26. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, drahí, drahé kolegyne, drahí kolegovia, dovoľte povedať niekoľko slov k téme sociálna ekonomika, sociálne podnikanie napriek tomu, že sa zvyknem vyjadrovať najmä k zahranično a európskym záležitostiam.
Sociálna ekonomika je pre mňa srdcová téma, a preto by som chcel podporiť pána ministra a poďakovať mu za tento návrh, rovnako ako by som chcel poďakovať aj všetkým tým, ktorí boli pri príprave tohto návrhu. Viacerí z nich sú moji dlhoroční priatelia, či už je to Michal Polák, Braňo Ondruš a ďalší, ktorí tak isto ako ja niekoľko rokov, ak nie desaťročí bojujeme za myšlienku sociálnej ekonomiky a ja osobne ju vnímam ako jednu z najprogresívnejších a najľavicovejších reforiem, akú táto vláda prijala. To neznamená, že táto vláda má iba ľavicový podtón, táto reforma, pretože je to niečo, na čom sa vedela v histórii Európy zhodnúť tak liberálna časť politického spektra, ako aj ľavicová, pravicová, konzervatívna a ďalšie. Čiže z tohto hľadiska si myslím, že je to jeden zo zákonov, ktoré nás môžu zbližovať a môžu nás spraviť politickými spojencami naprieč politickým spektrom.
Dovoľte mi predstaviť tematiku sociálnej ekonomiky z európskeho hľadiska. Sociálna ekonomika je v Európe známa ako zastrešujúci pojem, ktorý zastrešuje v prvom rade družstvá, v prvom rade tzv. kooperatívy alebo družstvá, to znamená ekonomiku, ktorá je postavená na spolupráci, demokratických princípoch a neziskových princípoch a potom sa pokúsim vysvetliť, na základe akých ďalších princípov sú postavené družstvá a kooperatívna ekonomika. Zásadnou myšlienkou je, že vlastníkmi podnikov sú ich zamestnanci. To je klasický model družstiev.
Pod sociálnu ekonomiku sa však neradia iba družstvá, ale aj sociálne podniky, čo je práve, povedal by som, element, ktorý zdôrazňuje tento zákon, a potom ďalšie rôzne formy neziskového buď podnikania, alebo neziskovej ekonomickej činnosti, aj občianske združenia, dobrovoľnícke a iné formy ekonomickej činnosti, ktoré pomáhajú spoločnosti a nemajú za účel vytváranie zisku.
Myslím si, že mali by sme ako Slovensko nasledovať Európsku úniu práve v približovaní sa k tomu európskemu sociálnemu modelu. Európsky sociálny model je definovaný viacerými prvkami, najmä veľmi silnou redistribúciou, sociálnym, sociálnou pomocou a sociálnym zákonodarstvom, ale jedna z kľúčových pilierov, jedným z kľúčových pilierov európskeho sociálneho modelu je práve sociálna ekonomika. A myslím si, že ak som na niečo v Európskej únii hrdý, a nie je toho zase až toľko, tak je to určite veľký dôraz na sociálnu ekonomiku. Už posledných niekoľko, možno desať rokov jedna z kľúčových tém Európskej únie v sociálnej oblasti je práve podpora sociálnej ekonomiky a špeciálne sociálneho podnikania.
Vedie ma k podpore družstiev a tohto zákona aj istá národná súvislosť, ktorú si málokedy zvykneme pripomínať a je to škoda. Prvé úverové družstvo v celej Európe vzniklo na území Slovenska na Záhorí v Sobotišti, bol to Samuel Jurkovič, národný buditeľ, ktorý spoločne so svojimi priateľmi vytvoril prvé úverové družstvo, gazdovský spolok, a iba o rok ho predbehli Angličania, tzv. rochdaleovskí priekopníci, ktorí vytvorili vôbec prvé družstvo na svete v roku 1844, ale to bolo spotrebné družstvo. Každopádne Slovensku patrí prvenstvo v tejto veľmi zaujímavej historickej kategórii a je tragédiou, že po roku ´89 sme túto tradíciu ale absolútne opustili. Družstvá prestali mať podporu, v posledných rokoch sa to trošku lepší a ja povzbudzujem pána ministra Richtera a veľakrát sme sa o tom aj rozprávali, aby sme družstvám čo najviac pomáhali aj ďalej. A ja si myslím, že zákon o sociálnej ekonomike môže pomôcť aj tejto forme solidárneho, solidárnej ekonomickej činnosti.
Družstvá môžu byť rôzne. Taká tá základná skratkovitá predstava, hlavne tých nižších ročníkov, ktorí nepoznajú túto problematiku, je, že si predstavia pod slovom družstvo JRD a hneď to napasujú na bývalý režim a okamžite to označujú za stalinizmus. Je to čistý nezmysel, družstvá mali zväčša podporu skôr sociálnodemokratických, centristických a konzervatívnych strán počas medzivojnovej republiky a to, že si čiastočne – hlavne v poľnohospodárskej výrobe – prevzali myšlienku družstiev aj komunisti po roku 1948, neznamená, že tá myšlienka má čokoľvek spoločné s komunizmom. Dokonca by som povedal priam naopak, tí najznámejší komunistickí teoretici, či už Marx, alebo Lenin, považovali družstvá za skôr doplnkový princíp a odmietali ho ako hlavnú súčasť ekonomickej výroby. Čiže toto je myšlienka tvrdo demokratická, tvrdo, by som povedal, centristická a do veľkej miery či už z ľavicových, alebo pravicových pozícií nie je to nič, čo by sme mohli spájať s bývalým režimom.
Ďalší omyl, družstvá sú vo všeobecnosti veľmi silne alebo najúspešnejšie nielen v tej poľnohospodárskej výrobe, ale najmä výrobné družstvá alebo spotrebné družstvá, alebo úverové družstvá. To znamená, práve tie prvky, ktoré sú tak silné v krajinách, ktoré patria v Európe medzi tie najlepšie a najúspešnejšie ekonomiky, či už hovoríme o Nemecku, Francúzsku. Vo Francúzsku je veľmi silný tzv. princíp vzájomnosti, to majú z 19. storočia, majú tzv. vzájomné spoločnosti, čo na Slovensku až tak celkom nepoznáme, ale opäť, inšpirujme sa, je to niečo, čo pomáha tej solidárnej ekonomike a je to dobré.
V poslednom období je asi najúspešnejšia myšlienka sociálnej ekonomiky v krajinách, ako je Španielsko, Grécko a ďalšie. Bolo to Španielsko, ktoré ako prvé prijalo ucelený, komplexný zákon o sociálnej ekonomike v roku 2011, ale Slovensko bude patriť po tom, čo prijmeme túto reformu, k jednej z prvých krajín Európskej únie, ktorý má takýto komplexný zákon, a je to naozaj dobré. Opäť opakujem, to je oblasť, kde v Európskej únii sa kladie veľký dôraz a Slovensko sa môže ukázať ako moderný hráč aj v oblasti sociálnej politiky.
Tie základné myšlienky, kvôli ktorým ja obhajujem sociálnu ekonomiku a aj tento zákon, je, že ide o podporu troch zásadných hodnôt, ktoré ja vnímam ako ľavičiar veľmi silne. Prvá je hodnota ekonomickej demokracie. Demokracia podľa môjho názoru a názoru mnohých ľavičiarov nemôže byť obmedzená iba na politiku. Demokracia musí fungovať aj v ekonomickej sfére čo najviac. Netvrdím, že musíme teraz začínať okamžite s úplnou, kompletnou ekonomickou demokraciou v podnikoch, ale čo najviac umožniť zamestnancom participovať na ziskoch, participovať na rozhodovaní a nebyť iba, povedal by som, istým kolieskom v súkolí, ale byť participujúcou, participujúcim článkom v podniku, to je podľa mňa niečo, čo má s demokraciou naozaj veľa spoločného.
Ja osobne, samozrejme, vítam tú myšlienku, ktorú najčastejšie vidíme v tých západo- alebo európskych štátoch alebo južanských štátoch, keď tí zamestnanci sú reálne vlastníkmi podnikov a že reálne oni spolurozhodujú o tom, kam ten podnik sa bude uberať. Ja len spomeniem najznámejší prípad španielskej korporácie, ktorá je postavená na družstevnom princípe, Mondragon. Odporúčam tam zájsť každému, kto sa o túto problematiku zaujíma, majú dve investície aj na Slovensku. Je to najslávnejšie družstvo a jedno z najúspešnejších v Španielsku, sú umiestnení na severe Španielska v Baskicku, je to korporácia, ktorá má neuveriteľné úspechy. Funguje to naozaj demokraticky, všetci zamestnanci sú zároveň vlastníkmi, nemôžete byť zamestnancom a nebyť vlastníkom. Demokraticky rozhodujú o tom, čo sa bude s podnikom diať, a veľmi rovnomerne rozdeľujú zisky. Ten pomer je 1:6, čo je, keď si pozriete prax v mnohých eseročkách a akciových spoločnostiach, kde sú tie rozdiely medzi tým najnižším príjmom a najvyšším úplne dramatické, tak títo sa snažia dodržiavať ten solidárny rozmer. To znamená 1:6, dokonca v niektorých družstvách 1:3. To sú naozaj veľmi pokrokové predstavy a verím tomu, že raz budeme na tom tak, ako v španielskom Baskicku a budeme mať takéto úspešné podniky aj na Slovensku na družstevnom princípe.
Ten druhý rozmer, ktorý ja podporujem, alebo druhú hodnotu, ktorú podporujem v myšlienke sociálnej ekonomiky, je sociálna spravodlivosť. A nechcem hovoriť teraz iba o tých ziskoch, ktoré sú spravodlivejšie rozdeľované, ale aj o tom, že tie podniky sa navzájom starajú o svojich zamestnancov, neprepustia len tak človeka. Snažia sa mu nájsť buď inú robotu v inom družstve, alebo snažia sa mu inak pomáhať. Majú vlastné svojpomocné solidárne fondy. To sú všetko veci, ktoré fungujú už desiatky rokov, dokonca po stáročia, a fungujú veľmi efektívne. Myslím si, že na toto môžeme nadväzovať aj na Slovensku.
No, tretia hodnota je hodnota, ktorú máme asi spoločnú, ekonomická racionalita a myslím, že na tom sa zhodneme tak ľavičiari, ako pravičiari. Tak podnik, kde sú zamestnanci vnímaní ako rovný spolurozhodujúci element v podniku, tak tam je oveľa viacej iniciatívy, oveľa viacej chuti robiť niečo pre ten podnik a mať pocit, že ten podnik je aj môj. Ono to neuveriteľne pomáha, najväčšie inovácie, najefektívnejšie výstupy sú práve v družstvách a práve vďaka tomuto. A to konštatujú aj pravicoví ekonómovia, nielen tí ľavicoví. Nehovoriac o zamestnanosti, čo je vážna téma, k tomu sa, samozrejme, vyjadrím, pretože to je hlavným, kľúčovým elementom tohto zákona: pomáhať zamestnať tých ľudí, ktorí majú dlhodobo problém sa zamestnať.
Len nezužujme tento problém sociálnej ekonomiky iba na to, o čom sa hovorí na Slovensku najčastejšie, dlhodobo nezamestnaná je najmä rómska menšina. Áno, je to veľmi dôležitý prvok, aby sme pomohli práve týmto ľuďom, ale sociálna ekonomika je oveľa komplexnejší cieľ a predovšetkým si myslím, že môže pomôcť v časoch kríz bojovať s nezamestnanosťou.
A to práve hovorí Európska únia, keď vypukla kríza v Európe, pamätáte si to, kde boli tie šialené čísla nezamestnanosti najmä mladých ľudí v Grécku, v Španielsku, tak to prepúšťanie bolo dvojnásobné v tých súkromných podnikoch, ktoré neboli na družstevných princípoch, a bolo polovičné v tých podnikoch, ktoré boli na družstevných princípoch, pretože tam ten podnik si povedal a to valné zhromaždenie tvorené zamestnancami si povedali, že áno, my si na chvíľu obmedzme možno tie príjmy, aby sme pomohli našim kolegom, ktorí sú takisto súčasťou družstva, a ponechajme im tú robotu. Kríza prešla a dneska robotu majú ďalej. Je to oveľa stabilnejšie nielen pre tú spoločnosť, nielen pre celú komunitu, ale aj pre štát, ktorý nemusí platiť dávky v nezamestnanosti taký dlhý čas.
Čiže tento zákon má viacero výhod, celá táto reforma má obrovské výhody pre Slovensko. Robí nás kvalitnejšou a sociálnejšou krajinou. A opakujem, toto nie je otázka ľavice, pravice. Ja to podporujem z tých ľavicových pozícií, ale viem si predstaviť, poznám dejiny politického myslenia a každého prúdu, ktorý je tu zastúpený, viem si predstaviť úplne každého z vás, že to podporí s plným vedomím svojho presvedčenia, pretože áno, sociálna demokracia podporovala družstvá od Ferdinanda Lassallea až po švédsky experiment Rudolfa Meidnera, možnože tie veci poznáte, ale liberálna pravica podporovala túto myšlienku takisto od 19. storočia. Asi najznámejší liberál, ktorý sa hlásil k družstvám s úplne najväčšou vehemenciou, bol John Stuart Mill a všetci, ktorí tu sú liberáli, vedia, že to je ikona liberalizmu a až dodnes. A neuveríte, že myšlienku participácie zamestnancov na ziskoch a spolurozhodovaní o podnikoch podporoval aj človek, ku ktorému sa ja absolútne nehlásim a je to jeden z najhorších politikov v dejinách podľa môjho názoru, Ronald Reagan, čistý neoliberál, ale napriek tomu túto myšlienku podporoval. Čiže aj tí pravičiari, ktorí tu sú zastúpení a vidia sa v Reaganovi, môžu s pokojom hlasovať za takýto návrh.
Konzervatívci sú asi najčastejšie zastúpení v otázke družstiev po druhej svetovej vojne, pápežské encykliky veľmi jasne vyzývajú k zakladaniu družstiev. To najslávnejšie družstvo, ktoré som spomínal, Mondragon v Španielsku, bolo postavené na sociálnej náuke cirkvi a zakladal ho kňaz José Carlos Arizmendiarrieta (pozn. red.: správne má byť "José María Arizmendiarrieta"), kňaz a antifašista, čo bolo v Španielsku mimoriadne komplikované za čias Franka, ale to boli úžasné príbehy mladých katolíckych idealistov, ktorí urobili tieto družstvá, spravili z nich úspešné podniky. Čiže opäť, ďalšia myšlienka, či už ste katolícky konzervatívec, alebo ste evanjelický konzervatívec, alebo ste liberál, neoliberál, socialista, komunista, anarchista, stále môžte podporovať myšlienku družstiev a sociálnej ekonomiky. Myslím si, že zabudol som na anarchistov, Prudo bol jeden z najvýznamnejších obhajcov vzájomnej ekonomiky a o tom je práve sociálna ekonomika, o ktorej hovorím.
Čiže dovoľte na záver, aby som nehovoril dlhšie, než vyprší dopoludňajšia schôdza, je to niečo, čo, máločo ma tak potešilo v tomto parlamente ako to, že pán minister Richter predkladá tento zákon. Bol by som strašne rád a povzbudzujem ho opätovne, aby sme ešte viac podporovali nielen sociálne podniky, ktoré nám idú pomáhať s otázkou zamestnanosti tých dlhodobo nezamestnaných, ale aj družstvá ako také, aj neziskový sektor, dobrovoľníkov a všetkých tých, ktorí nevidia ekonomiku iba ako prostriedok na vlastné obohacovanie, ale na niečo, čo je neziskové, čím chcú pomôcť komunite a čím chcú pomôcť štátu ako takému. Ja si myslím, že sa približujeme k európskemu sociálnemu modelu, že vďaka tomuto zákonu budeme sociálnejším štátom. A áno, je to malý krôčik, malý krôčik pre svet, aby som obmenil starý výrok, ale veľký krok pre Slovensko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážená Národná rada, vážení členovia vlády, dovoľte mi, aby som z poverenia predsedu vlády a podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky ospravedlnil z dnešnej hodiny otázok neprítomných členov vlády a oznámil ministrov, ktorí budú poverení zastupovaním.
Neprítomný na hodine otázok je minister zahraničných vecí a európskych záležitostí pán Miroslav Lajčák, ktorého zastupuje pán minister hospodárstva Peter Žiga, minister financií Peter Kažimír, ktorý je na zahraničnej pracovnej ceste, zastupujem ho ja osobne, a pán minister životného prostredia László Sólymos, ktorý je na pracovnej ceste a zastupuje ho pán minister zdravotníctva Tomáš Drucker. Nebude prítomný ani minister obrany Peter Gajdoš, ktorý má svoje pracovné povinnosti, ale nie sú naňho položené žiadne otázky.
Pán podpredseda, som pripravený odpovedať na otázky v mene pána predsedu vlády.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, dovoľte, aby som v mene pána predsedu vám poďakoval za vašu otázku.
Problematika migrácie predstavuje veľkú výzvu nielen pre Európsku úniu, ale aj globálne. Momentálne je na programe každého fóra, či už na minuloročnom decembrovom rokovaní lídrov Únie v Bruseli, kde sa prediskutoval vonkajší aj vnútorný rozdiel migračnej politiky Európskej únie, zhodnotilo sa, čo sa za posledné dva roky podarilo dosiahnuť a ako túto politiku posilniť. Rovnako sa o téme migrácie diskutovalo aj na nedávnom stretnutí premiérov Vyšehradskej štvorky v Budapešti.
Pozícia Slovenskej republiky je úplne jasná od začiatku vypuknutia krízy. Všetky štyri krajiny V4 odmietajú povinné kvóty. Všetci hovoríme, že podstatná časť migrácie má ekonomický charakter a zhodli sme sa, že ak sa budú prijímať akékoľvek rozhodnutia do budúcnosti, musia byť prijímané na základe dohody všetkých členských štátov Európskej únie. Nie je možné zopakovať, čo sa udialo v roku 2015, keď vtedy namiesto premiérov o povinných kvótach rozhodli jednoduchou väčšinou ministri vnútra. Slovensko je bezpečná krajina a všetci chceme, aby takou aj naďalej zostala. Naša politika je politikou bezpečného Slovenska, za ňou budeme stáť a sme veľmi radi, že rovnaký názor majú aj ostatné krajiny z V4.
Jednoznačne dnes kladieme dôraz na ochranu vonkajšej hranice Európskej únie, Schengenu, zastavenie migračných tokov a riešenie problémov migrácie tam, kde vznikajú. Určite možno hodnotiť pozitívne, že témy ochrany vonkajšej hranice si osvojili aj ostatní partneri a dnes je jednou z jasných priorít v rámci celej Európskej únie. Treba si uvedomiť, že sa rozprávame o téme, ktorá sa dotýka z geografického hľadiska najviac štátov tzv. prvej línie, ako je Taliansko a Grécko. Po uzavretí dohody medzi Európskou úniou a Tureckom a uzavretí západobalkánskej trasy došlo k rapídnemu poklesu migračných tokov na západnom Balkáne. Na druhej strane toky na centrálnej stredomorskej trase aj napriek poklesu v roku 2017 stále prekročili 100-tisíc osôb.
Ako nedávno povedal náš minister vnútra na stretnutí svojich rezortných kolegov v Sofii, solidarita má mnoho tvárí. Z toho dôvodu sme pripravení prispieť k riešeniu problému, musíme ale hľadať také postupy, ktoré naozaj pomôžu. Preto sme sa vo V4 rozhodli prispieť nemalou sumou – až 35 miliónov eur, to znamená každá krajina 8,75 milióna – na projekt ochrany južnej líbyjskej hranice, tzv. Integrated Border Management, ktorý je pod záštitou Talianska. Daný projekt slúži na spomalenie migračných tokov, ako aj na boj proti pašerákom. Treba si tiež uvedomiť, že morská hranica Talianska je aj vonkajšou hranicou Európskej únie a Schengenu, ktorého sme súčasťou a ktorý je naším životným priestorom. V prípade, ak sa dostane Schengen pod tlak a príde k jeho narušeniu, bude to mať aj pre nás veľmi negatívne dôsledky.
O užitočnosti uvedeného príspevku sa chceme spolu s našimi partnermi z V4 ísť do Líbye presvedčiť aj osobne. Momentálne predseda vlády Maďarska Viktor Orbán ako predsedajúci V4 je poverený nájsť vhodný termín v spolupráci s Talianskom, ktoré má v danom projekte vedúcu úlohu. Aj vzhľadom na bezpečnostnú situáciu v Líbyi a nadchádzajúce parlamentné voľby v Taliansku možno odhadnúť uskutočnenie našej návštevy až na druhý polrok 2018. O všetkom vás, samozrejme, budeme podrobne informovať.
Dovoľte mi na záver zdôrazniť, že zoskupenie V4 je mimoriadne úspešný projekt. V regióne dosahujeme historické rekordy, pokiaľ ide o znižovanie nezamestnanosti, hospodársky rast či fiškálnu disciplínu. Aj vďaka Vyšehradskej štvorke sa Európskej únii ako celku darí. My budeme za Európu vždy bojovať, ale chceme, aby Európa počúvala aj nás, naše názory, skúsenosti, naše pocity, teda to, čo hovorí 65 miliónov obyvateľov krajín V4, ktorých reprezentujeme. Od 1. júla 2018 Slovenská republika preberá vedenie V4 od Maďarska a chceme nadviazať na všetko pozitívne, čo sa pod maďarským predsedníctvom udialo.
Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne, vážená pani poslankyňa, tu ste. Aj v roku 2018 bude slovenská ekonomika pokračovať v nastúpenom úspešnom trende. Rast ekonomiky má podľa posledných prognóz Národnej banky Slovenska dosiahnuť 4,3 %, čo je takmer o jednu desatinu viac, ako tomu bolo v roku 2017, pričom súčasné predikcie Národnej banky Slovenska pozitívne pokračujú aj do roku 2019, kedy by mal rast hrubého domáceho produktu dosiahnuť až 4,7 percenta. Štruktúra tohto rastu bude opätovne stáť na zdravých základoch, ktorým je zvýšená dynamika exportu podporená stabilným rastom domáceho dopytu. Spotreba domácností vďaka zlepšujúcemu sa trhu práce vzrastie najrýchlejším tempom od krízy. Rast exportu bude založený hlavne na plánovanom spustení výroby v automobilových závodoch. Pôjde hlavne o nábeh novej automobilovej výroby v bratislavskom Volkswagene a v druhej polovici roka aj v nitrianskom Jaguari Land Rover.
Súčasne máme signály o tom, že aj v tomto roku bude na Slovensku pokračovať vysoká aktivita domácich i zahraničných súkromných investorov v priemysle a to nielen v Bratislavskom, Trnavskom, Nitrianskom či Košickom kraji, ale aj v najmenej rozvinutých okresoch Slovenska. Verejné investície sa budú významne opierať aj o čerpanie eurofondov, pretože v roku 2018 predpokladáme ich postupný intenzívnejší nábeh čerpania.
To, čo je však nevyhnutné sledovať, je odraz makroekonomických čísiel v mikroekonomike ľudí na Slovensku. Preto aj napriek skvelým výsledkom rastu HDP, zvyšujúcemu sa exportu, rastu zahraničného dopytu či znižujúcej sa zadlženosti verejných financií je absolútne nevyhnutné neustále sledovať a niekedy aj tlačiť na vyvážený rast miezd, opätovné zvyšovanie zamestnanosti a krotenie potenciálnych inflačných tlakov. Zamestnanosť sa podľa ekonomických prognóz v tomto roku zvýši o ďalších 28-tisíc pracovných miest, pričom rast bude ťahaný predovšetkým priemyslom a službami. Uvedená tvorba pracovných mies, by tak mala u nás dosiahnuť historicky objektívne minimum 7,3 % s úrovňou evidovanej miery nezamestnanosti pod 6 percent. Opätovný zvýšený dopyt na pracovnom trhu bude zároveň sprevádzaný zvyšovaním miest o 4,6 % a naďalej bude zrýchľovať svoje tempo a to nielen vďaka rastu produktivity práce či bežnej inflácii, ale aj vďaka opatreniam vlády týkajúcim sa tlaku na zvyšovanie minimálnej mzdy a príplatkom za víkendovú a nočnú prácu.
Aj napriek súčasnej vynikajúcej kondícii slovenskej ekonomiky však nesmieme zabúdať na výzvy, ktoré rok 2018 prináša v podobe potreby podpory zvyšovania technologickej a informačnej úrovne priemyslu, kvality a vzdelania zamestnancov, dobudovania infraštruktúry plošne podporujúcej rozvoj všetkých regiónov a neustáleho zreteľa na fakt, že Slovensko je mimoriadne otvorená ekonomika a akýkoľvek výkyv u kľúčových obchodných a investičných partnerov aj napriek súčasnému optimizmu vo svetovej ekonomike môže mať na nás negatívny dopad. Musíme si tak uvedomiť, že aj keď miera evidovanej nezamestnanosti v niektorých okresoch klesla už pod dve percentá, vo vybraných okresoch južného a východného Slovenska je stále dvojciferná, preto prioritou vlády zostáva aj v tomto roku podpora najmenej rozvinutých okresov, najmä prostredníctvom regionálnych príspevkov, eurofondov, podpory sociálnej ekonomiky, dotiahnutím ďalších nových domácich a zahraničných investícií, ako aj budovaním nevyhnutnej rozvojovej infraštruktúry.
Pokiaľ ide o štrukturálny nedostatok pracovnej sily na západnom Slovensku, rozbiehame so zamestnávateľskými organizáciami projekt rekvalifikácie stredoškolákov, ktorá bude prebiehať priamo vo firmách. Vláda sa bude naďalej usilovať prijímať také opatrenia hospodárskej politiky, aby sme v budúcnosti dosiahli rovnomerný ekonomický rast a vyrovnanú mieru nezamestnanosti vo všetkých regiónoch Slovenska.
Vážená pani poslankyňa, na tomto mieste mi nedá nepoukázať aj na fakt, že súčasná vláda plní svoje ciele v oblasti napĺňania rozpočtu, ale zároveň sa veľmi zodpovedne správa aj k budúcnosti Slovenska. Hlavnou ambíciou rozpočtovej politiky je aj naďalej cieľ dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti verejných financií. Deficit verejnej správy v roku 2018 je stanovený vo výške 0,83 % hrubého domáceho produktu a hrubý dlh na úrovni 49,9 % HDP, čo je najnižšia úroveň od roku 2012. Zodpovednú a úspešnú hospodársku a rozpočtovú politiku našej vlády oceňujú aj vo svete, na rozdiel od našej opozície a niektorých médií a analytikov, a preto môžeme byť spoločne hrdí na to, že ministra financií Petra Kažimíra mesačník The Banker patriaci do skupiny Financial Times vyhlásil za najlepšieho ministra financií za rok 2017.
Ďakujem vám za pozornosť. Pán podpredseda, skončil som.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, prezidentské voľby v Českej republike, akokoľvek pre nás blízkej susednej krajine, vnímame aj ako vnútropolitickú záležitosť. Samozrejme, rešpektujeme ich výsledok a považujeme ho za jasné vyjadrenie slobodnej a demokratickej vôle českých občanov. Rád by som pri tejto príležitosti podčiarkol relatívne vysokú volebnú účasť v druhom kole, ktorého sa zúčastnilo 66,6 % voličov a bola to historicky druhá priama voľba českého prezidenta, v ktorej druhýkrát zvíťazil Miloš Zeman. Obhájil prezidentský mandát a občania mu dali možnosť pokračovať a reprezentovať Českú republiku.
Som presvedčený, že prezident Miloš Zeman aj v druhom funkčnom období bude jedným z rozhodujúcich katalyzátorov ďalšieho posilňovania nadštandardných a výnimočne blízkych vzťahov medzi našimi krajinami. Ako sám informoval hneď po svojom opätovnom zvolení, jeho prvá oficiálna bilaterálna návšteva bude smerovať opäť na Slovensko.
Rok 2018 bude zároveň rokom pripomínania si historických medzníkov, ktoré spájajú oba naše národy. Verím, že spoločným úsilím sa nám podarí v plnom rozsahu zužitkovať jedinečný potenciál vyhláseného roku slovensko-českej a česko-slovenskej vzájomnosti a celý rad osmičkových výročí významných dejinných udalostí. Uvedené výročia chceme využiť na spoločnú prezentáciu dvoch mimoriadne úspešných štátov v regióne strednej Európy, ktoré sú pevnou súčasťou európskeho hodnotového systému. Chceme celej Európe ukázať, že aj rozdelenie štátov môže byť predpokladom pre dobré vzájomné vzťahy a môže byť úspešným príbehom.
Vážený pán poslanec, čo sa týka vašej otázky porovnávania volieb v Česku a na Slovensku, toto implikuje hodnotenie vnútropolitického vývoja v susednej krajine, ktorého by som sa rád zdržal. Ale ak sa pýtate na paralely medzi Českom a Slovenskom, tak musím v uvedenej súvislosti pripomenúť, že ústavným inštitútom priamej voľby hlavy štátu sa Česká republika inšpirovala práve na Slovensku a podobnosť vidím najmä v neustálych výkrikoch o nebezpečnej polarizácii či už slovenskej, alebo českej politiky, ktoré mi pripadajú ako umelá túžba polarizáciu vyvolávať. Každý rozumný človek však vie, že vždy budú v spoločnosti existovať rôzne názory na zásadné problémy. A rovnaké je v Čechách a na Slovensku hlavne to, že najúspešnejší pri polarizácii sú tí politickí predstavitelia, ktorí v parlamentných voľbách zvyknú byť menej úspešní a práve cez polarizáciu ako by si chceli kompenzovať svoj neúspech vo voľbách.
Na záver však musím pripomenúť, že Česká a Slovenská republika majú medzi sebou vzťah, ktorý je výnimočný vo svete. Aj vďaka Milošovi Zemanovi sme susedia, ktorí sa vždy podporujú a aj keď sme sa rozdelili, vieme seriózne spolupracovať ako partneri v medzinárodných zoskupeniach, v ktorých sme členmi.
Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda.