23. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja si tiež dovolím predniesť dve interpelácie vo veľmi podobnom duchu, ako som predniesol na hodine otázok na pána ministra zdravotníctva pána Druckera. Jedna sa týka teda pána premiéra Roberta Fica a druhá pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka.
Takže v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 35/1996 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – "č. 350/1996 Z. z.") o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci nepridelenia Európskej liekovej agentúry Slovenskej republiky, obraciam sa teda na pána premiéra.
Rád by som sa informoval, aké formálne aj neformálne diplomatické aktivity ste vy a váš tím konkrétne využili v súvislosti s neúspešným uchádzaním sa v Bratislave o sídlo Európskej liekovej agentúry. V tejto veci vás prosím o komplexný zoznam formálnych a neformálnych aktivít a podľa možnosti aj projektovú dokumentáciu k oficiálnej ponuke Slovenskej republiky pre účely uchádzania sa o sídlo liekovej agentúry, Európskej liekovej agentúry, skratka EMA.
Keďže tá interpelácia je v zásade totožná aj na pána ministra zahraničných vecí, tak ju nebudem celú čítať, ale v písomnej podobe ju v takomto duchu odovzdávam.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem pekne. Ja budem mať tri interpelácie, z toho jednu na ministra životného prostredia a dve na pani ministerku spravodlivosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na základe viacerých iniciatív nielen starostov obcí, ale aj samotných občanov sa už niekoľko rokov vo výraznejšej miere hovorí o ochrane vôd a s tým aj súvisiacej potrebe výstavby a vybudovania kanalizácií obcí. Podľa mojich informácií však nie je momentálny stav optimálny. Kanalizácie a čističky odpadových vôd nie sú súvisle budované po regiónoch, ale situácia je taká, že jedna obec má časť kanalizácie a čističku, susedná obec nemá žiadnu kanalizáciu, ďalšia obec má kanalizáciu vybudovanú na každej ulici, ďalšie obce nemajú ani čističky, ani kanalizáciu. Z uvedeného dôvodu nie je jasné, akým spôsobom ministerstvo životného prostredia postupuje, t. j. či má jasnú koncepciu budovania kanalizácií, obdobie, dokedy bude v Slovenskej republike vybudovaná kanalizácia, kto zabezpečí financovanie budovania kanalizácií a aký časový úsek, dokedy má byť vybudovaná kanalizácia v dotknutých obciach.
V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Na základe uvedeného žiadam o podanie správy za Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky kraj, konkrétne, ktoré obce majú vybudovanú kanalizáciu, kde sú vybudované čističky odpadových vôd, aké finančné prostriedky a v akej výške boli využité, v ktorom období sa budovala kanalizácia, resp. sa plánuje budovať, a v neposlednom rade predpoklad ukončenia.
2. Zároveň by som sa chcel informovať, akým spôsobom a kde sa vypúšťajú odpadové vody v prípade obcí, kde kanalizácia chýba. Pre vašu informáciu, kritické je najmä Považie, kde vo veľkom prebieha ťažba štrkopieskov a odpadové vody sa vypúšťajú v blízkosti rieky Váh. Štrkopiesky pôsobili ako prirodzený filter zachytávania odpadu, čo za súčasnej situácie nadmernej ťažby spôsobuje, že odpad prúdi do rieky Váh. Akým spôsobom sa rieši uvedený problém zo strany ministerstva životného prostredia?
Ďakujem.
A teraz na pani ministerku spravodlivosti.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V roku 2016, kedy ste sa stala po tretíkrát ministerkou spravodlivosti, ste viackrát verejne deklarovala, že ste za realizáciu opatrení, ktoré posilňujú efektívnosť riadenia súdov ich predsedami, odstraňovanie korupcie a v neposlednom rade zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnosti justície. Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je však verejne prístupná zápisnica z výberového konania zo dňa 19. 5. 2016 na predsedu Okresného súdu Piešťany, v zmysle ktorej sa vynárajú viaceré otázky.
Z tohto materiálu bolo výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu v Piešťanoch v súlade s § 37 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásené dňa 17. marca 2016. V stanovenom termíne, t. j. do 7. apríla 2016 doručila písomnú žiadosť o zaradenie do výberového konania a ostatné požadované doklady jediná kandidátka, konkrétne JUDr. Andrea Kondllová. V ďalších častiach uvedenej zápisnice je však uvedené, že v stave disciplinárneho konania vedeného proti jej osobe, návrh podaným ministrom spravodlivosti doktorom Tomášom Borecom pre prieťahy v konaní, uviedla, že druhostupňové rozhodnutie jej nebolo zatiaľ doručené, odvolacie konanie prebehlo v prvostupňovom konaní, jej bolo uložené disciplinárne opatrenie a odvolací senát jej odvolanie zamietol. Aj napriek uvedenej skutočnosti, t. j. že menovaná kandidátka na predsedníčku Okresného súdu v Piešťanoch bola disciplinárnym senátom disciplinárne potrestaná, ste uvedenú kandidátku vymenovala do funkcie predsedníčky spomínaného okresného súdu. Jednalo sa predsa o sudkyňu, ktorej v prvostupňovom konaní bolo uložené disciplinárne opatrenie, a odvolací senát jej odvolanie zamietol. V zmysle vášho vyjadrenia, že chcete zvyšovať dôveryhodnosť justície na Slovensku v očiach verejnosti je preto neštandardné, aby predsedníčkou súdu bola sudkyňa, ktorej manažérske schopnosti boli spochybnené právoplatným disciplinárnym postihom za nezvládnutie práce v jej súdnom oddelení. Ak uvedená sudkyňa v zmysle disciplinárneho postihu nezvládala vedenie svojej agendy, ako môže potom zvládať riadenie celého súdu? V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Myslíte si, že je správne, ak sa niekto uchádza o vysokú verejnú funkciu, v tomto prípade predsedníčky Okresného súdu Piešťany, ak bol disciplinárne potrestaný právoplatným disciplinárnym rozhodnutím disciplinárneho senátu?
2. Na margo vášho uvedeného rozhodnutia sa chcem opýtať, či v rámci výberu kandidátov na predsedov okresných súdov vznikol vaším rozhodnutím nový precedens, t. j. ak sa budú uchádzať o posty predsedov okresných súdov v rámci Slovenskej republiky aj disciplinárne potrestaní sudcovia, nie je právoplatný disciplinárny postih minimálne morálnou a etickou prekážkou na výkon danej funkcie.
3. Ak ste v štádiu vymenovania uvedenej osoby za predsedníčku Okresného súdu Piešťany disponovala uvedenými závažnými informáciami, prečo ste uvedené výberové konanie nezrušila, nevypísala nové výberové konanie, ale vymenovala spomínanú kandidátku do funkcie predsedníčky Okresného súdu v Piešťanoch?
Ďakujem.
A posledná interpelácia na pani ministerku spravodlivosti.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je verejné prístupná zápisnica z výberového konania zo dňa 19. 5. 2016 na predsedu Okresného súdu v Piešťanoch, v zmysle ktorej sa vynárajú viaceré otázky, pardon, v zmysle tohto materiálu bolo výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu Piešťany v súlade s § 37 zákona 757/2004 o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásené 17. marca 2016. V stanovenom termíne, t. j. do 7. apríla 2016 doručila písomnú žiadosť o zaradenie do výberového konania a ostatné požadované doklady JUDr. Kondllová, v ďalších častiach uvedenej zápisnice je však uvedené, že voči uvedenej kandidátke bola doručená odôvodnená výhrada sudcov Okresného súdu Piešťany, z ktorej vyplývajú mimoriadne závažné skutočnosti. Mám na mysli prerozdeľovanie spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu. V zmysle § 51 zákona č. 757/2004 o súdoch, ako aj vyhlášky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce sa jasne konštatuje, akým spôsobom sa majú prerozdeľovať spisy sudcom. Kandidátka na predsedníčku Okresného súdu Piešťany otvorene verejne na výberovom konaní 19. mája 2016 priznala, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu došlo v roku 2013 opatrením predsedníčky súdu. Avšak v zmysle uvedeného vyjadrenia existuje domnienka, že na Okresnom súde Piešťany dochádza stále k nerešpektovaniu zákonnej požiadavky náhodného výberu, čím môže eventuálne dochádzať aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 a prípadne aj § 327 Trestného zákona.
V tejto súvislosti som však bol ako poslanec Národnej rady informovaný, že predseda Krajského súdu v Trnave bol o tejto situácii uzrozumený už v roku 2013 od sudcov daného súdu. V mailovej správe sudcov Okresného súdu Piešťany z júna 2013 je uvedené, že pri prerozdeľovaní spisov konkrétnej sudkyni nebolo dodržané ustanovenie čl. 48 ods. 1 veta 1. Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Spôsob výberu spisov ad hoc, zúžený okruh spisov pridelených konkrétnej sudkyni nemá oporu v žiadnom všeobecnom záväznom právnom predpise a je tak v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Uvedený postup teda spôsobuje jeden závažný fakt a to, že v prípade prideľovania alebo prerozdeľovania spisov pred odstránením uvedeného neústavného stavu bude zakladať porušenie čl. 48 ods. 1 veta 1., to jest akékoľvek rozhodnutie vydané takto určeným nezákonným sudcom bude protiústavné, čo sa môže dotknúť bližšie nešpecifikovaného počtu konaní, ktoré boli takýmto spôsobom za posledné roky rozhodované.
Ako isto viete, pani ministerka, priamym nadriadeným predsedníčke Okresného súdu v Piešťanoch je JUDr. Anton Jač, predseda Krajského súdu v Trnave. Z motivačného listu a stručnej koncepcie riadenia JUDr. Jačeka zo dňa 28. 2. 2017, napísaného v súvislosti s uchádzaním sa o post predsedu Krajského súdu v Trnave vo výberovom konaní, je uvedené, že jeho koncepcia riadenia bude tak ako doteraz založená na zodpovednom plnení povinnosti, ktoré predsedovi súdu ukladá zákon.
Ako si JUDr. Jaček doteraz plnil povinnosti predsedu súdu, keď Krajský súd v Trnave podľa jeho vlastného vyjadrenia má zo všetkých súdov najviac nevybavených vecí na jedného sudcu a tri súdy v obvode Krajského súdu v Trnave sa pravidelne umiestňujú v prvej desiatke najzaťaženejších súdov na Slovensku?
Otázne je predovšetkým jeho nekonanie v odstránení neústavného stavu v otázke zákonných či nezákonných sudcov na Okresnom súde v Piešťanoch. Závažné sú taktiež vyjadrenia odvolávacieho a disciplinárneho senátu, spisová značka, ktorý rozhodoval o dovolaní ministerky spravodlivosti voči rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu vo veci, spisová značka. V odôvodnení odvolávacieho disciplinárneho senátu, ktorý dal za pravdu disciplinárne stíhanému sudcovi Okresného súdu Piešťany, je jasne vyjadrené, že Okresný súd Piešťany od roku 2013 patrí medzi najpreťaženejšie súdy na Slovensku čo do počtu nevybavených vecí, čo je dôsledok nedostatočného personálneho vybavenia súdu. Okrem iného sa v odôvodnení disciplinárneho senátu konštatuje, že situácia, ktorá sa za posledné roky vyvinula na úseku prvostupňovej agendy na Okresnom súde Piešťany, bola neuspokojivá až kritická a neplnenie povinnosti disciplinárne stíhaným sudcom bolo zapríčinené objektívnymi okolnosťami, a to nedostatočnou starostlivosťou štátu o zabezpečenie podmienok na riadny chod justície na Okresnom súde v Piešťanoch.
V nadväznosti na uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Ako sa vysporiadate s tvrdením vami vymenovanej predsedníčky Okresného súdu Piešťany, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu došlo v roku 2013 opatrením predsedníčky súdu?
2. Existuje domnienka, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu dochádza na Okresnom súde Piešťany aj v súčasnosti. V rámci mnou spomínanej zápisnice uverejnenej na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je uvedené, že voči uvedenej kandidátke bola doručená odôvodnená výhrada sudcov z Okresného súdu Piešťany, z ktorej vyplývajú odborné, podložené tvrdenia o prerozdeľovaní spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu. V súvislosti s uvedeným tvrdením sa chcem spýtať, či sprístupnenie výhrady uvedených sudcov Okresného súdu Piešťany. S tým súvisia aj odôvodnené výhrady sudcov Krajského súdu v Trnave voči JUDr. Andrejovi Jačekovi, a preto sa chcem opýtať, či zverejníte taktiež výhrady sudcov voči predsedovi Krajského súdu v Trnave.
3. Podľa tvrdenia predsedu Krajského súdu Trnava má zo všetkých súdov najviac nevybavených vecí na jedného sudcu, Krajský súd Trnava a tri súdy v obvode Krajského súdu v Trnave, pričom sa pravidelne umiestňujú v prvej desiatke najzaťaženejších súdov na Slovensku. Aké opatrenia prijalo ministerstvo spravodlivosti na riešenie uvedeného závažného faktu? Na margo uvedeného sa chcem opýtať, koľko celkovo stáli daňových poplatníkov náhrady za prieťahy v konaniach spôsobené katastrofálnou situáciou na uvedených súdoch, predovšetkým na Okresnom súde v Piešťanoch.
4. V súvislosti so sídlom Okresného súdu Piešťany je otázna tiež hospodárnosť pri vynakladaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu za prenájom budovy Okresného súdu vo výške 177-tisíc euro ročne, pritom v Piešťanoch sú štátne budovy, ktoré nie sú využívané, ale štát má na to, aby ročne platil spoločnosti SKY SERVIS s. r. o. V tejto súvislosti sa chcem opýtať, prečo štát namiesto ročnej platby 177-tisíc euro nerieši otázku premiestnenia sídla Okresného súdu do budov vo vlastníctve štátu, aby sa tak ušetrili finančné poplatky daňových poplatníkov?
Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pani poslankyňa Grausová.

Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľujem si predniesť interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, podľa informácií z médií policajná jednotka pred niekoľkými dňami v žilinskej mestskej časti Budatín na Námestí hrdinov zadržala dve nákladné vozidlá s tureckými štátnymi poznávacími značkami, ktoré v zaplombovaných prívesoch prevážali 78 migrantov, mužov, žien a detí irackej, iránskej a sýrskej národnosti. Zistilo sa, že cudzinci boli naložení v Rumunsku a ich cesta viedla cez Maďarsko a Slovensko do Nemecka. Podľa výpovedí vodičov mali sľúbenú odmenu vo výške 500 eur za každého migranta.
Rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka už v auguste tohto roku oznámil posilnenie kontrol na hraniciach s Maďarskom, Slovinskom, Slovenskom a Talianskom, pretože Rakúsko zaznamenalo vyššie počty ilegálnych prechodov migrantov. Pokračovať budú taktiež kontroly na rakúsko-nemeckých hraniciach. Podľa jeho slov musí Rakúsko strážiť svoje hranice. Prioritou je síce predovšetkým ochrana vonkajších hraníc Európskej únie, ale táto ochrana teraz nefunguje tak, ako by mala. Vzhľadom na to, že utečenecká kríza ani zďaleka nekončí, bude Rakúsko pokračovať v ochrane svojich hraníc, aby bola zabezpečená vnútorná bezpečnosť štátu a jeho občanov.
Tak isto začiatkom augusta tohto roku rakúsky minister obrany Hans Peter Doskocil oznámil, že armáda presunula štyri obrnené vozidlá k Brennerskému priesmyku, ktorý spája Rakúsko s Talianskom. Obaja títo ministri na tlačovej konferencii uviedli, že takto reagujú na zvýšený počet prichádzajúcich migrantov, ktorých sa pašeráci snažia previesť stále častejšie na sever Európy práve cez územie Slovenska, Slovenskej republiky.
Tieto správy znepokojujú mnohých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa obávajú o bezpečnosť nášho štátu, jeho obyvateľov.
Preto sa vás, pán minister vnútra Slovenskej republiky, pýtam: Po prvé, aké opatrenia v tejto súvislosti zaviedla na rakúsko-slovenských hraniciach polícia Slovenskej republiky, armáda alebo prípadne SIS?
Po druhé, aké opatrenia prijalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby zabránilo pašerákom prepravovať v nákladných vozidlách cez územie Slovenskej republiky nelegálnych migrantov do západnej a severnej Európy?
Po tretie, kontroluje polícia nielen vozidlá, ale aj obsah prívesov zaplombovaných nákladných vozidiel na všetkých hraničných prechodoch?
Po ďalšie, koľko takých nákladných vozidiel plných migrantov už za posledné mesiace cez územie Slovenskej republiky prešlo? Boli medzi nimi aj bývalí bojovníci ISIS, prípadne iných teroristických skupín bojujúcich na Blízkom východe?
A napokon, posilnila Slovenská republika podľa vzoru Rakúska, kontroly na všetkých hraničných prechodoch?
Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Dostál.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, mám interpeláciu na pani podpredsedníčku vlády a ministerku spravodlivosti Luciu Žitňanskú. Ale ešte predtým si dovolím otázku, že či je ešte Slovensko stále parlamentnou demokraciou, alebo sme už postúpili do nejakého vyššieho štádia premiérskej demokracie, kde o veciach, o ktorých má rozhodovať parlament, rozhoduje predseda vlády a kde členovia vlády nerešpektujú zákony? Konkrétne zákon o rokovacom poriadku, ktorý im v § 130 ods. 7 ukladá, že na interpeláciách musí byť prítomná najmenej jedna tretina členov vlády. V tejto rokovacej sále sedí počas celých interpelácií iba pán minister obrany Gajdoš, nikto iný z členov vlády tu nie je. Tak neviem, či to ustanovenie znamená, že má byť prítomná, že stačí, že sú prítomní v budove, alebo že stačí, že sú prítomní v meste Bratislava, alebo stačí, že sú prítomní na území Slovenskej republiky. To možno jedna tretina je, ale v každom prípade žiadna jedna tretina členov vlády nie je prítomná. Upozorňujem na to, že je porušovaný rokovací poriadok, zákon o rokovacom poriadku.
Vážená pani podpredsedníčka vlády a ministerka spravodlivosti, chcel by som vás interpelovať v kauze obce Vyšný Mirošov. Prípad starostu obce Vyšný Mirošov v okrese Svidník považuje Združenie občanov miest a obcí Slovenska za jeden z najvypuklejších príkladov porušovania zákonov zo strany starostu. Združenie občanov miest a obcí Slovenska, ZOMOS, nie ZMOS, ZOMOS sa kontaktoval s tamojšími poslancami v roku 2015, keď starosta obce Michal Petraník, zvolený mimochodom za MOST – HÍD, oznámil šiestim poslancom zastupiteľstva, že im zanikol mandát. Malo sa tak stať z dôvodu, že podpísali dohodu o vykonaní práce s obcou. Malo ísť o čistenie vojenského cintorína, no poslanci namietali, že nešlo o zamestnanecký vzťah a žiadne práce ani nikdy nevykonávali. Problémom však bolo samotné podpísanie dohody o vykonaní práce. Paradoxné je, že za nich na tie miesta okamžite nastúpili poslaneckí náhradníci vrátane jednej zamestnankyne obce. Takýto podraz na nich starosta ušil vtedy, keď poslanci začali overovať veľmi podozrivé finančné transakcie starostu s obecnými peniazmi.
V tomto prípade podal trestné oznámenie hlavný kontrolór obce, ktorý podľa novely, ktorú nám predkladá pán minister Kaliňák, bude musieť byť k dispozícii aj starostovi obce. A za pravdu dal poslancom aj Najvyšší kontrolný úrad, ktorý zistil nekalé šafárenie s obecnými prostriedkami. Ešte v roku 2014 bol starosta obžalovaný, že spreneveril viac ako 150-tisíc eur. Starosta podľa obžaloby v rozmedzí rokov 2011 až 2013 vykonal celkom 38 finančných transakcií z obecných účtov. Peniaze údajne previedol, či už na účet futbalového klubu alebo účty svojich príbuzných a kamarátov, či na firmu jeho manželky a švagrinej. Tieto prostriedky mal používať na vlastnú potrebu, pričom transakcie označoval ako mylnú platbu. Po intervencii poslancov predložil o týchto prevodoch falošné výpisy z účtu. Poslanci, ktorí v tejto veci nedali starostovi dýchať, nakoniec pravé výpisy našli na smetisku.
Starosta Petraník ďalej podľa obžaloby vyberal peniaze z mestskej pokladnice a ukrýval ich v utajenom sejfe na obecnom úrade. Dokonca neodvádzal ani povinné platby do Sociálnej poisťovne. Nariadili mu preto zrážky zo mzdy, čo však on ignoroval. Mal sa tak dopustiť nielen sprenevery, ale aj marenia exekučného konania a zneužitia právomoci verejného činiteľa.
Po jednom z odročených súdnych pojednávaní, na ktoré sa starosta výnimočne dostavil, nedostavili sa však svedkovia, pre médiá na otázku, kam išli predmetné peniaze, starosta povedal, že na výplaty. Zarážajúce je, že ani tieto problémy so zákonom neprekážajú starostovi, aby ďalej pokračoval v takejto činnosti. Na poslednom súdnom pojednávaní v júli tohto roka sa napr. ukázalo, že starosta si posielal výplatu dokonca dvakrát, raz s exekučnom zrážkou a raz v plnej výške. Taktiež financie, ktoré mal dostať za faktúry za odpad, si previedol na vlastný účet. Išlo približne o 10-tisíc eur. Účtovníčka spoločnej úradovne to zapísala ako pohľadávku voči zamestnancovi. Poslanci sú znepokojení, že sa starosta vyhýba súdu, naposledy preto, lebo mal potvrdenú dočasnú práceneschopnosť.
Občania v obci sa starostu boja, lebo starosta sa vyhráža svojimi ďalekosiahlymi stykmi, ktoré údajne siahajú cez vyšetrovateľov, prokuratúru až po miestne príslušný súd.
Preto si vás, pani ministerka, dovolím osloviť s touto interpeláciou, upozorniť vás na tento prípad. Starosta bol ešte v decembri 2014 obžalovaný, že spreneveril viac ako 150-tisíc eur, na pojednávania však chodí zriedka, a tak bol súd odročený už dvadsaťtrikrát.
Obraciam sa na vás teda s otázkou, aký máte názor na túto vec, či ste o nej informovaná a či nepovažujete situáciu za dostatočný dôvod, aby ste podali podnet na disciplinárne konanie voči príslušnému sudcovi Okresného súdu Svidník? Pretože pomaly uplynie ďalšie volebné obdobie, starosta v pokoji dožije napriek tomu, že je trestne stíhaný. Nielenže v zákone o obecnom zriadení neexistujú žiadne sankcie, žiadne vyvodzovanie zodpovednosti za jeho porušovanie aj v prípade, že je starosta podozrivý zo spáchania trestného činu. Konštatuje to nielen polícia, ale aj prokuratúra. Starosta je obžalovaný, tak potom skoro celé funkčné obdobie trvá, ak sa vôbec o tom rozhodne v tomto volebnom období. Takže interpeláciu predložím pochopiteľne aj písomne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Pýtam sa, či chce niekto predložiť interpeláciu ústne. Končím možnosť nahlásiť sa.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem pekne za slovo. Rada by som predložila interpeláciu na pána ministra dopravy, pána Árpáda Érseka. V súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona o rokovacom poriadku si vám dovoľujem, pán minister, podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 30. novembra 2017, keď doprava na Slovensku a obzvlášť v Bratislave a okolí v súvislosti so snehovou kalamitou kolabovala, vyhlásili Železnice Slovenskej republiky, že, citujem, "sneženie nespôsobilo na železničných tratiach zatiaľ vážnejšie problémy", koniec citátu, pričom vraj podľa železníc bola v tejto deň, opäť citát, "železničná doprava plynulá a bez výhradných meškaní". Avšak pravdou je, že vlaky na trati Komárno – Bratislava meškali viac než 60 minút. Meškali údajne preto, že tri výhybky železníc Slovenskej republiky na tejto trati neboli funkčné kvôli v noci napadnutému snehu.
Pán minister, je pravda, že tento stav nastal aj preto, že Železnici Slovenskej republiky obmedzujú nočné smeny, ktoré sa majú starať o funkčnosť výhybiek?
Zároveň chcem upozorniť, že železničná trať Komárno – Bratislava má problém s plynulosťou prevádzky nielen počas zimy, ale celoročne. Problémom sú neustále výluky, ktorých dôsledkom je nutnosť ľudí presadať z vlakov do autobusov a naopak.
Pán minister, existuje na Slovensku iná trať, ktorá by bola tak vyťažená, ako je trať Komárno - Bratislava a zároveň by išlo o jednokoľajovú trať? Pretože problémy s výhybkami a výlukami, ktoré sa na tejto trati opakujú a spôsobujú tak obyvateľom problémy v ceste do práce a do škôl, evidentne súvisia s tým, že táto frekventovaná trať nemá druhú koľaj.
Pán minister, chcem sa vás opýtať, neuvažuje sa o rozšírení tejto trate o ďalšiu koľaj?
Ďakujem.

Ďakujem. Takže sme tento bod ukončili, vyhlasujem tento bod programu za skončený. Vyhlasujem dvojminútovú prestávku a budeme pokračovať ďalej v rokovaní.

(Prestávka.)

(Po prestávke.)