26. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, ja len veľmi v skratke. Nebudem reagovať na tie politické ataky, lebo to je už súčasťou opozičného nejakého folklóru alebo ako by som to slušne nazvala.
Ale, pán poslanec Poliačik, no, toto je školský zákon a k tomu sa nič nepriliepa, hovoríme o eGove. Ďalej, keď chcete, čo sa ďalej robí, tak ja sa nebudem vracať k osemročným gymnáziám. Myslím si, že pani ministerka vám to tu vysvetlila úplne excelentne. Ja len pripomeniem tie aktivity, ktoré hovoríte, čo sa robí, o ktorých len ja viem. Napríklad bolo spustené predbežné pripomienkové konanie k novele zákona o odbornom vzdelávaní a výchove a viem o tom, že minulý týždeň začalo, začali externé konzultácie k novému zákonu o pedagogických a odborných zamestnancoch. Práve pred začiatkom schôdze sme o tomto hovorili aj s pánom poslancom Gröhlingom. Takže nie je to tak, že sa robia iba čiastkové veci, robia sa veci, aby boli nadviazané a nadviazali na akčný plán, ktorý je v príprave a ktorý podľa mojich informácií viem, že vyjde v marci tohoto roku.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ctené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predložiť vám návrh poslancov Smolíkovej, Danka, Bernaťáka a Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Sme v druhom čítaní a dovoľte mi zhrnúť, čo bolo cieľom predloženého návrhu zákona.
Bolo to odstrániť problém pri interpretácii a aplikácii § 5 a § 38 ods. 4 zákona č. 596/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov a tak zamedziť prípady, že školské zariadenia, napr. školské jedálne či centrá voľného času, prijímajú deti a žiakov alebo vykonávajú voči nim iné opatrenia na základe rozhodnutia vydaného v rámci správneho konania, pritom z okruhu riaditeľov škôl a školských zariadení sú orgánmi štátnej správy v školstve len riaditeľ základnej školy či riaditeľ strednej školy. Precizovaním príslušných ustanovení zákona č. 596/2003 sa tak zároveň odstránia pochybnosti o tom, ktoré subjekty v rámci sústavy škôl a školských zariadení sú povinné vykonávať verejnú moc elektronicky a mať zriadenú elektronickú schránku ako orgány verejnej moci.
Novela tohoto zákona ďalej uľahčí ministerstvu školstva ako správcovi a prevádzkovateľovi centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov plnenie úloh povinnej osoby voči registru právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci v správe štatistického úradu. Ustanovenia zákona upravujúce postavenie riaditeľa školy a školského zariadenia, sieť škôl a školských zariadení a centrálny register škôl sa dopĺňajú alebo precizujú tak, aby sa zabezpečila včasná migrácia všetkých potrebných údajov od zriaďovateľov cez okresné úrady do centrálneho registra škôl ako zdrojového registra a z neho ďalej do registra právnických osôb ako referenčného registra.
Pán predsedajúci, skončila som a zároveň sa hlásim do rozpravy.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Evy Smolíkovej, Andreja Danka, Tibora Bernaťáka, Tibora Jančulu na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a v školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 775), vo výboroch v druhom čítaní.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 2017 č. 944 sa uzniesla prerokovať predmetný návrh poslancov (tlač 775) vo výboroch v druhom čítaní a prideliť ho týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určila Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a určila lehoty na jeho prerokovanie.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej. Iné výbory o návrhu zákona nerokovali. Gestorský výbor konštatuje, že do začatia rokovania o návrhu zákona nedostal žiadne stanoviská od poslancov podané podľa § 75 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
K návrhu poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa predmetný zákon, zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská: ústavnoprávny výbor a výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport zhodne odporúčajú návrh zákona schváliť. Z uznesení výborov tejto spoločnej správy nevyplývajú žiadne pozmeňujúce a doplňujúce návrhy.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh poslancov (tlač 775) schváliť.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport z 30. januára 2018 č. 139. Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky informoval o výsledku rokovania výborov, stanovisku a návrhu gestorského výboru.
Ďakujem pekne. Skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci návrh k návrhu skupiny poslancov Národnej rady na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Na úvod odôvodnenie: Navrhovanou úpravou sa umožní, aby aj riaditeľ školy alebo školského zariadenia, ktorého zriaďovateľom je okresný úrad v sídle kraja, ktorý bol odvolaný z funkcie riaditeľa za porušenie povinností a obmedzení vyplývajúcich z osobitného predpisu, mohol byť opätovne navrhnutý ako kandidát na funkciu riaditeľa. Týmto sa odstráni súčasná nerovnosť medzi odvolanými riaditeľmi škôl a školských zariadení rôznych zriaďovateľov a odstráni sa tvrdosť právnej úpravy, ktorá v praxi postihuje dotknuté osoby nemožnosťou kandidovať za nedbanlivostné porušenie povinností pri výkone práce vo verejnom záujme podľa zákona č. 552/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov, napríklad oneskorene podané majetkové priznanie vedúceho zamestnanca či oneskorené skončenie výkonu podnikania.
Navrhované doplnenie § 5 novým odsekom 16 nie je z hľadiska korektného výkladu § 5 a § 38 ods. 4 zákona potrebné. Vzhľadom na jednoduchosť konania o ukončení adaptačného vzdelávania pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca sa navrhuje vylúčiť výkon verejnej moci elektronicky, čím sa zároveň dosiahne, že školským zariadeniam sa nebudú musieť zriaďovať elektronické schránky ako orgánom verejnej moci.
Návrh reflektuje skutočnosť, že rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je zriaďovateľom školy alebo školského zariadenia a nepodniká, alebo je riaditeľom školy alebo školského zariadenia, nemožno z dôvodu ochrany osobných údajov sprístupniť zverejnením v centrálnom registri.
Návrh zohľadňuje požiadavku zákona č. 272/2015 Z. z. o registri právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, podľa ktorého nie je možné do neho zapísať osobu, o ktorej štatutárnom orgáne ministerstvo neposkytne v čase zápisu právnickej osoby požadované údaje.
Teraz mi dovoľte prečítať pozmeňujúci návrh.
K čl. I
1. Vkladá sa nový bod 1, ktorý znie:
"1. V § 3 ods. 15 sa slová "a) až c)" nahrádzajú slovami "a), c)"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
2. Bod 2 znie:
"2. V § 5 ods. 15 sa na konci pripája táto veta: "Úkony riaditeľa a účastníka konania sa v tomto konaní vykonávajú výlučne v listinnej podobe."."
3. Za bod 5 sa vkladá nový bod 6, ktorý znie:
"6. V § 23a ods. 1 sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "rodné číslo fyzickej osoby ako údaj zapísaný do centrálneho registra sa nezverejňuje."."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
4. Bod 10 znie:
"10. V § 23a ods. 6 sa slová "g) až j)" nahrádzajú slovami "g), i) až k)" a na konci sa pripája táto veta: "Údaj podľa odseku 3 písm. h) spracúva zriaďovateľ v podregistri škôl, školských zariadení a elokovaných pracovísk bezodkladne."."
5. Bod 11 znie:
"11. V § 23a ods. 10 sa slová "h) a j)" nahrádzajú slovami "j) a k)" a na konci sa pripája táto veta: "Zriaďovateľ bezodkladne po rozhodujúcej udalosti oznámi údaje podľa odseku 3 písm. h) príslušnému okresnému úradu v sídle kraja na účely ich spracovania v centrálnom registri."."
6. Za bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. V § 23a ods. 11 sa slová "g) až j)" nahrádzajú slovami "g) až k)"."
Nasledujúce body sa primerane prečíslujú.
Ďakujem, pán predseda, skončila som.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda.
Zozadu a bez lásky, pani poslankyňa, tak sa pristupuje k školskej legislatíve v Národnej rade, ako hovorí môj dobrý kamarát Samuel Trnka. A to nie je výčitka voči vám, ale ešte raz to poviem, čo som povedal predtým. Ja chápem, že robíte, čo sa dá, ale ako je možné, že vládna väčšina ešte aj technické zmeny, ktoré potrebuje zapracovať do zákona, musí dávať v druhom čítaní k nesúvisiacej legislatívnej úprave a nedokáže ich dostať ani len do spoločnej správy zákona? Môžete sa na mňa hnevať, ale nehnevajte sa, toto jednoducho nie je štandardný postup. Takto sa legislatíva nerobí! To, že aj malé zmeny zákona, a toto sú prílepky, pani poslankyňa, pretože ony nesúvisia s pôvodnou novelou. Veď si prehrajte naspäť celú rozpravu, ktorá skončila pred pár minútami, ku ktorej prišla pani ministerka z rezortu. Veď k vašej elektronickej komunikácii, ktorá bola predmetom toho zákona, sa tu nepovedalo jediné slovo.
To, čo tu pani ministerka odprezentovala ako že novelu, bol prílepok, pri ktorom vy máte právo povedať ako predkladateľ, že o tomto sa nesmie hlasovať, pretože je to nad rámec úpravy, ktorú vy ste zamýšľali vo svojom zákone, keby to, samozrejme, nebol váš vlastný pozmeňovák. Takže je oprávnená kritika, ja tu teraz nezastupujem seba ani politickú stranu a nezastupujem tu ani opozíciu v prvom rade. Ja tu v prvom rade zastupujem tých ľudí, ktorí od roku 2015, a boli sme na tých istých akciách, na tých istých okrúhlych stoloch. A vy ste to počúvali a s vašou praxou pedagogickou ste častokrát prikyvovali, konečne treba počúvať ľudí zospodu. Ale ako počúvame ľudí zospodu, keď systémové zmeny z ministerstva neprichádzajú?
To pripomienkové konanie, o ktorom ste hovorili v predchádzajúcom záverečnom slove k zmene zákona o pedagogických pracovníkoch, hneď na začiatku Komora učiteľov ho odmietla na základe toho, že sa s nimi rezort nerozpráva, takže zjavne tam niečo nie je nastavené dobre. A tam, kde reálne ideme robiť zmeny, tak nemôžme jednoducho zaviesť ako pravidlo, že SNS cez svojich poslancov sem bude pretláčať maličké kozmetické zmeny, s ktorými každý súhlasí, a na to sa potom v procese budú prilepovať nové veci, ktoré si nestihneme ani prečítať, lebo ani tento váš pozmeňovák ešte nie je vonku prichystaný, aby sme vedeli, o čom bude. Takto sa jednoducho legislatíva nerobí!
Akým spôsobom sa my máme teraz rozprávať s učiteľmi, riaditeľmi škôl tam vonku, keď my im povieme, my máme päť minút na to, aby sme sa vôbec oboznámili s tým, čo sa v parlamente bude preberať. A toto nie je v prvom rade chyba vaša, to je chyba rezortu, ktorý je v rozklade. To je problém rezortu v rozklade. A áno, na výbore bola možnosť sa o nich rozprávať a mohli sme ich mať v spoločnej správe a obsahovo tuto v úzkom kruhu pár, 12 ľudí o nich budeme vedieť, súhlasím, ale to moju základnú námietku nevyvracia.
A moja základná námietka je, že akým spôsobom sa pristupuje k veľkým koncepčným zmenám na ministerstve školstva, nikto nevie. A je jedno, či Učiace sa Slovensko nazveme ne-použiteľným alebo ne-realizovateľným. To, kto pracuje na realizácii, ako to robí a čo s tým chce robiť, nevieme a čas sa kráti. O chvíľu tu bude dvojročnica tejto vlády. To je vec číslo jedna.
Druhá vec, zmena štruktúry vedenia rezortu, odvolanie dôležitých ľudí, zrušenie analytikov nehovorí o tom, že by sa tam na základe dát išlo diať niečo lepšie.
A tretia vec, priamo riadené organizácie stále viacej vedú stále menej kompetentní ľudia. Takže bez ohľadu na to, čo my si tu dohodneme ako tú dôležitú zmenu, my šmirgľovacím papierom odoberáme z toho najdôležitejšieho, čo tu máme, a to je stredný manažment riadenia vzdelávania na Slovensku, ktorý tie zmeny, ktoré tu budeme, tie veľké, má potom realizovať a dostať do praxe. A tam je tá moja výčitka a tam je to, čo hovorím, že jednoducho zlyháva, že my nemôžeme sa dostať do situácie, že rezort, ktorý bol touto vládou vyhlásený za jej prioritu, rezort, v ktorom sa mala spraviť najväčšia revolúcia za 25 rokov, zmeny prináša takým spôsobom, že sem prídu maličké technické novelky, za ktoré všetci zahlasujeme, jasné. Však komunikujme elektronicky, prepíšme registre tam, kde treba, to sú všetko maličké veci na úrovni posledného úradníka na ministerstve školstva, ktorý to mal dať ministerke do ruky a sem to malo prísť. To sem nemá nosiť podpredsedníčka školského výboru! A na to sa potom, podľa toho, čo sa práve vyberie v médiách, budú prilepovať rýchle, unáhlené kroky, len aby sa veci zažehlili.
A ešte raz, toto nie je kritika voči ľuďom, ktorí sa snažia spraviť aspoň niečo. Ja beriem, že to je nevďačná pozícia. Ale ako navrhovateľka tejto novely jednoducho preberáte aj zodpovednosť za SNS aj za túto vládu, ktorá by to jednoducho mala robiť inak.
Takže, ospravedlňujem sa, ale nemôžme jednoducho si zvyknúť na to, že pri veciach, kde sľubujeme od roku 2015, 2016 ľuďom, ktorí stáli vonku štrajkujúci, že sa veci zlepšia, tak dnes im nevieme ani len povedať, čo sa ide diať a akým spôsobom sa tie zmeny budú prinášať. To je tá kritika, ktorú tu mám, to je kritika na rezort a to je tá kritika na pani ministerku. Lebo ja v hrubých obrysoch toho, čo tu dnes rozprávala, s ňou úplne súhlasím, aj keď nie je úplná pravda, že je tu plošná zhoda na tom, že inkluzívne vzdelávanie je to najlepšie. Pán kolega Petrák, mu trvalo minimálne šesť rokov, kým to slovo aspoň začal trošku prijímať do svojho slovníka, dovtedy proti tomu bojoval. Už si zvykol. Takže aj staré ká; nie všetky staré, ale aj staré kádre sa dajú preonačiť.
Ale zároveň platí, že tu máme veľký náčrt nových zmien, ale v konkrétnych krokoch, tie, ktoré vidíme, vidíme len chyby. V riadení rezortu, v štruktúre rezortu, v odoberaní kompetencií ľudí, ktorí robili dobrú prácu, odvolávaní ľudí, ktorí robili dobrú prácu, a namiesto toho tu máme len tieto maličké čriepky. Ja nemám problém za to zahlasovať, nemám. Len hovorím, že hodinky tikajú a nesnažte sa tváriť, že robíte niečo prospešné, lebo s ničím prospešným ste ešte dokopy neprišli.
Ďakujem pekne.

Kolega Poliačik, ja sa chcem výnimočne zastať v tomto prípade pani poslankyne Smolíkovej ako vládnej poslankyne voči kritike opozičného poslanca, lebo myslím si, že v časti toho, tej tvojej kritiky, tá kritika nebola celkom opodstatnená, teda v tej časti, v ktorej sa hovorilo o prílepku. Prílepok je najčastejšie používané slovo pre to, keď sa má v druhom čítaní pridať novelizácia iného, nesúvisiaceho zákona. Samozrejme, môžme to používať aj v širšom slova zmysle, ak sa tam v tom istom zákone majú meniť ustanovenia úplne iné, ako sú tie, ktoré sú v pôvodnom návrhu. To je také voľnejšie použitie slova prílepok. Ale teda klasický prílepok je naozaj, že sa daň z príjmu mení v rámci novelizácie zákona o lanových dráhach a podobne.
Ani tá výhrada, že, lebo to ja uznávam, že systémové zmeny by sa mali diať cez vládne návrhy, medzirezortné pripomienkové konanie alebo prinajmenšom mali by byť obsiahnuté už v tom návrhu, ktorý ide do parlamentu v prvom čítaní, a ak sa to ide meniť, tak by sa to malo meniť tak, že v druhom čítaní radšej cez výbory a cez spoločnú správu ako na poslednú chvíľu. Ale tento návrh nebol predložený na poslednú chvíľu a nemali sme naňho iba päť minút, aby sme sa s ním oboznámili, teda v systéme Národnej rady je tam od 1. februára, čiže predpokladám, že vtedy ho pani poslankyňa podala.
Takže ja som veľkým kritikom toho, ak sa na poslednú chvíľu v druhom čítaní až v pléne dávajú návrhy, ale s týmto návrhom sme sa mali možnosť oboznámiť aj vopred.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nehneváme sa na vás, Martin, za to, že kritizujete systém alebo spôsob, akým pridávame tieto pozmeňovacie návrhy do, na rokovanie Národnej rady. Fakt je taký, že musíme reagovať na problémy, ktoré reálne prináša život, a keď je tento zákon otvorený, tak treba využiť tú cestu, aby sme tie problémy vyriešili čo najskôr, pretože, ako iste viete, aj tie gymnáziá, ktoré, problémy s kvórom, to priniesol život na poslednú chvíľu a jednoducho ministerstvo potrebovalo zareagovať. Chceme pomôcť ministerstvu, aby sa problémy vyriešili, pokiaľ reforma školstva nepokročí tak ďalej, že bude celý systém ucelený a zorganizovaný tak, ako to chceme mať.
Takže asi áno, zvyknime si na to, že aj v Národnej rade niekedy musíme zaskočiť prácu ministerstva, že musíme pomôcť a reagovať na problémy, ktoré prináša život. A musí to urobiť zrejme vládna koalícia, pretože vy tú povinnosť zrejme nevnímate tak intenzívne ako my, že tie problémy by sme mali čím skôr upratať a vyriešiť k spokojnosti občanov a škôl.
Takže preto, áno, berieme na seba zodpovednosť, aj takéto operatívne zásahy do legislatívy, ktoré sú pripravené dlhodobejšie a do toho vkladáme aj takéto pozmeňovacie návrhy, ktoré je treba urobiť pre občanov. Vnímajte to ako naše úsilie pomôcť ľuďom skôr, ako tie problémy naozaj vzniknú, a vyriešiť tie problémy pred tým, než začnú ťažiť občanov.

Ďakujem. Ondro, ja som myslel "prílepok" presne v tom druhom zmysle, o ktorom si hovoril, lebo školský zákon je jednoducho tak obrovský, že tam nie je úplne poctivé otvoriť otázku elektronickej komunikácie a preskočiť dajme tomu ku jedálňam alebo CVČ-kam alebo riešeniu osemročných gymnázií. To je jednoducho nad rámec predstavenej novely bez ohľadu na to, že to je v tom istom zákone.
A čo sa týka toho pozmeňováku, ak je to pravda, tak sa ospravedlňujem. Ja som si zobral vlastne všetky tlače pozmeňovákov, ktoré boli vonku, aj spoločnú správu a tie zmeny, ktoré som v rozprave počul, som tam nenašiel. Preto som možno zareagoval tentokrát prchkejšie, čo ale, samozrejme, neberie nič z legitimity prchkosti k tomu zákonu, ktorý sme tu mali predtým.
Ďakujem pekne.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Zimenová nie je ani v Národnej rade, ani dnes nepríde, lebo je chorá, takže nevystúpi. Ja vystúpim k tomu, k čomu by vystúpila ona, pretože chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s ňou, teda s pani poslankyňou Ďuriš Nicholsonovou a s pani poslankyňou Simonou Petrík. A je to iniciatíva pani poslankyne Zimenovej a týka sa to práve toho problému, nie veľmi elektronickej komunikácie, ale týka sa to jedného z ustanovení návrhu zákona, konkrétne toho novelizačného bodu 2, ktorým sa mali prostredníctvom nového § 5, teda ods. 16 § 5 riešiť, že ktoré rozhodovania, o ktorých rozhodujú riaditelia škôl a školských zariadení, sa nepovažujú za výkon verejnej moci, a teda sa na ne nemá vzťahovať správny poriadok, pričom ale teda to, na ktoré ustanovenie sa vzťahuje správny poriadok, je riešené v ďalších ustanoveniach, teda v § 38 ods. 4, kde je priamo stanovené, na ktoré rozhodnutia riaditeľov škôl a školských zariadení alebo teda iné typy rozhodnutí sa správny poriadok priamo vzťahuje. Čiže na tie ostatné sa správny poriadok z povahy veci nevzťahuje, keď je vyslovene uvedené, na ktoré rozhodovania sa vzťahuje.
No, a správny poriadok je v podstate rozhodovanie podľa nejakých pravidiel, ktoré sú napísané priamo v zákone. A má to dve stránky. Jedna stránka je, že tí, ktorí majú podľa toho rozhodovať, najčastejšie sú to úradníci, ale v niektorých prípadoch aj riaditelia škôl, to majú komplikovanejšie. Musia zachovať nejaké formálne procedúry, musia postupovať v súlade s princípmi správneho konania, ktoré sú zadefinované na úvod správneho poriadku. Čiže z hľadiska, keď sa na to pozrieme teda z hľadiska riaditeľov škôl, tak áno, je to komplikácia, ak majú postupovať podľa správneho poriadku.
Ale správny poriadok ani žiadne iné pravidlá, alebo nie žiadne, ani iné pravidlá nie sú vymyslené len tak, aby boli nejaké pravidlá a aby niekomu, úradníkom alebo riaditeľom škôl komplikovali život, aby to bolo samoúčelné. Tie pravidlá sú vymyslené z dôvodu, aby chránili práva účastníkov konania, aby chránili práva dotknutých osôb, aby občan, keď komunikuje s úradom, mal garantované, že jeho vec, nech už je akákoľvek, bude vybavená zákonom stanoveným spôsobom, že bude mať možnosť sa brániť, že rozhodnutie úradu bude zdôvodnené. Čiže keď hovoríme o tom, že chceme zjednodušiť život riaditeľom škôl a chceme odbyrokratizovať rozhodovanie riaditeľov, tak má to aj tú druhú stránku, že keď to spravíme a keď nejaké rozhodnutie vyjmeme mimo rámca správneho poriadku v tomto prípade, tak tým spochybníme, obmedzíme alebo narušíme práva účastníkov konania, v tomto prípade práva detí a práva rodičov týchto detí, ktoré sú napríklad prijímané do škôl. Preto v určitých prípadoch má zmysel, aby aj rozhodovanie riaditeľov škôl bolo upravené postupom podľa správneho poriadku.
Ja som sa opravil, že akékoľvek pravidlá sú stanovené, nie samoúčelné, lebo teda určite je množstvo pravidiel, ktoré sú pravidlá preto, aby boli pravidlá a nemajú nejaký reálny význam. Ale myslím si, že tie pravidlá, ktoré sú stanovené správnym poriadkom, sú užitočné a ich význam pre účastníkov konania, teda pre občanov, je ďaleko vyšší ako tie náklady, ktoré sú s tým spojené, lebo, samozrejme, že je s tým spojená aj nejaká byrokracia.
My naším pozmeňujúcim návrhom chceme spraviť niečo, niečo iné, ako v návrhu zákona navrhovala pani poslankyňa s kolegami. A chceme sa teda upriamiť na rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktorí majú verejného zriaďovateľa. Dnes je situácia totiž taká, že rozhodovanie riaditeľov základných škôl beží v režime správneho poriadku. Rozhodovanie riaditeľov stredných škôl beží v režime správneho poriadku s nejakými výnimkami typu pochvala alebo pokarhanie, kde, samozrejme, že nie je nutné, aby voči pochvale mal možnosť žiak sa odvolať alebo aby to bolo nejako odôvodnené zo zákona.
Rozhodovanie riaditeľov materských škôl takto upravené nie je, ale v § 38 ods. 6 alebo 6 až 9 je upravené, aké náležitosti má mať rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktoré sú súkromné alebo cirkevné. A hovorí sa tam o tom, že rozhodnutie musí byť písomné, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil osemnásty rok veku, do vlastných rúk, čo je v podstate nejaký malý správny poriadok. A potom je tam popísané v ďalších troch odsekoch, akým spôsobom môže zákonný zástupca žiaka alebo žiak, ak dovŕšil 18 rokov veku, požiadať o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy a akým spôsobom sa to rozhodnutie preskúmava.
Tak máme tu pomerne absurdnú situáciu, že vo vzťahu k riaditeľom súkromných a cirkevných materských škôl máme stanovené pravidlá, podľa ktorých musia postupovať, lebo sú vyňatí z rozhodovania podľa správneho poriadku, ale vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov verejných škôl nemáme žiadne pravidlá, podľa ktorých by mali rozhodovať okrem nejakých princípov, aké dieťa má byť uprednostnené v zákone, že to má byť rozhodnutie a nie oznámenie. Odôvodnenie nemusí byť, možnosť preskúmania nie je v zákone stanovená. Čiže je absurdné, aby sme nie že na verejné školy, čo sa týka rozhodovania, jeho odôvodnenia a možnosti jeho preskúmania kládli vyššie nároky ako na súkromné a cirkevné školy, ale nekladieme na ne, na to rozhodovanie ani také nároky, ako kladieme na cirkevné školy.
Nebol by to problém, keby na školách bol, na materských školách bol dostatok miest, ale na Slovensku materské školy odmietnu vyše 10-tisíc žiadostí o prijatie dieťaťa z dôvodu nedostatočnej kapacity. A samozrejme, že keď zavedieme, že aj rozhodnutia riaditeľa materskej školy majú byť v režime správneho poriadku, teda hovoríme o riaditeľoch verejných materských škôl, nie súkromných a cirkevných, kde je to už upravené, tak tým nevyriešime problém nedostatočnej kapacity, ale pravidlá sú dôležité práve v situácii, keď záujem je väčší ako možnosti poskytovať nejakú službu, teda najmä v situácii, keď rozhoduje verejná správa. Keď rozhodujú súkromníci, tak je to v podstate na nich, ale keď rozhoduje verejná správa, tak malo by to byť na základe pravidiel, ktoré sú upravené v zákone. Malo by to byť odôvodnené a malo by tam, mala by tam existovať možnosť podať opravný prostriedok.
Materské školy pôvodne neboli, ale tento rok to už bude desať rokov, čo sú zaradené do sústavy škôl ako školy, rovnako ako stredné alebo základné školy. Tak je podľa nášho názoru, podľa názoru predkladateľov, potrebné upraviť aj to, aby sa na rozhodovanie riaditeľov materských škôl vzťahoval správny poriadok, podobne ako sa vzťahuje na rozhodovanie riaditeľov základných škôl a stredných škôl. Tá situácia v počte evidovaných nevybavených žiadostí do materských škôl sa zhoršuje z roka na rok. Máme to uvedené v odôvodnení nášho návrhu. Máte tam graf, ktorý si môžete pozrieť, a dúfam, že sa k nemu vrátim ešte aj pri novele zákona o rokovacom poriadku, lebo to nie je vizuálna pomôcka.
Preto navrhujeme, aby, zopakujem, v druhom bode nášho návrhu navrhujeme, aby boli aj materské školy zaradené pod režim správneho poriadku. A v prvom bode navrhujeme z novelizačného bodu 2 vypustiť to ustanovenie, že riaditelia niektorých druhov škôl a školských zariadení nerozhodujú v správnom konaní alebo pri výkone verejnej moci, a teda ich rozhodovanie nie je výkonom verejnej moci práve vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov materských škôl, ak by tam ten bod zostal.
Ale ak dobre rozumiem vášmu pozmeňujúcemu návrhu, tak vy úplne meníte znenie novelizačného bodu 2, čiže nebude sa realizovať ten, to doplnenie odseku 16 do § 5. Takže ak prejde váš návrh, o ktorom sa bude hlasovať skôr, tak potom tento náš návrh sa stane bezpredmetným, myslím ten bod 1 nášho pozmeňujúceho návrhu. To je aj dôvod, pán spravodajca, prečo žiadame o týchto bodoch hlasovať samostatne.
A teraz mi už len dovoľte, aby som na záver v súlade s rokovacím poriadkom prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu bez odôvodnenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Simony Petrík k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 775).
1. V čl. I bode 2 sa vypúšťa čiarka za číslovkou "6" a slová "13 a 14" sa nahrádzajú slovami "a 13".
2. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 38 ods. 4 sa za slová "podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods." vkladajú slová "14 a"."
O každom z bodov pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu. V úvode poviem, že mám tiež pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý v súlade s rokovacím poriadkom najprv nejak uvediem, prečítam odôvodnenie a na záver ako prečítam jednotlivé body tohto pozmeňujúceho návrhu.
Môj pozmeňujúci návrh ponúkam ako možnosť doplniť dobrý zámer naozaj v tejto, v týchto jednotlivých krokoch, ktoré sa snažíme, síce možno drobných na prvý pohľad, ale sú to kroky, ktoré sú potrebné v školstve, vylepšovať celkovo prácu škôl ako vzdelávacích inštitúcií, ich zefektívnenie predovšetkým spôsobom, ktorý som už navrhoval minulý rok mojím návrhom zákona pre úplnú elektronizáciu formulárov a štatistík, ktoré momentálne školy musia odosielať a zároveň tieto formuláre aj tlačia a odosielajú na príslušný úrad. Jedná sa o prax, aplikačnú prax, ktorá nie je doteraz ujednotená, pretože v niektorých týchto štatistických zisteniach stačí, ak škola zadá údaje elektronickým formulárom, v iných prípadoch však musí vyplniť cez webovú aplikáciu určité údaje. Tie následne musí, túto zostavu vytlačiť, opečiatkovať, podpísať a odniesť na príslušný úrad.
Táto nejednoznačnosť zároveň je napojená na ďalší problém, ktorý sa snažím riešiť týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a to, že inštitúcie napriek tomu, že školy už dneska využívajú rezortný informačný systém, zadávajú množstvo údajov do tohto centrálneho registra a sú stále inštitúciami bombardované požiadavkami, aby určité informácie im zaslali. Napriek tomu musia tak urobiť, aj keď niekedy to odporuje zdravému rozumu, pretože v súčasnosti sa v legislatíve nachádzajú ustanovenia, ktoré hrozia školám pokutou, ak to neurobia, pretože školy prenesením výkonu moci máme jednoznačne zafixované. A je to aj tak, že sú to úrady, tak tieto školy tak musia jednoducho urobiť, ináč im hrozia pokuty.
Preto si myslím, že tak ako som minulý rok aj odôvodňoval, chcem z tohto miesta požiadať hlavne koaličných poslancov, aby boli ústretoví voči oprávnenej požiadavke škôl, pretože tento môj návrh vznikal po komunikácii, intenzívnej komunikácii s riaditeľmi škôl. A urobil som už minulý rok určité prepočty, aby ste mali lepšiu predstavu, o čo sa tu jedná a o čom sa vlastne bavíme.
Ak berieme, že máme na Slovensku vyše dvetisíc škôl, len základných škôl štátnych, cirkevných i súkromných, tak taký optimálny prepočet práve na túto zbytočnú byrokraciu, môj prepočet uvádzal 60 hárkov papiera. Po prepočte na baly mi vyšiel celkový počet kópií 126 060. Ak počítame 500 hárkov papiera na jeden balík, išlo o 252 balíkov papiera. A ak to prepočítame na nejakú výšku a chceli by sme ich poukladať na seba, tak máme vežu takmer 14 metrov, presne 13,97 metra len za jeden rok. A to nehovorím o tom, že tieto štatistiky dávajú aj ostatné zariadenia. Dokopy máme vyše 6 700 škôl a školských zariadení. Čiže napríklad aj centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a ďalšie inštitúcie.
Ale čo čas, čas, ktorý pedagógovia venujú, teda aj riaditelia a pedagógovia venujú vypĺňaním takýchto formulárov? Najoptimistickejší údaj uvádzal, keď som si to tak spriemeroval za jednotlivé školské zariadenia, že to vychádza na 24 hodín. Po prepočte za len základné školy to bolo 50 424 hodín. A keby sme mali brať minuloročnú priemernú hodinovú, teda minuloročnú hodinovú minimálnu mzdu, ktorá bola 2,50, tak by sme dospeli k sume 126 060 eur. Čiže materiál a ľudský čas, ktorý môžeme poriešiť, ak naozaj budeme ústretoví, a je práve tento návrh zákona teraz otvorený, aby sme aj tu drobným krokom dospeli k posunu.
Preto teraz pristúpim k prečítaniu odôvodnenia, ktoré sa mi ešte počíta do môjho vystupujúceho času a následne za tým prečítam v zmysle rokovacieho poriadku jednotlivé body môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Takže čítam najprv odôvodnenie k bodu 1: Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrôznejších informácií prostredníctvom množstva formulárov aj na štatistické účely, pričom niektoré výkazy sa vyplňujú a zasielajú v elektronickej forme, prostredníctvom webových aplikácií, iné ešte stále v listinnej forme. Vzhľadom na skutočnosť, že istú mieru administratívy je nutné akceptovať aj vo vzdelávacom procese, je nevyhnutné ju aspoň zrýchliť. Práve využívanie elektronických služieb je v tomto smere veľmi vítanou pomocou.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie povinnosti zasielania štatistických výkazov výlučne elektronickou formou. Cieľom je docielenie stavu, keď orgány verejnej správy prestanú dopytovať školy (tiež orgány verejnej správy) o údaje či štatistiky, ktoré sa už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy.
Zmyslom navrhnutej právnej úpravy je aj ochrana školy pred byrokratickou šikanou zo strany iných orgánov verejnej správy. Školy sú často dožiadané na vypĺňanie najrôznejších formulárov a poskytovanie informácií, ktoré sa obsahovo veľmi často zhodujú s tými, ktoré už škola poskytla Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Takmer až duplicita administratívnych úloh škôl a ich učiteľov rozhodne nenapomáha v skvalitnení výučby. Je preto nevyhnutné zvýšiť tlak na naozaj efektívne využívanie stále prebiehajúcej informatizácie verejnej správy. Právomoc vyžiadania si predmetných štatistických údajov prostredníctvom zákona č. 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám týmto nie je nijako dotknutá.
Prečítam odôvodnenie k bodu 2 môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu: Ak zriaďovateľ školy, školského zariadenia alebo školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zaradených do siete už raz štatistické údaje podľa § 35a ods. 1, 2 a 4 do informačného systému verejnej správy poskytne, nie je možné sankcionovať ho pokutou v prípade, že tieto údaje odmietnu poskytnúť ministerstvu alebo inému orgánu štátnej správy (napr. okresnému úradu v sídle kraja).
Prečítam odôvodnenie k bodu 3: Zmyslom intertemporálneho ustanovenia je zavedenie výlučne elektronickej formy poskytovania štatistických údajov podľa § 35a ods. 1 a 2 až za obdobie školského roku 2018/2019.
Myslím si, že táto problematika, aj keď je tak vysoko odborná možno pre mnohých, aspoň upútala vašu pozornosť, tak teraz už prečítam samotné paragrafové znenie po jednotlivých bodoch.
1. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladajú nové body 12 a 13, ktoré znejú:
"12. V § 35a odsek 3 znie:
"(3) Podrobnosti o údajoch požadovaných podľa odsekov 1 a 2 a termíne ich poskytnutia oznámi ministerstvo na svojom webovom sídle každoročne do 31. augusta. Údaje požadované podľa odsekov 1 a 2 sa poskytujú výlučne elektronickou formou."
13. § 35a sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Škola, školské zariadenie a školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ktoré sú zaradené do siete, nemajú povinnosť ďalej poskytovať údaje, ak ich už raz poskytli do informačného systému verejnej správy. Škola, školské zariadenie a školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ktoré sú zaradené do siete, nemajú povinnosť poskytovať ani inak štruktúrované údaje podľa prvej vety, ak sa tieto údaje už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy, poznámka 69. Ustanovenia osobitného zákona, poznámka 70, tým nie sú dotknuté."."
Poznámky pod čiarou k bodom 69 a 70 znejú:
"69) Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
70) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Prečítam druhý bod môjho pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu.
2. V čl. I sa za doterajší bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 37a ods. 5 písm. c) sa slová "podľa § 35a neposkytol" nahrádzajú slovami "podľa § 35a ods. 1, 2 a 4 neposkytol okrem prípadov podľa § 35a ods. 5"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Prečítam teraz bod tri môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
3. V čl. I sa za doterajší bod 14 vkladá bod 15, ktorý znie:
"15. Za § 39hb sa vkladá § 39hc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 39hc
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018. Povinnosť poskytovať štatistické údaje v rozsahu podľa § 35a ods. 1 a 2 formou uvedenou v § 35a ods. 3 druhej vete sa prvýkrát uplatní za obdobie školského roku 2018/2019."."
Zároveň chcem požiadať pána spravodajcu, aby sa pri hlasovaní o každom bode hlasovalo osobitne.
Ďakujem za pozornosť a pevne verím, že svojím hlasovaním sa možno zo mňa skeptika stane aj optimista.