23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny rámec plne pokrývajúci oblasť technickej normalizácie, vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe. Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody. Predmetom vládneho návrhu zákona je úprava základných pojmov v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1025/2012 o európskej normalizácii, práv a povinností slovenského národného normalizačného orgánu, hlavných princípov a postupu pri tvorbe slovenských technických noriem, zapojenia zainteresovaných strán prostredníctvom technických komisií do tvorby slovenských technických noriem, nákladov na tvorbu slovenských technických noriem, poskytovania technických noriem, ochrany technických noriem a s tým súvisiaci dohľad nad dodržiavaním zákona a ukladanie pokút.
Vo vládnom návrhu zákona sa ďalej ustanovujú požiadavky, ktoré musí zabezpečiť slovenský národný normalizačný orgán, ktorým je Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky. Vládny návrh zákona naďalej predpokladá možnosť, aby orgány štátnej správy v rámci svojej pôsobnosti v nevyhnutných a odôvodnených prípadoch mohli používať odkazy na slovenské technické normy priamo v texte právneho predpisu. Táto možnosť je však podmienená včasným oznámením takéhoto zámeru slovenskému národnému normalizačnému orgánu a uhradením, resp. refundáciou nákladov súvisiacich so spracovaním a poskytovaním slovenských technických noriem slovenskému národnému normalizačnému orgánu. Poskytovanie slovenských technických noriem a technických normalizačných informácií za úhradu vyplýva pre úrad ako slovenský národný normalizačný orgán z povinnosti člena európskych normalizačných organizácií.
Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu, so zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Chcem vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o technickej normalizácie a o zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Cieľom predloženého vládneho návrhu zákona je ustanoviť samostatný a komplexný legislatívny námet plne pokrývajúci oblasť poskytovania informácií o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovaru vychádzajúci z požiadaviek harmonizovanej európskej legislatívy a z požiadaviek aplikačnej praxe. Uvedenú oblasť doteraz upravoval zákon č. 264/1999 o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody.
Vládny návrh zákona zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2015/1535, ktorou sa stavuje postup pri poskytovaní informácií v oblasti technických predpisov a pravidiel vzťahujúcich sa na služby informačnej spoločnosti. Cieľom predloženia vládneho návrhu zákona je sprehľadnenie celého postupu vnútrokomunitárneho pripomienkového konania prostredníctvom definovania pojmov, práv a povinností úradu a zodpovedného orgánu pri vnútrokomunitárnom pripomienkovom konaní návrhu technického predpisu.
V ďalších častiach návrhu zákona sú upravené práva a povinností Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky a zodpovedného orgánu pri výmene informácií podľa ďalších európskych predpisov a pri oznamovaní návrhu technického predpisu na medzinárodnej úrovni.
Vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi a nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými v Slovenskej republike, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie. Prijatie predloženého vládneho návrhu zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie, na informatizáciu spoločnosti, ani vplyvy na služby verejnej správy pre občana. Dovoľujem si vás preto požiadať o podporu predloženého vládneho návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o poskytovaní informácie o technickom predpise a o prekážkach voľného pohybu tovarov a zmene zákona č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovanie zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorba zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada vo všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Pán podpredseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil návrh poslaneckého návrhu o službách zamestnanosti. V súvislosti s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých profesiách na slovenskom trhu práce navrhujeme zjednodušenie podmienok pre zamestnávanie štátnych príslušníkov z tretích krajín, a to pre zamestnanie a kde pretrváva nedostatok pracovnej sily, a zoznam týchto zamestnaní stanoví komisia na tripartitnej úrovni a bude zverejnený a ročne aktualizovaný na webovej stráne ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny a pre okresy s mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 percent.
Pre vašu informáciu a informáciu verejnosti miera evidovanej nezamestnanosti v Slovenskej republike k 30. septembru dosiahla 6,42 % a je najnižšia od roku 1991. V 51 okresoch bola zaznamenaná miera nezamestnanosti nižšia, ako je celoslovenský priemer a v 33 okresoch nižšia ako 5 percent. Ide predovšetkým o okresy krajov Trenčín, Bratislava, Trnava a Nitra, kde pôsobia najväčší zamestnávatelia, ktorí už dlhodobo avizujú nedostatok pracovnej sily a problémy spojené s jej zabezpečením z radov nezamestnaných. Táto situácia spôsobuje, že za uplynulý rok sa zdvojnásobil počet štátnych príslušníkov z tretích krajín, ktorí pracujú na území Slovenskej republiky, v dôsledku čoho dochádza aj k zvyšovaniu administratívnej záťaže a predlžovania obdobia pri udeľovaní jednotlivých povolení, ako sú povolenia na prechodný pobyt a povolenia na zamestnanie štátnym príslušníkom tretích krajín. Na identifikované zamestnania bude pri udeľovaniach pri jednotných povolení štátnym príslušníkov tretích krajín platiť zjednodušený proces, a preto nebude na tento účel potrebné nahlasovať voľné pracovné miesta. S cieľom zrýchlenia procesu pri vydávaní jednotných povolení vo všeobecnosti sa, navrhujeme skrátenie obdobia pre nahlasovanie voľných pracovných miest za účelom posúdenia situácie na trhu práce z 30 na 20 kalendárnych dní. Navrhujeme obmedziť počet takýchto zamestnancov najviac na 30 % z celkového počtu zamestnancov zamestnávateľa a toto navrhujeme z dôvodu, aby sa tento nástroj nezneužíval na zabezpečovanie pracovnej sily z tretích krajín, čo by mohlo mať za následok znižovanie mzdových a pracovnoprávnych podmienok v Slovenskej republike.
Zjednodušenie podmienok a zrýchlenie procesu má len napomôcť zamestnávateľom riešiť prechodný nedostatok pracovnej sily aj prostredníctvom príslušníkov tretích krajín.
V súvislosti s riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily v niektorých profesiách na slovenskom trhu práce navrhujeme zrušenie podmienky nahlasovania voľných pracovných miest, ak ide o zamestnania s identifikovaným nedostatkom pracovnej sily a v okresoch s priemernou mierou nezamestnanosti nižšou ako 5 percent. S cieľom zabezpečiť pre štátnych príslušníkov z tretích krajín a iných členských štátov okrem porovnateľných pracovnoprávnych podmienok, ktoré sú predmetom novely Zákonníka práce, aj adekvátne podmienky ubytovania navrhujeme doložiť doklad o zabezpečení primeraného ubytovania. Táto povinnosť sa v súčasnosti vyžaduje pri udeľovaní prechodného pobytu, resp. akéhokoľvek pobytu, ktorý stanovuje, ktorý sa udeľuje na základe zákona o pobyte cudzincov. S cieľom zosúladenia jednotlivých ustanovení zákona aj v prípade udeľovania povolení na zamestnanie na účel sezónneho zamestnania navrhujeme doplniť, že je zabezpečené ubytovanie pre sezónneho pracovníka, ktoré spĺňajú minimálne požiadavky podľa osobitných predpisov.
V záujme zosúladenia podpory pracovnej mobility pre skupinu znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie navrhujeme predĺžiť obdobie poskytovania príspevku na dochádzku za prácou o zamestnanie o ďalších 6 mesiacov, teda na 12 mesiacov, tak ako pri poskytovaní príspevku na podpory mobility za prácou. Príspevok navrhujeme poskytovať bez ohľadu na spôsob dopravy do zamestnania. Týmto sa umožní poberanie príspevku aj tým zamestnancom, ktorí dochádzajú za prácou a nemajú spojenie hromadnými dopravnými prostriedkami, prípadne hromadné dopravné prostriedky nepremávajú v danej lokalite podľa potreby výkonu zamestnania. Navrhujeme súčasne vypustiť zákaz poskytovania príspevku pri dochádzaní za prácou v rámci jednej obce a tým umožňujeme poskytovať príspevok aj zamestnancom, ktorí dochádzajú do zamestnania v rámci väčších obcí a miest, v ktorých je doprava do zamestnania nevyhnutnosťou. Zároveň nadväzne na poznatky aplikačnej praxe so zámerom zmierniť výdavky občana na cestovné navrhujeme zvýšenie maximálnej mesačnej výšky príspevku z aktuálnych 135 eur na 200 eur.
Ďalej navrhujeme rozšíriť cieľovú skupinu na účel príspevku pre podporu mobility za prácou o zamestnancov, ktorí počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania zmenia miesto trvalého pobytu alebo nahlásia prechodný pobyt v súvislosti s výkonom zamestnania. So zámerom zmierniť výdavky občana na bývanie súvisiace so zmenou pobytu navrhujeme skrátiť vzdialenosť pre vznik nároku na príspevok zo 70 na 50 km a zvýšiť maximálnu mesačnú výšku príspevku zo súčasných 250 na 400 eur, resp. 600 eur pre manželov počas prvých šiestich mesiacov alebo na 200 eur, resp. 300 eur pre manželov, a nie 125 ako v súčasnosti počas ďalších šiestich mesiacov
S cieľom podpory zvýšenia motivácie prijať zamestnanie aj vo väčšej vzdialenosti od miesta trvalého pobytu navrhujeme zavedenie nového príspevku na presťahovanie za prácou pre zamestnancov, ktorí zmenia miesto svojho trvalého pobytu.
Účel príspevku navrhujeme ustanoviť na náhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním do miesta nového trvalého pobytu, náklady na sťahovaciu službu, náklady na poplatky potrebné na vybavenie úradných dokumentov a tak ďalej. A súčasne tieto výdavky môžu byť použité aj na úhradu nájomného alebo iných plnení súvisiacich s užívaním bytu. Suma príspevku sa navrhuje najviac do výšky 4 000 eur v úhrne, alebo v prípade manželov, ktorí spĺňajú podmienky, až do výšky 6 000 eur. Príspevok navrhujeme vyplácať do 30 dní na základe predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady.
Domnievame sa, že všetky tieto opatrenia výrazne môžu napomôcť mobilite pracovnej sily, pomôžu ľuďom, ktorí majú relatívne nízke príjmy, aby náklady na cestovné neboli významnou položkou. Ak by som mal hovoriť o nákladoch, ktoré tieto opatrenia budú stáť štátny rozpočet, tak v roku 2018 predpokladáme náklady zhruba 2,8 mil. eur, v roku 2019 takmer 4,6 mil. eur a v roku 2020 takmer 5 mil. eur na tieto opatrenia, čo považujem za celkom seriózne výdavky štátneho rozpočtu. A sme presvedčení, že toto pomôže slovenskému pracovnému trhu a zamestnávateľom.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán predsedajúci, kolegovia, kolegyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedníčkou Výboru Národnej rady pre sociálne veci za spravodajcu k návrhu zákona, ktorý je uvedený pod tlačou 779. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko ministerstva financií. Odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady č. 803 z 10. novembra 2017 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre sociálne veci a odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 26. januára 2018 a v gestorskom výbore do 29. januára 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Vážená kolegyňa a kolegovia, vážený pán predsedajúci, bol najvyšší čas riešiť problémy so zamestnávaním a nedostatkom pracovnej sily. Určite, určite to malo byť už skoršie, som o tom presvedčená. Ale skoršie, tým myslím, skoršie, tým myslím aj päť, šesť rokov, pretože toto sa dalo zo štatistík veľmi ľahučko vyčítať. A keďže dokonca ste nemali v jednofarebnej vláde problém medzirezortne komunikovať, tak naozaj ste mohli urobiť mnohé, mnohé opatrenia v prospech zamestnávania. Pretože vieme, že na Slovensku máme obrovský problém s dlhodobo nezamestnanými, ktorých je okolo 100-tisíc, a s neaktívnymi, ktorých je tiež okolo 100-tisíc. Tých vlastne, s nimi ani nič nerobíme. Takže pribudol nám k tomu nedostatok pracovných síl, ale to nie je nový problém, tento problém sa dal predpokladať dávno predtým a bolo treba s ním dávno predtým robiť.
Nástroj presťahovania za prácou, príspevok za presťahovanie za prácou je dôležitý a má svoje miesto v zákonnej podobe v zákone, to je jednoznačné, ale takýchto nástrojov musí byť množstvo. Pretože ak budeme len podporovať len mobilitu za prácou, len príspevok na sťahovanie a podobne, tak zároveň tým kričíme ľuďom, že vysťahujte sa, a týmto vyľudníme región, vaše regióny. Tých nástrojov musí byť množstvo a veľmi dávno a preventívne v podstate, aby nevznikol takýto obrovský problém nedostatku zamestnancov, preventívne sa mali robiť naozaj rôzne opatrenia. Určite nie také, že všetky obrovské fabriky a firmy prišli iba na západné Slovensko.
Takže oceňujem, ale naďalej treba efektívne, efektívne vynakladať finančné prostriedky na všetkých tých nezamestnaných a neaktívnych. To je najdôležitejšie. Pretože my musíme mať prácu a dostatok pracovnej sily v regiónoch, ktoré sú zanedbané alebo najmenej rozvinuté. Veď sme tu len pred pár dňami rozprávali práve o najmenej rozvinutých okresoch. Takže naozaj je otázkou, že týmto ich chceme iba vyľudniť?
Čo by som ďalej chcela hovoriť, že úplne najdôležitejšie je, pri nedostatku zamestnancov na slovenskom pracovnom trhu je najdôležitejšie, aby každý, kto tu pracuje, bol zamestnaný v slovenskej firme za slovenských podmienok. Či je to personálna agentúra alebo normálna firma. Vtedy totiž ľudia zo zahraničia zvyčajne nedokážu cenovo konkurovať Slovákom, ak za nich zamestnávateľ má platiť dane a odvody a ešte im zabezpečiť ubytovanie a stravu a dopravu. Ak aj vtedy dokážu robiť za nízke platy, aspoň tu zostanú odvody a dane. Totiž ak tu niekto pracuje inak, tak ale podlieza sociálne podmienky na Slovensku tým, že žije v inom štáte, je tam evidovaný, nemusí platiť naše odvody a dane, neplatí pre neho minimálna mzda, atď., takže vďaka tomu si vlastne môže dovoliť zarábať menej ako slovenskí občania. Tým dampuje trh práce, čiže tlačí cenu práce tam, kde s ním slovenskí občania vlastne vtedy nemôžu súťažiť, nemôžu si, tomu konkurovať.
No a viete asi, že v praxi sa to robí tak, že zahraničný občan sa zamestná v personálnej agentúre v Srbsku, v Poľsku a pod. za tamojších pracovných podmienok a jeho agentúra ho vyšle do svojej slovenskej pobočky alebo centrály, ktorá ho potom prenajme slovenskej firme. Tým sa dosahuje práve nízka mzda, ktorej slovenský občan nemôže, nemôže konkurovať zamestnávateľ. Boli, mali sme tu takéto medializované prípady a najviac sa to deje teda v priemysle, v stavebníctve, ale aj v službách. Takže určite mnohé z týchto opatrení sú dôležité, aj ich podporujeme, len hovorím, že veľmi dôležité je naozaj zabrániť sociálnemu dampingu, ako to hovorí aj pán premiér, práve pri zamestnávaní osôb z krajín, z tretích krajín.
Zatiaľ toľko, ďakujem.

Hanka, ďakujem za tvoje vystúpenie. Samozrejme vítame, že existujú takéto nástroje, ktoré pomáhajú ľuďom v lepšej mobilite za prácou. Na druhej strane v tejto diskusii by sme sa mali potom posúvať ďalej aj smerom k tomu, aby ľudia, ktorí idú za prácou, aby mali potom aj kde bývať. Lebo už teraz je veľmi zlá situácia ohľadom bývania ľudí v jednotlivých tých priemyselných lokalitách a samozrejme ceny nájmov potom idú veľmi hore. Takže toto je taký možno jeden krok, čo aj vláda robí možno správnym smerom, že podporuje túto mobilitu za prácou, ale nemala by zabúdať, a možnože jej to aj odporúčame, zaoberať sa viac formami bývania ľudí v týchto regiónoch, kde je vysoká zamestnanosť. No a obava ohľadom toho, že sa nám budú zase ešte viac vyľudňovať niektoré regióny na Slovensku, tak tu stále visí vo vzduchu.

Ďakujem za slovo. Tento zákon len hasí chorú politiku terajšej aj bývalých vlád. Tento zákon len upravuje nenormálnu situáciu, keď časť Slovenska je zamorená automobilkami, kde otročia občania Slovenskej republiky. Nuž, riešia vlastné chyby a súčasne robia ďalšiu chybu. Toto by som chcel zdôrazniť. Zo zvyšných častí Slovenska sa robí územie duchov, kde sa koncentrujú asociálne časti obyvateľstva, ktorá sa z minority stáva majoritou. Vidno to veľmi na Gemeri. Potom príde ďalší nejaký zákon, návrh zákona na úpravu tohto stavu?
Ďakujem za slovo.

Ďakujem za slovo. Z môjho pohľadu vítam, samozrejme, tento nástroj, ktorý má byť na podporu teda mobility. Na druhej strane ako občana Prešovského kraja ma veľmi trápi to, že časti východu sa stávajú ozaj miestami duchov, a mám pocit, že týmto spôsobom dosiahneme to, že východný región sa stane skanzenom, kde budú vlastne historické pamiatky, budovy a ostanú tam len starší ľudia. Bol by som veľmi rád, keby vláda Slovenskej republiky nezabúdala na tento región a investície, keby neprichádzali len do západnej časti Slovenska, ale aj na východ.
Ďakujem.