26. schôdza

Ďakujem. Pán spravodajca? Zároveň vás žiadam, aby ste uviedli termín hlasovania.

Chcel som vystúpiť ešte dlhšie teraz na záver, ale v podstate pán podpredseda vlády zhrnul všetko, všetky veci alebo pripomienky, ktoré sú v tom zákone a ktoré aj tento návrh upravuje. Snáď ešte tak na doplnenie. Naozaj viem, na začiatku do tých akčných plánov sa tam dostali naozaj všelijaké veci, na ktoré sa môže, môžme byť aj nahnevaní aj môžme sa na niektoré aj pousmievať. A preto je aj teraz čas na to, aby sme niektoré veci zreálnili, aby sme si povedali, že naozaj nám ide v týchto menej rozvinutých okresoch o prácu trebárs pri ľuďoch, aj keď povedzme si otvorene, že tá nezamestnanosť klesá. A aj v okrese Rimavská Sobota pred desiatimi rokmi bolo 35,4 nezamestnanosť alebo 34,5. Teraz je pod 20 %. Ale aj tak je ešte množstvo ľudí, ktorí za tou prácou nechcú ísť a chcú zostať doma a preto asi je našou povinnosťou im na to vytvoriť podmienky a nehľadiac od toho, že tá štruktúra sa zmenila, že mnohí tí ľudia dlhodobo nepracovali a tam vidím dôležitú úlohu aj či vlády či regionálnej samosprávy, ale napríklad aj v rámci ministerstva hospodárstva, aj SARIA ako takého, ktorý aj do nášho okresu permanentne chodí s potencionálnymi záujemcami, predstavujeme, ukazujeme priestory a verím, že aj za ich pomoci, pretože som sa stretol naozaj s viacerými a s takým profesionálnym prístupom, že aj táto pomoc môže do budúcna znamenať zvýšenie, zníženie teda nezamestnanosti a zvýšenie pracovných miest.
Takže sme v rozbehnutom procese. To znamená aj nejaké, mohli by sme sa vyhovárať, že najprv sme schválili zákon, potom boli voľby, potom sa konštituovala vláda, potom to prešlo z ministerstva dopravy na úrad vlády. Ale myslím si, že už sú niekde viac, niekde menej konkrétne projekty, ktoré sa už realizujú. A sú dobré. Nie sú len tie, ktoré sme spomínali a sú dobré. A na tento rok a určite aj na ten ďalší rok bude tých projektov viac, s ktorými by sme sa viac-menej mohli pochváliť a ktoré by tie naše regióny mohli dostať kúštik vpred.
Ďakujem.
A hlasovali by sme teraz o sedemnástej.

Ďakujem. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu. Ďalej nasleduje druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 763. Spoločná správa výborov má tlač 763a.
Prosím podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu Petra Pellegriniho, aby vládny návrh zákona uviedol.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Do tretice, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť vládny návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Ide o návrh zákona, ktorého spolugestorom je aj Národný bezpečnostný úrad a ktorým sa do národného právneho poriadku preberá smernica Európskeho parlamentu a Rady z júla 2016 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne bezpečnosti sietí a informačných systémov v Únii, tzv. smernica NIS.
Smernica NIS predstavuje prvú celoeurópsku legislatívnu úpravu v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Je vyjadrením európskeho konsenzu v otázkach bezpečnostných opatrení v kybernetickom priestore a základných povinností na úseku bezpečnosti, ktoré musia byť v kľúčových sektoroch splnené. Zároveň definuje základný rámec pre spoluprácu orgánov verejnej moci na národnej úrovni, ako aj v európskom priestore. Skutočným cieľom navrhovanej právnej úpravy však nemajú byť len zjednotené bezpečnostné opatrenia. Skutočným cieľom tohto návrhu zákona je vybudovanie dôveryhodného kybernetického prostredia, prostredia, v ktorom sa v súčasnosti odohráva čoraz väčšina, čas, alebo väčšia časť aktivít súkromného života, ako aj komunikácie so štátom pri elektronických službách e-Governmentu, prostredia, v ktorom sa v našom každodennom fungovaní čoraz častejšie pohybujeme. Preto je veľmi dôležité, že príprave návrhu predchádzala široká odborná diskusia, workshopy a stretnutia na tému spôsobu transpozície smernice NIS do nášho národného právneho poriadku na národnej, ale aj európskej úrovni.
Návrh zákona bol vypracovaný nielen na základe podnetov a po konzultáciách s orgánmi verejnej moci, ale aj na základe podnetov a diskusií so zástupcami odbornej verejnosti. Bezpečný kybernetický priestor sa totižto týka nás všetkých.
Návrh zákona vytvára priestor pre konkurenčné prostredie v oblasti zamestnávania kvalifikovaných bezpečnostných pracovníkov na strane štátu, sústreďuje oznamovanie bezpečnostných incidentov v jednom informačno-komunikačnom bode a štandardizuje bezpečnostné požiadavky v celoslovenskom meradle v súlade s medzinárodnými štandardmi, čím prispieva k harmonizácii zabezpečenia kybernetickej bezpečnosti v európskom prostredí. V potrebnej miere tiež vypĺňa právnu medzeru v súvislosti s kybernetickou obranou, a to úpravou príslušných zákonov na úseku zabezpečenia obrany štátu v krízových situáciách. Kybernetická bezpečnosť obsiahnutá v navrhovanom zákone a navrhovaná úprava kybernetickej obrany tak vytvoria efektívny rámec pre preventívne, ako aj reaktívne opatrenia nielen v čase bežného života, ale aj v čase ohrozenia štátu.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženej vládnej novely zákona, predloženom návrhu zákona ako takého.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánovi podpredsedovi. Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre obranu a bezpečnosť poslancovi Petrovi Šucovi, aby nás informoval o prerokovaní tohto návrhu vo výboroch.
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, ctené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 763. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
I. Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 959 z 8. decembra 2017 pridelila vládny návrh zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona v zmysle § 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov.
III. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 322 z 23. januára 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj neprijal uznesenie, keďže navrhnuté uznesenie nezískalo potrebný súhlas požadovanej väčšiny poslancov podľa § 52 ods. 4 rokovacieho poriadku zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Za hlasovalo 6 poslancov, proti hlasoval 1 poslanec a hlasovania sa zdržalo 5 poslancov. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť uznesením č. 102 z 23. januára 2018 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 32, 34 až 36 hlasovať spoločne a tieto schváliť. O bode 33 hlasovať samostatne a tento neschváliť.
IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Gestorský výbor určil spoločného spravodajcu výborov Petra Šucu vystúpiť na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky k uvedenému návrhu zákona v druhom a treťom čítaní, predniesť spoločnú správu výborov a odôvodniť návrh a stanovisko gestorského výboru a predložiť Národnej rade Slovenskej republiky návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, tlač 763, v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 110 na svojej 42. schôdzi.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k predmetnému bodu a do rozpravy sa hlásim ako prvý.

Otváram rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som dostal písomnú prihlášku pána poslanca Laurenčíka za SaS, ale nie za klub. To znamená, že bude mať 20 minút.
Ale predtým, samozrejme, pán spravodajca, nech sa páči, máte slovo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dovoľte mi, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne a kolegovia, predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh k predmetnému návrhu vládneho zákona o kybernetickej bezpečnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
1. V čl. I § 9 ods. 2 sa vypúšťajú slová "okrem vládnej jednotky CSIRT" a vypúšťa sa veta "Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu zabezpečuje úlohy podľa odseku 1 písm. a) prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT.".
2. V čl. I § 11 sa slová "Úradu vlády Slovenskej republiky" nahrádzajú slovami "Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu".
Odôvodnenie k bodom 1 a 2. Navrhuje sa zjednotenie výkonu činnosti ústredného orgánu v oblasti kybernetickej bezpečnosti pre systémy verejnej správy a činnosti jednotky CSIRT v rovnakej oblasti. Vzhľadom na to, že podľa vládneho návrhu zákona je ústredným orgánom pre danú oblasť Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu a sám návrh zákona predpokladá, že činnosti ústredného orgánu bude vykonávať vo veľkej časti prostredníctvom vládnej jednotky CSIRT, javí sa ako vhodné, aby vládna jednotka CSIRT bola aj organizačne začlenená pod tento úrad. Dosiahne sa tým účinnejšie a efektívnejšie riadenie bezpečnosti v danej oblasti.
3. V čl. I § 13 ods. 2 sa slovo "žiadateľ" nahrádza slovami "ústredný orgán".
4. V čl. I § 13 ods. 4 sa slová "a ak posúdi zhodu" nahrádzajú slovami "a ak posúdi splnenie zhody".
5. V čl. I § 13 ods. 6 sa za slová "na základe žiadosti" vkladajú slová "ústredného orgánu, ktorý má plniť úlohy jednotky CSIRT".
Odôvodnenie k bodom 3 až 5. V zmysle § 1, pardon, v zmysle čl. I § 13 môže o akreditáciu žiadať aj iný subjekt, ako ústredný orgán, ako ústredný orgán. Táto úprava nepriamo umožňuje využiť súkromné riešenie pri zabezpečovaní kybernetickej bezpečnosti, čo odporuje koncepčným materiálom v oblasti zabezpečovania kybernetickej bezpečnosti aj účelu návrhu zákona.
Z uvedeného dôvodu sa navrhovanou zmenou jasne vymedzuje, aby túto úlohu mohol vykonávať výhradne štát prostredníctvom ústredného orgánu, v ktorého sektore sa kritická služba a systém nachádzajú. Podľa odseku 4 úrad rozhodne o akreditácii, ak posúdi zhodu jednotky CSIRT s podmienkami akreditácie jednotky CSIRT. Z ustanovenia teda vyplýva, že jediná podmienka na rozhodnutie je samotné posúdenie zhody jednotky CSIRT s podmienkami, a teda nie ich splnenie, čo nie je vecne ani formálne správne a v praktickej rovine môže pri preukazovaní splnenia takýchto podmienok spôsobovať značné problémy.
6. V čl. I sa § 34 dopĺňa odsekom 10, ktorý znie: "(10) V súvislosti so zriadením vládnej jednotky CSIRT podľa § 11 prechádzajú odo dňa účinnosti tohto zákona práva a povinnosti vyplývajúce zo štátnozamestnaneckých vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov a iných právnych vzťahov zamestnancov zabezpečujúcich výkon činností jednotky CSIRT v rozpočtovej organizácii DataCentrum, zriadenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len «DataCentrum»), ako aj práva a povinnosti z iných právnych vzťahov s touto činnosťou súvisiacich, z DataCentra a Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Majetok štátu, ktorý bol do 31. marca 2018 v správe DataCentra alebo Ministerstva financií Slovenskej republiky a ktorý slúži na zabezpečenie výkonu činností jednotky CSIRT v DataCentre, prechádza odo dňa účinnosti tohto zákona do správy Úradu podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu. Podrobnosti o prechode týchto práv a povinností a o prechode správy majetku štátu sa upravia dohodou medzi Ministerstvom financií Slovenskej republiky, DataCentrom a Úradom podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, v ktorej sa vymedzí najmä druh a rozsah preberaného majetku, práv a povinností.".
Odôvodnenie. V nadväznosti na návrh v bodoch 1 a 2 sa navrhuje (rečník si odkašľal), pardon, tiež využiť existujúce kapacity v oblasti kybernetickej bezpečnosti.
Keďže v súčasnosti existuje bez výslovnej opory v zákone jednotka CSIRT v organizácii DataCentrum, ktorá je personálne aj kapacitne vybavená na výkon činností, ktoré má podľa vládneho návrhu zákona vykonávať vládna jednotka CSIRT, javí sa ako vhodné využiť tieto kapacity a delimitovať ich z DataCentra na úrad podpredsedu vlády. Zabezpečí sa nielen kontinuita výkonu činnosti, ale aj ušetrenie nákladov na vybudovanie vládnej jednotky CSIRT.
7. Článok III sa vypúšťa. Ostatné články vládneho návrhu zákona sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. V nadväznosti na zmeny v bodoch 3 až 5 je potrebné vypustiť novelizačný článok, ktorým sa v zákone o správnych poplatkoch zavádza nová položka "Podanie žiadosti o akreditáciu jednotky CSIRT".
8. V čl. VIII sa vypúšťa druhý bod.
Ostatné body v čl. VIII vládneho návrhu zákona sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Tento novelizačný bod sa navrhuje vypustiť z dôvodov nadbytočnosti a nesystémového zásahu do platného znenia definície prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry. Platný zákon o kritickej infraštruktúre dostatočným spôsobom vymedzuje prevádzkovateľov prvkov kritickej infraštruktúry, pričom každého správcu informačného systému verejnej správy možno subsumovať pod prevádzkovateľa prvku kritickej infraštruktúry už podľa platného znenia zákona.
9. V čl. VIII v 5. bode v prílohe č. 3 šiesty bod znie: "6. Informačné a komunikačné technológie. Informačné systémy a siete. Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.".
Odôvodnenie. Navrhuje sa ponechať doposiaľ platný názov sektora Informačné a komunikačné technológie, vrátane súvisiacej úpravy podsektora, ktorý ustanovuje príslušný zákon o kritickej infraštruktúre transponovaný právny akt Európskej únie, a to smernica Rady 2008/114 Európskeho spoločenstva z 8. decembra 2008 o identifikácii a o označení európskych kritických infraštruktúr a zhodnotení potreby zlepšiť ich ochranu. Preto vzhľadom na kompetenčný zákon postačuje zmeniť len ústredný orgán štátnej správy, v ktorého pôsobnosti je uvedený sektor, z Ministerstva financií Slovenskej republiky na Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu.
10. Za čl. IX sa vkladá nový čl. X, ktorý znie: Čl. X Zákon č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení zákona č. 214/2014 Z. z., zákona č. 29/2015 Z. z., zákona č. 130/2015 Z. z., zákona č. 273/2015 Z. z., zákona č. 276/2016 Z. z., zákona č. 374/2016 Z. z. a zákona č. 238/2017 Z. z. sa mení takto: V § 60b ods. 3 sa slová "1. mája 2018" nahrádzajú slovami "1. február 2019" a slová "30. apríla 2018" sa nahrádzajú slovami "31. januára 2019". Ostatné články vládneho návrhu zákona sa v nadväznosti na túto zmenu primerane prečíslujú.
Odôvodnenie. Navrhuje sa predĺženie prechodného obdobia na automatickú aktiváciu elektronických schránok právnických osôb, ktoré nie sú zapísané do obchodného registra, do obchodného registra. Ide najmä o elektronické schránky organizácií v mimovládnom sektore. Dôvody predĺženia spočívajú v dvoch v súčasnosti prebiehajúcich aktivitách. V legislatívnom procese sa nachádza zákon, ktorý má zriadiť register mimovládnych organizácií a upraviť aj jednotlivé zákony, ktorými sa riadia tak, aby okrem iného bolo možné bez problémov identifikovať ich štatutárov. Druhou aktivitou je zapájanie registrov na register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci a konsolidácia údajov, ktoré následne prispejú okrem iného aj k bezchybovému stotožneniu štatutárov. V tejto situácii je vhodné odložiť automatickú aktiváciu elektronických schránok a ponechať len možnosť ich dobrovoľnej aktivácie, aby sa vylúčili aj bezpečnostné riziká spojené s chybovou aktiváciou.
Ďakujem za slovo, pán predsedajúci, povedal som, čo som chcel.

Ďakujem. Takže na vystúpenie pána poslanca s faktickými - dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť.
Pán poslanec Fedor, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. No nie dokonale rozumiem pozmeňujúcemu návrhu predloženého pánom poslancom. Predpokladám, že na výbore ho študovali oveľa lepšie. Rozumiem tomu tak, že pán podpredseda vlády získava týmto pozmeňovacím návrhom nové kompetencie. Je to tak?
Samotný zákon je ale aj tak mimoriadne komplikovaný a technický. Ja chcem len zdôrazniť, že som rád a je najvyšší čas, aby aj Slovensko malo podobný zákon, sám po ňom volám minimálne od roku 2015, kedy okolité krajiny podobný zákon prijímali. A myslím si, že tento zákon je zároveň aj návodom pre štátne inštitúcie, ako sa brániť, brániť voči často podceňovaním v bezpečnostnej hrozbe, ktorá je spojená s celkovou, s celou škálou bezpečnostných incidentov, od výpadkov elektriny cez blokujúce výhradské softvéry, ale ovplyvňuje voľby, úniky tajných materiálov alebo priame bankové lúpeže. Náš svet aj naša spoločnosť je stále viac závislá na kyberpriestore, na internete, na prepojeniach a málokto si uvedomuje, že tieto škody spôsobené potenciálnymi útokmi sú, môžu byť rovnako veľké ako teroristické útoky, vrátane ohrozenia životov a zdravia občanov. Preto si myslím, že štát musí chrániť občanov a mal by vedieť aj zareagovať prípadnému kyberútoku.
A nemyslím si, že tento zákon je dokonalý. Očakávam, že prax prinesie ešte väčšiu potrebu ho upraviť a aktualizovať. Ale si myslím, že je dôležité, že štát, štátne inštitúcie, aby boli koordinované, posilnené a aby sa na tento prípadný útok v kyberpriestore zodpovedne pripravili. Ja preto som rád, že vôbec tento zákon do praxe uvedený bude. Aj keď hovorím, verím a som presvedčený o tom, že bude predmetom ešte mnohých úprav.