26. schôdza

No, ja by som toto začal tak, že na vieru obrátený je lepší ako ten, čo veril od začiatku. Takže v rozpore s tým, čo hovoril môj predrečník, si myslím, že treba oceniť to, ako pán kolega Farkašovský vystúpil. Naozaj súhlasiť treba s ním v tom, že tí, čo predkladajú alebo čo sú zástancovia takéhoto zákona toho konceptu, že poslanec má mať čo najmenší plat, čiže to sú obyčajní populisti, ktorí sa boja povedať na jednej strane to, že je to na získavanie hlasov voličov, ktorí sa za každú cenu chcú prirovnávať s poslancom, a na druhej strane, samozrejme, je tu zlodejská koalícia, kde na platoch poslancoch nezáleží, pretože všetci si privyrábajú aj tak niekde inde.
Treba povedať tým, ktorí tvrdia, že poslanec má mať malý plat, to, že vysoký plat zvyčajne znamená vysokú kvalitu. My sem nedostaneme kvalitných ľudí, takých, o ktorých hovoril kolega Farkašovský, dokiaľ platy poslancov nebudú na úrovni, ktorá zodpovedá úrovni kvalitných ľudí v súkromnom sektore. A to je odpoveď všetkým tým, ktorí tvrdia, že poslanci majú mať malé platy.

Ďakujem za slovo. Naozaj je najvyšší čas nevyhnutne a principiálne riešiť daný problém. Oceňujem príklady z ostatných členských krajín z EÚ, ktoré si tu uviedol, pán kolega, s ktorými sa môžeme porovnávať, či geograficky, či demograficky. Očakávam od komisie odborníkov, ktorá na to bola zriadená, že naozaj príde s modelom riešenia, ktorý bude konštruktívny. Treba vylepšovať obraz o práci politikov, poslancov na Slovensku a potom sa nemusíme hrať na solidaritu. Je dôležité nehanbiť sa za svoju prácu a potom s kľudným svedomím prijať odmenu za túto prácu. Ďakujem.

Pán Farkašovský, je mi veľmi ľúto, prečítali ste tu a porovnávali ste platy poslancov v Slovenskej republike s platmi poslancov v niektorých vyspelých západných štátoch. Veľká škoda a je mi veľmi ľúto, že ste neporovnali aj platy robotníkov, učiteľov, zdravotných sestier, opatrovateliek, poľnohospodárov, kuchárok v škôlkach a ja neviem koho a najmä dôchodcov, že ste neporovnávali aj dôchodky ľudí v Slovenskej republike a v takom Švajčiarsku alebo Luxembursku, alebo Holandsku, alebo Nemecku, alebo ja už neviem kde. Pretože pokiaľ vy, my môžme naše platy porovnávať s cudzinou len vtedy, s vyspelými štátmi, keď budú porovnateľné dôchodky s vyspelými štátmi, keď budú porovnateľné dotácie pre poľnohospodárov, dotácie pre našich drobných súkromných podnikateľov slovenských a tak ďalej. Čiže toto sa mi zdá veľmi falošné. Prosím vás, neoperujte tu porovnávaním platov so zahraničím. A okrem toho sú tu takí poslanci, ktorí si nezaslúžia fakt ani to euro. Ďakujem.

Ďakujem pekne za faktické poznámky.
Pán Poliačik, som veľmi rád, že som vás pobavil, aspoň sa tu zasmejeme v parlamente vďaka vám. Nikto vám nebráni v diskusii. Naopak, svojím vystúpením som chcel túto diskusiu vlastne rozprúdiť. To bol účel.
S pánom Baránikom súhlasím.
No a pani Grausová, pokiaľ viem, tak téma, ktorá je na stole a ktorú riešime, je problém platového ohodnotenia ústavných činiteľov, nie platové ohodnotenie iných profesií. Túto tému môžeme riešiť separátne v súvislosti s nejakými inými zákonmi. Verím, že aj na to príde, ale momentálne je téma na stole platy ústavných činiteľov. Ďakujem pekne.

Nezávidím pánovi ministrovi, že musí účinkovať v tejto, v tejto situácii. Možno preto začal tak, že vlastne sa prihlásil k tomu, že účinkuje v humoristickom programe s názvom Platy, lebo uviedol taký názov v tej, svojom úvodnom prejave, názov zákona alebo zámer zákona, ktorý určite tam nie je. To nie je zákon pre nás. Nie je to zákon pre súčasných poslancov, ku ktorým sa prihovoril, preto som ho aj chcel hneď opraviť, to je zákon o platoch ústavných činiteľov ako taký. Inak by musel mať v tom zákone napísané, že platí len na toto volebné obdobie, a to tam nie je.
Ak teda takýmto spôsobom pán minister aj s patričným úsmevom prišiel sa zabávať na situácii parlamentu, niečo nám to signalizuje. Naozaj, už tu zaznelo, ako to má ďalej pokračovať. Už tu zaznelo, že absurdnosť zákona alebo absurdnosť tohoto postupu má byť dovedená do dôsledkov aj tým, že nadobudne spätnú účinnosť a že sa zmení vo svoj opak v procese svojej tvorby.
Dámy a páni, odmeňovanie poslancov je pomerne nový nápad. Za komunizmu poslanci dostávali len náhradu mzdy, čiže keď boli dojičkami poslankyne alebo upratovačkami, dostali alikvotnú časť. Vysoko alebo teda relatívne veľmi vysoko oceňovaní v tých dobách boli iba ministri, boli úradníci, ale poslanci boli za chudákov. Poslanci mali chodiť slúžiť vlasti, mali poslúchať, zraziť podpätky, odhlasovať. Schôdzovalo sa len dvakrát do roka, jarné plénum, jesenné plénum. Inak sa v parlamente nedialo nič. Tomu zodpovedali aj priestory. Vidíte aj dnes, že aj po všetkých stavebných úpravách v tomto nešťastnom dome, lebo naozaj je naprojektovaný ako komunistický parlament, niet ktovie akých priestorov na klubové sedenia, na stretávanie s verejnosťou. A hoci sa jednotlivé predsedovia parlamentov neustále snažia, toto musím pochváliť aj súčasného predsedu parlamentu, ktorý je tiež ďalším z hospodárov, ktorý raz umiestni názov, inokedy opraví dlažbu, to mu ide všetko celkom dobre, tak stále je tento parlament, žiaľ, obrazom, akú predstavu o poslancoch mal komunistický režim. Nie sú tu ktovieaké priestory pre novinárov. Kto chodíte po tom parlamente, tak viete, že všetko je to naozaj tak naplánované, že poslanci sú len figúrky a stretávajú sa zriedkavo a ich moc je len veľmi hypotetická a veľmi domnelá.
S tým teda súvislo aj to symbolické odmeňovanie a platy poslancov sa stali témou až po zvrhnutí totality.
Prečo sú veľmi dôležité platy poslancov? Lebo poslanec sa deklaruje ako nezávislý, má voľný, nie viazaný mandát. Bolo by tragédiou, samozrejme, keby tu poslanci boli vyplácaní na ruku kdesi na chodbe oligarchami, finančníkmi alebo straníckymi bossmi.
Druhou, pani poslankyňa, tí, čo sú, tí nevykríknu, takže nie je to také ľahké preukázať. Ale vieme z tých deväťdesiatych rokov, ja nechcem teraz o tom špekulovať, ale v deväťdesiatych rokoch strany boli financované a financovali veľmi pokútne.
Druhým dôsledkom toho by bolo, že tu budú zasadať len ľudia, ktorí sa nevedia uplatniť na trhu práce, a že naozaj, kto je dobrý právnik alebo ekonóm, tak ani nečuchne do parlamentu. Nie sme ďaleko ani od tejto alternatívy.
Poslanci teda majú byť existenčne zabezpečení nie preto, aby zbohatli, však náš štát sa aj zatiaľ staral, aby to bolo tak-tak. Boli tu vymenované tie čísla, to naozaj žiaden poslanec si tu nevytvorí žiaden kapitál ani len na obdobie, keď, povedzme, skončí s poslancovaním. Ale v poriadku. Podstatou je a na tom treba nástojiť a to má zmysel, aby boli nezávislí, aby neboli na šnúrke tých všetkých, ktorí môžu mať záujem o ovplyvňovanie hlasovania v prospech nejakých kšeftárskych, lobistických, alebo aj ostro straníckych, partokratických záujmov, ktoré idú alebo môžu ísť proti verejnému záujmu.
Chcel by som ale v tejto chvíli aj pripomenúť postoj klubu, ktorý sa niektorému z mojich predrečníkov nepáčil, klubu OĽANO, v ktorom pôsobím. Ten klub netvrdil, že ešte aj tento rok alebo minulý rok hovorí o zamrazení platov ako geste solidarity kvôli kríze, ale hovoril o tom, že je to gesto protestu. Zabralo by veľa času, keby som to odôvodňoval, čoho všetkého protestu. Napokon, počúvate predstaviteľov tohoto klubu, počúvate ich obvinenia a ich boj proti korupcii, čiže v spojitosti práve s týmto zápasom poslanci chceli preukázať svoj postoj, napríklad aj v súvislosti s istým obmedzovaním parlamentarizmu v tejto miestnosti, ktoré sme zažili v minulých dvoch rokoch.
Zamrazenie platov teda nebolo, nebolo iba populistickým gestom, ale bolo upozornením zo strany istej časti opozície. Nevnucujem tento postoj nikomu, ale táto skupina, tento parlamentný klub si predsavzal, že upozorní na situáciu touto formou. Mám ohlasy, že občania tú formu protestu vcelku pochopili a že nevideli na nej nič populistické.
Ale teraz stojíme pred otázkou, že čo pomôže tomu, aby slovenský parlament a byť členom parlamentu nebola nadávka na Slovensku. Lebo to, čo sa dialo uplynulé dva roky, kedy sa napríklad obmedzovala a bola tu veľmi ostrá polemika o obmedzovaní vystupovania poslancov, ja tu samozrejme, nemôžem ukázať žiaden graf, žiaden obrázok, ani keby bolo výročie smrti Michala Kováča, tak jeho fotografiu. Za všetko je pokuta, vyvedenie zo sály. Obmedzili sa časy, o chvíľu budem musieť skončiť. Obmedzili sa mnohé nástroje bežnej parlamentnej práce, ktoré ničomu neprekážali. Predsa ale koalícia chcela ukázať svoju silu. Teraz zase chce ukázať vôľu, pokiaľ ide o platy poslancov a urobí to tak babrácky, ako to ironizoval kolega Dostál a ďalší, že znovu to poškodí renomé poslancov.
Vážení, pestovanie dôvery v parlamentarizmus je na Slovensku stále nenaplnená úloha. Tak jak ľudia boli zvyknutí, že poslanci sú figúrky za bývalého režimu, tak častokrát sa im potvrdilo, že sú nimi aj po páde toho režimu. Pán predseda parlamentu Danko zasadil dôveryhodnosti poslancov a parlamentu určité rany. Vyhlásil alebo choval sa voči poslancom naozaj podľa hesla malý dvor, veľký bič. A ja nechcem obraňovať ani poslancov, ktorí takisto z druhej strany nerobili dobrý obraz parlamentu. Chcem len požiadať koalíciu, nech už sú jej úmysly s platmi ústavných činiteľov akékoľvek, aby ten úškrn pána ministra financií, ktorým začal, sme odložili. Ak s tým prichádzate preto, aby sa ešte viac zosmiešnil slovenský parlament, tak to nie je dobrá cesta.
Takisto to nie je dobrá cesta, ako keby mal byť kvôli pauperizácii poslancov tento celý inštitút vydierateľný alebo keby sa poslanci nakupovali alebo inak ovládali.
Vyzývam vás, aj všetkých účastníkov, ktorí sa toho zúčastníte, neurobte z debaty o platoch ďalší humoristický seriál, ktorý zníži dôveryhodnosť parlamentu a parlamentarizmu.

Ďakujem. Pán poslanec Budaj, dôvera v parlament a v parlamentarizmus môže vzniknúť až vtedy, keď tento parlament začne konečne robiť niečo pre Slovenskú republiku a pre dobro jej občanov. Spomínali ste, že za bývalého totalitného, teda socialistického Československa bolo tak, že poslanci boli iba figúrkami. Áno. Ale ja sa pýtam, a nie je aj teraz väčšina poslancov figúrkami, ktorí hlasujú tak ako im prikáže ich strana alebo ich predseda? A nie sú strany pod vplyvom oligarchov?
Ďakujem.

Ďakujem. Ja len pár slov. Dámy a páni, ja som vám neuveriteľne vďačný, že ste si ma pri diskusii k návrhu tohto zákona nevšimli a že ste ma nechali na pokoji. Štuchance od pána poslanca Budaja ako večného tribúna revolúcie považujem za česť z tohto pohľadu.
Chcem len povedať, že ja si naozaj myslím, že debata o tomto zákone patrí do úst vám, to znamená, o tej podstate alebo výsledku máte rozhodnúť vy, pretože všetka moc v tejto krajine z hľadiska našich exekutívnych právomocí vychádza cez parlamentné voľby od vás, od poslancov Národnej rady.
Jak som aj v úvode povedal, že je to norma, ktorá stanovuje platové pomery vaše, tak primárne to stále pravdou je, pretože všetkých ďalších činiteľov sú proste odvodené od vašich platov. Je tento vzorec, tu je dlhodobo a myslím, že to nikto nechce ani nijako spochybňovať, ani meniť. Z tohto pohľadu táto debata je na správnom mieste, nepatrí nikde inde len tu a ja som presvedčený vzhľadom na to, že ten čas zrejme naozaj, naozaj dozrel, nie sú tu žiadne iné socioekonomické dôvody, aby sa táto debata odkladala, že nech to trvá týždeň, mesiac alebo päť mesiacov, že dôjdete ku konsenzu, ktorý prijmete s takými, onakými úškrnkami, spokojnosťou, nespokojnosťou alebo s tým, že sa niekto na tom zase politicky proste nakŕmi. To už je proste asi osud politického systému, ktorý je, v podstate tieto známky sú legitímne.
Takže ja vám prajem len to, aby ste trpezlivo diskutovali, aby ste došli k nejakému záveru. Táto norma je technickým nosičom. Ja nie som právny purista, ja som inžinier. Som celkom spokojný s tým, že som študoval ekonómiu a z tohto pohľadu mi je to úplne jedno. Štyrikrát som bol zvolený za poslanca, tak sa cítim vaším kolegom a myslím, že by vás to nemalo urážať. Toto je len spôsob ako dôjsť k výsledku, ktorý, dúfam, že bude mať hlavu a pätu, a vám prajem v tom šťastnú ruku. Výsledok bude patriť vám, nie nám.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil k návrhu prezidenta Slovenskej republiky na voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ako spravodajca výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky ako tlač 819. Prezident Slovenskej republiky v súlade s čl. III ods. 2 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov predložil tento návrh a zároveň požiadal o jeho prerokovanie na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 852 z 12. januára 2018 pridelil tento návrh Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie s termínom do 29. januára 2018.
Gestorský výbor prerokoval návrh prezidenta Slovenskej republiky na voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a prijal k nemu uznesenie č. 254 z 29. januára 2018, v ktorom po a) konštatuje, že návrh spĺňa náležitosti podľa čl. III ods. 2 štvrtej vety a čl. III ods. 4 ústavného zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti v znení neskorších predpisov. Po b) súhlasí s návrhom prezidenta Slovenskej republiky na voľbu člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a po c) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, zvoliť na návrh prezidenta Slovenskej republiky Mgr. Juraja Kotiana za člena Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a po druhé, hlasovať o uvedenom návrhu formou verejného hlasovania použitím technického zariadenia v rokovacej sále. Výbor ma uznesením zároveň určil za spoločného spravodajcu výboru.
Týmto môžete, vážená pani predsedajúca, otvoriť rozpravu. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vláda Slovenskej republiky svojím uznesením č. 600 z 13. decembra 2017 schválila návrh na vymenovanie Ľudovíta Ódora za viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov má mať Banková rada Národnej banky Slovenska šesť členov. Pritom členmi bankovej rady sú guvernér, dvaja viceguvernéri a traja ďalší členovia. Guvernéra a viceguvernérov podľa § 7 ods. 2 uvedeného zákona vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh vlády Slovenskej republiky schválený Národnou radou Slovenskej republiky. Vzhľadom na to, že je nevyhnutné plynule zabezpečovať plnenie všetkých funkcií a úloh Národnej banky Slovenska, ktoré jej vyplývajú zo zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov, je potrebné doplniť neúplný počet členov bankovej rady.
Menovaný Ľudovít Ódor spĺňa všetky kritériá a podmienky na úspešný výkon funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska. Z uvedených dôvodov v zmysle § 7 ods. 2 zákona o Národnej banke Slovenska odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky predložený návrh schváliť.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov vystúpil k návrhu vlády Slovenskej republiky na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet. Predmetný návrh bol doručený poslancom Národnej rady ako tlač 803. Vláda Slovenskej republiky v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov predložila tento návrh a zároveň ho požiadala prerokovať na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa zákona o rokovacom poriadku a svojím rozhodnutím č. 838 z 8. januára 2018 pridelil tento návrh Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet na prerokovanie s termínom do 29. januára 2018. Gestorský výbor prerokoval návrh na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska a prijal k nemu uznesenie č. 255 z 29. januára 2018, v ktorom po a) konštatuje, že návrh spĺňa náležitosti podľa § 7 ods. 2 a § 7 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. o Národnej banke Slovenska v znení neskorších predpisov. Po b) súhlasí s návrhom vlády na vymenovanie viceguvernéra Národnej banky Slovenska a po c) odporúča Národnej rade Slovenskej republiky po prvé, schváliť návrh vlády Slovenskej republiky na vymenovanie Mgr. Ľudovíta Ódora za viceguvernéra Národnej banky Slovenska a po druhé, hlasovať o uvedenom návrhu na schválenie kandidáta Mgr. Ľudovíta Ódora formou verejného hlasovania použitím technického zariadenia v rokovacej sále. Výbor ma uznesením zároveň určil za spoločného spravodajcu výboru.
Týmto môžte, vážená pani predsedajúca, otvoriť rozpravu. Ďakujem.