26. schôdza

Vážený pán predseda Národnej rady, vážení páni poslanci, poslankyne, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona. Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory – ústavnoprávny a Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali ihneď. Pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Nadviazala by som na diskusiu, ktorou sme otvorili, ktorou sme otvorili dnešný rokovací deň, a to vlastne bolo k skrátenému konaniu na prerokovanie tohto návrhu zákona, pretože už vlastne aj v tej prvej časti sme v podstate hovorili aj o predmete a dôvodoch akútnosti prerokovania tohto zákona. Samotný zákon má viac, má, sa týka dvoch zákonov, ktorý vlastne, jeden je zákon, ktorý upravuje a dopĺňa zákon o opatreniach na úseku environmentálnej záťaže. Upravuje sa tam, opravujú sa niektoré pojmy.
Čo sa týka samotného zákona, v podstate jediný taký bod, ktorý je na diskusiu, je § 8 ods. 6, ktorý hovorí o tom, že pôvodca, povinná osoba alebo príslušné ministerstvo je povinné po schválení plánu prác zabezpečiť jeho realizáciu, ak sa pri realizácii plánu prác zistí, že treba zvoliť iný postup, ako je uvedený v schválenom pláne prác alebo si realizácia plánu prác vyžiada neprimerané náklady alebo zmenu časového harmonogramu plánu prác, požiada pôvodca, povinná osoba alebo príslušné ministerstvo okresný úrad v sídle kraja o schválenie zmeny plánu prác s uvedením dôvodu vypracovania zmeny plánu prác. Ustanovenia odsekov 4 a 5 sa použijú primerane. V podstate v dôvodovej správe sa hovorí o tom, že sa iba dopĺňa, že aj na základe zmenu časového harmonogramu by mohlo byť schválené tieto, tieto zmeny.
Proti tomu by ani nebolo čo namietať, ale v kontexte so zmenou geologického zákona, kedy sa tam upravujú tie vyvlastňovacie a obmedzovanie vlastníckych práv, je tu na mieste otázka, či tu tento, práve tento paragraf nebude zneužiteľný, a síce v tom duchu, že je nejaký projekt, ktorý sa urobí možno úmyselne jednoduchšie alebo vyhne sa, vyhne sa nejakým okolnostiam, možno ťažkostiam dohody s nejakým vlastníkom priľahlého pozemku a samozrejme počas realizácie môže dôjsť k, sa preukáže akože treba projekt zmeniť, ale už budú vydané všetky, všetky doklady a projekt začne a následne je na mieste otázka, či ak bude treba zmeniť ten plán práce, ktorý sa dosiahne, možno nejakých ďalších vlastníkov, či a jako bude pokračovať alebo či sa začne nejaké nové vyvlastňovacie konanie.
Je to možno taká trošku zvláštna konštrukcia, ale zákon by mal platiť, presne ako ste aj vy povedali, nie len, nemal by sa týkať len nejakej jednej konkrétnej záťaže, ktorú dnes, o ktorej dnes sa najviac hovorí, ale aj ďalších. Však sám ste spomínali, že ďalších 19 sa pripravuje a tie špecifiká nepoznáme, ale zákon by mal pamätať možno práve aj na tie krajné možnosti. A nie je toto vlastne jasné, že čo sa, ako sa bude postupovať v takýchto prípadoch ak teda dôjde počas tej zmeny k nejakej zásadnejšej zmene toho projektu sanácie takže to by som vás chcela poprosiť, aby ste prípadne neviem, no ak , to je tá chyba, že nie je časový priestor na to, doladiť takéto detaily, ktoré môžu priniesť problémy aplikačnej praxe. Lebo principiálne dá sa s tým súhlasiť, ale nie je to domyslené, že teda keď by nastala takáto krajná situácia, ako vlastne úrady budú postupovať, či sa prerušia práce, pokým dôjde k tým konaniam, alebo ako.
Ďalší bod, sa tam dopĺňa odsek 16, že ak sanácia environmentálnej záťaže je predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, vyvlastňovací orgán nevydá rozhodnutie o predbežnej držbe bez rozhodnutia vydaného podľa predpisu o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Tu sme pri tej samotnej EIA, kde principiálne ako činnosť, všeobecne povedaná sanácia nejakej záťaže nie je navrhovanou činnosťou, ktorá by mala byť povinne, nie v zozname činností, ktorá by mala byť povinne posudzovaná, ale samozrejme vyplýva to už od špecifika toho samotného ktorého projektu, že či sa zasahuje, či sa ide nakladať do, s nebezpečným odpadom a podobne, čiže toho špeciálneho prípadu. Avšak si myslím, že bolo by vhodné, že nielen pre prípady, kedy tieto sanácie sú financované z eurofondov, kedy Európska únia vyžaduje, aby bolo vyjadrenie o tom, či je povinné hodnotenie, alebo ak je, tak aby to hodnotenie prešlo z dôvodu financova zo zdrojov Európskej únie, ale je tiež na mieste zvážiť, či by práve z dôvodu aj takýchto obmedzovania vlastníckych práv sme nemali doplniť návrh, nemali doplniť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, prílohu 8, aby bolo jasné, že tieto sanačné metódy alebo vybrané sanačné metódy možno práve z toho katalógu by mali prejsť posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Aby to bolo jednoznačné a nemohlo dôjsť k nejakým diskusiám, že či áno, či nie. Samozrejme, bolo by to nad rámec smernice, ktorá hovorí o vlastne, respektíve nariadenia o, k tomuto Aaurskému dohovoru, kde sú činnosti vypísané, avšak treba aj to vedieť, že Európska únia, vlastne krajiny mimo, ktoré nezažili tento režim, tak ani zrejme nepoznajú niečo také, ako sú staré environmentálne záťaže, hlavne v takom rozsahu, ako sa to vyskytuje na Slovensku, možno aj v iných krajinách. Je to špecifikum a bolo by dobré mať v týchto veciach jasno. A čiže aj doplniť zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tú prílohu 8 o činnosti sanácie. Minimálne na tú malú EIA, zisťovacie konanie na niektoré sanácie a na niektoré typy sanácií by malo byť povinné posudzovanie. Ak by to tam bolo, dnes by sme boli v úplne inej, v inom štádiu aj a pri riešení spomínanej vrakunskej skládke.
Pán minister, dnes ste povedali, že dnes, chcem sa spýtať, či naozaj dnes predkladáte ten zámer EIA na okresný úrad, zámer v zisťovacom konaní, veľmi som naňho zvedavá a pozriem sa, si ho dôsledne preštudujem. Avšak ten argument, ktorý ste povedali ma trošku pobavil, a síce, preto ste ho dali na okresný úrad aby ho neposudzovali vaši ako sami sebe, ale aby ho posúdil niekto iný a to pracovníci na okresnom úrade. No toto nie je na výber, toto nie je konanie, ako keď obce v rámci stavebného konania idú posudzovať samy seba, že musí byť určený iný stavebný úrad, aby nepovoľovali samy sebe. Tu je v zákone presne povedané, kedy je príslušným orgánom okresný úrad a kedy je ministerstvo životného prostredia, preto budem veľmi zvedavá, akú navrhovanú činnosť ste tam za definovali a práve z tej prílohy č. 8, ako ste zaradili ten tento projekt inkapsulácie vrakunskej skládky a že či váš postup je v súlade so zákonom. Čo sa týka... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko, Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, nerád vás prerušujem, budete pokračovať dlhšie?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Tak môžem prerušiť schôdzu?

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Áno.

Danko, Andrej, predseda NR SR
Dovolím si prerušiť schôdzu a pokračujeme po hodine otázok. A dneska je utorok? Streda. Takže pokračujeme po 14.00 hodine.

Zemanová, Anna, poslankyňa NR SR
Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 12.00 hodine.)

Ďakujem pekne. Takže pokračujem v mojej časti pripomienok k návrhu zákona, ktoré máme predložené. A síce spomínala som, že podľa môjho názoru každá sanácia, každá sanačná metóda navrhnutá ako projekt by mala prejsť zisťovacím konaním. V tomto duchu aj predložím pozmeňujúci a doplňujúci návrh, aby v zákone o posudzovaní vplyvov na životné prostredie bola doplnená príloha č. 8 o túto činnosť ako povinné zisťovacie konanie. Myslím si, že to je dôležité aj z toho pohľadu, že ozaj tých metód na sanáciu je veľmi veľa. Atlas sanačných metód, ktorý tu už bol spomínaný, obsahuje ozaj rôzne, rôzne alternatívy, ktoré navrhli odborníci, a treba sa, pre ochranu životného prostredia treba hľadať najlepšie a najoptimálnejšie riešenia, ktoré budú mať dlhodobý efekt.
K samotnému ešte zákonu a k doložkám vplyvov si dovolím tuná poukázať na časť dopadov na rozpočet, kde sa uvádza, že suma, výdavky ministerstva životného prostredia súvisiace s vyvlastňovaním nehnuteľností vo verejnom záujme pri sanácii environmentálnych záťaží formou dočasného núteného obmedzenia vlastníckeho práva k pozemkom, je asi o 56 250 eur ročne. A takto je to navrhované vlastne na štyri, myslím, či päť rokov, že táto položka bude stačiť. No domnievam sa, že je to dosť naivná predstava o takejto sume. A poukazujeme aj na to, že nie je tu dopad na rozpočet ministerstva obrany, ktoré taktiež je v niektorých prípadoch záťaží určované ako povinná osoba. A taktiež môže dôjsť aj z titulu ich k vyvlastňovaniu na základe tohto zákona. A nie je tu vôbec dopad na rozpočet ministerstva obrany, resp. komplexne na štátny rozpočet ako taký. Ten prepočet, ako ste došli k tej sume 56 250, nuž, nebudem to komentovať, 45 eur za meter štvorcový, či je veľa, či je málo, ale každopádne si myslím, že keď bude dochádzať k vyvlastňovaniu, 56-tisíc eur ročne je podľa mňa suma, ktorá nemôže byť reálna.
V doložke sa taktiež vyjadrujete k alternatívnym riešeniam, či boli nejaké alternatívne riešenia posudzované, a uvádza sa, že nie, neboli posudzované žiadne alternatívne riešenia. Čiže žiadne iné spôsoby neboli ani prerokované. A preto si myslím, že tiež je to nedostatok toho zákona, tej unáhlenosti, že mohli sa ešte hľadať nejaké alternatívy k tomu, aby sa predišlo k obmedzovaniu vlastníckych práv, ale s tým, aby sa vlastne naozaj účinne tieto sanácie realizovali.
No, takže k samotným ďalším paragrafom, ktoré sú v zákone.
Tak v geologickom zákone sa tuná hovorí v § 32b, kde vlastne udávajú doklady, ktoré sú potrebné k žiadosti o stavebné povolenie, tak je uvádzané v tom paragrafe, si myslím, že aj k územnému konaniu, na vydanie územného rozhodnutia taktiež už je potrebné dokladovať vzťah k pozemku. Takže tam by malo byť doplnené aj územné konanie, nielen stavebné konanie a zlúčené územné so stavebným, ale aj samotné územné. A s tým, že v mojom pozmeňujúcom návrhu budem, navrhujem doplniť tie náležitosti, ktoré je potrebné doložiť. Čiže okrem toho záväzného stanoviska, ktoré vlastne ministerstvo vydáva z hľadiska existencie environmentálnej záťaže, navrhujem, aby tam bol doplnený projekt sanácie environmentálnej záťaže, podrobný rozpis rozsah prác nevyhnutných na zabezpečenie sanácie a vyjadrenie ministerstva, či sa na sanáciu vzťahuje zákon 24/2006 o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. To by mal byť doklad tiež k týmto, aby bolo jasné pri tom vyvlastňovaní aj tej druhej strane, ktorá bude vyvlastňovaná, že naozaj ide o verejný záujem a o jediné riešenie, ktoré je možné. Ak tieto doklady budú, možno aj na základe toho je väčšia šanca, že dôjde k dohode.
Podstatnou námietkou, ktorú máme, je v odseku 3 tohto paragrafu, kedy sa tu uvádza, že ak stavebník nepreukáže pred vydaním stavebného povolenia vlastnícke právo alebo iné právo k nehnuteľnosti, vydá stavebný úrad stavebné povolenie, len ak bolo začaté vyvlastňovacie konanie. K tomuto máme vážnu námietku. Nemôže byť začaté, musí byť ukončené. Čiže toto bude tiež samostatný pozmeňovací návrh. Nestačí, aby stavebné povolenie bolo vydané a nebolo dokončené vyvlastňovacie konanie. Čiže toto vás tiež prosím, aby túto námietku si premysleli, tu tento môj pozmeňovák. (Reakcia z pléna.) Prosím? Aby ste si premysleli. Bude to samostatný pozmeňovací návrh s tým, že musí byť ukončené vyvlastňovacie konanie.
V tomto paragrafe je aj odsek 6, ktorý zasahuje do stavebného zákona a vypúšťa tam paragrafy, § 58 ods. 2, § 60 ods. 2 písm. b), § 62 ods. 4 stavebného zákona. A sú to vlastne paragrafy, ktoré v zmysle stavebného zákona stavebník musí preukázať, že je vlastníkom k pozemku alebo že má iné právo k pozemku. Čiže vypustením týchto paragrafov, že sa nebudú uplatňovať, tak vlastne sa veľmi otvárajú možnosti stavebnému úradu vlastne vydať stavebné povolenie aj bez ukončenia vlastníckeho vzťahu k pozemku. Vypúšťa sa paragraf, kde vlastne je stavebný úrad povinný v zmysle stavebného zákona zastaviť stavebné konanie, ak teda tieto vzťahy nie sú doložené, resp. prípadne zamietnuť. Čiže ako vypustením týchto paragrafov zo stavebného zákona bude vlastne ten, stavebné konanie veľmi, veľmi neštandardné.
Tak ako som spomínala, v § 32c, kde navrhujem doplniť o nové písm. g), kde bude doplnené, že je potrebné vyjadrenie ministerstva, či sa na sanáciu vzťahuje zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. A teda ako som spomínala, aj navrhujem novelu zákona 24/2006 tej prílohy 8, že aby tá vlastne každá sanácia prešla zisťovacím konaním.
Chcem sa ešte trošku vyjadriť k samotnému tomu impulzu, ktorý tu bol prezentovaný, a to k tej vrakunskej skládke a metóde, ktorá bola navrhnutá ako metóda kapsulácie. Keď si pozrieme samotný atlas metód, sanačných metód environmentálnych záťaží, tak táto metóda má dosť veľké obmedzenia, má tu uvedené mnohé nevýhody. Aj napríklad také, že po jej realizácii v podstate sa zabráni ako keby do budúcnosti alebo veľmi sťaží aj úplná sanácia, respektíve odstránenie tejto environmentálnej záťaže. Hovorí sa o tom, že nevýhody sú, jasne, že sa musí realizovať neustály monitoring, jeho, neznižuje sa toxicita ani množstvo kontaminovanej zeminy, odpadu, iba sa udržuje znečistenie pod kontrolou. Pri uzavretí môže byť problémom nedostatočná nepriepustnosť podložia, čo si myslím, že v tomto prípade je to najväčšie riziko, lebo tá metóda nehovorí o kapsulácii ako takej, vlastne koldokola, ale iba o bočnej, s tým, že sa domnieva navrhovateľ, že sa dokáže kontinuálne napojiť na ílovité vrstvy. Čo však nikto nevie, čo je pod samotnou skládkou, keďže to prostredie, ktoré tam vznikalo, geologické prostredie je vlastne mŕtve rameno, bývalé mŕtve rameno Dunaja a tie usadeniny, ktoré tam, tie nánosy Dunaj rokmi naznášal, nemajú nejaké kontinuálne vrstvy, ale mnohokrát sú to rôzne také rôznorodé vrstvy so šošovkami štrkov a nie je isté, že realizáciou tejto metódy dôjde k zabráneniu prienikov toxických látok do Žitného ostrova. Čiže touto metódou sa, metódou uzavretia alebo inkapsulácie sa neodstráni znečistenie, ale sa zamedzí jeho šíreniu do okolitého prostredia. V tomto prípade musím povedať áno, obmedzí sa, ale nevylúči sa.
Takže metódy, ktoré, ktoré by boli použiteľné pre túto lokalitu, je ich viacej a verím, že v rámci zisťovacieho konania bude, budú navrhnuté aj viaceré varianty, že ste v svojom návrhu nepožiadali o invariantné riešenie, to znamená, iba jediné posúdenie, to že, to by myslím, nebolo správne.
Návrhy, o ktorých som hovorila, doplňujúce, myslím si, že vylepšujú tento zákon ako také. Verím, že je potrebné takýto zákon prijať. V niektorých prípadoch sa možno využije, verím, že nie je to ani vec, ktorá by sa paušálne používala, ale viem si predstaviť situácie, kedy takáto situácia môže nastať. Preto by som bola rada, ak by sme dnes večer na výbore sa o týchto mojich pozmeňovacích návrhoch pobavili. Ak by ste sa, pán minister, vedeli k nim vyjadriť a aby sme ich prípadne, aspoň niektoré z nich, ktoré budú pre vás akceptovateľné, nejak prevzali do spoločnej správy výborov a skúsili sa tento zákon, už keď už, už to takúto procesnú stránku máme, že to musíme robiť v parlamente, aby sme skúsili ten zákon upraviť tak, aby neboli s ním v praxi pri aplikácii.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Budem reagovať takto hneď, aby som potom nezabudol na niektoré veci, ktoré som chcel povedať.
V § 8 ods. 6, pokiaľ si pamätám, čo ste vraveli ešte pred obedom, zmena časového harmonogramu. Ja si myslím, že to je úplne v poriadku, lebo môže nastať až po vyvlastnení, lebo samotná realizácia môže nastať až po vyvlastnení, realizácia samotnej sanácie. Nie tie práce, ktoré idú v zmysle predbežnej držby.
Nemyslím si, že rozširovať ustanovenie zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie je správna cesta. Ak o tom nehovorí smernica, znovu budeme zavádzať do nášho právneho poriadku niečo, čo bude sťažovať. Zase pôjdeme, budeme ďalej ako, ako samotná európska legislatíva.
To, § 32b, priznám sa, že som nepochopil územné konanie. Pre územné konanie neni potrebný právny vzťah k pozemku, postačuje súhlas vlastníka dotknutej nehnuteľnosti. Čiže tam rozširovať znovu povinnosť o právny vzťah by bolo tiež asi zle.
Inkapsulácia, ja predpokladám, že geologické nejaké vrty prieskumné sa tam urobili a zistili, že tam, čo je pod tým. Lebo asi to nerobia, ja neviem, na náhodu. Ale to asi pán minister skôr dokáže odpovedať. To je všetko k tým poznámkam pani kolegyne.

No ten paragraf, obsahom ktorého, ste spomínali, tam je existujúce znenie, dopĺňa sa len o možnosť, že aj časový harmonogram, zmena časového plánu môže byť dôvodom na nejaké schválenie zmeny. Ja však len hovorím, že v kontexte, v ďalšom kontexte zmeny geologického zákona, že tento samotný existujúci para... O tom nepochybujem, ani nespochybňujem, že áno, je aj časový plán, môže byť dôvodom pri takýchto závažných prácach, avšak ten projekt sa môže tak zásadným spôsobom zmeniť, že bude potrebné vyžadovať alebo doplniť aj zmeniť stavebné povolenia, alebo zmeniť nejako zásadným spôsobom technické riešenie, ktoré môže vyvolať zmenu aj stavebného povolenia alebo, alebo iného. A tam bola tá moja otázka, smerovala, že toto nie je vyriešené, že v prípade, že pri tej zmene sa preukáže, že je potrebné doriešiť nanovo vlastnícke vzťahy, kde nejaký vlastník nebude súhlasiť, lebo sa mu zobralo najprv, ja neviem, 5 metrov a teraz bude treba 20 metrov z jeho pozemku zobrať, napríklad. Čiže toto, som poukázala na to, že tá aplikačná prax môže doniesť takúto situáciu.
Čo sa týka toho posudzovania vplyvov na životné prostredie a smernice, treba si uvedomiť, že Európska únia, ja som to spomínala v rozprave, ona, tam väčšina štátov takúto situáciu nepozná. To znamená, že v smernici asi ťažko budú oni hovoriť, no tak, že staré environmentálne záťaže, že by vlastne im tam povznikali z nedodržiavania, nedodržiavania legislatív v takom obrovskom rozsahu, ako je to na Slovensku, proste, že máme takmer 2-tisíc environmentálnych záťaží na tak malom území. A v tomto prípade si myslím, že je to potrebné aj práve z toho dôvodu, že je tendencia... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Najprv chcem pripomenúť kolegyniam a kolegom, že Slovensko rieši alebo rozpráva o environmentálnych záťažiach od revolúcie neustále a dokola. Prečo teraz máme náhle na stole zrýchlené konanie? Prečo sa siaha k najtvrdšiemu nástroju, ako keby sa celé roky pokutovali a rôznym spôsobom tlačili vlastníci týchto pozemkov, a keďže to nezabralo, tak ideme ich vyvlastňovať. Ale neviem o tom, že by takýto nátlak bol prebiehal.
Dnes som si ráno v nemenovanom rozhlasovom vysielaní vypočul ministra Érseka, ktorý spomínal, ako úspešne vyvlastňujú pozemky pod diaľnicami, no a vysvitlo, že tam stojí nejaký jediný domček, ktorý bráni pokračovaniu diaľnice, aj je vlastne vyvlastnený, ale respektíve vykúpený, je vo vlastníctve dneska NDS-ky, ale nikto nekoná, lebo sú rozpačití nad tým, že čo robiť a ako sa chovať. A teda trvá to už pomerne dlho.
Čiže podobné drakonické nástroje, ako je vyvlastňovanie, prichádzajú podľa mojej mienky v tejto oblasti k reči práve preto a asi len preto, že Slovensko môže získať vyše 200 miliónov eurofondov, ale len do roku ´21, a vlády predtým aj táto premárnili čas zatiaľ tým, že o envirozáťažiach rozprávali, ale hotové projekty, pripravené analýzy podloží, pripravené vlastnícke vzťahy nikde nie sú. Čiže podľa mojej mienky toto zrýchlené konanie vyplýva jednak z tej nervozity, že sa blíži rok 2021, a tiež z toho, že také zrýchlené konanie vždy vyvolá dojem usilovnosti a pracovitosti, že už to rýchle chceme zachrániť, lenže doterajšia činnosť rezortu, a opakujem, nielen za pána Sólymosa, aj za predchádzajúcich, bolo väčšinou rozprávanie o envirozáťažiach a len veľmi málokedy konanie. Práve preto aj v hlavnom meste všetky slávne envirozáťaže, čo tu máme, naďalej sú, máme tu prinajmenej deväť závažných envirozáťaží, z ktorých vrakunská je momentálne v kurze mediálneho záujmu, ale sú tu väčšie, a tá, ktorá je napríklad pod Apolom, alebo tá, ktorá je na území bývalého CHZJD sú určite aj nepomerne, nepomerne nákladnejšie, respektíve ich odstránenie.
Vyčítam teda v prvom rade nie to, že chce minister odstraňovať envirozáťaže, no veď to nikto nemôže ministrovi životného prostredia vyčítať. Vyčítam to, že nekonali doteraz, on ani vlády predtým, a teraz musia konať v zrýchlenom, zrýchleným postupom, čo bráni dostatočnej odbornej príprave. Ako počujeme, opozícia predkladá, predkladá pozmeňujúce návrhy, chceme zdokonaliť túto normu. Ako vieme, sú v nej ustanovenia, ktoré sú aj v tejto chvíli na Ústavnom súde. Určite minister povie, že on verí, že to dobre dopadne. No tak, ďakujem pekne, tak jednoznačne tam máte ustanovenie o tej predbežnej držbe, ktoré je spochybnené, ktoré Ústavný súd prijal na konanie a o ktorom koná a ktorého výsledok nemôžte uhádnuť ani zo sklenenej gule. Takže to je dosť veľký nedostatok takéhoto zrýchleného postupu.
Veľa sa hovorí o Vrakuni, kde, pretože tá, tie gudróny získali mediálnu pozornosť. Je to ale naozaj len jeden z mnohých. Ja osobne mám informácie od odborníkov, že aj tá záťaž, ktorá, a ten toxický mrak, ktorý sa pohybuje smerom na Žitný ostrov, pochádza predovšetkým zo zbombardovanej Apolky, kde sa tie spodné vody rozhýbali, odkedy sa tam začali stavať nové developerské projekty, a nie, a nie samozrejme z vrakunských gudrónov. To, že tento toxický mrak pomaly postupuje, sa vie už roky a tiež to nevyrieši, či je zrýchlené alebo riadne konanie. Preto je rozdiel je pár desiatok dní. O pár mesiacov by bolo aj v riadnom konaní a vy by ste, pán minister, mali výhodu, že by ste naozaj, nemohlo by vám byť vyčítané, že robíte neštandardné postupy, a dostali by ste spätnú väzbu od desiatok odborníkov na odpady, na vodu a aj na environmentálne záťaže, ktoré na Slovensku sú.
Vrakunská skládka zatiaľ nemá EIA a pokiaľ by sa nedávala tzv. malá EIA, tak pravdepodobne ani za rok nezačne žiadna pracovná činnosť na tom území. A na malú EIA, neviem, že či vám niekto naskočí, aj tak, aj tak by išlo prinajmenej o nejaký polrok. Čiže znovu to len dokazuje, že medzitým, čo by sa obstarávalo na tie pozemky, ktoré už máte v držbe, alebo na tie envirozáťaže, tak mohla pokojne, mohol zákon pokojne bežať v normálnom režime.
Ešte by som si dovolil zmieniť, už bolo hovorené, že vlastne aj tá vrakunská skládka nebude odstránená, ale vlastne budeme mať na území Bratislavy taký malý Černobyľ, čiže vytvorí sa schránka, v ktorej budeme dúfať, že sa tie jedy udržia. Naozaj je diskutabilné celé vybudovanie takéhoto, betónovej, takejto betónovej kapsule, jej trvácnosť nie je nekonečná, jak žiadnej ľudskej stavby. Čiže tie veľké prostriedky, ktoré sa vynaložia, nebudú finálnym odstránením envirozáťaže, ale budú len jeho dočasným akoby uskladnením na tom mieste výskytu.
Chcel by som ešte na záver svojho krátkeho príhovoru povedať, že okrem toxických skládok u nás, a strana MOST – HÍD o tom v minulosti často hovorila, existuje aj toxická politika, aj toxická legislatíva. Je to napríklad taká, kedy sa pod krytím nejakého bohumilého zámeru, ekológia je na to priam stvorená, pripravujú podmienky pre nejakú záujmovú skupinu alebo dokonca pre nejakú priamo zlodejinu alebo nejaké nie, nie veľmi férové čerpanie verejných prostriedkov.
S pánom Antalom sme boli pred chvíľou v nejakom médiu a aj on poznamenal, že no keby bol vedel, že zákon o strategických investíciách sa použije na najbohatšie pozemky v Bratislave, čiže tiež ho schvaľoval v dobrej miere, že to sa bude vždy používať len na zlepšenie výstavby diaľnic. A zrazu sa mal použiť na to, aby sa obišla samospráva v Bratislave a aby sa developeri zbavili developerského poplatku a aby si zjednodušili postup.
A presne tak môžme byť všetci prekvapení aj pri tomto zákone. Ja vám poviem, pán minister, takú konštrukciu, o ktorej by som bol strašne rád, keby sa nestala. A budeme obaja svedkom toho, či tento zákon bude na ňu, či tento zákon na ňu bude zneužitý. Na území tej spomínanej Apolky mal teda vzniknúť najväčší developerský projekt v dejinách Slovenska, nazývaný Spojená Bratislava, ktorý mal, zdalo sa, úplne zelenú aj na vláde a zdalo sa, že nič nezabráni, darmo poslanci mesta prejavovali nespokojnosť, že majú byť obídení, že nič nezabráni, že valec dvoch mega developerských finančných skupín prevalcuje samosprávne, samosprávne výkriky týchto poslancov a proste postavia si, čo len chcú. Predsa sa v poslednej chvíli hodila spiatočka a podľa mojich informácií to vyplýva z toho, že EIA nemohli dať na tento projekt, kde je mimoriadne kontaminované podložie, podľa prianí developerov, ktorí si chceli čistiť iba tie malé kúsky územia, ktoré boli presne pod ich budúcimi nehnuteľnosťami. Títo developeri sa domnievali, že dá sa, dá sa prijať EIA a urobiť stavebné povolenie aj tak, že oni vyčistia len to, kde budú mať tie domy, kde pôjdu tie podzemné garáže, a okolité desiatky hektárov, ak nie stovky hektárov, lebo to je obrovské územie, kde budú cesty, kde budú chodníky, tie budú zabetónované alebo zakryté zeleňou bez čistenia.
Keď sa ale ukázalo, že to takto nejde, zjavuje sa v zrýchlenom konaní tento zákon. A ja sa pýtam, nedopadne to teda tak, že naozaj si developeri po prijatí tohto zákona vyčistia len tie kúsky, ktoré majú pod svojimi budúcimi mrakodrapmi, a toto ostatné, tie, čistenie celej envirozáťaže na ich pozemkoch si nechajú vyvlastniť a veľkoryso prenechajú tieto náklady daňovníkom Slovenskej republiky? Neurobí snáď podobný nápad potom aj pán Babiš na najväčšom pozemku, ktorý je tuná Bramfieldom a ktorý je mimoriadne znečistený, a to sú pozemky Istrochemu a bývalej CHZJD, ktoré sa celé roky samozrejme nestavajú, pretože pôvodne ich akýsi privatizér získal za podmienky, za to ich dostal za babku, že tam bola podmienka, že odstráni, myslím, do jedného metra vrchnú pôdu a vyčistí ju. Samozrejme, to je veľmi drahý špás, takže zatiaľ sa tam nestavia nič a môžbyť sa čaká na takéto riešenie.
Podotýkam, že medzitým, medzitým ten privatizér sa majetku zbavil prostredníctvom exekúcie, záväzok tým pádom neprešiel na nového vlastníka, ktorým je podľa mojich informácií súčasný český premiér v trvalej dezignácii, alebo ako to nazvať. A lenže ak by tam chcel stavať, tak znovu príde pred bariéru, ako tam dostať stavebné povolenie, keď je tam kontaminovaná pôda. Čiže neuplatní sa aj tam táto možnosť, že štát prichýli jeho znečistenú, jeho znečistené pozemky, okrem vyrezaných a v geodetickom pláne oddelených častí, ktoré budú určené priamo na výstavbu? Nechtiac pán Antal otvára tento, alebo vy osobne a tí, ktorí zaňho budú hlasovať, otvára, aj takémuto toxickému využitiu zákona, otvára cestu tak, ako ste nechtiac, samozrejme, a ja o tom naozaj nepochybujem, otvárali cestu tomu, že zákon o strategických investíciách nemusí byť použitý iba v chudobných častiach Slovenska, kam chceme dotiahnuť infraštruktúru, ale aj v najbohatšom centre Bratislavy, kde sa nejaký oligarcha chce zbaviť poplatkov za developerské dôsledky jeho komerčnej činnosti, ktoré mu dnes už predpisuje zákon a ktoré táto výnimka, ktorou je strategická investícia, z neho sníma.
Môžte povedať, že počujem trávu rásť, ale toľkokrát už z toho semena, ktoré sa sialo takýmito podobnými dvojtvárnymi zákonmi, vyrástla nieže tráva, ale tie najalergickejšie buriny, ktoré nám vytunelovali množstvo peňazí v tomto štáte toľkokrát. Toľkokrát aj vy zo strany MOST – HÍD ste poukazovali v minulosti na tieto dvojaké zákony, že by sme mali byť všetci aj spolu s vami veľmi opatrní, ak má nejaký zákon veľmi proklamovaný verejný účel, ale vidíme a upozorňuje opozícia, že má aj nebezpečie. Tu ide o jednak hospodárenie so stovkami miliónov eur z Európskej únie, chvalabohu, ak sa stihnú tie enviroprojekty, naozaj tomu prajem, a to, že kritizujem, že vlády nikdy u nás nemali nikdy včas pripravené, peniaze prepadali, tak to mi iste uznáte, že to je kritizovateľné, lebo taký je stav. Ani tú vykričanú vrakunskú skládku nemáme pripravenú na žiadnu investíciu, myslím ani projektovo, ani prieskumami, ani nevieme, že teda aké dôsledky tej kapsulácie budú o desať, dvadsať alebo päťdesiat rokov. Sú to zložité veci, na ktoré sa rezort v takej krajine, ktorá je pomerne plná chemických skládok a najrôznejších toxických záťaží, mal venovať nie rok, ani dva, ale celé, celé tie roky od Novembra ´89.
Ide mi o to, aby sme ako poslanci, a to ste aj vy, aj ja, pán Antal, a takisto aj poslanci strany MOST – HÍD, aby sme vždy boli predovšetkým strážcami verejného záujmu. To, že si niekedy vláda chce urobiť peknú tvár, že si urobí marketing na zrýchlenom konaní, to všetko sa dá prepáčiť, ak to bude na prvom mieste slúžiť záujmu verejnosti. A to je aj dôvod, pre ktorý vznášam, vznášam tieto pochybnosti a pre ktoré kritizujem spôsob, akým sa vláda tentoraz zmocňuje problematiky odstraňovania environmentálnych záťaží.
Na druhej strane, samozrejme odstraňovanie environmentálnych záťaží budem podporovať a bude to podporovať iste každý rozumný poslanec, len žiadame, aby to nebol ošmek, aby to nebol podfuk na slušných ľuďoch, že na koniec z daní budú platiť zisky oligarchov.
Ďakujem.

Pán kolega, znovu ste sa dotkli tej EIA-i, ale to je ešte odpoveď na pani kolegyňu Zemanovú. V máji 2014 zverejnila európska agentúra životného prostredia, čo je naša obdoba SAŽP, správu zhodnotenia dotazníka tridsiatich deviatich európskych štátov, že v týchto tridsiatich deviatich štátoch existuje 2,5 milióna pravdepodobných environmentálnych záťaží a 342-tisíc potvrdených environmentálnych záťaží. Preto operovať s tým, že preto smernica nepamätá na sanáciu záťaží, že pomaly sme jediní, ktorí tu riešia sanácie, je skutočne ako nie dobré.
A čo sa týka, pán kolega Budaj, ja som vám to už aj povedal na tom, na tej debate, pokutovať vlastníkov týchto pozemkov? Za čo? Oni ten odpad tam neuložili. Pôvodca odpadu je zodpovedný za odpad. Hádam nechcete, aby cez pokuty boli nútení, že oni majú urobiť túto (vyslovené s pobavením), túto sanáciu. To som principiálne ako akoby nepochopil, alebo možnože to, že preto to majú predať.
Vyvlastniť a potom tam bude stavať developer. Tomu som fakt, skutočne nepochopil, že o čo vlastne ide. Že teraz sa má ísť Dimitrovka vyvlastniť, aby tam štát mohol urobiť sanáciu a potom, potom to dať zase naspäť, aby tam mohli postaviť developerský projekt? Skutočne ako, priznám sa, že tomuto som akože neporozumel.
A nakoniec o tom, že čo bude štát sanovať, rozhoduje vláda. To neni o tom, že teraz je nejaká záťaž a teraz automaticky ju musí sanovať vláda. Verte mi, že v tomto prípade máme byť strážcami verejného záujmu, no ja si myslím, že tu je záujem minimálne tých 250-tisíc ľudí, ktorí sú napojení na, na, alebo odkázaní na vodu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Jasné. K tomu pokutovaniu, však tam sa dá nielenže pokutovať, ale aj trestať za ohrozenie verejného zdravia, to je trestný čin.
Za druhé, pán Antal, plánom obchodníkov, ktorí sú v pozadí vládnucich strán, a to nielen týchto, ale teda bývalo to aj v minulosti, ja neviem a nechcem posudzovať, či vy musíte rozumieť, len hovorím, máme sa snažiť im rozumieť, prechádzať im, aby sa spolu s dobrými cieľmi neprijímali toxické legislatívy, ktoré vytunelovávajú štátny rozpočet. Aj sa opakovane prijímajú v tomto parlamente také legislatívy, viete aj vy a viem aj ja. A strana MOST bola jedným zo strážnych psov, ktoré tu dávali signál a bojovali za to, aby sa takéto legislatívy neprijímali. Ja chcem veriť, že na strane MOST sa táto hodnota nezmenila, a tej sa dovolávam.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Jednu vec, ktorú veľmi nerád by som tu ministerstvu upieral, je dobrý zámer, hej? Stávalo sa nám tu v minulosti, že sa prijímala narýchlo legislatíva, ktorá mala maskovať nedostatok kompetencie. V tomto prípade to nie je úplne až tak. Ale je obrovské riziko toho tzv. tunelového videnia, lebo ja som dnes ráno rozprával o tom, aký veľký počet, na aký, na ako veľkom rozsahu máme environmentálnych záťaží na Slovensku. Tak poďme si to teraz rozmeniť na drobné.
Tá prvá vec je, že kto sú vlastne vlastníci pozemkov, na ktorých tieto environmentálne záťaže sú. Častokrát sú to ľudia, ktorí boli okradnutí komunistickým režimom o validnú pôdu, o validnú továreň, o niečo, čo malo pre nich cenu, buď oni alebo ich rodiny, ich rodičia alebo starí rodičia. A keď to v exekúciách, keď to potom v reštitúciách dostali naspäť, tak to bolo bezcenné a zaťažené environmentálnou záťažou, hej? To sa nám stalo.
A títo ľudia doteraz mali možnosť v prípade, že by Slovenská republika pod tlakom aj európskej legislatívy, aj teda verejného záujmu, na ktorý sa celý čas odvolávame, bola prinútená svoje vlastné hriechy alebo komunistickej minulosti našej naprávať, tak mohli za to dostávať primeranú cenu a aspoň, a z toho bezcenného kusu zamoreného územia mohli aspoň niečo mať. Lebo štát by prišiel a povedal, ja to od vás kúpim. Tak ako sa to deje teraz a koniec koncov vrakunská skládka je presne ten prípad, že štát prišiel a povedal, my si to od vás prenajmeme alebo kúpime, aby sme tam mohli spraviť poriadok.
To, že v prípade Vrakune nie je na druhej strane úplne kooperatívny partner, môže byť pravda, neviem, hovorí sa, že je, neviem posúdiť, ja som pri tom nebol, ale voči ďalším 1 900 možným vlastníkom pôdy pri 1 900 ďalších environmentálnych záťažiach môžeme štát teraz postaviť do výhodnejšej pozície pri vyjednávaní o budúcej cene, než tomu bolo doteraz. To znamená, že minister Sólymos stojí v lese a cez ten tunel pozerá na koniec a tam sú tí nešťastní Vrakunčania, ale plný les môže byť nešťastných ľudí, vlastníkov pozemkov a pôdy, ktorým bola ukradnutá komunistickým režimom, ktorí v dôsledku tohto vyvlastňovacieho zákona za ňu dostanú menej peňazí, lebo sa dostávajú pri vyjednávaní o cene do nevýhodnejšej pozície.
No takto akože, samozrejme, že štát sa o tú pôdu nebude biť. Ale predpokladáme taký vývoj, že aj kvôli zvyšujúcemu sa tlaku občianskej spoločnosti, aj kvôli zvyšujúcemu sa tlaku Európskej únie bude v budúcnosti štát tlačený do toho, aby sa svojich environmentálnych záťaží zbavoval. A na to bude musieť nejakým spôsobom vysporiadať pozemky, na ktorých tie environmentálne záťaže sú. A ja hovorím, že dnešní vlastníci týchto pozemkov sa na základe zákona, ktorý dnes prijímame v zrýchlenom legislatívnom konaní, dostávajú do nevýhodnejšej pozície a môžu dostať menej peňazí, než tomu bolo doteraz. Práve kvôli tomu, že nad nimi bude visieť Damoklov meč a budúci minister, ktorý zďaleka nemusí byť taký charakter ako ten dnešný, môže povedať: viete čo, tak nepredáte, tak my to vyvlastníme a nebudete mať z toho nič. Takže prvýkrát im to ukradli, vrátili im to nepoužiteľné a špinavé, a potom im to zoštátni štát, aby tam mohol vykonať nápravu, ale ten hriech tej prvotnej krádeže a ten hriech toho, že im to vrátili nepoužiteľné, napravený nebude.
A to je presne ten ústavnoprávny rozmer celej tejto veci, a to je presne tá vec, kde sa máme rozprávať nielen o ochrane verejného záujmu. My sa máme rozprávať aj o ochrane ústavných princípov. A jeden z ústavných princípov je, že keď nie je nutné šiahnuť na majetok iného, tak mu ho nechávam. A v prípade, že má zaň dostať primeranú náhradu, tak mu ju dám. Čo pri dobrej vôli, tak bolo doteraz a mohlo byť v budúcnosti, ale ak tam bude vôľa zlá, tak ešte raz, štát týmto získava výhodu na svoju stranu, lebo budúci minister životného prostredia, ktorý bude vyjednávať pri ďalších 1900 rôznych záťažiach, alebo dajme tomu iba 900 alebo 800 z nich, môže každému jednému majiteľovi tej špinavej pôdy, s ktorou on už si nepodeje nič, povedať: vieš čo, nepredáš za päť, vyvlastním a nebudem ti musieť za to dávať nič. A on bude platiť potom ten štát iba tú cenu tej sanácie, ale pôvodný majiteľ pôjde s dlhým nosom. Čo je podľa mňa obrovský problém tohto zákona, obrovský.
A dôvod prečo sa o tom opakovane rozprávame pri diaľniciach, pri každej jednej tej tzv. významnej investícii, je ten, že vďaka tomu tunelovému videniu, pri ktorom teraz minister Sólymos stojí v lese a na konci vidí nešťastných Vrakunčanov, nevidí všetky ostatné možné scenáre, ktoré môže tento krok spôsobiť. A ja úplne rozumiem tomu, že chcete pre tých Vrakunčanov čo najrýchlejšie urobiť čo najlepšiu vec. Tomu stopercentne rozumiem. Len dôvod, prečo existuje medzirezortné pripomienkové konanie a dôvod prečo existujú klasické lehoty na prijímanie legislatívy, je, aby vám niekto strčil ruku do toho tunela a povedať, bacha, bacha, Laci, tam môže byť problém. A vaši úradníci na ministerstve to robiť nebudú. Tým dáte úlohu a oni to napíšu a oni to sem donesú.
Ďalšia vec je, že, iba jeden príklad za všetky, mení sa v tomto návrhu v zákone o envirozáťažiach § 2 ods. 8. Doteraz ministerstvo malo nielen povinnosť zapisovať vlastne po ukončení sanácie alebo po objavení záťaže, túto environmentálnu záťaž do zoznamu environmentálnych záťaží, ale boli tam ešte povinnosti týkajúce sa všetkých príslušných stavebných konaní, atď., to sa teraz škrtá, neviem prečo. Rozumiem tomu, že ministerstvo má záujem zbavovať sa povinností, ale znovu, ak tá povinnosť tam zabezpečovala, že... Ak potrebujete presne vedieť, tak vám to prečítam. Je to, doteraz § 2 ods. 8 hovoril, že ministerstvo po ukončení identifikácie environmentálnej záťaže bezodkladne zabezpečí jej zápis do informačného systému environmentálnych záťaži, zašle informáciu o ukončení identifikácie na zápis do katastra nehnuteľností a oznámi o ukončení identifikácie do 15 dní od zápisu do katastra nehnuteľností vlastníkovi nehnuteľnosti, užívateľovi, a ak vlastník nie je súčasne jeho užívateľom, alebo správcovi, na ktorej sa nachádza environmentálna záťaž. To znamená, že doteraz bolo ministerstvo v povinnosti oznamovať ľuďom, ktorí užívajú, že čo sa tam deje. A toto je vyškrtávané teraz a nahrádza sa to iba tým, že bude povinnosť zabezpečiť zápis do registra envirozáťaží. To znamená, že tá komunikácia s vlastníkom, používateľom alebo správcom vlastne tam už nebude. Vy nahrádzate ako keby povinnosť štátu oznámiť, že čo sa deje na jeho majetku tým, že sa to bude zapisovať iba do univerzálneho registra, kde v podstate on bude mať ako keby teraz povinnosť si to vyhľadávať. Čo v kombinácii s predbežnou držbou v podstate jemu úplne berie informácie a jednak kontrolu nad tým, že čo sa s jeho majetkom deje. Kde, nadväzujúc na kolegu, ktorý hovoril predo mnou, ešte s tým, že vlastne predbežná držba ako inštitút nie je doriešená, na Ústavnom súde si tiež môžte založiť na budúce problémy. A to je ďalší dôsledok, to je ďalší dôsledok toho, že tu máme to. No vy to máte tiež na rováši, pán Žiga, to sú vaše veci, tu tiež. Tak by som sa toľko nesmial.
To je ďalší dôsledok presne toho, že vystane pred nami, že vystane pred nami problém, a my hľadáme najjednoduchšie, najrýchlejšie riešenie, ale zasahovať do ústavných princípov, ktoré sú vlastne základom nášho práva a šiahať na právo ľudí zaobchádzať s vlastným majetkom, je, môže byť dynamitná škvrna na skle, že škvrna zmizne, len neviem, čo sa stane potom s tým sklom.
Ako som povedal dnes dopoludnia, dnes bez ohľadu na to, čo si o tom myslí opozícia, s vysokou pravdepodobnosťou tento zákon prejde do druhého čítania a zajtra zrejme prejde aj druhým čítaním, aj tretím, a potom ale v tej chvíli sa, pán minister, spúšťajú hodinky. A vy budete musieť do konca tohto roku dokázať, že to stálo za to. Lebo ak sa dostaneme do situácie, že v novembri, napr. kvôli tomu, že malá EIA nevyjde a bude potrebné robiť veľkú, vy budete ešte stále stáť a takto mlieť prstami, tak ste zasiahli do ústavného poriadku Slovenskej republiky, zobrali ste ľuďom práva bez toho, aby ste dali legitímny dôvod, a nepomohlo vám to ani v tej jedinej veci, kvôli ktorej sa to robí.
Takže ešte raz. Úplne kvitujem dobrý zámer, beriem motiváciu riešiť problém, len upozorňujem na veľké riziká. To prvé riziko je, že to v legislatíve znovu vytvára priestor na oslabenie pozície majiteľov tých pozemkov dnes. To je ten prvý. A ten druhý je, že ostatné procesy, ktoré sa paralelne spúšťajú popri stavebných konaniach a popri verejnom obstarávaní, môžu svojimi lehotami nakoniec ten proces tak natiahnuť, že ani to skrátené legislatívne konanie vám nakoniec nepomôže. Preto akože ja vám držím palce kvôli Vrakunčanom, ale nerád by som videl negatívne dôsledky, ktoré som práve pomenoval, zo zmeny tohto zákona v budúcnosti.
Ďakujem pekne.

Pán kolega, aj súčasný geologický zákon poznal inštitút pri geologických prácach dočasného obmedzenia vlastníckeho práva, a to sa aplikovalo aj pri sanáciách. Alebo predpokladám, že sa aplikuje pri sanáciách týchto pozemkov, kde nie je potrebné vydávať stavebné povolenie, kde nedochádza k trvalému zásahu akoby do daného územia a dochádza k inej sanácii. Tu však je evidentné, že toto tá sanácia nebude, že tu je potrebné vydať stavebné povolenie, a teda ten právny vzťah k pozemku, či už kúpou alebo v tomto prípade vyvlastnením, bude musieť nastať. Pravdaže ministerstvo nebude chcieť v každom jednom prípade vyvlastňovať. Načo by to robilo? Stojí to kopec peňazí a vie použiť písm. b) tohto nového 32 a), kde je obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, alebo zriadiť a obmedziť, zrušiť právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Čiže a keď aj dôjde k inštitútu akéhosi vyvlastnenia, ako aj v prípade, vravím, stále sa budeme vracať k tej vrakunskej skládke, tam tí ľudia, pokiaľ mám správne alebo to, čo prezentoval pán minister na výbore, nedostávajú nula, lebo ten pozemok má reálnu hodnotu nula. Dostávajú cenu ako keby pomaly tam nebola tá záťaž alebo teda, že sa zohľadňuje nejakým spôsobom normálna cena tej nehnuteľnosti, čiže sa im to len neberie. Tam ale niektorí chcú skutočne ako keby tam bolo, ja už neviem ani čo. Čiže v princípe ten postup asi bude ten krajný, niekde, že do vyvlastnenia nadobudnutie vôbec vlastníckeho práva aj kúpou, tam kde nebude treba, tam asi predpokladám, že ministerstvo nebude vynakladať finančné prostriedky.
Ďakujem.