23. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení prítomní a neprítomní ministri, chcel by som sa vyjadriť k interpelácií č. 18, ktorá sa týka poskytnutej dotácie na rekonštrukciu materskej školy v obci Čierne Pole. A odpoveď považujem za neuspokojivú v zmysle § 130 ods. 5 zákona o rokovacom poriadku a žiadam, aby sa o nej hlasovalo.
Práve preto, že som ju považoval za neuspokojivú, tak som položil otázku aj v rámci hodiny otázok. Pán minister obrany mi prečítal interpeláciu, ktorú som považoval za neuspokojivú, takže chcel by som sa k tomu vyjadriť aj takto, lebo nič nad rámec toho, na čo som upozornil a čo som už vedel, som sa z odpovede pani ministerky prečítanej pánom ministrom nedozvedel.
Pani ministerka školstva, Lubyová v odpovedi na moju interpeláciu ohľadom pochybnosti o účelnosti vynakladaní prostriedkov daňovníkov v obci Čierne Pole na vtedy neexistujúcu škôlku okrem iného uviedla: "Prenajímateľ dotácie sa v súlade s čl. 2 bod 4 zmluvy o poskytnutí dotácie zaviazal udržať počet tried existujúcich ku dňu podpísania zmluvy, ako aj počet tried, ktoré vzniknú z prijatej dotácie po dobu siedmich rokov. Zároveň sa zaviazal udržať počet pedagogických zamestnancov v existujúcich triedach a v novozriadených triedach v závislosti od formy výchovy a vzdelávania v príslušných triedach v súlade s platným právnym stavom." To slovo "existujúcich" som zdôrazňoval pri čítaní z dôvodu, že existujúci počet tried a existujúci počet detí a existujúci počet zamestnancov bol nula, keďže materská škola v tom čase v obci už bola päť rokov zrušená.
Keď ministerstvo školstva v roku 2015 vyhlasovalo výzvu v rámci sociálneho balíčka jednofarebnej vlády SMER-u, súčasťou informácie v rámci výzvy bol aj zoznam materských škôl s počtom detí a nevyhovených žiadostí. Bol to stav k 15. septembru 2014. Tento zoznam mal potvrdiť potrebu dotácií na rozširovanie či dostavbu existujúcich škôlok. V tomto zozname obec Čierne Pole nefiguruje, pretože v nej v tom čase materská škola už neexistovala. Obec ju, ako som už povedal, zrušila, zrušila ju v roku 2010 a to z dôvodu malého počtu detí, ktoré by mali záujem navštevovať ju. Prevádzka materskej školy v malej obci s malým počtom detí a s malým rozpočtom totiž nedáva žiadny zmysel.
V roku 2015 bolo podľa údajov ministerstva školstva na Slovensku 11 444 nevybavených žiadostí rodičov o umiestnenie detí do materských škôl. Z toho v okrese Michalovce, v ktorom sa nachádza aj obec Čierne Pole, bolo takýchto žiadostí spolu 51, avšak len 21 z nich sa týkalo materských škôl, ktoré sú prevádzkované v obciach susediacich s obcou Čierne Pole. Dotácie na jednu triedu v rámci ministerstvom schválených žiadostí sa pohybovali zhruba okolo 40-tisíc eur. Neexistujúca škôlka v Čiernom Poli, v ktorej chýbajú deti, získala dotáciu 90-tisíc eur. Dotácia pre obec Čierne Pole prosto nesedí a uvedomovalo si to aj obecné zastupiteľstvo tejto obce. Obecné zastupiteľstvo v obci Čierne Pole v auguste 2016 na svojom zasadnutí, ktorého som sa zúčastnil, pán minister Kaliňák tu opäť nie je, keď tvrdí, že nevytiahnem päty z bratislavskej kaviarne, tak v obci Čierne Pole v okrese Michalovce som bol v auguste minulého roku na zasadnutí obecného zastupiteľstva. A zastupiteľstvo rozhodlo, že obec má dotáciu vrátiť a projekt nerealizovať. Poslanci namietali, že v obci je len jedno dieťa, ktoré je v takom veku, že by mohlo nastúpiť do materskej školy a že obec nemá k dispozícii dosť financií na to, aby prevádzkovalo materskú školu. Keďže starosta obce pán Branislav Sijka uznesenie z augusta nepodpísal, poslanci svoje rozhodnutie opätovne potvrdili na zastupiteľstve v septembri 2016 a zastupiteľstvo sa opätovne uznieslo, že starosta má dotáciu vrátiť, a o tomto poslanci informovali aj ministerstvo. To však na to nereagovalo a nechávalo starostu takýto projekt zrealizovať.
V čase, keď na jeseň roku 2016, to je taká perlička, sa zastupiteľstvo obce uznieslo, že starosta má dotáciu vrátiť, tak pán starosta Branislav Sijka sa práve zúčastnil v tom čase na programovom stretnutí mládeže SNS, ktoré sa konalo v priestoroch Národnej rady. Existuje o tom aj fotodokumentácia, ako pán starosta odovzdal predsedovi Slovenskej národnej strany a Národnej rady zároveň peceň čiernopolského chleba. Je to veľmi pekná fotka a myslím, že bola aj parodovaná, ale keďže sú zakázané vizuálne pomôcky, tak nemôžem ukázať. Túto škôlku nakoniec pán starosta napriek nesúhlasu obecného zastupiteľstva, ktoré bude musieť v rozpočte vyčleňovať prostriedky na jej fungovanie, zrekonštruoval v zimných mesiacoch roka 2017 a pán exminister Plavčan ju stihol koncom júla 2017 slávnostne otvoriť spolu so starostom obce pánom Sijkom.
Chcel som sa teda pani ministerky spýtať, či napriek tomu všetkému trvá na tom, že udelenie tejto dotácie bolo účelné. Alebo možnože by som sa mal spýtať pána predsedu SNS Danka, možno by mi o tom vedel povedať viac.
Na Slovensku je množstvo obcí a miest, ktoré by privítali, keby mali možnosť získať zdroje na rozšírenie kapacít materských škôl. Na strane druhej ministerstvo z peňazí daňovníkov poskytuje dotáciu obci, kde samospráva, kde zastupiteľstvo rozhodlo, že o túto dotáciu záujem nemá a informáciu o tom poskytlo aj ministerstvu. Je samozrejmé, že záujem a potreba financií sú teoreticky neobmedzené a štát nemá prostriedky, aby naplnil všetky očakávania samospráv a poskytol dotácie všade. Ale je absurdné, ak obciam, ktoré by to reálne vedeli použiť, dotáciu nemôže poskytnúť, ale poskytne ju obci, ktorej zastupiteľstvo povie, že tú dotáciu nechce a že nemá peniaze na to, aby prevádzkovalo škôlku, keď má jedno dieťa v obci, ktoré by do tej škôlky chodiť mohlo.
Je toto príklad účelného vynakladania verejných prostriedkov? Je účelné prideliť dotáciu obci, ktorej samospráva tvrdí, že jej prevádzka bude nerentabilná? Je toto konanie v súlade s princípom dobrej správy vecí verejných?
V závere svojej odpovede pani ministerka školstva uvádza, citujem: "Ministerstvo školstva po predložení zúčtovania poskytnutej dotácie podpísaného štatutárnym orgánom obce, ktorým je starosta obce, skontroluje zúčtovanie rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako v prípade ostatných prijímateľov dotácie v rámci predmetnej výzvy. V prípade, ak prijímateľ dotácie poruší zmluvné podmienky, bude povinný vrátiť dotáciu v plnej výške na účet poskytovateľa do tridsiatich dní od zistenia porušenia."
A tu sa dostávame k pointe celého príbehu. Ak obec ako Čierne Pole s pár sto obyvateľmi a pomerne malým rozpočtom bude ex post nútená vrátiť ministerstvu dotáciu v plnej výške z dôvodu, že nebude mať prostriedky na to, aby sedem rokov prevádzkovala škôlku, ktorú nepotrebuje, bude to pre takúto obec znamenať takú ranu, že nebude veľkým prekvapením, ak sa obec rovno dostane do nútenej správy. Tomuto sa chceli poslanci obce vyhnúť. A aj preto kontaktovali ministerstvo školstva a informovali ho, že nemajú záujem realizovať projekt a nechcú, aby ten projekt bol realizovaný. Oni, poslanci zastupiteľstva obce Čierne Pole konali zodpovedne, o ministerstve školstva sa to, žiaľ, povedať nedá. Jeho konanie nebolo ani účelné, ani zodpovedné, ani odborné, ani slušné.
Preto nemôžem byť spokojný s takouto odpoveďou a žiadam, aby sa o nej samostatne hlasovalo.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené kolegyne a kolegovia, dovoľte aj mne zareagovať na odpoveď na moju interpeláciu, ktorú som adresoval ministrovi financií Petrovi Kažimírovi, a jeho odpoveď je pod č. MF/007527/2017-11241113.
V tejto interpelácii som žiadal pána ministra, aby vysvetlil určitú disproporcionalitu, ktorú som postihol práve na úkor charitatívnych organizácií, a pokiaľ by sme ich porovnávali s činnosťou Potravinovej banky Slovenska. Potravinová banka Slovenska má osobitné postavenie pri odoberaní potravín z reťazcov. A to osobitné postavenie sa dotýka najmä alebo vzniká najmä na základe usmernenia Finančnej správy Slovenskej republiky, ktorá Potravinovej banke prisudzuje ako jedinej charitatívnej organizácii na Slovensku od 1. januára 2015 právo, že všetky potraviny, ktoré sú jej odovzdané pred uplynutím dátumu spotreby, si môže daňovník uplatniť v obstarávacej cene zásoby potravín. Toto usmernenie sa však vzťahuje aj na všetky potraviny, ktorým uplynul dátum spotreby alebo dátum minimálnej trvanlivosti, ak daňovník preukáže, že pred uplynutím dátumu spotreby alebo dátumu minimálnej trvanlivosti vykonal opatrenia na podporu ich predaja do uplynutia tejto doby. Pokiaľ takéto opatrenia nevykoná, tak si ich môže uplatniť do výdavkov v prípade, že ich bezodplatne odovzdá Potravinovej banke Slovenska.
Z odpovede od pána ministra som sa dozvedel v podstate informácie, ktoré sú verejne dostupné na internete aj na stránke Potravinovej banky Slovenska, a teda nedozvedel som sa nič nové. Ale tie odôvodnenia, ktorými pán minister obhajoval toto postavenie Potravinovej banky Slovenska, sa mi zdajú, mierne povedané, iracionálne. Iracionálne z jedného jednoduchého dôvodu, pretože od 1. januára tohto roku platí novela zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách, ktorá hovorí, že charitatívna organizácia môže nakladať s potravinami po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, to upozorňujem teda, jedná sa o potraviny po uplynutí dátumu minimálnej trvanlivosti, až po jej registrácii podľa ods. 1, pričom je povinná pred začatím činnosti podľa ods. 9 písm. c) požiadať príslušný regionálny Úrad verejného zdravotníctva o vykonanie úradnej kontroly každej výdajne podľa osobitného predpisu. Takže ide o naozaj zákonom stanovenú veľmi prísnu reguláciu, ktoré charitatívne organizácie môžu tieto potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti z obchodov odoberať a následne ich distribuovať.
Paradoxom postavenia Potravinovej banky Slovenska je ten, tá alebo to, že Potravinová banka Slovenska môže odoberať ešte aj potraviny pred dátumom, a nielen minimálnej trvanlivosti, ale dátumom spotreby. Dátum spotreby je uvedený na výrobkoch, ktoré, mohli by sme to nazvať, sú rýchlo kaziace sa potraviny a potrebujú teda oveľa prísnejšie podmienky pre ich manipuláciu, transport a uskladnenie. Samozrejme, samotná potravinová banka spĺňa tieto prísne usmernenia, ktoré sa vzťahujú potom aj na tie charitatívne organizácie, ktoré podľa nového zákona môžu odoberať potraviny aj po dátume minimálnej trvanlivosti, avšak spôsobom, ako ich ona ďalej distribuuje, je, je veľmi formálny. Ona podpisuje zmluvy s charitatívnymi organizáciami, ktoré nemusia splniť tieto prísne kritériá a častokrát len formálne tieto charitatívne organizácie odoberajú tieto potraviny z obchodných reťazcov na základe zmluvy, ktoré majú s Potravinovou bankou.
To znamená, charitatívna organizácia, ktorá v princípe nemusí splniť prísne požiadavky zákona, a keby ich aj deklarovala, že ich splní, tak nie sú skontrolované Úradom verejného zdravotníctva. Takýmto spôsobom sa môže dostať ku rýchlo kaziacim sa potravinám. Samozrejme, Potravinová banka Slovenska vo svojej zmluve o spolupráci definuje, že organizácie by mali spĺňať legislatívne predpoklady k manipulácii týchto potravín, avšak nedisponuje žiadnymi kontrolnými orgánmi. A keďže sa realizuje tento odber týchto potravín viac-menej na základe dohody a dobrej viery, tak naozaj mne príde absolútne nelogické, prečo organizácie, ktoré splnia tieto prísne kritériá, ktoré definuje teda zákon od 1. 1., a chceli by odoberať alebo odoberajú potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti z našich reťazcov, musia mať ešte aj podpísanú zmluvu s Potravinovou bankou Slovenska, aby mohli do svojich výdajní, ktoré zaregistrovať naozaj nie je vôbec jednoduché, umiestniť aj tovar, ktorý je pred dátumom spotreby. V princípe, keď nemajú podpis s Potravinovou bankou Slovenska, tak k tomuto tovaru sa nedostanú, pretože obchodníci im ho samozrejme nevydajú, nakoľko by si nemohli uplatniť tento tovar a odpočítať si ich vo svojich daňových nákladoch.
Z tohto pohľadu pán Kažimír v tej odpovedi uvádza, že zjednodušuje sa proces kontroly Finančnou správou, pokiaľ má toto právo len Potravinová banka Slovenska. Avšak je to paradox, pretože z môjho pohľadu tento zjednodušený proces kontroly zo strany Finančnej správy je ako keby uprednostnený pred ochranou obyvateľstva a teda zdravia obyvateľstva.
Čo sa týka druhej otázky, pýtal som sa, prečo tieto organizácie teda nemôžu odoberať tieto potraviny za takých istých podmienok ako Potravinová banka Slovenska. A bolo mi povedané, že ak sa jedná o poskytovanie potravín po uplynutí tejto doby, zákon o dani z príjmov neposkytuje žiadne daňové zvýhodnenie, a to ani ak prichádza k ich distribúcii prostredníctvom Potravinovej banky Slovenska.
Tu by som chcel ešte raz zopakovať a zdôrazniť to, čo som povedal pred chvíľou, že to nie je pravda, pretože pokiaľ si obchodník neuplatní pred uplynutím dátumu spotreby formu postupného znižovania ceny, tak v prípade, že tieto potraviny po dobe minimálnej trvanlivosti potom následne chce darovať organizácii, tak, samozrejme, je pravda to, čo je napísané, že si ich nemôžu uplatniť do nákladov. Avšak pokiaľ by si uplatnil, tak by si ich mohol. A tu je ten zásadný rozdiel a veľký rozdiel, pretože, a namietali to aj obchodníci, pretože pokiaľ ten tovar je pred dátumom minimálnej trvanlivosti a obchodníci naozaj nemajú zvyk ho znižovať, znižovať jeho cenu, exspiruje nakoniec, v prípade, že tento tovar si následne vyzdvihne Potravinová banka Slovenska z tohto obchodného reťazca, tak ten obchodník len z titulu, že tú potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti odovzdal Potravinovej banke, si môže započítať do svojich daňových výdavkov. Pokiaľ túto potravinu dá inej registrovanej charitatívnej organizácii podľa veľmi prísneho zákona, tak si odpísať túto potravinu nemôže.
Toto sa nám zdá absolútne diskriminačné a je to ešte veľký paradox, pretože zákon hovorí, že organizácia, ktorá odoberie potravinu po dátume minimálnej trvanlivosti, už ju nemôže dať inej charitatívnej organizácii, čo sa samozrejme vzťahuje aj na Potravinovú banku. Takže jednoduchá zmluva s Potravinovou bankou by čiste teoreticky mohla zjednodušiť tým organizáciám dostať sa k týmto potravinám, avšak nie, nedostanú sa, pretože Potravinová banka Slovenska síce má to privilégium, že tieto potraviny môže odoberať po dátume minimálnej trvanlivosti, ale nemôže ich dať ďalej. To znamená, organizácie sa musia zaregistrovať, ale zároveň, keď tie potraviny získajú, tak nemôže byť na tieto potraviny uplatnená daňová úľava, pokiaľ ju odoberajú z týchto obchodných reťazcov.
Viem, že je to trošičku možno zložitá téma, ale vzhľadom na to, že nie som spokojný s odpoveďami pána ministra Kažimíra a stále považujem pomery na Slovensku voči ostatným charitatívnym organizáciám za diskriminačné, žiadam, aby Národná rada Slovenskej republiky hlasovala o tom, že som nespokojný s odpoveďou pána ministra Kažimíra.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, interpelácia je určená ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Dňa 26. 1. 2017 bola v neskorých večerných hodinách privolaná mestská polícia do bytového domu na Záhradníckej ulici v Bratislave kvôli rušeniu nočného kľudu. Po vytrvalom klopaní na dvere bytu otvoril Mgr. Adam M., ktorý mieril na mestských policajtov zbraňou. Keďže nebolo jasné, koľko osôb sa v byte nachádzalo a bolo podozrenie, že požili väčšie množstvo alkoholických nápojov, boli na miesto privolaní aj príslušníci Policajného zboru Slovenskej republiky. Počas čakania na nich i po ich príchode prišlo k opätovnému ozbrojenému vyhrážaniu sa sprevádzanému vulgárnym vyjadrovaním. Muž, ktorý sa vyššie opísanej skutkovej podstaty dopustil, je štátnym zamestnancom, konkrétne pracuje pre personálny odbor sekcie personálnych a sociálnych záležitostí a osobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, predtým bol zamestnancom v Národnom bezpečnostnom úrade. Podmienky jeho odchodu z Národného bezpečnostného úradu ani podmienky jeho príchodu na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky nechcel ani jeden z kompetentných orgánov komentovať.
Tento prípad je fackou pre všetkých poctivých zamestnancov v štátnej službe, všetkých kvalifikovaných, ale neúspešných uchádzačov o zamestnanie v štátnej službe, ktorí skončili na úrade práce alebo v neprimeranom zamestnaní preto, aby uvoľnili miesto osobe, ktorá na štátnu službu nemá elementárne morálne predpoklady, všetkých príslušníkov mestskej polície a príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky, ktorí musia strpieť, že na ministerstve, ktoré je ich vedúcim orgánom, môže vykonávať prácu človek, ktorý ich verejne ohrozuje na zdraví a živote.
V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Aké podmienky musel spĺňať Mgr. Adam M. na prijatie na Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky?
2. Kedy a kde bola ponuka pracovnej pozície zverejnená? Kedy a kde sa konalo výberové konanie v zmysle čl. 3 zákona 55/2017 Z. z. o štátnej službe?
3. Bol Mgr. Adam M. za tento incident trestne stíhaný a je stále držiteľom zbrojného preukazu?
Ďakujem za pozornosť.
Mám ešte jednu, dobre? Ešte jednu interpeláciu.

Nasledujúca interpelácia je určená taktiež ministrovi vnútra Robertovi Kaliňákovi.
Vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Počas posledných týždňov priniesli médiá informáciu o údajnom udelení sankcie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky za pochybenia pri verejných obstarávaniach. Ministerstvo sa k situácii postavilo veľmi neurčito a neposkytlo občanom Slovenskej republiky žiadne bližšie informácie. Tlačový odbor Ministerstva vnútra Slovenskej republiky iba uviedol, že mediálne zverejnené informácie sú nepochopené a že ide o tzv. korekcie na základe čerpania eurofondov. Občania Slovenskej republiky si zaslúži jasné odpovede, koľko finančných prostriedkov z rozpočtu ministerstva vnútra bolo uhradených v súvislosti s pochybením ministerstva. V tejto súvislosti si vám preto dovolím položiť nasledovné otázky:
1. Boli Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky od roku 2006 udelené sankcie kompetentnými slovenskými alebo zahraničnými orgánmi?
2. Ak áno, o aké sankcie išlo? Prečo boli udelené? A v akom stave je ich zaplatenie?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ja si tiež dovolím predniesť dve interpelácie vo veľmi podobnom duchu, ako som predniesol na hodine otázok na pána ministra zdravotníctva pána Druckera. Jedna sa týka teda pána premiéra Roberta Fica a druhá pána ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Miroslava Lajčáka.
Takže v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 35/1996 Z. z. (pozn. red.: správne má byť – "č. 350/1996 Z. z.") o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať interpeláciu vo veci nepridelenia Európskej liekovej agentúry Slovenskej republiky, obraciam sa teda na pána premiéra.
Rád by som sa informoval, aké formálne aj neformálne diplomatické aktivity ste vy a váš tím konkrétne využili v súvislosti s neúspešným uchádzaním sa v Bratislave o sídlo Európskej liekovej agentúry. V tejto veci vás prosím o komplexný zoznam formálnych a neformálnych aktivít a podľa možnosti aj projektovú dokumentáciu k oficiálnej ponuke Slovenskej republiky pre účely uchádzania sa o sídlo liekovej agentúry, Európskej liekovej agentúry, skratka EMA.
Keďže tá interpelácia je v zásade totožná aj na pána ministra zahraničných vecí, tak ju nebudem celú čítať, ale v písomnej podobe ju v takomto duchu odovzdávam.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja budem mať tri interpelácie, z toho jednu na ministra životného prostredia a dve na pani ministerku spravodlivosti.
Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, vážení hostia, vážený pán minister, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na základe viacerých iniciatív nielen starostov obcí, ale aj samotných občanov sa už niekoľko rokov vo výraznejšej miere hovorí o ochrane vôd a s tým aj súvisiacej potrebe výstavby a vybudovania kanalizácií obcí. Podľa mojich informácií však nie je momentálny stav optimálny. Kanalizácie a čističky odpadových vôd nie sú súvisle budované po regiónoch, ale situácia je taká, že jedna obec má časť kanalizácie a čističku, susedná obec nemá žiadnu kanalizáciu, ďalšia obec má kanalizáciu vybudovanú na každej ulici, ďalšie obce nemajú ani čističky, ani kanalizáciu. Z uvedeného dôvodu nie je jasné, akým spôsobom ministerstvo životného prostredia postupuje, t. j. či má jasnú koncepciu budovania kanalizácií, obdobie, dokedy bude v Slovenskej republike vybudovaná kanalizácia, kto zabezpečí financovanie budovania kanalizácií a aký časový úsek, dokedy má byť vybudovaná kanalizácia v dotknutých obciach.
V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Na základe uvedeného žiadam o podanie správy za Nitriansky, Trnavský a Trenčiansky kraj, konkrétne, ktoré obce majú vybudovanú kanalizáciu, kde sú vybudované čističky odpadových vôd, aké finančné prostriedky a v akej výške boli využité, v ktorom období sa budovala kanalizácia, resp. sa plánuje budovať, a v neposlednom rade predpoklad ukončenia.
2. Zároveň by som sa chcel informovať, akým spôsobom a kde sa vypúšťajú odpadové vody v prípade obcí, kde kanalizácia chýba. Pre vašu informáciu, kritické je najmä Považie, kde vo veľkom prebieha ťažba štrkopieskov a odpadové vody sa vypúšťajú v blízkosti rieky Váh. Štrkopiesky pôsobili ako prirodzený filter zachytávania odpadu, čo za súčasnej situácie nadmernej ťažby spôsobuje, že odpad prúdi do rieky Váh. Akým spôsobom sa rieši uvedený problém zo strany ministerstva životného prostredia?
Ďakujem.
A teraz na pani ministerku spravodlivosti.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
V roku 2016, kedy ste sa stala po tretíkrát ministerkou spravodlivosti, ste viackrát verejne deklarovala, že ste za realizáciu opatrení, ktoré posilňujú efektívnosť riadenia súdov ich predsedami, odstraňovanie korupcie a v neposlednom rade zvýšenie transparentnosti a dôveryhodnosti justície. Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je však verejne prístupná zápisnica z výberového konania zo dňa 19. 5. 2016 na predsedu Okresného súdu Piešťany, v zmysle ktorej sa vynárajú viaceré otázky.
Z tohto materiálu bolo výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu v Piešťanoch v súlade s § 37 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásené dňa 17. marca 2016. V stanovenom termíne, t. j. do 7. apríla 2016 doručila písomnú žiadosť o zaradenie do výberového konania a ostatné požadované doklady jediná kandidátka, konkrétne JUDr. Andrea Kondllová. V ďalších častiach uvedenej zápisnice je však uvedené, že v stave disciplinárneho konania vedeného proti jej osobe, návrh podaným ministrom spravodlivosti doktorom Tomášom Borecom pre prieťahy v konaní, uviedla, že druhostupňové rozhodnutie jej nebolo zatiaľ doručené, odvolacie konanie prebehlo v prvostupňovom konaní, jej bolo uložené disciplinárne opatrenie a odvolací senát jej odvolanie zamietol. Aj napriek uvedenej skutočnosti, t. j. že menovaná kandidátka na predsedníčku Okresného súdu v Piešťanoch bola disciplinárnym senátom disciplinárne potrestaná, ste uvedenú kandidátku vymenovala do funkcie predsedníčky spomínaného okresného súdu. Jednalo sa predsa o sudkyňu, ktorej v prvostupňovom konaní bolo uložené disciplinárne opatrenie, a odvolací senát jej odvolanie zamietol. V zmysle vášho vyjadrenia, že chcete zvyšovať dôveryhodnosť justície na Slovensku v očiach verejnosti je preto neštandardné, aby predsedníčkou súdu bola sudkyňa, ktorej manažérske schopnosti boli spochybnené právoplatným disciplinárnym postihom za nezvládnutie práce v jej súdnom oddelení. Ak uvedená sudkyňa v zmysle disciplinárneho postihu nezvládala vedenie svojej agendy, ako môže potom zvládať riadenie celého súdu? V nadväznosti na vyššie uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Myslíte si, že je správne, ak sa niekto uchádza o vysokú verejnú funkciu, v tomto prípade predsedníčky Okresného súdu Piešťany, ak bol disciplinárne potrestaný právoplatným disciplinárnym rozhodnutím disciplinárneho senátu?
2. Na margo vášho uvedeného rozhodnutia sa chcem opýtať, či v rámci výberu kandidátov na predsedov okresných súdov vznikol vaším rozhodnutím nový precedens, t. j. ak sa budú uchádzať o posty predsedov okresných súdov v rámci Slovenskej republiky aj disciplinárne potrestaní sudcovia, nie je právoplatný disciplinárny postih minimálne morálnou a etickou prekážkou na výkon danej funkcie.
3. Ak ste v štádiu vymenovania uvedenej osoby za predsedníčku Okresného súdu Piešťany disponovala uvedenými závažnými informáciami, prečo ste uvedené výberové konanie nezrušila, nevypísala nové výberové konanie, ale vymenovala spomínanú kandidátku do funkcie predsedníčky Okresného súdu v Piešťanoch?
Ďakujem.
A posledná interpelácia na pani ministerku spravodlivosti.
Vážená pani ministerka, v súlade s čl. 80 Ústavy Slovenskej republiky a § 129 zákona č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov si vám dovoľujem podať nasledovnú interpeláciu:
Na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je verejné prístupná zápisnica z výberového konania zo dňa 19. 5. 2016 na predsedu Okresného súdu v Piešťanoch, v zmysle ktorej sa vynárajú viaceré otázky, pardon, v zmysle tohto materiálu bolo výberové konanie na funkciu predsedu Okresného súdu Piešťany v súlade s § 37 zákona 757/2004 o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov vyhlásené 17. marca 2016. V stanovenom termíne, t. j. do 7. apríla 2016 doručila písomnú žiadosť o zaradenie do výberového konania a ostatné požadované doklady JUDr. Kondllová, v ďalších častiach uvedenej zápisnice je však uvedené, že voči uvedenej kandidátke bola doručená odôvodnená výhrada sudcov Okresného súdu Piešťany, z ktorej vyplývajú mimoriadne závažné skutočnosti. Mám na mysli prerozdeľovanie spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu. V zmysle § 51 zákona č. 757/2004 o súdoch, ako aj vyhlášky č. 118/2005 Z. z. o náležitostiach rozvrhu práce sa jasne konštatuje, akým spôsobom sa majú prerozdeľovať spisy sudcom. Kandidátka na predsedníčku Okresného súdu Piešťany otvorene verejne na výberovom konaní 19. mája 2016 priznala, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu došlo v roku 2013 opatrením predsedníčky súdu. Avšak v zmysle uvedeného vyjadrenia existuje domnienka, že na Okresnom súde Piešťany dochádza stále k nerešpektovaniu zákonnej požiadavky náhodného výberu, čím môže eventuálne dochádzať aj k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 a prípadne aj § 327 Trestného zákona.
V tejto súvislosti som však bol ako poslanec Národnej rady informovaný, že predseda Krajského súdu v Trnave bol o tejto situácii uzrozumený už v roku 2013 od sudcov daného súdu. V mailovej správe sudcov Okresného súdu Piešťany z júna 2013 je uvedené, že pri prerozdeľovaní spisov konkrétnej sudkyni nebolo dodržané ustanovenie čl. 48 ods. 1 veta 1. Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Spôsob výberu spisov ad hoc, zúžený okruh spisov pridelených konkrétnej sudkyni nemá oporu v žiadnom všeobecnom záväznom právnom predpise a je tak v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky. Uvedený postup teda spôsobuje jeden závažný fakt a to, že v prípade prideľovania alebo prerozdeľovania spisov pred odstránením uvedeného neústavného stavu bude zakladať porušenie čl. 48 ods. 1 veta 1., to jest akékoľvek rozhodnutie vydané takto určeným nezákonným sudcom bude protiústavné, čo sa môže dotknúť bližšie nešpecifikovaného počtu konaní, ktoré boli takýmto spôsobom za posledné roky rozhodované.
Ako isto viete, pani ministerka, priamym nadriadeným predsedníčke Okresného súdu v Piešťanoch je JUDr. Anton Jač, predseda Krajského súdu v Trnave. Z motivačného listu a stručnej koncepcie riadenia JUDr. Jačeka zo dňa 28. 2. 2017, napísaného v súvislosti s uchádzaním sa o post predsedu Krajského súdu v Trnave vo výberovom konaní, je uvedené, že jeho koncepcia riadenia bude tak ako doteraz založená na zodpovednom plnení povinnosti, ktoré predsedovi súdu ukladá zákon.
Ako si JUDr. Jaček doteraz plnil povinnosti predsedu súdu, keď Krajský súd v Trnave podľa jeho vlastného vyjadrenia má zo všetkých súdov najviac nevybavených vecí na jedného sudcu a tri súdy v obvode Krajského súdu v Trnave sa pravidelne umiestňujú v prvej desiatke najzaťaženejších súdov na Slovensku?
Otázne je predovšetkým jeho nekonanie v odstránení neústavného stavu v otázke zákonných či nezákonných sudcov na Okresnom súde v Piešťanoch. Závažné sú taktiež vyjadrenia odvolávacieho a disciplinárneho senátu, spisová značka, ktorý rozhodoval o dovolaní ministerky spravodlivosti voči rozhodnutiu prvostupňového disciplinárneho senátu vo veci, spisová značka. V odôvodnení odvolávacieho disciplinárneho senátu, ktorý dal za pravdu disciplinárne stíhanému sudcovi Okresného súdu Piešťany, je jasne vyjadrené, že Okresný súd Piešťany od roku 2013 patrí medzi najpreťaženejšie súdy na Slovensku čo do počtu nevybavených vecí, čo je dôsledok nedostatočného personálneho vybavenia súdu. Okrem iného sa v odôvodnení disciplinárneho senátu konštatuje, že situácia, ktorá sa za posledné roky vyvinula na úseku prvostupňovej agendy na Okresnom súde Piešťany, bola neuspokojivá až kritická a neplnenie povinnosti disciplinárne stíhaným sudcom bolo zapríčinené objektívnymi okolnosťami, a to nedostatočnou starostlivosťou štátu o zabezpečenie podmienok na riadny chod justície na Okresnom súde v Piešťanoch.
V nadväznosti na uvedené tvrdenia by som sa vás preto chcel spýtať:
1. Ako sa vysporiadate s tvrdením vami vymenovanej predsedníčky Okresného súdu Piešťany, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu došlo v roku 2013 opatrením predsedníčky súdu?
2. Existuje domnienka, že k prerozdeľovaniu spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu dochádza na Okresnom súde Piešťany aj v súčasnosti. V rámci mnou spomínanej zápisnice uverejnenej na webovej stránke ministerstva spravodlivosti je uvedené, že voči uvedenej kandidátke bola doručená odôvodnená výhrada sudcov z Okresného súdu Piešťany, z ktorej vyplývajú odborné, podložené tvrdenia o prerozdeľovaní spisov bez rešpektovania zákonnej požiadavky náhodného výberu. V súvislosti s uvedeným tvrdením sa chcem spýtať, či sprístupnenie výhrady uvedených sudcov Okresného súdu Piešťany. S tým súvisia aj odôvodnené výhrady sudcov Krajského súdu v Trnave voči JUDr. Andrejovi Jačekovi, a preto sa chcem opýtať, či zverejníte taktiež výhrady sudcov voči predsedovi Krajského súdu v Trnave.
3. Podľa tvrdenia predsedu Krajského súdu Trnava má zo všetkých súdov najviac nevybavených vecí na jedného sudcu, Krajský súd Trnava a tri súdy v obvode Krajského súdu v Trnave, pričom sa pravidelne umiestňujú v prvej desiatke najzaťaženejších súdov na Slovensku. Aké opatrenia prijalo ministerstvo spravodlivosti na riešenie uvedeného závažného faktu? Na margo uvedeného sa chcem opýtať, koľko celkovo stáli daňových poplatníkov náhrady za prieťahy v konaniach spôsobené katastrofálnou situáciou na uvedených súdoch, predovšetkým na Okresnom súde v Piešťanoch.
4. V súvislosti so sídlom Okresného súdu Piešťany je otázna tiež hospodárnosť pri vynakladaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu za prenájom budovy Okresného súdu vo výške 177-tisíc euro ročne, pritom v Piešťanoch sú štátne budovy, ktoré nie sú využívané, ale štát má na to, aby ročne platil spoločnosti SKY SERVIS s. r. o. V tejto súvislosti sa chcem opýtať, prečo štát namiesto ročnej platby 177-tisíc euro nerieši otázku premiestnenia sídla Okresného súdu do budov vo vlastníctve štátu, aby sa tak ušetrili finančné poplatky daňových poplatníkov?
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľujem si predniesť interpeláciu na ministra vnútra Slovenskej republiky Roberta Kaliňáka.
Vážený pán minister vnútra, podľa informácií z médií policajná jednotka pred niekoľkými dňami v žilinskej mestskej časti Budatín na Námestí hrdinov zadržala dve nákladné vozidlá s tureckými štátnymi poznávacími značkami, ktoré v zaplombovaných prívesoch prevážali 78 migrantov, mužov, žien a detí irackej, iránskej a sýrskej národnosti. Zistilo sa, že cudzinci boli naložení v Rumunsku a ich cesta viedla cez Maďarsko a Slovensko do Nemecka. Podľa výpovedí vodičov mali sľúbenú odmenu vo výške 500 eur za každého migranta.
Rakúsky minister vnútra Wolfgang Sobotka už v auguste tohto roku oznámil posilnenie kontrol na hraniciach s Maďarskom, Slovinskom, Slovenskom a Talianskom, pretože Rakúsko zaznamenalo vyššie počty ilegálnych prechodov migrantov. Pokračovať budú taktiež kontroly na rakúsko-nemeckých hraniciach. Podľa jeho slov musí Rakúsko strážiť svoje hranice. Prioritou je síce predovšetkým ochrana vonkajších hraníc Európskej únie, ale táto ochrana teraz nefunguje tak, ako by mala. Vzhľadom na to, že utečenecká kríza ani zďaleka nekončí, bude Rakúsko pokračovať v ochrane svojich hraníc, aby bola zabezpečená vnútorná bezpečnosť štátu a jeho občanov.
Tak isto začiatkom augusta tohto roku rakúsky minister obrany Hans Peter Doskocil oznámil, že armáda presunula štyri obrnené vozidlá k Brennerskému priesmyku, ktorý spája Rakúsko s Talianskom. Obaja títo ministri na tlačovej konferencii uviedli, že takto reagujú na zvýšený počet prichádzajúcich migrantov, ktorých sa pašeráci snažia previesť stále častejšie na sever Európy práve cez územie Slovenska, Slovenskej republiky.
Tieto správy znepokojujú mnohých občanov Slovenskej republiky, ktorí sa obávajú o bezpečnosť nášho štátu, jeho obyvateľov.
Preto sa vás, pán minister vnútra Slovenskej republiky, pýtam: Po prvé, aké opatrenia v tejto súvislosti zaviedla na rakúsko-slovenských hraniciach polícia Slovenskej republiky, armáda alebo prípadne SIS?
Po druhé, aké opatrenia prijalo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby zabránilo pašerákom prepravovať v nákladných vozidlách cez územie Slovenskej republiky nelegálnych migrantov do západnej a severnej Európy?
Po tretie, kontroluje polícia nielen vozidlá, ale aj obsah prívesov zaplombovaných nákladných vozidiel na všetkých hraničných prechodoch?
Po ďalšie, koľko takých nákladných vozidiel plných migrantov už za posledné mesiace cez územie Slovenskej republiky prešlo? Boli medzi nimi aj bývalí bojovníci ISIS, prípadne iných teroristických skupín bojujúcich na Blízkom východe?
A napokon, posilnila Slovenská republika podľa vzoru Rakúska, kontroly na všetkých hraničných prechodoch?
Ďakujem.