26. schôdza

Nerozumeli sme si, nerozumeli sme si troška, všetko je jasné. Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Takže rád by som na širšom priestore vystúpil.
Podstata návrhu nie je primárne o zamestnávaní cudzincov. O tom bola napríklad teda novela zákona o službách v zamestnanosti, ale podstata návrhu je o novej regulácii. Návrh znie, aby u zamestnávateľa mohlo najviac 20 % zamestnancov byť cez agentúru dočasného zamestnávania.
Tak ja by som začal tým, že kde ja vidím príčinu popularity alebo relatívnej popularity agentúrneho zamestnávania. No ten dôvod už pomenoval kolega Ondro Dostál, čiže sa po ňom opakujem, ten primárny dôvod je v nepružnom pracovnom trhu. Keby sme sa bavili s nejakým Francúzom, tak ten by nám povedal, že joj, vy sa tu ešte máte dobre, my vo Francúzsku, tam ani nevieme prepustiť zamestnanca. U nás, samozrejme, je to inak, keď zamestnávateľ stratí zákazky, musí rušiť pracovné miesto, tak je to objektívny dôvod na prepustenie zamestnanca. Každého to zabolí, nikto to nemá rád, ale táto možnosť tu je. Vo Francúzsku to je omnoho komplikovanejšie napríklad. Čiže keby sme sa porovnávali s inými krajinami, tak by sme našli krajiny, kde je to omnoho prísnejšie ako u nás, ale, samozrejme, našli by sme aj krajiny, kde je to liberálnejšie, ako je to u nás. Tá diskusia je nekonečná a veľmi populárna. Zákonník práce ako taký, to je ikona našej legislatívy, každý tomu rozumie asi tak, ako je každý futbalový tréner alebo dnes odborník na biatlon. Takže tomu sa dá rozumieť.
Môj postoj je dlhodobo rovnaký. Myslím si, že to súčasné nastavenie Zákonníka práce a v slovenskom kontexte, v slovenských podmienkach je nevýhodné, na neprospech zamestnávateľa, pretože on síce môže prepustiť zamestnanca, pokiaľ stratil zákazky a pokiaľ musí rušiť pracovné miesta, ale stojí ho to nemalé náklady v podobe výpovednej doby a najmä potom v podobe odstupného. A to by možno nebolo ani také hrozné, ale tou vážnou hrozbou pre zamestnávateľa je napríklad možnosť hrozby dania na súd, to znamená zamestnanec ani nie tak, že sám, ale nájde si právnika, respektíve, presnejšie povedané, právnik si nájde jeho. Sú tu právnici, ktorí sa na to špecializujú a ktorí z toho žijú. Právnik si nájde prepusteného zamestnanca a vysúdi mu, pretože v tom vie chodiť, vysúdi mu 36 mesačných platov, lebo to dnes dovoľuje Zákonník práce. A tohoto sa zamestnávatelia obávajú a to je potom jedno s druhým a s tretím atď. dôvod, prečo si veľmi dobre rozmyslia, či zoberú zamestnanca do kmeňa. Či zoberú zamestnanca do kmeňa. Sú zákazky, samozrejme, veď radšej si vezme zamestnanca do kmeňa, je to môj zamestnanec, dlhodobo s ním pracujem, investujem do nejakého zaškolenia a podobne, mám s ním trpezlivosť, lebo viem, že aj keď možno dnes nie je ešte celkom pre mňa ideálny, ale stane sa ním, takže radšej budem mať kmeňového zamestnanca ako agentúrneho, o ktorom neviem, čo bude s ním zajtra. To nie je jednoduché zamestnávať agentúrnych zamestnancov. Agentúrni zamestnanci sú častokrát jednoducho menej spoľahliví ako kmeňoví zamestnanci. Čiže pre zamestnávateľa to nie je nejaké radostné riešenie, zoberiem si ľudí z agentúry. Zamestnávatelia, tvrdím, by vo väčšine prípadov radšej mali svojich kmeňových zamestnancov, ale musí byť Zákonník práce nastavený tak, aby podporoval zamestnávanie kmeňových zamestnancov. Čiže to na začiatok.
No a teraz keď sa pozrieme na samotnú činnosť agentúr, ale teda v zmysle legislatívy, pretože ja chcem teraz dokázať vo svojom vystúpení, že činnosť agentúr je zákonmi upravená pomerne prísne. Až na určité výnimky, ktoré tiež sa pokúsim pomenovať. Možno na niečo zabudnem, možno sa mi to vydarí.
Takže napríklad dôležité pre zamestnancov je, že pokiaľ mám vo firme kmeňového zamestnanca a na porovnateľnej pozícii aj agentúrneho zamestnanca, čiže toto je operátor vo výrobe, toto je tiež operátor vo výrobe, tak musí mať ten agentúrny zamestnanec minimálne rovnaký, ak nie lepší plat a ďalšie pracovné a mzdové podmienky ako ten kmeňový. Čiže stavať to na tom, že agentúrni zamestnanci sú lacnejší, legálne jednoducho nejde. Ak to niekto robí, tak porušuje súčasné pravidlá, súčasný Zákonník práce. A teraz sa budem točiť kol dookola a to je práve úlohou inšpektorátov a úradov práce, aby to zisťovali, aby účinne zasiahli a aby zjednali nápravu.
A pridám do tohto spolku ešte odbory, pretože úlohou odborov je, samozrejme, aj debatovať s politikmi na vysokej úrovni, to je chvályhodné, ale úlohou odborov je najmä vo firmách dohliadať na to, aby sa pravidlá dodržiavali. Čiže pokiaľ napríklad v tej Seredi odbory sú, tak ja neviem, ja som tam nebol, vy ste tam boli osobne, pokiaľ tie odbory tam sú, tak predsa upozornia inšpektorát a ten koná. Čiže nepotrebujeme meniť zákon, ktorý je nastavený podľa mňa dostatočne prísne. Odbory majú právomoc kontroly, po prvé majú kontrolnú právomoc, po druhé majú právo upozorniť Inšpektorát práce, dať podnet a po tretie Inšpektorát práce má povinnosť, je tam nejaká lehota, dokedy musí začať konať, veď to nejde len tak nejako ututlať pod koberec.
Čiže pokiaľ si všetci robia svoju robotu, ktorá je legislatívne dobre upravená, tak výsledkom musí byť to, že tí agentúrni zamestnanci buď odtiaľ odídu, agentúra dostane pokutu, zoberie sa jej licencia, alebo teda tým agentúrnym zamestnancom sa zvýši plat tak, aby to nebolo v žiadnom prípade výhodnejšie pre toho zamestnávateľa z hľadiska mzdových nákladov.
Chcem upozorniť na jednu vec ešte. Ak sa zavedie limit povedzme 20 % na počet agentúrnych zamestnancov, je tu tzv. skryté dočasné zamestnávanie ako fenomén, o ktorý, ktoré pomenuváva Zákonník práce, čiže na to sa nezabudlo, na to sa pamätá, v Zákonníku práce je povedané jednoducho, zjednodušene asi toľko, pokiaľ, teda ide mi o toto, to skryté dočasné zamestnávanie vlastne je obchádzanie agentúrneho zamestnávania tou formou, že sú tam zamestnanci od iného zamestnávateľa vyslaní na výkon služieb, na výkon prác pri poskytovaní služieb. Čiže firma s firmou si zmluvne dohodnú dodávku služieb, ktorá spočíva v tom, že zamestnanci prídu a pracujú tam ako na takúto zmluvu podľa Obchodného zákonníka, čiže nie sú to agentúrni požičaní zamestnanci, ale jednoducho zamestnanci dodávateľského zamestnávateľa a sú tam v tej výrobe a tak ďalej a tak ďalej. A toto, a toto je zakázané. Na toto máme paragraf v Zákonníku práce, ktorý toto zakazuje. Čiže znova, odbory na to upozornia, inšpektorát reaguje. Ale to nemôže byť taká kontrola, ako prebieha v tej Seredi, že to je na smiech všetkým skrátka, skrátka to je ukážkový príklad toho, že ten Inšpektorát práce, otvorene poviem, je tam skorumpovaný. Pretože takto normálny Inšpektorát práce predsa nemôže fungovať, že s hlásnou trúbou tam zakričí: „Štyri, schovajte sa!“ Hej, oni sa schovajú a potom tam napochodujú inšpektori práce a nič nezistia, veď to je nezmysel! Hej, veď to sa dá predsa robiť úplne inak. Malé dieťa by to zvládlo.
Čiže na toto nepotrebujeme meniť Zákonník práce, my to v Zákonníku práce máme, dočasné, teda obchádzanie dočasného zamestnávania touto skrytou formou je zakázané. Keď zavediete, keď presadíte tých 20 % a keď to dnes inšpektori práce akože tolerujú, tak to budú tolerovať aj naďalej. Čiže v tej firme bude 20 % zamestnancov z agentúry, ostatná nejaká skupinka, teda tých 80 % budú kmeňoví, dokopy je to 100 zamestnancov a ďalších 200 zamestnancov tam nebude ani cez agentúru, ani ako kmeňoví, ale cez vyslanie pri dodávke služieb a bude sa to skrátka obchádzať tak, ako sa to obchádza doteraz. Čiže toto percentuálne obmedzenie nič nevyrieši, pokiaľ tu máme skorumpované inšpektoráty práce.
Ďalej chcem upozorniť na to, že agentúry dočasného zamestnávania, slovenské, nesmú zamestnávať cudzincov. To len na doplnenie. Čiže slovenská agentúra dočasného zamestnávania nesmie zamestnať Srba. Teda takto. Môže ho zamestnať, ale len pre seba. Čiže ak ho zamestná, nemôže ho ďalej požičať povedzme v Seredi, to je jednoducho zakázané, to zákon vylučuje. A ďalej, pokiaľ tu ide o cudzie agentúry, napríklad rumunská agentúra, kde sú dajme tomu benevolentnejšie predpisy, tak ich činnosť je pod kontrolou. Úrad práce dáva povolenie na to, aby tu mohli prísť. Oni ďalej musia nahlasovať, na to existuje formulár, to všetko existuje. Je to byrokratické, s prepáčením, jak sviňa. Už teraz. Tá, tá agentúra musí oznámiť Inšpektorátu práce, tá rumunská agentúra, že tuto a tuto má 50 zamestnancov, odvtedy dovtedy, menovite ich zoznam, čo budú robiť, v akej firme a tak ďalej. Čiže pokiaľ si to tá rumunská agentúra plní, nie je žiadny problém, aby na druhý deň tam šiel Inšpektorát práce na kontrolu a skontroloval to. Ale zase je to o tom výkone tej kontroly.
Čiže ja som tým chcel povedať, že tieto pravidlá či pre slovenskú agentúru alebo pre agentúru z inej členskej krajiny my tu máme, sú dostatočne prísne, až prebyrokratizované by som povedal, môžu dokonca niekoho až obťažovať, ale v poriadku. Netreba zavádzať novú, novú takúto reguláciu.
Ale chcem ešte upozorniť na slabé miesta, ktoré ja osobne vidím pri agentúrach, pretože tie slabé miesta tam sú, ale mám na to inú optiku, ako máte vy. Napríklad agentúrny zamestnanec je v nevýhodnom postavení oproti kmeňovému napríklad v tom, že klasický kmeňový zamestnanec pri práci na dobu určitú môže mať takúto zmluvu na dobu určitú maximálne dva roky u zamestnávateľa a v rámci tých dvoch rokov môže byť tá zmluva najviac dvakrát predlžovaná. Pri agentúrach takéto obmedzenie neexistuje. Bolo pôvodne navrhované, ale bola zrejme nejaká zaujímavá diskusia na tripartite a minister Richter to stiahol. To znamená, že dnes je legislatíva taká, že keď ste zamestnanec v agentúre, tam môžte mať pracovnú zmluvu na dobu určitú na štvrť roka, potom sa vám predĺži, keď pre vás majú prácu o ďalšieho štvrť roka, a potom znova, znova, znova, znova a desaťkrát, hej, budete tam tri roky a potom vás tá agentúra už nevie umiestniť, lebo nemá záujemcu o vašu prácu, no tak vás bez akéhokoľvek odstupného, výpovednej doby skrátka pošle von. Hej, čiže takého nevýhodné postavenie zamestnanca v agentúre by bolo treba riešiť, to je veľmi jednoduché.
A ďalej pripomeniem to, čo sa tu deje práve teraz, o jedenástej máme hlasovanie, tie 13. a 14. platy. Jedna z podmienok na to, aby to bolo pre zamestnanca skutočne zaujímavé, to znamená, tie oslobodenia od odvodov, od dane je podmienka, aby zamestnanec u zamestnávateľa pracoval nepretržite najmenej dva roky. A teraz si predstavte, že v nejakej Seredi, keď sa pozriem na toho zamestnanca, na toho pracovníka a viem, že už tam pracuje dva a pol roka, dva a pol roka pracuje v tej výrobe. Čiže zdalo by sa, že on môže využiť tú výhodu pri 13., 14. plate bude mať tie oslobodenia. Lenže keď sa budem baviť s jeho majstrom, tak zistím, áno, on tu síce je dva a pol roka, ale rok a pol tu bol ako agentúrny a potom sme ho zobrali do kmeňa, čiže rok a pol ako agentúrny, druhý rok celkovo dva a pol ako kmeňový, ale ako kmeňový len rok a pre tie oslobodenia sa to na neho nevzťahuje. Čiže to je napríklad to, čo som hovoril včera, je to šité horúcou ihlou. Čiže my tu sami vyrábame zákony, teda ja sa od toho dištancujem, aby bolo jasné, ale vo všeobecnosti hovorím, my tu v tejto snemovni vyrábame ako na bežiacom páse zákony, ktoré znevýhodňujú napríklad agentúrnych zamestnancov. Niektorí alebo mám taký pocit, že väčšina tu prítomných dám a pánov si to ani neuvedomuje, že čo sa tu vlastne deje. Alebo si teda vezmite tú diskusiu o zamestnávaní cudzincov, ešte k tomu sa vrátim. Tak ja som na to nemal pripravený pozmeňovací návrh, lebo to sa nedá urobiť tak, že sa zobudím a geniálny nápad, ale ja som tu forsíroval myšlienku, ak sa má istým spôsobom zjednodušiť zamestnávanie cudzincov, a je na to veľa dôvodov, aby sa zjednodušilo, tak využime to, využime to šikovným spôsobom na to, aby sme prinútili toho slovenského zamestnávateľa predtým, ako mu dovolíme, lebo to sú tie pracovné povolenia, to nespraví len tak, to ide cez úrad práce. V každom prípade to ide cez úrad práce. Prinúťme tohto slovenského zamestnávateľa, aby najskôr preukázal, že urobil všetko preto, napríklad ponúkol lepšie mzdy, aby si získal slovenských zamestnancov, aby povedzme zamestnanec zo Sniny bol ochotný cestovať za prácou do tej Trnavy, pretože ten plat bude pre neho dostatočne atraktívny. Respektíve aby sme toho čašníka z Talianska primäli zamyslieť sa nad tým, či by mu nebolo lepšie v tej Trnave, pretože mu ten zamestnávateľ ponúka taký plat, že sa kvôli tomu bude ochotný vrátiť. Čiže toto bola nevyužitá príležitosť, poslanci to skrátka schválili a hotovo, však sa teda zjednodušilo zamestnávanie cudzincov, niekto bude spokojný, niekto z toho možno mu niečo aj bude mať a nevyužili sme príležitosť na to, aby sme šikovným spôsobom, nie nejakými zväzujúcimi pravidlami, ale šikovným spôsobom, zdôrazňujem, prinútili slovenských zamestnávateľov, aby sa skutočne zaujímali najskôr o zamestnanie slovenských zamestnancov cez nástroj zvýšenia mzdy. Len to sa, bohužiaľ, nestalo.
Takže ja to zakončím tým, že problém vidím v nečinnosti a zrejme aj skorumpovanosti tých úradov, ktoré sú za takéto javy, ako je v tej Seredi, zodpovedné, a konkrétne je to Inšpektorát práce, konkrétne je to úrad práce, ktorý v tom regióne pôsobí, čiže, samozrejme, v prvom rade by sa mal minister pozrieť na to, čo sa tam vlastne deje a prečo sa toto deje, a nielen tam, ale aj inde. Ďalej by som poprosil odborárov, aby sa o to skutočne starali a angažovali, pretože oni sú na mieste, oni to vidia v priamom prenose, aby sa do týchto vecí skutočne starali, aby si plnili tú úlohu, ktorú od nich zamestnanci očakávajú, a tak získajú rešpekt, aby teda upozorňovali na to, čo sa deje, aby žiadali od inšpektorátov práce, aby zasiahli, zvlášť v situácii, keď predsa je tu spojenecká zmluva medzi odbormi združenými vo zväze a stranou SMER, takže tá spolupráca by predsa mala fungovať, a nemyslím si, že treba zavádzať novú reguláciu z pohľadu nejakých tých percent. Pretože tá regulácia môže výnimočne, ale môže poškodiť zamestnávateľa, ktorý zrazu získa väčší počet zákazok, má kapacitu v hale, ale nemá ľudí a výhodou agentúrneho zamestnávania je tá pružnosť, že vie tá agentúra, pokiaľ je naozaj dobrá, vie rýchlo priniesť do firmy 50-100 zamestnancov na tú požadovanú pozíciu, pretože tá agentúra, pokiaľ tu robí dobre, je profesionál, má kontakty, tak je to, je to sčasti naozaj aj tá pracovná agentúra, ktorá vie rýchlo priniesť zamestnávateľovi, zamestnávateľovi takýto úžitok.
A opakujem to, čo tom povedal na začiatku, a tým to aj zakončím, popularita agentúrneho zamestnávania na Slovensku je v prvom rade daná nepružným Zákonníkom práce.
Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými dvaja.
Pán poslanec Uhrík. (Reakcia navrhovateľa.)

Pán poslanec Mihál, vy ste v úvode svojho vystúpenia povedali, že riešením problémov pre zamestnávateľov by bolo, keby sa trošku zliberalizoval Zákonník práce, to znamená, že zamestnávatelia by mali také rozviazanejšie ruky pri uvoľňovaní zamestnancov v prípade straty zákaziek alebo zníženia tržieb.
Ja si myslím, že, áno, tento problém je oprávnený. Chápem, že zamestnávatelia by privítali liberalizáciu Zákonníka práce, ale skutočnosti by to povedlo zase len k tomu, že vlastne by sa de facto ešte viac legitimizovalo to agentúrne, to dočasné zamestnávanie, viac by sa zabudovalo do štandardného Zákonníka práce a koniec koncov to agentúrne zamestnávanie je ale práve teraz terčom tej kritiky, to znamená, že to čo teraz kritizujeme by sme vyriešili tak, že by sme to zabudovali do Zákonníka práce a stalo by sa to legitímnou normou, ktorú by zamestnávatelia bežne využívali.
Ja si myslím, že skutočný problém je to, čo tu už bolo viackrát pomenované, že zamestnanci sú pre mnohých, a pre, a najmä pre zahraničné nadnárodné korporácie, ktoré sa riadia alebo žijú v globálnom svete, že zamestnanci sú vnímaní skôr ako nákladové položky bez nejakého vzťahu, že tou modlou, to zlaté teľa, ako to povedal kolega Kotleba, sa stalo modlou pre mnohé firmy a ten k zamestnancovi to nie je praktický vôbec žiadny. Čiže vy ste v závere potom aj sám uznali, alebo teda priznali, že istým riešením by bolo viac podporovať slovenských podnikateľov, aby zamestnávali viac podnikateľov, aby zamestnávali viac slovenských zamestnancov za dôstojné, atraktívne mzdy, a ja si myslím, že presne to je ten spôsob, akým by sme sa mali k tomu postaviť, pretože som presvedčený, že nejakému slovenskému poctivému zamestnávateľovi, lebo sú aj takí a takí, slovenskému poctivému zamestnávateľovi by určite viac záležalo na tom, aby sa slovenskí zamestnanci mali dobre ako nejakému globálnemu manažérovi, ktorý sem pricestuje na pol roka a o pol roka ho tu nevidíme.
Ďakujem.

Pán poslanec Baránik.

Ďakujem pekne. Jozef, zaujalo ma jednak to, že si povedal, že úrady práce sú skorumpované, ale ešte viac ma zaujalo to, že nikto sa nad tým nepozastavuje.
A ja sa nepozastavujem nad tým, že prečo by nemali byť skorumpované úrady práce, veď u nás je skorumpované všetko vrátane tejto poslaneckej snemovne. Nikto si, nie je tu žiadna revolúcia, nikto sa nepohoršuje nad tým, že jak to, že buď sú skorumpované, alebo že si povedal, že sú skorumpované. Takže, bohužiaľ, je to obrazom našich časov, že keď sa povie, že nejaký významný a pre celú spoločnosť veľmi dôležitý úrad je skorumpovaný, tak si to nikto ani nepovšimne.

Vyhlasujem rozpravu o tomto bode programu za skončenú.
Krátke zhrnutie, pán navrhovateľ.

Dámy a páni, ja len na vysvetlenie pre pána poslanca Mihála, aby nedošlo k nedorozumeniu. Práveže, iba aby ste boli informovaný, že tie odbory si v tom FM Slovenská v Seredi robia svoju prácu veľmi dobre. Naozaj organizujú protes... a ja som sa zúčastnil vlastne odborárskeho protestu a tie informácie, samozrejme, mám aj od normálnych zamestnancov, ale väčšinu z nich mám práve od odborárov v tejto fabrike, ktorí, aby nedošlo k nedorozumeniu, keďže ste vyzývali, že odborári si majú robiť svoju prácu. Vo všeobecnosti chápem a platí to, ale tuto, si myslím, že ju robia veľmi zodpovedne, iba aby nedošlo k nedorozumeniu.