26. schôdza

Pán poslanec Sopko.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som tiež chcel sa prihlásiť do ústnej, nejak som to nestihol, takže skúsim takto vo faktickej.
Keď som počúval niekoľko tu spomínaných faktov, na chvíľočku som sa premiestnil na jednu akciu. Išlo o otváranie jedného z ročníkov Teach for Slovakia, kde jedna z účastníčiek tohto projektu v prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky nahlas povedala pravdu, čo zažila na vlastnej koži, keď dvíhala nahé rómske dieťa a zhadzovala z neho vši. My môžeme sa na tieto veci pozerať buď emocionálne, srdcom, alebo v rámci nejakých faktov. Tak pri faktoch keby sme boli, by sme mohli spomínať to, v rámci Európskej únie aká je priemerná účasť detí od štyroch rokov až po začiatok školskej dochádzky. V Európskej únii je to na úrovni 94 percent, my na Slovensku sme len na 77-percentnej úrovni. Mali by sme sa baviť o dokumente Education Glance v 2017. roku, kde sú popísané, koľko ktoré krajiny investujú do predprimárneho vzdelania. A tam by sme pekne videli, ako sme pozadu.
Ale pre tých ľudí, ktorí sú tu a skôr sa chcú tomu venovať racionálne a s chladným rozumom, dávam práve do pozornosti to, čo pán poslanec spomenul. Prepočítajme si to. Naozaj, investovať do týchto detí v tomto momente od tých troch rokov je veľmi dobrá investícia, ktorá nám v celej spoločnosti môže pomôcť. To si musíme v prvom rade uvedomiť. A nielen to, že to pomôže týmto deťom. Cez aktivity v týchto škôlkach sa vieme dostať aj do celej komunity a pracovať aj s tými dospelými. Jednoducho takto to už dneska funguje v mnohých organizáciách.

Pán poslanec Muňko.

Viete, pán Matovič sa tu raz objaví a príde, že objavil Ameriku. Zákon bol tu predložený, veľmi podrobne spracovaný ešte politickou stranou ANO. Spracoval to bývalý vládny zmocnenec a potom aj podpredseda vlády pre rómsku problematiku pán doktor Chmel.
Ja súhlasím s vami, že treba niečo robiť. Ale to to riešenie, ktoré vy navrhujete, nie je. To, ten materiál, ktorý bol spracovaný, môžem vám ho dať, pretože sme sa snažili niektoré veci riešiť so starostami, lebo to je vec, že starostovia nechcú pristúpiť na to, kde chodia rómske deti s deťmi bielymi, ktoré proste, ktoré ak tam prídu rómske deti, prehlasujú sa z tých škôlok preč.
Tá situácia môže byť len to, že by sme znova postavili, začali stavať školy pre rómske deti, ale aj s internátnou podporou, že tie deti tam budú bývať. Riešenia akékoľvek iné, ktoré sme skúšali, sa neosvedčili a neosvedčia sa, pretože jednoducho starostovia nie sú ochotní proste v tejto veci robiť ďalej a tie deti do školy nechodia. Čiže tie deti sú zanedbané, máte pravdu. Ale pokiaľ nespravíme ten internátny systém, ktorý spravili voľakedy v Izraeli v kibuci, tak zatiaľ s rómskou tematikou alebo s vašou problematikou nespravíte nič.
Ja vám len, pán Matovič, pripomínam, keď ste sa zobrali aj s pánom Hlinom, aj s vládnym zmocnencom, odvtedy ste sa tejto problematike nevenovali. S touto problematikou vláda každá, ktorá bola, sa snažila, riešila peniaze, pokiaľ sa týka, ani sociálne byty nie ste schopní postaviť v intraviláne, lebo nenájdete na Slovensku desať starostov, aby tie sociálne byty, keď tam dáte materiály, ste ich stavali proste v tých dedinách. Tá situácia je dneska skut... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

S reakciou pán poslanec Matovič.

Aby to bolo v pamäti, tak idem od konca. Pán poslanec Muňko, vy ste boli dlhé, dlhé roky šéf Sociálnej poisťovne. Vy keby ste buchli si po stole, dnes sme mohli mať po rómskom probléme. Keď hovoríte, že jediné riešenie je internátne školy a dávate príklad Izrael, skúste sa radšej pozrieť na Kanadu a Austráliu, ktoré naozaj vo veľkom, či to boli Aborigéni, alebo to boli Indiáni v Kanade, kde si mysleli, že to vyriešia cez internátne školy. Aj pre tých z vás, ktorí nie ste v problematike, internátne školy na konci spôsobili to, že na začiatku síce vytrhli niekoho, tie decká z tých, z toho prostredia, ktoré teda povedzme že nebolo sociálne motivačné, chodili niekam na školu, tá väčšinová spoločnosť ich neprijala a tie decká sa vrátili späť do tej svojej komunity, v ktorej boli tie deti ako nejakí votrelci. Jednoducho vytrhli ich odtiaľ, vrátili ich späť akože vzdelaných a ani tá vlastná komunita ich späť neprijala. Na konci sa austrálska vláda a kanadská vláda verejne ospravedlňovali či Indiánom, alebo Aborigénom za tento experiment internátnych škôl, ktoré na nich skúšali.
Čiže poprosil by som vás, pán poslanec Muňko, aby ste, keď budete hľadať nejaké riešenia, aby ste si, keď niekto niekedy v minulosti niečo skúšal na niekom, tak aby ste si pozreli, aké to malo dopady a výsledky. Čiže konkrétne internátne školy mali veľmi zlé výsledky a hlavne je to extrémne drahé. Je omnoho lepšie postaviť školu, ktorá patrí všetkým, to decko tam príde a späť odchádza do domácnosti, to je jedno, už akejkoľvek, kde sa starajú tí rodičia. Ale postaviť internátne školy, zaplatiť 24-hodinovú starostlivosť, 24-hodinovú stravu, 24-hodinovú, neviem čo, bezpečnosť, dovoz a podobne, je drasticky drahšie ako toto jednoduché riešenie.
A keď už teda takto, tak; a, ne, nemá zmysel, potom v rozprave ešte.

Ďakujem.
Ďalšia v rozprave, pani poslankyňa Pčolinská, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, milé pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti, naozaj veľmi v krátkosti vystúpila k predkladanej novele návrhu zákona, školského zákona.
Hneď na úvod by som chcela povedať jednu vec, že zhodou okolností ja som práve dnes ráno mala stretnutie s jednou pani, ktorá je odborníčka na oblasť školstva, v ktorej sa už nejaký piatok pohybujem, a okrem iného dennodenne žije s touto problematikou, rómskou problematikou. My sme to spolu preberali zľava-sprava a ja som si zase raz, nie po prvýkrát, ale zase raz uvedomila, že táto problematika je nesmierne komplexná, široká a keď chceme nájsť nejaké riešenie, tak to nebude jednoduché.
Návrh zákona, ktorý tu teraz analyzujeme, o ktorom rokujeme a ku ktorému ja teraz vystupujem, sa mi zdá byť zmysluplný a v nasledujúcich minútach by som stručne povedala, že prečo. Absolútne sa stotožňujem s tým, čo povedala kolegyňa Verešová, že to je vlastne také, ten bod alebo ten krok A. Úplne je povedané sedliackym rozumom, keď nad tým tak človek uvažuje, tak si uvedomí, že tu by platilo to príslovie "ohýbaj ma mamko, pokiaľ som ja Janko". Čiže keď to podchytíme hneď od začiatku, tak vytvoríme hneď tú elementárnu bázu pre to, aby tie ďalšie kroky boli úspešné.
Ako vyplýva teda z dôvodovej správy, tento návrh zákona rieši deti zo sociálne znevýhodneného prostredia, pričom zákon jasne definuje, o koho sa jedná, a cieľom je teda začleniť ich do vzdelávacieho systému predškolského, predprimárneho vzdelávania ešte pred piatym rokom života, čiže od troch rokov. Podľa súčasnej právnej úpravy dieťa má povinnosť absolvovať predprimárne vzdelávanie v materskej škole jeden rok pred začatím povinnej školskej výchovy, t. j. od piateho roku veku dieťaťa. To vieme.
Stotožňujem sa s názorom, ja osobne, že v priebehu roka môže mať dieťa problém začleniť sa do kolektívu, osvojiť si rozličné sociálne návyky a nadobudnúť všetky zručnosti a vedomosti, ktoré sú nevyhnutné na vstup, na úspešný vstup do základnej školy. Pre mnohé deti môže tento jeden rok predstavovať príliš krátke časové obdobie na to, aby tieto kroky boli schopné zvládnuť úspešne, a preto, z tohto dôvodu sú nútené absolvovať tzv. nultý ročník základnej školy.
Vstup do školy je pre dieťa obrovskou zmenou, ktorá prináša značné nároky, napríklad musí, dieťa sa musí naučiť v podmienkach školy zvládnuť viaceré úlohy, musí byť schopné samo cielene zameriavať pozornosť na pomerne dlhší čas, regulovať svoju pohyblivosť, impulzívnosť, osvojiť si množstvo poznatkov z rozličných oblastí, vydržať bez rodičov pomerne dlho, adaptovať sa na skupinu, podvoliť sa pokynom zo strany cudzej autority, čo je tiež častokrát veľký problém a dieťa pri vstupe do školy musí byť zrelé po psychickej, emocionálnej, sociálnej a telesnej stránke. Tieto kritériá však neplatia pre rómske deti.
Tu by som urobila takú vsuvku, také intermezzo krátke, pred chvíľočkou tu boli spomínané napríklad internátne školy. Zhodou okolností, a nebyť toho, že nemám kontakt s človekom, ktorý dennodenne žije touto problematikou, pôsobí a pracuje s nimi a s inými, ďalšími ľuďmi, ktorí sú do toho priamo zainteresovaní, som sa napríklad dozvedela zaujímavú skutočnosť. Donedávna pre mňa osobne riešenie internátnych škôl bolo tiež jedným z riešení, len dnes som sa dozvedela, že je to obrovský problém, pretože, a to vie človek len vtedy, keď tým problémom žije priamo v kontakte s tými ľuďmi, že Rómovia sú extrémne, rodičia, rómski rodičia sú extrémne fixovaní na svoje deti a jednoducho oni dobrovoľne to dieťa nedajú do internátnej školy. Urobiť to zase násilnou formou tiež asi nie je správne z hľadiska ústavy. Čiže tuná oni narážajú pri tejto myšlienke na tento problém.
Nedostatočná predškolská pripravenosť – najmä detí pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia – má za následok ich nezrelosť v prvých ročníkoch základnej školy a rovnako aj na úrovni učňovských a stredných škôl. Preto ja osobne si myslím, ako aj my ostatní členovia nášho hnutia SME RODINA si myslíme, že predkladaný zákon je dobre pripravený, pretože pomáha deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia sa nejakým spôsobom adaptovať.
Podľa mňa je veľmi dôležité si uvedomiť, že základnou črtou výchovno-vzdelávacieho procesu – v tomto prípade u detí zo sociálne znevýhodneného prostredia – je to, aby sme minimálne eliminovali, ak nie vôbec úplne odstránili isté hendikepy, ktoré sú úzko spojené a nevyhnutne spojené s tým, že niekto pochádza z tohto sociálne znevýhodneného prostredia. Takýmito, pod týmito hendikepmi môžte chápať napríklad narušenú schopnosť komunikovať, problémy s kultúrnym a sociálnym začlenením alebo teda vylúčenie kultúrneho a sociálneho charakteru. A keď tieto hendikepy dokážeme eliminovať, odstrániť, tak potom je väčšia šanca na to, aby tieto deti boli, aby absolvovali úspešný nástup do základnej školy a taktiež aby nejakým spôsobom tieto deti mohli adekvátne a primerane rozvíjať svoje osobnostné predpoklady a vôbec rozvoj intelektu ako takého.
Čiže summa summarum by som rada teda povedala, že tento návrh zákona chápeme ako prvý krok k tomu, aby sme dokázali v týchto deťoch, ktoré pochádzajú z týchto pomerov, zakoreniť to, čo je pre nás bežných iných ľudí z tej majoritnej časti obyvateľstva samozrejmosť. Toľko z mojej strany.
Ďakujem.

S faktickými poznámkami traja poslanci. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Mazurek.

Pani poslankyňa Pčolinská, ja by som si dovolil nesúhlasiť, ale to budem ďalej rozoberať v rozprave, ktorá bude hneď nasledovať. Ale takú jednu poznámku k jednému detailu z vášho prejavu. A keď ste hovorili o tom, že cigánski rodičia sú veľmi naviazaní na svoje deti a nezvládli by to, keby tie boli poslané do nejakých internátnych táborov a podobne. Tak ono tam ten dôvod je vskutku trošku iný, a to je ten, že by im následne odobrali sociálne dávky a to je jediný problém, prečo by oni tieto deti nechceli do týchto internátnych táborov púšťať. To je stále len a len o tom istom. A keby ste s tými ľuďmi žili, rozprávali s nimi pravidelne, lebo ja na tom východe naozaj žijem a nevymýšľam si tu, keď to tu opakujem 350-krát do roka, že tí ľudia vám to aj povedia rovno, otvorene do očí, áno, urobím si desať detí, lebo chcem mať sociálne dávky a baví ma to proste ležať celý deň pred chatrčou, opíjať sa, hrať automaty, proste zabávať sa, žiť si život a čakať zase na tie sociálne dávky, medzitým chodiť po kontajneroch, hrabať sa v odpadkoch. Proste ich životný štýl im takto vyhovuje, takže oni moc k tým deťom jednoducho vzťah nemajú.