23. schôdza

V rozprave teraz vystúpi pani poslankyňa Šebová. (Reakcia z pléna.) No neboli ste prihlásený, pán... (reakcia z pléna). No tak ale ja to nemám ako vedieť, že vy ste to tlačili. Tak dobre. Je všeobecný súhlas, prosím vás, že bude reagovať pán poslanec Heger?
Nech sa páči, pán poslanec Heger, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, kolegovia obidvaja, že ste to povedali. Ste presne z tejto oblasti, sledujete si tie čísla a toto je presne, toto je tá vizitka, ktorú tu máme a akože to sú neskutočné čísla, že toto je vyslovene, to bije na poplach. A som rád, že ste ich doplnili, pretože naozaj nemôžme ostať len pri tých 600 miliónoch, keď tu hovoríme o ďalších číslach.
A ja chápem, pán minister, že toto nie je teraz momentálne namierené akože konkrétne na vás, ale hlavne teda toto by malo zaznievať pri každej diskusii, že toto je vizitka vládnej strany SMER, ktorá proste takýmto spôsobom hospodári a potom sa ide dopytovať po ďalších peniazoch. No v žiadnom prípade pri takomto štýle hospodárenia. Keď budeme vidieť, že vedia hospodáriť s peniazmi ináč, tak sa môžme začať o tom rozprávať. Ale dovtedy, ako toto sú presne tie skutky, ktoré spôsobujú, že ľudia nedôverujú politikom, pretože jedno oddlžovanie, druhé oddlžovanie, tretie oddlžovanie, tí ľudia nevidia výsledky. Tí ľudia vidia sľuby a nevidia výsledky. A toto spôsobuje, že ľudia prestávajú dôverovať politikom. Toto nie je žiadne klišé, toto je realita. Keď chodíte do regiónov alebo chodíte medzi ľudí, tak počujete presne takéto argumenty. Toto je veľmi hmatateľná téma, ktorej ľudia rozumejú a ktorá sa ich dotýka, tie nemocnice navštevujú a vidia, ako sa to tam nemení, ako sa to len zhoršuje, a presne práve vy dláždite cestu proste nedôvere ľudí v politikov.
Ďakujem.

Nech sa páči, pani poslankyňa Šebová.

No je to tu už také rozvášnené, takže nakoniec asi ja budem len vecne a stručne.
Kolegovia, sme v situácii, kedy je asi každému jasné, že nemocnice sa musia oddlžiť. Dôvodom nemôže byť len tlak z EÚ na to, aby štát platil svoje pohľadávky načas. Správanie štátu dáva veľmi zlý príklad občanom aj podnikateľom. Platiť neskoro je jednoducho hanba.
Nárast dlhu v ostatných rokoch v štátnych nemocniciach je iste zapríčinený aj každoročným zvyšovaním miezd lekárov, ktoré neboli zo strany štátu dostatočne kryté dodatočnými zdrojmi. Manažéri a personál v štátnych zariadeniach nie sú dostatočne motivovaní, aby hospodárili účelne, aby poskytovali spoločnosti čo najväčšiu hodnotu za vynaložené peniaze, aby sa zlepšovali. Tým ale nemôžeme, samozrejme, všetkých hodiť do jedného vreca, pretože vieme, že máme aj manažérov, ktorí vedia riadiť aj štátne nemocnice a dá sa to. Ak prichádza k pochybeniu, k zhoršovaniu stavu či stagnácii, neprichádza pre týchto aktérov žiadny trest. Namiesto toho prichádza pravidelné oddlžovanie. Každé oddlžovanie, ktoré sa pravidelne opakuje, predstavuje riziko morálneho hazardu.
Oceňujem, že nepôjde o bezpodmienečné oddlženie. Ministerstvo nastavilo pár sankčných mechanizmov, ktoré môžu v určitej miere motivovať niektoré zdravotnícke zariadenia, aby po oddlžení hospodárili lepšie. Obávam sa však, že pre niektoré veľké štátne nemocnice to nebude dostatočná výstraha a budú aj naďalej vytvárať nové dlhy. Chýbajú totiž také systémové opatrenia a reformy v zdravotníctve, ktoré by toto riziko účinnejšie obmedzovali.
Takže z nášho pohľadu návrh na oddlženie nemocníc je slabý.
Nebudem teraz hodnotiť to, že naznačuje, že systém DRG vyrieši financovanie, alebo to, že spomína vysoké mzdové náklady ako zdroj problémov s financovaním. Skutočný problém je zakopaný a zahmlený medzi desiatkami nedôležitých faktov. Skutočný problém je, nemocnice robia výkony, za ktoré im zdravotné poisťovne neplatia alebo zaplatia málo. Ešte raz. Nemocnice urobia prácu a nikto im za to nedá peniaze. Riešenia sú len dve. Buď prestať robiť výkony, ktoré robia, a nechať náhodne každého štvrtého pacienta bez operácie alebo iného zákroku. Lebo môžeme si povedať, že na to nemáme a necháme viac ľudí zomierať bez pomoci. Alebo začneme platiť nemocniciam toľko, koľko naše zdravotníctvo stojí. Začnime platiť toľko, koľko naše zdravie naozaj stojí. Platby nemocniciam za výkony by sa mali zreálniť. A nemali by sme si vymýšľať všelijaké ozdravné plány. Všetky fakultné a univerzitné nemocnice generujú straty. Prečo? Nie je to preto, že by mali pozlátené kľučky alebo pacientom dávali omylom toaletný papier, za všetkými týmito peniazmi si musíme predstaviť zdravotný výkon, ktorý niekomu pomohol.
Takže zhrniem ešte raz, o čo sa jedná: Po prvé, univerzitné a fakultné nemocnice robia stratové výkony, 13 zo 110 nemocníc, ale sú to tie, kde sa robia špičkové výkony. Po druhé, neplatíme za špičkové výkony priebežne, ale raz za čas, vyrobíme hurá akciu, ozdravný plán a potom tak či tak všetko zaplatíme a k tomu zaplatíme navyše rôzne penále a úroky. A tým sa nám výdaje verejného zdravotníctva ešte viac navyšujú.
Ozdravný plán je presne takýto hurá plán. Nerieši vôbec, ale vôbec platby za špičkové výkony. Takže naším rozhodnutím za SME RODINA je, že takýto slabý plán nepodporíme a budeme požadovať jeho dopracovanie ministerstvom.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pani poslankyňa Šebová. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Cigániková.

Ďakujem pekne.
Zuzka, výborné vystúpenie, súhlasím s jeho veľkou časťou, dovolila by som si ťa len doplniť. Pri tomto oddlžení ešte zabúdame hovoriť o dodávateľoch, ktorí majú byť vyplatení a sú v podstate svojím spôsobom tiež tak trochu potrestaní, lebo títo dodávatelia dlhé roky suplovali štát, kvázi bránili kolapsu tej zdravotnej starostlivosti tým, že dodávali špeciálny zdravotnícky materiál a tak ďalej, dodávali v podstate bez nejakej záruky úhrady a nemocniciam, ktoré boli už dávno veľmi zadlžené. Títo dodávatelia sa teraz majú vzdať časti nejakého zisku, úrokov a tak ďalej, veci, s ktorými súhlasili preto, lebo druhá možnosť je, že nedostanú nič. Ja súhlasím aj s tým, že toto nie je fér k ľuďom, ktorí to doteraz ťahali za štát. Tak len toľko by som doplnila, že aj tí dodávatelia samotní, ktorí majú byť oddlžení, sú nespokojní s oddlžením.
Ďakujem.