26. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport za spravodajcu k návrhu uvedeného zákona (tlač 830). Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona v druhom čítaní výbory prerokovali do 12. marca 2018 a gestorský výbor do 13. marca 2018.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte všeobecnú rozpravu.

Ďakujem.
Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť ústne. (Reakcia navrhovateľa.) Registroval som vás, áno. Uzatváram možnosť prihlásiť sa.
Ako prvý, pán navrhovateľ, nech sa páči.

Kolegovia, kolegyne, dovoľte, aby som predstavil návrh zákona, ktorý predkladáme, ja neviem, či už možno tretí-, štvrtý-, piatykrát. A skúsil by som vás najprv poprosiť o to, aj teda tých, tie prázdne stoličky, ktorí tu nie ste, aby ste si predstavili, že by ste sa narodili v rómskej alebo, keď chcete, v cigánskej osade. Váš životný priestor je 3 x 4 metre, chatrč zbitá z dosák, cez ktoré môžte strčiť ruku, býva vás tam dokopy 12 aj so svojimi rodičmi, čiže na jedného tam máte asi jeden meter štvorcový. Možno niektorí z vás, možno teda tí, ktorí aj budú vystupovať, povedia, však oni za to môžu. Možno by sme mohli povedať, že tí dospelí za to môžu, kde sa nachádzajú čiastočne, ale ja sa pýtam, ako za to môže to decko. V tomto prípade, keďže sa bavíme o deťoch škôlkopovinných, čiže to troj-, štvor-, päť-, šesťročné dieťa. Ako môže za to, kde sa narodilo a do akého prostredia sa narodilo?
Každý z nás v živote pri výchove mal nejaké vzory. Niekto pozitívne a niekto negatívne. A vieme, že tie pozitívne vzory veľmi pomáhajú tomu, že aj ten človek, ktorý je vychovávaný, bude raz dobre vychovaný. Skúsme sa zamyslieť nad tým, aký my by sme mali pozitívny vzor, ak by sme v tej chatrči sa narodili.
Pán Mazurek, skúste si predstaviť, idete vystupovať a máte faktickú, ešte neviem vlastne na čo, ale však dobre. Skúste si, pán Mazurek, predstaviť, že by ste sa vy narodil ako malé cigánča v osade, v Jarovniciach napríklad, v takej drevenej chatrči, máte deväť súrodencov, dvoch rodičov, 12 metrov štvorcových životného priestoru, čiže meter štvorcový na osobu. Jednoducho stalo sa. Mazurek sa narodil jako cigáň v osade a zrazu počuje v telke, že tam nejaký druhý, nejaký Róm v parlamente vykrikuje, že jakí sú tí Mazurekovci v tých osadách nenažraní, nemali by sme im dávať sociálne dávky, jako treba s nimi spraviť poriadok, jako treba od nich Slovensko vyčistiť. Trošku som to skúsil vymeniť, tie role. Ale ja si myslím, že v tejto situácii, práve cez tie deti, sa dá baviť aj s vami. Aj keď vám hovoria extrémisti, ste extrémisti a práve preto, že tento problém vláda nerieši, tak vám dáva tú živnú pôdu. A ja by som od vás, ak vám naozaj záleží na Slovensku, ak naozaj si stojíte za tým, že za Boha a za národ, tak by som od vás očakával, že s týmto návrhom zákona prídete napríklad. Lebo vtedy by ste riešili problém. Reálne. Nie slovami, ale reálnymi skutkami. Ale ja vás chcem získať pre podporu tohto zákona a úprimne hovorím, najprv sa prihováram k vám, budem veľmi rád, ak za tento návrh zákona zahlasujete. Lebo tento návrh Slovensku skutočne pomôže.
Pôjdem na vás čisto matematicky. Možno ste zaujatí voči tej rase a vám nedovolí sa na to pozerať inak. Ale ja teda použijem na vás iba čisto matematiku. My dnes fungujeme tak, že ako štát ušetríme tri roky, ktoré nezaplatíme tým deťom v škôlke, následne to decko príde šesťročné na zápis, psychologička sa pýta toho decka niečo, spravidla v slovenčine, to decko nerozumie nič, lebo ono sa neučí po slovensky, nemá kde, napíše, že ročný odklad, za rok to decko dojde ako sedemročné na zápis, znova sa ho psychologička opýta po slovensky, ono ledva niečo tam habká, napíše mu "mentálne postihnutie typu A". Bác, špeciálna škola. A čo sa potom stane? Deväť rokov tomu decku platíme špeciálnu základnú školu, ktorá nás stojí dvakrát viac. A počítať viete, ja tiež. Namiesto toho, aby sme zaplatili tri roky v škôlke, zaplatíme dvakrát deväť základnej škole. Špeciálnej základnej škole. Čiže inak povedané, navyše zaplatíme deväť rokov výchovy v škole a stačilo na začiatku zaplatiť tri roky v škôlke.
Čiže keď aj nič iné, aj keď aj nedokážete stlačiť gombíček kvôli tomu, že sú to cigáni, stlačte kvôli tomu, že chcete ušetriť prachy pre Slovensko. Lebo tým stlačením gombička ušetríte, investujeme tri a ušetríme deväť. To je dobrý hospodár a teraz to nemyslím vôbec v zlom. Naozaj toto by som od vás očakával. Pome spoločne, ktokoľvek, komu v tejto sále záleží na tom, aby sme riešili problém detí v osadách. Nie tých dospelých, keď ich nemáte radi, aj keď ich potrebujete na vašu kampaň. Pome riešiť problém tých bezbranných detí v osadách, ktoré musíme dostať do školy.
A zároveň to nie je vymýšľanie kolesa, dnes sú osady, kde niektoré deti do škôlky chodia, niektoré do škôlky nechodia. Sú dediny, kde všetky deti chodia rómske do škôlky, a sú dediny, kde nechodí ani jedno. Krásne vieme porovnávať, ako sa chytia v škole tie a tie druhé deti. Lebo úplne logicky aj sedliacky rozum káže, že keď raz jedno decko vychováva blato v osade a druhé decko vychováva učiteľka v škôlke, tak zrejme majú úplne inú štartovnú pozíciu v škole a nie je spravodlivé tieto deti odsúdiť, aby boli z nich naveky len poberatelia sociálnych dávok.
Peťo Polák, bývalý rómsky teda poslanec alebo prvý rómsky poslanec parlamentu, náš expert pre rómsku problematiku a bývalý splnomocnenec vlády pre rómsku komunitu, alebo tak sa to, myslím, že volalo, dnes sa živí tým, že sprostredkováva prácu ľuďom z osád. Mohol by si v pohode zamestnávať východniarov na západ, bolo by to jednoduchšie. Nie, on si dal tú robotu, že vyťahuje tých Rómov z osád práve preto, aby tam urobil pozitívne príklady. Pred dvomi týždňami sme mali tlačovku a k tomu dňu mal zamestnaných 182 ľudí, ktorých vytiahol z osady, ktorí pred tým nikdy v živote nepracovali a dnes robia v automobilkách alebo v tých dodávateľských firmách na západnom Slovensku a myslím, že v Púchove či v Považskej Bystrici. Ale sám zároveň mi hovorí, že veľakrát má problém, áno, nájsť tých ľudí, ktorí budú aspoň vedieť plus-mínus tú základnú gramotnosť, že bude na nich nalepená. Všetci en bloc robia nejaké pomocné pozície. Nekvalifikovanú prácu.
Sami ste tu bojovali proti tomu a, bohužiaľ, SMER, SNS a MOST – HÍD bez problémov si schválili, že na Slovensko budeme dovážať stovky tisíc alebo môžme už odteraz dovážať stovky tisíc cudzincov bez akejkoľvek kvalifikácie, bez toho, aby sme najprv si zamestnali týchto ľudí z osád.
Ja ešte raz hovorím, bol by som veľmi rád, aby ste sa na rómsky problém pozerali cez optiku týchto detí. Aby sme si spoločne dali za cieľ, že do budúcna ten problém tu nebude. Ale ten problém tu nebude iba vtedy, ak tie decká budú mať doma pozitívny príklad, čiže ak tí rodičia budú mať prácu, ak to decko bude vedieť, že peniaze nie sú na pošte, ale peniaze sú za prácu. A druhá vec, ak to decko si podchytíme vo výchove, lebo dnes ono nemá v tej chatrči 3 x 4 metra, kde ich žije 12, ono nemá vlastnú posteľ, je tam jedna posteľ, na nej 10 kobercov, ktoré sa hodia na zem a na tom spia. Nemá tam vlastný písací stolík, nemá tam vlastné knižky a nemá mamu, ktorá by mu večer čítala rozprávky. Tieto decká, keď nedostaneme do školy či do škôlky a či následne keď nedáme im šancu chytiť sa v škole, nikdy sme nezačali riešiť skutočne rómsky problém.
Dnešný splnomocnenec vlády ide v takých tých Slotových šľapajach, kedy si to spravovali za prvej Slotovej vlády. Vtedy sa prachy, ktoré nám dala Európska komisia na to, aby sme tu mali eurofondy na riešenie rómskeho problému, tak vtedy SNS to manažovala a vtedy to fungovalo tak, že opravili sme námestie v Kežmarku a napísali sme, že fajka, áno, rómsky problém. Keď prišli kontroly, pýtajú, že to čo? Však aj Rómovia chodia po tom námestí! Takýmto spôsobom sme to riešili. Na to, lebo keď Slota si tam spravil, alebo SNS-ka si tam spravila tender, vedela, že dve tretiny z tých prachov ukradne, ale miesto toho, aby sme postavili škôlky v osadách a dnes mali 15-ročných faganov, ktorí už sa mohli chystať, že budú nejakí montážnici v tých fabrikách, v ktorých ich potrebujeme, dnes z nich máme bezprizorné, bezprizorných ľudí, ktorí sa bezcieľne túlajú po osade.
To, čo navrhujeme, je, aby sme zaviedli povinnú školskú dochádzku pre, hovoril som tu o Rómoch v osadách alebo o týchto detí, o týchto deťoch, ale pre všetky deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. To znamená, aj pre deti tých manželov dvoch drogovo závislých, ktorí bývajú vo Vrakuni, či jak sa to volá, v Pentagóne. Aj pre tie deti, ktoré bývajú so svojou mamou, otcom alebo obidvomi bezdomovcami niekde pod mostom. Ako chceme tu o sebe hovoriť, je tu tuším jediný mohykán za SMER, nový krajský predseda trnavský, tak už na tom by ti mohlo záležať, nie, na programe, šéfe!
Takže ako chcete hovoriť o budovaní sociálneho štátu, keď za 10 rokov ste len urobili to, že tolerujete, nieže tolerujete, iba sa prizeráte tomu, že každý rok sa v osadách narodí 5-tisíc nových detí a vy im nedáte škôlku?! V čom budujete sociálny štát? V čom to je sociálne? Sociálny, moderný sociálny európsky štát je taký, ktorý talentovaným ľuďom dovolí rozlet a tým ľuďom, ktorí sú dole padnutí, podá ruku. Ako vy ste podali ruku týmto deťom, ako ste podali ruku ich rodičom, lebo oni sa sami z toho nedostanú, z tejto pasce, ako ste podali ruku aj ostatným ľuďom, ktorých rómsky problém na Slovensku trápi? Ako vy môžete, SNS, MOST – HÍD a SMER, hovoriť o tom, že budujete nejakú hrádzu proti extrémizmu? Čo ste vy urobili pre riešenie rómskeho problému? Reálny jeden krok? Ábel Ravasz ide znova tou Slotovou cestou, konferencie, štúdie, chlebíčky, a na konci zase si povieme, 380 miliónov rozkradnutých, vytunelovaných a nič pre tie deti urobené.
Dva základné spôsoby riešenia rómskeho problému existujú, a to je dostať deti do škôlky a ich rodičov do práce. Keď toto urobíme, tak ani nebudeme pomaly vedieť, že tu nejakých Rómov máme. Tak jako v Anglicku, kde normálne splynú, keď dostanú prácu a dostanú škôlku alebo dostanú školu. Ale dokedy ich necháme, aby tie deti vychovávalo blato v osadách, dovtedy ste reálne v tomto probléme neurobili absolútne nič.
Druhá vec je, že situácia dnes nám veľmi nahráva tomu, aby sme takýchto ľudí dokázali umiestniť na tom pracovnom trhu. Nie tie trojročné deti, samozrejme, že to je investícia do budúcna, ale aj ich rodičov. Vy miesto toho, aby ste tu tlačili na Fica, na Kaliňáka, na Richtera, kohokoľvek, aby ste povedali, fajn, dobre, dovolíme ti, podpíšeme, zahlasujeme, aby ste sem mohli dovážať cudzincov, miesto toho, aby ste povedali, že ale najprv chceme mať zamestnaného posledného romáka z osád, ktorému sa chce robiť, samozrejme, že ten, ktorému sa nechce, nech nemá ani koláče. Vy nie, vy potichučky poviete, však áno, treba, ale znova ten problém necháte v osadách.
Hovorím za našeho Petra Poláka. Za pol roka sám s dvomi pomocníkmi, so synom a ešte neviem, so spoločníkom, 182 romákov vytiahli z osád, ktorí pred tým nikdy neboli zamestnaní, dnes robia bez akejkoľvek štátnej pomoci. Nedostal od vás ani jedno jediné euro, ani oňho nestojí. Ale vy, 380 miliónov eur vám vymodlil na kolenách v Bruseli, lebo po Slotovom a SNS-kárskom zbojstve, čo tu robilo s peniazmi určené na riešenie rómskeho problému, nám z Bruselu nechceli dať nič, pokolenačky vyprosil si 380 miliónov, ktoré mali byť určené na škôlky v prvom rade, a dnes už vidíme, že znova to pôjde do studne a hlavne na správne účty. Konferencie, školenia, chlebíčky a Rómom budem robiť školenia o tom, jako majú tancovať alebo jako si majú navariť zemiakovú polievku. Ďakujem pekne.
Čiže tento návrh zákona nie je o Rómoch, ale, samozrejme, že ich krásne adresne tráfa v osadách, lebo sociálna politika by mala byť adresná. Je o drogovo závis; alebo deťoch drogovo závislých rodičov. Je o deťoch bezdomovcov. Je o deťoch z extrémne chudobných rodín, ktorí ani nie sú niekde v rómskej osade, ani pod mostom, ani v Pentagone, jednoducho je o deťoch, ktoré sa narodili alebo nemali to šťastie sa narodiť do rodiny ako všetci ostatní my, ktorá bola ako-tak funkčná alebo ešte aj mala obidvoch rodičov. Tieto deti za to nemôžu, že sa narodia v takomto prostredí, a preto by sme mali im podať ruku, podať ruku ich rodičom a podať ruku aj celej spoločnosti, ktorej záleží na tom, ako problém Rómov v osadách budeme riešiť.
Veľa ľudí zvykne hovoriť o tom, že jak to je, oni sa vychovať nedajú, to takí sú a oni budú mať vždycky veľa detí a podobne. To sú také tie klišé, také, tí ľudia, čo nechcú ísť do hĺbky alebo ktorí si v podstate aj uvedomujú, že to publikum, ktorému rozprávajú, je s nízkym IQ, tak používajú takéto argumenty. Jednoducho buď to teda robia cielene, alebo sami, bohužiaľ, asi to IQ nedosahujú a používajú teda to, že jednoducho tam sa, tam cesta nie je, tam sa ten problém vyriešiť nedá.
Je všeobecné pravidlo celosvetové aj historické, aj geografické dnes, keď si zoberiete, že mnohodetnosť je znakom chudoby, vyššia kriminalita, je znakom chudoby. Ak my tie decká v osadách necháme v pasci chudoby, tak nevyriešime ani mnohodetnosť ich rodín, nevyriešime ani zvýšenú kriminalitu. Kaliňák môže pochodovať v uniforme aj od rána do večera, aj nočné si tam môže dať, nespraví s tými ľuďmi absolútne nič. Na tieto decká nefunguje bič. Na tieto decká funguje škôlka, do ktorej ich musíme dať a potom uvidíte zázraky.
Ale ešte raz, nesľubujem vám tu nejaké, niečo fiktívne. Dnes sú krásne prípadové štúdie, kde si viete porovnávať dedinu a dedinu alebo deti a deti, ktoré chodia do škôlky a ktoré nechodia do škôlky. A všetci budú romáci, všetci budú z osady. Len jedny chodia, druhé nechodia. Tie, ktoré chodia, sa krásne na tých zápisoch do školy chytia, učia sa trošku horšie možno ako tie ostatné deti, lebo nemajú to sociálne prostredie v rodine, nemajú možno ten pozitívny vzor toho otca a matky, že viem, že má škola zmysel, a viem, že keď budem študovať, budem mať lepšiu školu a lepšiu prácu a tým pádom sa budem mať lepšie, ale jednoducho normálne sa chytia, normálne vedia ísť na učňovky, normálne vedia mať v ruke výučný list.
To, čo ale robíte vy, za desať rokov vášho budovania sociálneho štátu sa v osadách narodilo 50-tisíc nových detí, z toho 95 % bez škôlky, to znamená, na 95 % ďalších to budú budúci poberatelia sociálnych dávok, ktoré ste zavesili všetkým ostatným na krk. A je potom veľmi nezodpovedné, že klopíte zrak vtedy, keď skorumpovaný Kaliňák nacupitá niekam do osady a robí si tam kampaň na tých chudákoch, ktorých ste v tom nechali.
Najväčšiu pomoc pre tieto rómske rodiny urobíte vtedy, aj keď im tú chatrč nepostavíte, ale keď tie ich decká dáte do škôlky. Je to alfa a omega. Pre tých z vás, ktorí máte zatvrdnuté srdcia, hovorím a opakujem čisto matematický argument. Dnes ušetríme, v úvodzovkách, tri roky predškolskej výchovy, to znamená škôlky, lebo ich tam nedáme, ale následne deväť rokov na základnej škole, na špeciálnej základnej škole platíme dvakrát vyšší normatív, čiže dvakrát viac dávame na to vzdelávanie toho decka, čiže iba surovo za predpokladu že normatív v škole a v škôlke je rovnaký, čo môžme predpokladať, radšej investujeme 9-krát niečo, čo sme mohli investovať trikrát. Radšej zaplatíme deväť ročníkov navyše, keď sme mohli zaplatiť iba tri.
Čiže pre tých vás, ktorí máte zatvrdnuté srdcia, ešte raz, hlasujte pri tomto návrhu zákona čisto iba matematicky, čisto ako dobrí hospodári, ktorí chcú ušetriť pre štát peniaze, pre tých z vás, ktorí hľadáte a túžite po tom, aby Slovensko bolo raz naozaj spravodlivý sociálny štát pre všetkých, ktorý budú spravovať dobrí hospodári, ktorý bude reálne riešiť problémy, pre tých z vás som povedal argumenty pred tým. Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona konečne uzrie svetlo sveta, nieže návrh zákona, ten už dávno uzrel svetlo sveta, ale keď konečne sa tu zobudí svedomie a posunieme ho do druhého čítania.
Ešte pre tých z vás z koalície, ktorí automaticky nedokážete podporiť niečo z opozície, iba vám poviem riešenie, ktoré navrhuje Ábel Ravasz, súčasný podpredseda vlády pre rómske komunity. Skúste sa teraz zase vžiť do jeho pozície, že by ste boli vy zodpovední za rómsky problém. Viete, že tam máme decká v osadách, ktoré potrebujú ísť do škôlky, ktoré nevedia po slovensky, čo je jedna veľká bariéra, zároveň ten sociálny problém v rodine a jednoducho potrebujeme si ich chytiť. Keď naozaj vám na téme záleží, tak sa pozrete, kto čo navrhol, a poviete si, no fakt nemôžme tie decká asi sa spoliehať, že ich vychová tá matka v tej chatrči alebo to blato v osade, po ktorej pobehujú, lebo doma v tom priestore nedokážu všetci žiť. Idú tam ledva spať. Tak poviete, že áno, čím skorej to decko podchyťme a dajme ho do škôlky.
Ale keď na to potom pozeráte politikársky alebo tak, že chcete politikárčiť silou-mocou, tak poviete, že áno, my dáme deti do škôlky všetky o rok skôr, a toto je návrh, s ktorým ste vy prišli, za ktorý vás prinútia hlasovať za chvíľu. Že všetky deti na Slovensku budú musieť chodiť od 5 rokov do škôlky povinne. Prvý rok pred školou povinne všetky deti do škôlky. Lebo to nám pomôže riešiť rómsky problém. Čiže nie tam, kde je problém, na tri roky do škôlky, a tam, kde žiadny problém neni, lebo mama je stredoškolsky vzdelaná, vysokoškolsky vzdelaná, je s deckom na materskej s prvým a popritom má druhé decko odrastené, jednoducho nechce ho dať do škôlky, tak tú donútime, aby ho do tej škôlky dala, hoci s ním žiadny problém neni, ale tam, kde ten problém je veliký, tak tam takisto dáme iba rok pred začiatkom školy. Ten rok tým deckám z osady absolútne nepomôže! Oni už päťročné, už budú zocelené charaktery. Už ich vychovalo blato, už potom si môže lámať hlavu pani učiteľka, čo s nimi, ako ich pripraviť do školy, už ich nepripraví, už je neskoro. Ich treba podchytiť hneď vtedy od troch rokov a nie nútiť ostatných rodičov, ktorí si svoje deti chcú vychovávať sami, bez škôlky, že musia aj tie ísť do tej škôlky. To je absolútna hlúposť. Na všetkých rovnaký liek, lebo by sa niečo stalo, ak by si od Petra odpozerali riešenie a dali by povinné škôlky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Predstavte, prepáčte, ale pripadá mi to taká hlúposť, jak kebyže my všetci chodíme k lekárovi. Každý s niečím. Jeden s chrípkou, druhý s angínou, ďalší s rakovinou. A každý jednoducho s niečím chodíme k svojemu všeobecnému lekárovi. A potom zrazu by prišiel niekto múdry a povedal by, že vyriešime čakanie pacientov pred ambulanciami a dáme všetkým penicilín. No tak áno, niekomu by ten penicilín sadol, jak, sa hovorí, riť na šerbel. Akurát, áno, bola by tam tretina ľudí, ktorí potrebovali presne ten penicilín. Super, ušetrili čas. Ale ten, kto tam prišiel so sopľom, asi ten penicilín je trošku silný liek. A ten, kto má rakovinu, asi ten penicilín je trošku slabý liek. Ale nie, niekto od stola prásk, všetkým penicilín, lebo však ušetríme čas a sú prázdne čakárne. Áno, potom aj plné cintoríny. A to isté platí aj tuná.
Tuto urobiť rovnostárske riešenie, že všetky deti na Slovensku rok povinnej škôlky, lebo tým vyriešime rómsky problém, tak je riešenie absolútne mimo misu. A chcel by som vás, ktorým na tom záleží, ktorí trochu tej téme rozumiete alebo ktorí tej téme rozumiete viac a ste z vládnej koalície, prosím vás, vysvetlite im, že nech neblbneme. Je tu jednoduché riešenie, keď chcete, nepodporte, okopírujte, predložte a my vám budeme hlasovať za. Tie decká z osady, spod mosta od bezdomovcov, z Pentagonu od drogovo závislých rodičov, od nejakých trestaných ľudí alebo naozaj extrémne chudobných musíme povinne dostať do škôlky počas celých troch rokov. A ostatným rodinám, funkčným rodinám, aj keď neúplným, dajme slobodu.
Riešenie je na stole. Len treba mať otvorenú myseľ a úprimne chcieť riešiť rómsky problém. Budem veľmi rád, ak tento návrh zákona podporíte.

Fakt, pán poslanec Matovič, ja sa povznesiem nad tie prízemné prirovnania a nebudem sa im venovať. Ale som si istý, že vy veľmi nepoznáte tú situáciu na východe Slovenska. Dnes už máte z eurofondov alebo z rôznych iných projektov postavenú materskú škôlku takmer v každej druhej osade. Ja osobne to viem, lebo som navštívil tých osád xy a žijem v tomto prostredí, takže môžem tieto veci porovnávať. A môžem sledovať aj tie výsledky, o ktorých ste hovorili, o tých štúdiách, ktoré by som rád videl, ako veľmi tieto škôlky pomáhajú k tomu, aby sa tieto deti automaticky začleňovali do normálnych škôl a zvládali normálny vzdelávací proces. Ja mám úplne iné skúsenosti a iné znalosti. A viem, aké veci reálne zažívajú učiteľky v týchto materských škôlkach a ako ťažké je tam nájsť zamestnancov, pretože tam je fluktuácia tých zamestnancov neuveriteľná. Tam jedna učiteľka vydrží dva mesiace a vzdá to, lebo proste nevie, čo s tými deťmi robiť.
A keď my hovoríme napríklad o tom, že treba znižovať pôrodnosť, čo je základná vec tohto problému, keď treba riešiť incestné vzťahy medzi rodinami v rámci cigánskych osád, keď sa rodí extrémne veľa detí pochádzajúcich z takýchto súrodeneckých vzťahov, ktoré nemajú žiadne budúce uplatnenie, aj keby ste im dali 45 škôlok, tak vy jednoducho mlčíte, lebo to je jednoducho politicky nekorektná téma.
Hovorili ste o tom, že stále potrebujeme tým asociálom v osadách ponúkať nejakú pomoc, ponúkať im pomocnú ruku a tak ďalej. Pozrite si ten dokument pána farára Kuffu, ktorý pravidelne vozí obrovské náklady materiálu, vecí do cigánskej osady v Huncovciach, ktorú poznám veľmi dobre. Jeden deň im donesie cement, na druhý deň príde, že idú stavať dom. Cement je preč. Kde je? Nikto nevie. Zistí sa, že cement predali. Na druhý deň im donesie postele. Na ďalší deň zase tie postele tam nie sú. Jednoducho všetko predajú. A toľkokrát sa to snažil riešiť a jednoducho nepomohlo nič. Týmto ľuďom nemôžme dávať veci zadarmo.
A poviem vám teraz, prečo tento návrh zákona nepodporíme, aj keby bol neviem ako dobrý. Viete prečo? Pretože vy nemôžete adresovať jednej skupine obyvateľstva škôlky zadarmo a druhá skupina, ktorá pracuje, platí dane, snaží sa slušne žiť, za tie škôlky musí platiť. Keď chcete prísť so zákonom, ktorý podporíme, nech majú zadarmo škôlku všetci, nielen asociáli.

Ďakujem za slovo.
No je to tu! Hľa, hlavný obhajca islamu a zlepšovateľ života rómskych detí. Keď nás nazývate extrémistami, tak vy máte extrémistický úmysel. Ako to? Vy rozdeľujete ľudí na dve kasty. Jedna je zvýhodňovaná na úkor druhých. Ale slovenské deti to nie sú, milý pane. Genetika nepustí. A cigánske dieťatko z osady v Sečovciach po návrate z takejto škôlky tak či tak si namočí maličkú handričku do toluénu. Tú handričku dá do igelitového sáčka a o chvíľu veselo krepčí bosé po blate. Verte mi, na rozdiel od vás poznám dôverne desiatky rokov tento problém, desiatky rokov ho poznám. Tento váš návrh je typické idealistické bláznovstvo. Situácia je nezvrátiteľná, ako povedal kolega Mazurek. My nerozdeľujeme ľudí. Posudzujeme ich podľa skutkov. Ale v osadách je genetika poškodená vďaka incestom, ktoré spomínal, a generačnom alkoholizme. Tam je to nezvrátiteľné. To si zapíšte za uši, milý pane!
Ďakujem za slovo.

Veľmi ma mrzí, že som mala kartičku niekde inde a nemohla som sa prihlásiť rýchlo do ústnej, tak skúsim takto vo faktickej. Prosím vás pekne, právo na vzdelanie má každé dieťa. To je totálna pýcha každého z nás, ak my budeme rozprávať o tom, že či dieťa má právo a či máme sa oňho postarať a podobne. Prosím vás pekne, ani jeden z nás nemá žiadnu na tom, nemá žiadnu, kde sa narodil, že vôbec za to nezodpovedá, tak ako aj tieto deti. Ja som v osade taktiež bola, ako tu spomínali aj moji predrečníci, a keď som videla tie deti tam behať a nechodili do škôlky a neboli v škôlke, tak som si spomenula na moje vnúčatá, ktoré automaticky chodia do škôlky, pretože sa o nich rodičia starajú. Áno, ako kolega Matovič hovoril, že to je jedna vec, rodičia, ktorým tiež treba nejako pomôcť. Ale tieto deti, my sa o ne musíme, prosím vás pekne, postarať. Hovorí to aj dohovor o právach detí. Áno, toto je prvý krok. Toto je krok A. Povinné škôlky pre deti zo sociálne znevýhodneného prostredia.
Ten zákon je skvelý, pretože školský zákon, náš školský zákon, nám presne taxatívne vymenuváva, kto to je a čo to je sociálne znevýhodnené prostredie. Pracovala som, je to aj segregovaná komunita, ale nielen. Ja som pracovala s mnohými rodinami z majoritnej spoločnosti, chudobnými osamelými matkami, týranými ženami, ktorým sme odporučili, aby tieto deti dali do škôlky. Ale som presvedčená a videla som, že sa tá pasca, ten uzol, v ktorom tieto mamy a tieto deti sú, prepne práve tým, že budú môcť chodiť všetci do škôlky, čo je krok A. Následne vláda a štát je povinný podporovať komunitné centrá, terénnu prácu priamo v prirodzenom rodinnom prostredí, robiť s týmito deťmi, lebo to je naozaj investícia do budúcnosti a o to by sme sa mali všetci starať.

Ďakujem pekne. Moja švagriná, nie táto, čo sedí vedľa mňa, ale druhá, je špeciálny pedagóg v jednej obci v špeciálnej škole, málotriedke, kde všetky deti sú rómske. Tam má pravidelne taký problém, že tie deti, ktoré prichádzajú do toho prvého ročníka, nemajú žiadne hygienické návyky, nepoznajú toaletu, nevedia, ako sa používajú základné veci. Čiže začínajú deň tak, že deti ráno prídu, prezlečú sa, majú tam oblečenie také školské, umyjú si ruky, základná hygiena. Potom im natrú pekne chlebík s maslom, pretože tie deti, prvé, čo ich ráno zaujíma, že kedy budú jesť, sú vyhladované. A potom začína vyučovací proces.
Ja som presvedčený o tom, že ak bude povinná dochádzka, resp. ak budú škôlky povinné od troch rokov pre tieto deti v týchto komunitách, tak to len a len pomôže, pretože tie deti potrebujú predtým, ako nastúpia do školy, potrebujú sa naučiť tie základné veci, základné hygienické návyky mať a prichádzať do normálneho prostredia. A tie deti sa do tej škôlky aj do školy tešia, pretože ony vedia, že tam dostanú najesť, vedia, že je tam teplo, vedia, že si tam môžu kresliť, vedia, že sa tam niečo naučia, a mnohé to baví. Nebavme sa o ich rodičoch, lebo to nemá zmysel, starého psa už novým kúskom nenaučíš, ale treba si naozaj uvedomiť, že tu ide o malé deti, ktoré za to naozaj nemôžu, v akom prostredí vyrastajú. A ja si myslím, že je správne, takýto zákon aby bol prijatý, pretože len takýmto spôsobom môžeme začať vychovávať tu nejakú novú generáciu detí v týchto komunitách.
A ja by som aj kolegov z ĽSNS poprosil, aby trošku skúsili aj nad tým pouvažovať. Lebo zatiaľ riešili... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo. Ja s tvojím dovolením, Igor, budem hovoriť pokojnejšie, aby som vysokou kadenciou a silou hlasu nezakrýval rasové a xenofóbne návyky, ktoré tu niektorí kolegovia prejavujú. Veľmi dobre a emotívne si hovoril o tom, ako sa vlastne veci majú. Ja som počas župnej kampane mal tiež tú česť vidieť a navštíviť niektoré obce, ktoré to poňali z dobrej strany. A potom aj také, ktoré to nepoňali vôbec, a je tam vidieť ten silný rozdiel, o ktorom si hovoril aj vo svojom vystúpení. Mrzí ma, že teda táto téma v istom okamihu zaujala iba jedného koaličného poslanca, konkrétne teda podpredsedu Národnej rady, ktorý tu zostal sám, a potom postupne prichádzali ďalší. A ešte viac ma mrzí, že opäť táto téma vzbudila takú veľkú pozornosť určitej skupiny poslancov, ktorí, ako povedal aj kolega Pčolinský, kričia, ale nedávajú žiadne alternatívne návrhy.
Takže som rád, že ste tu s takýmto návrhom prišli ako skupina poslancov. Je to návrh, ktorý je súčasťou aj našej rómskej reformy, a teda budeme radi, keď ho budeme môcť podporiť, pretože, ako si aj sám povedal, deti nemôžu za to, kde sa narodili, a je našou povinnosťou im pomôcť, aby sme ten rozdiel v tom spoločenskom prostredí, ktorý tu evidentne je, mali možnosť aspoň čiastočne riešiť práve tou povinnou škôlkovou dochádzkou.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Pôvodne som tiež chcel sa prihlásiť do ústnej, nejak som to nestihol, takže skúsim takto vo faktickej.
Keď som počúval niekoľko tu spomínaných faktov, na chvíľočku som sa premiestnil na jednu akciu. Išlo o otváranie jedného z ročníkov Teach for Slovakia, kde jedna z účastníčiek tohto projektu v prítomnosti prezidenta Slovenskej republiky nahlas povedala pravdu, čo zažila na vlastnej koži, keď dvíhala nahé rómske dieťa a zhadzovala z neho vši. My môžeme sa na tieto veci pozerať buď emocionálne, srdcom, alebo v rámci nejakých faktov. Tak pri faktoch keby sme boli, by sme mohli spomínať to, v rámci Európskej únie aká je priemerná účasť detí od štyroch rokov až po začiatok školskej dochádzky. V Európskej únii je to na úrovni 94 percent, my na Slovensku sme len na 77-percentnej úrovni. Mali by sme sa baviť o dokumente Education Glance v 2017. roku, kde sú popísané, koľko ktoré krajiny investujú do predprimárneho vzdelania. A tam by sme pekne videli, ako sme pozadu.
Ale pre tých ľudí, ktorí sú tu a skôr sa chcú tomu venovať racionálne a s chladným rozumom, dávam práve do pozornosti to, čo pán poslanec spomenul. Prepočítajme si to. Naozaj, investovať do týchto detí v tomto momente od tých troch rokov je veľmi dobrá investícia, ktorá nám v celej spoločnosti môže pomôcť. To si musíme v prvom rade uvedomiť. A nielen to, že to pomôže týmto deťom. Cez aktivity v týchto škôlkach sa vieme dostať aj do celej komunity a pracovať aj s tými dospelými. Jednoducho takto to už dneska funguje v mnohých organizáciách.

Viete, pán Matovič sa tu raz objaví a príde, že objavil Ameriku. Zákon bol tu predložený, veľmi podrobne spracovaný ešte politickou stranou ANO. Spracoval to bývalý vládny zmocnenec a potom aj podpredseda vlády pre rómsku problematiku pán doktor Chmel.
Ja súhlasím s vami, že treba niečo robiť. Ale to to riešenie, ktoré vy navrhujete, nie je. To, ten materiál, ktorý bol spracovaný, môžem vám ho dať, pretože sme sa snažili niektoré veci riešiť so starostami, lebo to je vec, že starostovia nechcú pristúpiť na to, kde chodia rómske deti s deťmi bielymi, ktoré proste, ktoré ak tam prídu rómske deti, prehlasujú sa z tých škôlok preč.
Tá situácia môže byť len to, že by sme znova postavili, začali stavať školy pre rómske deti, ale aj s internátnou podporou, že tie deti tam budú bývať. Riešenia akékoľvek iné, ktoré sme skúšali, sa neosvedčili a neosvedčia sa, pretože jednoducho starostovia nie sú ochotní proste v tejto veci robiť ďalej a tie deti do školy nechodia. Čiže tie deti sú zanedbané, máte pravdu. Ale pokiaľ nespravíme ten internátny systém, ktorý spravili voľakedy v Izraeli v kibuci, tak zatiaľ s rómskou tematikou alebo s vašou problematikou nespravíte nič.
Ja vám len, pán Matovič, pripomínam, keď ste sa zobrali aj s pánom Hlinom, aj s vládnym zmocnencom, odvtedy ste sa tejto problematike nevenovali. S touto problematikou vláda každá, ktorá bola, sa snažila, riešila peniaze, pokiaľ sa týka, ani sociálne byty nie ste schopní postaviť v intraviláne, lebo nenájdete na Slovensku desať starostov, aby tie sociálne byty, keď tam dáte materiály, ste ich stavali proste v tých dedinách. Tá situácia je dneska skut... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)