Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Kolegyne, kolegovia, dovoľte mi tiež krátko vystúpiť a nadviazať na to, čo tu bolo povedané kolegyňou a kolegovami, a kolegami, pardon. Ja nebudem sa možno, teda nebudem sa venovať až tak konkrétne štatistikám, povenujem sa trošku číslam, čo sa týka teda tých nárastov. Ale chcem sa povenovať aj tomu, ako to vznikalo.
A začal by som takto: že áno, tá práca cez noc a cez víkend je samozrejme omnoho ťažšia ako práce cez deň. To vieme, tí, ktorí sme si to zažili, a tí, ktorí máme známych a rozprávame sa s nimi, tak vieme, že naozaj pracovať, či už ísť pracovať cez noc, a tým by som možno začal, dlhodobo a som veľmi rád, že tu zazneli aj také odborné príspevky, ktoré to vlastne aj štatisticky vypočítavali, aj dopad na zdravie, ale už len samotné pocitové je, je veľmi proste ten dopad tej noci, ten otočený rytmus je na človeka veľmi náročný. O to viac, že mnoho ľudí, ktorí pracujú tieto nočné, tak ich nepracujú ako keby nonstop, ale sa im točia, že majú rannú zmenu, majú poobedňajšiu a potom majú nočnú. Čiže ako keby nemôžu mať ten stabilný pracovný rytmus práce a tým pádom ich telo je tým veľmi silne rozladzované.
Ten ďalší rozmer, tie víkendy, tak ten je, by som povedal, viacej sociálny. A to je práve to, čo vidíme a čím je postihnuté naozaj do veľkej miery stredné a východné Slovensko, tie menej rozvinuté, najmenej rozvinuté okresy, ale aj menej rozvinuté okresy, vôbec tie kraje, regióny, ktoré sú málo rozvinuté. A túto akože mi nedá nepovedať, pretože myslím si, že za to nesie do značnej miery zodpovednosť práve vláda, nech už to bola akákoľvek, ale, ale vláda je zodpovedná za to, aby robila opatrenia na vyrovnávanie týchto rozdielov. O to viac, keď vieme, že Európska únia po tom, ako sme vstúpili, tak vlastne vyčlenila na to nemalé peniaze. A tie, vôbec princípom európskych fondov alebo eurofondov je to, aby tie zaostávajúce krajiny dobehli tie vyspelé krajiny.
Čiže to vyrovnávanie rozdielov medzi krajinami, ale automaticky aj v krajinách. A musíme povedať, že krajiny si vyjednávajú s Európsku úniou jednotlivé oblasti, témy, podmienky, na čo budú tie eurofondy používať. Ale primárne, ten úplne primárny cieľ je, aby daná krajina, ktorá poberá eurofondy, dobehla tie, tých čistých, čistých platcov, ako ich nazývame, čiže krajiny, ktoré len prispievajú do tých eurofondov, už z nich nečerpajú, tak, aby ich dobehla, aby sa naozaj vyrovnali tie rozdiely. A vidíme, že na Slovensku sa to naozaj nedarí a je to je to teda zodpovednosť, politická zodpovednosť jednotlivých vlád, ktoré tu vládli. A za posledných desať rokov tu vládla strana SMER, a nie je to nič, ja osobne si nemyslím, že v tom je nejaké politikárčenie alebo nič podobné. Je to proste holý fakt. A s tým sa musí každá vláda popasovať a takže je to výzva pre každého. Nehovorím, že je to ľahká úloha, v žiadnom prípade, ale, ale desať rokov je doba, za ktorú sa dá sledovať určitý nárast. A, žiaľ, teda tie čísla hovoria, že za posledných desať rokov sa nielenže tieto veci nepohli, ale sa svojím spôsobom zhoršili. A teraz sa to snažíme nejako riešiť, vláda sa to snaží riešiť, ale vidíme, že tie aspekty, ktoré prichádzajú, skôr spôsobujú vyľudňovanie toho východu, čo mňa, prirodzene, neteší. A keď aj poznám ľudí, ktorí na tom východe žijú, tak viem, že je tá situácia ťažká, že oni potrebujú za tou prácou ísť, lebo tie mzdy, ktoré zarábajú na východe, im nepostačujú.
A myslím si, že problém je aj v tom, že naozaj mnohí zamestnávatelia zneužívajú ten samotný fakt, tú vysokú mieru nezamestnanosti, vďaka ktorej si môžu dovoliť platiť nižšie mzdy. Lebo keď si to tak zoberiete, ako je možné, že zamestnankyňa Billy v Rimavskej Sobote a povedzme si zamestnankyňu v Bratislave Billy a potom si zoberme zamestnankyňu Billy v Rakúsku, ako je možné, že tieto tri predavačky dostávajú, poberajú iný plat? Lebo keď si zoberiete, bola taká diskusia a veľmi zaujímavá, bola vlastne takáto otázka položená aj na zástupcu asociácie zamestnávateľov, ktorého sa opýtali, že ako je možné medzi Bratislavou a Billou v Rakúsku tuto za hranicami v Kittsee alebo kde, v Hamburgu, že má podstatne vyšší plat tá v Rakúsku? A on teda povedal, alebo teda tá odpoveď znela taká, že tam je drahšie pečivo. No ale ostatné potraviny sú porovnateľné, dokonca niektoré menšie, pretože vieme o tom, že čelíme tu tomu faktu, že Bratislavčania húfne chodia nakupovať do Rakúska potraviny, lebo sú tam kvalitnejšie. Preto je tu aj celá otázka dvojitej kvality potravín. A teda si kladiem tú otázku, že ako je to možné, keď máme prevádzku, lebo tie fixné náklady musia byť veľmi porovnateľné, a ak by sme to chceli aj fázovať na nejakú kúpnu silu, tak tie ceny tam sú, tým pádom je tam, ak je tam menšia kúpna sila, tak je tam menej predavačiek, čiže tá marža tam proste musí byť automaticky vyššia. A toto je presne to, že tí zamestnávatelia, myslím si, že toto poukazuje na to, že mnohí zamestnávatelia, ktorí podnikajú práve v tej časti na východnom Slovensku, môžu – a myslím si, že do istej miery niektorí to až zneužívajú – že nemusia zvyšovať tie mzdy. A vidíme, čo sa deje teraz práve na západnom Slovensku, prečo rastie mzda v priemere 3 – 4 % ročne. Práve tým, že je tu nedostatok pracovnej sily a zamestnávatelia potrebujú teda toho človeka pritiahnuť, a preto musia tie mzdy automaticky zvyšovať. Čiže vieme, že práve keď je väčší dopyt ako ponuka, tak to automaticky tlačí aj cenu práce hore. A preto ten východ aj stred Slovenska mnohokrát na to, aby mohli, pretože tam sa lacno vyrába, tak sa vyrába veľa, pretože sa vyrába pre západ, či už Slovenska alebo Európu, tak mnohokrát ťahajú práve aj tie nočné.
A týmto ľuďom to naozaj výrazne môže pomôcť, že k tým minimálnym mzdám, ktoré tam dostávajú, alebo teda k tým nízkym mzdám, ktoré tam dostávajú, tieto príplatky môžu navýšiť tie príjmy. A preto sú, si myslím, také dôležité. A čo to spôsobí, je ďalší taký efekt, ktorý to môže spôsobiť, je, že tieto zvýšené náklady na cenu práce si myslím, že budú tlačiť podnikateľov do toho, aby zefektívnili svoju výrobu tak, aby mohli, aby nemuseli toľko pracovať v noci a cez víkendy, čo je dobrý stav. Pretože naozaj človek, keď tak poviem, nebol stvorený na to, aby pracoval v noci, ale aby pracoval cez deň, a je fajn, keď sa naozaj bude hľadať tá efektivita: Preto sme aj my, Slovensko, na špici, čo sa týka nočnej práce, pretože tu ľudia boli využívaní a naozaj až zneužívaní na to, že však teda môžeš pracovať v noci a zaplatím ti tak ako cez deň, alebo teda len o trošku viac, čo boli symbolické peniaze pre tých zamestnávateľov. Takže ja si od toho sľubujem to, že naozaj toto opatrenie spôsobí, že vytlačí tú nočnú prácu z trhu a nahradí ju viacej dennou prácou, čo bude to pozitívum tohto opatrenia z dlhodobého hľadiska. To isté platí aj s nedeľou.
Tu by som chcel povedať, že my sme teda navrhovali návrh, v ktorom bolo povedané, že zamestnanec bude dostávať za nočnú prácu 20 % z priemernej mzdy zamestnanca. Vy ste teda zvýšili z 20 % na 50 % minimálnej mzdy, ale ako vidíte tým, že sa toto opatrenie týka práve ľudí z nízko príjmových, tak ste vlastne zasiahli tým veľmi silno do ceny práce tých zamestnávateľov a vyzerá to, že toto opatrenie, preto čelíte aj debatám s tripartitou a podobne, aby ste dosiahli ten, by som povedal, primeraný návrh, aby ľudia nakoniec dostali to, čo im patrí, ale zároveň bolo to férové pre obidve strany.
A tu chcem povedať, že čo ma prekvapilo z hľadiska procesného, aj to, že je to poslanecký návrh. O to viac, kolegovia, a teraz myslím si, že neberte to osobne, ale naozaj ste hlasovali proti tomu nášmu návrhu alebo ste sa zdržali, a teraz ho predkladáte. Čiže mňa to, hovorím, prekvapilo to, že to ide ako poslanecký návrh, že to nejde ako vládny návrh, ale okej, dobre, je to iný proces. Vidíte, že chýba tam automaticky to medzirezortné pripomienkové konanie pri takomto dôležitom opatrení. A o to viac, že naozaj ten návrh, ktorý sme my predkladali, lebo ja osobne si myslím, že vy skončíte s návrhom, ktorý bude veľmi podobný tomu nášmu po všetkých tých diskusiách, pretože naozaj, ako hovorila aj kolegyňa Gaborčáková, práca v sobotu a v nedeľu sa nedá porovnávať a za chvíľočku poviem prečo.
Takže už len keby ste ten návrh schválili teda v čase, kedy sme predkladali my, tak naozaj tí ľudia už mohli poberať tieto poplatky. A to je proste fakt, to neni niečo, čo teraz tu má byť nástrojom nejakého politikárčenia. Proste tí ľudia to mohli, mohli tie príplatky už mať a takým spôsobom teraz ich vlastne budú mať o to neskôr. A ja si myslím, že je na mieste povedať, tak ako som hovoril aj na začiatku, že tým, že je to zodpovednosť vlády, tak je zodpovednosť vlády aj to, že s týmto opatrením neprišla skôr. Môžme teraz polemizovať, či hneď na začiatku prvého volebného obdobia, alebo druhého, alebo podobne. Dobre, bola tu kríza, boli tu nejaké opatrenia, a tak ďalej a tak ďalej, ale do tej konjunktúry sme už nabiehali a videli sme všetci, že tá cena práce zaostávala za produktivitou. A toto je jeden z tých nástrojov, kedy sa tá cena práce automaticky zvyšuje a dobieha tú produktivitu. Takže tu naozaj nie je dôvod sa niečoho obávať, takže.
Ďalej je veľmi dôležité, si myslím že pri takomto návrhu zvažovať aj to, pretože to je jedno konkrétne opatrenie, ale vláda pri riadení štátu potrebuje pozerať komplexne na to, ako jednotlivé opatrenia ovplyvňujú aj ten samotný pracovný trh a tým pádom aj vôbec ekonomiku krajiny, v tomto prípade Slovenska, tak si myslím, že je dobre to spárovať s nejakými ďalšími opatreniami, ktoré neurobia takéto silné výkyvy aj na strane zamestnávateľov, a preto tá diskusia je veľmi dôležitá k tomuto návrhu.
Ja by som chcel sa ešte povenovať trošku tej nedeli a chcel by som povedať, že naozaj tá nedeľa je dôležitá. Keby sme si len zobrali, a tuto je taký paradox, ktorý, neviem, či si uvedomujete, ale vo vašom návrhu vlastne vy dávate za sviatok väčšiu náhradu ako za samotnú nedeľu. Pretože za sviatok vy navrhujte, že to bude 100 % z priemerného zárobku, ale za nedeľu dávate 100 % z minimálnej mzdy, a to je rozdiel. A tým chcem povedať, že vy vlastne povyšujete bežný štátny sviatok nad nedeľu, ktorá sa opakuje každý týždeň, a je to úplne iný deň pre tú rodinu. Pretože naozaj tá nedeľa je, a keby som len vychádzal z toho, čiže keby som to tak povedal, že vy si vážite nedeľu viac, teda vy si vážite nedeľu menej ako napríklad 1. mája. A čo chcem povedať je, že na Slovensku podľa štatistík ešte stále, teda od posledného spočítania nemáme novšie čísla, je okolo 60 až 70 % kresťanov. A práve podľa kresťanov je nedeľa považovaná za svätú. Keď si pozrieme samotné biblické citáty k tomu, tak priamo Biblia hovorí, že vtedy nebudeš konať nijakú prácu, ani ty, ani tvoj syn, ani tvoja dcéra, ani tvoj sluha, ani tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach.
A preto je dôležité (reakcia predkladateľa)... Prosím? Ja hovorím teraz o nedeli. Nie, nie to, áno, pán Podmanický ma opravil, že to je o sobote, ale, pozor, to je z Genezis, druhá kniha, vieme, že teda, pardon, toto je z Exodus, že vieme, že to bolo pre židovský národ, ktorý teda si ctil sobotu, ale ak teda môžem do toho vstúpiť, tak vieme, že príchodom Ježiša Krista sa to vlastne zmenilo, sviatok na nedeľu a začína týždeň v pondelok. Takže to len taký vstup ako reakcia na pána Podmanického. Takže týka sa to nedele tým pádom, pretože my oslavujeme tú nedeľu.
Ale chcem tým povedať, napríklad teda, keby som ešte tu, vieme, že siedmy deň je ten, ktorý, pre nás je siedmy deň práve nedeľa, takže to je ten deň odpočinku, aby som to len mohol doplniť. Ale čo tým chcem povedať, je, že tá nedeľa sa tým pádom spoločensky stala dňom, kde ešte stále veľa ľudí ju má za takú tú, ten posledný deň v týždni, kedy oddychuje. V sobotu ešte sa upratuje a podobne, keby sme to chceli poňať z toho spoločenského hľadiska, ale nedeľa je tá. A je to dobré, je to dobré, takže naozaj vieme, že z toho aj biologického, aj sociologického hľadiska je dôležité, aby ten človek v ten siedmy deň v týždni si úplne oddýchol a vypol do tej miery, ako sa dá. Samozrejme, pre modernú spoločnosť nedá sa úplne všetko vypnúť, ale dá sa to teda samozrejme dostatočne obmedziť.
Takže opäť to poukazuje na to, že vy si vážite omnoho viac obyčajný štátny sviatok, keď tam dávate vyššiu mzdu, kde my hovoríme, že práve nedeľa je viac, nedeľa je najviac, a preto tam navrhujeme tých 100 % z priemernej mzdy zamestnanca, pretože odtrhnúť sa od rodiny práve v nedeľu, kedy môže byť celá rodina spolu, ten nedeľný obed má tu veľmi silnú tradíciu, a je dobre, že tú tradíciu má, lebo sa budujú vzťahy, stretne sa rodina, vedia prísť aj ľudia alebo deti dospelé, ak žijú mimo svojich rodičov. A toto je proste veľmi nenahraditeľný deň. Takže to je k tej samotnej nedeli. A tuto podľa mňa robíte chybu práve tým, že povyšujete obyčajný sviatok nad nedeľu. Pretože opäť toto opatrenie bude spôsobovať to, že vytlačí tú nedeľnú prácu a zamestnávatelia budú samozrejme, keď tá nedeľná práca im bude drahšia, tak spôsobí to, že tá práca sa bude prenášať na iné dni a bude sa hľadať efektivita v tých iných dňoch a tým pádom naozaj ľudia budú môcť mať omnoho viacej priestoru a času na to, aby sa mohli venovať svojim hobby, aby sa mohli venovať svojej rodine, aby si mohli oddýchnuť práve v ten nedeľný deň. Ale vaším opatrením sa toto úplne nestane a sviatky sa stávajú ako vyslovene nejakým povýšením, lenže tie sú nepravidelné a podobne.
Poslednú vec, ktorú by som len teda povedal, že áno, myslím si, že je dôležité, tak ako som hovoril aj zo začiatku, že aby tá cena práce dobiehala tú produktivitu, to je kľúčové, a aby ľudia dostali zaslúženú mzdu a aby proste neboli nijakým spôsobom takýmto diskriminovaní. A to opäť naráža na tú nezamestnanosť, aby sa tu nedialo, by som povedal, taká tá regionálna krivda, že ľudia, ktorí, žiaľ, sa narodili a vyrástli v regiónoch, kde je tej práce menej, tak musia doplácať za to, že žijú v tých regiónoch a musia doplácať na tom, že majú nižšiu mzdu. Pretože tí podnikatelia mnohokrát, ktorí podnikajú vo veľkom v tých regiónoch, nepôsobia lokálne, ale pôsobia naozaj či už národne alebo aj globálne, a v takom prípade nežijú z tej kúpnej sily tých jednotlivých regiónov, ale žijú z kúpnej sily Slovenska a tým pádom majú na to peniaze.
Ak sa teda bavíme o nejakých malých podnikateľov a podobne, samozrejme toto je presne tá oblasť, o ktorej som hovoril, že je dôležité o tom rokovať, aby to nepostihlo práve takých malých, a vedieť im vyjsť v ústrety. Ale to je to, čo sa tu bavíme a už sme sa bavili aj tento týždeň aj pri najmenej rozvinutých okresoch, že treba vytvárať podmienky pre to, aby podnikatelia, malí podnikatelia, začínajúci živnostníci, aby mali podmienky na to, aby mali jednak, boli odbremenení od veľkej byrokracie, od rôznych poplatkov a podobne a aby mohli svoje podnikanie rozvinúť, lebo práve slovenskí podnikatelia, ktorí budú na Slovensku, ktorí na Slovensku platia dania. To je ten predmet záujmu, ktorým chceme pomáhať, pretože to sú tí ľudia, ktorí tu ostanú, ktorí aj keď zarobia peniaze, tak ich tu zdania a ostanú, nevyvezú ich niekde do daňových rajov, nezbalia sa, ako sa stalo s jedným talianskym podnikateľom, ktorý na východe Slovenska sa zbalil, odišiel a nechal dlhy ešte aj na mzdách v prípade tých šičiek.
Takže to len ma margo toho a dovoľte mi, aby som naozaj, nedalo mi na to nereagovať. A myslím si, že toto je niečo, čo v politickom marketingu je potrebné, aby bolo, aby bola určitá citlivosť, a to je to gesto, ktoré naozaj pán premiér urobil, že povedal, že ráno si pôjde po nočnej zabehať. Ja si myslím, že toto bola chyba, je to naozaj necitlivé. Lebo tí ľudia, ktorí to robia každú noc, tak aspoň tých, ktorých ja poznám, tak určite sa ráno necítia na to, že by si chceli zabehať. Takže myslím si, že je zodpovednosť vlády za to, aby nejakým spôsobom formovala alebo nastavovala určitú aj laťku a kultúru toho správania. A takéto gestá môžu ľudí skôr viacej podráždiť a to je, myslím si, veľký problém.
Čiže rozmýšľam, či ešte. Myslím, že som povedal dosť.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)
