23. schôdza

Nech sa páči, pán poslanec Mazurek, máte slovo.

Tak, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, moji predchodcovia zhodnocovali stav zadlženia slovenských nemocníc z jednotlivých konkrétnych aspektov. Ale ja sa chcem na túto tému pozrieť z širšieho všeobecného hľadiska.
Dostal sa nám do pléna Národnej rady návrh na uznesenie, ktorým v podstate majú slovenskí daňoví poplatníci oddlžiť slovenské nemocnice tým, že prispejú ďalších neuveriteľných 585 mil. eur, teda viac než pol miliardy eur na to, aby sa zaplatili dlhy týchto nemocníc, ktoré už sú dnes aj podľa Európskej komisie v takom katastrofálnom stave, že nemôžeme očakávať do budúcnosti nijaké zlepšenie, ktoré by mohlo zamedziť tento stav ako taký.
Téma zdravotníctva v Slovenskej republike a medzi slovenskou verejnosťou rezonuje naozaj výrazne. Rezonuje z toho dôvodu, že práve obsah tejto témy sa dotýka života všetkých ľudí v Slovenskej republike. Práve kvalita zdravotnej starostlivosti častokrát najväčšmi ovplyvňuje to, ako sú ľudia spokojní so svojím štátom, so svojou vládou a so svojím životom celkovo.
Niet sa ale čomu diviť, že ľudí táto problematika takto zaujíma, keďže z roka na rok stále platia väčšie a väčšie zdravotné poistenie a za lieky a za zdravotnú starostlivosť častokrát doplácajú v takej vysokej miere, že to mnohé rodiny, dôchodcov a mnohých ľudí dostáva doslova až na ulicu. Sú častokrát donucovaní brať si rôzne pôžičky z rôznych nebankových subjektov, do ktorých napríklad rád investuje v Českej republike napríklad aj Andrej Kiska a podobní ľudia, no a následne končia na ulici, dostávajú sa do zlej ekonomickej situácie a blížia sa až k hranici úplnej chudoby.
Takto funguje slovenské zdravotníctvo a dnes nemá vláda problém, nemá tú chrbtovú kosť, tú hrdosť, tú česť, aby prišla pred plénum Národnej rady alebo pred občanov a vysvetlila, prečo je zdravotníctvo v stave, v ktorom sa nachádza. Pretože v kontexte informácií, ktoré som tu už spomenul, vyznieva Ústava Slovenskej republiky, konkrétne v druhej hlave článku 40, kde sa píše, že každý občan Slovenskej republiky má na základe zdravotného poistenia právo na bezplatnú starostlivosť, bezplatnú zdravotnú starostlivosť, len ako nepodarený vtip. Bohužiaľ, toto je pravda.
Teda dnes stojíme pred hotovou vecou, oddlženie slovenských nemocníc viac než pol miliardy eur a tak ďalej a tak ďalej. Dajme si ale tú najdôležitejšiu otázku, ktorú si vláda, aj tu prítomný pán minister odmieta položiť: Kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva? Kto je zodpovedný za to, že sa zdravotníctvo nachádza v takom stave, v akom sa nachádza, a kto je zodpovedný za to, že nemocnice majú tak obrovské, vysoké dlhy?
V tej koncepcii oddlženia nemocníc, ktorá bola prílohou tohto návrhu, tejto parlamentnej tlače, sa síce hovorí o tom, že sú také alebo onaké dôvody toho, prečo je, prečo sú slovenské nemocnice v stave, v akom sú, ale nemenuje sa nič konkrétne, menuje sa ekonomická situácia, zle nastavený systém, legislatívne prostredie, všetko možné, ale nehovorí sa o ničom konkrétnom, čoho by sa občania mohli chytiť a k čomu by sa mohli reálne vyjadriť, pretože od samotnej existencie druhej Slovenskej republiky, od roku ´93, ako takej sme; sa vo vláde vystriedalo niekoľko ministrov zdravotníctva a všetci tí, v podstate nomináciou svojich vlastných ľudí sú spoluzodpovední za to, v akom stave sa slovenské zdravotníctvo nachádza.
Určite nikto nie je natoľko hlúpy, aby povedal, že sa v slovenskom zdravotníctve v Slovenskej republike nenašli rôzne prípady netransparentného obstarávania materiálu alebo technických pomôcok, že sa v slovenskom zdravotníctve nenašli prípady tunelovania zdravotníckych zariadení, že nemôžme hovoriť o korupcii, o podvodoch, že rôzne investície tzv. finančných skupín alebo finančných žralokov, sponzorov mnohých z vás, ktorí tu sedíte, nespôsobili, že slovenské zdravotníctvo dnes vyzerá tak, ako vyzerá, a že si človek, bežný radový občan, musí priniesť, ako bolo spomínané, aj ten toaletný papier, pretože nemocnica nie je schopná mu ho poskytnúť aj napriek tomu, že si platí dosť výrazné poplatky na zdravotnom poistení.
Chcem sa spýtať pána ministra, či v rámci tejto svojej koncepcie oddlženia slovenských nemocníc a tej vízie do budúcnosti nenavrhuje aj napríklad to, aby sa prešetrilo to, kto je zodpovedný za stav slovenského zdravotníctva, a aby sa vyvodili právne a majetkové dôsledky voči ľuďom, ktorí sú za toto zdravotníctvo, za slovenské zdravotníctvo a za jeho stav zodpovední. Pretože keď máme prípady, kedy vieme, preukázateľne vieme, ako napríklad v tom prípade piešťanského cétečka, že sa klamalo, že sa podvádzalo, že sa kradlo a že sa nabaľovali ľudia na tom, že nakupovali netransparentne, tak by si títo ľudia zaslúžili dnes sedieť tam, kde sedieť majú, a to je vo väzení. Aj napriek tomu ale po zásahu napríklad generálneho prokurátora v tomto prípade nevidíme žiadny reálny výsledok.
A ja sa preto pýtam pána ministra, ako chce presvedčiť občanov Slovenskej republiky, že tentokrát – v prípade piateho oddlženia nemocníc Slovenskej republiky – to už vyjde, že tentokrát sa nám to podarí, že po tomto prípade už budú slovenské nemocnice fungovať v poriadku, že zdravotníctvo pôjde hore, že sa zlepší jeho úroveň a že sa budú môcť slovenskí občania za tých 600 miliónov eur pomaly, ktoré dnes na toto majú vynaložiť, cítiť v lepšom štáte, cítiť, že žijú v štáte, ktorý im poskytuje lepšiu zdravotnú starostlivosť. Pretože keď si vezmeme skúsenosti slovenských občanov, ktoré majú od existencie druhej Slovenskej republiky, ako hovorím, tak sa nemôžme diviť, že k takýmto návrhom, ako je napríklad tento, pristupujú s maximálnou skepsou. Že už neveria, že vláda im môže nejakým spôsobom pomôcť, že vláda pripraví nejakú koncepciu alebo nejaké riešenie, ktoré naozaj bude fungovať, pretože tých programov, tých akčných plánov, tých vyhlášok, zákonov, nariadení, koncepcií tu už bolo tak veľa, že dávno aj tí najväčší optimisti stratili aj posledné zvyšky dôvery v to, že by sa slovenské zdravotníctvo mohlo posunúť niekde dopredu.
Čo je ale najsmutnejší fakt v rámci tohto bodu, tak v tej priloženej koncepcii, ktorú som spomínal, sa napríklad v dôvodoch súčasného slovenského zadlženia slovenských nemocníc spomína napríklad fakt, že oddlženie, respektíve predchádzajúce oddlžovania vytvorili precedens opakovaného zadlžovania a znížili tak mieru zodpovednosti vedenia nemocníc. A dnes ako riešenie prichádzajú opäť s ďalším oddlžením. A preto na pána ministra mám ďalšiu otázku: Ako chce zaručiť slovenským občanom, že toto oddlženie bude posledným oddlžením, ktoré slovenské nemocnice potrebovali? Prečo nebude potrebné ďalšie oddlženie v budúcnosti, keď už štyrikrát to vládam nevyšlo? Ako sa majú občania spoľahnúť?
Ja si myslím, že toto sú dôležité otázky a tu nejde o 10, 20, 30 eur, ide o 600 mil. eur pomaly z daní slušných ľudí, ktorí tvrdo pracujú a ktorí sa svojou prácou podieľajú na tvorbe štátneho rozpočtu. A keď chce vláda zaujať postoj, ktorý ľuďom môže pomôcť do budúcnosti, myslím si, že je potrebné, aby aj odpovedala na všetky tieto otázky. A pekné sľuby jednoducho nestačia. Ukázalo sa už v minulosti, že pekné sľuby nevyriešili nič, že výmeny vedenia jednotlivých rezortov nepomohli k tomu, aby sa v skutočnosti zlepšil stav Slovenskej republiky, jej ekonomiky a stavu jednotlivých odvetví štátnej správy a tak ďalej a tak ďalej.
Preto chcem vyzvať z tohto miesta všetkých občanov Slovenskej republiky, ktorí si pozrú toto vystúpenie, toto video, alebo ho sledujú práve teraz, aby začali politikov v Slovenskej republike hodnotiť podľa ich činov a nielen podľa sľubov, pretože takéto pekné vyhlásenia a koncepcie, s akými prichádza tu prítomný pán minister, ktoré vás stoja 600 miliónov eur, dokáže vytvoriť takmer každý jeden z nás, ktorí tu sedíme. Reálne výsledky sú ale niečo iné. Činy sú viac než len pekné sľuby a reči predstaviteľov tejto vlády.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca ako jediná s faktickou pani poslankyňa Cigániková. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, už som to zvládla teraz.
Pán Mazurek, s časťou vášho vystúpenia súhlasím, s časťou nie. Ale to, k čomu by som sa rada vyjadrila opäť, však ja to rada, zasa som na tenkom ľade. Ale myslím, že máme, robíme jednu veľkú spoločenskú škodu, ak ľuďom hovoríme, že zdravotníctvo je zadarmo. Ústava síce garantuje zdravotnú starostlivosť zadarmo, ale iba v rozsahu zákona, ktorý tu vlastne my schvaľujeme.
Ale nie preto to hovorím, že nechcem, aby ľudia mali zdravotníctvo zadarmo, ale práve naopak, ja si myslím, že zdravotný systém s nami má byť solidárny, keď to naozaj potrebujeme, keď máme vážny problém a nie vtedy, keď potrebujeme pár centov na lieky. Ja viem, že to niektorým pomôže, ale my tu máme obrovský problém s tým, že to zdravotníctvo nestačí, finančne nestačí, veď sami poznáte tie príbehy ľudí, pretože v skutočnosti nič nie je zadarmo. Zadarmo neexistuje! To znamená len to, že to zaplatí niekto iný. Takže toto je proste fáma, ktorá neexistuje.
A čo sa týka odbornej spôsobilosti manažérov, tiež som sa nad tým zamyslela. To, ako takú nejakú osobnú zodpovednosť za to, čo narobia pri tom kradnutí, keď nakradnú cétečká a podobne. Jasné, mali by sme ich všetkých pozatvárať. Ale to nie je len v nemocniciach. To predsa my s touto vymožiteľnosťou práva, lebo my máme zákony, že nekradnite, len sa nedodržujú. A toto je úplne iný level, pretože ten nejaký manažér nemocnice zas napríklad nespraví nič s populistickými opatreniami a nespraví nič práve napríklad s tým, keď je, keď nie je dosť peňazí v zdravotnom systéme. Čiže toto by bolo na diskusiu, že ako na to. Ale teda súhlasím s tou časťou, že to nejaké potrestanie vinníkov a hlavne vo verejnom priestore je viac ako žiaduce.
Ďakujem.

Pán poslanec Mazurek, nech sa páči, môžte reagovať.

Ďakujem za slovo.
Tak, pani Cigániková, musím súhlasiť s tým, že de facto slovenské zdravotníctvo nie je bezplatné. De iure o tom môžme viesť dlhé debaty a možno rôzni ľudia prídu k protichodným názorom. Faktom ale je, že občania Slovenskej republiky majú pocit, a podľa mňa úplne oprávnený, že za zdravotné poistenie platia naozaj nemalé sumy a že za tieto sumy by si zaslúžili adekvátnu zdravotnú starostlivosť, ktorá napríklad zahŕňa aj to, že za lieky nebude musieť napríklad invalidný dôchodca alebo človek, ktorý má ten dôchodok 290, 300 eur alebo pracuje niekde na východe Slovenska za častokrát nižšiu, než je minimálna mzda, kvôli zdieraniu rôznych pracovných agentúr, že nebude za tieto lieky musieť doplácať v takej veľkej výške, ktorá ho donúti k tomu, aby si zobral rôzne úvery z nebankových subjektov, pretože tie jediné sú ochotné vždy na ručenie napríklad domom, bytom a podobne poskytnúť ľuďom, takýmto nesolventným klientom, tieto pôžičky. Keď si zvážime, koľko takých prípadov je, koľko sociálnych samovrážd na Slovensku ročne máme aj kvôli tomu, v akom stave sa nachádza slovenské zdravotníctvo, a keď si aj zvážime fakt, že stále sa pripúšťa skutočnosť, že na Slovensku zomierajú pacienti len preto, že nedostali zdravotnú starostlivosť, na ktorú mali nárok, v čase, v ktorom ju potrebovali, alebo v rozsahu a miere, v ktorej ju potrebovali, tak je to naozaj veľmi smutné.
A keď ide o tento samotný návrh na oddlženie týchto nemocníc za tých 585 mil. eur, tak z môjho pohľadu a z pohľadu určite daňových poplatníkov to je opätovné vyhodenie obrovského množstva peňazí priamo do koša, pretože ako ste spomínali, tí konkrétni ľudia, tie fyzické a právnické osoby, ktoré sú zodpovedné za stav slovenského zdravotníctva, určite nebudú potrestané a pri vláde, v ktorej sedí pán Bugár, Fico a Danko, o tom môžme len snívať.

Tak snívajte!
Otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť. Štyria. Chlapci, nehrajte sa, lebo budú len traja. To znamená, že pán poslanec Suchánek, Heger, Šebová, Jurzyca.
Nech sa páči, pán poslanec Suchánek, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ja budem veľmi krátky. Nechcem sa venovať veciam, ktoré boli v minulosti, bolo všetko povedané a nechcem to zdržovať. Ja poviem, že oddlžovanie áno, musí prebehnúť, pretože to tie nemocnice úžasne zaťažuje a nebudú sa môcť ďalej rozvíjať. Bez toho sa naše zdravotníctvo ďalej nepohne.
Ale chcel by som sa venovať jednému takému problému ohľadom toho ozdravného plánu. Nemocnica si bude musieť postaviť ozdravný plán a dozorná rada bude kontrolovať, či tento ozdravný plán funguje. Pokiaľ nefunguje, tak v podstate dozorná rada alebo predseda dozornej rady bude mať povinnosť odvolať vedenie, alebo právo teda odvolať vedenie nemocnice. Dneska v podstate hlavne tie väčšie nemocnice majú už ako kolektívne vedenie, čiže majú generálneho riaditeľa, ekonomického, lekárskeho a prípadne ošetrovateľského. Že či budú odvolaní všetci alebo len ekonomický alebo len generálny, to je teda taká moja otázka na pána ministra.
A chcel by som naškrtnúť takú jednu ideu, výberové konania na manažment týchto nemocníc. Veľmi ma mrzí, že aj v dnešnej dobe, keď hovoríme o tom, že sa to robí transparentne. Zistil som, že už dokonca aj na stránke ministerstva tieto výberové konania sa zobrazujú, aj vypísané, aj tie, ktoré teda v nedávnej dobe prebehli. A chcel by som takú myšlienku tu nastoliť, že keďže som pozeral tie výberové konania, ktoré prebehli za tých niekoľko posledných mesiacov, väčšinou sa tam hlási jeden uchádzač, už dvaja sú v menšine. Teda ako len malá časť tých výberových konaní prebieha tak, že sa tam prihlásia dvaja. Čiže ten, tie výberové možnosti nie sú veliké, konkurencia tam nie je veliká. Či by nebolo dobré obrátiť sa aj na okolité štáty, do Čiech, možno do Rakúska, kde tie nemocnice celkom úspešne alebo teda aspoň podľa toho, ako vidím, ako vyzerajú, tak asi sú celkom slušne vedené, aj keď, samozrejme, bolo to v iných podmienkach, aké boli na Slovensku. Že či by nebolo dobré tie výberové konania vypisovať nielen u nás, prípadne, ja neviem, v jednom denníku a na stránke alebo kde, ale dať to, také širšie pole tomu. Proste aby to bolo verejne známe a možno aj do tých okolitých štátov. Možno by tá konkurencia bola ďaleko väčšia pri tom výberovom konaní a pravdepodobne, alebo bola by určite väčšia možnosť, aby sa sem dostali ľudia, ktorí už majú nejaké skúsenosti a za sebou aj dobré výsledky. Tak toto je odo mňa taký podnet, že či by toto nebolo vhodné a či nad tým ministerstvo neuvažuje.
A už potom teda len na koniec taký apel, že zakrátko budeme rozhodovať o štátnom rozpočte a pokiaľ tam bude 3,71 % za poistencov štátu, tak asi ťažko to naše zdravotníctvo sa bude vyhrabávať z týchto problémov.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Heger. Nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pán minister, ja tiež kratučko chcem vystúpiť, ale to najdôležitejšie, lebo keď, čo chcem povedať alebo nad čím sa musíme zamyslieť, keď sa bavíme na oddlžení nemocníc, je samotná suma, 585 miliónov eur alebo akokoľvek to číslo sa ešte bude upravovať, ale toto je v skutočnosti účet vládnutia SMER-u. Ja viem, že to hovorím teraz vám, lebo vy ste tu zástupca, ako minister prišli ste, teda ako krízový manažér, čiže úplne toto, táto kritika vám nepatrí, ale patrí teda vašej strane alebo strane, ktorá vás, strane, ktorá vás nominovala na tento post. A toto je, si myslím, že to najdôležitejšie. Ak sa chceme baviť o čomkoľvek, tak nemôžme bez tohto sa baviť ďalej.
Čiže toto je naozaj účet, ktorý nám vystavilo vládnutie SMER-u za to, ako sa staral o zdravotníctvo a ako dopustil, pretože vy ste prišli na tento post po čistej vláde SMER-u a prišli ste robiť poriadky. Čiže svojím spôsobom ste prišli naprávať škodu, ktorú oni napáchali a dneska tú škodu tu máme pred sebou vyčíslenú a vy sám vidíte aj tú reformu, ktorú prinášate, že je tu neskutočne veľká pochybnosť o tom, že to je posledné oddlženie, respektíve je tu vysoká pravdepodobnosť, že to posledné oddlženie nebude. A hovorím to preto, lebo toto je účet, ktorý zaplatia ľudia a ktorý im vystavil SMER za to, ako hospodári. A toto je krásna vizitka toho, čo je SMER schopný, keď vládne. Že nie, že proste naozaj tu zadlžil ľudí o ďalších takmer 600 mil. eur.
A vy ako minister sám vidíte, ste tam dva roky, sám vidíte, že možno aj máte to, teda zdá sa, že máte dobré úmysly ten rezort zreformovať, ale sám vidíte, ako máte zviazané ruky, ako, dá sa povedať, dosahujete určitý strop toho, čo sa bude dať urobiť a čo sa vám ešte možno za tie najbližšie dva roky podarí, že už sa asi nejakých veľkých vecí nedočkáme a, pretože tu neni ani tak problém samotného rezortu, ale je tu skôr problém toho, ako vládna strana SMER pristupuje k riadeniu štátu. A mohol by som pokračovať.
Ale teda keď si zoberieme len túto samotnú sumu, tak tento rok vlastne koaličná vláda prichádza so sociálnym balíčkom v hodnote 250 mil. eur. A je to ako veľké dielo, prináša proste veľké, veľký sociálny balíček. Ale je to len polovička. Je to len menej ako polovička z toho, čo nás, čo nám tu vystavila a čo nás tu zadlžila, daňových poplatníkov. A keby sme si to naozaj chceli prepočítať, samotný; videli sme, že sa tu riešil obchvat Prešova, že obchvat Prešova musel ísť na polovičný profil, pretože nebolo dostatok peňazí. A tu vidíme, že vládnutie SMER-u spôsobilo sekeru takmer 600 mil. eur.
Keby sme si len zobrali, a teraz schválne chcem tak vytiahnuť, z rozpočtu som si pozeral schválne kapitolu Podpora rodiny, a teda vieme, že v tej, v tejto oblasti sú žiadne, žiadne nejaké zmeny tento rok, ak nerátam nejaké malé centové navýšenie valorizácie daňového bonusu, tak samotná, prídavok na dieťa je v kapitole rozpočtovaný na 313 mil., rodičovský príspevok na 356 miliónov. Tu sa bavíme o 585 alebo teda 600 miliónoch, keď to zaokrúhlim. To znamená, že ak by sme celú túto sumu použili len na povedzme na jeden rok, tak všetci poberatelia rodičovského príspevku by mohli poberať rodičovský príspevok o 350 eur viac, čo už je úplne iná suma. To už je, to už je vyššie ako čistá minimálna mzda. Dokonca to je vyššie ako, keď si to zoberieme s tým, čo poberajú, pretože dneska poberajú 213 a keby poberali ďalších 350, tak sme na 533 eur, by poberala matka, ktorá sa stará o dieťa, ako rodičovský príspevok. Keby sme túto sumu do toho stopili. Ale opäť to dávam schválne do toho kontrastu, pretože toto si tu naozaj musíme uvedomiť.
Ja chápem a kolegovia vám tu vymenovali rôzne, aj konzultujú s vami alebo bavia sa o konkrétnej reformy, konkrétnej reforme, ako to napraviť, ale myslím si, že tu je naozaj, nesmieme túto tému obísť bez toho, aby sme si povedali, že toto je vystavený účet hlavne vláde SMER-u, ktorá tu sama vládla. A dnes každá rodina, ktorá má dieťa, alebo každá matka, ktorá je na rodičovskom príspevku, dopláca 350 eurami, ktoré napríklad mohla ona poberať po dobu jedného roka, ak by tento dlh nebol spôsobený, ak by SMER už v roku 2012 pristúpil ku krokom, ktoré tu mal, alebo dokonca v roku 2006, keď vládol a podobne, pretože vieme, že to oddlžovanie bolo ešte aj za vlády Ivety Radičovej a niesla ten dlh, si myslím, do veľkej miery z obdobia hlavne teda vlády SMER-u alebo pod taktovkou SMER-u.
Takže toto je kratučko, čo som ja chcel povedať, pretože je pekné, že sa tu bavíme o riešeniach, je pekné, že sa tu bavíme o nejakých konkrétnych možno drobnostiach toho, ale nemôžme zabudnúť na to, že toto je vizitka vládnutia a takto SMER vládne a takýmto spôsobom len v tejto jednej konkrétnej oblasti. Keby sme si otvorili, keby, však bavili sme sa o doprave, keď otvoríme dopravu, vidíme tam, aké veľké stovky miliónov. Čiže toto sú proste rezort po rezorte, kde vidíme, že vám to vybuchuje. Potom chcete otvárať dlhovú brzdu a hovoríte, nie je dosť peňazí. No tak toto sú presne dôvody, páni, prečo sú neni peniaze, pretože takto ste hospodárili, toto ste si tu narobili a chcete teraz ľudí zadlžiť viac. Takže tudy cesta nevede.
Ďakujem.