26. schôdza

Ďakujem. Ja len na margo tohto pozmeňujúceho návrhu. Pán poslanec, ak držiteľ, alebo resp. nový vlastník, alebo kupca takéto vozidla nebude možnože uvažovať o jeho ďalšom predaji, tak v takomto prípade to v zmluve nemusí byť uvedené, tento údaj o kilometroch? Lebo hovoríte o tom, že to vozidlo má byť kúpené v zahraničí, má byť privezené na Slovensko a má ísť o ďalší odpredaj, teda ďalšiemu vlastníkovi. Ale pokiaľ si to spravím ako súkromná osoba, alebo resp. ako je bežná prax na Slovensku, mesiac, dva sa ľudia na tom aute povozia, teda si ho kupujú pre seba, až potom ho predajú a vtedy to absentovať v takejto zmluve bude. Len aby som si to potvrdil. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ďakujem za vaše vystúpenie tiež a tlmočili ste, že keď minister akože povie, že dá sa to, nedá sa to, tak ja verím, že tento zákon sa predkladá Národnej rade, poslancom Národnej rady, nie ministerstvu. A pokiaľ každý zodpovedný poslanec si ten svoj pozmeňujúci návrh dá do súladu s vládnym návrhom, tak, samozrejme, nemala by tam byť žiadna kolidácia, takže je na nás, na poslancoch, aby sme rozhodli podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, ako zahlasujeme zaň. A pán minister môže povedať áno alebo nie, ale nieže iba on, ale poslanci sú nato, aby hlasovali za pozmeňujúce návrhy. Takže toľko iba, pán kolega.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som prečítal odôvodnenie môjho pozmeňujúceho návrhu, ktorý chcem podať.
Pozmeňovacím návrhom sa upraví otázka plánovania, prípravy a výstavby pozemných komunikácií nemotorových miestnych komunikácií. V záujme urýchlenia procesov majetkoprávneho vysporiadania pozemkov pod plánovanými cyklotrasami sa navrhuje aj skoršie nadobudnutie účinnosti týchto ustanovení a s nimi súvisiace ustanovenia v čl. 2 v 6. bode.
Teraz mi dovoľte, aby som prečítal samotný pozmeňujúci návrh poslancov Jaroslava Bašku, Milana Panáčka a Dušana Bublavého k vládnemu návrhu zákona o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 751).
1. V čl. II sa za 1. bod vkladajú sa nové body 2. a 3, ktoré znejú:
Bod 2. V § 2 ods. 3 druhej vete sa za slová „výstavbu ciest" vkladajú slová „a miestnych komunikácií pre cestnú nemotorovú dopravu".
Bod 3. V § 2 ods. 3 sa slová „ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií" sa nahrádzajú slovami „ciest a miestnych komunikácií vo vlastníctve obcí".
Nasledujúce body sa prečíslujú.
Tieto ustanovenia nadobúdajú účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa v prípade ich schválenia premietne do ustanovenia o účinnosti.
2. V čl. II doterajší 6. bod nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia, čo sa premietne do ustanovenia o účinnosti.
3. V čl. II sa za doterajší 6. bod vkladá nový bod 7., ktorý znie:
V § 3d ods. 5 písm. c) sa za slovo „cesty" vkladajú slová „a miestnych komunikácií pre cestnú nemotorovú dopravu".
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som v rámci rozpravy predniesol tiež zopár poznámok k prednesenému návrhu zákona. A moje poznámky sa budú ale týkať čl. II, teda nie samotného hlavného textu, ale budú sa dotýkať zákona o pozemných komunikáciách, ktorý sa v čl. II tento zákon tiež zmieňuje.
O čom by som chcel hovoriť? Musím povedať, že zákon o pozemných komunikáciách, ktorý mení a dopĺňa tento cestný zákon, je právnou normou, ktorá bola prijatá v roku 1961. Samozrejme, niekoľkokrát bola menená a dopĺňaná, ale tá hlavná filozofia v tomto zákone ostala.
Prečo hovorím o filozofii? Chcem iba pripomenúť, že rok ´61 bol vlastne prvého roku života Československej socialistickej republiky. Asi viete, že v roku 1960 sa prijali ústava, ústavný zákon 100/60, ktorým sa hrdo deklarovalo, že socializmus v našej krajine zvíťazil a že teda Československo bude hrdou socialistickou republikou.
Musím tak začínať, aj keď nemám rád takéto úvody, pretože môžu znieť troška politicky, ale ono to súvisí veľmi s právom. Čím? Predovšetkým tým, že viete asi určite, najmä tí starší z vás, že otázka ochrany vlastníctva v socialistickom zriadení bola veľmi, ak poviem mierne, zaujímavá. Totižto súkromné vlastníctvo nepožívalo žiadnu ochranu. Ochranu požívalo tzv. štátne a družstevné vlastníctvo.
Tento základný filozofický prístup sa prejavil aj v zákone o pozemných komunikáciách minimálne v niektorých ustanoveniach, ktorých sa teraz dotýka predmetný návrh cestného zákona. Hovorím o ustanoveniach v čl. 9 a čl. 9a zákona o pozemných komunikáciách, ktoré vládny návrh zákona - a musím povedať vládny návrh zákona, to nie je môj pozmeňovací návrh, ale prišla s tým vláda Slovenskej republiky - navrhuje vláda teda vypustiť tie ustanovenia.
Čo je na tých ustanoveniach ale také zaujímavé? Nuž predovšetkým to, že v duchu socialistického prístupu k súkromnému vlastníctvu tento zákon z roku ´61 zaviedol povinnosť pre vlastníkov nehnuteľností v obciach a mestách starať sa o majetok, ktorý patrí niekomu inému. Starať sa a niesť zodpovednosť za chodníky priľahlé k nehnuteľnostiam a starať sa o ich čistotu a o odstraňovanie snehu a ďalších poškodení na týchto chodníkoch. To bola jedna povinnosť, ktorú ukladal tento zákon z roku ´61 a ktorý platí doposiaľ pre vlastníkov nehnuteľností. Naviac ale, čo je ešte podľa mňa oveľa bizarnejšie, takto zákon stanovoval aj objektívnu zodpovednosť vlastníkov nehnuteľností za škodu, ktorá vznikne na tých priľahlých chodníkoch, teda za škodu, ktorá vznikne na majetku niekoho iného.
Musím povedať, že táto koncepcia pochopiteľne v roku ´61 a v rokoch nasledujúcich bola akceptovaná, nespôsobila nikomu problémy, iba chudákom vlastníkom nehnuteľností. Poznám množstvo prípadov dôchodcov, zdravotne postihnutých ľudí, ktorí v obciach a v mestách ostali vlastníkmi nehnuteľností, nemohli ale z nich brať počas minulého režimu žiadne úžitky, ale mali povinnosť sa starať o tie chodníky. A mohol by som vám rozprávať aj z vlastnej rodiny príbehy, ako tí ľudia týmto trpeli.
Tak teraz prichádza cestný zákon s odstránením tejto skrivodlivosti a prenáša zodpovednosť za čistenie vlastného majetku na obce a mestá. K čomu ale došlo? Došlo k tomu, že v rámci rokovania hospodárskeho výboru bol podaný pozmeňujúci návrh, ktorý vypúšťa z predloženého návrhu vládneho zákona práve tieto ustanovenia. Hovorím o bodoch 72 a 73 zo spoločnej správy. Keďže som presvedčený, že týmto dvom bodom, ktoré by radi alebo ktorých cieľom je ponechať tento podľa mňa protiústavný stav, aby sme mohli o nich rozhodovať osobitne a aby sme zvážili, či chceme, aby sa tieto dva body stali ozaj súčasťou predloženého, teda spoločnej správy a aby sa stali aj súčasťou návrhu zákona, teda aby sa nevypustila zo zákona o pozemných komunikáciách táto povinnosť, ktorá je ukladaná iným než vlastníkom nehnuteľností.
Samozrejme, nechcem ísť do histórie a nechcem opakovať staré rímske, že vlastníctvo zaväzuje a že samozrejme, čo je súčasťou vlastníctva vlastníka starať sa o vec, brať z nej úžitky, pretože to je všetko postavené dnes na hlavu. Neviem, či o tom viete, či s tým máte skúsenosť, ale ak ste napríklad vlastníkom nehnuteľnosti a priľahlý chodník, o ktorý sa máte starať, chcete využiť napríklad na opravu fasády vo svojom rodinnom dome, tak napriek tomu, že máte povinnosť a objektívnu zodpovednosť starať sa o ten chodník, tak ak ho chcete využiť na opravu svojho vlastného majetku, tak musíte jednak žiadať o povolenie od obecného úradu a jednak nezriedka vám obecný úrad ešte vyrubí aj poplatok za takéto využívanie.
Čiže tá situácia právne skutočne od roku ´61 je postavená na hlavu a vládny návrh zákona, za čo ja osobitne chcem poďakovať aj pánovi ministrovi, sa snaží túto skrivodlivosť postaviť z hlavy na nohy.
Môžme to dosiahnuť, ak teda budeme hlasovať o bodoch 72 a 73 zo spoločnej správy osobitne a ak sa dokážeme zhodnúť na tom, že nevypustíme, nevypustíme tieto body, alebo teda tie články, ktorých sa tie body dotýkajú, z predloženého návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť, a teda predniesol som aj ten procesný návrh hlasovať osobitne o bodoch 72 a 73 z vládneho návrhu, teda zo spoločnej správy.
Ďakujem pekne. Skončil som, pán predsedajúci. Pani predsedajúca, ja sa ospravedlňujem.

Ďakujem pekne. V zásade rozumiem váženému kolegovi a rešpektujem aj právne a aj politické argumenty, ktoré hovoril. Len teda predsa len bol to trošku advokátsky prístup, že ono to má aj druhú stranu tento problém. A ten spočíva jednak v tom, že malú politickú poznámku, nech ten totáč máme alebo nemáme radi, ale to osobné vlastníctvo sa chránilo tiež a do istej miery aj súkromné, ale chránilo sa, samozrejme, najmenej a povedzmeže nedostatočne.
Čo je ale dôležitejšie, čo chcem povedať. Ak hovoríme o tých chodníkoch, to nieže nie sú vlastníkom a tak ďalej. Veď sú verejným vlastníctvom, sú vlastníctvom nás všetkých a slúžia zásadnému verejnému záujmu. To znamená, aby sa po tých chodníkoch chodilo. A, samozrejme, to riešenie je možné aj v tom, a sám cítim tam ten problém, ktorý je, že zvlášť tá objektívna zodpovednosť, tá je príliš silná vo väzbe na tých vlastníkov. Ale môže sa potom riešiť tým, že jednoducho musíme vyzbierať, obce, viac peňazí a potom vytvoriť mechanizmus na čistenie týchto chodníkov, kde tieto návrhy, a možno trošku aj vláda, ak mi odpustí, by bolo treba trošičku hlbšie aj v dôvodovej správe aj inak popísať, odkiaľ sa tie peniaze zoberú, že je to príležitosť pre verejnoprospešné práce a tak ďalej. To všetko sa dá. Ale viete, že toto sú sezónne práce. Nevie nikto, kedy napadá sneh. Musí sa to riešiť ani nie ťažko pevným pracovným pomerom. Čiže je tam celý rad problémov.
Takže a po ďalšie, predsa len ten zákon má účinnosť predsa veľmi dohľadnú a dneska sú už predsa rozpočtové prostriedky na rok uzavreté v obciach. Takže celkom takto to nemôžeme urobiť. A myslím si, že riešenie toho problému by predsa len zaslúžilo trošku širšiu diskusiu. A trošičku možno na druhej strane aj zvyšovať ten vzťah k verejnému vlastníctvu. A keď teda tí vlastníci nehnuteľností, takže nejaký ten rozmer istú logiku mal. Ale myslím si, že naozaj, ak zistíme vlastnícke vzťahy, užívateľské vzťahy a zabezpečovanie verej... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec, tá prax, že občania, častokrát staré babičky, že musia odhrabávať sneh, ráno vstávať o pol šiestej, aby odhrabali sneh na obecných chodníkoch, ktoré majú pred svojím domom, to ja považujem za absolútnu zvrhlosť. Ešte za zvrhlejšie považujem to, že nebodaj títo ľudia majú niesť právnu zodpovednosť, ak sa nebodaj niekto na takomto chodníku, ktorý nie je ich vlastníctvom, šmykne. To považujem za úplne zvrhlé.
A preto jednoznačne za náš klub môžem povedať, že my určite podporíme to, aby sa o odhrabávanie chodníkov staral ten, kto ho vlastní. Čiže ak je to obec alebo mesto, nech zabezpečuje odhrabávanie chodníkov obec alebo mesto.
A plakanie nad tým, že odkiaľ na to obce vezmú peniaze, tak ja by som sa chcel opýtať - a odkiaľ na to tí ľudia majú brať peniaze? Lebo buď je možnosť, že si niekoho zaplatia, kto im to ráno o pol šiestej bude kontrolovať, dá si budík, že či náhodou nasnežilo, alebo nenasnežilo, alebo musia vstať oni a odhrabať to. Tých ľudí sa nikto nepýta, odkiaľ majú zobrať peniaze na odhrabávanie chodníkov, ktoré nie sú v ich vlastníctve?! To ja považujem za absolútnu nehoráznosť.
A preto za náš klub jednoznačne chcem povedať, že to, o čom hovoril aj pán poslanec Kresák, jednoznačne podporíme. O majetok by sa mal starať ten, aj o odhrabávanie chodníkov od snehu, ten, kto ten majetok vlastní. A nemal by vyplakávať, kde na to vezme peniaze, lebo tých ľudí, ktorí to musia robiť, a častokrát sú to starší ľudia, tých sa nikto nepýtal, odkiaľ na to zoberú peniaze oni.
Takže za náš klub jednoznačne to podporíme, aby túto zodpovednosť prevzal ten, kto chodník vlastní. Čiže väčšinou obce a mestá.

Ďakujem za slovo. Ja ako chápem túto časť, túto stránku, ale na druhej strane by som chcel povedať, že ani nieže by možno mestá a obce sa tomu nejak že úplne bránili, ale minimálne by bolo dobré a prospešné, aby o tom prešla kúštik väčšia diskusia. A, samozrejme, aj, že skadiaľ na to obce budú brať alebo nebrať, a to je to, že nie je vôbec ani nejaké finančné vyčíslenie, čo by k tomu patrilo, aj k tomu zákonu, ani nejaké vplyvy finančné, aby jednoducho tie samosprávy sa mohli na to, keď už by sme to schválili, pripraviť. Takže väčšia, širšia trošku diskusia ohľadne toho a naozaj nejaké tie finančné vplyvy.
A tiež mi je ťažko si predstaviť, že tri roky trebárs nesneží a potom štvrtý rok sneží a odpratáva sa dvadsaťkrát ten sneh. Je to také, no, diskutabilné. Ale ešte raz hovorím, v prvom rade nie sú vyčíslené finančné vplyvy, nie preto, že by obce nemali alebo nechceli na to vynaložiť finančné prostriedky, ale aby sa mohli na to minimálne pripraviť.
Ďakujem.

Ďakujem. Vskutku namieste návrh, určite ho budem podporovať aj verejne, aj hlasovaním, pretože toto odpratávanie, povinné poddanské práce na verejnom majetku alebo na cudzom majetku sú jednoznačne naozaj pozostatkom z čias dávno minulých, dokonca ani nielen totalitných, ale poddanských.
K zásadám právneho štátu musí byť jasné, že občan nemôže byť nútený vykonávať pre štát práce, ktoré nijakým spôsobom nesmerujú k jeho satisfakcii. Za upratovanie tohoto chodníka nemá náš občan ani len výsadu na tom chodníku parkovať. Tu v Bratislave hrozilo, že sa spoplatní. Tak zatiaľ k tomu nedošlo, ale jedného dňa dôjde, každý jeden meter aj na tom chodníku, ktorý ten občan celú zimu odhŕňa. Takisto, ako bolo spomenuté, musí tam zaplatiť, ak zaberie verejné priestranstvo pri akejkoľvek oprave.
Jednoznačne podporujem a je to najvyšší čas, že sa takéto ustanovenie, protiústavné ustanovenie z našich zákonov stratí.

Ďakujem pekne. V prvom rade chcem poďakovať za korektnú diskusiu k tomu môjmu príspevku. Ja si uvedomujem, že tá problematika je komplikovaná a že je možno komplexná. Ale na druhej strane nechce sa mi veľmi, žiaľ, počúvať tie argumenty, že ale však diskutujme najprv a potom s tým niečo urobme. Nuž zmeňme stav a potom o tom diskutujme, pretože ten stav je v súčasnosti, som hlboko presvedčený, protiústavný. Čiže napravme to a potom hľadajme nejaké riešenie. Pretože tých riešení je, samozrejme, možných niekoľko. Akože dá sa rozmýšľať o prevode vlastníctva. Nakoniec sú tu obce, majú k dispozícii dane, cez ktoré môžu získať finančné prostriedky. Ale to ten človek nemá. Tam osobitne to, čo povedal kolega Krajniak, si vážim, pretože to je fakt jadro toho problému. Ja som sa to snažil naznačiť.
Možno akurát ešte jednu vec. Ja som to zabudol spomenúť v tom svojom komentári. Česká republika zdedila ten problém po rozdelení Československa rovnako. A Česká republika dokázala, tiež to chvíľu trvá, ale v roku 2009 si urobila tú právnu úpravu inak, urobila ju tak, ako ju dnes navrhuje pán minister dopravy, a nemajú s tým zásadnejší problém. Takže nebojme sa, nehľadajme stále riešenia, prečo sa niečo nedá, a nedávajme stále povinnosti iba na našich občanov.
Ďakujem pekne.

Vážený pán minister, pani predsedníčka, kolegyne, kolegovia, som trochu smutný, že takýto návrh zákona, ktorý sa týka bezpečnosti na cestách, prerokúvavame po možnože pri nejakej dvadsaťpäť poslaneckej účasti. Škoda, že všetci ostatní... (Reakcia z pléna.) No, tak dvadsať. Škoda, že všetci ostatní poslanci sú z dôvodu PN odcestovaní. (Reakcie z pléna.) Aj naši, aj naši. (Reakcie z pléna.)
Ja sa vyjadrím len k pár bodom, a to je tá moja povestná liberalizácia STK-ačiek, emisných kontrol. Pán minister, my sme mali možnože taký minikonflikt, kedy ste povedali, že obhajujem záujmy možnože našich poslancov, že vlastníme STK-ačky, a teda nechceme si pustiť ďalších kohútov, ako sa hovorí, do tohto dvora. Ubezpečujem vás, nemohol som vtedy vystúpiť na reakciu, že nie je žiaden z poslancov Ľudovej strany Naše Slovensko, STK-ačku nevlastní ani neobhajujeme takéto záujmy. Ale uvedomujeme si, čo ponúkne, alebo resp. čo sa spôsobí, keď sa otvorí trh s STK-ačkami, s emisnými kontrolami. Pretože to nie je mäsiarstvo, to nie sú ani cukrovinky, ani potraviny, tieto inštitúcie, alebo resp. tieto kontroly, ktoré majú, pripomínam, že prenesený výkon štátnej moci. Čiže štát sa spolieha, že tie činnosti, ktoré vykonávajú, vykonávajú zodpovedne, tak nemajú čo ľuďom, vlastníkom vozidiel, čo iné ponúknuť okrem toho, že, poďte k nám, u nás prejdete aj teda bez bŕzd, poďte k nám, u nás prejdete aj teda s totálne hrdzavým autom. Čiže ja len nadväzujem na to, že je to veľmi nebezpečná sféra, veľmi tenký ľad, kedy by sme sa všetci mohli popáliť a minimálne niekoľko stotisíc ľudí vlastní autá, a teda jazdí takýmito autami. A či už sú to chodci, alebo teda ostatní účastníci cestnej premávky, tak sa ich to výrazne dotýka.
Preberáme smernice Európskej únie, alebo resp. nariadenia, len treba si uvedomiť, že priemerný vek vozidiel na Slovensku, evidovaných vozidiel na Slovensku je deväť rokov. Preto tie STK-ačky a emisné kontroly, alebo resp. na nich veľmi záleží, aby sa takáto sféra neotvárala.
Koniec koncov tu tá liberalizácia nie je taká okatá ako pri pôvodnom návrhu, ale o sprístupnení, alebo resp. otvorení trhu hovorí jedenásťčlenná komisia, ktorá teda je hlavne postavená zo štyroch zamestnancov ministerstva dopravy, a teda ostatných odborníkov. Je otázne, do akej miery bude vedieť táto komisia posudzovať, či daná sieť v danom okrese STK-ačiek je dostačujúca alebo nie. A je namieste sa pýtať, akým spôsobom toto posudzovanie bude robené.
Ďalej sa dotknem z tej priebehy (pozn. red.: správne "toho priebehu") kontroly technickej kontroly, a teda emisnej kontroly. V zákone sa píše, že každé pracovisko a resp. oddelené pracovisko musí byť monitorované kamerovým systémom. Tie kamerové systémy po zavedení tohto zákona by sa mali resp. rozširovať a mali by vidieť ozaj každý kúsok auta, či už je to spredu, zozadu, zboku a tak ďalej, a mali by hlavne vidieť činnosť technika a to, ako vykonáva túto kontrolu.
Avšak v zákone sa píše, že videozáznam z takejto kontroly by si pracovisko stanice technickej kontroly, emisnej kontroly malo uchovávať dva roky. Úrad na ochranu osobných údajov vzniesol proti tomuto zásadnú pripomienku, a teda v nej sa spomína, že tá doba nie je adekvátna a malo by sa rozmýšľať, že by mala byť trochu menšia. Predsa je to vstup a narábanie s osobnými údajmi aj osôb, ktoré nie sú momentálne zainteresované do tejto kontroly.
Keď sa bavíme o kamerovom systéme, tak pre stanice technickej kontroly, emisnej kontroly to predstavuje výrazný náklad, pretože keď si predstavíte, koľko vozidiel sa v jednej takejto STK-ačke za deň premelie, koľko skontroluje a že z každého vozidla majú minimálne dva roky udržiavať videozáznamy a fotografie, tak ja si neviem predstaviť, aké veľké dátové úložiská by to mali byť a ako by to mali spracovávať.
Ďalšia vec je, dotknem sa teda výkonu technika. Ak technik vykoná takúto kontrolu, či už emisnú, alebo technickú, v prípade, že kamerový systém je vypadnutý a nemusí mať, samozrejme, o tom žiadnu znalosť, tak automaticky sa mu ruší oprávnenie na takúto kontrolu, čo je dosť, dovolím si tvrdiť, prísny trest. Keďže na jednej strane otvárame trh pre STK-ačky, emisné a na druhej strane budeme technikom brávať licencie za teda takéto banálnejšie porušenia, keďže nijak toto ten technik nemôže ovplyvniť, túto skutočnosť.
Ďalej technikovi bude orgán rozdávať pokuty aj za to, že prehliadne chyby v časti A technickej kontroly a emisnej kontroly. To sú tie chyby, ktoré sú totálne jednoduché a nijakým spôsobom neovplyvňujú vozidlo, alebo resp. nezamieňajú technický stav vozidla a sú to väčšinou chyby, ako je to kúsky hrdze, alebo resp. oškrabaný lak na aute. A orgán bude mať zase možnosť po dvoch rokoch na základe kamerových systémov technika spätne pokutovať. Je to neadekvátna, neadekvátna teda sankcia voči technikovi.
Ale na druhej strane v tomto zákone spoznáme, alebo resp. budeme poznať technické kontroly, ktoré sa budú vykonávať na parkoviskách, a teda členmi Policajného zboru a špeciálne vyškolenými technikmi. V súčasnosti sú tri mobilné STK-ačky na Slovensku, pokiaľ dobre viem. Tieto tri mobilné STK-ačky by mali stihnúť vykonať ročne objem päť percentuálnych bodov z celkového počtu prihlásených vozidiel, čo sa týka kategórie N2, M2 a tak ďalej. Neviem si predstaviť, či tieto mobilné STK-ačky budú robiť nonstop, nepretržite, alebo akým spôsobom.
Ale čo je skôr zásadné na tomto, keď vozidlo, ktoré je prihlásené v evidencii Slovenskej republiky, a zistí sa, že má nejaké závažné pochybenie alebo nespĺňa podmienky na prevádzku v cestnej doprave, tak mu buď budú odňaté doklady, dostane pokutu a resp. novú technickú kontrolu po oprave si musí vykonať v servise, v certifikovanom mieste opravy.
Ale čo sa týka zahraničných vozidiel, čiže vozidiel, ktoré sú prihlásené v zahraničí, väčšinou ide o kamióny, ktoré teda tadeto tranzitne jazdia, tak v prípade, že na vozidle sa zistí, že je nespôsobilé, alebo teda že stav je vážny, tak oznámime to nejakému zastupiteľskému úradu, pustíme vodiča, zaželáme mu pekný deň, pokuta 60 euro a takéto vozidlo nám naďalej jazdí po cestách. Je to dosť, dosť nebezpečná situácia, pretože tých zahraničných kamiónov na cestách určite vídate aj vy veľa a už len z optického pohľadu, keď sa na taký kamión pozriete z iného členského štátu alebo z nečlenského štátu, tak musíte povedať, že tento kamión nemá čo na ceste robiť.
Dobre. Tak ja len asi toľko a verím, že teda zmeny niektoré budú zapracované a prídu do platného zákona. Ďakujem.