26. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v mene ministra životného prostredia, ktorého dnes zastupujem, vám ďakujem za položenú otázku. Dovoľte mi prečítať odpoveď pána ministra Lászlóa Sólymosa:
Cieľom distribúcie verejných investícií do životného prostredia je zvyšovanie jeho kvality. Slovensko vykazuje v medzinárodnom porovnaní nadpriemerné výsledky pri znižovaní skleníkových plynov, no veľkou výzvou je odpadové hospodárstvo alebo kvalita ovzdušia. Výdavky, ktoré Slovensko vynakladá na ochranu životného prostredia, sú porovnateľné s Českou republikou, Maďarskom, Poľskom a ďalšími členskými štátmi Európskej únie. Pravdou je, že zdroje Európskej únie sa v značnej miere podieľajú na budovaní environmentálnej infraštruktúry a bez nich by realizácia projektov v oblasti životného prostredia v takej miere, ako ju poznáme, nebola možná.
V tejto súvislosti je však potrebné vziať do úvahy aj skutočnosť, že budovanie environmentálnej infraštruktúry, napríklad v oblasti vodného hospodárstva, by bez využitia verejných zdrojov viedlo k zdraženiu verejnoprospešných služieb poskytovaných verejnou infraštruktúrou pre občanov, napríklad v prípade financovania budovania kanalizácie alebo vodovodu zo súkromných zdrojov, teda bez dotácií by došlo v súlade s pravidlami cenovej regulácie k nárastu cien vodného a stočného.
Rovnako netreba zabúdať ani na to, že existuje vzájomná súvislosť medzi požiadavkami vyplývajúcimi z legislatívy Európskej únie v oblasti životného prostredia na jednej strane a podporou z fondov Európskej únie poskytovanej v rámci kohéznej politiky na strane druhej. Cieľom kohéznej politiky je totiž okrem iného zabezpečiť plnenie požiadaviek environmentálnej legislatívy Európskej únie za účelom ochrany životného prostredia, ale aj zdravia občanov a zlepšenia ich kvality života. To je zrejmé aj na úrovni stratégie a politiky Európskej únie a jej cieľov v oblasti využívania fondov Európskej únie. Aj z tohto dôvodu Európska únia v rámci kohéznej politiky vytvára osobitný priestor a poskytuje vysoké sumy zdrojov práve na oblasť životného prostredia. Dôkazom toho je skutočnosť, že oblasť životného prostredia je jednou z oblastí, ktorá je v súlade s legislatívou Európskej únie oprávnená na podporu Kohézneho fondu. A práve z Kohézneho fondu je financovaný rozhodujúci podiel environmentálnej infraštruktúry.
V roku 2017 prebehla na ministerstve životného prostredia Slovenskej republiky v spolupráci s ministerstvom financií Slovenskej republiky revízia výdavkov s cieľom navrhnúť výdavkové a štrukturálne opatrenia na zefektívnenie investičného balíka a zvýšenie účinnosti jednotlivých programov na ochranu životného prostredia. Jedným z jej záverov bolo posilniť princíp hodnoty za peniaze v procese prípravy a hodnotenia investícií. Všetky veľké investičné projekty by mali mať na začiatku investičného procesu vypracovanú analýzu nákladov a prínosov.
V roku 2018 by sa mala aktualizovať rezortná metodika na hodnotenie nákladov a prínosov investičných projektov v životnom prostredí s cieľom zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Tak isto je vhodné uplatniť nové finančné mechanizmy pri udržateľnom financovaní životného prostredia. Jednou z možností, ktorá bola definovaná aj v spomínanej revízii výdavkov, bolo využiť potenciál Environmentálneho fondu a zvýšiť využívanie úverov, ktoré sú v súčasnosti nezaujímavým produktom, a to napríklad zavedením úverovo-dotačnej schémy.
Z pohľadu udržateľnosti verejných financií je potrebné rozšíriť a uplatňovať aj princíp "znečisťovateľ platí", teda náklady majú byť prenesené na znečisťovateľov. Tento princíp bol zavedený napríklad novelou zákona o odpadoch, kedy sa právnická osoba musí finančne postarať o výrobok v čase, keď sa stane odpadom.
Čo sa týka budúceho programového obdobia, čísla v objeme zdrojov z Európskej únie pre jednotlivé členské štáty zatiaľ nie sú známe. Rovnako nie sú známe jednotlivé oblasti podpory. Kohézna politika Európskej únie bude pokračovať aj naďalej a v záujme ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bude presadzovať v rámci nej možnosť podpory investícií do zlepšenia kvality a ochrany životného prostredia.
Ďakujem.

Ďakujem.
Doplňujúca otázka, pán poslanec, nech sa páči.

Ďakujem pekne. No, úplne jasnú odpoveď, pán minister, sa mi z prečítania odpovede pána ministra Sólymosa nepodarilo dekódovať, ale ďakujem pekne, viem viac, než som vedel pred touto odpoveďou.

Ďakujem.
Otázka číslo osem od pána poslanca Jurzycu ministerke školstva, vedy, výskumu a športu Martine Lubyovej. Otázka znie: "Vážená pani ministerka, podľa hlavnej školskej inšpektorky by riešením problému nedovoleného vylepšovania výsledkov testov externej časti maturít mohla byť existencia nezávislých testovacích centier. Súhlasíte, prípadne robíte aj opatrenia v tomto smere?"
Nech sa páči.

Vážený pán predseda, ďakujem za slovo, vážený pán poslanec, ďakujem za otázku. Je to veľmi zaujímavá otázka. Rozhodne súhlasíme so závermi školskej inšpekcie o tom, že na niektorých druhoch škôl dochádza k nedovolenému správaniu žiakov a zrejme niekedy aj u pedagógov v rámci hodnotenia týchto maturitných skúšok. Tieto nálezy pozorne skúmame a myslím, že nálezy školskej inšpektorky sa; alebo sú podporované aj konštatovaniami NÚCEM-u, nášho, našej priamo riadenej organizácie, ktorá niektoré tieto testy organizuje. Takže venujeme tomu veľkú pozornosť a chceme tento stav odstrániť. Musíme rozlišovať ale to, čo vieme urobiť v krátkodobom horizonte, to, čo vieme urobiť v stredno- a dlhodobejšom horizonte.
Pokiaľ ide o ten krátkodobý horizont, tak pripravujeme zmeny v školskom zákone, čiže zákon 245/2008, a to tak, že chceme ustanoviť, aby sa na maturity komplet vzťahoval podobný režim, ako je to pri Testovaní 9. To znamená, že kompletne by tie maturity boli strážené a organizované pedagógmi externými, to znamená, že by bola rotácia pedagógov z iných škôl. Pri Testovaní 9 sa to už osvedčilo, vidno to naozaj aj v homogenite tých výsledkov, zatiaľ čo maturita je zatiaľ v takom zmiešanom režime, že niekde sa zúčastňujú externí pedagógovia a niektoré časti si hodnotia sami interní pedagógovia. Čiže toto je to, čo vieme urobiť a chceme urobiť v krátkodobom horizonte a sľubujeme si od toho, že naozaj tá objektivita sa zvýši, lebo máme dobré skúsenosti s Testovaním 9.
Pokiaľ ide o tie testovacie centrá, ja to osobne pokladám za progresívne riešenie, treba ale, samozrejme, brať do úvahy rozpočtové a kapacitné obmedzenia tej siete. Ale máme národný projekt, ktorý sa skončil v roku 2015, implementoval ho ten NÚCEM, Národný ústav certifikovaných meraní, ten projekt sa nazýval Zvyšovanie kvality vzdelávania na základných a stredných školách s využitím elektronického testovania, a v rámci tohto projektu boli už odpilotované tzv. testovacie centrá na školách, v ktorých v elektronickom externom prostredí mohli prebiehať tieto testy. To znamená, že už v minulom školskom roku sa táto elektronická forma akoby pilotne testovala na školách, ktoré prejavili záujem, a bolo to 110 škôl a spolu sa zúčastnilo na tejto forme 2 151 žiakov.
To znamená, v budúcnosti by sme chceli stavať v tom strednodobom horizonte na týchto skúsenostiach a rozširovať ďalej tieto testovacie centrá, ktoré pokladám za dobrý nápad, samozrejme, teda nejak to naprojektovať aj v rámci národného programu reforiem. Teraz pracujeme na tom, aby sa toto elektronické testovanie rozšírilo aj na ďalšie predmety, a to cudzie jazyky. Čiže systematicky sa to snažíme takto rozšíriť na celý diapazón tých predmetov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Doplňujúca otázka? Nie. Pán poslanec nemá záujem.
Ďalšia otázka je znovu od pána poslanca Jurzycu adresovaná ministrovi zdravotníctva Tomášovi Druckerovi a znie: "Vážený pán minister, v publikácii OECD Health at a Glance 2017 chýbajú údaje za SR napríklad v tom, či lekári venujú dosť času konzultáciám s pacientmi, či o úmrtnosti pacientov do 30 dní po hospitalizácii na infarkt, hoci údaje za susedné Česko nechýbajú. Budú v budúcej publikácii?"
Nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, k odpovedi pre pána poslanca Jurzycu stručne skúsim odpovedať. OECD dáta sa vypĺňajú na základe daných možností informačných systémov jednotlivých členských krajín. Okrem kľúčových indikátorov sú mnohé, kde napríklad aj Slovensko vypĺňa a niektoré iné členské krajiny nie.
Na Slovensku v súčasnosti Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky disponuje údajmi o úmrtnosti pacientov do 30 dní po hospitalizácii a prezistí, prečo tieto údaje nie sú zasielané do OECD. K dnešnému dátumu nemáme systém merania času konzultácií u lekárov, čo je dôvod, prečo sa táto informácia nezasiela. Je možné, že niektoré členské krajiny túto hodnotu ručne dopočítavajú na základe počtu pacientskych návštev, ordinačného času lekárov, na základe elektronického zdravotníctva alebo iným spôsobom. Tento údaj vieme poskytnúť aj my, ale nevieme ho v súčasnosti presne merať a predpokladáme, že práve vďaka elektronickému zdravotníctvu budeme lepšie vedieť aproximovať tento údaj.

Ďakujem.
Doplňujúca otázka, pán poslanec? Nie.
Ďalšou otázkou, asi poslednou, znova od pána poslanca Jurzycu, adresovaná ministrovi financií Petrovi Kažimírovi: "Vážený pán minister, počet cudzincov na našom trhu práce sa zvyšuje. Má ministerstvo metodiku na sledovanie dopadu tohto javu na verejné financie?"
Nech sa páči.

Vážený pán poslanec, v mene pána ministra financií vám budem sprostredkovávať jeho odpoveď: Ministerstvo financií má predpoklady o náraste cudzincov implicitne zahrnuté v makroekonomických prognózach v raste zamestnanosti a spotrebe domácností. Tieto dva údaje podľa ESA konceptu počítajú okrem rezidentov aj s nerezidentami na Slovensku. Výsledná makroekonomická prognóza následne vstupuje ako predpoklad do prognóz daňových príjmov, z ktorých vychádza rozpočet verejných financií.
Toľko odpoveď pána ministra. Ďakujem.

Je nejaká doplňujúca otázka? Nie je.
Takže otázka číslo 11, pán poslanec Klus sa pýta podpredsedu vlády a ministra vnútra Slovenskej republiky: "Vážený pán minister, rád by som sa vás opýtal, aké konkrétne kroky pripravujete v záujme zvýšenia volebnej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu tak, aby sme predišli historicky najnižším výsledkom."
Poprosím vás, zastavte čas. Pán podpredseda vlády už je tu.