2. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. A ďakujem pani poslankyni za jej fundované a odborné vystúpenie a som veľmi rád, že máme takúto posilu v parlamente, odborníčku, zriaďovateľku zariadenia, ktorá nepochybne bude v oblasti sociálnych služieb silnou persónou, a teším sa na to, že bude ako opozičná poslankyňa pripomienkovať a dávať návrhy k tomu, čo plánuje pán minister práce sociálnych vecí Richter urobiť.
Ďakujem.

Pani poslankyňa, ále..., pani podpredsedníčka Nicholsonová. Pardon.

Ďakujem pekne, pani poslankyňa, za vystúpenie. Aj ja sa veľmi teším na spoluprácu akože ľudí z praxe, podľa mňa to treba, lebo viete, o čom hovoríte, to bolo vidieť z toho vášho prejavu.
Ja by som sa dotkla dvoch vecí. Centrá včasnej intervencie, to je typický príklad toho, čo sa stane, keď si povieme, že ten papier znesie všetko, a vieme vyšperkovať tú našu legislatívu, ale vzápätí neurobíme nič, my to dáme len na ten papier. Ako financovanie sme nenastavili vôbec, takže oni prežívajú vďaka donorom, sponzorom a ešte neviem komu všetkému, ale tak trochu ma teší, že sa, aj my sa staneme sponzormi centier včasnej intervencie, pretože som v rokovaní s Kanceláriou Národnej rady Slovenskej republiky, a požiadala som ich, aby sme ich vybavili aspoň počítačmi, pretože tu ich je veľa a teraz sa budú vyraďovať, a to sú všetko veci, ktoré by oni mohli získať, keď už nič iné teda.
No a ešte ma veľmi zaujalo to, čo ste hovorili, príspevok na opatrovanie v prípade zdravotne postihnutých detí. To by som vás normálne vyzvala na spoluprácu, že by sme spoločne predložili taký návrh zákona. Ja už som sa o to v minulosti pokúsila, mne záležalo na tom, aby rodičia, ktorí opatrujú svoje ťažko zdravotne choré dieťa, v prípade, keď je hospitalizované, neprišli o ten príspevok na opatrovanie, lebo častokrát ja som riešila konkrétne prípady, kedy nemocnica vydala potvrdenie, že ten rodič napriek tomu, že dieťa bolo v nemocnici, napr. na onkológii, sa staral o to dieťa. Oni tam chodili od rána do večera, 24 hodín denne, lebo nemocnica to nie je schopná poskytnúť. A predstavte si, že aj v takomto prípade, dokonca po smrti toho dieťaťa tento štát ako hyena bol schopný vymáhať spätne od tých rodičov príspevok na opatrovanie.
Takže veľmi máte v tomto partnera, ak sa dohodneme, že by sme spoločne išli do takejto iniciatívy, ja sa budem veľmi tešiť.
Ďakujem.

Pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem za slovo. Som rád, že mám ďalšieho člena do východniarskej platformy Národnej rady, a dúfam, že nás bude viac, pretože vidím, že aj pani kolegyňa rozprávala veci najmä z praxe, nie nejaké teoretické poučky. A je to veľmi dôležité, aby nám poslancom ostal taký nejaký triezvy pohľad na vec a hlavne aby sme počúvali ľudí.
Je totižto pravda, ako ste spomínali, že štát roky kašle na rodiny so zdravotne ťažko postihnutými deťmi a ich nejaké finančné, ich finančná podpora zo strany štátu je nepostačujúca. Teraz nehovorím len o posledných vládach Roberta Fica, ale hovorím všeobecne o vládach, ktoré tu doteraz boli, či to bola pravica alebo ľavica. Jednoducho tento problém je dlhodobo zanedbávaný a bavíme sa tu o skupine, teraz ja neviem presné číslo, možno kolegyňa Nicholsonová bude vedieť, ja neviem, možno 100-tisíc ľudí. To znamená je to obrovská skupina, ktorá čaká na pomoc, už včera som o tom rozprával.
Taktiež som rád, že ste spomínali odchod ľudí do zahraničia, pretože práve východné Slovensko je charakteristické tým, že v každej tretej rodine je niekto, kto pracuje v zahraničí a podporuje tú rodinu zo zahraničia finančne, čo nie je normálny stav.
A už len dodám na záver, ja sa teším na spoluprácu nielen s kolegami z opozície, ale aj, zistil som, že veľmi vecne sa viem baviť aj s kolegami z koaličných strán, veľmi vecne, najmä s východniarmi.
Čiže, vážení, východniarska platforma asi vznikne.

Pani poslankyňa Pfundtner.

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani poslankyňa, vážení opoziční kolegovia, pred dvomi mesiacmi som sa radila aj ja k vám, a preto musím povedať, že vaše snaženie o ozaj odborné, vecné a pragmatické vystúpenia sú mi veľmi sympatické. A vaše také bolo. So záujmom som si vypočula a určite si vypočujem aj ďalšie návrhy na zlepšenie situácie a kvality života na Slovensku.
Vymenovali ste však obrovskú paletu problémov, ale aj návrhov. Ja neberiem váš entuziazmus na ich prípadné uskutočnenie, ale ruku na srdce, sme ľudia z reálneho života a to množstvo prác, čo tu bolo vymenovaných, zabezpečí prácu nielen pre túto vládu, ale podľa mňa aj pre ďalšie vlády. Treba však veľmi jasne povedať, že vládny program je vypracovaný na štyri roky, a preto musí mať a aj má reálne ambície, reálne kroky na toto obdobie. Preto nerobme z programu vlády strategický dokument na vyriešenie možno všetkých problémov sveta a na neviem koľko rokov dopredu, ale skúsme byť trošku triezvejší.
Pani poslankyňa, vaše vystúpenie mi bolo ozaj veľmi sympatické a dovolím si vás preto ubezpečiť, že určite nemusíte pochybovať o dobrej vôli poslancov koalície, ako aj členov vlády podľa možnosti pomôcť každému, kto je na to odkázaný a je v ťažkej situácii. A myslím si, že zo strany pána ministra práce, sociálnych vecí a rodiny je tiež rozhodne vôľa riešiť aj vami akcentované problémy.

Pani poslankyňa Dubačová.

Ďakujem pekne. No ja by som teda poďakovala pani Soni Gaborčákovej naozaj za, za jej príspevok.
Na druhej strane by som chcela povedať pani kolegyni predrečníčke, že čo sa týka sociálnej oblasti, máme veľké dlhy, obrovské dlhy. Ja pracujem 20 rokov s ľuďmi s mentálnym postihnutím, so starými ľuďmi, s ťažko postihnutými ľuďmi na úrovni kultúry, dokonca som sa stala opatrovateľka a môžem povedať, že veľa problémov je 20 rokov neriešených, ignorovaných a zametaných pod koberec, takže ja vravím, buďme realisti, žiadajme nemožné. Čiže iba obyčajný ľudský prístup k ľuďom, ktorí sú najslabší, a to je heslo, heslo revolúcie z Varšavy: "Buďme realisti, žiadajme nemožné", mám dobré uši. Chcem len povedať, že naozaj štát je taký silný, ako sa dokáže postarať o tých najslabších, v tom vidím naozaj úroveň a silu štátu.
Ja by som sa tiež chcela dotknúť centier včasnej intervencie, ktoré sú mimoriadne dôležité, a myslím si, že nie je nereálne ich podporovať a nájsť aj mechanizmus na ich väčšiu podporu, a chcela by som sa prihovoriť aj za naozaj zrušenie krátených príspevkov pre opatrovníkov detí so zdravotným postihnutím. Tí ľudia žijú naozaj často na pokraji chudoby nie vlastnou vinou a to je vlastne aj pripravenie koncepcie v odkázanosti, aby sme ponúkli naozaj komplexný balík aj takýmto ľuďom a takýmto rodinám. No a v neposlednej rade aj ľudské práva osôb s mentálnym postihnutím budem spomínať bližšie v mojom príspevku. Stihla som to, ďakujem. A ďakujem ešte raz Soni Gaborčákovej.

Pani poslankyňa Vaľová.