26. schôdza

Pán poslanec Krajčí, neviem, skade ste zobrali informáciu, že lekárov je dosť, iba ak ste robili štatistiku len po Nitru, ako vo všetkom sa robia štatistiky len po Nitru, odtade je koniec sveta, pretože v Banskobystrickom samosprávnom kraji je totálny nedostatok lekárov, či všeobecných, alebo špecialistov. Napr. v Banskej Bystrici sú dvaja diabetológovia a dvaja endokrinológovia. Neviem, ako tento lekár by mal zabezpečiť tú 20-dňovú vašu lehotu, lekárov mladých máme, to nie je pravda, že nemáme. Len lekárov nezazmluvníme, aby ostali pracovať na Slovensku, a po vyštudovaní za štátne peniaze, za peniaze nás všetkých, odchádzajú pracovať do Nemecka. V uplynulom roku prišlo na Slovensko 111 lekárov zo zahraničia, ale z toho bolo 72 z Ukrajiny, 18 z Českej republiky a sedem zo Saudskej Arábie a tí naše zdravotníctvo nezachránia.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za diskusiu, ktorú máme. Ja som len chcel povedať, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky definuje sieť, ono ju definuje a poisťovne ju musia naplniť. Keď ju nenaplnia, tak v podstate by nesplnili podmienky, aby mohli realizovať alebo vykonávať svoju činnosť na území Slovenskej republiky. Len problém je, ja s vami súhlasím, že problém je, že tá sieť je zle zadefinovaná. Ona je zadefinovaná na kraje. To znamená, pravdepodobne tí dvaja lekári, o ktorých ste hovorili, stačili, aby oni splnili tú podmienku siete. Ministerstvo avizovalo, možno ste si všimli, že by to chcelo premeniť na okresy, no poisťovne hneď začali vykrikovať, že bude zle, že to nechcú, lebo sa boja, že tých lekárov tam skrátka nezabezpečia. Toto nás určite čaká, toto nerieši tento zákon, ale úplne, plne s vami súhlasím, že tá sieť je u nás úplne nevyvážená. Ale štandardne mám pravdu, ako sú to, žiaľ, štatistiky, že tých špecialistov, oni sa kumulujú práve v tých bohatých mestách, je ich relatívne dosť na pomer ostatných lekárov, a práve tie doplnkové ordinačné hodiny by toto ešte prehĺbili. Som o tom presvedčený.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Prajem všetkým príjemný pekný deň. Vážení páni predkladatelia, vážený pán predkladateľ, vážený spravodajca, vážená kolegyňa, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najskôr sa teda budem venovať zákonu predloženému, a teda hneď začnem teda tou dôvodovou správou.
V tom prvom bode je, že návrh zákona, návrh novely zákona upravuje bezplatné objednávanie pacientov. No musím povedať, že bezplatné objednávanie pacientov je aj dnes. To, čo sa stále hovorí o doplnkových hodinách, to nemá nič spoločné s normálnym objednávaním pacientov.
V tom druhom bode sa hovorí alebo v tom treťom bode, v druhom bode Včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie, áno, samozrejme, veď to sa nedá ani prikázať, poviem, zákonom, pretože ak sa jedná o podozrenie, malo byť snahou všetkých zdravotníckych pracovníkov, aby, je to prirodzené, aby sme vo včasnom štádiu zachytili to ochorenie, a teda dali adekvátnu liečbu. Aj predkladatelia pripúšťajú možnosť úhrady, a to teda vtedy, ako nám bolo vysvetlené, že ak si chce pacient ešte nejakým spôsobom skonzultovať svoj zdravotný stav a nemá výmenný lístok, tak ide k druhému lekárovi. Áno, toto sa bude dať zabezpečiť vtedy, keď už bude fungovať naozaj elektronické zdravotníctvo. Ale vieme dobre, že aj v krajinách, ako napríklad Rakúsko, kde zavádzali 10 rokov tento elektronický systém zdravotníctva, stále ešte neni to na 100 %. Takže ak to dávame, by sme to dali už teraz do zákona, zrejme nevedeli by sme sa vysporiadať s tými pacientami, ktorí predsa len takýmto spôsobom navštívia viacerých lekárov, ale, ale dobre. Myslím si, že toto by som ako akceptoval, že áno, ak teda lekár, alebo ak pacient chce navštíviť viacerých lekárov, prosím, nech si to prosím uhradí. Ale nie potom len prácu lekára, ale aj všetky vyšetrenia, vrátane, samozrejme, liečby.
Troška ma zarazilo to povinné objednávania pacientov u špecialistov lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti. No poviem, že už 50 rokoch učili medikov, že poviem nad ileus, nad miserere, zauzlením čriev, ich učili, že pri takomto ochorení nesmie slnko vyjsť ani zapadnúť. To znamená, že 24 hodín bola dlhá doba. Viete si predstaviť, že pacient s akútnou apendicitídou, no tak to sa musí riešiť hneď, a nie, že my ho objednáme do 48 hodín, no to by sme, to by nás teda tí pacienti nepochválili. Čiže k tomuto mám teda zásadnú výhradu.
S tou bonifikáciou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keď im to prikážeme zákonom alebo, alebo, naopak, s nejakou sankciou, sankcionovaním, k tomu mám veľké výhrady a vysvetlím to. Príliš často tu robíme a glorifikujeme objednávací systém, akože to je to, čo keď zavedieme objednávací systém, prakticky všetky problémy v zdravotníctve vyriešime. Nie je to tak. Mňa učili počas školy, a že, a povedali mi, ak chceš správne liečiť, vždy musíš poznať príčinu toho ochorenia, vtedy naozaj tá liečba bude veľmi efektívna a dobrá. A toto sa dá aplikovať nielen pre medicínu, ale aj pre iných chod verejného života, že naozaj by sme mali liečiť príčinu, alebo riešiť príčinu, a nie následky, ktoré nakoniec z tej príčiny vyvstanú. Ak má niekto vysoký, ak má niekto bolesti hlavy to neznamená, že mu dáme hneď liečbu na vysoký tlak alebo mu dáme proste tabletky proti bolesti. Najprv musíme zistiť, z čoho ten, tá bolesť hlavy je. Ak je to, preto že ma vysoký tlak, tak iste mu veľmi dobre zaberie liečba proti vysokému tlaku. Ak má bolesti, pretože je nejaké proste poveternostné podmienky alebo počasie, že je takýto vnímaný, vnímavý, tak tam tá liečba bude úplne iná.
Poďme si rozobrať teda tú príčinu. Čo je príčinou tých dlhých čakacích dôb? Je to zlý objednávací systém, vyrieši to elektronické zdravotníctvo, alebo teda objednávanie cez Národné centrum zdravotníckych informácií. Dovolím si povedať, že znova to zdôrazním, že stalo sa akousi mantrou, že objednávanie cez internet a elektronické zdravotníctvo prakticky vyrieši všetky problémy, ktoré v zdravotníctve sú. Dovolím si povedať, že vôbec nie. A príčinou, ktorá sa stala v zdravotníctve boli práve reformy v zdravotníctve, ktoré boli dosť nešťastné, a vtedy tvrdili autori reformy, že trhový spôsob je najlepší spôsob na problémy a ten vyriešiť všetko.
Dovolím si povedať, že práve zdravotníctvo je jeden z tých segmentov, kde treba dlhodobo plánovať. Keď len zoberiem, že výchova jedného lekára, kým skončí školu, to je šesť rokov, kým urobí atestáciu, to je štyri až päť rokov, závisí od teda toho, toho odboru, špecializácie, ale rátajme, že to je minimálne desať rokov. Nuž pýtam sa, aký trhový spôsob. My musíme dopredu plánovať výchovu, dorast, generačnú obmenu. A na toto sa prakticky zabudlo, keď oponenti hovorili, že teda naozaj tá výchova lekára je, je teda podstatne dlhšia a treba plánovať, tak odpoveď, vtedy si iste dobre pamätáte, že povedalo, no tak prídu lekári z Ukrajiny alebo z Rumunska. Tak toto asi neni tá správna cesta.
Ďalší problém, ktorý bol, zrušila sa rajonizácia. Povedalo sa, že inštitút slobodnej voľby lekára to vyriešiť. Ak nie ste spokojní so svojim lekárom, no tak choďte k inému lekárovi. Ale my sme mali opak urobiť. Prečo je tá nespokojnosť s tým lekárom? Je to preto, že nepracuje na sebe, je málo erudovaný, tak potom poďme, pošlime ho na nejaké školenie, má zlé správanie, toto mala byť cesta. Veď poviem, keď bola rajonizácia, jeden internista mal, poviem, desať obvodných lekárov. A teda tí pacienti boli priebežne vybavovaní. Ale, ale práve tým, že sa zrušila rajonizácia a chodia pacienti z jedného okresu do druhého okresu, tuná nastáva obrovský problém.
Bol tu povedaný aj názor, že áno, mnohí lekári odišli do zahraničia za lepšími pracovnými podmienkami. Áno, to je pravda, ale to je možno len časť tých lekárov, ktorá odišla. Veľa lekárov mladých odchádza práve preto, že chce ísť do nemocnice, ale povedia mu, nám, my nepotrebujeme pracovníkov. Ako to bolo kedysi, ja sa vrátim k tomu v minulosti. Boli tu nejaké okresné ústavy národného zdravia a krajské ústavy národného zdravia, ktoré mali presne zmapované vekovú štruktúru lekárov v tom danom okrese alebo v tom kraji. Akonáhle už bola potreba, že niekto je v dôchodkovom veku, tak automaticky prijali lekára do nemocnice, ktorý bol pripravovaný. A lekár si vybral. Je dobrý, zostane v nemocnici alebo ho pošleme potom do ambulantnej sféry. Alebo ten lekár sa sám rozhodol, že dobre, mne nevyhovuje spôsob, ja neviem pracovať v ústavnej zdravotnej starostlivosti a išiel do ambulantnej sféry. Čo sa stalo, začali sme byť, sledovať ekonomickú prosperitu jednotlivých zdravotníckych zariadení. Je v akých číslach, či má hospodárske výsledky také alebo onaké. No a stalo sa to, že každý riaditeľ povedal, ja toho lekára nezoberiem, ja má svojich lekárov dosť. Zabudlo sa na generačnú obmenu pre špecializovanú ambulantnú sféru. No a dneska sme práve v tom, že lekári, ktorí sú v tej špecializovanej ambulantnej sfére, je ich nedostatok, sú prestárli, a štatistiky, ktoré sa donekonečna tuná hovoria, že na počet obyvateľov špecialistov máme dosť. Ale kde ich je dosť? Možno dvakrát až trikrát ich je viac v Bratislave, akoby, poviem, Bratislava potrebovala, ale chýbajú nám v tých okresoch, ako je, poviem, možno Prešov, možno Sabinov, možno Žilina, možno Kysuce. Čiže tie štatistiky, ktoré hovoria a nás stále presviedčajú, že lekárov je dosť, nie je to pravda.
Samozrejme, že vyriešil by to rezidentský program. To neni žiadna vec, ktorú sme vymysleli. Toto funguje všade vo svete. Potrebujeme lekára, príde do nemocnice..., je tam lekár, teda riaditeľ dostane mzdu, ktorú, ktorú dostane zo štátu, lekár je pripravovaný a potom ho môžme použiť. Len, samozrejme, zasa hovorím, vraciam sa k tej realizácii, keby sme tu mali, keby tu bol, keby tu bola rajonizácia, my presne vieme povedať, koľko lekárov akých špecializácií nám chýba. A môžme presne adresne povedať, áno, potrebujeme rezidentský program pre neurológa, pre internistu, pre kardiológa. Ale práve v tom, že táto rajonizácia nie je a len štatisticky sa stále vykazuje, že lekárov je štatisticky dosť, tak toto niet, jednoznačne tu musí ústredný orgán v spolupráci s vyššími územnými celkami, toto musí zabezpečiť.
Zavedenie doplnkových ordinačných hodín, práve reagoval, reagovalo na túto, túto skutočnosť, kedy nám absentujú lekári, je ich málo, a teda keď sme chceli, aby ten lekár, ktorému nezaplatia nadlimitné výkony... Tak už som vyčerpal svoj... (Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcie z pléna.)

Pán poslanec Zelník, chcem vám poďakovať za naozaj odborný prístup aj k tomu, čo prerokuvávame, aj za tie postrehy, ktoré ste adresovali. Nie všetky sa, samozrejme, týkali tohto predkladaného zákona, ale, ale naozaj som veľmi rád, že tu v pléne môžme rozoberať zdravotníctvo a problémy, ktoré má. A z tohto by som to možno tak dal trošku aj do takého paradoxu, žiaľ, k tým niektorým vystúpeniam, ktoré tu zazneli včera, ktoré neboli odborné, vyjadrovali sa k tomu ľudia, ktorí naozaj mnohokrát presne nevedia, ako to v tom zdravotníctve je, ale snažia sa do neho hovoriť.
Čo sa týka tej neodkladnej zdravotnej starostlivosti, máte úplnú pravdu. Ja som to spomenul aj vlastne, keď som uvádzal ten zákon, že tam sme naozaj..., náš legislatívny tím to trošku zle našpecifikoval, ale keby ste čítali paragrafové znenie, tak tam je naozaj potom napísané, tam treba opraviť nejaké veci, pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania. Ale ďalej je tam napísané, že ktorá si nevyžaduje neodkladnú prepravu pacienta do zdravotníckeho zariadenia, a to tak, aby vyšetrenie sa vykonalo do 48 hodín od objednania.
Ide nám v podstate o ten problém, že v niektorých prípadoch nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale potrebuje pacient to vyšetrenie naozaj do tých dvoch dní, ináč by si ten ošetrujúci lekár to, jak by sme to tak povedali, nezobral na zodpovednosť a potom by v tom prípade radšej pacienta hospitalizoval. Ale toto je naozaj vec, na ktorej tento zákon nepadá ani nebol vôbec postavený. Ide tu len o to, aby pacienti, ktorí sa vyskytnú v takýchto zložitých situáciách, mali tú podporu aj v zákone, a teda aj u lekára, aj v poisťovniach, že takéto vyšetrenie do dvoch dní by mali dostať absolvované. Ale súhlasím s tým, že máte úplnú pravdu. Bude to treba v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom špeciálne túto jednu vec prerobiť.

Ďakujem za slovo. Ja by som k tomu objednávaniu povedal asi toľko, že ak je u nás dvojnásobný počet vyšetrení na jedného pacienta oproti priemeru, a teda v podstate oproti iným krajinám, tak dalo by sa s takým sedliackym rozumom povedať, že v tom prípade by sme potrebovali aj dvojnásobný počet lekárov a dvojnásobné zdroje, teda dvojnásobok financií. A je to práve o tom zlyhávaní tej primárnej sféry, teda tých všeobecných praktických lekárov, ktorí odosielajú špecialistom 80 % toho, čo ku nim príde, a len 20 vyriešia. Všade inde je ten pomer práve naopak.
A je tu teda aj veľký problém s tým, že máme málo týchto všeobecných praktických lekárov a sú v podstate prestarnutí. A tam by som chcel upozorniť práve na to, že v Českej republike študuje vyše 2-tisíc, 2-tisíc študentov lekárskych fakúlt. Z tohto počtu sa nám na Slovensko vracia minimum, 25 % študentov na slovenských lekárskych fakultách odchádza do zahraničia. To znamená, že my nedokážeme dostatočne saturovať počet lekárov. Dokonca som teraz zachytil informáciu, že Česi tvrdia, že tí študenti, ktorí v podstate porazia na tých prijímačkách českých záujemcov o štúdium na lekárskych fakultách, sú tí lepší, ako tí, čo napríklad študujú na slovenských lekárskych fakultách. A toto keď nezačneme riešiť, tak budeme mať skutočne veliký problém, lebo tých lekárov nebudeme mať dostatok. A ak sa budeme len spoliehať, že k nám budú prichádzať nejakí lekári z Ukrajiny, tak myslím si, že to určite nie je dobré. Mali by sme byť sebestační s vlastnými lekármi.
Len toľko som chcel, ďakujem.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánu doktorovi Zelníkovi za taký naozaj veľmi dobrý príspevok a za veľmi dobré postrehy v tejto rozprave.
Ja vidím dva problémy. Teda ja považujem za veľké nešťastie pre slovenské zdravotníctvo to, že máme zmiešaný súkromný a štátny sektor. To je, jednoducho my na to nemáme podmienky, nemali sme. Zároveň aj viac ako jednu zdravotnú poisťovňu. Znova, Slovensko nebolo na to pripravené a nemáme také podmienky, ako majú štáty, ktoré mali dlhoročnú tradíciu týchto viacerých zdravotných poisťovní. To je jedna vec.
Obrovský problém ja vidím v zavádzaní tzv. e-Healthu, čiže elektronického zdravotníctva. Obávam sa totiž, že v Slovenskej republike mimo hlavného mesta, prípadne krajských miest, že stratíme obrovské množstvo lekárov, pretože tak ako kolegovia predrečníci spomínali, sú tam lekári v dôchodkovom veku, ktorí rozhodne s týmto systémom nebudú pracovať a odídu. A naozaj to, máme obrovský odliv mladých lekárov, aj teda aj skúsených lekárov do zahraničia. S týmto treba niečo robiť. Tomu treba nejako zabrániť. A naozaj riešiť to prílivom Ukrajincov, ukrajinských zdravotníkov, ktorých je tu stále viac a viac, to nie je šťastná cesta pre Slovenskú republiku, ale naopak.
A chcem ešte podotknúť, že zaznamenávam veľkú, obrovskú nespokojnosť medzi lekármi so zavádzaním e-Healthu a že, obávam sa, že ten systém bude zlyhávať, a že bude ešte príčinou obrovských... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne. Bez toho, že by som mal čo hovoriť do zdravotníctva, ale len chcem tak ohodnotiť možno výstup aj pána Zelníka v tom zmysle, že veľa hovoríte o tom, že aké tu máme problémy, čo sú to za problémy. Ale treba povedať, že SNS už dva roky je vo vláde, a ako keby z tých, z toho prejavu je máločo tým smerom, že toto sa nám darí, takto sa nám darí prilákať tých mladých lekárov z Českej republiky napríklad a takéto a takéto pozitívne výsledky začíname v tých a tých oblastiach zaznamenávať, že, že stále len popisovať veci, ako, ako nefungujú a klásť otázky, tak to myslím, že je čas už, aby sme prešli aj do toho, že čo konkrétne robíme pre to, aby sme týchto lekárov z Českej republiky získali.
Teraz práve som si otvoril štatistiku, ktorá hovorí o tom, že bežne na Západe pracuje v zdravotníctve a sociálnych službách 10 % populácie, U nás je to necelých 6 % a tento, toto číslo sa znižuje. Len v troch krajinách došlo k poklesu, pričom na Slovensku k najvýraznejšiemu. Toto si treba uvedomiť. A ďalšia informácia hovorí o tom, že sme jediná vyspelá krajina sveta, kde zomiera väčší počet, podiel ľudí na rakovinu, ako tomu bolo v roku 90. Sme v tomto smere druhí najhorší.
Takže treba naozaj sa preklopiť od toho, že takéto a takéto problémy máme. Treba možno menej snívať o čias socializmu, keď sme mohli regulovať tisícky lekárov, a zamerať sa na to, že, že v čom by sa nám mohlo dariť. A ja preto vám to hovorím, lebo ja verím, že vy ste schopný manažér, ja to vidím v Žiline na tej vašej poliklinike, kde chodím rád, ktorej sa darí. A ja verím, že tieto, tento dobrý, zdravý manažérsky prístup môžte presadiť aj na úrovni štátu.
Ďakujem.

Chcem poďakovať všetkým za faktické podmienky, poznámky (povedané so smiechom) a chcem, možno by to vyzerá, ako keby som bol proti tomu elektronickému objednávaniu. Nie, ja mám proti spôsobu a myslím, že dalo by sa to vyriešiť veľmi jednoducho. Keby ten lekár mal dve sestry, jedna, ktorá by robila tú prácu, ktorú robiť má, a druhá by robila práve tú komunikáciu s tým pacientom telefonicky cez elektronický, elektronickú poštu, pretože za súčasných podmienok tej obrovskej administratívy, tej záťaže, ktorú to zdravotníctvo má, ak to necháme na toho lekára a na tú sestru, nebudú to vedieť urobiť a zhostiť sa toho. A nechávam to na call centrá alebo nechávať to na zdravotné poisťovne, nie je to dobré. Tá zdravotná sestra vie toho pacienta usmerniť, čo má urobiť v tej, v tom, v tom akútnom stave, vie ho, vie ho odporučiť, vie mu povedať, dobre, nechoďte, toto neni vec internistu, ale choďte na neurológiu alebo. Toto by mal byť ten manažment.
Ďalšia vec, ktorá musí byť. Obvodný lekár naozaj musí urobiť ten prvotný filter, to nemôže byť o tom, že choďte na krčné, choďte na očné, mnohé veci vie ten obvodný lekár vyriešiť. Poviem, keby naozaj toho pacienta vyšetril, množstvo tých vecí by nemusel poslať na odborné ambulancie, ktoré sú naozaj preplnené. Teda ak objednávací systém, tak musí to byť robený cez erudované zdravotné sestry, a nie cez nejakých administratívnych pracovníkov.
Chcem ešte povedať, že aká je dnešná situácia. Viete si predstaviť, keď áno, pacienti sa sťažujú, že viete, neviem sa na ambulanciu dovolať. Ale čo má robiť tá ambulancia, keď tá sestra alebo ten lekár za jednu zmenu zdvihne 70-krát telefón? Ako sa potom má venovať tomu pacientovi? Preto hovorím, treba dať viacej peňazí do zdravotníctva. Jedna sestra môže mať napríklad môže obslúžiť troch internistov, ale to call centrum, alebo teda ten manažment toho pacienta musí zostať v tom zdravotníckom zariadení. Nenechávajme... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Vážený pán podpredseda, milé kolegyne, kolegovia, chcem v prvom rade poďakovať za tú rozpravu, ktorú sme mali k tejto našej novele zákona, že sme sa mohli naozaj baviť častokrát aj odborne o problémoch, ktoré naše zdravotníctvo má.
My si uvedomujeme, sme v opozícii, že zdravotníctvo by potrebovalo štrukturálne reformy, a na mnohé problémy, ktoré ste tu veľmi správne načrtli, samozrejme, nemôžme dať odpoveď jednou novelou zákona, keďže veľmi dobre vieme, že v tejto novele zákona išlo v podstate nejakým spôsobom vyvolať diskusiu o tom, že urobme štandardom, čo štandardom má byť. A štandardom by malo byť aj v našom zdravotnom systéme, že keď sa pacient chce objednať k tomu lekárovi, že tak môže urobiť, a nemusí v nejakých ponižujúcich podmienkach skoro ráno pred poliklinikou alebo prísť k lekárovi a dúfať, že sa naňho dostane rad, alebo potom to skúšať ďalšie a ďalšie dni.
Tiež tu padla, padli veľmi zaujímavé polemiky, či máme dosť lekárov, málo lekárov. Iste, aj pán kolega Marosz teraz najnovšie výsledky citoval, ktoré práve dnes sa zverejnili. Je to presne tak, ten stav vôbec nie je dobrý. Ale skúsme sa teda pozreť to, čo tu máme, a vychádzať z toho, hej. My to tu teraz nedokážeme vyriešiť a určite nie pri tomto zákone, aby sme mali zrazu dosť lekárov a kvôli tomu všetko zase hádzať zo stola, že to nebude fungovať, lebo máme málo lekárov, to tiež nie je správne.
Bolo viackrát povedané, že máme relatívne málo efektívnu primárnu sféru. A ja by som sa chcel na to pozrieť ešte z tohto pohľadu. Priemerný počet návštev lekárov v Európskej únii, alebo teda v Európe je, je sedem, u nás jedenásť. Zoberte si, keby sme do..., keby sme dosiahli vyššiu efektivitu, že aj u nás by bol priemerná návštevnosť lekárov sedem, zrazu by sme získali 35 %. 35 % času napríklad v čakacích lehotách, 35 % a viac času by mali naši špecialisti.
Viete, naozaj skúsme sa pozrieť, kde ten systém je deravý, a on naozaj je deravý určite v tom, že naši primárni lekári potrebujú viac kompetencií, potrebujeme viac posilniť ich sféru. Pán Kotleba správne povedal, že najmä pediatrov je veľmi málo. Áno, pediatrov v podstate máme ešte väčší nedostatok ako, ako všeobecných lekárov a dokonca majú aj horšiu vekovú štruktúru. Mnohí, ktorí budú odchádzať do dôchodku, naozaj nie je za nich náhrada momentálne teraz.
Takže naozaj my potrebujeme sa zamerať podľa mňa prioritne na riešenie tohto problému. Ja si myslím, že nie je v záujme žiadneho pacienta, aby mal veľa návštev u lekára. Podľa mňa pacient potrebuje naozaj dobrého svojho rodinného lekára a ten, keď mu dokáže vyriešiť 80 % problémov, budeme mať spokojného pacienta a ušetríme veľa zdrojov v zdravotníctve a pomôžeme si v mnohých veciach. Takže ale to je, hovorím, mimo rámca tohto zákona, ja som sa len chcel akože pridať k tej debate, ktorú ste tu viedli. Ja by som teda ešte raz poďakoval za, za celú tú debatu, ktorú sme mali hlavne k tomu objednávaniu a myslím si, že každému z nás by malo záležať na tom, aby sme nejakým spôsobom roztrhli ten bludný kruh vyhovárania sa, že to nejde, že objednávať nejde. Ale dajme šancu a skúsme naozaj aj podporou tohto zákona do druhého čítania vyvolať ďalšiu debatu. My sme otvorení ďalším zmenám, ktoré možno bude treba opraviť, upraviť v tomto zákone a dovoľme, dovoľme ľuďom a lekárom naozaj začať vážne uvažovať o tom, že objednanie k lekárovi by mohlo byť štandard. Dávame tam naozaj len ten, to 30 % kvórum na začiatok. Uvidíme, ako by to ďalej fungovalo. Nikoho netlačíme, že musí objednávať 100 %, ale zároveň pri 30 % ordinačného času, a teda možnosti objednania sa do týchto, do tohto, do tohto ordinačného času lekárov, uvidíme, ako to bude fungovať, aký bude o to záujem, ako si lekári postupne na to zvyknú.
Takisto dávame šancu, pokiaľ by ste podporili návrh tohto zákona a posunuli do druhého čítania, aby sme zrušili doplnkové ordinačné hodiny, ktorých, ktoré, si myslím, že naozaj nie sú dobrý návrh. Myslíme si, že by priniesol zhoršenie regionálnych rozdielov, odliv lekárov z tých menej lukratívnejších oblastí do, do, do miest, do, do miest, kde je silnejšia klientela, to znamená, sú tam, sú tam pacienti, ktorí si môžu dovoliť takéto vyšetrenie zaplatiť, a to by ešte viac, by som povedal, ožobračovalo tie regióny, kde tých lekárov je nedostatok. Áno, viackrát sme tu spomínali, že tá sieť, ktorú vytvára ministerstvo zdravotníctva, povinná sieť, ktorú majú povinnosť napĺňať aj poisťovne, nie je dobre zadefinovaná, je zadefinovaná na úrovni krajov a práve preto častokrát v takých zaostalejších okresoch tí lekári nie sú a tí ľudia musia cestovať v rámci kraja a nie je to častokrát, sú to častokrát malé vzdialenosti. Tento návrh doplnkových ordinačných hodín by toto ešte zhoršil.
A takisto si myslíme, že, že pokiaľ by začal, pokiaľ by mali, mali záujem zaviesť objednávanie ako štandard, tak doplnkové ordinačné hodiny úplne stratia zmysel. A nebudú mať o neho záujem ani lekári a ani pacienti. Pokiaľ sa pacient bude môcť objednať k svojmu lekárovi štandardným spôsobom cez tento systém a a cez ten spôsob, ako sme to navrhli, ja osobne si myslím, že, že naozaj potreba doplnkových ordinačných hodín vôbec nebude. A otázka je vôbec, ako by to fungovalo, aj keby boli zavedené.
Ďalej, keď podporíte tento návrh zákona, dáte šancu, aby sme sa ďalej rozprávali o tom, aj našim pacientom dáte šancu sa bezplatne objednať u každého lekára. Upozorňujem, že mnohí lekári to robia už teraz a mali by sa stať vzorom tým, ktorí tvrdia, že sa to robiť nedá. U pacientov s podozrením na nádorové ochorenie by tento zákon garantoval vyšetrenie do 20 dní. Zachránili by sme tým veľa ľudských životov, zmiernili utrpenie tým, ktorí pre neskorú diagnostiku musia bojovať s rakovinou v neskorom štádiu. Keď posuniete tento návrh zákona do druhého čítania, takisto budete garantovať, že v prípade vážneho zdravotného stavu bude môcť lekár pacienta objednať k špecialistovi do 48 hodín, aby tí, ktorí sú vo vážnom zdravotnom stave sa už nemuseli doprosovať, aby boli prednostne ošetrení.
Takisto riešime problém preventívnych prehliadok. Na základe tejto novely zákona by na preventívne prehliadky ku lekárovi sme sa už len objednávali. Treba povedať, že mnohí nechodia na prevencie, lebo sa im nechce stratiť deň čakania v čakárni a pritom sa ešte aj nakaziť od chorých. Dobrou prevenciou zachraňujeme životy a zdravie a výrazne šetríme zdroje v zdravotníctve. Takisto ponúkame do diskusie, ponúkame možnosť, ako zabrániť zneužívaniu vyšetrení u špecialistov, aby mohli byť skôr vyšetrení tí, ktorí to potrebujú, a zároveň prinášame ako keby nový konkurenčný prvok medzi poisťovňami, ktoré by mohli každého jedného objednaného pacienta, ktorého budú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti objednávať, bonifikovať. Tým pádom by naozaj mohli byť aj lekári, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti motivovaní, aby si objednávali čo najviac pacientov. Všetko je teraz možné zaviesť vďaka prebiehajúcej elektronizácii zdravotníctva. Objednávanie na vyšetrenie, verím, že by sa aj v našom zdravotnom systéme malo stať samozrejmosťou, tak ako je to v iných krajinách.
Ešte raz ďakujem veľmi pekne za pozornosť a diskusiu a verím, že podporíte tento návrh zákona a posuniete ho do druhého čítania.

Ja by som len veľmi krátko a tak trošku provokatívne. Počúvame z úst zdravotníkov a hlavne lekárov a skôr stále vidíme, že majú problém. Vidíme, že nechceli slúžiť všeobecní praktickí lekári služby od tej 16.00 hod. do rána. V podstate je ich málo, sú starší, tak sa im vyhovelo, budú slúžiť len do 22.00 hod. Treba robiť prehliadky mŕtvych, zas je problém. Štatisticky vieme, že všeobecní praktickí lekári posielajú 80 % ľudí k špecialistom a len 20 % vyriešia. V krajinách, kde zdravotníctvo dobre funguje, je to úplne naopak. Čím to je ? Sú naši lekári neschopní, neochotní? Ja si myslím, že všetko sa nedá vyriešiť zákonmi, a už keď teda zákony, tak dobré.
A ja si myslím, že je to o motivácii. Poviem príklad. Bol som lyžovať v Rakúsku, v mestečku a špeciálne som sa išiel pozreť, ako to tam majú spravené. Pôsobia tam štyria lekári. Títo štyria lekári sú počas celého mesiaca rozpisovaní do tých služieb mimo pracovnej doby. To znamená, že na jedného vychádzajú sedem služieb. To by naši lekári spravili revolúciu. Konkrétne bol som sa pozreť u jedného lekára. Pracovnú dobu má od 8.00 hod. do 12.00 hod. a potom od 15. alebo 15.30 hod. do 20.00 hod. To znamená, že po pracovnej dobe je ochotný tých pacientov prijímať. A ešte tam má napísané, napriek tomu, že je ten rozpis služieb, že v prípade naliehavého prípadu kedykoľvek aj v ambulancii, alebo na návštevu domov. Nemyslím si, že to robí len preto, že má dobré srdce, ale asi preto, že má motiváciu. To kedykoľvek tam je znázornené, teda aj napísané explicitne, že aj v sobotu, aj v nedeľu.
A ešte konkrétne o tomto lekárovi. Tento lekár má atestáciu z chirurgie aj z interného. To znamená, že on neposiela bežné veci na chirurgiu, ani na interné. On to vie vyriešiť. Ja si myslím, že preto, lebo je motivovaný. Nechce odosielať pacienta kade-tade, radšej to urobí on a, samozrejme, potom aj to, čo je za to zapletené, dostane on a neposiela to niekde inde. Takže pri tom rovnakom počte lekárov pri tej motivácii to je tam skutočne funguje. Mali by sme sa zamerať touto cestou. Nielen prikazovať a zisťovať, ale, ale motivovať. A ináč to asi nepôjde. Lebo darmo budeme prikazovať, dáme aj zákony, vidíme, že lekári to nie sú ochotní robiť.
A ešte veľmi krátko. Keď dneska sme počuli, že lekári by chceli, aby sa zvýšil príjem na ich ambulanciu asi o 2-tisíc, o 2-tisíc euro. No ono to je skutočne tak, keď dneska majú príjem okolo 3,5-tisíc, zaplatia prenájom priestorov, zaplatia zdravotnú sestru, zaplatia svoju réžiu, tak im nakoniec zostáva menej ako plat lekára, ktorý pracuje v nemocnici, a dneska teda je zákonom stanovené, akú má mať tú mzdu minimálne. Títo lekári špecialisti, alebo teda aj všeobecní praktickí lekári nedosahujú ani takúto úroveň. Samozrejme, potom sú demotivovaní a myslím si, že tuná to celé začína. Takže si myslím, že je to v dobre nastavených parametroch a motivácii.
Ďakujem.