26. schôdza

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, nevedela som ani, že budem pokračovať v podstate v téme, ktorú pani podpredsedníčka začala, ale opakovanie je matkou múdrosti a je preto treba povedať aj o tom, čo naozaj bolo dokázané na úrovni Európskej komisie.
Ja poznám osobne ľudí, ktorí stáli pri zrode tohto zákona, a viem, že ste do jeho tvorby povolali odborníkov naslovovzatých. Tomu sa teším, naozaj to je vidieť. Je z tohto návrhu zákona vidieť, že títo odborníci sa snažili vyvarovať chybám spred desať rokov. Ja viem, veľmi dobre si pamätám toto obdobie a viem, že o sociálnych podnikoch pojednával zákon o službách zamestnanosti. A je veľmi dobré a správne, že ste prišli s celistvým novým zákonom o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.
Aj ja sa obávam ako moja predrečníčka, že tento zákon prichádza neskoro. Hovorí sa síce, že nikdy nie je neskoro, ale som presvedčená, že pre riešenie našej katastrofálnej situácie s dlhodobo nezamestnanými je naozaj neskoro. Pre Slovensko je to obrovskou škodou práve takýto čas, že je neskoro. Dalo sa to napraviť a nemali by sme tu takúto armádu dlhodobo nezamestnaných, aj keď sa každý mesiac chválite s tým, že už ich toľko nie je. Ja vám poviem aj niektoré čísla ešte k tomuto problému, ale veľmi, určite by sme ich tu toľko nemali, keby spred desať rokov sa nestalo, že sa tieto sociálne podniky naozaj vytunelovali. A o tom je potrebné hovoriť.
Bolo to presne pred desiatimi rokmi a bola som tomu účastná vtedy ako tí, ktorí sa snažili vytvoriť takéto sociálne podniky, ale nikdy sa to nestalo. Nemohli sme. Dnes neexistuje ani jeden zo sociálnych podnikov, na ktorých bolo vyčlenených viac ako 23 miliónov eur. Európska komisia, tak ako to tu bolo povedané, pri audite odhalila závažné pochybenia a nakoniec sa viac ako 11 miliónov eur uhradilo zo štátneho rozpočtu, pani poslankyňa, teda z našich peňazí, z peňazí daňových poplatníkov. Takže žiadne eurofondy, naše peniaze.
A za toto sme všetci zodpovední a nehovorte nám o tom, že to nemáme pripomínať, lebo ja tu skoro každú schôdzu počujem pripomenutie, ako za všetko môže vláda pani Radičovej, ktorá tu bola, myslím si, že 16 či 17 mesiacov. Nie je to vrátenie, nie je to o tom, aby som vám tu vracala práve toto, čo na každej schôdzi počujem. Ale toto sú skutočné fakty. Takéto peniaze sme zaplatili, ale o čo, čo je horšie, že sme nepomohli ľuďom, ktorí nám teraz chýbajú na trhu práce, pretože sú nezamestnaní dlhodobo, viac ako 12 mesiacov, niektorí viac ako 24 mesiacov. Presne pred desiatimi rokmi, to bolo to obdobie pred desiatimi rokmi, kedy mali byť tieto nástroje v sociálnych podnikoch naštartované.
A aby som len nehovorila do vetra, tak som si všimla trošku štatistiku, pán minister, takže všimla som si, že odkedy sa problému dlhodobo nezamestnaných venujete, a to je jeden rok dozadu, porovnávam štatistiku apríl 2016 až apríl 2017, tak z úradov práce bolo vyradených viac ako 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných. Neviem síce, či si našli všetci prácu, ale oni teraz nie sú v evidencii nezamestnaných.
Ale to vaše prvé obdobie v úrade, kedy ste nastúpili v apríli 2012 a skončili ste v apríli 2016, za tieto štyri roky ste sa nevenovali tejto téme dlhodobo nezamestnaných. Vtedy bol úbytok v evidencii iba 25-tisíc. Takže zopakujem, za štyri roky 25-tisíc ubudlo z evidencie dlhodobo nezamestnaných a za jeden rok, kedy ste, naozaj už vám veľmi tieklo do topánok, tak ste začali s tým niečo robiť, tak za jeden rok bolo, posledný jeden rok bolo vyradených viac ako 45-tisíc dlhodobo nezamestnaných.
Ale čo sa nezmenilo vôbec, absolútne, tak to je pomer medzi nezamestnanými evidovanými a dlhodobo nezamestnanými evidovanými. My ich máme stále polovicu, teda pomer 50:50, a to je ten problém. A týchto 120-tisíc dlhodobo nezamestnaných už stratilo pracovné návyky aj zručnosti a všetci nám teraz chýbajú na trhu práce. My sme ich potrebovali aspoň polovicu. A som presvedčená, že s nimi sa dalo pracovať. Teraz to bude oveľa, oveľa ťažšie, preto hovorím, že je to neskoro, a podložila som to aj týmito číslami.
Napriek tomu, napriek tomu som rada, že tento zákon je v pléne, aj keď je to iba krok A, čo sa týka problému dlhodobo nezamestnaných. Dlhodobú nezamestnanosť tento zákon nevyrieši. Za hnutie naše Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti môžem povedať, že máme riešenia na dlhodobú nezamestnanosť, a tiež hovorím, že áno, niektoré z nich môže riešiť aj navrhovaný zákon. My sme si osvojili aj pripomienky ďalších odborníkov, ktorí vstupovali do medzirezortného pripomienkovacieho konania, a preto prídeme na druhú schôdzu, na ďalšiu schôdzu k tomuto zákonu s pozmeňovacími a doplňujúcimi návrhmi a budeme vás žiadať o dialóg.
A aby tu teda bolo aj zodpovedané, či tento zákon podporíme, tak je to naozaj o tom, ako budeme rokovať o našich pozmeňujúcich návrhoch, aby sme ho zlepšili, tento zákon, tento návrh, a ako budú aj prijaté.
Ďakujem.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, vážený pán minister, ja sa tiež úprimne teším, že máme tu takýto návrh zákona, ktorý by možno mohol zlepšiť podmienky mnohým, tak ako sú popísané, znevýhodneným a zraniteľným skupinám obyvateľov v tejto krajine, pretože naozaj nie sú to len dlhodobo nezamestnaní, ktorí sa ocitajú v nezávideniahodných situáciách, ale sú to, samozrejme, aj zdravotne postihnutí, ale sú to aj ďalší ľudia, ktorí u nás už spadajú často pod hranicu chudoby. Sú to napríklad aj ľudia, ktorí žijú sami. Sú to jednotlivci, takže, ktorí majú problém nejakým spôsobom sa finančne zabezpečiť. A pre toto je prínosom pre naozaj pre širokú skupinu ľudí.
Pri tomto návrhu zákona, keď som si ho čítala, tak som si hneď predstavila príklad, ktorý uvádzal pán na seminári, príklad z Belgicka, kde takisto tento systém funguje, a teda pozerali sme naozaj s otvorenými očami, čo všetko sa s tým dá dosiahnuť a aké všelijaké služby sa pomocou sociálnych podnikov dajú zabezpečiť. A teda boli zameraní predovšetkým na služby, ktoré napríklad nikto robiť nechce, to sú rôzne opravy spotrebičov, možno bicyklov, a ktoré proste si ťažko hľadajú skupiny podnikateľov, ktoré by sa im venovali. Čiže aj na toto by mohli sociálne podniky slúžiť.
Keďže už pani podpredsedníčka tu spomínala napríklad sociálne podniky na bývanie, ja by som v tejto chvíli chcela upozorniť na to, že naozaj ten štvornásobok životného minima, ktorý ona spomínala, je pre, napríklad pre osoby so zdravotným postihnutím veľmi nízky, nízka hranica, respektíve keď teraz práve v týchto dňoch prebieha jedna veľká mediálna kauza o tom, ako vozičkári prišli o peniaze aj o byt, a to nielen preto, že si nedávali pozor. Oni si naozaj pozor dávali, ale preto, že tá situácia je tak zúfala s tými bytmi, keď si otvoríte články, v ktorom sa o tom písalo, ako im realitná kancelária chcela hľadať náhradné bývanie, ktoré im bude hradiť, tak ich našla presne nula. A to je tá realita, preto by tieto sociálne podniky napríklad na bývanie vôbec, čo sa týka zdravotne postihnutých, nemali mať žiadnu hranicu, pretože tie podmienky máme takto nastavené momentálne.
Ďalej sa spomínalo, že v tých sociálnych podnikoch pracujú naozaj odborníci, ktorí teda s tými pracovnými, teda s tými skupinami znevýhodnenými alebo zraniteľnými pracujú. Čiže treba si dávať pozor aj na to, aby naozaj tam v nich tí odborníci pracovať mohli a aby sa teda tie zdroje na tých odborníkov našli.
Ako kvetnato tu o sociálnych podnikoch rozprával pán Blaha. Ja by som veľmi si želala, aby to takto fungovalo, ale pretože vieme, že ako mnoho vecí u nás funguje alebo nefunguje, a to ja sa nebudem už vracať k prípadom alebo teda k projektom pani Tomanovej alebo teda za čias pani Tomanovej, ale napríklad oveľa neskôr, keď sa zmenili priority vlády a peniaze sa len presunuli niekam inam, aby sa toto isté nestalo aj sociálnym podnikom, že nejakým spôsobom sa na ne vyčlenia financie a zrazu sa zmenia priority a ostanú nám zo zákona len paragrafy, ktoré budú nepoužiteľné.
V tomto prípade je tam taká stať, že podpora v širšom priestore. Budem veľmi rada, keď sa dopracujeme až sem, pretože neviem, v akom horizonte by mali naplno sociálne podniky fungovať. Ale napríklad už aj spomínané servisné poukážky, ak som to ja dobre zachytila, tak je to pomerne nákladná záležitosť a neviem si dosť dobre predstaviť, kto, akým spôsobom to bude fungovať, kto to bude zabezpečovať, respektíve akí ľudia, či sa budú na to najímať ďalší zamestnanci alebo kto, akým spôsobom toto celé prebehne. Lebo v opačnom prípade opäť tento nástroj by mohol ostať len na papieri. Takýchto nástrojov máme v zákonoch niekoľko. Sú to agentúry osobnej asistencie, agentúry podporovaného zamestnávania, to tu opakujem už niekoľkokrát. Niektoré zákony by sa mali vyhodnocovať aj z toho hľadiska, ako sa napĺňajú a či neostali, neostal len dobrý nápad na papieri.
Keď sa bavíme o tom, že môže nastať zmena situácie, teraz ja sa budem asi chvíľku obávať, či s príchodom sociálnych podnikov nenastane situácia, že nám začnú zanikať chránené pracoviská, chránené dielne, pretože v podstate aj tie sociálne podniky budú sa na sociálne podniky, na registrované sociálne podniky transformovať existujúce podniky a firmy možno. To znamená, že aj chránené dielne, chránené pracoviská, možno sa od toho očakáva a obávam sa, aby sa potom nejaké zdroje ďalšie nehľadali v iných rozpočtových položkách, ktoré doteraz fungujú.
Poslednú vec, ktorú by som chcela spomenúť, je bezbariérovosť. Pán minister mi tu často vyčíta, že teda kritizujem, že jasle, že som proti tomu, aby bola bezbariérovosť v jasliach. Ale o sociálnych podnikoch neviem nič. A naopak, sociálne podniky by mali slúžiť, je tam samostatná skupina, zdravotne postihnutí ľudia, v zákone spomenutá. Akým spôsobom toto bude zabezpečené? Pretože podľa toho, čo tu máme, a podľa toho, akým spôsobom momentálne aj prebieha opäť, akým spôsobom sa zabezpečuje bezbariérovosť, teda fyzická, fyzické odstraňovanie bariér a hlavne akým spôsobom sa toto kontroluje, nikam sme sa stále nepohli. A ja sa obávam, že aj tie sociálne podniky opäť týmto ľuďom slúžiť nebudú.
Takže chcela by som veriť, že tento nástroj pomôže ľuďom, ktorí sú odkázaní na pomoc, a teda napríklad aj ľuďom so zdravotným postihnutím. Ale, ako tu už povedal pred chvíľou pán Dostál, obávam sa, že to dopadne tak ako vždy.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda, pán podpredseda Národnej rady. Dámy a páni, dovoľte, aby som vás informoval o správe Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá k návrhu na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu. Máme to, ako už povedal pán podpredseda, pod tlačou 841.
Člen Rady pre vysielanie a retransmisiu pán profesor Mojmír Mamojka oznámil listom, že, 14. decembra 2017 predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, že podľa § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov sa vzdáva funkcie člena rady.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky sa listom č. 784/2017 z 19. decembra 2017 obrátil na predsedov všetkých poslaneckých klubov, profesijné a občianske združenia pôsobiace v oblasti kultúry, periodickej tlače a ostatných prostriedkov verejných informácií, aby v určenej lehote predložili Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá návrhy kandidátov na člena rady.
Výbor dostal tieto návrhy kandidátov na doplnenie rady, budem čítať bez titulov: Pán Peter Alakša, pán Milan Blaha, pán Dušan Budzak, pán Ján Dianiška a pán Ján Ikrényi.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá posúdil predložené návrhy kandidátov na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú požadované náležitosti a predložené návrhy sú v súlade s kritériami uvedenými podľa § 7 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá po zvážení týchto skutočností v prijatom uznesení č. 83 z 30. januára 2018 vyslovil súhlas s návrhom na voľbu člena Rady pre vysielanie a retransmisiu, pod tlačou 841, a odporúča Národnej rade Slovenskej republiky, aby
a) konštatovala, že v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov skončilo dňom 13. decembra 2017 funkčné obdobie pánovi profesorovi Mojmírovi Mamojkovi,
b) je potrebné zvoliť jedného člena rady, aby Rada pre vysielanie a retransmisiu mala deväť členov podľa § 6 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov.
2. Zvolila podľa § 6 ods. 1 a § 8 ods. 3 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov jedného člena Rady pre vysielanie a retransmisiu na obdobie do 16. februára 2023.
3. Uskutočnila opakovanú voľbu v prípade, že nebude zvolený jeden člen z navrhovaných kandidátov. Do opakovanej voľby postupujú dvaja kandidáti, ktorí získali najvyšší počet hlasov. Pri rovnosti počtu hlasov postupujú všetci kandidáti, ktorí majú rovnaký počet hlasov.
Pán podpredseda, ďakujem pekne, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán navrhovateľ, kolegyne, kolegovia, moja, môj príspevok do rozpravy vlastne je len otázkou, je to technická otázka, že máme tu jedného z kandidátov, ktorý sa volá pán magister Milan Blaha, a keďže tu máme pána poslanca Ľuboša Blahu a pani poslankyňu Blahovú, tak ja chcem vedieť, či nie je náhodou v nejakom príbuzenstve s jednou z týchto osôb.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Odpoveď pani poslankyni je veľmi jednoduchá. Pán kandidát Blaha je otcom pána poslanca Blahu. Hovorím to veľmi otvorene a korektne, dali sme si tieto veci aj preveriť právnikmi. Právnici tvrdia, že nie je to v žiadnom rozpore s prijatou zákonnou normou, takže asi toľko.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Vážený pán predsedajúci, 22. decembra 2017 sa skončilo funkčné obdobie Viliamovi Mikulášovi, členovi Regulačnej rady, ktorého na návrh Národnej rady Slovenskej republiky vymenoval prezident Slovenskej republiky na obdobie šiestich rokov.
Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2000 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach na uvoľnené miesto člena Regulačnej rady navrhuje nového kandidáta ten, kto navrhol člena rady, ktorého členstvo zaniklo. Na každé miesto člena rady sa navrhujú dvaja kandidáti. Z uvedeného dôvodu je potrebné vykonať voľbu kandidátov na člena Regulačnej rady.
Za člena Regulačnej rady môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky.
V dňoch 12. a 13. decembra 2017 sa v Národnej rade Slovenskej republiky konala voľba a opakovaná voľba kandidátov na člena Regulačnej rady. Kandidátmi v tejto voľbe boli páni Ľubomír Blaško, Milan Jarás a Jozef Mihalčin. Vo voľbe ani v opakovanej voľbe nebol zvolený žiadny z navrhovaných kandidátov, keďže nikto nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Predsedníčka výboru pre hospodárske záležitosti listom z 13. decembra 2017 vyzvala predsedov klubov, poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a poslancov, ktorí nie sú zaradení do klubov, aby predložili návrhy kandidátov do novej voľby v súlade s čl. 16 volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov.
V stanovenom termíne bolo predložených šesť návrhov na voľbu kandidátov. Sú nimi: Ľubomír Blaško, Ján Ďuriš, Ivan Galbička, Eduard Hulík, Milan Jarás a Jozef Mihalčin.
Výbor na 50. schôdzi dňa 25. januára 2018 posúdil predložené návrhy a konštatoval, že všetci kandidáti spĺňajú predpoklady ustanovené v § 7 ods. 5, 7, 9 a 10 citovaného zákona. Výbor odporučil vykonať akt voľby podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní funkcionárov a v súlade s nimi navrhol ďalší postup, a to:
1. Zvoliť dvoch kandidátov na člena Regulačnej rady verejným hlasovaním (bol daný návrh, aby bolo tajné) a použitím technického zariadenia o každom navrhovanom hlasovať osobitne.
2. Ak nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, t. j. dvaja kandidáti, vykonať podľa čl. 15 volebného poriadku opakovanú voľbu. Do opakovanej voľby postupujú všetci nezvolení kandidáti.
3. Ak ani v opakovanej voľbe nebude zvolený požadovaný počet kandidátov, t. j. dvaja kandidáti, navrhujem vykonať novú voľbu podľa čl. 16 volebného poriadku na ďalšej schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vzhľadom na skutočnosť, že členke Súdnej rady Alene Šiškovej zvolenej Národnou radou uplynulo funkčné obdobie a Národná rada na 23. schôdzi 12. decembra 2017 nezvolila člena Súdnej rady, je potrebné vykonať novú voľbu.
Predseda Národnej rady opätovne vyzval oprávnené subjekty, aby návrhy kandidátov na člena Súdnej rady podávali ústavnoprávnemu výboru v lehote do 19. januára 2018 do 16. hodiny. V určenom termíne bol predložený jeden návrh.
Kandidáti musia spĺňať podmienky ustanovené v čl. 141a ods. 2 ústavy a v § 3 ods. 2 zákona o Súdnej rade. Členom Súdnej rady môže byť len osoba, ktorá je bezúhonná, má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe.
Ústavnoprávny výbor prerokoval návrhy kandidátov na člena Súdnej rady na svojej 63. schôdzi. Uznesením č. 338 konštatoval, že JUDr. Michal Mišík spĺňa ustanovené podmienky.
Ústavnoprávny výbor odporučil vykonať voľbu podľa ustanovení zákona o rokovacom poriadku Národnej rady a volebného poriadku o voľbe a odvolávaní iných funkcionárov schváleného uznesením Národnej rady č. 498 zo 17. júna 2011.
Pán predsedajúci, môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, opakovane sa pokúšame zvoliť člena Súdnej rady, dôležitého orgánu súdnictva, najdôležitejšieho orgánu súdnictva v podstate, a z jeho osemnástich členov si deväť spomedzi seba volia sudcovia a po troch nominujú alebo volia zástupcovia iných mocí, teda troch prezident, troch vláda a troch volí parlament.
Jedno miesto je už sedem mesiacov neobsadené. Koalícia vzhľadom na nedohodu odkladala tú voľbu zo schôdze na schôdzu, až nakoniec sa kandidátka, ktorú navrhol pán predseda ústavnoprávneho výbor Madej zo SMER-u – sociálnej demokracie a s ktorou nesúhlasila pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská z MOST-u – HÍD, stiahla svoju kandidatúru, tak sme potom hlasovali iba o kandidátovi Allanovi Böhmovi, ktorého som navrhol ja, a teda nedostal vašu dôveru.
Teraz ideme voliť z jedného kandidáta, ktorého opäť navrhol pán poslanec Madej, predseda ústavnoprávneho výboru, a teda beriem to ako návrh strany SMER – sociálna demokracia. Navrhnutý kandidát je advokát, volá sa Michal Mišík a nepochybne spĺňa tie formálne náležitosti, ktoré by kandidát na člena Súdnej rady mal spĺňať. Keď však volíme člena správnej rady, tak by sme mali dbať nielen o to, či spĺňa tie formálne náležitosti, ktoré hovorí ústava, že má právnické vzdelanie, má 15-ročnú prax v právnickom povolaní, je bezúhonný, to znamená, že nemá v registri trestov žiadny záznam, ale mali by sme sa snažiť, aby sme tam zvolili osobnosti, ktoré sú na dostatočnej úrovni z hľadiska odborného aj morálneho.
Zaujímavosťou, ktorá mne hneď udrela do očí, keď som sa dozvedel, že pán Mišík kandiduje, je, že prakticky nikto o ňom nič nevie. Samozrejme, že to, že ja o niekom nič neviem, neznamená, že to nie je dôležitá osobnosť slovenského práva, za tak dôležitého sa ja nepovažujem ani za tak zorientovaného a sčítaného. Že o ňom nevie bežná verejnosť, dobre, v poriadku. A teda pýtal som sa kolegu z poslaneckého klubu SAS Alojza Baránika, nevedel o ňom nič, musel si googliť informácie. Mali sme diskusiu na ústavnoprávnom výbore, vedel; teda nevedel o ňom nič ani pán poslanec Kresák, to bolo v utorok. Potom v stredu bola vláda, tam som sa dozvedel po rokovaní vlády v nejakej správe, že o ňom nevie nič ani pani ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská, a teda tam už, tam už človek spozornie, lebo ak ľudia, ktorí sa profesionálne dlhé roky venujú súdnictvu, nemajú ani šajnu o tom, kto má byť zvolený za jedného z osemnástich členov najdôležitejšieho orgánu justície, tak to už, to už je trochu zvláštne.
Nedozvedeli sme sa nič viac ani z jeho životopisu, ktorý je na pár riadkov a je tam, že odkedy dokedy bol právny čakateľ, odkedy dokedy pracoval ako komerčný právnik a odvtedy je, odvtedy je advokátom. Nič sa nevieme dozvedieť teda, a ešte školy sú tam, samozrejme.
Nič sa nevieme dozvedieť ani z jeho webovej stránky jeho kancelárie. Keď si pozriete nejaké známejšie webové stránky alebo teda webové stránky známejších advokátskych kancelárií, tak tam máte informácie o advokátoch, ktorí sú v nich, o ich životopise, o témach, oblastiach, ktorým sa venujú viac ako iní, v ktorých sú dobrí, prípadne dokonca o nejakých kauzách, ich klientoch, rady, články, ktoré tí advokáti písali. Keď sa pozriete na webovú stránku advokátskej kancelárie pána Michala Mišíka, no tak tam nájdete informáciu o tom, že ako sa volá, na akej ulici sídli, aké je tam telefónne číslo, pevná linka a akú má emailovú adresu, to je všetko. Tak to je taká prvá pochybnosť o tom, že či toto je tá osobnosť, ktorá patrí do Súdnej rady.
Našťastie sa dajú niektoré informácie, dajú dohľadať povedzme aj na internete. Alojz Baránik otvoril túto tému už na zasadnutí ústavnoprávneho výboru v utorok, keďže Google slúži. A teda jedna z prvých vecí, ktorá sa dá vygoogliť o pánovi Michalovi Mišíkovi, je, že v roku 2014 vystúpil na tlačovej besede prezidentského kandidáta Viliama Fischera, ktorá bola venovaná škandalizácii prezidentského kandidáta a súčasného prezidenta Andreja Kisku.
Samozrejme, aj budúci člen Súdnej rady môže mať svoje politické názory, dokonca ich môže slobodne prejavovať. V tom by nebol problém, ale toto nebolo celkom len prejavenie politického názoru. Toto bola škandalizácia prezidentského kandidáta vo vlajkách, pod vlajkami iného prezidentského kandidáta, o ktorého mravopočestnosti možno mať vážne pochybnosti na základe toho, že v 90. rokoch verejne podporoval Hnutie za demokratické Slovensko, Mečiarovo Hnutie za demokratické Slovensko. Nedávno sme tu zrušili amnestie Mečiarovi. V roku ´98 kandidoval za HZDS, keď už všetci vedeli, kto je to Mečiar, kto je to HZDS, pán Viliam Fischer kandidoval za HZDS a zhodou okolností, to vtedy v roku 2014 asi sa nedalo vedieť, ale v apríli 2015 bol odsúdený za prijímanie úplatku na dva roky podmienečne. Teda, respektíve bola to dohoda o vine a treste, aby som nebol nepresný, ale teda uznal, že prijímal úplatok.
No, ale nie je to len o politike, je to aj o biznise, lebo nie sú mi známe nejaké právne názory pána Mišíka, že by sa vyjadroval k nejakým právnym témam, ale teda to, samozrejme, môže byť moja chyba, ale dohľadateľné sú jeho podnikateľské aktivity. Konkrétne je to jeden zo štatutárov konzorcie alebo firmy A.R.K. technické služby, ktorá, ktoré na základe dlhodobej zmluvy zabezpečuje údržbu, zimnú a letnú údržbu, čistenie ulíc v Bratislave. Možno ste niektorí už niečo o tom počuli. Je to teda veľmi dobrý biznis ani nie tak pre mesto Bratislavu ako pre mesto, teda pre firmu A.R.K., ktorej je pán Michal Mišík, možno o hodinu alebo hodinu a pol už zvolený člen Súdnej rady za parlament, štatutárom.
Na to, že tá zmluva je nevýhodná pre mesto, poukazujú poslanci mestského zastupiteľstva. Na to, že sú tam nedostatky v jej uplatňovaní, vážne nedostatky, vážne pochybnosti upozornila správa hlavného kontrolóra, ktorý tam vykonal kontrolu. Poslanci zastupiteľstva na základe toho odhlasovali, že sa s tou zmluvou má niečo robiť a že má dať primátor podnet, či tam nebol dokonca naplnený trestný čin, trestný čin podvodu pri vykazovaní činnosti. A možnože v blízkych dňoch budeme o tej firme počuť niečo ešte ďalšie, nie celkom lichotivé, predpokladám, a štatutárneho zástupcu, jedného zo štatutárnych zástupcov tejto organizácie zrejme v tajnej voľbe o chvíľu parlament zvolí za člena Súdnej rady.
A to, že jedného zo štatutárnych zástupcov, je dôležité aj z iného hľadiska, z hľadiska toho, že sú tam aj ďalší dvaja štatutárni zástupcovia, keďže je to konzorcium. No a jedným z ďalších štatutárov je pán Ivan Piterka, ktorý, áno, však môže byť niekto štatutárom len tak náhodou s nejakým iným konateľom spoločnosti, ale toto celkom náhoda zrejme nebude, keďže existuje aj iná spoločnosť Susanne, s r. o., teda existovala, kde títo dvaja páni boli spolu. No a tento pán Ivan Piterka okrem toho, že robí dobrý komunálny biznis v Bratislave s pánom Mišíkom, tak je známy aj niečím iným a to, že bol v rokoch 2011 až 2016 jedným z konateľov a polovičným spolumajiteľom v spoločnosti s ručením obmedzeným N. Bonaparte.
Ak ste zbystrili, nie je to náhoda, že N. Bonaparte. V Bonaparte v byte pána Baštrnáka býva náš pán premiér a napriek prísľubom sa odtiaľ odmieta odsťahovať. A pán Baštrnák je práve tým druhým spolumajiteľom firmy N. Bonaparte s pánom Ivanom Piterkom, druhým konateľom a dnes jediným, lebo od roku 2016 je už jediným. Takže náš človek Ladislav Baštrnák je biznis partnerom biznis partnera vo významnom biznise kandidáta na člena Súdnej rady, ktorého máme o chvíľu voliť.
Mne je veľmi ľúto, že nemáme v parlamente vo vzťahu k takým dôležitým funkciám, ako je člen Súdnej rady, inštitút verejného vypočutia, ako býva pri niektorých iných príležitostiach. Keby sme si aspoň na výbore, ale ešte lepšie v nejakom širšom pléne mohli vypočuť kandidátov na dôležité funkcie, aby mali možnosť sa predstaviť, presvedčiť poslancov, ktorí majú záujem, že naozaj sú to tí praví kandidáti, ktorí spĺňajú odborné kritériá, ale aj morálne kritériá, aby poslanci aj verejnosť mali možnosť im klásť otázky. Budeme mať na tejto schôdzi novelu rokovacieho poriadku, tak možno je to príležitosť porozprávať sa aj o tom. Čiže keby sme mali verejné vypočutia, tak by som tieto otázky položil na verejnom vypočutí a zrejme by som dostal nejakú odpoveď, aspoň teda dúfam, že by som dostal nejakú odpoveď. Keďže verejné vypočutia nemáme, ústavnoprávny výbor, ktorý posúdil kandidátov, resp. jediného kandidáta, sme mali predvčerom a máme už dneska voliť a nie je tu priestor na diskusiu.
Ja som kládol otázku, že ako je spokojná s týmto kandidátom, aj pani ministerke Žitňanskej na hodine otázok, ale neprišlo na to, tak som to musel iba spísať. Napísal som to do článku na blog, napísal som to do médií a hovorím vám to tu teraz v nádeji, že ma aspoň niekto počúva, v nádeji, že napríklad poslanci MOST-u sú tí, ktorým záleží na tom, aby fungovalo súdnictvo. A podmienkou toho, aby súdnictvo fungovalo je, že v Súdnej rade budú členovia, ktorí tam patria, ktorí sú odborne a morálne na úrovni. Na základe toho, čo sa mi podarilo zistiť cez internet a na čo zrejme do voľby žiadnu odpoveď nedostanem, mám o tom vážne pochybnosti. Ak je to kandidát SMER-u, tak predpokladám, že SMER už nebude mať veľkú vôľu prehodnocovať toto rozhodnutie, ale myslím si, že jeho koaliční partneri, MOST – HÍD aj SNS, ešte stále ostáva nám pol hodiny, môžu spraviť niečo preto, aby sme voľbu člena správnej rady vykonali bez týchto pochybností.
Takže dovolím si predložiť procedurálny návrh, aby sme odložili hlasovanie o bode č. 74 na voľbu člena, návrh na voľbu člena Súdnej rady Slovenskej republiky na ďalšiu schôdzu so začiatkom 13. marca 2018.
Ďakujem za pozornosť a tým končím.

Ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že sa tejto téme zavenoval. Je v tom nejaký problém – zavenoval? (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, pán poslanec Baránik, nech sa páči. Ide nám čas.

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Je mi jasné, že slovník rôznych ľudí je rôzny a súčasťou môjho slovníka je slovo zavenovať sa. Súčasťou vášho slovníka, som si istý, je niečo úplne iné. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nevyrušujte!

Baránik, Alojz, poslanec NR SR
Ešte raz ďakujem kolegovi Dostálovi za to, že sa zavenoval tejto veľmi závažnej téme a že upozornil na to, na čo by sme si všetci mali dávať maximálny pozor, a to je to, že ako sa a kto sa volí za člena Súdnej rady. Obávam sa ale, že tak ako už to naznačila pani ministerka, MOST – HÍD má svoje mantinely v rámci tejto koalície a v rámci týchto mantinelov nie je možnosť vetovať po druhýkrát kandidáta SMER-u do Súdnej rady, kandidáta, ktorý v tej Súdnej rade bude robiť svoju robotu. To znamená, bude obhajovať to, proti čomu by sme všetci mali bojovať. Bude bojovať proti spravodlivosti miesto, aby bojoval za spravodlivosť.

Ja ďakujem pánu poslancovi Baránikovi za tú reakciu a ďakujem aj za to, že túto tému otvoril na pôde ústavnoprávneho výboru v súvislosti s tým, čo si je človek schopný zistiť o niekom inom, keď dostane na stôl materiál, kde sa nachádza meno, kde nie je žiadny podrobnejší životopis, kde sa nachádza meno, o ktorom nikto nikdy predtým nepočul. Čiže považujem za dôležité, že to pán poslanec Baránik otvoril na zasadnutí ústavnoprávneho výboru, hoci ústavnoprávny výbor teda čisto teoreticky mal posudzovať iba nejaké formálne, formálne kritériá. Ale kde potom máme diskutovať o tom, či navrhnutý kandidát je naozaj vhodný na tú funkciu, či spĺňa nielen formálne, ale aj odborné a morálne kritériá, keď tie pochybnosti vlastne ani nemali kedy vyplávať na povrch? Tak je o tom debata až teraz, ja keď som diskutoval ako písomne prihlásený.
Ešte som sa teda nádejal, že tu bude niekto zo SMER-u, či už pán poslanec Madej, alebo niekto iný, kto na to zareaguje, prihlási sa do ústnej rozpravy a vyvráti tie moje pochybnosti, respektíve povie, že všetko je inak a že sa mýlim. Takže asi sa tejto odpovede nedostáme, nedostaneme.
No a ja si uvedomujem, že zrejme aj MOST – HÍD má nejaké mantinely, že koľkokrát môže zablokovať kandidáta SMER-u na člena Súdnej rady, aj keď som presvedčený, že súdnictvo je dôležitejšia vec ako nejaké mantinely, a teda keď už MOST – HÍD vyčerpal svoje žetóny, tak by napríklad Slovenská národná strana mohla urobiť dobrú službu slovenskej justícii tým, že by to tentoraz... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)