26. schôdza

Ďakujem. Teraz sa pýtam, či sa hlási ústne do rozpravy k tomuto niekto z prítomných poslancov. Pán poslanec Kresák, Kecskés a pán poslanec Ivan. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Pán poslanec Kresák, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v rámci rozpravy predniesol tiež zopár poznámok k prednesenému návrhu zákona. A moje poznámky sa budú ale týkať čl. II, teda nie samotného hlavného textu, ale budú sa dotýkať zákona o pozemných komunikáciách, ktorý sa v čl. II tento zákon tiež zmieňuje.
O čom by som chcel hovoriť? Musím povedať, že zákon o pozemných komunikáciách, ktorý mení a dopĺňa tento cestný zákon, je právnou normou, ktorá bola prijatá v roku 1961. Samozrejme, niekoľkokrát bola menená a dopĺňaná, ale tá hlavná filozofia v tomto zákone ostala.
Prečo hovorím o filozofii? Chcem iba pripomenúť, že rok ´61 bol vlastne prvého roku života Československej socialistickej republiky. Asi viete, že v roku 1960 sa prijali ústava, ústavný zákon 100/60, ktorým sa hrdo deklarovalo, že socializmus v našej krajine zvíťazil a že teda Československo bude hrdou socialistickou republikou.
Musím tak začínať, aj keď nemám rád takéto úvody, pretože môžu znieť troška politicky, ale ono to súvisí veľmi s právom. Čím? Predovšetkým tým, že viete asi určite, najmä tí starší z vás, že otázka ochrany vlastníctva v socialistickom zriadení bola veľmi, ak poviem mierne, zaujímavá. Totižto súkromné vlastníctvo nepožívalo žiadnu ochranu. Ochranu požívalo tzv. štátne a družstevné vlastníctvo.
Tento základný filozofický prístup sa prejavil aj v zákone o pozemných komunikáciách minimálne v niektorých ustanoveniach, ktorých sa teraz dotýka predmetný návrh cestného zákona. Hovorím o ustanoveniach v čl. 9 a čl. 9a zákona o pozemných komunikáciách, ktoré vládny návrh zákona - a musím povedať vládny návrh zákona, to nie je môj pozmeňovací návrh, ale prišla s tým vláda Slovenskej republiky - navrhuje vláda teda vypustiť tie ustanovenia.
Čo je na tých ustanoveniach ale také zaujímavé? Nuž predovšetkým to, že v duchu socialistického prístupu k súkromnému vlastníctvu tento zákon z roku ´61 zaviedol povinnosť pre vlastníkov nehnuteľností v obciach a mestách starať sa o majetok, ktorý patrí niekomu inému. Starať sa a niesť zodpovednosť za chodníky priľahlé k nehnuteľnostiam a starať sa o ich čistotu a o odstraňovanie snehu a ďalších poškodení na týchto chodníkoch. To bola jedna povinnosť, ktorú ukladal tento zákon z roku ´61 a ktorý platí doposiaľ pre vlastníkov nehnuteľností. Naviac ale, čo je ešte podľa mňa oveľa bizarnejšie, takto zákon stanovoval aj objektívnu zodpovednosť vlastníkov nehnuteľností za škodu, ktorá vznikne na tých priľahlých chodníkoch, teda za škodu, ktorá vznikne na majetku niekoho iného.
Musím povedať, že táto koncepcia pochopiteľne v roku ´61 a v rokoch nasledujúcich bola akceptovaná, nespôsobila nikomu problémy, iba chudákom vlastníkom nehnuteľností. Poznám množstvo prípadov dôchodcov, zdravotne postihnutých ľudí, ktorí v obciach a v mestách ostali vlastníkmi nehnuteľností, nemohli ale z nich brať počas minulého režimu žiadne úžitky, ale mali povinnosť sa starať o tie chodníky. A mohol by som vám rozprávať aj z vlastnej rodiny príbehy, ako tí ľudia týmto trpeli.
Tak teraz prichádza cestný zákon s odstránením tejto skrivodlivosti a prenáša zodpovednosť za čistenie vlastného majetku na obce a mestá. K čomu ale došlo? Došlo k tomu, že v rámci rokovania hospodárskeho výboru bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa z predloženého návrhu vládneho zákona práve tieto ustanovenia. Hovorím o bodoch 72 a 73 zo spoločnej správy. Keďže som presvedčený, že týmto dvom bodom, ktoré by radi alebo ktorých cieľom je ponechať tento podľa mňa protiústavný stav, aby sme mohli o nich rozhodovať osobitne a aby sme zvážili, či chceme, aby sa tieto dva body stali ozaj súčasťou predloženého, teda spoločnej správy a aby sa stali aj súčasťou návrhu zákona, teda aby sa nevypustila zo zákona o pozemných komunikáciách táto povinnosť, ktorá je ukladaná iným než vlastníkom nehnuteľností.
Samozrejme, nechcem ísť do histórie a nechcem opakovať staré rímske, že vlastníctvo zaväzuje a že samozrejme, čo je súčasťou vlastníctva vlastníka starať sa o vec, brať z nej úžitky, pretože to je všetko postavené dnes na hlavu. Neviem, či o tom viete, či s tým máte skúsenosť, ale ak ste napríklad vlastníkom nehnuteľnosti a priľahlý chodník, o ktorý sa máte starať, chcete využiť napríklad na opravu fasády vo svojom rodinnom dome, tak napriek tomu, že máte povinnosť a objektívnu zodpovednosť starať sa o ten chodník, tak ak ho chcete využiť na opravu svojho vlastného majetku, tak musíte jednak žiadať o povolenie od obecného úradu a jednak nezriedka vám obecný úrad ešte vyrubí aj poplatok za takéto využívanie.
Čiže tá situácia právne skutočne od roku ´61 je postavená na hlavu a vládny návrh zákona, za čo ja osobitne chcem poďakovať aj pánovi ministrovi, sa snaží túto skrivodlivosť postaviť z hlavy na nohy.
Môžme to dosiahnuť, ak teda budeme hlasovať o bodoch 72 a 73 zo spoločnej správy osobitne a ak sa dokážeme zhodnúť na tom, že nevypustíme, nevypustíme tieto body, alebo teda tie články, ktorých sa tie body dotýkajú, z predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť, a teda predniesol som aj ten procesný návrh hlasovať osobitne o bodoch 72 a 73 z vládneho návrhu, teda zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci. Pani predsedajúca, ja sa ospravedlňujem.

To je v poriadku. Ďakujem pekne za vaše vystúpenie, pán poslanec. Registrujem štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Číž, nech sa páči.

Ďakujem pekne. V zásade rozumiem váženému kolegovi a rešpektujem aj právne a aj politické argumenty, ktoré hovoril. Len teda predsa len bol to trošku advokátsky prístup, že ono to má aj druhú stranu tento problém. A ten spočíva jednak v tom, že malú politickú poznámku, nech ten totáč máme alebo nemáme radi, ale to osobné vlastníctvo sa chránilo tiež a do istej miery aj súkromné, ale chránilo sa, samozrejme, najmenej a povedzmeže nedostatočne.
Čo je ale dôležitejšie, čo chcem povedať. Ak hovoríme o tých chodníkoch, to nieže nie sú vlastníkom a tak ďalej. Veď sú verejným vlastníctvom, sú vlastníctvom nás všetkých a slúžia zásadnému verejnému záujmu. To znamená, aby sa po tých chodníkoch chodilo. A, samozrejme, to riešenie je možné aj v tom, a sám cítim tam ten problém, ktorý je, že zvlášť tá objektívna zodpovednosť, tá je príliš silná vo väzbe na tých vlastníkov. Ale môže sa potom riešiť tým, že jednoducho musíme vyzbierať, obce, viac peňazí a potom vytvoriť mechanizmus na čistenie týchto chodníkov, kde tieto návrhy, a možno trošku aj vláda, ak mi odpustí, by bolo treba trošičku hlbšie aj v dôvodovej správe aj inak popísať, odkiaľ sa tie peniaze zoberú, že je to príležitosť pre verejnoprospešné práce a tak ďalej. To všetko sa dá. Ale viete, že toto sú sezónne práce. Nevie nikto, kedy napadá sneh. Musí sa to riešiť ani nie ťažko pevným pracovným pomerom. Čiže je tam celý rad problémov.
Takže a po ďalšie, predsa len ten zákon má účinnosť predsa veľmi dohľadnú a dneska sú už predsa rozpočtové prostriedky na rok uzavreté v obciach. Takže celkom takto to nemôžeme urobiť. A myslím si, že riešenie toho problému by predsa len zaslúžilo trošku širšiu diskusiu. A trošičku možno na druhej strane aj zvyšovať ten vzťah k verejnému vlastníctvu. A keď teda tí vlastníci nehnuteľností, takže nejaký ten rozmer istú logiku mal. Ale myslím si, že naozaj, ak zistíme vlastnícke vzťahy, užívateľské vzťahy a zabezpečovanie verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Krajniak.

Pán poslanec, tá prax, že občania, častokrát staré babičky, že musia odhrabávať sneh, ráno vstávať o pol šiestej, aby odhrabali sneh na obecných chodníkoch, ktoré majú pred svojím domom, to ja považujem za absolútnu zvrhlosť. Ešte za zvrhlejšie považujem to, že nebodaj títo ľudia majú niesť právnu zodpovednosť, ak sa nebodaj niekto na takomto chodníku, ktorý nie je ich vlastníctvom, šmykne. To považujem za úplne zvrhlé.
A preto jednoznačne za náš klub môžem povedať, že my určite podporíme to, aby sa o odhrabávanie chodníkov staral ten, kto ho vlastní. Čiže ak je to obec alebo mesto, nech zabezpečuje odhrabávanie chodníkov obec alebo mesto.
A plakanie nad tým, že odkiaľ na to obce vezmú peniaze, tak ja by som sa chcel opýtať - a odkiaľ na to tí ľudia majú brať peniaze? Lebo buď je možnosť, že si niekoho zaplatia, kto im to ráno o pol šiestej bude kontrolovať, dá si budík, že či náhodou nasnežilo, alebo nenasnežilo, alebo musia vstať oni a odhrabať to. Tých ľudí sa nikto nepýta, odkiaľ majú zobrať peniaze na odhrabávanie chodníkov, ktoré nie sú v ich vlastníctve?! To ja považujem za absolútnu nehoráznosť.
A preto za náš klub jednoznačne chcem povedať, že to, o čom hovoril aj pán poslanec Kresák, jednoznačne podporíme. O majetok by sa mal starať ten, aj o odhrabávanie chodníkov od snehu, ten, kto ten majetok vlastní. A nemal by vyplakávať, kde na to vezme peniaze, lebo tých ľudí, ktorí to musia robiť, a častokrát sú to starší ľudia, tých sa nikto nepýtal, odkiaľ na to zoberú peniaze oni.
Takže za náš klub jednoznačne to podporíme, aby túto zodpovednosť prevzal ten, kto chodník vlastní. Čiže väčšinou obce a mestá.

Pán poslanec Bagačka.

Ďakujem za slovo. Ja ako chápem túto časť, túto stránku, ale na druhej strane by som chcel povedať, že ani nieže by možno mestá a obce sa tomu nejak že úplne bránili, ale minimálne by bolo dobré a prospešné, aby o tom prešla kúštik väčšia diskusia. A, samozrejme, aj, že skadiaľ na to obce budú brať alebo nebrať, a to je to, že nie je vôbec ani nejaké finančné vyčíslenie, čo by k tomu patrilo, aj k tomu zákonu, ani nejaké vplyvy finančné, aby jednoducho tie samosprávy sa mohli na to, keď už by sme to schválili, pripraviť. Takže väčšia, širšia trošku diskusia ohľadne toho a naozaj nejaké tie finančné vplyvy.
A tiež mi je ťažko si predstaviť, že tri roky trebárs nesneží a potom štvrtý rok sneží a odpratáva sa dvadsaťkrát ten sneh. Je to také, no, diskutabilné. Ale ešte raz hovorím, v prvom rade nie sú vyčíslené finančné vplyvy, nie preto, že by obce nemali alebo nechceli na to vynaložiť finančné prostriedky, ale aby sa mohli na to minimálne pripraviť.
Ďakujem.

Pán poslanec Budaj.

Ďakujem. Vskutku namieste návrh, určite ho budem podporovať aj verejne, aj hlasovaním, pretože toto odpratávanie, povinné poddanské práce na verejnom majetku alebo na cudzom majetku sú jednoznačne naozaj pozostatkom z čias dávno minulých, dokonca ani nielen totalitných, ale poddanských.
K zásadám právneho štátu musí byť jasné, že občan nemôže byť nútený vykonávať pre štát práce, ktoré nijakým spôsobom nesmerujú k jeho satisfakcii. Za upratovanie tohoto chodníka nemá náš občan ani len výsadu na tom chodníku parkovať. Tu v Bratislave hrozilo, že sa spoplatní. Tak zatiaľ k tomu nedošlo, ale jedného dňa dôjde, každý jeden meter aj na tom chodníku, ktorý ten občan celú zimu odhŕňa. Takisto, ako bolo spomenuté, musí tam zaplatiť, ak zaberie verejné priestranstvo pri akejkoľvek oprave.
Jednoznačne podporujem a je to najvyšší čas, že sa takéto ustanovenie, protiústavné ustanovenie z našich zákonov stratí.