22. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, ešte ani poriadne neskončil eurofondový škandál, po ktorom už vieme, že určite prídeme o desiatky miliónov eur kvôli neschopnosti vlády, a už tu máme ďalšiu kauzu. Ministerstvo hospodárstva cez svoju dcérsku firmu malo zaplatiť desiatky miliónov eur jednému právnikovi za zastupovanie na arbitrážnom súde. Odmena pre právnika, ktorý zastupoval štát, mala byť pôvodne 77 mil. eur. My sme od začiatku tejto kauzy žiadali, aby ministri hospodárstva Peter Žiga a minister financií Peter Kažimír odvolali z funkcií viacerých štátnych podnikov ľudí, ktorí sú za túto kauzu zodpovední alebo o ktorých sme zistili závažné skutočnosti, napríklad také, že ich súkromná spoločnosť podľa obžaloby okradla štát o milióny eur. Naše požiadavky sú už takmer splnené, pod tlakom verejnosti aj táto vláda musí vyvodiť zodpovednosť.
Vláde však ostáva ešte vyriešiť jeden najdôležitejší problém, a síce škandalózne vysokú odmenu pre svojho právnika. Rovnako potrebujeme mať v objednávaní právnych služieb pre štátne inštitúcie jasné pravidlá, aby sa podobné príklady ako pán Bžán už nikdy neopakovali. Pretože nabudúce by sme mohli naraziť na právnika, ktorý by so znížením svojej odmeny len tak ľahko nesúhlasil.
Podriadeným ministra Žigu sa podarilo znížiť odmenu pre právnika zo 77 na "iba" 17 mil. eur. Aj táto suma je strašne veľká. Spor trval dva roky, to znamená, že za každý jeden deň počas týchto dvoch rokov by tento právnik mal dostať 23-tisíc eur, za každý jeden deň počas dvoch rokov 23-tisíc eur. Toto je výsmech všetkých poctivo pracujúcich ľudí na Slovensku.
Pán minister Žiga hovoril, že za primeranú by vraj považoval odmenu 14 mil. eur. Aj táto suma je však neprijateľná. Ak by sa pán minister hospodárstva opýtal svojho kolegu ministra financií, vedel by, že štát zaplatil v porovnateľnom vyhratom spore jednej z najlepších právnických kancelárií na svete, ktorá zamestnáva viac ako tisíc advokátov, zaplatili spolu 3 mil. eur. Podriadení pána Žigu len doteraz zaplatili svojmu právnikovi takmer 5 mil. eur a chystajú sa mu zaplatiť ešte viac, chystajú sa mu zaplatiť a doplatiť viac ako 10 mil. eur.
Cena, ktorú má za právne služby zaplatiť ministerstvo hospodárstva, je neskutočne predražená aj v porovnaní so svetom. My sme to už uvádzali ako príklad, napríklad investičná arbitráž s Argentínou kvôli argentínskym dlhopisom sa týkala sumy približne 10 mld. eur, čiže bola niekoľkonásobne vyššia ako tento predmet sporu, a Argentínu zastupovala prestížna právnická firma s 1 200 advokátmi. Protistranu zastupovala spoločnosť, ktorá je označovaná za najlepšiu právnickú firmu na svete, a po piatich rokoch sporu, čiže dvojnásobne dlhší spor, viac ako dvojnásobne dlhší spor, Argentína deklarovala náklady na právne zastúpenie vo výške 8 mil. eur. Naša arbitráž s Enel trvala dva roky, týkala sa oveľa menšej sumy, ale ministerstvo hospodárstva sa zaviazalo zaplatiť svojmu advokátovi s pár zamestnancami oveľa vyššiu sumu.
Škandalózne odmeny za právne služby na našom ministerstve potvrdzuje aj celosvetový prieskum OECD, podľa ktorého náklady účastníka sporu na právne služby pri investičných arbitrážnych konaniach sú v priemere 4 mil. eur.
Vyzývame preto ministra hospodárstva Petra Žigu, keďže ide o peniaze všetkých občanov Slovenska, aby sa do rokovaní aktívne zapojil a výrazne znížil odmenu za právne služby v organizácii, za ktorú je zodpovedný.
Zatiaľ však vyzerá vládna koalícia úplne bezmocne. Minister Žiga v médiách spomínal plán úplne poprieť platnosť uzatvorenej zmluvy, pretože vraj nebola zverejnená jedna z jej príloh a nebola zverejnená ani objednávka na zastupovanie v tomto konkrétnom spore. Obávam sa, že tento plán ministerstvu hospodárstva, nám tento plán veľmi nepomôže. Za riadne zverejňovanie zmlúv je totiž zodpovedný priamo Úrad vlády pána Fica, samotná príloha zverejnená bola, hoci iba na stránke Úradu pre verejné obstarávanie a je preto veľmi pravdepodobné, že prípadný súdny spor so štátom o neplatnosť zmluvy by nakoniec advokátska kancelária vyhrala a zarobila by ešte oveľa viac.
Druhým problémom tohto plánu je, že aj keď by bola zmluva podpísaná s nominantami strany SMER uznaná za neplatnú, advokát by svoje milióny eur aj tak dostal. Na základe tarifných odmien uvedených vo vyhláške ministerstva spravodlivosti by mal nárok na iba o niečo menšiu sumu, ako má dostať dnes.
Nemorálnosť tejto odmeny priznal aj pán Fico, samozrejme, nemohol si pritom odpustiť svoj tradičný podpásový útok na opozíciu, keď nám vyčítal, prečo sme nezabránili problémom s Gabčíkovom pri privatizácii spoločnosti v roku 2006. Pán Fico ale zabudol, že hnutie OĽANO vtedy ani neexistovalo a nikto z nás v politike nebol. Ak sa pán Fico nemôže zbaviť svojho zlozvyku neustále sa vyhovárať na Dzurindu alebo na Radičovú, či nebodaj na pána Masaryka, mal by si uvedomiť, že zo súčasných politikov mal veľké slovo pri privatizácii Slovenských elektrární iba jeho dnešný koaličný partner pán Bugár, ktorý bol vtedy predsedom druhej najsilnejšej koaličnej strany. Ak teda bol nejaký problém pri privatizácii, pán Fico by si ho mal vyriešiť s pánom Bugárom, môžu sa o tom porozprávať a môžu si povedať, aké problémy s tým boli.
Kauza neskutočne predražených právnych služieb je v niečom podobná aj s chaosom s cenami energií, ktorý sme riešili vo februári tohto roku. Na začiatku kauzy s cenami energií totiž boli politickí nominanti, ktorí nezvládali riadenie pološtátnych organizácií. Štátna spoločnosť MH Manažment, ktorej vedenie túto veľmi nevýhodnú zmluvu podpísalo, podpísalo ju ešte počas fungovania Fondu národného majetku a táto spoločnosť bola založená v roku 2015. Platné uznesenie vlády hovorí o tom, že členov predstavenstva štátnych firiem má ministerstvo vyberať vo výberových konaniach. Pri výbere ľudí do vedenia tejto štátnej spoločnosti sme žiadne výberové konania nenašli, vláda Roberta Fica si tam dosadila politických nominantov a zdá sa, že títo politickí nominanti sa príliš o záujmy občanov a záujmy Slovenska nestarajú. Navyše táto kauza nie je prvou kauzou ľudí z vedenia firmy a vypovedá o tom, akému typu ľudí strana SMER a táto vládna koalícia zveruje vedenie štátnych firiem a spravovanie nášho spoločného majetku.
Keď podpisovali objednávku na zastupovanie advokátskou kanceláriou pána Bžána, veľmi dobre vedeli, aká veľká suma bola predmetom sporu. A stačila by matematika zo základnej školy, aby si vypočítali, akú nemorálne veľkú podielovú odmenu sa touto objednávkou zaväzujú zaplatiť advokátskej kancelárii. A napriek tomu títo štátni nominanti objednávku podpísali.
Nemôžeme sa tomu čudovať, keď vidíme, akých ľudí teda strana SMER nominovala do orgánov spoločnosti MH Manažment. Predseda predstavenstva pán Bačík už kedysi musel vysvetľovať kauzu služobných bytov Fondu národného majetku, takisto musel vysvetľovať predražený prenájom služobného auta, keď za požičanie auta na jeden rok platila firma toľko, ako keby si to auto v podobnej výbave rovno kúpila.
Členka Dozornej rady pani Bolečková je aj dnes zároveň predsedníčkou predstavenstva známej firmy EU Star, ktorú kedysi pri eurofondoch záujemcom odporúčal vtedajší generálny manažér SMER-u Ján Richter a ktorú preto aj vyšetrovala polícia.
Ďalší člen Dozornej rady, ktorého tam nominovala strana SMER, bol pán Lichnovský, ktorý pôsobil aj vo viacerých štátnych firmách, už odišiel z veľkej štátnej banky Eximbanky, ale on zas bol desať rokov jedným zo spoločníkov firmy Capitalia, druhým spoločníkom bol podľa mena človek, ktorý je dnes súdený pre viaceré trestné činy v rámci jedného z mafiánskych bratislavských klanov. A jeho spoločnosť, ktorej polovicu vlastnil, je dnes súdená, podľa obžaloby okradla štát o niekoľko miliónov eur na fiktívnych obchodoch s repkovým olejom a na podvodných odpočtoch DPH.
Čiže toto sú ľudia, ktorých SMER nominuje do vedenia najdôležitejších štátnych podnikov a ktorým dáva strana SMER spravovať naše spoločné peniaze. Aj takýto typ nominácie je príčinou, prečo sa vládna koalícia potáca od jednej kauzy ku druhej.
Mimoriadnu schôdzu sme sa rozhodli zvolať aj napriek tomu, že pán minister Žiga časť našich požiadaviek splnil, ale ešte raz, vláda by sa mala oveľa aktívnejšie snažiť a odmenu pre právnika ešte znížiť.
Druhá vec je, že nikto doteraz nevie, koľko takýchto zmlúv s takouto vysokou podielovou odmenou ešte máme. My žiadame, aby vláda skontrolovala všetky platné zmluvy na právne služby, a ak sa ešte nájdu zmluvy s podobne predraženými odmenami pre právnikov, musí situáciu okamžite riešiť. A ja som si istá, že ak vláda urobí poriadnu kontrolu, tak takéto zmluvy nájde, pretože takéto zmluvy sme našli aj my.
Napríklad pán minister Sólymos uzatvoril v auguste podobnú zmluvu s podielovou odmenou 10 %, pred týždňom ju potichu zrušil, ale čo už bol vrchol, bolo, že ten istý právnik mal v spore zastupovať aj ministerstvo životného prostredia, aj podriadený štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik. A iste všetci uznáme, že ministerstvo a jeho štátny podnik majú v právnom spore rovnaké záujmy a rovnaké stanoviská, a tak vybratý právnik bude svoju prácu robiť iba raz. Ale to však nebránilo ministerstvu životného prostredia, aby miliónovú podielovú odmenu dostal dvakrát, aj od ministerstva, aj od podriadeného štátneho podniku. A ak teda zoberieme do úvahy hodnotu sporu, tak spolu by za spor tento právnik, za spor na okresnom súde, čiže nejde o žiadny komplikovaný spor, na okresnom súde by mohol od štátu dostať 3 mil. eur. Jedna zmluva je zrušená. Druhá zmluva so štátnym podnikom, pokiaľ viem, je stále platná. Mimochodom, štát žaluje človek z kandidátky SNS a štát podľa toho človeka, čo žaluje teda štát, urobil chybu, že mu v chránenom území, obľúbenom vodákmi, nedovolil postaviť vodnú elektráreň. Toto je predmet sporu.
Čiže minimálne takáto nevýhodná ďalšia zmluva podpísaná bola a my vyzývame, aby bol urobený kompletný audit všetkých zmlúv a tieto zmluvy boli prehodnotené.
O mesiac budeme tu v Národnej rade rokovať o štátnom rozpočte. Budeme sa rozprávať o tom, ktoré problémy krajiny si vyžadujú viac peňazí z rozpočtu, budeme sa rozprávať o tom, kde by sa dalo ušetriť, pretože niektoré oblasti nedostanú toľko, koľko by si zasluhovali. A ako každý rok budeme mať problém, že peňazí v rozpočte nie je dosť. Budeme hovoriť o tom, že mnohé problémy ľudí na Slovensku budú musieť počkať, hoci by si vyžiadali iba niekoľko miliónov eur. A práve tých niekoľko miliónov eur sme mohli získať, ak by si vláda robila svoju prácu poriadne a odmena za právne služby na ministerstve hospodárstva bola férová.
Kvôli lajdáckosti nominantov vládnej koalície v štátnej spoločnosti občania Slovenska takmer prišli o 77 mil. eur. A takáto situácia sa už nesmie opakovať. A preto aj na tejto mimoriadnej schôdzi parlamentu navrhujeme opatrenia a vyzývame vládu, aby túto situáciu okamžite riešila.
A konkrétne žiadame vládu Slovenskej republiky, aby predložila parlamentu správu o ďalšom postupe vo veci predražených právnych služieb na ministerstve hospodárstva, aby poverila ministra hospodárstva Petra Žigu, aby pokračoval v ďalšom rokovaní o konečnej výške odmeny pre advokátsku kanceláriu Radomíra Bžána a zabezpečil prijateľnú výšku odmeny, ktorú mu štát zaplatí.
Žiadame pani ministerku spravodlivosti, aby do konca roka 2017 predložila návrh, ktorý by upravil primerané odmeňovanie právnych zástupcov štátu, napríklad spôsob určenia a maximálnu výšku odmeny.
A rovnako žiadame, aby Najvyšší kontrolný úrad vykonal kontrolu všetkých zmlúv na právne zastupovania a na právne poradenstvo s tým spojené, ktoré uzatvorila vláda Slovenskej republiky, ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky, ako aj právnické osoby, ku ktorým vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa štátne orgány, a o výsledkoch kontroly, aby informoval Najvyšší kontrolný úrad Národnú radu Slovenskej republiky.
Veríme, že náš štát sa dá spravovať oveľa lepšie a svojim občanom dokáže poskytovať lepšie verejné služby od diaľnic cez školstvo, zdravotníctvo po sociálnu starostlivosť až po ochranu nášho prírodného bohatstva. Aby sa to však podarilo, potrebujeme okrem zmeny spôsobu vládnutia aj šikovných a čestných ľudí v štátnej správe a v štátnych podnikoch.
V záujme budúcnosti Slovenska vyzývame vládnu koalíciu, aby aspoň v tejto veci prekročila svoj tieň a pri menovaní vedúcich pracovníkov štátnych podnikov a organizácií neuprednostňovala funkcionárov svojich strán alebo oligarchov, ale aby vyberala ľudí schopných, skúsených a rozhodnutých slúžiť nie politickej strane, ale občanom Slovenska. A ak vládna koalícia svoj postoj nezmení, škandálov, ako je tento, bude len pribúdať. Ak to vládna koalícia nie je schopná, tak my za opozíciu hovoríme, že v budúcej vláde tieto zmeny určite urobíme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení členovia vlády, podávam informáciu o výsledku prerokovania návrhu skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k ďalšiemu postupu vlády Slovenskej republiky a vyvodeniu zodpovednosti vo veci predražených právnych služieb, ktoré má štátna akciová spoločnosť MH Manažment vyplatiť advokátskej kancelárii Radomíra Bžána ako odmenu za spor so spoločnosťou Enel o Vodnú elektráreň Gabčíkovo (tlač 735), vo Výbore Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 759 zo 16. októbra 2017 pridelil predmetný návrh na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, ktorý zároveň určil ako gestorský výbor. K návrhu bola zvolaná 46. schôdza Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti na 18. októbra 2017.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov výboru podľa § 52 ods. 4 zákona č. 350/1996 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
Pán predseda, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v mene vlády Slovenskej republiky predniesol stanovisko vlády k návrhu poslancov na zvolanie tejto schôdze.
Na úvod ale dovoľte mi povedať pár slov, pretože asi mnohí kolegovia z opozície očakávali, že sa tu poslanci zídu, neschvália program a schôdza sa neuskutoční a že zase budú môcť robiť veľké teátro, ako vláda chce niečo tajiť, tutlať alebo, nedajbože, neriešiť. Som veľmi rád, že poslanci takouto veľkou väčšinou schválili program dnešnej schôdze, pretože je dôležité, aby sme ako vláda Slovenskej republiky mali možnosť poslancom Národnej rady predstaviť všetky argumenty a fakty, pretože za posledných niekoľko týždňov bolo už o tomto probléme porozprávané toľko veľa vecí, toľko veľa nepresností a toľko veľa výmyslov, že je dôležité, aby sme boli tu, aby sme vám mohli povedať, ako sa to v skutočnosti vyvíja, aby sám pán minister hospodárstva Žiga mohol povedať všetky fakty, ktoré s touto kauzou súvisia.
Vláda Slovenskej republiky v roku 2014 a 2015 súhlasila s vypovedaním zmluvy medzi spoločnosťou Slovenské elektrárne, a. s., a Vodohospodárskou výstavbou, š. p., o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo a následným prevzatím do rúk štátu. Rozhodla sa tým napraviť následky nevýhodnej privatizácie Slovenských elektrární z obdobia druhej vlády Mikuláša Dzurindu, ktorú spomínala aj tu prítomná pani poslankyňa Remišová. Neplatnosť tejto zmluvy o prenájme potvrdil aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave a neskôr aj Najvyšší súd Slovenskej republiky. A Vodnú elektráreň Gabčíkovo spravuje opäť právoplatne Slovenská republika a zisk z jej prevádzky počas 21 rokov ostáva na Slovensku. A to predstavuje prínos v hodnote viac ako 1 mld. eur. Opakujem ešte raz, to predstavuje prínos pre Slovenskú republiku vo výške viac ako 1 mld. eur.
Slovenské elektrárne, a. s., s majoritným zahraničným vlastníkom spoločnosťou Enel sa obrátili na Viedenské medzinárodné rozhodcovské centrum v Rakúsku a zažalovali Slovenskú republiku, zastúpenú Fondom národného majetku a Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky. Výsledkom medzinárodnej arbitráže z tohto roka je cenné právne víťazstvo Slovenskej republiky, ktorú zastupovala spomínaná advokátska kancelária. Rozhodnutie na medzinárodnej úrovni opäť potvrdilo správnosť postupu Slovenskej republiky, čo bude mať významný pozitívny dosah, dúfam, aj na ďalšie súdne spory so Slovenskými elektrárňami, a. s., resp. ich talianskym vlastníkom spoločnosťou Enel.
Zmluvu o poskytovaní právnych služieb uzatvoril Fond národného majetku na základe verejného obstarávania a príslušnej legislatívy ministerstva spravodlivosti. Nie je pravda, pani poslankyňa, že táto zmluva bola uzatvorená kvôli nášmu súdnemu sporu so spoločnosťou Enel alebo kvôli arbitráži, ktorej Slovenská republika čelila. Táto zmluva bola rámcová a bola podpísaná s predmetnou advokátskou kanceláriou na bežné právne záležitosti, ktoré sa bežne v chode každého orgánu alebo aj firmy počas roka alebo rokov môžu vyskytnúť.
Ale treba si uvedomiť aj vec druhú, že keď je na vás podaná arbitráž, vy musíte reagovať, resp. právne zastúpenie musíte mať k dispozícii aj so stanoviskom častokrát vo veľmi krátkej dobe. Myslím, že v tomto to bolo 30 dní. Asi mi dáte za pravdu, že za 30 dní sa nedá v tomto štáte reálne vyobstarávať takáto služba, a preto Fond národného majetku použil existujúcu zmluvu, ktorá, samozrejme, mala také parametre, aké mala. Ale hneď, ako boli zverejnené informácie.
A tu chcem povedať tiež jednu vec, pretože ste tu, pani navrhovateľka, sa postavili a hovorili, ako keby ste vy zachránili celú túto situáciu. To si vy vážne myslíte, že členovia vlády, buď minister hospodárstva, alebo minister financií, sú takí blbí, že by sa podpísali pod úhradu takejto sumy? Myslíte si, že by to spravili? Samozrejme, že by to nespravili. A nikdy by takýto pokyn na úhradu takýchto faktúr ani nedali a hneď každý člen (potlesk) vlády hovoril o tom, že tieto podmienky sú neprijateľné a neakceptovateľné. (Smiech v sále a reakcia z pléna: "Nedajte sa vysmiať.") Samozrejme, to je tak.
A minister hospodárstva Peter Žiga... (Ruch v sále.) Sledujte tie kroky. Vy sa môžte dať vysmiať. Prosím vás pekne, sledujte, že okamžite odmietol a podnikol kroky na zníženie. Nariadil spoločnosti MH Manažment ako nástupníckej organizácie fondu rokovať o znížení sumy. Výsledkom je zatiaľ, zatiaľ dohoda na znížení odmeny viac než štvornásobne, už spomínaných 11 % na 2,5 %, čo celkovo predstavuje zníženie zo 77 mil. na terajších 17,6, čo tiež je ešte veľmi vysoká suma.
Súčasne minister hospodárstva nariadil ministerskú kontrolu spoločnosti MH Manažment, a. s. Na základe jej záverov vyvodil pre zistené pochybenia manažérsku zodpovednosť voči vedeniu spoločnosti. Boli odvolaní členovia Dozornej rady spoločnosti, ako aj predstavenstva. Následne s nimi spoločnosť rozviazala aj pracovnoprávny vzťah. Čiže okamžite bola vyvodená aj personálna zodpovednosť.
Minister hospodárstva sa obrátil aj na Slovenskú advokátsku komoru a požiadal ju listom o vyjadrenie o adekvátnosti tejto sumy. Aj na základe názoru komory sa listom obrátil na ministerstvo spravodlivosti o stanovisko, či by bolo možné spochybniť platnosť' zmluvy, pokiaľ nebola riadne zverejnená v Centrálnom registri zmlúv so všetkými prílohami. A tu opäť, tak minister sa snaží pokračovať ešte ďalej a skúša, či nie je možné na základe dákych ďalších informácií a faktov spochybniť samotnú platnosť, už som pred piatimi minútami z vašich úst spoza tohto pultu počul, že vlastne je to zbytočné, lebo vy už ste urobili rozsudok, že to pravdepodobne ani možné nie je. A ak by sme sa s právnou kanceláriou pustili do sporu, tak zaplatíme ešte viacej ako teraz. Čiže vlastne podľa vás hádam by sme nemali robiť nič. Vám nevyhovie nikto, pani poslankyňa Remišová, či spravíme tak, alebo spravíme onak. Dobre?
Z týchto krokov je jasné a zároveň pán minister oslovil aj pani ministerku spravodlivosti, aby zvážila zmenu príslušnej legislatívy o odmeňovaní advokátov, ktorá bude limitovať maximálnu výšku odmeny podobne, ako je to u iných právnických profesií. Z týchto krokov je úplne zrejmé a jasné, že minister hospodárstva konal a prijal rozhodné opatrenia.
Vláda Slovenskej republiky preto odmieta tvrdenia opozície ako neodôvodnené, nepodložené a nepravdivé. Na úrovni vlády Slovenskej republiky, ako aj ministerstva spravodlivosti, tak aj Ministerstva financií Slovenskej republiky sa pripravujú už teraz systémové kroky, ktoré zabránia opakovaniu sa takejto situácie.
A rovnako nie je pravdou ani tvrdenie navrhovateľov, že išlo o vopred vyhratý súdny spor. Práve naopak, v marci 2015 pri prevzatí Vodného diela Gabčíkovo súčasná opozícia obviňovala vládu Slovenskej republiky, že dostala štát do nevýhodného postavenia, že ho vystavila hrozbe arbitráže a štát bude musieť platiť astronomické odškodné. To ste hovorili vy, páni, ktorí tu aj teraz sedíte, a hovorili ste to v marci 2015, že vystavujeme Slovenskú republiku tým, že sme odobrali vodné dielo späť do rúk Slovenskej republiky, vážnej hrozbe a astronomických odškodných. Nič z toho sa nepotvrdilo, a preto ani tvrdenia opozície, že rozhodnutie arbitráže bolo hneď jasné od začiatku, sú absolútne nie pravdivé.
Preto považujeme návrh na zvolanie tejto schôdze len za čistú súčasť politiky. Očakávam, že vystúpia mnohí kandidáti na poslancov do vyššieho územného celku, ako aj za predsedov samotných vyšších územných celkov, pretože je to dobrý spôsob, ako pár týždňov pred voľbami ešte zaujať verejnosť.
Takže pevne verím, že pán minister hospodárstva Peter Žiga pôjde pokračovať v argumentácii. Pevne verím, že budete týmto faktom načúvať. A ešte raz, považujeme zvolanie tejto schôdze čisto za politiku, pretože veci sa už dejú, a ja pevne verím, že sa ich podarí aj vyriešiť. Pretože nikto nehovorí o tom, že Slovenská republika ešte ďalej pokračuje v spore, a očakávame o tom, alebo očakávame rozhodnutie, koľko bude Slovenskej republike priznaných na úhradu súdnych trov. A budeme sa snažiť maximalizovať tú sumu tak, aby v konečnom dôsledku možno ešte nižšie vyjednaná odmena pre samotného pána advokáta bola plne hradená zo súdnych trov, ktoré nám zaplatí Enel, a nebudú štát stáť, daňových poplatníkov a Slovenskú republiku ani jeden cent.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Dobrý deň prajem všetkým. Ďakujem za túto možnosť vystúpiť k téme, ktorej sa naozaj venujem už dlhodobo. S Vodným dielom Gabčíkovo som vyrastal. Praxoval som tam ešte na strednej škole. Neskôr som tam dokonca aj sprevádzal turistov. No a keď vlastne začala kauza Gabčíkovo zhruba v tom roku 2014 byť naozaj taká vyostrená, tak som sa jej veľmi intenzívne venoval. Určite pán minister mi to aj potvrdí tým menovaným, čo aj pán Pellegrini pred chvíľou spomínal, ktorý napádal práve to rozhodnutie toho krajského súdu, v tom roku 2015 som bol ja, vysvetlím neskôr.
Ale ako úplne na úvod by som chcel veľmi pekne poďakovať z tohto miesta všetkým novinárom, ktorí na túto tému upozornili a sa jej venovali. Takisto by som sa chcel poďakovať naozaj všetkým poslancom, aj koaličným, ktorí nám dneska umožnili túto schôdzu otvoriť, aby sme na nej mohli hovoriť o problémoch, ktoré sprevádzajú nielen otáznu odmenu pre advokáta Bžána, ale aj samotnú kauzu Gabčíkovo. No a tiež by som chcel poďakovať pánovi ministrovi Žigovi, že naozaj začal v tejto veci konať. Odvolal dozornú radu, ako aj vedenie ministerstva hospodárstva. Ale tu by som asi s takým tým ďakovaním končil, pretože, pretože je tu aj tá kritika, ktorú už vyslovila aj Veronika. Prečo my musíme vždycky s riešením nejakého problému čakať až do nejakej chvíle? Do chvíle, kedy to praskne alebo kedy v nejakom internom prieskume strane SMER vyjde, že jej nejaká kauza začína ovplyvňovať preferencie.
O tom, o čom sa budeme dneska baviť na tejto schôdzi, sme chceli hovoriť už minulý týždeň na výbore pre hospodárske záležitosti, ktorý sme takisto zvolali. Pozvali sme si aj pána ministra Žigu, pozvali sme si aj pána ministra Sólymosa. Pán minister životného prostredia sa ospravedlnil, pán Žiga ospravedlnenku neposlal, nedal nám vedieť napriek tomu, že teda vedel o tom od štvrtka a, myslím, že minimálne šesť dní. Namiesto toho nám odkázal cez médiá, že sme predsa mali vedieť, že bude zasadať vláda. To sme vedeli, ale pokiaľ dobre viem, tak vláda zasadá vždycky v doobedňajších hodinách, alebo vo väčšine prípadov v doobedňajších hodinách a o tej 12. hodine by už ste mali byť k dispozícii. Vtedy sa stalo, že toho jedenásteho sa presunulo rokovanie na tú 12. hodinu. Ťažko povedať, či to bolo účelovo. Ja si nemyslím, že by to malo byť zrovna kvôli nášmu výboru.
Títo dvaja páni ministri, týchto sa v podstate táto záležitosť veľmi, veľmi intenzívne týka. Pán minister životného prostredia zodpovedá za Vodohospodársku výstavbu, ktorá dneska prevádzkuje vodné dielo. Pán minister Žiga je zodpovedný za MH Manažment, ktorý mal na starosti alebo podpisoval práve túto zmluvu s advokátskou kanceláriou Radomíra Bžána.
Takisto by som si dovolil povedať jednu vec, ak teda dostaneme od pána ministra takéto vyjadrenie, že sme mali predsa vedieť, mali sme sa zariadiť. Takisto nám on mohol dať vedieť, mohli sme to preložiť. Ale na Slovensku stále máme parlamentnú demokraciu, to znamená, že zákonodarný orgán ako parlament je nadriadený práve tej vláde. My poslanci sme zase podriadení ľuďom a takisto sa im zodpovedáme, a preto máme plné právo sa ich pýtať, či už na výbore, alebo tu v parlamente. Bohužiaľ, zatiaľ mi z toho vychádza, že v praxi si pán Robert Fico aj ministri jednoducho zvykli na to, že stoja na nejakom piedestále, z ktorého odmietajú zostúpiť. No a koaliční poslanci, bohužiaľ, na ten minulotýždňový výbor ani neprišli, ale som veľmi rád, že boli aspoň dnes.
Prejdem, prejdem teda priamo k veci, k odmene pre advokáta Bžána. Tá odmena mala byť pôvodne, hovorí sa, 64 mil. eur, sú tu aj čísla, ktoré hovoria o 77 mil. eur. No a, čuduj sa svete, MH Manažment túto odmenu dokonca spočiatku aj obhajoval, resp. dovolím si povedať až do svojho konca, kým pán Bačík nebol odvolaný. No ale ako sme sa neskôr dozvedeli, toto je pomerne logický postup, keďže pán Bačík po svojom nástupe prepustil všetkých interných, všetkých interných právnikov na MH Manažmente a vyše 90, 90 otvorených súdnych sporov, kde bol nejakým spôsobom účastníkom MH Manažment, prerozdelil medzi tri advokátske kancelárie: Dvorecký a Partner alebo Partneri, Ecker - Kán, no a, pochopiteľne, veľkú časť, takmer polovicu, z týchto súdnych sporov dostala práve advokátska kancelária pána Radomíra Bžána. Neskôr sa síce v prípade arbitráže pán Bžán vzdal dobrovoľne takmer 50 mil. eur, čo je pre mňa naozaj veľmi, veľmi zvláštny postup, keď ešte deň predtým tvrdil, že on má predsa na túto odmenu nárok. Nechápem, prečo si nedokáže stáť za týmto svojím nárokom, či bol niekým do toho dotlačený? Ale nie je práve toto ten najlepší dôkaz o tom, že naozaj táto odmena je neoprávnená? Koniec koncov vezmime si, hovoríme o podielovej odmene, ale 4,9 mil. eur pán Bžán už predsa vyplatených riadne dostal.
Úprimne je mi veľmi čudné, keď dneska nám tu lietajú milióny hore-dole, zo 64 sa nám stane 17, neskorej to bude možnože 10, nakoniec možnože nič. Ale máme tu, má tu státisíce ľudí, ktorí musia vyžiť z 300 euro na mesiac. Prepočítavali sme si tú pôvodnú odmenu práve napríklad na minimálnu mzdu tohtoročnú, ktorá je 435 eur, a vyšlo nám, že človek, ktorý dostáva takúto minimálnu mzdu, by na odmenu pána Bžána musel pracovať 12 260 rokov. Ak by sme si zobrali Slováka s priemernou mzdou, tak ten by na túto odmenu pracoval iba, v úvodzovkách iba, 5 644 rokov. Čiže to, čo niekto mal zarobiť za zhruba 3 mesiace práce, pretože zhruba tomu zodpovedá ten rozsah 500 hodín, tak priemerný, alebo človek s priemernou mzdou by zarobil za 5 644 rokov. Dnes pán minister Žiga hovorí o primeranej odmene vo výške jedného až dvoch percent zo súdenej sumy.
Ale, je tu niekoľko ale a ja ich teraz aj poviem.
Samotná vyhláška o odmeňovaní advokátov hovorí o tom, že musí ísť naozaj o mimoriadne náročný prípad, kedy je samotný klient na toto upozornený. To znamená, že ten klient ide naozaj do veľmi neistého sporu a môže s väčšou pravdepodobnosťou očakávať, že ten spor v konečnom dôsledku prehrá a ten klient musí o tom dopredu vedieť.
Druhá vec, v tomto prípade tej súdenej sumy nešlo o nejaký prísun alebo o príjem do štátneho rozpočtu, ale, naopak, malo to byť z tejto kasy vyplatené. Zoberme si teraz pre porovnanie odmenu pre privatizačných poradcov, napríklad SPP alebo Slovenské elektrárne. Táto bola vždycky nižšia ako jedno percento. Keď sa bavíme o Slovenských elektrárňach, tak to bolo 0,85 % z privatizačnej sumy. Ale táto odmena bola vyplácaná z toho, čo reálne do tej štátnej kasy aj prišlo, čo sme naozaj aj dostali.
No a to úplne najdôležitejšie, táto požadovaná suma, tých 700 mil., resp. v roku 2015 sa hovorilo o 588 mil., nebola nikdy verifikovaná. Podľa zmluvy o odškodnení toto mal urobiť nejaký oprávnený advokát, nezávislý advokát, na ktorom by sa zhodli obe strany. Čiže my tu máme dneska situáciu, kedy ktokoľvek zažaluje štát o miliardu a zastupujúci právnik má automaticky právo na podielovú odmenu? Takto, takto by sme mohli v podstate postupovať pri akomkoľvek spore.
No a teraz možnože pár výrokov. O to, že ide o sumu, ktorá je neoverená, a teda nemôže tvoriť vôbec žiaden základ pre výpočet akejkoľvek odmeny, povedal hneď po anexii Vodného diela Gabčíkovo sám Robert Fico. Ja si ho dovolím zacitovať: "Jednoducho nemá absolútne žiadne argumenty. Jeho tvrdenia nemajú žiadnu právnu relevanciu, jeho výpočty sa neopierajú o nič. Jednoducho je to vycucnuté z prstu len preto, aby niečo povedali." Týmito slovami reagoval Robert Fico na slová generálneho riaditeľa pána Nicola Cotugno v denníku Hospodárske noviny, keď teda avizoval práve tento arbitrážny súd. Čiže sám Robert Fico povedal, my sa tu bavíme o nejakej sume, ktorú si niekto vycucal z prsta. A my na základe tejto sumy ideme z nej vyplácať nejakú podielovú odmenu? To je naozaj veľmi čudné.
No a potom to, že bol, že išlo o vopred vyhratý súdny spor, a teda nie, nevznikne žiaden nárok, na toto upozorňoval aj sám pán Žiga, vtedy ešte na stoličke ministra životného prostredia. Opäť zacitujem: "Podľa existujúcej zmluvnej dokumentácie, ktorá je medzi Slovenskými elektrárňami a Vodohospodárskou výstavbou, môže žiadať Enel odškodnenie len na základe výpovede. Len na základe výpovede. Keďže prebehli aj iné právne skutočnosti, Enel nemá žiaden nárok na odškodnenie." Pán Žiga tu už nie je, ale verím, že ma počul a pretože naozaj v tomto s ním plne súhlasím. Ak raz krajský súd zrušil nejakú zmluvu od počiatku, nejakú zmluvu o prevádzke, tak, pochopiteľne, nemôže byť platná a na ňu naviazaná nejaká zmluva o odškodnení. A pre mňa je to naozaj veľmi zvláštne, že Slovenské elektrárne sa rozhodli oprieť práve do tejto zmluvy o odškodnení, že vôbec nenamietali alebo nenapádali to rozhodnutie toho krajského súdu. Alebo žeby to tak bolo vopred dohodnuté? Toto by bola veľmi špekulatívna otázka.
Ale pre mňa je napríklad veľmi nepochopiteľné, dnes má štát v Slovenských elektrárňach 34 %. Keď do Slovenských elektrární vstupovala česká spoločnosť EPH, tak sme si tam vydobyli predkupné právo na ďalších 17 %. Prečo sme nerokovali napríklad o urovnaní všetkých súdnych sporov, ale namiesto toho sme sa bavili o nejakých 17 %? Veď dneska je už Slovenská republika v podstate majoritným vlastníkom Slovenských elektrární.
No a k tomu, čo povedal aj pán Pellegrini, o tom, čo sa udialo v tom roku 2015, kedy sme naozaj upozorňovali na to, že tu hrozí nejaký vážny súdny spor a škody pre štátny rozpočet, ale tu vždycky aj pán Žiga zabúda povedať B. Ja som povedal, vždy, že buď budeme platiť odškodné, alebo nebudeme vedieť komu Vodné dielo Gabčíkovo reálne patrí. A toto je situácia, ktorá nastala, a toto potvrdil aj pán Hlivák, dnes predseda Úradu pre verejné obstarávanie. Pretože čo sa vlastne stalo? My máme neplatnú zmluvu o prevádzke, máme, od počiatku, máme neplatnú zmluvu o odškodnení, ale máme neplatnú aj dohodu o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov k Vodnému dielu Gabčíkovo. Toto sa dnes reálne stalo. A pán Hlivák na zasadnutí výboru pre hospodárske záležitosti - všetci, ktorí na tom výbore boli, keď sme ho vypočúvali, keď kandidoval, mi to určite potvrdia - povedal, že naozaj práve tieto vlastnícke vzťahy sú dodnes nevysporiadané. A bude toto možnože práca pre ďalších právnikov, pre ďalších pánov Bžánov na minimálne dve generácie.
Takže, áno, nakoniec odškodné nevyplácame, chvalabohu, ale, bohužiaľ, my dneska nevieme, komu Vodné dielo Gabčíkovo patrí. My máme uzavretú medzištátnu zmluvu medzi Slovenskou republikou a Maďarskom, ktorá hovorí o tom, že Vodné dielo Gabčíkovo nemôže patriť inej osobe ako štátu, ale toto neznamená automaticky, že pokiaľ nie sú vysporiadané tieto majetkovoprávne vzťahy, že to patrí práve tomu štátu.
Takže toto sú možnože také, také fakty k tomu, čo predchádzalo tej samotnej odmene. Vieme to, je to pomerne komplikovaná záležitosť. Mnohí sa v tom stratia. Tento chaos od toho začiatku vyrobil práve pán Robert Fico, ale skúsme, skúsme sa na to pozrieť, prečo k tomu vlastne došlo, troška od začiatku.
Vrátim sa do roku 1994. Nebojte sa, iba pár vetami a určite nepôjdem po jednotlivých rokoch. Ale v tom roku pán Magvaši ako minister hospodárstva presunul Vodné dielo Gabčíkovo do majetku vtedy ešte štátnej akciovej spoločnosti, ktorú dnes poznáme pod názvom Slovenské elektrárne. Vtedy to bola stopercentne štátom vlastnená akciovka. Ako som už povedal, dneska tam má Slovenská republika 34 %. Čiže samotná privatizácia nezačala v roku 2005, 2004 alebo 2006, privatizácia začala ešte v roku 1994. Tento stav, kedy bolo toto vodné dielo, alebo tento majetok, presunuté pod Slovenské elektrárne, trval až do roku 2006, kedy sa práve kvôli tejto medzištátnej zmluve, o ktorej som pred chvíľkou hovoril, práve pri tom predaji tých 66 % toho podielu na spoločnosť Enel, vtedy sa podarilo vyrokovať dohodu o vysporiadaní týchto majetkových, majetkovoprávnych vzťahov. Jednoducho sa konečne tieto majetkovoprávne vzťahy vysporiadali tak, aby boli v súlade s touto medzištátnou zmluvou medzi Slovenskou republikou a Maďarskom a naozaj Vodné dielo Gabčíkovo sa opäť vrátilo štátu, konkrétne do vlastníctva Vodohospodárskej výstavby, štátny podnik.
Takže toto bola tá dohoda o usporiadaní majetkovoprávnych vzťahov v roku 2006. Následne sa uzavrela zmluva o prevádzke, pretože Vodohospodárska výstavba s prevádzkou vodného diela nemala žiadnu skúsenosť. Nemali o to ani záujem a ani nemalo to byť ich biznisom. Prečo by štát mal prevádzkovať nejaké vodné dielo?
No a na tú prevádzku, na tú zmluvu o prevádzke sa naviazala aj tzv. zmluva o odškodnení ako poistka. Toto, toto je z môjho pohľadu to najspornejšie. Čiže bola táto zmluva o odškodnení legitímnou záležitosťou alebo nie? Toto sa malo napádať a s tým by som určite v plnej miere súhlasil.
Súčasne sa ale nové vedenie Slovenských elektrární zaviazalo zachovať ten pomer rozdelenia tých tržieb z predaja elektriny 35 % pre Slovenské elektrárne, 60 % pre Vodohospodársku výstavbu, tak ako to vlastne bežalo už od roku 2001, kedy takéto rozdelenie presadila pani Schmögnerová a pán Koncoš kvázi ako platbu za hydroenergetický potenciál pre ten štátny podnik.
Treba ale povedať, tu sa bavíme o rozdelení tržieb z predaja elektriny. Slovenské elektrárne z týchto tržieb potom vyplácali prevádzku, servis, G-komponent a mali povinnosť každých desať rokov urobiť generálne opravy. A práve napríklad nie realizácia týchto generálnych opráv mali byť tým hlavným dôvodom, prečo došlo k anexii toho vodného diela.
Slovenské elektrárne na začiatku chceli aj zvrátiť tento pomer, to znamená, aby to nebolo 35 z tržieb pre nich. Chceli pochopiteľne viacej. Tento nakoniec, chvalabohu, ostal len zachovaný, pretože to pre Vodohospodársku výstavbu znamenalo naozaj významný príjem, ale takisto sa poistili, aby sa im to neznižovalo. A v zmluve sa hovorilo o tom, že každé jedno znížené percento z tých 35 by znamenalo zľavu z privatizačnej sumy, a to konkrétne 6 mil. eur. Ak by sme sa teda vzdali, resp. ak by sme odobrali Slovenským elektrárňam nárok na tieto tržby, tak by sme museli z privatizačnej sumy vrátiť Enelu 210 mil. eur. O toto, pochopiteľne, nikto nemal záujem a určite ani nikto nemal. Opäť dávam do pozornosti, privatizácia Slovenských elektrární do dnešného dňa nie je uzavretá, nedošlo k poprivatizačnému vyrovnaniu.
Toto, toto teda došlo, toto sa udialo do toho roku 2006, no a potom v roku 2006 prišiel pán Robert Fico a začal tlačiť práve na Úrad pre verejné obstarávanie, aby nejako vymysleli, keď už teda nie ako zvrátiť tú privatizáciu, ale aby sme aspoň sa pokúsili alebo aby sa pokúsili dostať prevádzku, nie vlastníctvo, opakujem, vlastníctvo bolo vždycky v rukách Slovenskej republiky, prevádzku do rúk štátu. A ja sa pýtam, nestačilo, opäť sa pýtam, nestačilo vtedy požadovať zrušiť zmluvu o odškodnom? Pretože mali sme tú zmluvu o prevádzke. Tá bola kedykoľvek vypovedateľná. Čiže z môjho pohľadu stačilo rokovať práve o tej zmluve o odškodnení. No ale to by potom naozaj nebolo na svete toľko sporov a to by jednotliví právnici nedávali, nedostávali takéto odmeny.
Takže je nezmysel, keď dneska Robert Fico tvrdí, že prinavrátil perlu na Dunaji do rúk Slovenskej republiky. Nie. Gabčíkovo ako perla na Dunaji bola vždy v rukách Slovenskej republiky, teda ak nepočítame to obdobie tých rokov 1994 až 2006, ale aj vtedy to bol štátny podnik stopercentný. Čiže naozaj to Gabčíkovo vždy bolo v rukách Slovenska.
Vráťme sa ale teda naspäť k tomu Úradu pre verejné obstarávanie. Tá žaloba, tá sťažnosť, ktorú podali, bola nakoniec v posledný možný deň. A konštrukciou tej sťažnosti, alebo na základe čoho podali nejakú žalobu, bola veľmi, veľmi banálna vec. Bola to v podstate hra so slovíčkami, ale veľmi, veľmi dôležitá. Išlo o to, že či sa prevádzka vodného diela mala chápať ako koncesia alebo ako služba. V prípade koncesie totižto nie je potrebné robiť výberové obstarávanie, v prípade služby áno. A na tomto, na tomto, na týchto dvoch slovíčkach bol postavený celý súdny spor, ktorý trval viac ako osem rokov. To bol ten súdny spor o zmluve o prevádzke, na ktorú potom naviazala tá samotná arbitráž, ktorá pojednávala v podstate o tom, o tom nároku na to odškodné.
Prvostupňový súd pritom v tomto spore už v roku 2013 rozhodol o tom, že naozaj sa jedná o koncesiu. To znamená, že všetko je v poriadku a aj zmluvy sú v poriadku. Voči tomu sa Úrad pre verejné obstarávanie odvolal, až kým Krajský súd v Bratislave nerozhodol opačne. Veľmi zaujímavé bolo, kedy toto rozhodnutie krajského súdu prišlo. Prišlo, prosím pekne, jeden jediný deň pred tým, ako vošla do platnosti výpoveď bez udania dôvodu, ktorú tri mesiace predtým podala Vodohospodárska výstavba. Ak by súd v osemročnom spore rozhodol o jeden jediný deň neskôr, automaticky by vstúpila do platnosti zmluva o odškodnení a my by sme s tým, neviem, možnože niečo urobili, ale asi by sme sa museli veľmi, veľmi urputne súdiť.
No a bola tam zaujímavá ešte jedna vec. Toto by zaujímalo asi aj pani ministerku spravodlivosti, ale podľa mňa o tom vie. Predsedníčkou odvolacieho senátu, prosím pekne, v tom čase alebo práve v tomto spore, ktorý bol rozhodnutý v tom marci 2015, bola pani Andrea Hajtová. Neviem, či ste sa s týmto menom stretli, ale pani Andrea Hajtová je sestra pani Moniky Jankovskej. Tej istej pani Jankovskej, ktorá sa dnes tlačí do Súdnej rady a ktorá je dneska, aj vtedy bola, štátnou tajomníčkou na ministerstve spravodlivosti. Slovenské elektrárne vtedy dokonca dali aj námietku zaujatosti, žiaľ, neuspeli. Takže, áno, neskorej pani Jankovská aj kandidovala za stranu SMER do parlamentu, nakoniec ale ostala na pozícii štátnej tajomníčky. Čuduj sa svete, naozaj aj takéto náhody sa stávajú, a teda dnes už plne rozumiem pani ministerke Žitňanskej, prečo má s pani Jankovskou takýto vážny problém.
No a teraz poďme k tomu arbitrážnemu súdu. V nadväznosti na jeho rozhodnutie, v nadväznosti na rozhodnutie toho krajského súdu teda bolo podanie na ten arbitrážny súd vo Viedni. Iniciovali to Slovenské elektrárne. Pre mňa, pre mňa to bol dosť nepochopiteľný dôvod, o ktorý to celé opreli, teda keď požadovali jednoducho odškodné na základe zmluvy o odškodnom. Ale ako som už povedal, tá bola predsa neplatná. A vôbec nenapádali to, akým spôsobom rozhodol ten krajský súd. Vôbec nenapádali zmluvu o prevádzke. No a potom prišiel, v rozhodnutí to bolo v júni tohto roku, prišiel ten pán Bžán, ktorý si nárokoval na túto odmenu. Chvalabohu, táto sa postupne znižuje. Ja dúfam, že nakoniec skončí na nule, pretože naozaj tam nie je žiaden z môjho pohľadu nárok na takúto podielovú odmenu.
A teraz sa skúsme pozrieť ešte na prevádzku Vodného diela Gabčíkovo. Získali sme nejakú perlu na Dunaji, nejaké zlaté vajce. Ale paradoxne práve v čase, keď došlo k tejto anexii Vodného diela Gabčíkovo, končili Slovenským elektrárňam dlhodobé zmluvy, na základe ktorých naozaj toto Vodné dielo Gabčíkovo pre nich znamenalo pomerne významný príjem. V ďalšom roku prevádzky, ak by ju predávali na trhu a keď im skončili tieto dlhodobé zmluvy, tak by išli so ziskom z predaja výrazne dole. Inak to bolo vidieť aj na hospodárení Vodohospodárskej výstavby. Oni mali rozdiel v tržbách tým, že oni predávali iba na trhu, pretože nemali žiadnych, žiadnych zazmluvnených zákazníkov, tak išli na tržbách z predaja o 19 mil. eur dole. No a Slovenské elektrárne, ťažko povedať opäť, či to bolo plánované, či nie, v roku 2015 mali zisk 24 mil. eur, v roku 2016 vyskočili na 2-tisíc, á, na 114 mil. Okej, je tam nový manažment, je tam EPH, ale mohlo to byť takisto plánované škrtnutie mínusovej položky. Ten Čierny Peter teraz skončil v rukách Vodohospodárskej výstavby. Ako som už povedal, zisk z predaja elektriny nám medziročne klesol o 19 mil. eur, no a pán Lazar, ktorého na Vodohospodársku výstavbu dosadil cez dieru v zákone pán Žiga, si to na jeseň uvedomil, a aby teda pán Fico neostal v hanbe, pustil turbíny na plné obrátky.
Jednoducho tá voda tadiaľ išla. Dopravný úrad začal vypisovať na Vodohospodársku výstavbu, že sa ohrozuje splavnosť Dunaja, bezpečnosť prevádzky, ale aj samotné životy lodníkov. Takže nakoniec naozaj nejakým spôsobom sa utriasla, utriasol aj ten rok 2015. Síce sa tá výročná správa musela na trikrát prerábať, papierovo sa Vodohospodárska výstavba dostala na zisk 900-tisíc eur, len zabudli vyplatiť Slovenský vodohospodársky podnik sumou 5 mil. eur, ktorú predtým každoročne dostávali, a tým dostali tento druhý štátny podnik do červených čísiel.
Inak, keď sa bavíme o ziskovosti Vodohospodárskej výstavby, v tomto roku podľa nejakého podnikového plánu majú naplánovaný zisk iba 600-tisíc eur, ale nezabúdajme na to, že v pláne sú aj generálne opravy turbín za 71,5 mil. eur. Čo to urobí? Toto rozpočítané na desať rokov so ziskom tejto spoločnosti si môžme iba domyslieť alebo ja si myslím, že je to veľmi ľahko prejudikovateľné.
Vodohospodárska výstavba dneska nemá naakumulované žiadne zisky, naopak, má nesplatené úvery vo výške 235 mil. eur. Tiež bolo zaujímavé, že v roku 2012, kedy tento úver bol poskytnutý zo strany štátu a kedy aj štát mal z tých úrokov nejaký príjem, tak boli tieto presunuté na komerčné subjekty. To znamená, vyplatili sme štát a zobrali sme si úver, klasický komerčný. To znamená, ten štát už z toho nič nemá. Áno, tento komerčný úver je lacnejší, ako bol ten štátny, ale ja si myslím, že nič nebránilo pánovi ministrovi Kažimírovi, aby znížil úročenie takto poskytnutého štátneho úveru.
Takže ja sa pýtam, kde dnes sú garancie toho, že Vodohospodárska výstavba bude schopná plácať svoje úvery? Samotné opravy taktiež výrazne meškajú. Keď som hovoril o tom, že sme tu mali rok 2015 a jeden z hlavných dôvodov pre odobratie prevádzky Vodného diela Gabčíkovo bola nerealizácia opravy, generálnej opravy, tak už v tom čase, a bolo to odsúhlasené aj štátnymi nominantami, boli generálne opravy zo strany Slovenských elektrární naplánované na I. štvrťrok v roku 2016. Dneska máme koniec roku 2017, Vodohospodárska výstavba tam má prevádzku už tri roky a s opravou sa ani len nezačalo. Aby som nekrivdil, áno, už sa tam robí verejné obstarávanie. No a takisto nezabúdajme, čo teraz musí platiť Vodohospodárska výstavba, a to je osobitný odvod.
Takže mám ešte dve minúty. Vodné dielo Gabčíkovo malo podľa vyjadrení krátko po anexii rozžiariť každú druhú žiarovku na Slovensku, ale realita je taká, že celá minuloročná, alebo takmer celá minuloročná produkcia bola predaná do Českej republiky. Výroba elektriny ale pritom v prípade Vodného diela Gabčíkovo je až na treťom mieste. Prvoradá je protipovodňová ochrana a splavnosť Dunaja. A tak kým Vodné dielo Gabčíkovo bolo z pohľadu Roberta Fica nejakou sliepkou znášajúcou zlaté vajcTakže, áno, neskorej pani Jankovská aj kandidovala za stranu SMER do parlamentu, nakoniec ale ostala na pozícii štátnej tajomníčky.a, preto mala prevádzka prejsť do rúk štátu, dnes máme z Vodného diela Gabčíkovo, bohužiaľ, iba nejaký páchnuci záprdok. Máme tu potom nejaké zvyšky škrupín, ktorých sa snažia zmocniť rôzni advokáti, no a dnes, ako som už povedal, je koniec koncov štát tým majoritným, aj keď, samozrejme, nemá stále tie manažérske právomoci.
Ja sa teda pýtam, koľko je ďalších takýchto odmien, ktoré sú nárokovateľné alebo už boli vyplatené, len o nich nevieme? A kto mal byť konečným príjemcom takejto odmeny, ktorej sa radšej kvôli medializácii tohto prípadu vzdal a pán Bžán znížil svoj nárok na 17,6 mil. eur? Ja sa pýtam, nie je toto v konečnom dôsledku ďalší zo spôsobov zarábania vlastnou hlavou?
Nejaké požiadavky sú sformulované aj v samotnom uznesení, ktoré by sme radi dnes schválili, ale súčasne budeme žiadať o vykonanie poslaneckého prieskumu ako v štátnom podniku Vodohospodárska výstavba, tak aj MH Manažmente.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Keď som počúvala tvoj príhovor, pán poslanec, a príhovor pána podpredsedu vlády Petra Pellegriniho, tak som v istých momentoch mala pocit, že každý z vás hovorí o inej genéze iného príbehu. Ale to, čo je podstatné, a to, čo by som rada doplnila do tvojho vystúpenia a možno zdôraznila, tak to je tá podstata, kvôli ktorej tu dnes sme. A tá podstata nie je ani tak v tom, že by sme chceli spochybniť kroky pána ministra Žigu, ktorý nejakým spôsobom po prevalení tejto kauzy konal, naopak, my veľmi dobre vieme, že pán minister už nemal pod tak obrovským tlakom či už médií, alebo opozície veľkú možnosť konať inak. Ale to, prečo tu dnes sme, sú iné podstatné otázky, na ktoré, verím, že dostaneme odpoveď, a to je, ako vôbec mohlo k takejto situácii dôjsť. Ako je možné, že nominanti vládnych strán takýmto spôsobom fungujú a nikto ich v tom nezastaví? Pokiaľ sa takéto niečo neprevalí v médiách, tu neexistuje kontrolný mechanizmus, aby na to upozornili a aby sa voči tomu ohradili a aby takýmto škodám zabránili.
Ďalej. Verím tomu, že dostaneme odpovede, ako si už aj ty povedal, akým spôsobom bude voči týmto ľuďom vyvodená zodpovednosť. A teda pod vyvodením zodpovednosti rozhodne nemáme pocit, že stačí týchto ľudí odvolať. To tam to len začína. To by malo pokračovať niekde ďalej.
Ďalej. Máme tu množstvo súdnych sporov a nás určite veľmi zaujíma, aké zmluvy popri týchto prebiehajúcich súdnych sporoch sú popodpisované a aké podobné nášľapné míny v podobe takýchto odmien nás tu ešte čakajú. A určite nás bude zaujímať aj to, akým spôsobom hodlá sa vláda postaviť k tomu, aby sa takéto veci do budúcna neopakovali. Čiže na jednej strane tu dochádza obhajoba krokov ministra, na druhej strane je tu množstvo nezodpovedaných otázok a... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Pán poslanec Galek, začali ste tým, že ste poďakovali ministrovi Žigovi, čo bolo veľmi sympatické, za to, ako rieši daný problém, a to bolo naozaj veľmi presné. Pretože minister Žiga tento problém rieši, vyvodil zodpovednosť a snaží sa znížiť tú odmenu, ktorá bola naozaj nechutne vysoká.
A to je práve niečo, na čom sa vieme maximálne zhodnúť, že tá odmena bola nehorázna, že bola obludná, že bola nespravodlivá. V tomto my nemáme spor. Rozdiel je možno v tom, že pán minister Žiga koná, kdežto vy o tom iba hovoríte.
A ja som veľmi rád, že pán minister koná veľmi razantne, že odvolal všetkých tých, ktorí boli zodpovední. A že dokonca hľadáme systémové riešenie, čo je podľa mňa kľúčové, to znamená, aby sme aj zákonom nastavili tie stropy, ktoré by tam mali byť v tých zmluvách. Mimochodom, ten zákon tvoril, mám takú informáciu, pán Daniel Lipšic, čiže to je opäť niečo, čo systémovo ste zapríčinili, žiaľ, vy ako opozícia.
Ale kľúčové je to, v čom sa nezhodneme. A my sa nezhodneme v tom, ako ste sa vy postavili k právnemu sporu s Enelom. A tu je ten zásadný rozdiel. SMER bol vždy proti privatizácii a miklošovskej rabovačke. Vždy sme to kritizovali, a keď sme mali možnosť to napadnúť, tak sme tak aj urobili. V čase, keď sme sa išli súdiť s Enelom, líder opozície Sulík hovoril: "V kauze Gabčíkovo ide o spor, ktorý Slovenská republika s vysokou pravdepodobnosťou prehrá."
Vy ste boli zbabelí ísť do tohto sporu. My sme neboli zbabelí ísť do tohto sporu a my sme ten spor vyhrali. SMER tento spor vyhral, 700 mil. euro, čo je vážna suma pre občanov Slovenskej republiky. A vy keď hovoríte teraz o tom, že 5 600 rokov by pracovali ľudia na Slovensku za odmenu toho právnika, tak niekoľko desaťtisíc rokov sme ušetrili ľuďom za to, že sme vrátili Vodnú elektráreň Gabčíkovo Slovensku. A to je to najdôležitejšie v tejto kauze.
Ďakujem pekne.

Ďakujem kolegovi Galekovi, ktorý zhrnul celú genézu tohto sporu. Ja sa vrátim ešte k tým právnym službám a k tomu, že MH Manažment si vybral najdrahšiu z troch ponúk vo verejnom obstarávaní, kancelária pána Bžána bola jedna z najdrahších. A ja som len teraz bola v relácii s kolegom Kondrótom zo SMER-u k tejto téme, kde pán Kondrót hovoril, že vybralo si ju, MH Manažment si vybral pána Bžána preto, lebo bol najkompetentnejší. Už riešil energetiku a bol veľmi kompetentný. No a teraz práve čítam, že v médiách bol ďalší prípad poradenstva, právneho, pána Bžána, tentokrát pre zadlženú Univerzitnú nemocnicu, ktorá si objednala poradenstvo od pána Bžána a pán Bžán jej radil tak, čo bolo v priamom rozpore s verejným záujmom, bola to kauza nájmu parkovísk pri nemocnici a poradenstvo pána Bžána bolo, aby, že táto zmluva sa nedá vypovedať. Nakoniec tú zmluvu ale nemocnica vypovedala. A za to zaplatila desiatky tisíc eur, za túto, za toto poradenstvo.
Čiže otázka na pána ministra je, by mal okrem iného odpovedať na otázku, prečo si MH Manažment vybral najdrahšiu ponuku, ako je možné, že zazmluvnili takúto veľkú odmenu, ako sú nastavené kritériá na výber právnických služieb, či skúmajú skúsenosti právnických služieb v danom obore. A tieto otázky by mali zodpovedať aj ministri, ktorí si podobné služby objednávajú, ako som už hovorila, jedným z nich je aj ministerstvo životného prostredia.
Takže na tieto otázky očakávame na tejto schôdzi odpoveď.

Ďakujem. Nuž, Karol, podľa mňa by malo zaznieť, že SMER našiel spôsob, ako si vytunelovať svoj vlastný úspech. Jednoducho vytunelovali to, že bola určená nejaká suma, 700 mil., prišli novinári, opozícia, OĽANO s tým, že hrozí, že prídeme o 77 mil. eur na tom, že sme uspeli. Toto je základná vec. A potom príde a tuná socialista Blaha rozpráva o tom, že podarilo sa nám znížiť, podarilo sa nám znížiť na 17, 6 mil. To už je ako úspech?!
A ďalej by sme sa mali pýtať. Tuná sme sa dozvedeli od pána Pellegriniho, že veď bol časový press, že za 30 dní, tak vytiahli zo šuflíka nejakú štandardnú zmluvu a rýchlo to podpísali. Veď takto sa ani autá nekupujú a to sú omnoho menšie sumy. Ako sa takto dá riadiť štát?! Na toto sa pýtame.
Táto schôdza sa mala jednoducho otvoriť s tým, nie že blahosklonne koalícia dovolí sa nám rozprávať, prídite s argumentami. Ja som v tom prejave, podvyživenom prejave pána Pellegriniho nič nepočul. A dúfam, že to, čo sa pýtame aj pani ministerky spravodlivosti, že prídu systémové riešenia, a čo myslí, že sa to v ďalšom vývoji debaty jednoducho dozvieme, to sú dlžní slovenskému občanovi.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Ja v podstate, aj keď ste si v niektorých veciach v rámci svojho prejavu protirečili, ale citovali ste niekoľkokrát rôznych predstaviteľov, takže dovolím si aj ja povedať, že povedali ste niekoľko ale, ktoré vyznievajú, ako keby takto to bude. A teda chcem upozorniť, že vaše strašenie, ktoré je v podstate v takej DNA vašej strany, aj pred dvomi rokmi, citujem, apríl 2015, Karol Galek: "Buď Slovenská republika zaplatí 588 mil. eur, alebo príde o Gabčíkovo. Buď zaplatíme 588 mil. eur ako odškodné, alebo prídeme o Gabčíkovo, alebo zaplatíme nateraz ešte neznámu výšku náhrady za poškodzovanie práv Slovenských elektrární. Ja sa pýtam, kto je za to zodpovedný a kto bude niesť zodpovednosť?"
Alebo v máji 2015: "Kauza, ktorú on sám", mysleli ste tým pána premiéra, "prezentuje ako svoje víťazstvo vybojované v prospech Slovenskej republiky, sa mu postupne vymyká z rúk. Ako sa hovorí, topiaci sa slamky chytá." To ono sa to ľahko takto strieľa bez zodpovednosti, dá sa povedať, od buka do buka.
Ale povedali ste aj druhú vec, že teda máte blízko ku Gabčíkovu, že ste, myslím, ako stredoškolák sa tým zaujímali, takže práve preto si myslím, že by ste mali dôraznejšie poďakovať vláde, ministrovi Žigovi a všetkým tým, ktorí sa podieľali na tom, že sa Gabčíkovo vrátilo Slovensku.
Ďakujem.

Karol, ďakujem veľmi pekne za tvoje vystúpenie. Ja by som ťa chcela doplniť o tom, že o akom zlatom vajci tuná vlastne hovoríme, o akom zlatom vajci hovoril pán podpredseda Pellegrini vo svojom príspevku, že priniesol jeden zisk v hodnote 1 mld. eur, táto naša perla ekonomiky.
No a chcem povedať, že táto naša perla ekonomiky je jednou najväčšou čiernou stavbou na Slovensku. Stavbou, ktorá do dnešného dňa nie je skolaudovaná a 25 rokov, čo sa začalo, prehrádzka, 20. októbra pred 25 rokmi, táto stavba do dnešného dňa nie je skolaudovaná. Tak my sa tuná tvárime, že našou najväčšou perlou ekonomiky je neskolaudovaná stavba, ktorá 25 rokov funguje v dočasnom režime. Pritom sa na nej nerealizujú opravy, nerealizujú sa potrebné prevádzkové režimy na vodnom diele, to je, následkom toho sú zanesená vodná zdrž a vodné dielo ako také prestalo kvôli výrobe elektriny plniť svoju funkciu. Nenašli sa peniaze na vyvolané investície na odstránenie skládky, chemickej skládky Vrakune, vo Vrakuni, ktorá je aktivizovaná práve spustením prevádzky vodného diela do činnosti. Ale našlo sa 67 mil., 77 mil. na to, aby bola podpísaná zmluva s advokátskou kanceláriou, ale pritom peniaze na likvidáciu takýchto sanácií, sa hovorí, že o nich nie je. Takže na ochranu ľudí nemáme, ale na naplnenie vreciek nezákonným spôsobom z môjho pohľadu, tak na ne máme. Je to hanba.