26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som rád zareagoval len v súvislosti s tou komparatívnou štúdiou, ktorú ste si dali spraviť, pán poslanec. Mňa by zaujímalo, že ako sú na tom krajiny, ktoré sú približne s takým istým počtom obyvateľov, to znamená okolo 5 až 7 mil., či tam je nižší počet poslancov, alebo ako vám to v vlastne v rámci tej vašej štúdie vyšlo. A prípadne otázka, či ste sa zamýšľali, ako by to bolo s obsadzovaním výborov, a teda s kvalifikovanosťou jednotlivých poslancov pre zníženie, pri zníženom počte na obsadenie jednotlivých tých výborov, tak ako ich máme dnes napríklad navrhnuté v Národnej rade.
Ďakujem pekne.

Pán poslanec Uhrík.

Ďakujem. Škoda, že tu nie je pán Hrnko. Chcel som mu povedať, aby ma zbytočne nepoučoval, lebo kade chodím, tade na pána Hrnka počúvam, najmä od matičiarov a bývalých členov SNS len negatívne sťažnosti, ako, ako zradil svoje vlastné slová, ktoré aj v súvislosti s históriou ešte pred pár rokmi hovoril.
Mňa nezaujíma, koľko členov mala boľševická Národná rada alebo koľko členov mala Národná rada v minulosti všeobecne. Pre nás je dôležitá súčasnosť a budúcnosť.
To, že demokracia je drahá, to mi je jasné, najmä keď to hovorí pán Hrnko, predstaviteľ, podpredseda Slovenskej národnej strany, lebo oni sú toho exemplárnym príkladom, ako drahá môže demokracia v ich ponímaní byť.
A čo sa týka tej aktivity, tak poslanci z SNS sú jedni z najmenej aktívnych v Národnej rade. Naozaj sa vyjadrujú, štatisticky keď si spočítate, my sme si robili štatistiku, tak patria medzi tých najpasívnejších v Národnej rade. Čiže on je ten posledný, ktorý má právo kritizovať, čo máme my právo predkladať, alebo nie.
No a čo sa týka tých počtu poslancov, pán Klus, v iných krajinách s porovnateľným počtov obyvateľov, tak napríklad Dánsko má viac poslancov, samozrejme, Chorvátsko má približne rovnako, Cyprus, ale ten má menej obyvateľov, Estónsko menej. Je to plus-mínus tak, poviem objektívne, že krajiny, ktoré majú rovnaký počet obyvateľov, majú plus-mínus rovnaký počet poslancov, ale to zase nemusí byť, samozrejme, smerodajné pre nás, lebo aj tam existujú odchýlky, ktoré sú smerom nahor alebo nadol.
Čiže viete, je to na našom rozhodnutí, ako sa Národná rada Slovenskej republiky dohodne, tak bude.

Pán poslanec Beluský, nech sa páči, ďalší v rozprave.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona, ktorého cieľom je zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, predkladáme na rokovanie Národnej rady toto volebné obdobie druhýkrát.
Napriek tomu, že sme použili vtedy aj teraz silné argumenty v prospech tohto návrhu, napriek tomu, že to mali vo svojom volebnom programe aj iné súčasné parlamentné politické strany, získali sme pri prvom hlasovaní iba 19 hlasov za tento návrh. Boli sme dokonca vtedy a dokonca aj dnes obvinení z toho, že by tým bola alebo mohla byť znížená efektivita práce Národnej rady, no najmä jej výborov, ktorých je v súčasnosti dnes spolu 19.
O znížení efektivity Národnej rady nemožno skutočne hovoriť, stačí sa prísť pozrieť do rokovacej sály mimo 11.00 hod. a 17.00 hod., kedy sa tu všetci kvôli hlasovaniu zídeme. Sála sa mimo týchto hodín nedá nazvať ani poloprázdnou, pretože sa tu priemerne zdržuje iba niekoľko desiatok poslancov, preto by rokovanie Národnej rady pri znížení celkového počtu poslancov nebolo nijakým spôsobom ovplyvnené. Pri zachovaní súčasného počtu výborov by, samozrejme, došlo k zníženiu jednotlivých členov. Dovolím si ale tvrdiť, že by rozloženie poslancov vo výboroch odrážalo politické sily oveľa reálnejšie, ako je tomu dnes pri celkovom počte poslancov 150. V súčasnosti máme 12 vecných výborov a 7 ostatných výborov. Medzi ostatné výbory patria osobitný kontrolný výbor na kontrolu činnosti NBÚ, SIS, vojenského spravodajstva, výbor na preskúmavanie rozhodnutí NBÚ, mandátový a imunitný výbor, výbor pre nezlučiteľnosť funkcií a výbor pre európske záležitosti. V týchto výboroch je zaradených dokopy 95 poslancov, to znamená, že by ich súčasný počet, ako aj počet členov v jednotlivých výboroch mohol zostať aj pri celkovom počte poslancov 100 zachovaný bez zmien.
Iná situácia by nastala vo vecných výboroch, ktorých máme v súčasnosti dokopy 12, a to ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet, pre hospodárske záležitosti, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pre verejnú správu a regionálny rozvoj, pre sociálne veci, pre zdravotníctvo, pre obranu a bezpečnosť, zahraničný výbor, výbor pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport, pre kultúru, médiá a pre ľudské práva a národnostné menšiny. V týchto dvanástich výboroch musí byť zaradený každý poslanec práve jedenkrát okrem predsedu Národnej rady. Celkový počet členov v týchto dvanástich výboroch je teda 149. Vo všetkých výboroch okrem zahraničného má koalícia väčšinu. Ak by sa počet týchto výborov zachoval a celkový počet poslancov by bol 100, tak by sa znížil priemerný počet členov z 12,4 na 8, 25 člena na jeden výbor, čiže žiadna zásadne veľká zmena.
Rozdelenie síl medzi koalíciou a opozíciou by vo výboroch vyznalo nasledovne. Ak by koalícia mala v Národnej rade tú najmenšiu možno väčšinu teda 51 poslancov, tak by mala väčšinu iba v jednom výbore a v ostatných dvanástich výboroch, v ostatných jedenástich výboroch by bol stav vyrovnaný. To by bol presný obraz rozloženia politických síl po parlamentných voľbách, pretože stav 51 na 49 je úplne vyrovnaný.
Na to, aby koalícia mala väčšinu vo všetkých výboroch, musela by v parlamentných voľbách získať 61 %, čo je zároveň aj ústavná väčšina. Znovu by rozloženie poslancov vo výboroch podrážal presne obraz rozloženia politických síl po parlamentných voľbách, a teda vôľu voličov.
Keď to celé zhrniem, tak zníženie počtu poslancov zo 150 na 100 by v žiadnom prípade neznížilo efektivitu práce pléna Národnej rady a výbory Národnej rady by reálnejšie odrážali výsledky parlamentných volieb.
O ďalších dôvodoch a výhodách tohto zákona už hovoril kolega Uhrík, a ja vás preto prosím o podporu nášho návrhu zákona.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Jedna faktická, končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Klus.

Ďakujem pekne, no, samozrejme, my sme tiež robili určité analýzy, ako to funguje v parlamentoch, ktoré majú menší počet poslancov, ako, ako je ten náš, 150, pokiaľ ide o jednotlivé výbory, keďže tie sa viac-menej kopírujú vo všetkých demokratických parlamentoch. No a realita je taká, že napríklad ten najmenší parlament, ktorý sme skúmali, to bolo v Luxembursku, ktorý má 60 poslancov, tak tam je seriózny problém s obsadením jednotlivých výborov a skutočne to funguje tak, že mnohí poslanci sú členmi piatich-šiestich a viacerých výborov. Podobne je to aj v prípade delegácií. Podobne je to napríklad v prípade skupín priateľstva, ktoré takisto máme vytvorené, a kde som zhodou okolností predsedom takejto skupiny práve s Luxemburgom, takže isté problémy tam nastávajú, oni to priznávajú , ale pravda je taká, že Luxembursko je desaťkrát menšia krajina ako Slovensko. Takže, pochopiteľne, nemôžu mať 150-členný parlament. Ale pravda, ako som už spomínal, a fakt je ten, že majú veľké problémy s obsadením výborov, majú veľké problémy s obsadením delegácií, a ten komfort, ktorý majú dnes k dispozícii poslanci Národnej rady, pokiaľ ide o možnosť byť začlenení do výborov, v ktorých sú aj odborne spôsobilí fungovať, tak ten títo poslanci práve kvôli pomerne nízkemu počtu nemajú.
Takže aj toto je jeden z faktov, ktorý musíme brať do úvahy.

Ďakujem. Pán poslanec nechce reagovať.
Nech sa páči, pán poslanec Kotleba.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegyňa, kolegyne, kolegovia, kolegovia Uhrík aj Beluský tu nejakým spôsobom zdôvodnili, každý zo svojho uhla pohľadu, že prečo vlastne my opakovane predkladáme tento návrh na zníženie počtu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky zo súčasných 150 na 100.
Bolo to zdôvodnené ekonomicky, bolo to zdôvodnené nejako organizačne. Jednoducho aj jedna, aj druhá, aj jeden, aj druhý pohľad dáva zmysel, že prečo by to tak mohlo byť. A ja sa na to pozriem úplne prakticky z pohľadu, z pohľadu voličov, z pohľadu daňových poplatníkov, z pohľadu obyvateľov, občanov Slovenskej republiky.
My ako nováčikovia v Národnej rade to tu vnímame celú tú atmosféru, celý tú, celý ten spôsob práce Národnej rady ako jedno obrovské sklamanie, si myslím, a ako príklad toho, ako by asi veci nemali fungovať, resp. ak takto fungujú veci v zákonodarnom zbore, tak to sa potom nemôžme čudovať, ako fungujú veci v ostatných oblastiach štátu, resp. skôr povedané alebo lepšie povedané, ako tie veci v iných oblastiach štátu nefungujú. Boli sme tu od tých volieb posledných, v tomto teda volebnom období sme boli svedkami mnohých a mnohých cirkusových a polocirkusových vystúpení na niekedy, žiaľ, aj najvyššej parlamentnej úrovni, kde na jednej strane bolo vedenie Národnej rady, na druhej strane tu boli niektorí poslanci, ktorí, ktorí to vyslovene vnímajú ako cirkusovú nejakú kariéru, a treba povedať, že teda v posledných týždňoch, keď sem podstatne menej chodil pán Matovič, tak sa tá úroveň dosť výrazne zlepšila, ale opätovne sa tu začal objavovať a opätovne to začína sa nejakým spôsobom dostávať do tej pozície toho cirkusu, aj keď nielen kvôli nemu, samozrejme.
Žiaľ, dnes aj pred kamerami médií, pred mnohými divákmi na balkóne to bolo znova, znova úplne jasne ukázané tu, že, a teraz je to výčitka voči vládnej koalícií, že tá úroveň Národnej rady v takomto obrovskom, obrovskom počte poslancov sa veľmi jednoducho a veľmi rýchlym spôsobom pri každej možnej príležitosti môže znova skĺznuť do tej cirkusovej roviny, keď členovia koaličných strán neakceptovali tú viac-menej dohodu z grémia, kde sa dohodlo na tom, že prejde ten bod. Svojvoľne to zmenili, bolo to veľmi nechutné, že na odôvodnenie tejto svojej zmeny použili ešte zdravotný stav opozičného poslanca, hoci ten sám s tým nesúhlasil. Toto bolo naozaj veľmi nechutné a veľmi také nízke a primitívne a pred, pred kamerami médií. Čiže my si myslíme, že tým, že by došlo k zníženiu počtu poslancov Národnej rady o jednu tretinu, tak nie že by bola ohrozená nejako demokracia alebo že by nejakým spôsobom tu došlo k zníženiu efektivity práce rokovaní Národnej rady Slovenskej republiky, ale práve naopak, že by došlo k nárastu efektivity, k zvýšeniu úrovne a hlavne k takému zvýšeniu miery konštruktivity tých jednaní tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky, lebo by jednoducho bolo menej aktérov, ktorí by so seriózneho jednania zákonodarného zboru robili cirkus, divadlo a všetko to, čo v skutočnosti na pôde Národnej rady Slovenskej republiky nemá a čo robiť. A to musíte mnohí s tým súhlasiť bez ohľadu na politické tričko, len ja chápem, že tá odvaha to takto povedať nie je, pretože sú isté záväzky a sú isté parlamentné počty, ale my ak sa chceme k tomu postaviť naozaj seriózne a hlavne v tomto prípade, v tomto prípade s úctou k slovenskej štátnosti, ktorej je jedným a výrazným prejavom je aj teda práca v Národnej rade a Národná rada ako taká, tak sa s tým niečo urobiť musí. Sa s tým niečo urobiť musí. A vidíme, že také tie polototalitné, polototalitné metódy formou prísnych zákazov v rokovacom poriadku a podobných vecí, ako to nerieši vec buď vôbec, alebo iba veľmi čiastočne a veľmi z malej časti.
Čo sa týka tých výčitiek, že akým spôsobom sa k tomu stavajú v krajinách, kde je menší počet poslancov zákonodarného zboru, ako je to na Slovensku, resp. je, je iný počet obyvateľov alebo pomer počtu obyvateľov a počtu členov zákonodarného zboru, kolegovia tu už nejaké čísla povedali. Máme tu spracované v tabuľkách, máme spracovanú v tej dôvodovej správe aj tú zmenu, ktorá by nastala tým, že by klesol teda počet poslancov Národnej rady o 50.
V prípade Slovenskej republiky by to znamenalo toľko, že kým dnes je na jeden mandát poslanca Národnej rady, na jedného teda poslanca Národnej rady je v prepočte 36 160 obyvateľov, tak po našej úprave by to bolo 54 240 obyvateľov, čo ale zďaleka ešte nie je najviac v rámci krajín Európskej únie, pretože ešte stále by pred nami bolo 6 ďalších štátov Európskej únie, ktoré majú už v súčasnosti väčší pomer počtu obyvateľov a počtu poslancov zákonodarného zboru.
Pre mnohých z vás ale, pre mnohých z vás, hlavne pre tých, ktorí ste v skupine priateľov Izraela, by možno bolo také vodítko alebo také, taký návod, porovnanie tohto pomeru Slovenskej republiky teraz, potom s pomerom, ktorý vládne v Izraeli ako v demokratickom a slobodnom štáte, kde jednoducho sa môžme v mnohých veciach od nich učiť. V Izraeli, ktorý ma v súčasnosti populáciu počet obyvateľov zhruba 8,5 mil., má zákonodarný zbor, kneset, 120 členov, 120 členov. To znamená, v Izraeli je ten prepočet 70 800 obyvateľov na jedného jediného poslanca. Čiže už dnes, už dnes je to o 16-tisíc obyvateľov na poslanca viac, ako by to bolo na Slovensku po úprave, po úprave tým znížením poslancov o jednu tretinu, čiže o 50. Takže ani v tomto, v ani v tomto ohľade nemôže nikto akýmkoľvek spôsobom namietať, že by Slovensko potom bolo nedemokratické a ohrozovalo by demokraciu a tie demokratické zákonodarné procesy na pôde Národnej rady by nefungovali, lebo predsa, keď to funguje vo vzore a etalóne demokracie, tak prečo by to nemohlo fungovať aj u nás a prečo sa nemôžme učiť od tých najlepších. A ešte stále, ešte stále tam máme rezervu tých 16-tisíc obyvateľov na jedného poslanca.
Takže ja som toto všetko povedal iba na ilustráciu, že neobstoja, neobstoja tie, tie výčitky o tom, že by to bolo potom príliš málo mandátov alebo príliš veľa poslancov na jeden mandát, ako sa pán poslanec Hrnko snažil argumentovať. A budem z tohto miesta znova apelovať na stranu SAS a jej poslancov, ktorí zašli tak ďaleko v tejto veci, že ako jediní v histórii Slovenska robili na túto otázku referendum, kde dostali úplne jasnú odpoveď, úplne jasnú odpoveď. Takmer 100 % všetkých obyvateľov, ktorí sa zapojili do tohto referenda, v tejto referendovej otázke odpovedalo, že si želajú zníženie počtu poslancov Národnej rady zo 150 na 100. A pre mňa je teraz úplne nepochopiteľný a nezdôvodniteľný ten názorový kotrmelec strany SaS, ktorá dnes zrazu hovorí o tom, že ak by bol znížený počet poslancov zo 150 na 100, tak by došlo k ohrozeniu demokracie. Keď to chceli oni a keď vypisovali v tej veci referendum, vtedy o ohrození demokracie nešlo. Dnes by však už z ich pohľadu o ohrozenie demokracie malo ísť. Takže toto je z môjho pohľadu naozaj nepochopiteľné.
Ja si myslím, že v tej dôvodovej správe to máte napísané úplne jasne. Každý kto chce má záujem, si to tam môže prečítať, môže sa zapojiť do debaty. A, samozrejme, na to máme aj druhé čítanie, aby, ak posunieme túto myšlienku do druhého čítania, aby sme sa k nej mohli vyjadriť aj ostatní poslanci z ostatných strán, dať svoj vlastný návrh na to, ako by to mohlo fungovať ešte lepšie, ako by to mohlo fungovať naozaj tak, aby sme boli spokojní všetci. Nebránime sa tomu, že by to zníženie poslancov mohlo byť na prvýkrát iba čiastočné na 120, 130, je to na debatu. Samozrejme, ten cieľový stav z našej strany je 100, ale otázka je, či je tu vôbec vôľa v tomto parlamente rozprávať sa na tému objektívne, teda otvorene na tému znižovania počtu poslancov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem. S faktickými poznámkami traja poslanci.
Pán poslanec Klus, nech sa páči.