme alebo celé toto opatrenie, ktoré prichádza aj od pána ministra, je na to, aby sme jej nejakým spôsobom sanovali problémy, Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktoré teda tu každoročne máme a máme ich aj tento rok na stole.
Ale na čo my sa snažíme poukázať, je práve to, že to, že sanujeme Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá to naozaj potrebuje, tak tým, že máme na trhu aj ďalšie dve poisťovne, a teda že tu máme súkromné poisťovne, tak automaticky nevieme ich nijako odčleniť, lebo ten systém je nastavený tak, že tie príspevky prichádzajú do všetkých zdravotných poisťovní.
No a vlastne tento systém spôsobuje to, že súkromné poisťovne, ktoré hospodária tak, aby boli v zisku, tak im vlastne umožňujeme mať väčší zisk. Lebo ony už ten zisk nevedia nejakým spôsobom premeniť. Takže toto je podľa nás tá anomália tohto systému a práve o to viac, že, ako povedal aj môj predrečník vo faktickej poznámke, že toto sa dá riešiť práve buď tým, že sa to urobí na začiatku, teda pri rozpočte sa narozpočtuje väčšie číslo, čo sa tu urobil opačný krok a spôsobí, dostane nás to do tejto situácie, kde už dva mesiace pred koncom roka vlastne s tým nemôžme nič urobiť, iba sanovať všeobecnú a zároveň teda naliať do vrecák súkromných poisťovní, ktoré sa, samozrejme, prirodzene potešia, lebo majú väčší zisk. A tým pádom prichádzame o vzácne zdroje, ktoré mohli byť použité v prospech rozpočtu a v prospech iných priorít. A toto je, si myslíme, že to najväčšie ako keby zlyhanie toho systému, ktorý tu v súčasnosti máme, a preto je potrebné k tomu pristúpiť zodpovedne či už pri tvorbe rozpočtu, alebo potom takýmto opatrením, ktoré prinášame aj my v rámci tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.

Pán poslanec Suchánek, keď sme boli na výbore, tak ste vítali toto navýšenie finančných prostriedkov a nevidel som v tom nijaký problém, ale predsa mi nedá, aby som nedodal k tomu, čo ste hovorili vy, že sme znížili odvod za poistencov štátu. Viete veľmi dobre, že to rokovanie vo výbore bolo na základe podnetu ministerstva zdravotníctva, ktoré samo prišlo aj s ďalším opatrením. A už som vám to vysvetlil na výbore, ale akosi zámerne o tom mlčíte, pretože vtedy sa zrušili odvodové stropy, pán poslanec. Vy to veľmi dobre viete. A tie odvodové stropy tým, že sa zrušili, tak v podstate sa vykompenzovalo to, čo išlo za poistencov štátu, dokonca tam bolo asi o 16 mil. viac. Čiže ergo tie finančné prostriedky do zdravotných poisťovní boli na úrovni stále 4,4 %. Vy to zamlčujete. Neviem, či to robíte zámerne podľa hesla ako váš kolega Matovič, že čím horšie, tým lepšie.
Poisťovne by nemali vytvárať zisk. Pán poslanec, vaše politické hnutie a štyria zakladatelia, ktorí sú tam, počas vlády, v ktorej boli, som nepočul ani jeden návrh o tom, aby predložili na zrušenie zisku. My, naopak, áno. A viete, aký bol nález Ústavného súdu? Že nemôžu sa obmedzovať zisky. Tak si to dobre pozrite, pán poslanec, lebo nemali ste pravdu v tom, čo ste hovorili. A nedá sa to ani porovnať s tým, čo ste hovorili predtým, že bola jedna poisťovňa. Ak pustíte do systému aj súkromné, systém sa úplne zmenil. Takže taká je pravda.
A ja vítam tieto finančné prostriedky, ktoré boli naviac dané, a som rád, že tie rokovania, ktoré teraz prebiehajú a pán minister o tom bude informovať, že sa nám podarí do zdravotníctva dostať viac finančných prostriedkov. O tomto sa poďme spoločne baviť a hovorme, prosím vás, celú pravdu. Nebolo to tak, ako ste to vy povedali v súvislosti s pozmeňujúcim návrhom za odvod.

Ďakujem pekne. No, Alino, bránila som sa, ale musela som stlačiť ten gombík. Ospravedlňujem sa, ale poznáš moje nastavenie v tomto smere. Hovoríš, že do zdravotníctva má ísť viac peňazí a zároveň hovoríš, že podľa teba a podľa toho, jak sa vyjadruješ, ideálne všetko ako keby bolo nasmerované do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá teda podľa teba vlastne dáva najviac na pacienta.
No ja chcem k tomu povedať toľko, že sa mi to nezdá úplne fér, lebo ľahko sa dáva najviac na pacienta, keď máte napriek tomu, že je to najväčšia poisťovňa s najväčším počtom poistencov, tak dáva za výkony najväčšiu platbu a zároveň má zazmluvnených ľudí ako maséra Kostku, tetu Anku, má skamuflované účtovníctvo. Jednoducho štátna poisťovňa je jediná v strate. Dve súkromné poisťovne sú v zisku a ty ideš urobiť to, že potrestáš tých, ktorí hospodárili zodpovedne, a ideš odmeňovať tých, ktorí tak nerobia. Tak čo týmto chceš? Čo týmto, ako čo učíme týmto ľudí? Myslím si, že to nie je fér.
A chcem povedať, že napríklad aj taká maličkosť hovorí za veľa. Neviem o tom, že by vedenie Unionu alebo Dôvery malo by to v River Parku a neboli potrestaní, viete. Takže asi toľko k tomu prerozdeľovaniu peňazí takýmto spôsobom. Myslím si, že je správne, že dostane každý rovnako. Nech podľa toho hospodária, ako vedia. A následne pokiaľ naozaj poisťovňa nie je dobrá, tak ten poistenec rozhodne, odíde. Má tam byť trh, má tam byť konkurencia, má tam byť vzájomný boj a nemá štát umelo nalievať peniaze a už vôbec nie do poisťovne, ktorá nie je schopná hospodáriť naozaj vyrovnane, dobre. A dokonca nie je schopná hospodáriť ani tak ako súkromné poisťovne.
Ďakujem.

Vďaka. Ja rozhodne si myslím, že to je dobrý pozmeňujúci návrh. Len chcela by som povedať ešte jednu vec, že si myslím, že Slovenská republika vôbec nemá podmienky na to, aby sme tu my mali súkromné poisťovne, neštátne, že aj vôbec v tomto zdravotníctve. A chcem sa spýtať, chcem povedať, že bolo na začiatku, pán premiér, myslím, že pán predseda vlády Fico sľuboval jednu zdravotnú poisťovňu, že či sa nedá aj týmto smerom ešte nejakým spôsobom pokračovať, resp. týmto spôsobom to nejako zvrátiť. A to je všetko, čo sa týka faktickej.
Ale chcem ešte pánu podpredsedovi, predsedajúcemu, povedať, že hovoril minister, predkladal zákon, spravodajca takisto predkladal a bol tu taký hluk, taký jednoducho, že bolo by možno treba razantnejšie zabezpečiť pokoj v rokovacej sále, lebo sa mi to zdá veľmi neúctivé aj voči ministrovi, aj voči každému predkladateľovi, resp. človeku, ktorý hovorí v rozprave, keď je tu krik. Títo poslanci už sú momentálne preč.
Takže len by som chcela ešte raz apelovať na všetkých pánov podpredsedov aj predsedu, že aby zabezpečili kľud, aby sme jednoducho mohli slušne, na úrovni počúvať tie veci, ktoré nám predkladajú.
Ďakujem.

Ďakujem za reakcie.
K pánu Bastrnákovi by som povedal len toľko, že myslím si, že v zdravotníckom výbore sa k tomuto ešte budeme mať príležitosť vrátiť a že to tam môžme celé prediskutovať.
K pánovi Blanárovi môžem povedať jedine toľko, že nič nezamlčujem ani nezahmlievam. Už ten výsledok, prečo tu dneska sedíme a dofinancovávame 100 mil. eur, hovorí pre to, že to bolo nedostatočne financované. To, že sa tam zrušili tie stropy a že sa predpokladalo, že príde viac, to je pravda. Ale keby ste mali pravdu vy, tak tu dneska nesedíme a už vôbec nedávame 100 mil., ale možno tých 16 alebo niekoľko. Takže vaše argumenty, žiaľ, neberiem.
A k poslankyni Cigánikovej by som povedal. Ja som nepovedal, že všetko má ísť do Všeobecnej zdravotnej. A vôbec som nepovedal, že všetko má ísť do jednej. Ja som len povedal, že za poistencov štátu, ktoré platí štát, že tí by mali ísť do tej všeobecnej, som nepovedal, že všetko alebo celých 100 mil. má ísť do Všeobecnej zdravotnej, len za tých, za ktorých štát platí a o ktorých sa má povinnosť postarať. Takže to je trošičku rozdiel.
A ešte tú druhú vec. Áno, je pravda a v tom súhlasím, pokiaľ by som bol presvedčený, že vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni je také isté vedenie, ako dovolilo Kostku atď., tak by som toto nikdy nenavrhol. Verím a som presvedčený, že toto vedenie je iné a že to nepripustí to, čo sa udialo.
A poslankyni Grausovej ďakujem za podporu.

Ďakujem za slovo. No, k tomuto zákonu. V podstate viacej-menej do istého času som aj súhlasila s istými časťami. Ale to, čo ma prekvapilo, čo ma prekvapilo veľmi, a ja som to teda aj na výbore hovorila, to sa netýka možno priamo vás, pán minister, ale teda čiastočne určite, možno práve vedenia výboru, je to, že takto dôležité pozmeňovacie návrhy prichádzajú, teda teraz idem hovoriť o tom, že sa navyšovalo, že sa jednoducho menili pravidlá, nie také, ktoré sme dostali hneď. Ale jednoducho minútu pred tým, ako sa má rozhodovať o niečom tak dôležitom, milióny hore-dole, tak dostaneme na výbor túto informáciu a máme okamžite o nej hlasovať, máme sa rozhodovať. Čiže ja mám hlavne problém s tým, že sa to robí takýmto spôsobom, a teda bez medzirezortného pripomienkového konania. To je, to je v podstate problém. Nie je to, nie je to dané verejnosti.
Čo sa týka teda tých pozmeňovákov, ktoré boli na výbore. On ten návrh zákona má vo svojom odôvodnení iste občanom milé slová: posilnenie, transparentnosť, objektivita. Ale keď sa pozrieme, čo sa za tými slovami schováva, nemusí to byť úplne tak.
Návrh hovorí, že ministerstvo zdravotníctva doručí údaje predložené zdravotnou poisťovňou podľa odseku 4 v anonymizovanej podobe, v elektronicky spracovanej podobe ostatným zdravotným poisťovniam do 15. júla kalendárneho roka. Áno, navrhuje sa tu, že transparentnosť a objektivita bude zabezpečená tak, že pošleme údaje o poistnom kmeni konkurencii. Čo to budú teda jednotlivé poisťovne, ktoré sú voči sebe v konkurenčnom postavení, posielať svojim konkurentom v trhovom prostredí zdravotného poistenia?
Odsek 4 § 28 hovorí: "Údaje o spotrebe kategorizovaných liekov za každého poistenca v období od 1. januára do 31. decembra za dva roky dozadu." Aké údaje sú navrhované na poskytnutie konkurenčným poisťovniam? Je to rodné číslo, ktoré bude anonymizované tak, aby bol jasný vek a pohlavie, kód kategorizovaného lieku, počet balení kategorizovaného lieku, kód choroby, ktorý je uvedený na lekárskom predpise, dátum výdaja alebo podania kategorizovaného lieku, náklady na zdravotnú starostlivosť na poistenca.
Chcem sa spýtať, či si predkladateľ uvedomuje, že prichádza s príkazom informovať detailne konkurenciu o štruktúre svojich nákladov, o podkladoch pre hromadné nákupy pre svojich poistencov, o diagnózach svojich poistencov. Toto je sen každej firmy - vedieť do detailov parametre výrobných nástrojov a parametre zákazníkov. Transparentnosť, objektivita? Môže to pripadať aj ako snaha o legálne odovzdávanie ekonomických údajov.
Vystúpiť by som chcela aj k tej druhej časti zákona, kde teda, o ktorej sme sa tu aj doteraz bavili. Kde zaznel aj na výbore pozmeňovák, kde sa menila sadzba za poistenca štátu z 5,67 na... Takto. Kde u nás na výbore pozmeňovák na 5,67 a tam ma práve napadlo, že možno by som mohla predložiť na 7,83 alebo tuto kolegovia poslanci zo ĽSNS by iste s iskrou v očiach navrhli lepšie číslo ako nedávno zas vo Veľkom Krtíši. Takže sa chcem spýtať, že či naozaj ideme robiť dieru do rozpočtu verejných financií bez akejkoľvek diskusie.
Nie je to teraz o tom, že by som nepriala zdravotníctvu. To viete, pán minister. Naozaj sú potrebné zdroje, ale ide o zodpovednosť k tomuto štátu, k systému, zodpovednosť k štátnemu rozpočtu. Jednoducho mám problém s tým, aby sa takýmto spôsobom hore-dole 50 mil. navrhovali čísla, aby sme tu hádzali číslami. Tieto pozmeňovacie návrhy mali jednoznačne bežať normálnym procesom. Napríklad aj preto, aby to mohli okomentovať samotné poisťovne. Navyše obsahujú ďalšie povinnosti napríklad Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosť, a to bez zdôvodnenia vplyvov na rozpočet, na personálne požiadavky úradu. Možno by som tiež rada počula stanovisko Úradu na ochranu osobných údajov, lebo mám pocit, že niektoré oblasti tohto zákona sú na hrane aj v tomto smere.
Čo stanovisko ministerstva financií? Ja si myslím, že naozaj takýto chaotický prístup by neprešiel snáď ani v spolku holubárov, že ideme si tu teraz takto narýchlo. Najmä to považujem za nesystémové riešenie a je to nesystémové riešenie o veľkých peniazoch. Lebo, dobre, teraz tu máme zmenu na dva mesiace, ale čo od 1. januára? Znova to bude vyzerať takto? Znova si schválime raz za čas niečo? Jednoducho toto je asi moja najväčšia výtka. A pripadá mi to, že sa to takto navyšuje, že sa to rieši takýmto spôsobom bez pripomienkovania, bez dohľadu verejnosti, dokonca ešte aj na výbore sa bráni tomu, aby to verejnosť vôbec mohla vidieť, tak naozaj to vo mne vzbudzuje, vzbudzuje taký pocit, že nemám chuť hlasovať za takéto nesystémové riešenia a takýmto zbrklým spôsobom podávané.
Ďakujem pekne.