26. schôdza

Pán poslanec Štarchoň.

Vďaka. Myslím, že pán poslanec to veľmi dobre vysvetlil, celú túto komédiu a ja doplním len jeden variant, ktorý tu spomínaný nebol, aby komédia bolo dokonaná. Tak predstavme si situáciu, že poslanci koalície by zahlasovali proti tomuto návrhu a neprešiel by do druhého čítania. Ono by to bolo potom už naozaj dokonané.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Dostál.

No, je to síce gaťafalš, ale teda na rozdiel, povedzme, od, skrátené legislatívne konanie, kde nie je dôvod na skrátené legislatívne konanie, alebo cez novelizáciu zákona o platoch ústavných činiteľov prostredníctvom zákona o DPH prílepkom v druhom čítaní, je to iba absurdné, nie je to, nie je to protiústavné a je to iba divné.
Ale ešte na jednu vec by som chcel v reakcii na kolegov upozorniť, že dostáva parlament podľa rozhodnutia predsedu, ktoré predpokladám, že odhlasuje koaličná väčšina, nebývale veľký priestor na to, aby výbory rokovali až do mája o tomto, o tomto návrhu zákona. Tuto riešime nejaké environmentálne záťaže, vážny problém, a miesto toho, aby sme o ňom dôkladne diskutovali, tak dnes o jedenástej sme schválili skrátené legislatívne konanie, dnes o sedemnástej sme schválili alebo ste schválili postúpenie do druhého čítania, dnes večer a zajtra ráno budú výbory, zajtra ráno o deviatej budeme o tom návrhu rokovať v druhom čítaní a pravdepodobne o jedenástej ho schválime. Čiže zákon, o ktorom by bola žiaduca diskusia odborná, politická, neuponáhľať to, tak z píár dôvodov, aby ste mohli vykázať, že niečo riešite, za dva dni alebo za necelé dva dni prejde celým legislatívnym procesom. A takýto divný zákon, ktorý tu ostal od decembra, a vyzeralo to, že je len niekde zabudnutý, tak na tento dostane parlament veľkorysý čas až do mája. Úplne absurdné.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Farkašovský.

Ctené kolegyne, vážení kolegovia, vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, ide o, po všetkých stránkach o spoločensky pomerne citlivú tému, ale nemyslím si, že by sme pred ňou mali cudne klopiť zrak a privierať oči. Naopak, treba o nej hovoriť rozumne, vecne a pragmaticky. Odmietam vytĺkanie politického kapitálu a populistické reči z pravej či z ľavej strany politického spektra. Od začiatku volebného obdobia som tu niekoľkokrát povedal, že parlament, poslanci, naše vystupovanie a komunikácia sú zrkadlom pre celý národ. A platí to stále. Platí aj to, že zlý obraz, ktorý si občania o politike a o politikoch vytvorili, sa napráva veľmi ťažko. Svoj podiel majú na tom sčasti médiá, tie ho vedia ešte poriadne znásobiť, ale v prvom rade za zlý obraz politiky a politikov v očiach verejnosti padá zodpovednosť na našu hlavu.
Nečudujme sa hlasom z ulice, ktoré tvrdia, že poslanci si nezaslúžia ani to symbolické jedno euro, o ktoré si v decembri zvýšili platy. Nečudujme sa, že slovo politik sa dnes na Slovensku pomaly rovná slovu kriminálnik. Také je totiž vnímanie ľudí. Žiaľ, politika je vo vedomí občanov naozaj zdevalvovaný pojem. Je to smutné, ale je to tak. Napriek tomu, že politika je stále jediný legitímny nástroj, ktorým sa môžu veci v spoločnosti dať do pohybu a riešiť veci pre blaho všetkých občanov Slovenska.
Ja som pozitívne zmýšľajúci človek a ako taký som hlboko presvedčený o tom, že drvivá väčšina nás poslancov robí svoje politické poslanie a konanie v najlepšom vedomí a svedomí a že to myslí vážne, seriózne a zodpovedne. Je prirodzené, že niekomu to ide lepšie, rýchlejšie, niekomu pomalšie a niekomu menej. Každý sme iný, ale každý z nás tu v parlamente má svoju legitimitu, pod ktorú sa podpísali občania a voliči. Je pravda, že poslanecká práca je pod väčším drobnohľadom ako akákoľvek iná práca v tejto spoločnosti. Aj poslanecká práca má svoj obsah, svoju kvalitu, svoje opodstatnenie a svoj výsledok. A každá práca, teda aj poslanecká, má svoju finančnú aj spoločenskú hodnotu. Sú práce, ktoré sa dajú porovnávať, sú práce, ktoré sa dajú plus - mínus aj rovnako zaplatiť.
Poslanecká práca má však svoje špecifiká a z tohto rámca, dovolím si tvrdiť, sa vymyká. Nechcem ju v žiadnom prípade ani vyvyšovať, ale nechcem ju ani populisticky devalvovať. Model, ktorý v jej ohodnotení vznikol v roku 2011, nepovažujem v dnešnej dobe za primeraný ani opodstatnený. Vtedy bolo zmrazenie platov ústavných činiteľov možno prejavom solidarity. Podstata problému sa ale tým nevyriešila. Téma prerástla do notorického štádia, a preto, aby sa neporušila litera zákona, vracala sa každoročne do parlamentu vo forme zmrazovania platov na ďalší a ďalší rok. Nepochybujem o tom, že v roku 2011 išlo o dobrý úmysel, ale doba, vývoj, okolnosti a právny stav sa odvtedy už markantne zmenili a pokročili. Teraz vieme, že keby sa problém bol riešil v nasledujúcom alebo v nasledujúcich rokoch, nemuseli by sme tu predvlani alebo vlani improvizovať so zmrazovaním platov alebo s jednoeurovým zvyšovaním. Keby sa to riešilo včas, platy by sa vyvíjali úplne prirodzeným spôsobom, ktorý by reflektoval ekonomiky aj platnú legislatívu. Ukazuje sa teda, že platíme daň za pasivitu a pochybenie v predošlých rokoch.
Chcem ešte poukázať na tri dôležité fakty. Po prvé, radi sa porovnávame sami medzi sebou a radi sa porovnávame so svetom. Vo svete však ešte nevznikol, a som hlboko presvedčený, že ani nevznikne štát, v ktorom by mali všetci rovnaké platy a platové ohodnotenie. Porovnať sa dajú platy iba v rovnakých pracovných pozíciách a v profesiách.
Dovoľte malý prehľad platov parlamentných poslancov v niektorých porovnateľných krajinách, teda členských krajinách Európskej únie. Slovinsko, plat poslanca parlamentu 5 899 eur, Estónsko 6887 eur, Portugalsko 6720 eur, Holandsko 7311 eur, Dánsko 7877 eur a Belgicko 9180 eur. Uvádzam aj zdroj, podľa ktorého som citoval tieto informácie, je to City A. M. z OECD pre rok 2016. To nehovorím o našich susedoch Rakúšanoch, ktorí majú, poslanci v Rakúsku plat 10 537 eur a v Taliansku 10 454. Kde sa nachádza v tomto Slovensko?
Druhý fakt, generálny prokurátor Slovenskej republiky podal na Ústavný súd podnet, v ktorom napadol zmrazovanie platov ústavných činiteľov ako porušenie zákona.
Tretí fakt, kategória sudcovia a prokurátori. Na základe rozhodnutia Ústavného súdu na nich nevzťahujú dôsledky každoročného zmrazovania platov. Dávam legitímnu otázku, prečo? Pýtam sa, aj keď by Ústavný súd rozhodol o podnete generálneho prokurátora, môže byť rozhodnutie Ústavného súdu v tejto súvislosti iné ako v súvislosti so sudcami a prokurátormi? Asi nie, bol by to precedens.
Svoje vystúpenie chcem uzavrieť výzvou, aby sme nedevalvovali populistickými rečami samých seba, ale aby sme práve našou prácou a normálnym odmeňovaním za ňu vrátili parlamentu spoločenskú vážnosť a ukázali všetkým, že sme si vedomí zodpovednosti za to, aké zákony pre spokojný život občanov vytvoríme.
Ďakujem pekne.

Štyri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pán poslanec Poliačik, nech sa páči.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec, vy kde ste boli doteraz? Vážne, seriózne a zodpovedne (vyslovené s pobavením)?! Toto poviete pri tom, ako sa sem dostal tento zákon? To je, akože, vy si z nás robíte srandu. A bez toho, aby sme povedali, že aký bude koniec? Lebo ja som bol teda účastný tejto diskusie od roku 2011 každý rok. A tých nápadov, že aj dobrých, aj zlých tu bolo mrte. Boli ľudia, ktorí, ja som hovoril, že dobre, keď sa nevieme dohodnúť, dajme, že pevnú sumu a nech sa valorizuje o infláciu každý rok. Boli ľudia, ktorí povedali, dobre, tak aby to nebol trojnásobok, aby nebol príliš veľký skok cez tie otvorené nožnice, tak dajme, dajme tomu, 2,7 a odtiaľ nech už sa to zvyšuje normálne ako hovorí zákon.
Boli ľudia, ktorí nastavovali lineárne zvýšenie. Potom tu bol vzorec Mira Beblavého, ktorý sa cez zdanenie paušálnych náhrad priblížil normálnym platom. Ale to bola tá normálna diskusia. Ale do toho vždycky prišli dvaja kohúti Robert Fico a Igor Matovič a spravili z toho frašku každý rok. Kde bola SNS vtedy? Kde bol pán Hrnko, ktorý rok obiehal ľudí, aby sa zákon nejakým spôsobom riešil a nakoniec sa jeho návrh ani nedostal do parlamentu? Veď to je vaše maslo na hlave! Ficových vlád, desať rokov a tohto parlamentu, ktorý nebol schopný vyriešiť si svoj základný platový problém. Zákon o poslancoch, zákon o platoch, to všetko tu už malo byť dávno hotové. A my teraz po roku a pri takto fraškoidnom zákone, kde sa porušilo úplne všetko, čo sa dá, ideme rozprávať, že je to daň za pasivitu v minulosti a že to musíme vážne, seriózne a zodpovedne spraviť. To si robíte sra... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Baránik.

No, ja by som toto začal tak, že na vieru obrátený je lepší ako ten, čo veril od začiatku. Takže v rozpore s tým, čo hovoril môj predrečník, si myslím, že treba oceniť to, ako pán kolega Farkašovský vystúpil. Naozaj súhlasiť treba s ním v tom, že tí, čo predkladajú alebo čo sú zástancovia takéhoto zákona toho konceptu, že poslanec má mať čo najmenší plat, čiže to sú obyčajní populisti, ktorí sa boja povedať na jednej strane to, že je to na získavanie hlasov voličov, ktorí sa za každú cenu chcú prirovnávať s poslancom, a na druhej strane, samozrejme, je tu zlodejská koalícia, kde na platoch poslancoch nezáleží, pretože všetci si privyrábajú aj tak niekde inde.
Treba povedať tým, ktorí tvrdia, že poslanec má mať malý plat, to, že vysoký plat zvyčajne znamená vysokú kvalitu. My sem nedostaneme kvalitných ľudí, takých, o ktorých hovoril kolega Farkašovský, dokiaľ platy poslancov nebudú na úrovni, ktorá zodpovedá úrovni kvalitných ľudí v súkromnom sektore. A to je odpoveď všetkým tým, ktorí tvrdia, že poslanci majú mať malé platy.