26. schôdza

Takže, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, budeme pokračovať v popoludňajšom rokovaní, a to v prerušenej rozprave v prvom čítaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže (tlač 853). Pán minister už sedí na svojom mieste. Takisto aj spravodajca.
Takže nedokončila pani poslankyňa Zemanová svoje vystúpenie.
Nech sa páči, máte slovo.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 853.)

Ďakujem pekne. Takže pokračujem v mojej časti pripomienok k návrhu zákona, ktoré máme predložené. A síce spomínala som, že podľa môjho názoru každá sanácia, každá sanačná metóda navrhnutá ako projekt by mala prejsť zisťovacím konaním. V tomto duchu aj predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola doplnená príloha č. 8 o túto činnosť ako povinné zisťovacie konanie. Myslím si, že to je dôležité aj z toho pohľadu, že ozaj tých metód na sanáciu je veľmi veľa. Atlas sanačných metód, ktorý tu už bol spomínaný, obsahuje ozaj rôzne, rôzne alternatívy, ktoré navrhli odborníci, a treba sa, pre ochranu životného prostredia treba hľadať najlepšie a najoptimálnejšie riešenia, ktoré budú mať dlhodobý efekt.
K samotnému ešte zákonu a k doložkám vplyvov si dovolím tuná poukázať na časť dopadov na rozpočet, kde sa uvádza, že suma, výdavky ministerstva životného prostredia súvisiace s vyvlastňovaním nehnuteľností vo verejnom záujme pri sanácii environmentálnych záťaží formou dočasného núteného obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom, je asi o 56 250 eur ročne. A takto je to navrhované vlastne na štyri, myslím, či päť rokov, že táto položka bude stačiť. No domnievam sa, že je to dosť naivná predstava o takejto sume. A poukazujeme aj na to, že nie je tu dopad na rozpočet ministerstva obrany, ktoré taktiež je v niektorých prípadoch záťaží určované ako povinná osoba. A taktiež môže dôjsť aj z titulu ich k vyvlastňovaniu na základe tohto zákona. A nie je tu vôbec dopad na rozpočet ministerstva obrany, resp. komplexne na štátny rozpočet ako taký. Ten prepočet, ako ste došli k tej sume 56 250, nuž, nebudem to komentovať, 45 eur za meter štvorcový, či je veľa, či je málo, ale každopádne si myslím, že keď bude dochádzať k vyvlastňovaniu, 56-tisíc eur ročne je podľa mňa suma, ktorá nemôže byť reálna.
V doložke sa taktiež vyjadrujete k alternatívnym riešeniam, či boli nejaké alternatívne riešenia posudzované, a uvádza sa, že nie, neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia. Čiže žiadne iné spôsoby neboli ani prerokované. A preto si myslím, že tiež je to nedostatok toho zákona, tej unáhlenosti, že mohli sa ešte hľadať nejaké alternatívy k tomu, aby sa predišlo k obmedzovaniu vlastníckych práv, ale s tým, aby sa vlastne naozaj účinne tieto sanácie realizovali.
No, takže k samotným ďalším paragrafom, ktoré sú v zákone.
Tak v geologickom zákone sa tuná hovorí v § 32b, kde vlastne udávajú doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o stavebné povolenie, tak je uvádzané v tom paragrafe, si myslím, že aj k územnému konaniu, na vydanie územného rozhodnutia taktiež už je potrebné dokladovať vzťah k pozemku. Takže tam by malo byť doplnené aj územné konanie, nielen stavebné konanie a zlúčené územné so stavebným, ale aj samotné územné. A s tým, že v mojom pozmeňujúcom návrhu budem, navrhujem doplniť tie náležitosti, ktoré je potrebné doložiť. Čiže okrem toho záväzného stanoviska, ktoré vlastne ministerstvo vydáva z hľadiska existencie environmentálnej záťaže, navrhujem, aby tam bol doplnený projekt sanácie environmentálnej záťaže, podrobný rozpis rozsah prác nevyhnutných na zabezpečenie sanácie a vyjadrenie ministerstva, či sa na sanáciu vzťahuje zákon 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To by mal byť doklad tiež k týmto, aby bolo jasné pri tom vyvlastňovaní aj tej druhej strane, ktorá bude vyvlastňovaná, že naozaj ide o verejný záujem a o jediné riešenie, ktoré je možné. Ak tieto doklady budú, možno aj na základe toho je väčšia šanca, že dôjde k dohode.
Podstatnou námietkou, ktorú máme, je v odseku 3 tohto paragrafu, kedy sa tu uvádza, že ak stavebník nepreukáže pred vydaním stavebného povolenia vlastnícke právo alebo iné právo k nehnuteľnosti, vydá stavebný úrad stavebné povolenie, len ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie. K tomuto máme vážnu námietku. Nemôže byť začaté, musí byť ukončené. Čiže toto bude tiež samostatný pozmeňovací návrh. Nestačí, aby stavebné povolenie bolo vydané a nebolo dokončené vyvlastňovacie konanie. Čiže toto vás tiež prosím, aby túto námietku si premysleli, tu tento môj pozmeňovák. (Reakcia z pléna.) Prosím? Aby ste si premysleli. Bude to samostatný pozmeňovací návrh s tým, že musí byť ukončené vyvlastňovacie konanie.
V tomto paragrafe je aj odsek 6, ktorý zasahuje do stavebného zákona a vypúšťa tam paragrafy, § 58 ods. 2, § 60 ods. 2 písm. b), § 62 ods. 4 stavebného zákona. A sú to vlastne paragrafy, ktoré v zmysle stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom k pozemku alebo že má iné právo k pozemku. Čiže vypustením týchto paragrafov, že sa nebudú uplatňovať, tak vlastne sa veľmi otvárajú možnosti stavebnému úradu vlastne vydať stavebné povolenie aj bez ukončenia vlastníckeho vzťahu k pozemku. Vypúšťa sa paragraf, kde vlastne je stavebný úrad povinný v zmysle stavebného zákona zastaviť stavebné konanie, ak teda tieto vzťahy nie sú doložené, resp. prípadne zamietnuť. Čiže ako vypustením týchto paragrafov zo stavebného zákona bude vlastne ten, stavebné konanie veľmi, veľmi neštandardné.
Tak ako som spomínala, v § 32c, kde navrhujem doplniť o nové písm. g), kde bude doplnené, že je potrebné vyjadrenie ministerstva, či sa na sanáciu vzťahuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A teda ako som spomínala, aj navrhujem novelu zákona 24/2006 tej prílohy 8, že aby tá vlastne každá sanácia prešla zisťovacím konaním.
Chcem sa ešte trošku vyjadriť k samotnému tomu impulzu, ktorý tu bol prezentovaný, a to k tej vrakunskej skládke a metóde, ktorá bola navrhnutá ako metóda kapsulácie. Keď si pozrieme samotný atlas metód, sanačných metód environmentálnych záťaží, tak táto metóda má dosť veľké obmedzenia, má tu uvedené mnohé nevýhody. Aj napríklad také, že po jej realizácii v podstate sa zabráni ako keby do budúcnosti alebo veľmi sťaží aj úplná sanácia, respektíve odstránenie tejto environmentálnej záťaže. Hovorí sa o tom, že nevýhody sú, jasne, že sa musí realizovať neustály monitoring, jeho, neznižuje sa toxicita ani množstvo kontaminovanej zeminy, odpadu, iba sa udržuje znečistenie pod kontrolou. Pri uzavretí môže byť problémom nedostatočná nepriepustnosť podložia, čo si myslím, že v tomto prípade je to najväčšie riziko, lebo tá metóda nehovorí o kapsulácii ako takej, vlastne koldokola, ale iba o bočnej, s tým, že sa domnieva navrhovateľ, že sa dokáže kontinuálne napojiť na ílovité vrstvy. Čo však nikto nevie, čo je pod samotnou skládkou, keďže to prostredie, ktoré tam vznikalo, geologické prostredie je vlastne mŕtve rameno, bývalé mŕtve rameno Dunaja a tie usadeniny, ktoré tam, tie nánosy Dunaj rokmi naznášal, nemajú nejaké kontinuálne vrstvy, ale mnohokrát sú to rôzne také rôznorodé vrstvy so šošovkami štrkov a nie je isté, že realizáciou tejto metódy dôjde k zabráneniu prienikov toxických látok do Žitného ostrova. Čiže touto metódou sa, metódou uzavretia alebo inkapsulácie sa neodstráni znečistenie, ale sa zamedzí jeho šíreniu do okolitého prostredia. V tomto prípade musím povedať áno, obmedzí sa, ale nevylúči sa.
Takže metódy, ktoré, ktoré by boli použiteľné pre túto lokalitu, je ich viacej a verím, že v rámci zisťovacieho konania bude, budú navrhnuté aj viaceré varianty, že ste v svojom návrhu nepožiadali o invariantné riešenie, to znamená, iba jediné posúdenie, to že, to by myslím, nebolo správne.
Návrhy, o ktorých som hovorila, doplňujúce, myslím si, že vylepšujú tento zákon ako také. Verím, že je potrebné takýto zákon prijať. V niektorých prípadoch sa možno využije, verím, že nie je to ani vec, ktorá by sa paušálne používala, ale viem si predstaviť situácie, kedy takáto situácia môže nastať. Preto by som bola rada, ak by sme dnes večer na výbore sa o týchto mojich pozmeňovacích návrhoch pobavili. Ak by ste sa, pán minister, vedeli k nim vyjadriť a aby sme ich prípadne, aspoň niektoré z nich, ktoré budú pre vás akceptovateľné, nejak prevzali do spoločnej správy výborov a skúsili sa tento zákon, už keď už, už to takúto procesnú stránku máme, že to musíme robiť v parlamente, aby sme skúsili ten zákon upraviť tak, aby neboli s ním v praxi pri aplikácii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Na vystúpenie pani poslankyne ako jediný pán poslanec Antal s faktickou poznámkou. Nech sa páči.

Ďakujem pekne. Budem reagovať takto hneď, aby som potom nezabudol na niektoré veci, ktoré som chcel povedať.
V § 8 ods. 6, pokiaľ si pamätám, čo ste vraveli ešte pred obedom, zmena časového harmonogramu. Ja si myslím, že to je úplne v poriadku, lebo môže nastať až po vyvlastnení, lebo samotná realizácia môže nastať až po vyvlastnení, realizácia samotnej sanácie. Nie tie práce, ktoré idú v zmysle predbežnej držby.
Nemyslím si, že rozširovať ustanovenie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je správna cesta. Ak o tom nehovorí smernica, znovu budeme zavádzať do nášho právneho poriadku niečo, čo bude sťažovať. Zase pôjdeme, budeme ďalej ako, ako samotná európska legislatíva.
To, § 32b, priznám sa, že som nepochopil územné konanie. Pre územné konanie neni potrebný právny vzťah k pozemku, postačuje súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Čiže tam rozširovať znovu povinnosť o právny vzťah by bolo tiež asi zle.
Inkapsulácia, ja predpokladám, že geologické nejaké vrty prieskumné sa tam urobili a zistili, že tam, čo je pod tým. Lebo asi to nerobia, ja neviem, na náhodu. Ale to asi pán minister skôr dokáže odpovedať. To je všetko k tým poznámkam pani kolegyne.

Pani poslankyňa Zemanová, nech sa páči, môžte reagovať.

No ten paragraf, obsahom ktorého, ste spomínali, tam je existujúce znenie, dopĺňa sa len o možnosť, že aj časový harmonogram, zmena časového plánu môže byť dôvodom na nejaké schválenie zmeny. Ja však len hovorím, že v kontexte, v ďalšom kontexte zmeny geologického zákona, že tento samotný existujúci para... O tom nepochybujem, ani nespochybňujem, že áno, je aj časový plán, môže byť dôvodom pri takýchto závažných prácach, avšak ten projekt sa môže tak zásadným spôsobom zmeniť, že bude potrebné vyžadovať alebo doplniť aj zmeniť stavebné povolenia, alebo zmeniť nejako zásadným spôsobom technické riešenie, ktoré môže vyvolať zmenu aj stavebného povolenia alebo, alebo iného. A tam bola tá moja otázka, smerovala, že toto nie je vyriešené, že v prípade, že pri tej zmene sa preukáže, že je potrebné doriešiť nanovo vlastnícke vzťahy, kde nejaký vlastník nebude súhlasiť, lebo sa mu zobralo najprv, ja neviem, 5 metrov a teraz bude treba 20 metrov z jeho pozemku zobrať, napríklad. Čiže toto, som poukázala na to, že tá aplikačná prax môže doniesť takúto situáciu.
Čo sa týka toho posudzovania vplyvov na životné prostredie a smernice, treba si uvedomiť, že Európska únia, ja som to spomínala v rozprave, ona, tam väčšina štátov takúto situáciu nepozná. To znamená, že v smernici asi ťažko budú oni hovoriť, no tak, že staré environmentálne záťaže, že by vlastne im tam povznikali z nedodržiavania, nedodržiavania legislatív v takom obrovskom rozsahu, ako je to na Slovensku, proste, že máme takmer 2-tisíc environmentálnych záťaží na tak malom území. A v tomto prípade si myslím, že je to potrebné aj práve z toho dôvodu, že je tendencia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Budaj.

Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv chcem pripomenúť kolegyniam a kolegom, že Slovensko rieši alebo rozpráva o environmentálnych záťažiach od revolúcie neustále a dokola. Prečo teraz máme náhle na stole zrýchlené konanie? Prečo sa siaha k najtvrdšiemu nástroju, ako keby sa celé roky pokutovali a rôznym spôsobom tlačili vlastníci týchto pozemkov, a keďže to nezabralo, tak ideme ich vyvlastňovať. Ale neviem o tom, že by takýto nátlak bol prebiehal.
Dnes som si ráno v nemenovanom rozhlasovom vysielaní vypočul ministra Érseka, ktorý spomínal, ako úspešne vyvlastňujú pozemky pod diaľnicami, no a vysvitlo, že tam stojí nejaký jediný domček, ktorý bráni pokračovaniu diaľnice, aj je vlastne vyvlastnený, ale respektíve vykúpený, je vo vlastníctve dneska NDS-ky, ale nikto nekoná, lebo sú rozpačití nad tým, že čo robiť a ako sa chovať. A teda trvá to už pomerne dlho.
Čiže podobné drakonické nástroje, ako je vyvlastňovanie, prichádzajú podľa mojej mienky v tejto oblasti k reči práve preto a asi len preto, že Slovensko môže získať vyše 200 miliónov eurofondov, ale len do roku ´21, a vlády predtým aj táto premárnili čas zatiaľ tým, že o envirozáťažiach rozprávali, ale hotové projekty, pripravené analýzy podloží, pripravené vlastnícke vzťahy nikde nie sú. Čiže podľa mojej mienky toto zrýchlené konanie vyplýva jednak z tej nervozity, že sa blíži rok 2021, a tiež z toho, že také zrýchlené konanie vždy vyvolá dojem usilovnosti a pracovitosti, že už to rýchle chceme zachrániť, lenže doterajšia činnosť rezortu, a opakujem, nielen za pána Sólymosa, aj za predchádzajúcich, bolo väčšinou rozprávanie o envirozáťažiach a len veľmi málokedy konanie. Práve preto aj v hlavnom meste všetky slávne envirozáťaže, čo tu máme, naďalej sú, máme tu prinajmenej deväť závažných envirozáťaží, z ktorých vrakunská je momentálne v kurze mediálneho záujmu, ale sú tu väčšie, a tá, ktorá je napríklad pod Apolom, alebo tá, ktorá je na území bývalého CHZJD sú určite aj nepomerne, nepomerne nákladnejšie, respektíve ich odstránenie.
Vyčítam teda v prvom rade nie to, že chce minister odstraňovať envirozáťaže, no veď to nikto nemôže ministrovi životného prostredia vyčítať. Vyčítam to, že nekonali doteraz, on ani vlády predtým, a teraz musia konať v zrýchlenom, zrýchleným postupom, čo bráni dostatočnej odbornej príprave. Ako počujeme, opozícia predkladá, predkladá pozmeňujúce návrhy, chceme zdokonaliť túto normu. Ako vieme, sú v nej ustanovenia, ktoré sú aj v tejto chvíli na Ústavnom súde. Určite minister povie, že on verí, že to dobre dopadne. No tak, ďakujem pekne, tak jednoznačne tam máte ustanovenie o tej predbežnej držbe, ktoré je spochybnené, ktoré Ústavný súd prijal na konanie a o ktorom koná a ktorého výsledok nemôžte uhádnuť ani zo sklenenej gule. Takže to je dosť veľký nedostatok takéhoto zrýchleného postupu.
Veľa sa hovorí o Vrakuni, kde, pretože tá, tie gudróny získali mediálnu pozornosť. Je to ale naozaj len jeden z mnohých. Ja osobne mám informácie od odborníkov, že aj tá záťaž, ktorá, a ten toxický mrak, ktorý sa pohybuje smerom na Žitný ostrov, pochádza predovšetkým zo zbombardovanej Apolky, kde sa tie spodné vody rozhýbali, odkedy sa tam začali stavať nové developerské projekty, a nie, a nie samozrejme z vrakunských gudrónov. To, že tento toxický mrak pomaly postupuje, sa vie už roky a tiež to nevyrieši, či je zrýchlené alebo riadne konanie. Preto je rozdiel je pár desiatok dní. O pár mesiacov by bolo aj v riadnom konaní a vy by ste, pán minister, mali výhodu, že by ste naozaj, nemohlo by vám byť vyčítané, že robíte neštandardné postupy, a dostali by ste spätnú väzbu od desiatok odborníkov na odpady, na vodu a aj na environmentálne záťaže, ktoré na Slovensku sú.
Vrakunská skládka zatiaľ nemá EIA a pokiaľ by sa nedávala tzv. malá EIA, tak pravdepodobne ani za rok nezačne žiadna pracovná činnosť na tom území. A na malú EIA, neviem, že či vám niekto naskočí, aj tak, aj tak by išlo prinajmenej o nejaký polrok. Čiže znovu to len dokazuje, že medzitým, čo by sa obstarávalo na tie pozemky, ktoré už máte v držbe, alebo na tie envirozáťaže, tak mohla pokojne, mohol zákon pokojne bežať v normálnom režime.
Ešte by som si dovolil zmieniť, už bolo hovorené, že vlastne aj tá vrakunská skládka nebude odstránená, ale vlastne budeme mať na území Bratislavy taký malý Černobyľ, čiže vytvorí sa schránka, v ktorej budeme dúfať, že sa tie jedy udržia. Naozaj je diskutabilné celé vybudovanie takéhoto, betónovej, takejto betónovej kapsule, jej trvácnosť nie je nekonečná, jak žiadnej ľudskej stavby. Čiže tie veľké prostriedky, ktoré sa vynaložia, nebudú finálnym odstránením envirozáťaže, ale budú len jeho dočasným akoby uskladnením na tom mieste výskytu.
Chcel by som ešte na záver svojho krátkeho príhovoru povedať, že okrem toxických skládok u nás, a strana MOST – HÍD o tom v minulosti často hovorila, existuje aj toxická politika, aj toxická legislatíva. Je to napríklad taká, kedy sa pod krytím nejakého bohumilého zámeru, ekológia je na to priam stvorená, pripravujú podmienky pre nejakú záujmovú skupinu alebo dokonca pre nejakú priamo zlodejinu alebo nejaké nie, nie veľmi férové čerpanie verejných prostriedkov.
S pánom Antalom sme boli pred chvíľou v nejakom médiu a aj on poznamenal, že no keby bol vedel, že zákon o strategických investíciách sa použije na najbohatšie pozemky v Bratislave, čiže tiež ho schvaľoval v dobrej miere, že to sa bude vždy používať len na zlepšenie výstavby diaľnic. A zrazu sa mal použiť na to, aby sa obišla samospráva v Bratislave a aby sa developeri zbavili developerského poplatku a aby si zjednodušili postup.
A presne tak môžme byť všetci prekvapení aj pri tomto zákone. Ja vám poviem, pán minister, takú konštrukciu, o ktorej by som bol strašne rád, keby sa nestala. A budeme obaja svedkom toho, či tento zákon bude na ňu, či tento zákon na ňu bude zneužitý. Na území tej spomínanej Apolky mal teda vzniknúť najväčší developerský projekt v dejinách Slovenska, nazývaný Spojená Bratislava, ktorý mal, zdalo sa, úplne zelenú aj na vláde a zdalo sa, že nič nezabráni, darmo poslanci mesta prejavovali nespokojnosť, že majú byť obídení, že nič nezabráni, že valec dvoch mega developerských finančných skupín prevalcuje samosprávne, samosprávne výkriky týchto poslancov a proste postavia si, čo len chcú. Predsa sa v poslednej chvíli hodila spiatočka a podľa mojich informácií to vyplýva z toho, že EIA nemohli dať na tento projekt, kde je mimoriadne kontaminované podložie, podľa prianí developerov, ktorí si chceli čistiť iba tie malé kúsky územia, ktoré boli presne pod ich budúcimi nehnuteľnosťami. Títo developeri sa domnievali, že dá sa, dá sa prijať EIA a urobiť stavebné povolenie aj tak, že oni vyčistia len to, kde budú mať tie domy, kde pôjdu tie podzemné garáže, a okolité desiatky hektárov, ak nie stovky hektárov, lebo to je obrovské územie, kde budú cesty, kde budú chodníky, tie budú zabetónované alebo zakryté zeleňou bez čistenia.
Keď sa ale ukázalo, že to takto nejde, zjavuje sa v zrýchlenom konaní tento zákon. A ja sa pýtam, nedopadne to teda tak, že naozaj si developeri po prijatí tohto zákona vyčistia len tie kúsky, ktoré majú pod svojimi budúcimi mrakodrapmi, a toto ostatné, tie, čistenie celej envirozáťaže na ich pozemkoch si nechajú vyvlastniť a veľkoryso prenechajú tieto náklady daňovníkom Slovenskej republiky? Neurobí snáď podobný nápad potom aj pán Babiš na najväčšom pozemku, ktorý je tuná Bramfieldom a ktorý je mimoriadne znečistený, a to sú pozemky Istrochemu a bývalej CHZJD, ktoré sa celé roky samozrejme nestavajú, pretože pôvodne ich akýsi privatizér získal za podmienky, za to ich dostal za babku, že tam bola podmienka, že odstráni, myslím, do jedného metra vrchnú pôdu a vyčistí ju. Samozrejme, to je veľmi drahý špás, takže zatiaľ sa tam nestavia nič a môžbyť sa čaká na takéto riešenie.
Podotýkam, že medzitým, medzitým ten privatizér sa majetku zbavil prostredníctvom exekúcie, záväzok tým pádom neprešiel na nového vlastníka, ktorým je podľa mojich informácií súčasný český premiér v trvalej dezignácii, alebo ako to nazvať. A lenže ak by tam chcel stavať, tak znovu príde pred bariéru, ako tam dostať stavebné povolenie, keď je tam kontaminovaná pôda. Čiže neuplatní sa aj tam táto možnosť, že štát prichýli jeho znečistenú, jeho znečistené pozemky, okrem vyrezaných a v geodetickom pláne oddelených častí, ktoré budú určené priamo na výstavbu? Nechtiac pán Antal otvára tento, alebo vy osobne a tí, ktorí zaňho budú hlasovať, otvára, aj takémuto toxickému využitiu zákona, otvára cestu tak, ako ste nechtiac, samozrejme, a ja o tom naozaj nepochybujem, otvárali cestu tomu, že zákon o strategických investíciách nemusí byť použitý iba v chudobných častiach Slovenska, kam chceme dotiahnuť infraštruktúru, ale aj v najbohatšom centre Bratislavy, kde sa nejaký oligarcha chce zbaviť poplatkov za developerské dôsledky jeho komerčnej činnosti, ktoré mu dnes už predpisuje zákon a ktoré táto výnimka, ktorou je strategická investícia, z neho sníma.
Môžte povedať, že počujem trávu rásť, ale toľkokrát už z toho semena, ktoré sa sialo takýmito podobnými dvojtvárnymi zákonmi, vyrástla nieže tráva, ale tie najalergickejšie buriny, ktoré nám vytunelovali množstvo peňazí v tomto štáte toľkokrát. Toľkokrát aj vy zo strany MOST – HÍD ste poukazovali v minulosti na tieto dvojaké zákony, že by sme mali byť všetci aj spolu s vami veľmi opatrní, ak má nejaký zákon veľmi proklamovaný verejný účel, ale vidíme a upozorňuje opozícia, že má aj nebezpečie. Tu ide o jednak hospodárenie so stovkami miliónov eur z Európskej únie, chvalabohu, ak sa stihnú tie enviroprojekty, naozaj tomu prajem, a to, že kritizujem, že vlády nikdy u nás nemali nikdy včas pripravené, peniaze prepadali, tak to mi iste uznáte, že to je kritizovateľné, lebo taký je stav. Ani tú vykričanú vrakunskú skládku nemáme pripravenú na žiadnu investíciu, myslím ani projektovo, ani prieskumami, ani nevieme, že teda aké dôsledky tej kapsulácie budú o desať, dvadsať alebo päťdesiat rokov. Sú to zložité veci, na ktoré sa rezort v takej krajine, ktorá je pomerne plná chemických skládok a najrôznejších toxických záťaží, mal venovať nie rok, ani dva, ale celé, celé tie roky od Novembra ´89.
Ide mi o to, aby sme ako poslanci, a to ste aj vy, aj ja, pán Antal, a takisto aj poslanci strany MOST – HÍD, aby sme vždy boli predovšetkým strážcami verejného záujmu. To, že si niekedy vláda chce urobiť peknú tvár, že si urobí marketing na zrýchlenom konaní, to všetko sa dá prepáčiť, ak to bude na prvom mieste slúžiť záujmu verejnosti. A to je aj dôvod, pre ktorý vznášam, vznášam tieto pochybnosti a pre ktoré kritizujem spôsob, akým sa vláda tentoraz zmocňuje problematiky odstraňovania environmentálnych záťaží.
Na druhej strane, samozrejme odstraňovanie environmentálnych záťaží budem podporovať a bude to podporovať iste každý rozumný poslanec, len žiadame, aby to nebol ošmek, aby to nebol podfuk na slušných ľuďoch, že na koniec z daní budú platiť zisky oligarchov.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou jediný pán poslanec Antal.
Nech sa páči.

Pán kolega, znovu ste sa dotkli tej EIA-i, ale to je ešte odpoveď na pani kolegyňu Zemanovú. V máji 2014 zverejnila európska agentúra životného prostredia, čo je naša obdoba SAŽP, správu zhodnotenia dotazníka tridsiatich deviatich európskych štátov, že v týchto tridsiatich deviatich štátoch existuje 2,5 milióna pravdepodobných environmentálnych záťaží a 342-tisíc potvrdených environmentálnych záťaží. Preto operovať s tým, že preto smernica nepamätá na sanáciu záťaží, že pomaly sme jediní, ktorí tu riešia sanácie, je skutočne ako nie dobré.
A čo sa týka, pán kolega Budaj, ja som vám to už aj povedal na tom, na tej debate, pokutovať vlastníkov týchto pozemkov? Za čo? Oni ten odpad tam neuložili. Pôvodca odpadu je zodpovedný za odpad. Hádam nechcete, aby cez pokuty boli nútení, že oni majú urobiť túto (vyslovené s pobavením), túto sanáciu. To som principiálne ako akoby nepochopil, alebo možnože to, že preto to majú predať.
Vyvlastniť a potom tam bude stavať developer. Tomu som fakt, skutočne nepochopil, že o čo vlastne ide. Že teraz sa má ísť Dimitrovka vyvlastniť, aby tam štát mohol urobiť sanáciu a potom, potom to dať zase naspäť, aby tam mohli postaviť developerský projekt? Skutočne ako, priznám sa, že tomuto som akože neporozumel.
A nakoniec o tom, že čo bude štát sanovať, rozhoduje vláda. To neni o tom, že teraz je nejaká záťaž a teraz automaticky ju musí sanovať vláda. Verte mi, že v tomto prípade máme byť strážcami verejného záujmu, no ja si myslím, že tu je záujem minimálne tých 250-tisíc ľudí, ktorí sú napojení na, na, alebo odkázaní na vodu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)