26. schôdza

Kolega Poliačik, ja sa chcem výnimočne zastať v tomto prípade pani poslankyne Smolíkovej ako vládnej poslankyne voči kritike opozičného poslanca, lebo myslím si, že v časti toho, tej tvojej kritiky, tá kritika nebola celkom opodstatnená, teda v tej časti, v ktorej sa hovorilo o prílepku. Prílepok je najčastejšie používané slovo pre to, keď sa má v druhom čítaní pridať novelizácia iného, nesúvisiaceho zákona. Samozrejme, môžme to používať aj v širšom slova zmysle, ak sa tam v tom istom zákone majú meniť ustanovenia úplne iné, ako sú tie, ktoré sú v pôvodnom návrhu. To je také voľnejšie použitie slova prílepok. Ale teda klasický prílepok je naozaj, že sa daň z príjmu mení v rámci novelizácie zákona o lanových dráhach a podobne.
Ani tá výhrada, že, lebo to ja uznávam, že systémové zmeny by sa mali diať cez vládne návrhy, medzirezortné pripomienkové konanie alebo prinajmenšom mali by byť obsiahnuté už v tom návrhu, ktorý ide do parlamentu v prvom čítaní, a ak sa to ide meniť, tak by sa to malo meniť tak, že v druhom čítaní radšej cez výbory a cez spoločnú správu ako na poslednú chvíľu. Ale tento návrh nebol predložený na poslednú chvíľu a nemali sme naňho iba päť minút, aby sme sa s ním oboznámili, teda v systéme Národnej rady je tam od 1. februára, čiže predpokladám, že vtedy ho pani poslankyňa podala.
Takže ja som veľkým kritikom toho, ak sa na poslednú chvíľu v druhom čítaní až v pléne dávajú návrhy, ale s týmto návrhom sme sa mali možnosť oboznámiť aj vopred.

Pán poslanec Paška.

Ďakujem za slovo, pán predseda.
Nehneváme sa na vás, Martin, za to, že kritizujete systém alebo spôsob, akým pridávame tieto pozmeňovacie návrhy do, na rokovanie Národnej rady. Fakt je taký, že musíme reagovať na problémy, ktoré reálne prináša život, a keď je tento zákon otvorený, tak treba využiť tú cestu, aby sme tie problémy vyriešili čo najskôr, pretože, ako iste viete, aj tie gymnáziá, ktoré, problémy s kvórom, to priniesol život na poslednú chvíľu a jednoducho ministerstvo potrebovalo zareagovať. Chceme pomôcť ministerstvu, aby sa problémy vyriešili, pokiaľ reforma školstva nepokročí tak ďalej, že bude celý systém ucelený a zorganizovaný tak, ako to chceme mať.
Takže asi áno, zvyknime si na to, že aj v Národnej rade niekedy musíme zaskočiť prácu ministerstva, že musíme pomôcť a reagovať na problémy, ktoré prináša život. A musí to urobiť zrejme vládna koalícia, pretože vy tú povinnosť zrejme nevnímate tak intenzívne ako my, že tie problémy by sme mali čím skôr upratať a vyriešiť k spokojnosti občanov a škôl.
Takže preto, áno, berieme na seba zodpovednosť, aj takéto operatívne zásahy do legislatívy, ktoré sú pripravené dlhodobejšie a do toho vkladáme aj takéto pozmeňovacie návrhy, ktoré je treba urobiť pre občanov. Vnímajte to ako naše úsilie pomôcť ľuďom skôr, ako tie problémy naozaj vzniknú, a vyriešiť tie problémy pred tým, než začnú ťažiť občanov.

Ďakujem.
S reakciou pán poslanec Poliačik.

Ďakujem. Ondro, ja som myslel "prílepok" presne v tom druhom zmysle, o ktorom si hovoril, lebo školský zákon je jednoducho tak obrovský, že tam nie je úplne poctivé otvoriť otázku elektronickej komunikácie a preskočiť dajme tomu ku jedálňam alebo CVČ-kam alebo riešeniu osemročných gymnázií. To je jednoducho nad rámec predstavenej novely bez ohľadu na to, že to je v tom istom zákone.
A čo sa týka toho pozmeňováku, ak je to pravda, tak sa ospravedlňujem. Ja som si zobral vlastne všetky tlače pozmeňovákov, ktoré boli vonku, aj spoločnú správu a tie zmeny, ktoré som v rozprave počul, som tam nenašiel. Preto som možno zareagoval tentokrát prchkejšie, čo ale, samozrejme, neberie nič z legitimity prchkosti k tomu zákonu, ktorý sme tu mali predtým.
Ďakujem pekne.

Ďakujem.
Pani poslankyňa Zimenová, pripraví sa pán poslanec Dostál. Pani poslankyňa Zimenová nie je v sále.
Pán poslanec Dostál, nech sa páči.

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pani poslankyňa Zimenová nie je ani v Národnej rade, ani dnes nepríde, lebo je chorá, takže nevystúpi. Ja vystúpim k tomu, k čomu by vystúpila ona, pretože chcem predložiť pozmeňujúci návrh, ktorý predkladáme s ňou, teda s pani poslankyňou Ďuriš Nicholsonovou a s pani poslankyňou Simonou Petrík. A je to iniciatíva pani poslankyne Zimenovej a týka sa to práve toho problému, nie veľmi elektronickej komunikácie, ale týka sa to jedného z ustanovení návrhu zákona, konkrétne toho novelizačného bodu 2, ktorým sa mali prostredníctvom nového § 5, teda ods. 16 § 5 riešiť, že ktoré rozhodovania, o ktorých rozhodujú riaditelia škôl a školských zariadení, sa nepovažujú za výkon verejnej moci, a teda sa na ne nemá vzťahovať správny poriadok, pričom ale teda to, na ktoré ustanovenie sa vzťahuje správny poriadok, je riešené v ďalších ustanoveniach, teda v § 38 ods. 4, kde je priamo stanovené, na ktoré rozhodnutia riaditeľov škôl a školských zariadení alebo teda iné typy rozhodnutí sa správny poriadok priamo vzťahuje. Čiže na tie ostatné sa správny poriadok z povahy veci nevzťahuje, keď je vyslovene uvedené, na ktoré rozhodovania sa vzťahuje.
No, a správny poriadok je v podstate rozhodovanie podľa nejakých pravidiel, ktoré sú napísané priamo v zákone. A má to dve stránky. Jedna stránka je, že tí, ktorí majú podľa toho rozhodovať, najčastejšie sú to úradníci, ale v niektorých prípadoch aj riaditelia škôl, to majú komplikovanejšie. Musia zachovať nejaké formálne procedúry, musia postupovať v súlade s princípmi správneho konania, ktoré sú zadefinované na úvod správneho poriadku. Čiže z hľadiska, keď sa na to pozrieme teda z hľadiska riaditeľov škôl, tak áno, je to komplikácia, ak majú postupovať podľa správneho poriadku.
Ale správny poriadok ani žiadne iné pravidlá, alebo nie žiadne, ani iné pravidlá nie sú vymyslené len tak, aby boli nejaké pravidlá a aby niekomu, úradníkom alebo riaditeľom škôl komplikovali život, aby to bolo samoúčelné. Tie pravidlá sú vymyslené z dôvodu, aby chránili práva účastníkov konania, aby chránili práva dotknutých osôb, aby občan, keď komunikuje s úradom, mal garantované, že jeho vec, nech už je akákoľvek, bude vybavená zákonom stanoveným spôsobom, že bude mať možnosť sa brániť, že rozhodnutie úradu bude zdôvodnené. Čiže keď hovoríme o tom, že chceme zjednodušiť život riaditeľom škôl a chceme odbyrokratizovať rozhodovanie riaditeľov, tak má to aj tú druhú stránku, že keď to spravíme a keď nejaké rozhodnutie vyjmeme mimo rámca správneho poriadku v tomto prípade, tak tým spochybníme, obmedzíme alebo narušíme práva účastníkov konania, v tomto prípade práva detí a práva rodičov týchto detí, ktoré sú napríklad prijímané do škôl. Preto v určitých prípadoch má zmysel, aby aj rozhodovanie riaditeľov škôl bolo upravené postupom podľa správneho poriadku.
Ja som sa opravil, že akékoľvek pravidlá sú stanovené, nie samoúčelné, lebo teda určite je množstvo pravidiel, ktoré sú pravidlá preto, aby boli pravidlá a nemajú nejaký reálny význam. Ale myslím si, že tie pravidlá, ktoré sú stanovené správnym poriadkom, sú užitočné a ich význam pre účastníkov konania, teda pre občanov, je ďaleko vyšší ako tie náklady, ktoré sú s tým spojené, lebo, samozrejme, že je s tým spojená aj nejaká byrokracia.
My naším pozmeňujúcim návrhom chceme spraviť niečo, niečo iné, ako v návrhu zákona navrhovala pani poslankyňa s kolegami. A chceme sa teda upriamiť na rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktorí majú verejného zriaďovateľa. Dnes je situácia totiž taká, že rozhodovanie riaditeľov základných škôl beží v režime správneho poriadku. Rozhodovanie riaditeľov stredných škôl beží v režime správneho poriadku s nejakými výnimkami typu pochvala alebo pokarhanie, kde, samozrejme, že nie je nutné, aby voči pochvale mal možnosť žiak sa odvolať alebo aby to bolo nejako odôvodnené zo zákona.
Rozhodovanie riaditeľov materských škôl takto upravené nie je, ale v § 38 ods. 6 alebo 6 až 9 je upravené, aké náležitosti má mať rozhodovanie riaditeľov materských škôl, ktoré sú súkromné alebo cirkevné. A hovorí sa tam o tom, že rozhodnutie musí byť písomné, musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o možnosti podať žiadosť o preskúmanie rozhodnutia. Musí sa doručiť zákonnému zástupcovi žiaka alebo žiakovi, ktorý dovŕšil osemnásty rok veku, do vlastných rúk, čo je v podstate nejaký malý správny poriadok. A potom je tam popísané v ďalších troch odsekoch, akým spôsobom môže zákonný zástupca žiaka alebo žiak, ak dovŕšil 18 rokov veku, požiadať o preskúmanie rozhodnutia riaditeľa cirkevnej školy alebo súkromnej školy a akým spôsobom sa to rozhodnutie preskúmava.
Tak máme tu pomerne absurdnú situáciu, že vo vzťahu k riaditeľom súkromných a cirkevných materských škôl máme stanovené pravidlá, podľa ktorých musia postupovať, lebo sú vyňatí z rozhodovania podľa správneho poriadku, ale vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov verejných škôl nemáme žiadne pravidlá, podľa ktorých by mali rozhodovať okrem nejakých princípov, aké dieťa má byť uprednostnené v zákone, že to má byť rozhodnutie a nie oznámenie. Odôvodnenie nemusí byť, možnosť preskúmania nie je v zákone stanovená. Čiže je absurdné, aby sme nie že na verejné školy, čo sa týka rozhodovania, jeho odôvodnenia a možnosti jeho preskúmania kládli vyššie nároky ako na súkromné a cirkevné školy, ale nekladieme na ne, na to rozhodovanie ani také nároky, ako kladieme na cirkevné školy.
Nebol by to problém, keby na školách bol, na materských školách bol dostatok miest, ale na Slovensku materské školy odmietnu vyše 10-tisíc žiadostí o prijatie dieťaťa z dôvodu nedostatočnej kapacity. A samozrejme, že keď zavedieme, že aj rozhodnutia riaditeľa materskej školy majú byť v režime správneho poriadku, teda hovoríme o riaditeľoch verejných materských škôl, nie súkromných a cirkevných, kde je to už upravené, tak tým nevyriešime problém nedostatočnej kapacity, ale pravidlá sú dôležité práve v situácii, keď záujem je väčší ako možnosti poskytovať nejakú službu, teda najmä v situácii, keď rozhoduje verejná správa. Keď rozhodujú súkromníci, tak je to v podstate na nich, ale keď rozhoduje verejná správa, tak malo by to byť na základe pravidiel, ktoré sú upravené v zákone. Malo by to byť odôvodnené a malo by tam, mala by tam existovať možnosť podať opravný prostriedok.
Materské školy pôvodne neboli, ale tento rok to už bude desať rokov, čo sú zaradené do sústavy škôl ako školy, rovnako ako stredné alebo základné školy. Tak je podľa nášho názoru, podľa názoru predkladateľov, potrebné upraviť aj to, aby sa na rozhodovanie riaditeľov materských škôl vzťahoval správny poriadok, podobne ako sa vzťahuje na rozhodovanie riaditeľov základných škôl a stredných škôl. Tá situácia v počte evidovaných nevybavených žiadostí do materských škôl sa zhoršuje z roka na rok. Máme to uvedené v odôvodnení nášho návrhu. Máte tam graf, ktorý si môžete pozrieť, a dúfam, že sa k nemu vrátim ešte aj pri novele zákona o rokovacom poriadku, lebo to nie je vizuálna pomôcka.
Preto navrhujeme, aby, zopakujem, v druhom bode nášho návrhu navrhujeme, aby boli aj materské školy zaradené pod režim správneho poriadku. A v prvom bode navrhujeme z novelizačného bodu 2 vypustiť to ustanovenie, že riaditelia niektorých druhov škôl a školských zariadení nerozhodujú v správnom konaní alebo pri výkone verejnej moci, a teda ich rozhodovanie nie je výkonom verejnej moci práve vo vzťahu k rozhodovaniu riaditeľov materských škôl, ak by tam ten bod zostal.
Ale ak dobre rozumiem vášmu pozmeňujúcemu návrhu, tak vy úplne meníte znenie novelizačného bodu 2, čiže nebude sa realizovať ten, to doplnenie odseku 16 do § 5. Takže ak prejde váš návrh, o ktorom sa bude hlasovať skôr, tak potom tento náš návrh sa stane bezpredmetným, myslím ten bod 1 nášho pozmeňujúceho návrhu. To je aj dôvod, pán spravodajca, prečo žiadame o týchto bodoch hlasovať samostatne.
A teraz mi už len dovoľte, aby som na záver v súlade s rokovacím poriadkom prečítal znenie pozmeňujúceho návrhu bez odôvodnenia.
Pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Zuzany Zimenovej, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej a Simony Petrík k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 596/2003 Z. z o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 775).
1. V čl. I bode 2 sa vypúšťa čiarka za číslovkou "6" a slová "13 a 14" sa nahrádzajú slovami "a 13".
2. V čl. I sa za bod 13 vkladá nový bod 14, ktorý znie:
"14. V § 38 ods. 4 sa za slová "podmienečného vylúčenia a pochvaly riaditeľom školy, § 5 ods." vkladajú slová "14 a"."
O každom z bodov pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu žiadame hlasovať samostatne.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa.
Ďalší v rozprave je pán poslanec Sopko.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani navrhovateľka, ctené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte aj mne vystúpiť k tomuto bodu. V úvode poviem, že mám tiež pripravený pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý v súlade s rokovacím poriadkom najprv nejak uvediem, prečítam odôvodnenie a na záver ako prečítam jednotlivé body tohto pozmeňujúceho návrhu.
Môj pozmeňujúci návrh ponúkam ako možnosť doplniť dobrý zámer naozaj v tejto, v týchto jednotlivých krokoch, ktoré sa snažíme, síce možno drobných na prvý pohľad, ale sú to kroky, ktoré sú potrebné v školstve, vylepšovať celkovo prácu škôl ako vzdelávacích inštitúcií, ich zefektívnenie predovšetkým spôsobom, ktorý som už navrhoval minulý rok mojím návrhom zákona pre úplnú elektronizáciu formulárov a štatistík, ktoré momentálne školy musia odosielať a zároveň tieto formuláre aj tlačia a odosielajú na príslušný úrad. Jedná sa o prax, aplikačnú prax, ktorá nie je doteraz ujednotená, pretože v niektorých týchto štatistických zisteniach stačí, ak škola zadá údaje elektronickým formulárom, v iných prípadoch však musí vyplniť cez webovú aplikáciu určité údaje. Tie následne musí, túto zostavu vytlačiť, opečiatkovať, podpísať a odniesť na príslušný úrad.
Táto nejednoznačnosť zároveň je napojená na ďalší problém, ktorý sa snažím riešiť týmto pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom a to, že inštitúcie napriek tomu, že školy už dneska využívajú rezortný informačný systém, zadávajú množstvo údajov do tohto centrálneho registra a sú stále inštitúciami bombardované požiadavkami, aby určité informácie im zaslali. Napriek tomu musia tak urobiť, aj keď niekedy to odporuje zdravému rozumu, pretože v súčasnosti sa v legislatíve nachádzajú ustanovenia, ktoré hrozia školám pokutou, ak to neurobia, pretože školy prenesením výkonu moci máme jednoznačne zafixované. A je to aj tak, že sú to úrady, tak tieto školy tak musia jednoducho urobiť, ináč im hrozia pokuty.
Preto si myslím, že tak ako som minulý rok aj odôvodňoval, chcem z tohto miesta požiadať hlavne koaličných poslancov, aby boli ústretoví voči oprávnenej požiadavke škôl, pretože tento môj návrh vznikal po komunikácii, intenzívnej komunikácii s riaditeľmi škôl. A urobil som už minulý rok určité prepočty, aby ste mali lepšiu predstavu, o čo sa tu jedná a o čom sa vlastne bavíme.
Ak berieme, že máme na Slovensku vyše dvetisíc škôl, len základných škôl štátnych, cirkevných i súkromných, tak taký optimálny prepočet práve na túto zbytočnú byrokraciu, môj prepočet uvádzal 60 hárkov papiera. Po prepočte na baly mi vyšiel celkový počet kópií 126 060. Ak počítame 500 hárkov papiera na jeden balík, išlo o 252 balíkov papiera. A ak to prepočítame na nejakú výšku a chceli by sme ich poukladať na seba, tak máme vežu takmer 14 metrov, presne 13,97 metra len za jeden rok. A to nehovorím o tom, že tieto štatistiky dávajú aj ostatné zariadenia. Dokopy máme vyše 6 700 škôl a školských zariadení. Čiže napríklad aj centrá pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a ďalšie inštitúcie.
Ale čo čas, čas, ktorý pedagógovia venujú, teda aj riaditelia a pedagógovia venujú vypĺňaním takýchto formulárov? Najoptimistickejší údaj uvádzal, keď som si to tak spriemeroval za jednotlivé školské zariadenia, že to vychádza na 24 hodín. Po prepočte za len základné školy to bolo 50 424 hodín. A keby sme mali brať minuloročnú priemernú hodinovú, teda minuloročnú hodinovú minimálnu mzdu, ktorá bola 2,50, tak by sme dospeli k sume 126 060 eur. Čiže materiál a ľudský čas, ktorý môžeme poriešiť, ak naozaj budeme ústretoví, a je práve tento návrh zákona teraz otvorený, aby sme aj tu drobným krokom dospeli k posunu.
Preto teraz pristúpim k prečítaniu odôvodnenia, ktoré sa mi ešte počíta do môjho vystupujúceho času a následne za tým prečítam v zmysle rokovacieho poriadku jednotlivé body môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Takže čítam najprv odôvodnenie k bodu 1: Školy a školské zariadenia každoročne poskytujú kvantum najrôznejších informácií prostredníctvom množstva formulárov aj na štatistické účely, pričom niektoré výkazy sa vyplňujú a zasielajú v elektronickej forme, prostredníctvom webových aplikácií, iné ešte stále v listinnej forme. Vzhľadom na skutočnosť, že istú mieru administratívy je nutné akceptovať aj vo vzdelávacom procese, je nevyhnutné ju aspoň zrýchliť. Práve využívanie elektronických služieb je v tomto smere veľmi vítanou pomocou.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zavedenie povinnosti zasielania štatistických výkazov výlučne elektronickou formou. Cieľom je docielenie stavu, keď orgány verejnej správy prestanú dopytovať školy (tiež orgány verejnej správy) o údaje či štatistiky, ktoré sa už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy.
Zmyslom navrhnutej právnej úpravy je aj ochrana školy pred byrokratickou šikanou zo strany iných orgánov verejnej správy. Školy sú často dožiadané na vypĺňanie najrôznejších formulárov a poskytovanie informácií, ktoré sa obsahovo veľmi často zhodujú s tými, ktoré už škola poskytla Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Takmer až duplicita administratívnych úloh škôl a ich učiteľov rozhodne nenapomáha v skvalitnení výučby. Je preto nevyhnutné zvýšiť tlak na naozaj efektívne využívanie stále prebiehajúcej informatizácie verejnej správy. Právomoc vyžiadania si predmetných štatistických údajov prostredníctvom zákona č. 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám týmto nie je nijako dotknutá.
Prečítam odôvodnenie k bodu 2 môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu: Ak zriaďovateľ školy, školského zariadenia alebo školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie zaradených do siete už raz štatistické údaje podľa § 35a ods. 1, 2 a 4 do informačného systému verejnej správy poskytne, nie je možné sankcionovať ho pokutou v prípade, že tieto údaje odmietnu poskytnúť ministerstvu alebo inému orgánu štátnej správy (napr. okresnému úradu v sídle kraja).
Prečítam odôvodnenie k bodu 3: Zmyslom intertemporálneho ustanovenia je zavedenie výlučne elektronickej formy poskytovania štatistických údajov podľa § 35a ods. 1 a 2 až za obdobie školského roku 2018/2019.
Myslím si, že táto problematika, aj keď je tak vysoko odborná možno pre mnohých, aspoň upútala vašu pozornosť, tak teraz už prečítam samotné paragrafové znenie po jednotlivých bodoch.
1. V čl. I sa za doterajší bod 11 vkladajú nové body 12 a 13, ktoré znejú:
"12. V § 35a odsek 3 znie:
"(3) Podrobnosti o údajoch požadovaných podľa odsekov 1 a 2 a termíne ich poskytnutia oznámi ministerstvo na svojom webovom sídle každoročne do 31. augusta. Údaje požadované podľa odsekov 1 a 2 sa poskytujú výlučne elektronickou formou."
13. § 35a sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie:
"(5) Škola, školské zariadenie a školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ktoré sú zaradené do siete, nemajú povinnosť ďalej poskytovať údaje, ak ich už raz poskytli do informačného systému verejnej správy. Škola, školské zariadenie a školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie, ktoré sú zaradené do siete, nemajú povinnosť poskytovať ani inak štruktúrované údaje podľa prvej vety, ak sa tieto údaje už nachádzajú v informačnom systéme verejnej správy, poznámka 69. Ustanovenia osobitného zákona, poznámka 70, tým nie sú dotknuté."."
Poznámky pod čiarou k bodom 69 a 70 znejú:
"69) Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
70) Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Prečítam druhý bod môjho pozmeňovacieho a doplňovacieho návrhu.
2. V čl. I sa za doterajší bod 12 vkladá nový bod 13, ktorý znie:
"13. V § 37a ods. 5 písm. c) sa slová "podľa § 35a neposkytol" nahrádzajú slovami "podľa § 35a ods. 1, 2 a 4 neposkytol okrem prípadov podľa § 35a ods. 5"."
Doterajšie body sa primerane prečíslujú.
Prečítam teraz bod tri môjho pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
3. V čl. I sa za doterajší bod 14 vkladá bod 15, ktorý znie:
"15. Za § 39hb sa vkladá § 39hc, ktorý vrátane nadpisu znie:
"§ 39hc
Prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 15. marca 2018. Povinnosť poskytovať štatistické údaje v rozsahu podľa § 35a ods. 1 a 2 formou uvedenou v § 35a ods. 3 druhej vete sa prvýkrát uplatní za obdobie školského roku 2018/2019."."
Zároveň chcem požiadať pána spravodajcu, aby sa pri hlasovaní o každom bode hlasovalo osobitne.
Ďakujem za pozornosť a pevne verím, že svojím hlasovaním sa možno zo mňa skeptika stane aj optimista.

Ďakujem.
S faktickými poznámkami nikto. Končím možnosť prihlásiť sa. Pani poslankyňa Zimenová nie je prítomná, stratila definitívne poradie. Pýtam sa, či sa chce niekto do rozpravy prihlásiť ústne. Nie je tomu tak. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pani navrhovateľka, chcete zaujať stanovisko? Áno. Nech sa páči.