26. schôdza

Prerušujem schôdzu do deviatej ráno.

(Prerušenie rokovania o 19.00 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram deviaty rokovací deň 26. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky. Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali poslanci Ján Budaj a Zuzana Zimenová.
Pokračujeme v prerušenej rozprave v prvom čítaní o návrhu poslancov Krajčího, Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti.
Poprosím navrhovateľa, aby zaujal svoje miesto, a takisto spravodajcu.
Posledným v poradí z ústne prihlásených rečníkov do rozpravy poslanec je Štefan Zelník, ktorému odovzdávam slovo.

(Pokračovanie rokovania o návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Mareka Krajčího a Igora Matoviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 838.)

Ďakujem pekne za slovo. Prajem všetkým príjemný pekný deň. Vážení páni predkladatelia, vážený pán predkladateľ, vážený spravodajca, vážená kolegyňa, vážení, vážené kolegyne, vážení kolegovia, najskôr sa teda budem venovať zákonu predloženému, a teda hneď začnem teda tou dôvodovou správou.
V tom prvom bode je, že návrh zákona, návrh novely zákona upravuje bezplatné objednávanie pacientov. No musím povedať, že bezplatné objednávanie pacientov je aj dnes. To, čo sa stále hovorí o doplnkových hodinách, to nemá nič spoločné s normálnym objednávaním pacientov.
V tom druhom bode sa hovorí alebo v tom treťom bode, v druhom bode Včasné vyšetrenie pacientov s podozrením na onkologické ošetrenie, áno, samozrejme, veď to sa nedá ani prikázať, poviem, zákonom, pretože ak sa jedná o podozrenie, malo byť snahou všetkých zdravotníckych pracovníkov, aby, je to prirodzené, aby sme vo včasnom štádiu zachytili to ochorenie, a teda dali adekvátnu liečbu. Aj predkladatelia pripúšťajú možnosť úhrady, a to teda vtedy, ako nám bolo vysvetlené, že ak si chce pacient ešte nejakým spôsobom skonzultovať svoj zdravotný stav a nemá výmenný lístok, tak ide k druhému lekárovi. Áno, toto sa bude dať zabezpečiť vtedy, keď už bude fungovať naozaj elektronické zdravotníctvo. Ale vieme dobre, že aj v krajinách, ako napríklad Rakúsko, kde zavádzali 10 rokov tento elektronický systém zdravotníctva, stále ešte neni to na 100 %. Takže ak to dávame, by sme to dali už teraz do zákona, zrejme nevedeli by sme sa vysporiadať s tými pacientami, ktorí predsa len takýmto spôsobom navštívia viacerých lekárov, ale, ale dobre. Myslím si, že toto by som ako akceptoval, že áno, ak teda lekár, alebo ak pacient chce navštíviť viacerých lekárov, prosím, nech si to prosím uhradí. Ale nie potom len prácu lekára, ale aj všetky vyšetrenia, vrátane, samozrejme, liečby.
Troška ma zarazilo to povinné objednávania pacientov u špecialistov lekárov do 48 hodín v prípade potreby poskytnutia neodkladnej zdravotnej starostlivosti. No poviem, že už 50 rokoch učili medikov, že poviem nad ileus, nad miserere, zauzlením čriev, ich učili, že pri takomto ochorení nesmie slnko vyjsť ani zapadnúť. To znamená, že 24 hodín bola dlhá doba. Viete si predstaviť, že pacient s akútnou apendicitídou, no tak to sa musí riešiť hneď, a nie, že my ho objednáme do 48 hodín, no to by sme, to by nás teda tí pacienti nepochválili. Čiže k tomuto mám teda zásadnú výhradu.
S tou bonifikáciou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, keď im to prikážeme zákonom alebo, alebo, naopak, s nejakou sankciou, sankcionovaním, k tomu mám veľké výhrady a vysvetlím to. Príliš často tu robíme a glorifikujeme objednávací systém, akože to je to, čo keď zavedieme objednávací systém, prakticky všetky problémy v zdravotníctve vyriešime. Nie je to tak. Mňa učili počas školy, a že, a povedali mi, ak chceš správne liečiť, vždy musíš poznať príčinu toho ochorenia, vtedy naozaj tá liečba bude veľmi efektívna a dobrá. A toto sa dá aplikovať nielen pre medicínu, ale aj pre iných chod verejného života, že naozaj by sme mali liečiť príčinu, alebo riešiť príčinu, a nie následky, ktoré nakoniec z tej príčiny vyvstanú. Ak má niekto vysoký, ak má niekto bolesti hlavy to neznamená, že mu dáme hneď liečbu na vysoký tlak alebo mu dáme proste tabletky proti bolesti. Najprv musíme zistiť, z čoho ten, tá bolesť hlavy je. Ak je to, preto že ma vysoký tlak, tak iste mu veľmi dobre zaberie liečba proti vysokému tlaku. Ak má bolesti, pretože je nejaké proste poveternostné podmienky alebo počasie, že je takýto vnímaný, vnímavý, tak tam tá liečba bude úplne iná.
Poďme si rozobrať teda tú príčinu. Čo je príčinou tých dlhých čakacích dôb? Je to zlý objednávací systém, vyrieši to elektronické zdravotníctvo, alebo teda objednávanie cez Národné centrum zdravotníckych informácií. Dovolím si povedať, že znova to zdôrazním, že stalo sa akousi mantrou, že objednávanie cez internet a elektronické zdravotníctvo prakticky vyrieši všetky problémy, ktoré v zdravotníctve sú. Dovolím si povedať, že vôbec nie. A príčinou, ktorá sa stala v zdravotníctve boli práve reformy v zdravotníctve, ktoré boli dosť nešťastné, a vtedy tvrdili autori reformy, že trhový spôsob je najlepší spôsob na problémy a ten vyriešiť všetko.
Dovolím si povedať, že práve zdravotníctvo je jeden z tých segmentov, kde treba dlhodobo plánovať. Keď len zoberiem, že výchova jedného lekára, kým skončí školu, to je šesť rokov, kým urobí atestáciu, to je štyri až päť rokov, závisí od teda toho, toho odboru, špecializácie, ale rátajme, že to je minimálne desať rokov. Nuž pýtam sa, aký trhový spôsob. My musíme dopredu plánovať výchovu, dorast, generačnú obmenu. A na toto sa prakticky zabudlo, keď oponenti hovorili, že teda naozaj tá výchova lekára je, je teda podstatne dlhšia a treba plánovať, tak odpoveď, vtedy si iste dobre pamätáte, že povedalo, no tak prídu lekári z Ukrajiny alebo z Rumunska. Tak toto asi neni tá správna cesta.
Ďalší problém, ktorý bol, zrušila sa rajonizácia. Povedalo sa, že inštitút slobodnej voľby lekára to vyriešiť. Ak nie ste spokojní so svojim lekárom, no tak choďte k inému lekárovi. Ale my sme mali opak urobiť. Prečo je tá nespokojnosť s tým lekárom? Je to preto, že nepracuje na sebe, je málo erudovaný, tak potom poďme, pošlime ho na nejaké školenie, má zlé správanie, toto mala byť cesta. Veď poviem, keď bola rajonizácia, jeden internista mal, poviem, desať obvodných lekárov. A teda tí pacienti boli priebežne vybavovaní. Ale, ale práve tým, že sa zrušila rajonizácia a chodia pacienti z jedného okresu do druhého okresu, tuná nastáva obrovský problém.
Bol tu povedaný aj názor, že áno, mnohí lekári odišli do zahraničia za lepšími pracovnými podmienkami. Áno, to je pravda, ale to je možno len časť tých lekárov, ktorá odišla. Veľa lekárov mladých odchádza práve preto, že chce ísť do nemocnice, ale povedia mu, nám, my nepotrebujeme pracovníkov. Ako to bolo kedysi, ja sa vrátim k tomu v minulosti. Boli tu nejaké okresné ústavy národného zdravia a krajské ústavy národného zdravia, ktoré mali presne zmapované vekovú štruktúru lekárov v tom danom okrese alebo v tom kraji. Akonáhle už bola potreba, že niekto je v dôchodkovom veku, tak automaticky prijali lekára do nemocnice, ktorý bol pripravovaný. A lekár si vybral. Je dobrý, zostane v nemocnici alebo ho pošleme potom do ambulantnej sféry. Alebo ten lekár sa sám rozhodol, že dobre, mne nevyhovuje spôsob, ja neviem pracovať v ústavnej zdravotnej starostlivosti a išiel do ambulantnej sféry. Čo sa stalo, začali sme byť, sledovať ekonomickú prosperitu jednotlivých zdravotníckych zariadení. Je v akých číslach, či má hospodárske výsledky také alebo onaké. No a stalo sa to, že každý riaditeľ povedal, ja toho lekára nezoberiem, ja má svojich lekárov dosť. Zabudlo sa na generačnú obmenu pre špecializovanú ambulantnú sféru. No a dneska sme práve v tom, že lekári, ktorí sú v tej špecializovanej ambulantnej sfére, je ich nedostatok, sú prestárli, a štatistiky, ktoré sa donekonečna tuná hovoria, že na počet obyvateľov špecialistov máme dosť. Ale kde ich je dosť? Možno dvakrát až trikrát ich je viac v Bratislave, akoby, poviem, Bratislava potrebovala, ale chýbajú nám v tých okresoch, ako je, poviem, možno Prešov, možno Sabinov, možno Žilina, možno Kysuce. Čiže tie štatistiky, ktoré hovoria a nás stále presviedčajú, že lekárov je dosť, nie je to pravda.
Samozrejme, že vyriešil by to rezidentský program. To neni žiadna vec, ktorú sme vymysleli. Toto funguje všade vo svete. Potrebujeme lekára, príde do nemocnice..., je tam lekár, teda riaditeľ dostane mzdu, ktorú, ktorú dostane zo štátu, lekár je pripravovaný a potom ho môžme použiť. Len, samozrejme, zasa hovorím, vraciam sa k tej realizácii, keby sme tu mali, keby tu bol, keby tu bola rajonizácia, my presne vieme povedať, koľko lekárov akých špecializácií nám chýba. A môžme presne adresne povedať, áno, potrebujeme rezidentský program pre neurológa, pre internistu, pre kardiológa. Ale práve v tom, že táto rajonizácia nie je a len štatisticky sa stále vykazuje, že lekárov je štatisticky dosť, tak toto niet, jednoznačne tu musí ústredný orgán v spolupráci s vyššími územnými celkami, toto musí zabezpečiť.
Zavedenie doplnkových ordinačných hodín, práve reagoval, reagovalo na túto, túto skutočnosť, kedy nám absentujú lekári, je ich málo, a teda keď sme chceli, aby ten lekár, ktorému nezaplatia nadlimitné výkony... Tak už som vyčerpal svoj... (Prerušenie vystúpenia časomerom a reakcie z pléna.)

Tri faktické poznámky. Nech sa páči, pán poslanec, takže štyri. (Reakcia z pléna.) Nech sa páči, pán poslanec Krajčí. Chcem vás upozorniť, aby ste sa naozaj prihlasovali počas rozpravy, lebo... Lebo.
Pán poslanec Krajčí.

Pán poslanec Zelník, chcem vám poďakovať za naozaj odborný prístup aj k tomu, čo prerokuvávame, aj za tie postrehy, ktoré ste adresovali. Nie všetky sa, samozrejme, týkali tohto predkladaného zákona, ale, ale naozaj som veľmi rád, že tu v pléne môžme rozoberať zdravotníctvo a problémy, ktoré má. A z tohto by som to možno tak dal trošku aj do takého paradoxu, žiaľ, k tým niektorým vystúpeniam, ktoré tu zazneli včera, ktoré neboli odborné, vyjadrovali sa k tomu ľudia, ktorí naozaj mnohokrát presne nevedia, ako to v tom zdravotníctve je, ale snažia sa do neho hovoriť.
Čo sa týka tej neodkladnej zdravotnej starostlivosti, máte úplnú pravdu. Ja som to spomenul aj vlastne, keď som uvádzal ten zákon, že tam sme naozaj..., náš legislatívny tím to trošku zle našpecifikoval, ale keby ste čítali paragrafové znenie, tak tam je naozaj potom napísané, tam treba opraviť nejaké veci, pokiaľ by sme to posunuli do druhého čítania. Ale ďalej je tam napísané, že ktorá si nevyžaduje neodkladnú prepravu pacienta do zdravotníckeho zariadenia, a to tak, aby vyšetrenie sa vykonalo do 48 hodín od objednania.
Ide nám v podstate o ten problém, že v niektorých prípadoch nejde o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ale potrebuje pacient to vyšetrenie naozaj do tých dvoch dní, ináč by si ten ošetrujúci lekár to, jak by sme to tak povedali, nezobral na zodpovednosť a potom by v tom prípade radšej pacienta hospitalizoval. Ale toto je naozaj vec, na ktorej tento zákon nepadá ani nebol vôbec postavený. Ide tu len o to, aby pacienti, ktorí sa vyskytnú v takýchto zložitých situáciách, mali tú podporu aj v zákone, a teda aj u lekára, aj v poisťovniach, že takéto vyšetrenie do dvoch dní by mali dostať absolvované. Ale súhlasím s tým, že máte úplnú pravdu. Bude to treba v druhom čítaní pozmeňovacím návrhom špeciálne túto jednu vec prerobiť.

Pán poslanec Suchánek.

Ďakujem za slovo. Ja by som k tomu objednávaniu povedal asi toľko, že ak je u nás dvojnásobný počet vyšetrení na jedného pacienta oproti priemeru, a teda v podstate oproti iným krajinám, tak dalo by sa s takým sedliackym rozumom povedať, že v tom prípade by sme potrebovali aj dvojnásobný počet lekárov a dvojnásobné zdroje, teda dvojnásobok financií. A je to práve o tom zlyhávaní tej primárnej sféry, teda tých všeobecných praktických lekárov, ktorí odosielajú špecialistom 80 % toho, čo ku nim príde, a len 20 vyriešia. Všade inde je ten pomer práve naopak.
A je tu teda aj veľký problém s tým, že máme málo týchto všeobecných praktických lekárov a sú v podstate prestarnutí. A tam by som chcel upozorniť práve na to, že v Českej republike študuje vyše 2-tisíc, 2-tisíc študentov lekárskych fakúlt. Z tohto počtu sa nám na Slovensko vracia minimum, 25 % študentov na slovenských lekárskych fakultách odchádza do zahraničia. To znamená, že my nedokážeme dostatočne saturovať počet lekárov. Dokonca som teraz zachytil informáciu, že Česi tvrdia, že tí študenti, ktorí v podstate porazia na tých prijímačkách českých záujemcov o štúdium na lekárskych fakultách, sú tí lepší, ako tí, čo napríklad študujú na slovenských lekárskych fakultách. A toto keď nezačneme riešiť, tak budeme mať skutočne veliký problém, lebo tých lekárov nebudeme mať dostatok. A ak sa budeme len spoliehať, že k nám budú prichádzať nejakí lekári z Ukrajiny, tak myslím si, že to určite nie je dobré. Mali by sme byť sebestační s vlastnými lekármi.
Len toľko som chcel, ďakujem.

Pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem pekne. Ďakujem pánu doktorovi Zelníkovi za taký naozaj veľmi dobrý príspevok a za veľmi dobré postrehy v tejto rozprave.
Ja vidím dva problémy. Teda ja považujem za veľké nešťastie pre slovenské zdravotníctvo to, že máme zmiešaný súkromný a štátny sektor. To je, jednoducho my na to nemáme podmienky, nemali sme. Zároveň aj viac ako jednu zdravotnú poisťovňu. Znova, Slovensko nebolo na to pripravené a nemáme také podmienky, ako majú štáty, ktoré mali dlhoročnú tradíciu týchto viacerých zdravotných poisťovní. To je jedna vec.
Obrovský problém ja vidím v zavádzaní tzv. e-Healthu, čiže elektronického zdravotníctva. Obávam sa totiž, že v Slovenskej republike mimo hlavného mesta, prípadne krajských miest, že stratíme obrovské množstvo lekárov, pretože tak ako kolegovia predrečníci spomínali, sú tam lekári v dôchodkovom veku, ktorí rozhodne s týmto systémom nebudú pracovať a odídu. A naozaj to, máme obrovský odliv mladých lekárov, aj teda aj skúsených lekárov do zahraničia. S týmto treba niečo robiť. Tomu treba nejako zabrániť. A naozaj riešiť to prílivom Ukrajincov, ukrajinských zdravotníkov, ktorých je tu stále viac a viac, to nie je šťastná cesta pre Slovenskú republiku, ale naopak.
A chcem ešte podotknúť, že zaznamenávam veľkú, obrovskú nespokojnosť medzi lekármi so zavádzaním e-Healthu a že, obávam sa, že ten systém bude zlyhávať, a že bude ešte príčinou obrovských... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán poslanec Marosz.