26. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
No, tuná v tejto debate sme videli, ako to funguje, keď sa drží slovo a pošlú sa veci načas a pošlú sa veci tam, kde sa majú. Čiže všetci ste odo mňa v školskom výbore dostali pozmeňovací návrh, ktorý som nemohla predložiť osobne, pretože na tom školskom výbore som chýbala z vážnych osobných dôvodov, a mali ste ho včas. Preto veľmi pekne ďakujem za tie podnetné príspevky od poslancov pani Zimenovej, Ondreja Dostála, Lucie Ďuriš Nicholsonovej, Simony Petrík a pána poslanca Sopka k tlači 775.
Zastavím sa trošku viacej pri príspevku, ktorý predniesol, a pozmeňovacom návrhu, ktorý predniesol pán poslanec Dostál. Áno, rozhodovacia činnosť riaditeľov súčasných alebo riaditeliek materských škôl, samozrejme, že v dnešnom stave neprebieha v režime správneho konania, čiže nejde o výkon štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení. Táto činnosť, keď rozhodovanie prebieha v správnom konaní, je podľa súčasného stavu priznaná iba riaditeľom základných a stredných škôl. Tu išlo o otázku prijatia detí a následného rozhodnutia o ich prijatí do materských škôl. Najdôležitejšími dôvodmi odmietnutia prijatia detí do materských škôl zriadených obcami je určite, a to všetci veľmi dobre vieme, nedostatočná kapacita v materských školách, čo sa ale správnym konaním nevyrieši. Rodič predsa pri výbere materskej školy nie je limitovaný inak ako kapacitami jednotlivých materských škôl.
Vzhľadom na to, že sa pripravuje nový zákon o správe v školstve a v školskej samospráve, ktorý s účinnosťou od 1. 9. 2019 nahradí súčasný zákon 596, bude tento predložený pozmeňovací návrh mnou neodporúčaný schváliť. V novom zákone o správe v školstve a školskej samospráve sa táto problematika rozhodovania riaditeľov všetkých druhov škôl aj z hľadiska zriaďovateľov upravovať bude sa komplexne.
Navrhnutá zmena ustanovenia § 34 odsek 4 zákona č. 596/2003 Z. z. pri súčasnom nedostatku kapacít našich materských škôl, najmä v Bratislavskom kraji, neprispeje k zníženiu počtu evidovaných nevybavených žiadostí o prijatie dieťaťa do materskej školy. Aj v súčasnosti má predsa zákonný zástupca možnosť, možnosť požiadať riaditeľa či riaditeľku materskej školy o prehodnotenie jeho alebo jej rozhodnutia o prijatí či neprijatí dieťaťa na predprimárne vzdelávanie na našich materských školách. Nejde určite síce o proces odvolania sa proti rozhodnutiu, ako to poznáme v prípadoch, kedy sa postupuje podľa správneho poriadku, ale o proces prehodnotenia situácie spojenej s prijímaním detí do materskej školy a s prípadným uvoľnením kapacity napríklad z dôvodu, že zákonný zástupca, poviem, niektorého dieťaťa, ktoré už bolo prijaté do materskej školy, medzičasom oznámi, že dieťa dáva do inej, do iného zariadenia, ktoré prislúcha materským školám.
Tuná v tomto našom predkladanom návrhu zákona išlo vyňať adaptačné vzdelávanie, ktorý, z tejto, z tohto § 38 a ide tu o otázku governmentu, išlo vyňať adaptačné vzdelávanie kvôli čomu? No kvôli tomu, lebo potvrdenie o adaptačnom vzdelávaní získava pedagogický či odborný zamestnanec iba raz za život. A nechceli sme zaťažovať školy či školské zariadenia, ktoré nekonajú a nevykonávajú iné právne úkony v správnom konaní, tým, že by zákonom o governmente museli si zriaďovať elektronickú schránku. Takže môj záujem bol v prvom rade pomôcť pedagógom, odborným zamestnancom, pomôcť školám pracovať dynamickejšie, nezaťažovať a v rámci tak ťažko a tvrdo volanej debyrokratizácii nášho školstva som si myslela, že je toto správny krok.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, skúsim v krátkosti odôvodniť návrh zákona.
Základným cieľom návrhu zákona je podpora pracovnej mobility uchádzačov o zamestnanie prostredníctvom príspevku na dochádzku za prácou a príspevku na podporu mobility za prácou. Zvyšujeme maximálnu mesačnú výšku oboch príspevkov bez ohľadu na vymedzenie spôsobu dopravy do zamestnania. Vypúšťame obmedzenie jeho poskytovania v rámci jednej obce a predlžujeme obdobie jeho poskytovania u znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.
Zavedením kombinácie poskytovania oboch príspevkov sa umožní poskytovať príspevok na podporu mobility za prácou aj zamestnancovi, ktorý sa presťahuje do miesta výkonu svojho zamestnania v období počas poberania príspevku na dochádzku za prácou alebo bezprostredne po skončení jeho poberania.
Ďalej navrhujeme zavedenie príspevku na presťahovanie za prácou, ktorý bude určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním občana do nového miesta trvalého pobytu.
Rozširujeme povinnosti zamestnávateľa, ku ktorému sú na výkon práce vysielaní štátni príslušníci tretích krajín, o povinnosť zabezpečenia primeraného ubytovania pre vysielaných zamestnancov, ako aj povinnosť doloženia príslušných dokladov preukazujúcich ich vyslanie. Toto je jedno z tých antidampingových opatrení, ktorými sa snažíme chrániť slovenský pracovný trh proti príslušníkom alebo občanom tretích krajín, ktorí sú zamestnávaní na Slovensku.
Ďalej zjednodušujeme podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín vo vybraných profesiách, zdôrazňujem, kde je preukázaný nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, v okresoch s priemernou mierou evidovanej nezamestnanosti nižšou ako 5 %. Pri udeľovaní jednotných povolení príslušníkom tretích krajín navrhujeme kvantitatívne obmedziť počet takýchto zamestnancov najviac na 30 % z celkového počtu zamestnancov u jedného zamestnávateľa.
Myslím si, že z pohľadu krátkeho predstavenia návrhu zákona, pokiaľ ide o formy príspevkov, by to stačilo. Možno ešte zdôrazním otázky výšky príspevkov. Napríklad v prípade poskytovania príspevku na dochádzku za prácou zvyšujeme výšku príspevku zo 135 eur na sumu 200 eur mesačne. V prípade príspevku na podporu mobility za prácou navrhujeme skrátiť pre vznik nároku na príspevok vzdialenosť zo 70 km na 50 km a zvyšujeme výšku príspevku na 400 eur pre jedného člena domácnosti alebo 600 eur pre manželov počas prvých šiestich mesiacov, resp. 200 eur a 300 eur pre manželov počas ďalších šiestich mesiacov.
V prípade príspevku, ktorý je nový príspevok na presťahovanie za prácou, ide o príspevok, ktorý bude poskytovaný pri presťahovaní sa do vzdialenosti najmenej 70 km, a navrhujeme zvýšiť; a navrhujeme zaviesť výšku príspevku vo výške 4-tisíc eur alebo 6-tisíc eur pre manželov. V tejto súvislosti pri tomto príspevku chcem podotknúť, že sa jedná o doplnkový nástroj a nie hlavný nástroj, ktorým chceme riešiť mobilitu pracovnej sily. Tie hlavné nástroje boli predstavené na niekoľkých tlačových konferenciách, či už ide o premiéra vlády Slovenskej republiky, alebo ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Richtera, ktorí hovoria o tom, že ideme pripraviť nový koncept nájomného bývania v súvislosti s presťahovaním sa za prácou. Takže toto bude ten hlavný nástroj a tento nástroj, o ktorom som hovoril, bude tvoriť len doplnkovú funkciu.
V súvislosti s tým, že je potrebné aj vykonávať kontrolu v prípade antidampingových opatrení, navrhujeme pôsobnosť kontrolných orgánov tak, aby boli oprávnení vstupovať do ubytovacích zariadení, kde sú ubytovaní príslušníci tretích krajín za účelom výkony kontroly.
Pán predsedajúci, skončil som.

Ďakujem. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predložiť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča, Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý ste obdržali ako tlač 779.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 965 z 8. decembra 2017 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti a pre sociálne veci. Určila zároveň Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor a tiež určila lehoty na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní vo výboroch.
Predmetný návrh zákona (tlač 779) prerokovali a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky schváliť všetky určené výbory. Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú zosumarizované pod bodom IV spoločnej správy výborov, vyplýva 12 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k návrhu zákona, ktorý máte ako tlač 779, a v ich uzneseniach uvedených pod bodom IV spoločnej správy výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch 1 až 12 uvedených v IV. časti spoločnej správy spoločne so stanoviskom gestorského výboru schváliť.
Spoločná správa výborov o prerokovaní návrhu zákona vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci č. 95 z 30. januára 2018. Uvedeným uznesením ma výbor zároveň poveril, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona informoval o výsledku rokovania výborov a predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení zákona o rokovacom poriadku.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som reagovala na predložený návrh zákona, respektíve možno na niektoré opatrenia v ňom, na ktorých chcem poukázať to, že ich nepovažujem za šťastné a že ich považujem za také, ktoré sú možno krátkodobo ľahko viditeľné, ale nevidíme alebo teda možno len nekomunikujeme niektoré dopady, ktoré môžu priniesť.
Skúsim začať pár číslami. Slovensko patrí podľa OECD medzi štáty s najväčšími regionálnymi rozdielmi vo výške príjmov aj v miere nezamestnanosti. Príčinou sú najmä dlhodobo nižšie príjmy regiónov v porovnaní s Bratislavou, ako aj dlhodobé zaostávanie regiónov východného a juhu stredného Slovenska v miere nezamestnanosti. Kým región východného Slovenska v roku 2017 vykazoval 9 500 eur hrubého domáceho produktu na osobu, tak v Bratislave to bolo 34-tisíc eur. Toto je naozaj veľmi vysoká disproporcia, takže o takýchto regionálnych rozdieloch hovoríme.
Napriek tomu, že dosahujeme historické minimá v počte nezamestnaných, a toto je holý fakt, ale nedá mi nepovedať k tomu poznámku, pretože tak ju cítim, že je to celosvetový aj celoeurópsky trend, a dovolím si tvrdiť, že tento stav nie je vďaka, ale napriek mnohým opatreniam súčasnej vlády, tak regionálne rozdiely v krajine sa neznižujú. Čiže napriek tomuto pozitívnemu trendu, pozitívnym, dobrým ekonomickým časom sa nám regionálne rozdiely neznižujú. Nezamestnanosť v okresoch na západe krajiny klesá rýchlejšie ako v okresoch, kde je najviac ľudí bez práce. Dôvodov je mnoho, určite je to aj geografická poloha, chýbajúce diaľnice, infraštruktúra, možno rozdiely vo vzdelaní, ale za hlavný dôvod týchto regionálnych rozdielov sú práve konkrétne kroky alebo opatrenia niekoľkých vlád strany SMER.
Ficove vlády sa znevýhodnenými regiónmi zaoberajú podľa vlastných slov už desať rokov a s objektívne mizivými výsledkami. Objektívne, nie preto, že to tvrdím ja alebo opozícia, ale preto, lebo čísla sú také. Prichádzajú len ďalšie a ďalšie subvenčné schémy bez toho, aby sa vláda reálne a hlavne systémovo a koncepčne zaoberala efektívnosťou, udržateľnosťou a rozvojom zamestnateľnosti. A tu skúsim zopakovať udržateľnosťou. Neustále prichádzate len s jednorazovými, žiaľ, väčšinou populistickými opatreniami, ktoré si navyše častokrát aj odporujú, či už je to neprimerané umelé zvyšovanie minimálnej mzdy, poskytovanie väčšiny investičných stimulov na západné Slovensko, rôzne pracovné príplatky, likvidačné najmä pre podnikateľov v slabších regiónoch. Teraz tu máme príspevky na presťahovanie sa za prácou a to je to, čo chcem z tohto návrhu vypichnúť.
Vláda sa na jednej strane, ako som už povedala, desať rokov zaoberá bojom proti regionálnym, teda proti regionálnym rozdielom, teda za ich vyrovnávanie, a na druhej strane ide platiť ľuďom za to, aby sa z tých zaostalých regiónov odsťahovali. Znie to možno fajn, ale nespôsobí toto opatrenie práve opak? Ako naozaj si neviem predstaviť, čo konkrétne je cieľom tohto návrhu a či navrhovateľ sa zaoberal aj následkami takéhoto opatrenia. Myslel niekto na to, čo sa stane, ak by sa väčšina ekonomicky aktívneho obyvateľstva presťahovala z východu na juh a západ? Tieto dnes už aj tak chudobnejšie regióny prídu o daňových poplatníkov, teda o príjmy z výberu daní, a tieto regióny ostanú poloprázdne. Ostanú v nich poloprázdne nemocnice, školy, škôlky, tieto budú musieť prevádzkovať poloprázdne. Samozrejme, vieme, ako vyzerá prevádzka takýchto zariadení, že veľká časť toho sú fixné náklady, nejaká časť menšia sú prevádzkové náklady. A pokiaľ títo ľudia sa odtiaľ presťahujú, tak tie fixné náklady nám tam ostanú, tie prevádzkové sa relatívne, tie sa znížia, ale nie dostatočne na to, aby boli pokryté tými daňovými príjmami, ktoré tam ostanú.
Toto nie je jediný dopad, zníži sa tam tým, ak nám z týchto regiónov sa odsťahujú ľudia, tak v týchto regiónoch ekonomicky slabších bude aj prirodzene menší dopyt po tovaroch a službách, čo bude mať zase len vplyv na to, že mnohí, ktorí tam tie tovary predávajú alebo poskytujú nejaké služby, aj títo prídu o prácu, prídu podnikatelia o príležitosti podnikateľské, čiže ak aj sa budeme baviť o tom, že to nebudú masové odchody ľudí z týchto regiónov, budú to nejaké odchody, ktoré toto budú spôsobovať a tieto dopady sa budú na seba nabaľovať. A preto sa pýtam, či nie je toto opatrenie práve jedno z takých, ktoré regionálne rozdiely opäť len prehĺbi. Poloprázdne stratové nemocnice bude následne oddlžovať štát z peňazí všetkých občanov tak ako doteraz? Školy s nedostatkom žiakov budeme zatvárať, obchody budeme bez zákazníkov zatvárať, učiteľov a zamestnancov prepúšťať a potom im dáme príspevky, aby sa tiež odsťahovali, takýto má byť vývoj tohto opatrenia? A teraz ja nechcem maľovať čerta na stenu, že teda od zajtra sa všetci odsťahujú, ale ten trend takýto nastavujete, nastavujete, aby sa toto začalo diať.
A ešte je tu jedna vec, ktorú by som chcela v tejto súvislosti spomenúť, a to je uvedené aj v dôvodovej správe k návrhu tohto zákona, a tá ma naozaj zaskočila. Hovorili sme o tom aj s pánom predkladateľom na výbore. Navrhovateľ odhaduje, že v roku 2018 využije príspevok na presťahovanie za prácou 75, v roku 2019 87 a v roku 2020 92 ľudí. Čiže my zavádzame takéto opatrenie kvôli 75 ľuďom za rok. Naozaj si myslím, že energia na legislatívne zmeny by mala smerovať na ďaleko efektívnejšie opatrenia s ďaleko väčšou pôsobnosťou, ak už nehovorím o tom, že ideálne je teda, samozrejme, s pozitívnymi dopadmi.
A keď si to takto v kontexte celé zoberiem, tak sa naozaj neviem zbaviť pocitu, že pod nejakou zásterkou znižovania regionálnych rozdielov ste sem schopní priniesť skutočne čokoľvek, čokoľvek, čo sa tvári, že ideme ľuďom niečo rozdať alebo ideme zákonom niekomu nariadiť, aby to ľuďom dal, zo svojho samozrejme. A toto naozaj si myslím, že nie je dobrý trend, myslím si, že takto by to byť nemalo a je tu obrovský potenciál naozaj pomôcť vyrovnávať regionálne rozdiely, len museli by ste na to počúvať a možno trošku koncepčnejšie a systémovo na krajinu pozerať. Nie na jednotlivé opatrenia hodne populistické, krátkodobo pekne znejúce, ale z dlhodobého pohľadu neudržateľné a z dlhodobého pohľadu škodlivé.
A možno keby, páni predkladatelia, ste takýto návrh zaradili ako vládny návrh zákona, keby s ním prišla vláda, vaša koalícia prostredníctvom vlády, tak možnože v rámci medzirezortného pripomienkového konania by ste dostali za stôl všetkých, ktorí sa k tomu chcú a môžu vyjadriť, nielen tých, ktorých ste sa vy rozhodli k tomu stolu, k tej diskusii potom prizvať, a možnože by sa podarilo práve cez relevantné pripomienky od niektorých opatrení aj upustiť. Ja nehovorím, že sú všetky zlé, ale na tomto som chcela ukázať, že rozhodne medzi tie dobré nepatrí.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. No, s tými regionálnymi rozdielmi ste mali stopercentnú pravdu. Opäť je tu nesystémový krok. Krok za krokom, step by step, nesystémový krok súčasnej vládnej koalície. Tento návrh zákona nerieši podstatu choroby, lieči len príznaky. To je, ako keby ste liečili rakovinu iba morfiom. Pacient je v nirváne, ale rakovina ho rozožerie tak či tak. Príspevky za dochádzanie za prácou, to je to morfium, vďaka ktorému sa vyľudňujú a budú sa vyľudňovať regióny a presilovku tam už teraz majú asociáli. Nehovorím, že tie príspevky nepomôžu, ale má to svoje veľké negatíva. Pani Kiššová, a ja mám taký veľmi divný pocit, že toto vyľudňovanie, čo keď je to zámer.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne.
No, pani kolegyňa, vaše vystúpenie vnímam akože čisto politické. My sme mali veľmi obsiahlu diskusiu u vás na hospodárskom výbore, kde sme si drvivú väčšinu problémov alebo rozdielnych pohľadov vyjasnili, ale napriek tomu ako dobre, sme v pléne, tak budeme hovoriť politicky.
Týmto návrhom zákona nikto nenastavuje zvyšovanie regionálnych rozdielov. Týmto návrhom zákona nikto nenastavuje vyľudňovanie zaostávajúcich okresov alebo okresov, ktoré majú vysokú mieru nezamestnanosti. Vytvárame systémové predpoklady, podčiarkujem, vytvárame systémové predpoklady pre to, aby tí, ktorí majú záujem pracovať a vo svojom mieste trvalého bydliska alebo vo vzdialenosti do 50 km nie sú si schopní nájsť primeranú prácu za primeranú mzdu za túto prácu, tak im vytvárame systémový predpoklad, napríklad tým príspevkom 200 eur mesačne, aby boli schopní pri tej mzde si uhradiť náklady na cestovné, aby boli ochotní alebo aby sa im oplatilo dochádzať za to za touto prácou aj ďalej a tak si udržiavali alebo získavali pracovné návyky.
Ak sa na to pozriete z iného pohľadu, na tie veci, ktoré ste vy hovorili, existuje rad iných opatrení. Vláda zaraďuje do opatrení okresy s vysokou mierou, s vysokou mierou nezamestnanosti, máme aktivačné práce, máme aj medzitrh práce, máme proste rad ďalších opatrení, ktoré všetky tieto veci riešia. A nieže napriek krokom vlády sa darí znižovať nezamestnanosť. Práve vďaka krokom vlády, ale aj v súvislosti s tým, že máme pozitívny hospodársky rast a pozitívny, pozitívnu spoluprácu podnikateľského sektoru.
Ak hovoríte o tom, že to malo prebehnúť medzirezortným pripomienkovým konaním, toto je jediný poslanecký návrh, ktorý takto prebehol, a komunikovali sme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pani poslankyňa, hovorili ste, že nechcete maľovať čerta na stenu, ale maľovali ste ho a namaľovali, pretože toto je pre vás typické, pre celú opozíciu, že vy nič iné neviete, len maľovať čerta na stenu bez toho, aby ste ponúkli nejaké riešenie, nejakú alternatívu k tomu nášmu riešeniu. Ani vo vašom príspevku, a to som naozaj pozorne počúval, som sa nič také nedozvedel.
Vláda reaguje na regionálne rozdiely na Slovensku, nie je to nová téma, regionálne rozdiely tu boli aj za predchádzajúcich vlád, aj za tej vašej, pani poslankyňa, a vláda reaguje prijatím zákona o pomoci regiónom s nízkou alebo s vysokou mierou nezamestnanosti. Reaguje tak, že tento rok absolvuje 15 výjazdových rokovaní v regiónoch. A tie príspevky – a práve o to tu ide v tomto zákone – za dochádzanie alebo na dochádzanie za prácou, na presťahovanie za prácou majú slúžiť k tomu, že v súčasnosti je už situácia na pracovnom trhu taká, že máme 70-tisíc voľných pracovných miest a ďalších 40-tisíc pribudne tento rok. A to máme teraz našu ekonomiku, ktorá dobre šliape, padnúť, nechať padnúť na tom, že nebudeme mať dostatok pracovnej sily? Alebo tu naozaj máme dovážať len ľudí z tretích krajín? Tak snažíme sa reagovať na túto situáciu najlepšie, ako vieme, ale vy len maľujete čerta na stenu a ako vždy neponúkate žiadne systémové riešenia.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky.
Pán poslanec Petrák, vy hovoríte, že nikto nenastavuje vyľudňovanie, nenastoľuje vyľudňovanie a prehlbovanie regionálnych rozdielov. No veď ja som ani nepovedala, že vy ste to napísali do zákona, že od zajtra sa zo zákona budú musieť vyľudňovať regióny a budú sa musieť zvyšovať regionálne rozdiely. Ja hovorím, že vaše, dopady vašich opatrení tak dopadnú. A to, že sa vám s týmito opatreniami desať rokov nedarí, to je holý fakt. To je holý fakt, veď tu neklesá počet regiónov, ktorým už nie je potrebné pomáhať, ten počet tých regiónov rastie. A to nehovorím ja, hovoria o tom čísla. A skúsme, prosím, spochybniť niektoré z týchto čísiel, ja si veľmi rada na to sadnem. Ja nechcem maľovať čerta na stenu, ja len cítim za svoju povinnosť na tieto veci upozorniť, pretože si myslím, že možno niektoré opatrenia nenavrhujete v zlom, ale jednoducho bez uváženia dopadov negatívnych, ktoré tieto opatrenia môžu mať. A možno, keď máte naozaj že úprimný záujem na tom, zlepšovať život na Slovensku, tak by malo byť vašou snahou počúvať aj takéto možné scenáre, ktoré môžu nastať. A komentovať to len tým, že je to politické a že len maľujem čerta na stenu, no každý si z toho, čo som povedala, zoberie to, čo chce. Ja si myslím, že som celkom jasne pomenovala úplné fakty.
A, pán poslanec Tomáš, vy hovoríte, že máme tu 70-tisíc voľných pracovných miest a pribudnú ďalšie. Ale veď v tomto je tá nekonzistentnosť. Vy už dnes viete, že sú tu voľné pracovné miesta, ktoré nemáme kým obsadiť. Druhým dychom platíte za to, aby sem niekto prišiel podnikať a vytvoril nové pracovné miesta, ktoré nie je kým obsadiť. Veď o tomto ja stále hovorím, že jedna ruka nevie, čo robí druhá.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia a kolegyne, v tomto návrhu zákona k príspevkom na dochádzku za prácou a podpore mobility pribudol príspevok na presťahovanie za prácou, a to pre zamestnancov, ktorí v súvislosti so získaním zamestnania zmenia miesto svojho trvalého pobytu, ktoré bude od ich pôvodného trvalého bydliska vzdialené najmenej 70 kilometrov.
Podľa mňa o tento nástroj nebude dopyt. Veľmi ma prekvapilo, že s tým počítajú aj samotní predkladatelia. Totižto v dôvodovej správe, keď by ste si nalistovali tabuľku č. 2, tak tam nájdete, že predkladatelia tejto novely predpokladajú, počítajú s tým, že v roku 2018 tento nástroj na presťahovanie za prácou využije, viete, koľko osôb? Predpoklad je, že iba 75 osôb, a v roku 2019 málo viac, 87 osôb. Zdá sa mi to veľmi málo, trochu malá ambícia, a teda mne sa zdá, že ani to nie je efektívny nástroj alebo že nepočítate s tým, že by bol efektívny. Práve vy predkladatelia, poslanci strany SMER, predsa musíte vedieť už z minulých rokov, že podmienka, aby sa občan, teda uchádzač o zamestnanie zapísal potom na svojom mieste pracoviska na trvalý pobyt, táto podmienka už v minulosti odradila mnohých záujemcov o jednorazový príspevok na presťahovanie. My sme mali jednorazový príspevok na presťahovanie a oň bol minimálny záujem. V roku 2014 oň požiadalo vtedy 38 záujemcov a rok predtým 66 záujemcov. Takže mali by sme sa poučiť z minulosti alebo mali sa predkladatelia poučiť z minulosti a neopakovať tie isté chyby. Však mám teda za to, že chcete riešiť, aj ste to pred chvíľočkou povedali, systémovo problém a že to nemá byť len pro forma. Pokiaľ však bude príspevok na presťahovanie za prácou podmienený výlučne zmenou trvalého pobytu, myslím si aj moji kolegovia, že neprinesie opäť očakávaný účinok, pretože sa dá teda predpokladať, aj ho predpokladáte, slabý záujem alebo obmedzený záujem dotknutých osôb.
Problém teda vidím, že ste opätovne naviazali získanie príspevku na zmenu trvalého pobytu. Aj minister Richter to potvrdil v televízii, keď hovoril, že trvalé, chcem ho citovať, "trvalé presťahovanie sa za prácou je, áno, keď človek zmení aj trvalý pobyt". Znamená to teda, pýtam sa, že občan predá svoj byt či dom na východnom Slovensku alebo na južnom Slovensku a kúpi si byt v Trnave či v Bratislave? Naozaj predpokladáte, že za peniaze, ktoré utŕži z predaja bytu napríklad v Rimavskej Sobote, si kúpi byt v Trnave? To asi ťažko.
No a ako teda má získať trvalý pobyt, keď vieme, že musí doložiť buď list vlastníctva, alebo súhlas vlastníka nehnuteľnosti. Očakávať, že uchádzač o zamestnanie si do šesť mesiacov od nástupu do nového zamestnania dokáže zaobstarať vlastnú nehnuteľnosť, je nepravdepodobné. Rovnako je málo pravdepodobné, že sa takej osobe podarí získať súhlas vlastníka nejakej nehnuteľnosti, aby teda získal trvalé bydlisko. Ja som počula, že sa dá aj obchodovať s trvalým pobytom, nevedela som to, dostala som taký podnet práve pri tejto novele zákona, a že sa to dá kúpiť, že sú také stránky webové, že sa dá získať trvalý pobyt za nejakých pár eur v Bratislave. Ale ja som si istá, že určite toto nechcete. Ale zase skúsme rozmýšľať, že aby sme naozaj nezaväzovali alebo nedávali také veľké bremená ľuďom, keď chceme, aby sa presťahovali za prácou, aby za tou prácou šli tam, kde je, a takisto chceme, aby zamestnávatelia získali teda nových pracovníkov. Myslím si, že toto predkladateľ chcel, v tom vám verím a je to v poriadku, je to správne. Ale nezaväzujme takýmto bremenom týchto, tieto osoby, aby zmenili trvalý pobyt.
Ak má byť tento príspevok na presťahovanie skutočnou pomocou, motiváciou a povzbudením k hľadaniu si práce, je potrebné ho teda nastaviť tak, aby motivoval čo najväčšie spektrum obyvateľov, teda uchádzačov o zamestnanie. Preto prichádzame za hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti s pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom. Jeho cieľom bude, aby čo najväčší počet uchádzačov o zamestnanie využilo túto novú možnosť, tento nástroj, toto opatrenie a aby získali prácu. A tomu vieme pomôcť tak, že podmienku zmeny trvalého bydliska rozšírime aj o možnosť nahlásenia prechodného pobytu. Tak je to aj v nástrojoch ďalších.
Nebudú to rovnaké identické dva nástroje pomoci ako mobilita, príspevok na mobilitu. Bude to možnosť slobodného výberu pre uchádzača o zamestnanie, pre občana. Slobodne si vyberie, ktorý tento príspevok použije. Ide nám totiž naozaj o to, aby ľudia našli prácu a zamestnávatelia mali pracovníkov. A vtedy mám za to, že tento nástroj bude efektívny.
Dovoľte mi teda prečítať náš pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Verešovej, Soni Gaborčákovej, Veroniky Remišovej, Eleny Červeňákovej, Natálie Milanovej a Eduarda Hegera k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Podmanického, Martina Glváča a Ľubomíra Petráka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa mení a dopĺňa takto:
1. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 2 prvej vety sa za slovo „pobytu" vkladajú slová „alebo o nahlásení prechodného pobytu".
2. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 2 druhej vety sa za slová „miesto trvalého pobytu" vkladajú slová „alebo nahlási nový prechodný pobyt" a slovo „je" sa nahrádza slovom „sú".
3. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c odsek 3 znie:
„(3) Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého pobytu alebo nahlásenie prechodného pobytu, ak je miesto nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 70 km alebo ak je miesto nového prechodného pobytu na území Slovenskej republiky vzdialené od miesta trvalého pobytu najmenej 70 km."
4. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 8 písmeno b) znie:
„b) miesto pôvodného trvalého pobytu a miesto nového trvalého pobytu zamestnanca alebo miesto nového prechodného pobytu zamestnanca,".
5. V čl. I doterajšom bode 31 v § 53c ods. 8 písmeno c) znie:
„c) vzdialenosť miesta nového trvalého pobytu od miesta pôvodného trvalého pobytu alebo vzdialenosť miesta nového prechodného pobytu od miesta trvalého pobytu,".
Zostáva mi veriť a dúfať, že nám ide o o jeden cieľ, a to zlepšiť situáciu na pracovnom trhu na Slovensku, a teda že si tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh predkladatelia osvoja.
Ďakujem pekne.

Pani kolegyňa, oceňujem, že ste vedená takisto dobrou vierou, ako riešiť nejaký problém, ktorý máme na stole. No chcem povedať, že vidím tu trošku problémy, ja sa ich skúsim pomenovať. Prvá, príspevok je určený na úhradu nákladov súvisiacich s presťahovaním zamestnanca do miesta nového trvalého pobytu. Vy navrhujete prechodného, alebo prechodného pobytu, a má slúžiť na náklady na sťahovanie, náklady na poplatky potrebné na vybavenie úradných dokumentov, na úhradu nájomného alebo iných plnení súvisiacich s užívaním bytu. Ja som už vo svojom úvodnom vystúpení povedal, že to má byť doplnkový nástroj v prípade toho, že sa nám podarí rozhýbať nájomné bývanie na Slovensku cez iné nástroje, napríklad Štátny fond rozvoja bývania alebo iné podporné mechanizmy, ktoré boli z pôdy vlády Slovenskej republiky avizované, že máme záujem vytvoriť nájomné bývanie aj tak, aby sa o príspevky na nájomné bývanie mohli uchádzať zamestnávatelia. Toto je podstata, to je podstata tohto návrhu.
Rozumiem tomu, že hovoríte o prechodnom pobyte, len na druhej strane si musíte uvedomiť aj veci, ktoré s tým súvisia. Vo chvíli, keď prídu ľudia a sú nahlásení na trvalý pobyt v mieste, kde sa zdržiavajú, neprichádzajú do miesta ich pobytu žiadne podielové dane. Nemáte tým zabezpečené podielové dane na funkcie, ktoré sú súvisiace s ich pobytom. Podielové dane sú napríklad aj na deti, ktoré potrebujú miesta v škôlkach, základných školách, v stredných školách, a všetky tieto veci sú viazané na príspevky, ktoré idú s dieťaťom alebo s obyvateľom len na základe miesta trvalého pobytu. Toto sú veci, ktoré nejakým spôsobom je potrebné zosúladiť a domyslieť a myslím si, že v tomto prípade nás čaká ešte dlhá diskusia.