26. schôdza

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, kolegovia, viackrát tu bolo spomenuté meno Slovenskej národnej strany. Neviem, čím sme si to zaslúžili, ale začnem tak, tak, alebo som sa chcel prihlásiť aj k minulým témam, ale nebolo mi umožnené, pán Glváč zabudol vyhlásiť ústnu rozpravu alebo som nepostrehol, takže hlásim sa teraz a chcel by som niektoré veci dať na pravú mieru.
Slovenská národná strana je najstaršou politickou stranou Slovákov. Som hrdý na to, že som Slovák, som hrdý na to, že som člen Slovenskej národnej strany. Nemyslím si, že robím hanbu Slovensku alebo slovenskému národu. Nemyslím si, že robím hanbu slovenským dejateľom, ktorí, ktorí bojovali za to, aby tento národ mal nejaký štát, nejakú republiku. Nevyhradzujem si právo hodnotiť ľudí, či sú lepší Slováci, či sú horší Slováci. Každý má na to svoj spôsob.
Bolo tu veľakrát povedané v Národnej rade, že poslanci tu musia sedieť. Potom niektorí tvrdili, že poslanci tu nemajú sedieť. Vždy tak, ako to komu vyhovovalo. Práca poslanca Národnej rady nie je len o tom, že tu sedí a hlasuje za zákony. Každý jeden z vás viete, čo poslanec musí všetko robiť. Nebudem vám to vysvetľovať, pretože to by, to by sme strácali čas. Každý má na to svoj názor, svoj spôsob riadenia alebo, alebo svoj spôsob práce. Ja robím všetko tak, podľa svojho vedomia a svedomia, aby som sa nemusel v budúcnosti hanbiť. Existuje ale aj nejaká loajalita, existuje aj stranícka disciplína.
My v Slovenskej národnej strane veľakrát si musíme hryznúť do jazyka a veľakrát musíme urobiť aj veci, ktoré, predtým by sme povedali, že by sme nikdy neurobili. Nie sú to zásadné veci, ale sú to veci, s ktorými sa vieme stotožniť.
Vrátim sa k hymne. Ja si tiež myslím, že by to malo byť tak, ako ste povedali. Ale politika je o tom, že musíte komunikovať. Musíte prísť, dohodnúť sa s vedením, dohodnúť sa s politickými stranami, a jednoducho aby ten zákon prešiel, aby ten výsledok bol reálny. Pretože ono je veľmi ľahko povedať niečo. Bolo tu povedané, že referendom, že, či, či niekto chce, alebo nie. Urobme referendum, či ľudia chcú dane. Alebo urobme referendum, či ľudia chcú pokuty za rýchlosť. Jednoducho zdravý rozum musí zvíťaziť. Máme demokraciu. Demokracia je o tom, že väčšina rozhodne o menšine. Ja viem, že niektorí to nechcú počuť, ale, bohužiaľ, je to tak. Či 150 poslancov, alebo 100 poslancov, nie je také rozhodujúce. Medzi 150 poslancov môže byť jeden ten zlý a môžu byť 150. Pri 100 poslancoch môže byť jeden a môžu byť 100 poslanci. Čiže tá, tá výška alebo ten počet poslancov nerozhoduje o kvalite. Rozhoduje len o počte, o číslach. Úspora je minimálna. Treba šetriť niekde inde. Netvrdím, že nie, hej, každá koruna.
Ja som z východného Slovenska, ja napríklad bratislavským kaviarňovým hráčom dosť leziem na nervy, pretože ja sa hnevám, keď, keď rozprávajú o niektorých veciach, ktorí, ktoré, ktoré sú mne proti srsti, pretože ja im stále hovorím, že existuje aj jedna lokalita Bratislavy, hej, a treba si ju všímať, a to je Slovensko. Pretože podľa Bratislavy Slovensko končí niekde, niekde hneď za hranicou, hranicou Trnavy alebo Nitry a ostatné je len východ a ďaleký východ.
Ja takisto nie som spokojný s tým, ako, ako niektorí povedali, že sa Land Rover postavil v Nitre. Ja by som chcel, aby bol postavený medzi Košicami a Prešovom, aby ľudia nemuseli cestovať, aby tu nebol rozpad rodiny, sociálny aspekt. Ale máme 8,5 %, môžeme vyskakovať do tej výšky, koľko máme percent. Ak by sme odišli z koalície, ak by sme čokoľvek spravili, čo tým zmeníme? Budú nové voľby? Niečo sa zmení? Zoberme si prieskumy. Aké sú nálady ľudí? Ja sa stretávam takisto ako vy s bežnými občanmi a každý povie, že sme zlodeji, darebáci a neviem čo všetko.
Ja tvorím niečo iné. Som robil rozhovor pre košickú televíziu a som povedal, že som prekvapený, že v Národnej rade sú slušní ľudia a väčšina je tam slušných ľudí, 99 %, podľa môjho názoru v Národnej rade sú slušní ľudia. Nesúhlasím s rôznymi názormi, ktoré tu sú. Nesúhlasím s tým, ale preto nemusím niekoho urážať alebo niekoho nemusím obviňovať. Je to politika. Ľudia nás sem dali za každú jednu politickú stranu. Je príslovie alebo, alebo keď nechceš, aby niekto robil niečo tebe zlé, tak nerob jemu. A presne toho sa ja držím. Ja nemám problém si s hocikým sadnúť. Som z regiónu, kde je vysoká miera nezamestnanosti, máme tam Cigánov. Nehanbím sa povedať, nebojím sa povedať, že sú to Cigáni. Takže kvitujem, že, že naozaj máte, máte záujem o Slovenskú národnú stranu, že nás vyzývate, aby sme podporili vaše zákony, ale v prvom rade musí byť komunikácia.
A chcel by som povedať ešte jednu vec. Ak chcete od niekoho podporu, nemôžete v rôznych vašich výstupoch do nás kopať, bohužiaľ, za to, že máme niektoré názory iné. Ako, ako môžeme hodnotiť, že či tie vaše názory sú lepšie a naše sú horšie? Kto to posúdi? Kto nám dáva právo, vám alebo nám? Buďme politici, buďme dospelí a komunikujme. Snažme sa dohodnúť, snažme sa urobiť niečo pre toho občana, pre toho Slováka, pre tento národ. Ale bezdôvodne to nepôjde. Keď sa budeme hádať, keď sa budeme obviňovať, tak jednoducho dohoda nebude.
Nechcel som vystúpiť, nechcel som zdržiavať, pretože určite, určite pragmaticky vy ste to už zdôvodnili, všetky, všetky tieto zákony, ktoré, ktoré ste predložili. Nevravím, že sú to zlé zákony.
Ešte raz poviem, dá sa o tom rozprávať, ale musíte komunikovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Tak, pán poslanec Pamula, vy ste hovorili na začiatku svojho vystúpenia, že sa nehanbíte, že ste členom Slovenskej tzv. národnej strany. No, ja na vašom mieste by som sa hanbil a poviem vám aj niekoľko dôvodov prečo.
Tak napríklad váš predseda strany je známy privatizér a tunelár, napr. podnik Lesostav Revúca. Viete, to nedokážete poprieť ani vy, že je to jednoducho zlodej, ktorý okradol tých ľudí, ktorí tam pracovali, a zničil celý podnik ešte ako mladý chalan. To jednoducho sa nedá poprieť. Nemôžete poprieť to, že vaša strana za to krátke obdobie, ktoré tu fungujete, to znamená, myslím, táto strana už pod vedením Andreja Danka mala tú stámiliónovú kauzu na ministerstve školstva, na ktorú sa nakoniec, vďakabohu, prišlo a bolo to zastavené. Nemôžete poprieť, že vy ako veľký národniar hovoríte, že idete v odkaze našich národných velikánov, ste hlasovali za vyslanie slovenských vojakov na ruské hranice! Viete, keby tu bol Ľudovít Štúr, tak ja neviem, čo by asi s vami urobil!
Rovnako je váš predseda národnej rady, národne strany ten, ktorý sa postavil na tlačovku a povedal, že sa tu nikto nebude vysmievať z islamu a popierať ho. Veď vy sa vôbec (povedané so smiechom) dokážete jednoducho nejak s týmto stotožniť, že toto je predseda vašej strany, ktorý tvrdí, že sa nebude tu nikto vysmievať z islamu? Veď tu ani islamistický imám nemá taký radikálny prejav, ako má Andrej Danko, a mohol by som pokračovať.
Napríklad to, že Andrej Danko má namiesto úst, viete čo. Jednoducho, keď povedal, že je, je, vy ste jediný garanciou toho, že nikdy nebudete vo vláde s Bugárom. Pozrite sa kto tam sedí?! Vy ste vládna strana. Veď uvedomujete si to, že je to naozaj hanba byť členom vašej strany?! Ale to hovorím nie z nejakej nenávisti, z nejakých vymyslených hlúpostí, ale čisto fakticky, normálne fakticky.
Váš predseda strany sa nechal titulovať ako kapitán a potom to tu obhajoval tým, že bozkával výložky. Veď to nerobí ani klaun v cirkuse, viete. A ďalej váš predseda strany vyzýval k podpore francúzskeho prezidenta. Vy ste tu hovorili, ako hneváte slniečkárov. Veď to je geniálny slniečkár pán Macron. A k boju proti zlej Mer..., tejto, Le Penovej a extrémizmu, ktorý sa v Európe šíri.

Pán poslanec Pamula, ja si vás vážim, a preto vás prosím, neberte toto, tieto moje slová, toto nie je osobné a nepatria tieto slová vám, vašej osobe. Ale ja, mne sa, vidím, že častokrát poslanci slovenskej, takzvanej, teda Slovenskej národnej strany sa skrývajú za jej názor, za túto značku, pretože naozaj Slovenská národná strana, o ktorej hovoríte, že je najstaršia. Túto Slovenskú národnú stranu sa vášmu predsedovi Dankovi podarilo zbaviť všetkého slovenského a všetkého národného.
A vaši voliči, voliči Slovenskej národnej strany prečo si myslíte, že vás zvolili? Pretože očakávali od vás, že bude sa správať slovensky, že dáte, budete dávať hlasy za veci slovenské, že budete hájiť záujmy Slovenskej republiky a záujmy Slovákov. Ale vy to nerobíte. Kto tu útočí? Veď váš predseda vašej strany nás od začiatku s nenávisťou nálepkoval ako extrémistov a fašistov, kým my nie sme.
A čo sa týka hymny. Hovoríte, že ja neviem aké dohody. Prosím vás pekne, čo je na tom také strašné zahlasovať za hymnu Slovenskej republiky?! Povedzte mi, čo je na tom také hrozné, že to nemôžete urobiť?!
Ďakujem.

Pán kolega Pamula, ja si dovolím povedať, že naše vzťahy sú také korektné, by som povedal, také v pohode. A preto budem na vás reagovať tak skôr úplne vecne.
Hovorili ste o tom kopaní a o tých útokoch. Ale aj naposledy pri tej debate videli ste, že váš predseda Andrej Danko útočí veľmi často a veľmi s obľubou na mňa osobne bez akejkoľvek zámienky, bez akéhokoľvek dôvodu. A my napriek tomu, my napriek tomu neútočíme na vás ako na osoby a jednoducho sa snažíme aj vaše návrhy posudzovať len podľa toho, či sú, alebo nie sú dobré pre Slovensko, a podľa toho aj hlasujeme. Keď si myslíme, že sú dobré, tak bez všetkého návrh SNS podporíme. Čiže v tomto, si myslím, že ste to celkom netrafili po tej, ten klinček po hlavičke, lebo ak niekto útočí, ak niekto vyvoláva tú nenávisť a ten hnev, tak je to v hlavnom prípade, teda vo väčšine váš predseda strany.
Potom ste hovorili o tom, že musíte, ste vo vládnej koalícii a musíte robiť kompromisy a zahryznúť si do jazyka. Ja sa pýtam, že ako sa to, ako sa to nejako dá zniesť s ohľadom na nejakú hrdosť, na nejakú vašu hodnotovú orientáciu, na nejaké ideály, ktoré určite máte, lebo ja si to neviem predstaviť.
A v tejto súvislosti sa chcem spýtať, že ako vy osobne hodnotíte prínos SNS v tejto vláde. Čo je vaším prínosom? Čo môžete povedať, že vďaka SNS sa spravilo na Slovensku? No a viete, ono je to ten, v tom je vlastne ten obrovský rozdiel medzi opozičným a vládnym poslancom, že vy tým, že ste prijali účasť vo vláde, ste aj na seba prevzali obrovskú, obrovskú úlohu alebo obrovský diel zodpovednosti za prácu celej vlády, nielen za prácu SNS, a preto, preto musíte byť oprávnene terčom tej kritiky a nemôžte, nemôžte nám to vyčítať.
A nakoniec už len taká poznámka, že táto rozprava, v ktorej ste vystúpili sa týkala nášho návrhu na ochranu štátnych hraníc, a k tomu ste v podstate nepovedali vo svojom vystúpení nič.
Ďakujem.

Pán poslanec, oceňujem váš kultivovaný výstup. Naozaj ste jeden z tých slušnejších, to treba povedať.
Vyzývali ste, že na to, aby návrhy zákonov nejakým spôsobom prechádzali treba komunikovať, treba sa rozprávať a tak ďalej. Ale veď presne na to je predsa prvé čítanie v Národnej rade Slovenskej republiky. To znamená, že tu sa nejaký návrh predostrie, diskutuje sa o tom v principiálnej rovine, či áno, alebo nie ďalej, a po tom v druhom čítaní sa to vylepšuje, prerokováva alebo nejakým spôsobom doplňuje, pozmeňuje. Neviem prečo, alebo ako vznikla tá história toho, že najskôr sa robia nejaké politické kšefty, dohody niekde v zákulisí, kde sa strany dohodnú, vyjednajú si podporu a tak ďalej. My sa to snažíme robiť transparentne. Prichádzame s tými návrhmi sem do Národnej rady, tu ich predostrieme, vám keď sa ten návrh pozdáva, ja neviem, na 70 %, tak zaň zahlasujete a potom v druhom čítaní sa môžme baviť o nejakých doplnkoch alebo nejakých zmenách.
A čo sa týka ešte aj tej morálnej roviny, tak viete, ja tiež nejak nechcem útočiť na SNS-ku bez zbytočných, alebo teda úplne zbytočne, ale keď aj váš kolega povie, že má k slovenskej štátnosti veľmi intímny vzťah, ale napriek tomu nechce, aby v Národnej rade Slovenskej republiky, čo nie je hocijaké miesto, hrala pred začatím schôdze, čo nie je hocikedy, hymna Slovenskej republiky, tak je to také zvláštne, že potom kedy inokedy by mala hrať.

Ďakujem za slovo. Pán Pamula, poviem vám tak vecne.
Vidíte, pán Pamula, vy ste šťastný človek. Mal ste rozhovor v košickej televízii. Toto je rozdiel medzi nami. Ja som Košičan a 20 rokov bývam na strednom Slovensku. Kamarátka Košičanka, redaktorka, chcela urobiť so mnou rozhovor. Redakcia jej to odmietla. Toto je ten diametrálny rozdiel medzi nami. No a tie pamätné slová, že islam nebude nikto popierať a vysmievať sa mu a tak ďalej, patrili predsa vášmu predsedovi Dankovi. No komu to povedal? No Mizíkovi a Mazurekovi. Aj to povedal, že na ĽSNS nezostane nitka suchá. Verím, že ja som celý mokrý, s tisícstranovým vyšetrovacím spisom.
Ďakujem za slovo.

Ďakujem pekne. Pán kolega, pár poznámok. Poviem úprimne, ja poslancov Slovenskej národnej strany považujem za veľmi slušných ľudí, len myslím si, a je to môj osobný názor, ktorý možno je nejaký subjektívny a možno nie je pravdivý, myslím si, že nie ste slobodní.
A čo vám ale musím vytknúť. Hovorili ste o tom, že dialóg, debatujme, rokujme, no k predmetnému návrhu zákona ste nepovedali ani slovo. Veď mali ste možnosť rokovať, debatovať, viesť dialóg o tomto zákone. A ďalšia vec je, vy veľmi dobre viete, že dohoda v koalícii, a o tom vieme všetci, dohoda v koalícii je taká, že návrhy opozície jednoducho stop. Neprijmú sa, skoro sa o nich nediskutuje. Opoziční poslanci, je to síce smiešne, ale diskutujú sami so sebou o svojich návrhoch, a pokiaľ, pokiaľ by malo platiť to, čo vy ste hovorili, tak jednoducho zákony by sa posudzovali na základe toho, či sú dobré alebo zlé, nie podľa toho, kto ich predkladá. Len, bohužiaľ, dohoda v koalícii je taká, že sa posudzujú podľa toho, kto ich predkladá, nie podľa toho, či sú dobré alebo zlé.
Ja vás považujem naozaj za slušného človeka, ale, opakujem, to, čo už tu bolo spomínané, na jednej strane sa tu oháňate slušnosťou a neviem čím, ale na druhej strane, bohužiaľ, je pravda, že váš predseda často používa osobné invektívy a útoky zľava doprava. A jednoducho preto si myslím, že vy v tomto veľmi slobodní nie ste a jednoducho musíte robiť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega Pamula, volil si rozumné, uvážlivé slová a bolo to primerane kultivované parlamentné vystúpenie. Dostal si nato otázku, čo urobila SNS v tejto vláde. Myslím si, že my budeme mať čo dať do rozpočtu a do odpočtu pre našich voličov na rozdiel od kolegov z ĽSNS. Narážam tu aj na efektívnosť, ktorú si spomenul vo svojom vystúpení, na efektívnosť práce poslancov. Je to obľúbená formulácia niektorých alebo viacerých opozičných politikov. Ja by som na toto margo len podotkol, že nie počet návrhov, ktoré predkladáte do pléna, je rozhodujúci, ale efektivita v mojom vnímaní, a ubezpečujem vás, že aj vo vnímaní voličov, je v tom, koľko vašich návrhov je prijatých a uvedených do života. A tu, dovoľte, aby som citoval kolegu Matoviča, veľká nula. Takže tak nemýľme pojem efektivity s niečím iným, s účelovým vyjadrením a s účelovým vysvetľovaním.
Rovnako chcem podporiť to, čo si hovoril o komunikácii. Ak má prejsť nejaký návrh, nestačí ho dať do pléna, treba prísť na poslanecké výbory, treba komunikovať s poslancami a získavať ich podporu.
A na záver dovoľte mi netradičný záver, predstaviť sa. Volám sa Karol Farkašovský, to špeciálne pre pani Grausovú, ktorá v poslaneckej hyperaktivite a hyperkreativite zrejme zabudla a skomolila moje meno.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Kolegyne, kolegovia, som veľmi rád, že ste reagovali na moje vystúpenie. Ja som sa hneď v prvých minútach ospravedlnil za to, že som nemohol vystúpiť, že som nemohol reagovať k tým zákonom, ktoré ste predkladali. Nechcel som to zneužiť, hej, ale, ale k tomu, k tomu predkladanému zákonu teraz za dve minúty naozaj neviem, neviem, čo povedať.
Čo sa týka vašich vystúpení, áno, s niektorými sa viem stotožniť, vieme o nich rozprávať, vieme diskutovať. Expresívne výrazy, ja si myslím, že sem nepatria, že sú, sú niekde na úplne inej úrovni, takže môj, môj, moje také posolstvo pre, pre všetkých vás, ktorí ste naozaj reagovali. Slovenská národná strana, tak ako Karol Farkašovský povedal, bude mať čo, s čím sa pochváliť na konci volebného obdobia. Máme len 8,5 %. Môžeme, môžeme žiadať od koaličných partnerov len to, na čo máme nárok. To je, to je celé, ktoré, ktoré naozaj vie pochopiť určite každý.
A čo sa týka, že či opozičné prejdú-neprejdú. Tak ako kolega Farkašovský povedal, treba komunikovať. Prečo, prečo opoziční poslanci predkladajú ako na bežiacom páse niektoré zákony, ktoré sú aj nezmyselné? Možnože myšlienka by tam bola, ale nech odkomunikujú to s ministerstvami. Neodkomunikujú to s ľuďmi, ktorých sa to týka. Jedným zákonom môžu narušiť ďalších päť zákonov, ktoré, ktoré znepríjemnia život bežnému človeku. Takže to je z mojej strany o komunikácii.
Ono je veľmi ľahko, ja som, ja mám pripravených možno 15 zákonov, ktoré, ktoré stoja. Komunikujem s ministerstvami. Myslíte si, že to je jednoduché aj koaličnému poslancovi presadiť nejaký zákon? Po tých ministerstvách chodiť a tú mašinériu a tú byrokraciu ovplyvniť?
Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán podpredseda, kolegyne, kolegovia, celý deň dnes, ale teda najmä včera celý rokovací deň sa rozprávalo o tom, akým veľmi negatívnym spôsobom ovplyvňujú podmienky života ľudí, momentálne teda teraz na západnom Slovensku, skupiny cudzích robotníkov, ktorí tam čiastočne legálne, vo veľkej miere však nelegálne sa dostávajú kvôli práci cez rôzne pochybné agentúry.
Počúvali sme o tom, že dokonca inšpektorát práce, ktorý je štátna organizácia, inštitúcia, úrad zriadený práve na to, aby mal dohľad nad týmito pracovnými vecami, si nevie niekedy vďaka korupcii, vďaka nejakej neefektívnosti s týmto poradiť, že jednoducho my nemáme prehľad ako štát, nemajú prehľad kompetentné orgány o tom, kde koľko akých cudzincov je, kde koľko akých cudzincov robí, kde tí cudzinci nerobia, kde proste sú, nie sú, jednoducho nie je v tom prehľad, cudzinecká polícia má prehľad iba o tej časti, ktorých sa im podarí nejakým spôsobom zachytiť alebo ktorí sa sami prihlásia, a že tieto tendencie, a na tom sa zhodli unisono opoziční aj vládni poslanci, sa prehlbujú a je potrebné to nejakým spôsobom riešiť a nájsť mechanizmus, ktorý by na jednej strane pomohol zamestnávateľom sa vyrovnať s nedostatkom, alebo teda deklarovaným nedostatkom pracovnej sily, ale na druhej strane pomohol aj teda zaviesť nejaký poriadok, systém, režim do toho kontrolovania alebo do tej evidencie tých cudzincov, tak aby sa nestávalo to, že sa budú vytvárať čoraz väčšie cudzinecké nejaké enklávy, ktoré budú nielenže brať obyvateľom Slovenskej republiky prácu, ale budú aj výrazným zdrojom zhoršenia bezpečnostného prostredia.
No a práve s pohľadom na perspektívu udržania úrovne bezpečnostného prostredia a úrovne bezpečnosti života, zdravia, majetku, ale aj verejného poriadku v Slovenskej republike predkladáme túto našu novelu, ktorej cieľom nie je, ako tu už kolegovia povedali, plniť slovenské väznice, ale ktorej cieľom je veľmi silným a jasným spôsobom vyslať do sveta signál, že Slovenská republika nie je vhodná tranzitná krajina pre akýchkoľvek ilegálnych imigrantov, nie je vhodná krajina pre akékoľvek pokusy pašeráckych skupín. Jednoducho náš zámer je vytvoriť silný a jasný odstrašujúci prostriedok pre ľudí, ktorí si doteraz myslia, že cez Slovensko si môžu ten pašerácky biznis robiť nerušene a v podstate absolútne beztrestne.
Taktiež si myslíme a sme presvedčení o tom, že ak štát má tak otvorenú cudzineckú politiku, ktorá umožňuje v podstate beztrestné ilegálne prekračovanie štátnych hraníc krížom-krážom, hore-dole opakovaným spôsobom, tak naozaj nemôžme už hovoriť o nejakej úrovni ochrany štátnych hraníc, ale hlavne nemôžme hovoriť o nejakej úrovni ochrany štátnych hraníc, ale hlavne nemôžme hovoriť o nejakej úrovni už aj na tom, na tom význame tej štátnej suverenity. Pretože aké sú to hranice, aký je to štát? Čím je, čím je vymedzený, čím je vyčlenený, ak môže ktokoľvek prísť na naše územie, ktokoľvek prísť na naše územie a v podstate bez platných dokladov oprávňujúcich na vstup alebo pobyt na území Slovenskej republiky, ten človek jednoducho tým, že sem príde, nič nespácha? Nič nespácha.
Ja sa pýtam, aké oprávnenia potom majú aj príslušníci Policajného zboru napríklad? Aké oprávnenia, keď ten človek, ktorý sem nelegálne príde napríklad s úmyslom, s úmyslom organizovať nejakú pašerácku trestnú činnosť alebo inú, inú protiprávnu aktivitu, tým, že príde, čo by sa inak dalo kvalifikovať ako štádium prípravy toho trestného činu, tak v podstate pácha iba priestupok a Policajný zbor je jednoducho, policajti, radoví príslušníci s tým nemôžu nič spraviť ani v prípade, ani v prípade, že prídu do priameho kontaktu s takýmto človekom.
Je to, je to možno omnoho vážnejšia situácia, ako si teraz niektorí z nás chcú pripustiť, omnoho vážnejšia. A ja teraz aj po tej debate, ktorá tu bola pred chvíľkou, ja neútočím ani na vládnu koalíciu, ani na konkrétne kluby alebo strany, alebo poslancov, ja hovorím všeobecne, pretože naším cieľom pri predkladaní alebo pri vytváraní tejto novely nebolo sa nejako vymedziť voči, ja neviem, vládnym stranám, ale nájsť efektívny spôsob na to, akým, akým nejakým prostriedkom môžme ochrániť Slovensko ešte predtým, kým táto situácia si nevyžiada následky. Lebo keď si vyžiada následky vo forme takých následkov, ktoré dnes poznáme, žiaľ, čoraz častejšie z celej západnej Európy, tak potom to už bude neskoro. Potom už bude neskoro plakať nad tým, že koľko nevinných ľudí bolo zranených, nebodaj zabitých pri nejakom útoku dakde v nákupnom centre v Bratislave alebo v Košiciach, pričom dôslednou ochranou štátnych hraníc alebo odradením, odradením týchto ľudí od, od pokusu použiť Slovensko ako tranzitnú krajinu tým, že by boli vystavení tomu riziku trestného činu, sme sa mohli takýmto útokom v budúcnosti vyhnúť.
Náš návrh je o to zaujímavejší, si dovolím povedať, že skoro navlas rovnaký mechanizmus použila vláda Maďarska pri ochrane suverenity Maďarska s týmto istým cieľom. A výsledok, výsledok nebol pochybný, ale výsledok bol takmer stopercentný. To znamená pokles, pokles pokusov o použitie Maďarska ako tranzitnej krajiny bol veľmi výrazný. Bol veľmi výrazný. Už to tu niektorí z kolegov hovorili, že postavenie toho zadržiavacieho plotu nemalo zďaleka taký účinok ako zavedenie tejto právnej úpravy do Trestného zákonníka v Maďarsku.
Sme presvedčení, že ak niečo, čo prinieslo jasný výsledok u našich južných susedov, ktorí sú v podstate na nerozlíšenie od Slovenskej republiky, čo sa týka kultúry, nejakých historických, historických podkladov aj súčasnej situácie, však dlho sme mali aj spoločnú históriu, ak to fungovalo, ak to fungovalo v Maďarsku, tak možnože nie na 100 %, ale na 90 % by takýto mechanizmus bol funkčný aj pri ochrane Slovenskej republiky pred, pred vstupom ilegálnych imigrantov, alebo pred teda tou aktivitou zo strany rôznych pašerákov a pašeráckych skupín.
Takisto sme presvedčení, že je to nie právo, ale je to povinnosť republiky, povinnosť štátu chrániť svoje teritórium a tým aj chrániť svojich občanov, tým, že jasne zadefinuje, že jasne zadefinuje, že nelegálny vstup alebo nelegálne zdržiavanie sa na území republiky bude trestným činom. Pre tých, ktorí, nebodaj, si myslia, že chceme znova obnoviť tie colnice a tie čakacie doby, tak musím povedať, že v absolútnom, absolútne nie. Nikde v našom návrhu takéto niečo neni ani spomenuté, pretože náš návrh sa nijakým spôsobom nedotkne občanov členských štátov Európskej únie ani tých ľudí, ktorí majú z nejakého titulu vydaný akýkoľvek doklad, ktorý ich bude oprávňovať ku vstupu alebo k zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky. Náš návrh je exkluzívne, exkluzívne zamierený na tých, ktorí sa na územie Slovenskej republiky dostanú ako ilegáli, ktorí cez Slovensko chcú ako cez tranzitnú krajinu prejsť ako ilegáli a ktorí buď nespĺňajú požiadavky na uchádzača o azyl, alebo z nejakých dôvodov sa ani ako uchádzači o azyl pri zadržaní políciou po splnení tých medzinárodných podmienok nenahlásia.
To znamená, náš návrh je absolútne v súlade s medzinárodnými normami v tejto oblasti, ktoré Slovenská republiky už dnes dodržiava, ale má veľmi exaktne a presne stanoviť postup okrem iného aj teda príslušníkov Policajného zboru pri narábaní s takýmito ľuďmi.
Ďakujem pekne.