23. schôdza

Áno, registrujem.
Teraz poprosím spravodajcu z navrhnutého gestorského výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport pána poslanca Sopka, aby predniesol spravodajskú informáciu k tomuto bodu.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona, tlač 787. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 26. januára 2018 a gestorský výbor do 29. januára 2018.
Prosím, pani predsedajúca, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Písomne sa do rozpravy prihlásila pani poslankyňa Zimenová. Nech sa páči, máte slovo, alebo teda, dámy, dohodnite sa, kto pôjde prvý.
Pani predkladateľka, tak nech sa páči.

Dobre. Ďakujem veľmi pekne. Tak ja budem len ďalej obsahovo pokračovať k tomuto nášmu spoločnému návrhu. Takže spolu, opäť to zopakujem, spolu s kolegynkou Zuzkou Zimenovou opäť po pol roku predkladáme na túto schôdzu návrh zákona o detských skupinách.
Predkladáme ho opäť preto, pretože je to forma starostlivosti o deti do šesť rokov, ktorú na Slovensku stále nemáme, a pritom ide o alternatívu, ktorá by pomohla mladým rodinám hneď z niekoľkých dôvodov. V prvom rade vytvorí miesta, ktoré u nás chýbajú, najmä pre ten kritický vek troj- až štvorročných detí. Po druhé, rozšíri ponuku tejto služby a rodičia si budú môcť konečne vybrať, kam svoje dieťa umiestnia. A po tretie, nezaťaží finančnú situáciu rodín tak, ako ich teraz zaťažujú poplatky za súkromné škôlky.
Ak dovolíte, v skratke by som vysvetlila a priblížila, čo detské skupiny sú. Ide o formu starostlivosti o deti od nula do šesť rokov, ktorá môže prebiehať aj inde ako v jasliach či súkromných detských centrách, napríklad aj v domácnosti matky alebo otca, ktorí sa doma na rodičovskej starajú o svoje dieťa.
Zámerom je rozšíriť ponuku foriem starostlivosti o deti v predškolskom veku a tým prispieť k rýchlejšiemu a lacnejšiemu vytváraniu potrebných miest pre deti, keďže pôjde prevažne o využitie už existujúcich priestorov. Pre porovnanie, v Českej republike vzniklo od zavedenia detských skupín v roku 2014 do polovice roka 2017 približne 150 detských skupín, ktoré aktuálne ponúkajú 2-tisíc miest pre deti. Pri tvorbe zákona sme sa teda inšpirovali Českou republikou, ale aj pôvodným návrhom bývalej poslankyne, teraz europoslankyne, bývalej poslankyne Národnej rady, teraz europoslankyne Jany Žitňanskej.
Je potrebné povedať, že mnohokrát mnou a nami viacerými kritizovaná vládna novela o sociálnych službách, ktorá, mimochodom, teda prešla na tejto schôdzi už definitívne, detské skupiny zavádza, ale má tri vážne nedostatky. V prvom rade absentuje tam akýkoľvek podrobnejší popis fungovania detských skupín. Ich definícia v tejto novele, konkrétne v tej jasličkovej časti, je veľmi vágna. Po druhé, týka sa len detí do troch rokov, a po tretie, absolútne vynecháva potrebu vzdelávania týchto detí.
Náš návrh legislatívne vyčleňuje detské skupiny z novely o sociálnych službách a zavádza nový legislatívny rámec, v ktorom integruje tieto dva typy detských skupín do samostatného zákona pre deti od nula rokov až do začatia školskej dochádzky. Fungovanie detských skupín je v ňom detailne popísané, a to od všetkých typov zriaďovateľov cez podmienky založenia takejto detskej skupiny až po zápis do registra poskytovateľov tejto služby, ktorý navrhujeme zriadiť priamo na webe ministerstva školstva spolu so zverejnením výchovno-vzdelávacieho plánu, ktorý každá detská skupina bude musieť mať vypracovaný.
Verejný zoznam so vzdelávacím plánom by prispel aj ku kvalite detských skupín, pretože tak sa docieli transparentnosť, kontrolovateľnosť a tlak na kvalitu služby. Rodičia tak získajú možnosť porovnania rôznych foriem detských skupín a vyberú si pre svoje dieťa vyhovujúci typ konkrétne pre nich.
Čo sa týka počtu detí, maximálny počet na jedného opatrovateľa bude šesť. Ak bude v skupine viac detí, bude aj počet opatrovateľov stúpať, dve osoby pre dvadsať detí a tri osoby, pokiaľ medzi týmito dvadsiatimi deťmi bude aspoň jedno dieťa pod dva roky veku.
Detské skupiny sú aj z dlhodobého ekonomického hľadiska výhodnejším riešením ako stavba nových škôlok a jaslí. Momentálne kulminuje pôrodnosť, pretože na svet prichádzajú potomkovia tzv. generácie Husákových detí, ale po opadnutí baby boomu sa môže stať, že v niektorých miestach budú škôlky opäť prázdne a budú sa prerábať na iné zariadenia. Detské skupiny čiastočne riešia aj tento problém, keďže služba sa poskytuje už v existujúcich budovách alebo v domácom prostredí.
Už dnes v komunitách prirodzene vznikajú rôzne formy svojpomoci medzi rodičmi. Chceli sme tomuto prirodzenému vývoju dať právny rámec a kontrolu práve cez vznik detských skupín, aby každé dieťa malo šancu sa rozvíjať v kolektíve a aby mali rodičia prehľad o tom, ako sú v skupinách potreby ich detí napĺňané.
Tu sa pristavím ešte opäť pri tej nešťastnej novele o sociálnych službách, ktorá síce vďaka nejakému tomu konsenzu, ktorý sme tu mali, prešiel veľmi dobrý pozmeňujúci návrh, ktorý bude pomáhať práve zariadeniam, ktoré teda budú môcť vytvárať jednoduchšie jasle, ale tento pozmeňujúci návrh, ktorý bol integrovaný v novele, ktorá prešla, nejakým spôsobom nezahŕňa práve detské skupiny, ktoré, ako som spomenula, v tej novele uvedené sú, ale sú veľmi vágne. A v rámci toho, že aj takýto typ starostlivosti o deti je sociálnou službou podľa tejto novely, znamená to, že vlastne aj matky alebo otcovia, alebo staré mamy, ktoré majú kvalifikáciu na to, aby sa starali o menší počet detí, napr. v domácom prostredí, sa musia ísť registrovať na VÚC-ky pod register sociálnych služieb. Je to veľký problém, pretože táto novela sa tejto konkrétnej časti vôbec nevenovala. A dostávam desiatky podnetov od občanov, otázok, že chodia na tie VÚC-ky, chcú sa registrovať, ale VÚC-ky ani netušia, že načo sa vlastne majú registrovať, pretože niečo také ako "detské skupiny", čo, samozrejme, ani pod týmto názvom v tej novele nie je, je to názov "starostlivosť o deti do troch rokov v domácom prostredí", tak naozaj tie panie na sociálnych oddeleniach na VÚC-kach ani netušia, že takéto niečo vôbec sa dá zaregistrovať a že teda práve tí opatrovatelia by mohli používať príspevok na starostlivosť o dieťa. Takže je tam stále veľký chaos, tým pádom tie detské skupiny momentálne nemajú absolútne šancu na to, aby vôbec vznikli, aby nejaký takýto, buď matky doma, ktoré sú na materskej alebo na rodičovskej, si privyrobili, keď budú schopné dajme tomu sa postarať o ďalšie jedno alebo dve, alebo tri deti okrem toho svojho.
A práve preto tento návrh, ktorý sme naozaj s kolegyňou Zuzkou Zimenovou veľmi detailne rozoberali a prepracovávali, aby spĺňal všetky náležitosti, aby nebol vágny, aby bol úplne konkrétny, aby sa mohli práve títo opatrovatelia zapisovať do registra na ministerstve školstva a nie na ministerstve sociálnych vecí, pretože vlastne jednou z tých podmienok zaregistrovania sa bude aj, ako som spomínala, výchovno-vzdelávací plán. To znamená, tí rodičia si na tom webe budú môcť pozrieť, kde sa takéto možnosti starostlivosti nachádzajú, môžu si ich porovnať, že teda kto má aký výchovno-vzdelávací plán, môžu si vybrať kvalitu podľa toho alebo vôbec prispôsobenie podľa vlastných podmienok. Takže toto bol asi ten najdôležitejší zámer nášho spoločného návrhu, pretože to tu veľmi chýba a novela o sociálnych službách to absolútne nijakým spôsobom nepokrýva ani konkrétne nezachytáva.
Ešte by som možno sa zastavila pri cenovej dostupnosti služieb v detských skupinách. Budú cenovo dostupné, pretože náš návrh hovorí, že detské skupiny by mali byť neziskové. Mohli by účtovať rodinám svoje služby len za cenu oprávnených nákladov a tým sa zabezpečí, že detské skupiny budú fungovať len v prospech detí a nie na tvorbu zisku.
Vážené kolegyne a kolegovia, tento návrh, ako som už povedala, je praktický, je prospešný a zároveň aj veľmi potrebný. Vďaka nemu by sme mohli riešiť nedostatok miest v škôlkach už teraz a nie čakať na dostavby cez verejné obstarávania, ktoré môžu trvať aj roky, a preto na vás apelujem a žiadam o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pani poslankyňa.
Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani poslankyňa Gaborčáková, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Tak zákon o sociálnych službách celkovo neupravuje podmienky pre prácu s deťmi, a to už nielen v starostlivosti o deti do troch rokov, ale naprieč všetkými cieľovými skupinami detí, ako závislé deti, deti s poruchami správania, štátne deti v detských domovoch, ale aj starostlivosť o deti do troch rokov, ktorá je tiež podľa mňa skôr doménou školského systému.
Musím povedať, že za tie celé roky, čo sa výchova dostala do odborných činností v rámci zákona o sociálnych službách, práve táto odborná činnosť sa nedeje tak ako v školskom systéme, napríklad neexistujú výchovné plány, existujú len individuálne plány, ktoré sú zamerané na sociálnu rehabilitáciu. My nevieme dokázateľne preukázať, že s týmito deťmi robíme aj výchovne. To znamená, že chýba nám mechanizmus a metodika práce s deťmi, ak sa nachádzajú v zariadení sociálnych služieb, čo je veľký problém, pretože rôzne, rôzne sociálne patológie sa nám potom kopia tým, že to nevieme odkontrolovať. Takže osobne si myslím, že aj tento váš návrh zákona by potreboval sa dostať do takého reformného konceptu, kde by sme si zadefinovali, ako máme robiť v rámci sociálnych služieb alebo zariadení sociálnoprávnej ochrany práve s deťmi, a tak by sme vlastne ten koncept mohli dostať do Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Šimkovičová, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Pri tejto novele zákona mám – podobne ako pri jasličkovom zákone – pocit, že nejde o službu deťom, ale skôr o biznis pre dospelých. To, že je nedostatok miest v predškolských zariadeniach, v materských škôlkach, tak to všetci veľmi dobre vieme a vieme aj to, že túto situáciu treba riešiť. To posledné ale, čo by sme mali urobiť, je, aby sme starostlivosť o predškolské deti dali do rúk laikov.
Nikde som v tomto vašom návrhu nenašla informáciu o povinnej odbornej spôsobilosti opatrovateľov v takýchto skupinách. Zdá sa, že jediným kritériom je, aby zamestnanci v takomto zariadení dovŕšili vek 18 rokov a boli bezúhonní, čo je pri najlepšej viere v prípade starostlivosti o predškolské deti naozaj žalostne málo. Zriaďovateľ skupiny si vypracuje plán starostlivosti výchovy a vzdelávania a toto otvára obrovské možnosti pre rôzne nebezpečné ideológie. Prečo nie je plán starostlivosti, výchovy a vzdelávania štandardný a štátom schválený, tak ako je to v prípade štátnych zariadení?
V našom školstve, v našom školskom systéme v súčasnosti najlepšie fungujú predškolské, štátne predškolské zariadenia a myslím si, že mnohé štáty nám štátne škôlky aj závidia. Starostlivosť v nich je naozaj na vysokej úrovni. Myslím si, že aj štát v tejto situácii musí konať a bola by som najradšej, aby v tejto situácii konal štát urýchlene.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Zimenová, s faktickou, nech sa páči.

Ďakujem pekne za prednesenie návrhu zákona. Veľmi pekne si, kolegyňa Simona Petrík, predniesla dôvody, pre ktoré je potrebné tieto detské skupiny do systému zaviesť, a to, jeden z dôvodov je, že naozaj ten štát pristupuje k možnostiam pre deti od 0 do 6 rokov a k možnostiam pre rodičov zladiť si svoj pracovný a súkromný život veľmi vágne, veľmi nesystematicky a veľmi nedostatočne. Ja s týmto absolútne súhlasím.
Možno ešte by som pripomenula, že tieto riešenia dávajú možnosti aj pre urýchlené opatrenia v oblasti práce s malými deťmi a predškolákmi v sociálne znevýhodnených prostrediach v oblastiach s rómskymi komunitami, kde je možné práve cez detské skupiny vytvoriť v komunitných centrách nízkoprahové škôlky, ktoré nám tam veľmi chýbajú. Tie deti nemajú kam chodiť do škôlok a toto by bola možnosť, ako aj s nimi pracovať spôsobom a formami, ktoré budú týmto deťom lepšie nápomocné.
Takže ja ti ďakujem.