22. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Dámy a páni, prispejem do diskusie, tak ako každý si myslím, že, ako každý si aj ja myslím, že nejakým vlastným prínosom. Chcel by som najmä koalíciu upozorniť, že to, že opozícia zdvihla prst, a verím, že verejnosť to vníma v tejto kauze, ktorá zdanlivo je vyriešená, preto aj minister hovorí, že stiahol úradníkov, a zdá sa, ako vidím, niektorým koaličným poslancom, že už úplne výbor nestiahol aj odmenu.
O čom teda vlastne hovoríme? No to, čo my hovoríme, je predovšetkým systém. Pán Bžán nie je výnimka, pán Bžán nie je nejaký jav, ktorý sa zjavil včera. Je špička ľadovca, systému, systému strán, ktoré si niekedy ironicky hovoria štandardné, a to naozaj ma vtedy, vždycky sa priam zľaknem, lebo tieto strany by chceli, aby takáto prax, že dávame našim, že sa meria dvojakým metrom, že pán Bžán, naozaj, kam sa pohne, tam on má objednávky z verejného sektoru. Spomeňme si mesto Michalovce, kde, kde, kde sa prezentuje, kde sa prezentuje zmluvami so starostom, už spomínané parkovisko, kde zase radí proti verejnému sektoru. Ale znovu je to, ale znovu je to politicky ovplyvnené.
Po množstve podnikateľov rôznych druhov, ktoré sa prilepovali na verejnú sféru, tu teda máme advokátov, ktorí už ťažia naozaj veľkou lyžicou, lebo tie sumy, o ktorých hovoríme, tak to sú naozaj obrovské sumy.
Čiže toto je hlavná téma, dámy a páni z koalície, my sa obávame, že pán Bžán jednak že tu nie je odvčera, že to robí už dlhšie, ale hlavne, že je to pars pro toto, že je to človek jeden z mnohých. A už roky. A práve Obyčajní ľudia, a preto opäť odmietam také útoky, ktoré predviedol pán minister, práve toto hnutie alebo táto malá, naozaj malá a bezradná partia ľudí upozorňuje na moloch korupcie a podľa mňa by to malo byť odporcom korupcie iba sympatické, lebo systém korupcie stojí na tých tzv. štandardných politických stranách, prinajmenej na niektorých z nich, ktorí si vytvorili stranícke šíky práve zo záujemcov o nejakú výhodu, o nejaký zisk. Komunisti tomu kedysi hovorili nomenklatúra, teraz sa tomu povie stranícki nominanti. Sú to tzv. naši ľudia. Títo ľudia, pokiaľ budú Slovensko riadiť alebo právne služby za Slovenskú republiku zabezpečovať len takto v predpojatom vyberaní ľudia na systéme bývalej komunistickej nomenklatúry alebo na súčasnom systéme našich ľudí, dovtedy by tu mala byť opozícia, ktorá proti tomu bude protestovať. Vedúca úloha strany, tej bývalej strany, zdanlivo pominula, ale stále je tu dosť adeptov na to, že keď vládneme, tak budeme mať tú vedúcu úlohu zase my. Zdvihneme zo zeme tú starú, tie staré zaužívané metódy nomenklatúry, všade dáme svojich ľudí a cez týchto svojich ľudí budeme tunelovať štát.
Naozaj tá kauza pána Bžána je tunelovanie štátu, o tom hádam nikto nepochybuje. Len pár upozornení, že podľa všetkého odmena 17,4 mil. eur, teda tá, čo zostala, je podľa prieskumov OECD, ktorí robili prieskum pri medzinárodných investičných arbitrážach, ešte stále, stále približne päťkrát väčšia, než je priemer v tomto prieskume. Ten priemer je od 4 do 8 mil. a všetci, ktorí sa tu pokúšajú hrať s číslami, chcem upozorniť, že kauza Yukos, čo bola najväčšia investičná arbitráž na svete, stála menej, než by bol stál Slovenskú republiku pán Bžán. Tam, samozrejme, tie čísla, to nie sú nejaké hausnumerá a nestúpajú zas tak úplne aritmeticky, ako tu niektorí argumentujú, jednoducho aj pri architektúre, keď architekt stavia za 10 mld. komplex, tak nedostane to percento, ako keď stavia rodinný dom.
Toto jednoducho má pravidlá a táto kauza, ja som veril, že tu bude diskusia najmä o tom, ako nastaviť tie pravidlá. Minister, ktorý za to zodpovedá, od ktorého som čakal, že sem práve vnesie vecnú atmosféru, pretože naňho osobne vlastne neboli žiadne, žiadne útoky, my tu hovoríme o systéme, ktorý Bžánov produkuje, tak tento minister namiesto tejto vecnej argumentácie a nejakého modelu, ktorý by pre budúcnosť odstránil takéto riziká, tak iba urážal predkladateľku a jej stranu.
Hovorilo sa tu veľa aj o Gabčíkove, v prípade Gabčíkova, teda v tomto prípade pán Bžán tam nemal investičnú arbitráž, ale iba obyčajnú obchodnú arbitráž. Mal dostať tomu primeranú sumu, čo by som si trúfol povedať, že keďže doteraz dostal už takmer 4 mil. eur, tak tá suma mala pri tomto aj skončiť.
Hlavnou témou ale, ktorú by som chcel, ktorú, ktorú, myslím, že by sa mala niesť naša diskusia, je, pokiaľ tu nemáme na stole od vlády za prvé prieskum, kde všade, povedzme v tejto chvíli, sa rodí alebo práve beží podobný proces, aký chcel obrať, obrať štát o tieto peniaze za medzinárodnú arbitráž, a pokiaľ nemáme od vlády garancie a vecnú, vecné pravidlá, ktoré by nás uistili ako opozíciu a mali by na tom nástojiť aj poslanci koalície, že podobné modely advokátskej kriminality vlastne nebudú pokračovať alebo nebežia v tejto chvíli, tak dovtedy nám zostáva, a prosím, aby ste to pochopili, dovtedy nám nezostáva nič iné, než hovoriť o systéme, ktorý, keď prenikne nejaká kauza, keď sa vynorí tá špička ľadovca, tak my máme šancu o nej hovoriť, verejnosť si ju všimne, novinári, ak naozaj zareaguje aj verejnosť, tak v tej chvíli sa koalícia stiahne.
Ale my sa obávame, že keďže ste nenastavili pravidlá, že sa tá situácia bude opakovať opäť a opäť, zatiaľ sa nemení nič ani na tom systéme partokracie. Vy, naopak, rozmýšľate o nejakom zákone, ktorý by napríklad vykrútil krk stranám, ktoré sú antikorupčné a antipartokratické. Celé to delenie, že my sme štandardní, naozaj obracia dolu hlavou slovo štandardnosť. Lebo štandardné akcie, ak ste štandardní, naozaj pán minister zareagoval relatívne štandardne, odvolal úradníkov, keď vypukla aféra. Už menej štandardné je, že by sa mal zmieriť s troj- až päťnásobne vyššou odmenou pre ich človeka. Ja verím, že to pri tom nezostane a že naozaj sa pán minister Žiga zasadí za to, aby sa nevyplácala odmena vyše 17 mil. eur. A neštandardné je to, že sa z tejto situácie nevyvádza systém, ktorý by bránil pre budúcnosť opakovaniu podobných tunelov, akým tunelom je kauza Bžán.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán Budaj, hovoríte o tom, že cez svojich ľudí je tu tunelovaný štát a v argumentácii vláda Slovenskej republiky považuje túto schôdzu za súčasť politikárčenia predvolebnej kampane opozície. Pripomeňme si slová: nepravdivé, tendenčné, klamlivé, zavádzajúce.
Možno by ste mi položili otázku, pán Budaj, že odkiaľ tie slová pochádzajú. Sú to slová Roberta Fica, ktorými reagoval na to, keď opozícia zvolávala schôdzu pri kauze nástenkového tendra. Aké symbolické, že práve dnes Janušek dostal 12 rokov a Štefanov 9 rokov. V tom čase premiér Robert Fico týchto ľudí obhajoval a opľúval opozíciu, keď chcela o týchto veciach hovoriť. Čiže možno nejaká paralela je na ten súčasný stav.
Alebo napríklad, keď pani Remišová, ktorú teraz opľúvajú, vytiahla kauzu kompa, kde ušetrila, kde platil štát 2,6 mil. eur ročne, tak vtedy povedali, že to je pľuvanec zo strany pošahancov.
Takže môžme byť takí spokojní, že čím viac táto vládna koalícia pľuje na opozíciu, čím viac nás urážajú, tak asi o to závažnejšie a väčší trestný čin sa tu deje, sa tu stáva. A zrejme história sa bude opakovať a niekto za tými mrežami skončí. A zrejme človek, ktorý týchto ľudí vie dať do väzenia, sa volá Daniel Lipšic, a preto aj na tohto človeka pľujú, idú proti nemu. A jednoducho ešte aj z nešťastnej nehody dokážu vyťažiť niečo, niečo proti nemu.
Takže len pľujte, urážajte opozíciu, lebo len potvrdzuje.... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Budaj, hovoríte, že je to o systéme. Vymenovali ste ďalšie zaujímavé zmluvy pána Bžána v niektorých mestách, ale akosi ste zabudli na Sninu. Asi len nedopatrením. Tam pán Bžán tiež podpísal veľmi lukratívnu zmluvu, ktorá dokonca s 15-percentnou odmenou, s primátorom mesta Milovčíkom. A viete, koho je kandidát pán primátor v župných voľbách? Strany OĽANO, SaS a KDH. Tak na toto ste akosi zabudli, keď hovoríte o systéme.
Aj pani Remišová v reakcii, samozrejme, si rýchlo umyla ruky v médiách a povedala, to je kandidát KDH, nech si to oni vyriešia, my ho iba podporujeme. Že? Takže nič viac. To je presne dvojaký meter, ktorý opozícia často používa.
A už aj môj predrečník zase spomínal pána exministra Lipšica. Ja si myslím, že to, čo povedal poslanecký klub, nebolo znevážením toho, čo sa mu stalo. Ešte raz, ja som mu tiež podal ruku, tiež som povedal, že mi je to ľúto, ale jednoducho bolo našou povinnosťou pripomenúť, ako sa pán minister, exminister Lipšic správal k ľuďom, keď bol vo funkcii ministrom. Tým ľuďom, čo sa im stalo to isté a podobné. Nič viac sme nechceli povedať. Ale to je presne o dvojakom metri. Aj prípad pána Lipšica, aj prípad primátora v Snine.

Ďakujem pekne. Pán kolega, vystihol si to, že ten pojem klasické a neklasické, štandardné, neštandardné sa tu bude asi omieľať. A ja si myslím a budem trvať stále na tom, povedzte mi, prečo by nemohol nezávislý poslanec kandidovať do Národnej rady? Toto nech mi niekto vysvetlí. Prečo by mal politický nominant ináč vysvetľovať zákon a uvádzať ho do praxe ako nepolitický nominant? To mi nech niekto vysvetlí. Je prakticky, máme iba jeden zákon, čo prijíma Národná rada, a to budem opakovať stále. Áno, boli naučení, že všetko jednofarebne. Keď sa vymykáš z radu, máš problém.
A najhoršie na tomto je, že ľudia sa už boja hovoriť. Boja sa hovoriť pravdu, pretože zisťujú, že môžu prísť aj o tú prácu, ktorú možnože horko-ťažko nejakým spôsobom ešte majú. A teraz nebudem hovoriť o hladových dolinách, kde prakticky vieme, ako nejaká tá klasická politická strana, ako im pomáha, resp. nepomáha. Ak...
Koľko takých Bžánov ešte máme na Slovensku, o ktorých ani vôbec nevieme? Kedy to vynde najavo alebo vôbec nevynde najavo? Koľko tých našich ľudí máme, ktorí nie sú nedotknuteľní? Ako sa robia daňové kontroly pre vopred vybraných záujemcov, ktorí majú byť kontrolovaní? Veď to sa, prosím, ľudia, takto nerobí! Veď ukážme národu, že vieme sa postaviť normálne čelom tej korupcii.
A, áno, je to niekedy ťažké a dávate svoje svedomie, svoje meno do hry. Ale ja sa pýtam, dokedy to na Slovensku nezvládnu si vládnuť sami, aby sme sa mali dobre? A nechcem reagovať na kolegu, ktorý hovoril o tých kandidátoch, ale je to kandidát KDH, takže asi takto.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Budaj, zišli sme sa, zvolali ste schôdzu kvôli Gabčíkovu. Podstata veci je v niečom inom. A teraz nebudem spomínať Lipšica v zlom, poviem prečo. Bol ministrom. Celá kauza úprava odmien v roku 2004 a 2005 bola pri páde Devín banky, kde Schmögnerová mala vyplatiť nebohému pánovi Valkovi obrovské sumy peňazí. Vtedy vláda prijala proste opatrenie, bola to druhá vláda Mikuláša Dzurindu, kde bol minister spravodlivosti pán Lipšic, pripravil tú vyhlášku, ktorá dneska je a od ktorej sa odvíjajú tieto odmeny, ktoré sú tam. Bola tu pani ministerka, ktorá vysvetlila, snažila sa veci objasniť, jak to celé prebieha a s ktorými vecami mať problém. Ťažko je vysvetľovať, pretože každá kauza je iná.
A takisto ja nechcem obhajovať Dr. Bžána, ale Dr. Bžán bez zahraničných spolupracovníkov by túto kauzu nebol dotiahol do víťazného konca. Nehovoriac o tom, že čo ste robili, opozícia, v roku 2005, keď krajský súd rozhodol a bol potvrdený rozsudok, že Gabčíkovo patrí Slovenskej republike. Zamyslite sa, lebo máte dvojaký meter.
Nepočul som ani jedného z vás, že sa dištancujete od toho, čo spravil Matovič so svojím účtovníctvom. To som tu nepočul ani od jedného z vás. Vidíte všade, ale nevidíte vo vlastnom tábore.

Pán Muňko aj pán Tomáš, mne ťažko môžte vyčítať, že ja by som šetril kritikou na korupčníkov v radoch pravice. Ja som v roku 2002 odišiel z politiky preto, že som nevstúpil na kandidátku, neprijal som ponuku spolupracovať so stranami pravice, ktoré som podozrieval oprávnene z korupcie. Preto som bol mimo politiky, resp. kritizoval som korupciu z mimoparlamentnej pozície viac ako desať rokov.
Pokiaľ ide o Gabčíkovo, vy ste v 2015 zobrali dielo, ktoré je zakomaltované, a toto mala byť téma, o ktorej pán minister mal hovoriť. Vy ste ho prevzali. Robíte si z toho PR a slovenskí občania zaplatia všetky dôsledky toho, že ho zahraničné firmy využívali a neťažili, neťažili zo dna komalt, čiže tie usadeniny, ktoré zostali pre nás. Doteraz pár mesiacov bola vypustená zdrž. Choďte sa tam pozrieť. Dva metre nánosov. V zmluve o prevzatí Gabčíkova sa zaviazali, boli zaviazaní, že budú neustále ťažiť. No len to by ich stálo peniaze. Trpelo sa a trpela to Vodohospodárska výstavba, trpelo to ministerstvo hospodárstva, že sa neťažilo nič. Viete, jak to vyzerá? Jak keď niekto by prevzal jadrovú elektráreň a bude ju prevádzkovať až do okamihu, keď ju treba likvidovať. A potom ju rád odovzdá. Jasné, nech likvidujú občania. A tak zostali na nás aj náklady, ktoré súvisia teraz s dlhoročným užívaním Gabčíkova a vodnej elektrárne. Toto je téma, o ktorej sa malo hovoriť. Kšefty Bžána sú... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, neviem, ale ja mám pocit, že táto schôdza ide nejak zlým smerom, pretože my sa v prvom rade musíme snažiť, ak chceme problémy riešiť, diskutovať, vyjasňovať si postoje. Pokiaľ sú niektoré vyjadrenia na prvé počutie tvrdšie, áno, my v opozícii sme zvyknutí, my to znesieme.
Veronika, ja sa ti tu musím teraz trošku ospravedlniť. Mal som sa ťa zastať vtedy, keď k tomu došlo vo faktickej. Lebo ostal som trošku zamrazený, ako ďaleko sa dá zájsť. Ako sa dá odviesť pozornosť, aby sme sa nebavili o tom, čo je skutočnou príčinou.
Pán Budaj to tu naznačil, že je to o systéme. A neviem, či môžeme všetci tu v tejto miestnosti povedať, že sme spokojní s tým, ako to v súčasnosti je, ako tento systém funguje. Hádam nie.
Ja chápem význam tejto mimoriadnej schôdze ako priestor pre diskusiu. Prišiel som zo školského prostredia. Vždy som viedol svojich žiakov k diskusii. S niektorými bola ľahšia, s niektorými ťažšia. A asi sa musíme vyzbrojiť všetci vysokou mierou trpezlivosti, na ktorej konci by mali byť konkrétne riešenia. A o to nám v opozícii ide v prvom rade, aby sa začali prijímať také riešenia, ktoré neumožnia to, čo sa deje. Totižto tento problém nezasahuje len do medzinárodných zmlúv a takýchto súdnych sporov, ono vždy niečo vzniká odspodu. A konkrétne i pán Dr. Bžán a mnohí iní jemu podobní sú len produktom toho systému, ktorý nám tu pomaly vyrástol.
Dovoľte mi teda preto, napriek tomu, že som to už dnes počul, že z opozície tu už nikto neostal, že sme rozbití, poviem vám jeden konkrétny príbeh, ktorý tu už bol naznačený. Áno, pôjde o Michalovce. A na konci vysvetlím, aj prečo som ho použil a čo z toho pre nás má vyplynúť.
Tak v Michalovciach od roku 2014 čelili miliónovej žalobe. Mesto k súdu poslala spoločnosť Medipark Košice, ktorej vlastnícke štruktúry v tej dobe siahali až na Panamu. Spor firmy a mesta súvisel s výstavbou a prevádzkou poschodového parkovacieho domu. Medipark mesto vinil zo zmarenia svojej investície, a to tým, že v januári 2014 mesto zrušilo výber parkovného na svojich parkoviskách v centre. Spoločnosť argumentovala tým, že výstavba plateného parkovacieho domu by v takomto trhovom prostredí bola čistou stratou, čím mesto Michalovce podľa nich zmarilo účel celej zmluvy. Spoločnosť Medipark od zmluvy odstúpila a obrátila sa so žalobou o náhradu škody na rozhodcovský súd určený zmluvou s mestom. Práve tu konaním na rozhodcovskom súde začal celý spor produkovať čoraz viac nejasností a pochybností v zmysle, prečo mesto a jej predstavitelia konali tak, ako konali. Kauza tak skončila na bratislavskom rozhodcovskom súde zriadenom pri spoločnosti Capitol Legal Arbitration a môžeme len hádať, prečo mesto a jeho právnici, ktorí zmluvu študovali, pristúpili na takúto neštandardnú klauzulu. V tomto konaní spoločnosť Medipark požadovala náhradu skutočných škôd, ako aj ušlého zisku, a to z dôvodu porušenia zmluvných aj zákonných povinností mesta. Rozhodcovský súd si následne nechal vypracovať v Ústave súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity znalecký posudok. Ten výšku vzniknutej škody vyčíslil na sumu presahujúcu 7 mil. eur. Opakujem 7 mil. eur. Vo finančnom vyjadrení pritom ide o najdrahší súdny spor v histórii Michaloviec, a to nielen, čo sa týka žalovanej sumy. Mesto si totiž na zastupovanie vybralo bratislavskú advokátsku kanceláriu patriacu prominentnému právnikovi z východu Radomírovi Bžánovi. Zhodou okolností, len tak mimochodom rodákovi z tej istej obce, odkiaľ pochádza aj primátor mesta Michalovce.
Oveľa dôležitejšia skutočnosť ako táto, ako táto zhoda náhod je, že mesto Michalovce za doposiaľ neznáme právne úkony na základe štyroch zmlúv mesta s danou advokátskou kanceláriou zaplatilo spolu 480 760 eur s DPH. Oprávnene sa tu vynára otázka, prečo vôbec mesto najímalo na tieto služby externého právnika, ak má k dispozícii externého advokáta, ktorý mesto štandardne zastupoval?
Všetky zmluvy na tieto právne služby, ktoré takto mesto podpísalo, boli uzatvorené bez verejného obstarávania a bez toho, aby boli odobrené mestským zastupiteľstvom, pričom na každej jednej z nich je podpis jedného jediného človeka, najvyššieho predstaviteľa mesta, primátora Viliama Záhorčáka. Tento spôsob uzatvorenia predmetných zmlúv nie je jediným otáznikom v celom procese, výška paušálnych odmien je totiž extrémne neprimeraná, a to nielen vzhľadom k advokátskej tarife, ale najmä i k bežnej výške odmien v advokácii. Podľa dvoch uzatvorených zmlúv s najvyššími paušálnymi odmenami bolo za právne služby (dva právne úkony) reálne zaplatených 450 000 eur. Pri bežnej odmene 180 eur za hodinu by kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., na týchto dvoch úkonoch musela stráviť 2 500 hodín, t. j. celých 312 pracovných dní.
Rozhodcovský súd napokon v celej veci prijal rozhodnutie, v ktorom tvrdí, že sa necíti byť kompetentný v danej veci rozhodnúť a odporúča sa obom stranám obrátiť na riadny súd. Kvôli takémuto záveru a niekoľkým bežným administratívnoprávnym úkonom mesto vyplatilo takmer pol milióna eur, pričom o tieto finančné prostriedky prišlo a zaplatia to daňoví poplatníci.
Ďalším diskutabilným krokom zo strany mesta je fakt, že sa svojím postupom vyhlo verejnému obstarávaniu, a to tak, že danú zákazku tzv. rozdelilo. Je zrejmé, že zmluvy medzi mestom Michalovce a advokátskou kanceláriou spoločne, spoločne miestne, funkčne a časovo súvisia. Miestna, časová a funkčná súvislosť je základným ukazovateľom pre posúdenie nedovoleného delenia zákazky. Týkajú sa jedného trvajúceho sporu pred jedným a tým istým súdom a s tými istými účastníkmi sporu. Mesto Michalovce už na začiatku sporu vedelo, že spor bude vyžadovať právne poradenstvo trvajúce dlhšiu dobu a viacero úkonov právnej služby. Vedelo si pritom zároveň určiť, aká je bežná odmena advokáta v obdobných sporoch. Z pohľadu zákona sa teda jedná o jeden jediný záväzok, ktorý má byť vnímaný ako jedna zákazka. V tomto smere mala byť v zmysle zákona a hodnoty uzatvorených čiastkových zmlúv správne určená predpokladaná hodnota zákazky v takej výške, pri ktorej zákon určuje povinnosť vykonať verejné obstarávanie. Malo sa teda jednať o jednu nadlimitnú zákazku na služby. Nie je totiž prípustné, aby verejný obstarávateľ v rozpore so zákonom uzatváral v rámci jedného súdneho sporu separátne zmluvy na každý jednotlivý právny úkon v spore. Mesto Michalovce sa tak zjavne chcelo účelovým rozdelením zákazky do viacerých zmlúv vyhnúť povinnosti zadať zákazku cez verejné obstarávanie.
V tomto smere už bolo začaté trestné stíhanie pre porušenie povinnosti pri správe cudzieho majetku. Začal sa dlhý proces, ktorý miestami pripomína šachovú partiu. NAKA po prijatí podnetu skonštatovala, že vo veci je dôvodné podozrenie z porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku, a tak prípad 6. júla tohto roku posunula na kriminálnu políciu do Michaloviec. Na spise, ktorý prijalo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Michalovce, je pečiatka s dátumom prijatia 8. 8. 2017. Otázka znie, kde bol spis celý mesiac? Prípadu sa ujal vyšetrovateľ, ktorého manželka je vedúca odboru na Mestskom úrade v Michalovciach a je tak priamou podriadenou primátora Záhorčáka. Navyše aj zástupca riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach je v rovnakom postavení, pretože jeho manželka je rovnako vedúcou odboru na Mestskom úrade a je tiež priamou podriadenou primátorovi. Takýto konflikt záujmov teda nemôže zaručiť spravodlivé vyšetrovanie, a tak bola vo veci podaná námietka zaujatosti, pričom na spätné stanovisko sa stále čaká. Prokurátor však nariadil vyšetrovateľovi, ktorý najprv celý prípad chcel zmiesť zo stola, aby začal trestné stíhanie, ktoré aj bolo oficiálne začaté dňa 30. septembra tohto roku za zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku. Treba podotknúť, že sa tak stalo až po prevalení kauzy ohľadom odmeny od štátu pre tohto právnika.
Koľko takých prípadov ešte máme po Slovensku? A nejedná sa to teraz o pána Bžána, nejedná sa o konkrétne toto mesto. My musíme si uvedomiť, že toto jednoducho je problém, ktorý tu rástol a rastie a v nadväznosti na to, čo som dnes počul od pani ministerky, ten systém best practices, tých zručností, toho know-how, akým spôsobom zabrániť tomu, aby štátni úradníci a štátne organizácie takýmto spôsobom upadli do nevýhodných zmlúv, ten by mal byť aplikovaný i v oblasti samospráv.
Viete, často mám pocit, ako keby sme sa všetci báli, že keď sa veci dostanú na svetlo, tak sa stane niečo strašne zlé a ono to zlé sa už deje. To, že budeme držať problémy pod pokrievkou, nám vôbec nepomôže. Čím otvorenejšie budeme o týchto problémoch hovoriť, pomenovávať ich pravým menom a tu v parlamente, viete, občania to vnímajú, že sa hádame. Ale pokiaľ bude vecná polemika, ktorá naozaj bude vecná a nebude zachádzať do osobných útokov, pokiaľ toto naozaj dokážeme, tak Slovensko sa vyhne možnej nepeknej ceste do budúcnosti, ktorá je neistá.
Ja nechcem strašiť. Problémy treba vždy pomenovať priamo. Som ten posledný, ktorý by chcel byť osobný a na niekoho kedykoľvek útočiť, ale žiadam vás, v tak konštruktívnom duchu, ako bolo napríklad vystúpenie aj pani ministerky Žitňanskej, veďme túto mimoriadnu schôdzu. Príďme s návrhmi a riešeniami. Občania to od nás očakávajú. Sme tu pre nich, aby sme ich zastupovali, aby verili tomu, že peniaze sa nebudú rozlievať kdekade, ale že pôjdu tam, kde naozaj treba, do školstva, do zdravotníctva, do sociálnych služieb, tam, kde chýbajú už dnes. Toto nie je o nejakom politikárčení, toto nie je o vylievaní vedier špiny. Jednoducho si treba raz vyprať bielizeň, aj keď to niekedy bolí, aj keď to sa zle počúva. Len tak, jedine tak môžeme veci skutočne meniť.
Ďakujem.

Pán poslanec Sopko, súhlasím, že vecná polemika je dôležitá, aj keď si nie som istý s tým záverom, že by sa tým Slovensko vyhlo nejakým problémom. Napokon dnešná schôdza je toho potvrdením. Keď, keď opozícia prišla s návrhom, aby sa jednalo o vecnom probléme a nie hneď o odvolávaní rezortne príslušného ministra, tak mal som pochybnosti, či koalícia vôbec schváli návrh, aby sa tu o niečom vecne debatovalo, lebo keď to opoziční poslanci dávajú ako návrh na doplnenie programu riadnej schôdze, tak koalícia rad do radu všetky také návrhy zamieta. Preto často jediným spôsobom, ako docieliť vecnú debatu, je navrhnúť odvolávanie príslušného ministra, ktorý je za to zodpovedný, lebo to je jediný typ schôdze, kde väčšina, vládna väčšina poslancov nemôže zaraziť debatu a neschváliť, neschváliť program.
Takže bol som milo prekvapený, že, že vládna koalícia odsúhlasila, aby sme na mimoriadnej schôdzi vecne debatovali o probléme, ktorý rezonuje v spoločnosti a ktorý má ďalekosiahle dopady aj na verejné financie, aj na spôsob, akým sa spravuje celá naša krajina. Ale, žiaľ, áno, bolo tu vystúpenie pani ministerky Žitňanskej, ktoré bolo k veci a ktoré bolo konštruktívne, ale to nebol štandard vystúpení predstaviteľov vládnej koalície, naopak, bolo to skôr výnimočné v tých notách, ktoré ministri a poslanci SMER-u zrejme vopred dostali, tak skôr sa majú sústreďovať na nejaké osobné útoky voči predkladateľom, nie na vecnú stránku celého problému.

Ďakujem pekne. Ja len nadviažem na to, čo bolo povedané predo mnou vo faktickej, pretože veľmi dobre to bolo vystihnuté. Ondro, ďakujem.
Miro, ja si myslím, že je veľmi dobré, že si vystúpil práve teraz, lebo naozaj aj ten apel, ktorý si dal, a vôbec ten, navrátenie tej diskusie do konštruktívnej roviny je to, čo sme viac-menej očakávali do začiatku, neudialo sa to. Takže ja oceňujem jednak, že si priniesol ďalšie fakty, ale že si tam vložil aj takú tú dávku ľudskosti.
A teda pripájam sa k tomu a zatiaľ teda vidíme, že už v písomnej rozprave sú zapísaní len opoziční poslanci, ale tak verím, že v tej ústnej ešte sa prihlásia prinajmenšom kolegovia z koalície, aby nám dali tie odpovede, na ktoré čakáme a kvôli ktorej sme aj túto schôdzu zvolávali, aby tá diskusia naozaj bola vecná.
Ďakujem.

Pán poslanec Sopko, na začiatku rozpravy som povedal, že koalícia podporila tento program tejto schôdze práve preto, že očakávala vecnú diskusiu o tejto téme, najmä o riešeniach do budúcnosti.
Mimochodom, keď už pán demokrat Ondrej Dostál tu spomenul, že väčšinou sa tieto schôdze neschvália vládnou koalíciou, tak nech sa pod zem prepadnem, ak nehovorím pravdu, že v čase, keď sme boli my v opozícii a navrhli sme štyri mimoriadne schôdze k témam, tak tri z nich vtedajšia vládna koalícia aj za účasti demokrata Ondreja Dostála neschválila, ale to si on určite už pamätať nebude.
Vy ste, pán Sopko, povedali, že malo by to byť o vecných riešeniach, táto diskusia by mala byť taká, ale sám ste vo svojom prejave žiadne riešenie nenavrhli, podobne ako všetci vaši kolegovia z opozície. Jediná, ktorá vystúpila s nejakými konkrétnymi riešeniami, bola ministerka Žitňanská.
A páči sa mi jedna jediná vec z toho vášho prejavu, že ste vyzvali na nejakú korektnú diskusiu medzi vládou a opozíciou bez nejakých osobných urážok a podobne a invektív, tak pevne verím, že túto výzvu adresujete aj lídrovi vášho hnutia Igorovi Matovičovi.
Ďakujem.