26. schôdza

Pani poslankyňa Kuciaňová.

Ďakujem za slovo. Naozaj je najvyšší čas nevyhnutne a principiálne riešiť daný problém. Oceňujem príklady z ostatných členských krajín z EÚ, ktoré si tu uviedol, pán kolega, s ktorými sa môžeme porovnávať, či geograficky, či demograficky. Očakávam od komisie odborníkov, ktorá na to bola zriadená, že naozaj príde s modelom riešenia, ktorý bude konštruktívny. Treba vylepšovať obraz o práci politikov, poslancov na Slovensku a potom sa nemusíme hrať na solidaritu. Je dôležité nehanbiť sa za svoju prácu a potom s kľudným svedomím prijať odmenu za túto prácu. Ďakujem.

Pani poslankyňa Grausová.

Pán Farkašovský, je mi veľmi ľúto, prečítali ste tu a porovnávali ste platy poslancov v Slovenskej republike s platmi poslancov v niektorých vyspelých západných štátoch. Veľká škoda a je mi veľmi ľúto, že ste neporovnali aj platy robotníkov, učiteľov, zdravotných sestier, opatrovateliek, poľnohospodárov, kuchárok v škôlkach a ja neviem koho a najmä dôchodcov, že ste neporovnávali aj dôchodky ľudí v Slovenskej republike a v takom Švajčiarsku alebo Luxembursku, alebo Holandsku, alebo Nemecku, alebo ja už neviem kde. Pretože pokiaľ vy, my môžme naše platy porovnávať s cudzinou len vtedy, s vyspelými štátmi, keď budú porovnateľné dôchodky s vyspelými štátmi, keď budú porovnateľné dotácie pre poľnohospodárov, dotácie pre našich drobných súkromných podnikateľov slovenských a tak ďalej. Čiže toto sa mi zdá veľmi falošné. Prosím vás, neoperujte tu porovnávaním platov so zahraničím. A okrem toho sú tu takí poslanci, ktorí si nezaslúžia fakt ani to euro. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Farkašovský, nech sa páči.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Pán Poliačik, som veľmi rád, že som vás pobavil, aspoň sa tu zasmejeme v parlamente vďaka vám. Nikto vám nebráni v diskusii. Naopak, svojím vystúpením som chcel túto diskusiu vlastne rozprúdiť. To bol účel.
S pánom Baránikom súhlasím.
No a pani Grausová, pokiaľ viem, tak téma, ktorá je na stole a ktorú riešime, je problém platového ohodnotenia ústavných činiteľov, nie platové ohodnotenie iných profesií. Túto tému môžeme riešiť separátne v súvislosti s nejakými inými zákonmi. Verím, že aj na to príde, ale momentálne je téma na stole platy ústavných činiteľov. Ďakujem pekne.

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Budaj, nech sa páči.

Nezávidím pánovi ministrovi, že musí účinkovať v tejto, v tejto situácii. Možno preto začal tak, že vlastne sa prihlásil k tomu, že účinkuje v humoristickom programe s názvom Platy, lebo uviedol taký názov v tej, svojom úvodnom prejave, názov zákona alebo zámer zákona, ktorý určite tam nie je. To nie je zákon pre nás. Nie je to zákon pre súčasných poslancov, ku ktorým sa prihovoril, preto som ho aj chcel hneď opraviť, to je zákon o platoch ústavných činiteľov ako taký. Inak by musel mať v tom zákone napísané, že platí len na toto volebné obdobie, a to tam nie je.
Ak teda takýmto spôsobom pán minister aj s patričným úsmevom prišiel sa zabávať na situácii parlamentu, niečo nám to signalizuje. Naozaj, už tu zaznelo, ako to má ďalej pokračovať. Už tu zaznelo, že absurdnosť zákona alebo absurdnosť tohoto postupu má byť dovedená do dôsledkov aj tým, že nadobudne spätnú účinnosť a že sa zmení vo svoj opak v procese svojej tvorby.
Dámy a páni, odmeňovanie poslancov je pomerne nový nápad. Za komunizmu poslanci dostávali len náhradu mzdy, čiže keď boli dojičkami poslankyne alebo upratovačkami, dostali alikvotnú časť. Vysoko alebo teda relatívne veľmi vysoko oceňovaní v tých dobách boli iba ministri, boli úradníci, ale poslanci boli za chudákov. Poslanci mali chodiť slúžiť vlasti, mali poslúchať, zraziť podpätky, odhlasovať. Schôdzovalo sa len dvakrát do roka, jarné plénum, jesenné plénum. Inak sa v parlamente nedialo nič. Tomu zodpovedali aj priestory. Vidíte aj dnes, že aj po všetkých stavebných úpravách v tomto nešťastnom dome, lebo naozaj je naprojektovaný ako komunistický parlament, niet ktovie akých priestorov na klubové sedenia, na stretávanie s verejnosťou. A hoci sa jednotlivé predsedovia parlamentov neustále snažia, toto musím pochváliť aj súčasného predsedu parlamentu, ktorý je tiež ďalším z hospodárov, ktorý raz umiestni názov, inokedy opraví dlažbu, to mu ide všetko celkom dobre, tak stále je tento parlament, žiaľ, obrazom, akú predstavu o poslancoch mal komunistický režim. Nie sú tu ktovieaké priestory pre novinárov. Kto chodíte po tom parlamente, tak viete, že všetko je to naozaj tak naplánované, že poslanci sú len figúrky a stretávajú sa zriedkavo a ich moc je len veľmi hypotetická a veľmi domnelá.
S tým teda súvislo aj to symbolické odmeňovanie a platy poslancov sa stali témou až po zvrhnutí totality.
Prečo sú veľmi dôležité platy poslancov? Lebo poslanec sa deklaruje ako nezávislý, má voľný, nie viazaný mandát. Bolo by tragédiou, samozrejme, keby tu poslanci boli vyplácaní na ruku kdesi na chodbe oligarchami, finančníkmi alebo straníckymi bossmi.
Druhou, pani poslankyňa, tí, čo sú, tí nevykríknu, takže nie je to také ľahké preukázať. Ale vieme z tých deväťdesiatych rokov, ja nechcem teraz o tom špekulovať, ale v deväťdesiatych rokoch strany boli financované a financovali veľmi pokútne.
Druhým dôsledkom toho by bolo, že tu budú zasadať len ľudia, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce, a že naozaj, kto je dobrý právnik alebo ekonóm, tak ani nečuchne do parlamentu. Nie sme ďaleko ani od tejto alternatívy.
Poslanci teda majú byť existenčne zabezpečení nie preto, aby zbohatli, však náš štát sa aj zatiaľ staral, aby to bolo tak-tak. Boli tu vymenované tie čísla, to naozaj žiaden poslanec si tu nevytvorí žiaden kapitál ani len na obdobie, keď, povedzme, skončí s poslancovaním. Ale v poriadku. Podstatou je a na tom treba nástojiť a to má zmysel, aby boli nezávislí, aby neboli na šnúrke tých všetkých, ktorí môžu mať záujem o ovplyvňovanie hlasovania v prospech nejakých kšeftárskych, lobistických, alebo aj ostro straníckych, partokratických záujmov, ktoré idú alebo môžu ísť proti verejnému záujmu.
Chcel by som ale v tejto chvíli aj pripomenúť postoj klubu, ktorý sa niektorému z mojich predrečníkov nepáčil, klubu OĽANO, v ktorom pôsobím. Ten klub netvrdil, že ešte aj tento rok alebo minulý rok hovorí o zamrazení platov ako geste solidarity kvôli kríze, ale hovoril o tom, že je to gesto protestu. Zabralo by veľa času, keby som to odôvodňoval, čoho všetkého protestu. Napokon, počúvate predstaviteľov tohoto klubu, počúvate ich obvinenia a ich boj proti korupcii, čiže v spojitosti práve s týmto zápasom poslanci chceli preukázať svoj postoj, napríklad aj v súvislosti s istým obmedzovaním parlamentarizmu v tejto miestnosti, ktoré sme zažili v minulých dvoch rokoch.
Zamrazenie platov teda nebolo, nebolo iba populistickým gestom, ale bolo upozornením zo strany istej časti opozície. Nevnucujem tento postoj nikomu, ale táto skupina, tento parlamentný klub si predsavzal, že upozorní na situáciu touto formou. Mám ohlasy, že občania tú formu protestu vcelku pochopili a že nevideli na nej nič populistické.
Ale teraz stojíme pred otázkou, že čo pomôže tomu, aby slovenský parlament a byť členom parlamentu nebola nadávka na Slovensku. Lebo to, čo sa dialo uplynulé dva roky, kedy sa napríklad obmedzovala a bola tu veľmi ostrá polemika o obmedzovaní vystupovania poslancov, ja tu samozrejme, nemôžem ukázať žiaden graf, žiaden obrázok, ani keby bolo výročie smrti Michala Kováča, tak jeho fotografiu. Za všetko je pokuta, vyvedenie zo sály. Obmedzili sa časy, o chvíľu budem musieť skončiť. Obmedzili sa mnohé nástroje bežnej parlamentnej práce, ktoré ničomu neprekážali. Predsa ale koalícia chcela ukázať svoju silu. Teraz zase chce ukázať vôľu, pokiaľ ide o platy poslancov a urobí to tak babrácky, ako to ironizoval kolega Dostál a ďalší, že znovu to poškodí renomé poslancov.
Vážení, pestovanie dôvery v parlamentarizmus je na Slovensku stále nenaplnená úloha. Tak jak ľudia boli zvyknutí, že poslanci sú figúrky za bývalého režimu, tak častokrát sa im potvrdilo, že sú nimi aj po páde toho režimu. Pán predseda parlamentu Danko zasadil dôveryhodnosti poslancov a parlamentu určité rany. Vyhlásil alebo choval sa voči poslancom naozaj podľa hesla malý dvor, veľký bič. A ja nechcem obraňovať ani poslancov, ktorí takisto z druhej strany nerobili dobrý obraz parlamentu. Chcem len požiadať koalíciu, nech už sú jej úmysly s platmi ústavných činiteľov akékoľvek, aby ten úškrn pána ministra financií, ktorým začal, sme odložili. Ak s tým prichádzate preto, aby sa ešte viac zosmiešnil slovenský parlament, tak to nie je dobrá cesta.
Takisto to nie je dobrá cesta, ako keby mal byť kvôli pauperizácii poslancov tento celý inštitút vydierateľný alebo keby sa poslanci nakupovali alebo inak ovládali.
Vyzývam vás, aj všetkých účastníkov, ktorí sa toho zúčastníte, neurobte z debaty o platoch ďalší humoristický seriál, ktorý zníži dôveryhodnosť parlamentu a parlamentarizmu.

Jedna faktická poznámka na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem. Pán poslanec Budaj, dôvera v parlament a v parlamentarizmus môže vzniknúť až vtedy, keď tento parlament začne konečne robiť niečo pre Slovenskú republiku a pre dobro jej občanov. Spomínali ste, že za bývalého totalitného, teda socialistického Československa bolo tak, že poslanci boli iba figúrkami. Áno. Ale ja sa pýtam, a nie je aj teraz väčšina poslancov figúrkami, ktorí hlasujú tak ako im prikáže ich strana alebo ich predseda? A nie sú strany pod vplyvom oligarchov?
Ďakujem.