2. schôdza

Ďakujem.
Pán kolega Fecko, máme sa od vás čo učiť, pretože to, čo máte vy v hlave v oblasti pôdohospodárstva a v oblasti tohto rezortu, je podľa mňa niečo neuveriteľné, pretože takýto rozsah vedomostí a znalostí problematiky má v tejto sále len málokto.
Som veľmi rád, že pani ministerka javí ochotu spolupracovať a diskutovať o rôznych veciach. A ja by som bol veľmi rád, ak by s pánom kolegom Feckom pani ministerka spolupracovala čo najviac. V tomto prípade ja by som bol aj nápomocný, keďže pán Fecko má moju plnú dôveru ako odborník na pôdohospodárstvo a na túto oblasť.
Takže ja naozaj ďakujem za tento váš prednes a pomenovanie vecí, ktoré sú problémom. Nechcem obsahovo nejako veľmi zasahovať, pretože myslím, že pán kolega Fecko povedal naozaj podstatné veci, ktoré by sa mali riešiť a ktoré včera, predvčerom som spomínal aj ja vo svojom vystúpení. Čiže naozaj ďakujem a ja sa teším, že máme tu človeka z Prešova, ktorý je znalý problematiky a bude platným členom, opäť opakujem, východniarskej platformy v Národnej rade.

Ďakujem pekne za slovo.
Chcem sa poďakovať kolegovi Feckovi dvakrát. Prvýkrát za ten emotívny prejav, ktorý predniesol. Tie emócie išli zo srdca, bolo to cítiť. Druhýkrát za to, že ako prvý tu v Národnej rade nám všetkým poslancom Ľudovej strany Naše Slovensko podal ruku. Ďakujeme ti za to, Martin, a veríme, že ti to raz budeme môcť aj s úrokmi oplatiť.
Chcem ti poďakovať za všetkých záhradkárov, včelárov, za všetkých tých, ktorí boli ukrivdení a nebol im vrátený majetok. Povedal si, že Boh nám pomôže. Boh rád požehná, ale musí mať čo. To znamená, že musíme priložiť ruku k dielu. Ak priložíme ruku k dielu, Boh nám požehná. Ale musíme odstrániť všetky krivdy, ktoré sme spáchali.
Chcem povedať, včera som počúval kolegu Pašku, ktorý hovoril, že poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko pozerajú, počúvajú a potom niečo povedia, ale riešenie nepovedia. Riešenie je také, aby sme si nepredávali pôdu, aby sme si nepredávali vodu, lebo pôda a voda je nádej pre Slovensko.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci.
Tri veľké témy si otvoril, Martin. Prvá je, že dvadsať rokov na úrade sa nedá dobehnúť ničím. A mám pocit, že všetci videli, ako hlboko, ako široko a ako dobre tie problémy poznáš a v rámci nich si otvoril obrovskú tému. A podľa mňa tam by sme mali hlavne hľadať aj možno ambície svojho pôsobenia. To je téma základnej ľudskej spravodlivosti. To, čo ty voláš odborne reštitúcia a náprava toho, čo sa v minulosti pokazilo, je nad tým zavesené spravodlivosť. Bolo by veľmi prospešné, aby pocit spravodlivosti na Slovensku narástol, a teda tvoja agenda bola dokončená a konečne po 26 rokoch mimo akýchkoľvek floskúl, mimo akýchkoľvek označení po 26 rokoch veľa ľuďom priniesli pocit spravodlivosti a nastavili legislatívu tak, aby mali pocit, že tento štát na nich nezabudol. Tento režim, to čo tu chceme budovať, na nich nezabudol.
A tá tretia téma je pre teba veľmi dôležitá, je to jeden z pilierov nášho pôsobenia v politike, a to sú, to je rakovina spoločnosti, rakovina politického systému, a to sú politické nominácie. Viem, že ťa to dlhodobo trápi, viem, že si robil v štátnej službe a vieš, ako to tam funguje. Vieš, že sú, vždycky politické tričko doteraz vyhráva nad odbornosťou, a podľa mňa ty sám nesieš túto misiu, že keď je niekto odborník, nech je ružový, fialový, oranžový alebo modrý, mal by vyrábať a pracovať v prospech občana a nemalo by byť dôležité pre výkon štátnej správy to politické tričko.
Ja ti v tomto držím... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem za slovo.
V prvom rade ti chcem, Martin, poďakovať za erudované vystúpenie, ktoré nám mnohým možno otvorilo oči práve v problematike, ktorej sa hlboko nevenujeme.
Čomu ja by som sa teraz trošku povenovala, je, tiež pochádzam z oblasti, kde je Javorina, a teda naozaj tie reštitúcie, ktoré spomínaš, je potrebné dotiahnuť do konca, pretože vzniká zbytočné napätie medzi ľuďmi a štátom. Ľudia z obce Jakubany z nášho okresu sú naozaj dlhodobo frustrovaní z neriešenia tejto problematiky v rámci vojenských lesov, takže naozaj by to veľmi pomohlo, ak by sme sa povenovali tomu. Jednak určite to nie je takým dobrým znakom, že náš štát funguje dobre, ak také dlhé roky tieto veci sa posúvajú pred nami. 
A druhá vec, ktorá ma zaujala, je ten tvoj návrh ekonomickej sebestačnosti pri správe chránených území. Myslím si, že naozaj ľudia, ktorí pracujú v tejto oblasti a ktorí žijú srdcom pre chránené územia, by možno vedeli s tými peniažkami narábať lepšie. Možno je to aj naozaj taký podnet k pani ministerke, či teda by sa to dalo uskutočniť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo.
Ďakujem kolegovi Feckovi, ktorý svojím vystúpením ukázal svoju odbornosť. Teším sa, že patrím do klubu, ktorý je plný poslancov, takýchto expertov, odborníkov. Ďakujem ti za to, že si obhajoval záujmy občanov. Ďakujem aj tomu, že si sa dotkol geneticky modifikovaných potravín. Ja som totižto už predvčerom pripomenula, že očakávam od tejto vlády, že zabezpečí potravinovú bezpečnosť. Nielen zvýši potravinovú bezpečnosť, ako je to napísané teraz vo vládnom programe.
Tiež ďakujem, že si sa dotkol aj témy okolo ROEP, teda registra obnovenej evidencie pozemkov. Ja rozumiem jeho slovám, lebo ja som takým nejakým už teraz prapôvodným vzdelaním geodetka, aj som na geodézii pracovala, ale jeho slovám rozumel každý občan, lebo ako som povedala, hovoril naozaj v záujme občanov.
Pani ministerka, títo občania k vám opäť vzhliadajú s nádejou, že odstránite tieto skrivodlivosti, ktoré naozaj ľuďom spôsobil štát. Ja vám v tom držím palce.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne.
Kolegovia, ďakujem všetkým, a kolegyne, ktorí ste sa na mňa nejakým, za mňa, teda k môjmu vystúpeniu vyjadrili. Aspoň v krátkosti.
Komu to vyhovuje? Pán Klus, no, viete asi komu. Tým, ktorí ešte nepochopili, že tu bol osemdesiaty deviaty a že vlastnícke právo je nad inými právami, ktoré by tu mali byť. Takže nech si každý spytuje svedomie na tých svojich rezortoch, resp. svojich postoch, a to je jedno, či to je okresný prednosta alebo neviem jaký, pretože zdá sa mi, že sa stále obmieľa dookola vláda čo vláda. Takže dúfam, že aj niečo my s tým pohneme.
Čo sa týka chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy. Áno, chodili tu protestovať. Ja som bol tiež medzi nimi, debatovali sme. Aj teraz idem do Ihľan, siedmeho tam majú schôdzu urbárnici, takže komunikujeme, chceme riešiť, budeme sa zaoberať a myslím si, že všetko sa dá, len treba chcieť.
Sceľovanie pozemkov, prečo nie s Rakú; s Maďarskom aj s Rakúskom. Áno, pani kolegyňa, máte pravdu. To som chcel len ukázať, že keď Rakušáci, nepovedal som to, áno. Mal som to ešte ďalšiu pol hodinu, nechcel som to naťahovať, pretože pán Bugár a ďalší vedia, že keď sa spustím, tak potom Fecko nemá mieru. Takže asi tak. Ale chcem byť, by som povedal vecný, tak som to nespomenul. Áno, ospravedlňujem sa. Chcel som povedať, že keď to v Rakúsku, pri rakúskom práve robia až 90, a teda od vojny, viete ako, nejakých 50 rokov a my, čo sme mali maďarské, to znamená, u nás o to ťažšie. A môžem vám povedať, mali sme tu Holanďanov, ktorí nám chceli dať nejakú metodiku na pozemkové úpravy, hovorím o roku ´96 v Prešove, jakí oni sú majstri sveta, jak oni vedia skomasovať. Som ich zaviedol do našej Polomy, kde máme 3 metre široké a 400 metrov dlhé pozemky, oni nechceli veriť vlastným očiam. Na to metodiku nemajú. Tak povedali, že kto to scelí, dostane Nobelovu cenu.
Takže, vážení, to je o tom, takže my to máme tak rozrobené, že, ľudia boží, musíme si s tým niečo dať sami rady. A je to naša teda, akože naše dedičstvo, takže musíme s tým pokračovať. Takže na viacero sa asi nedá.
Ďakujem veľmi pekne. Takže som k dispozícii, som tu. Ďakujem veľmi pekne.

Vážený pán predsedajúci, vážená pani podpredsedníčka vlády, členovia vlády, vážené pani poslankyne, páni poslanci, každé rokovanie o programových prioritách vlády je významným medzníkom v práci parlamentu. Samozrejme, znamená to koniec jednej etapy a začiatok novej.
Predložené programové vyhlásenie vlády dáva nielen nádej na zlepšenie chodu štátu, na lepšiu správu vecí verejných, ale pre mňa osobne a mojich kolegov je zároveň aj záväzným, veľmi vážnym záväzkom pohnúť krajinou vpred. Vážnym záväzkom k tomu, aby sme cez dôsledné plnenie tohto programového vyhlásenia vrátili dôveru občanov v politiku a politické strany.
Okrem toho, samozrejme, ja vnímam aj celospoločenské ovzdušie, v ktorom prijímame tento dokument. Som rád, že sa ukazuje, že veľká časť slovenskej verejnosti sa už vyrovnala s vybičovanými emóciami, ktoré sprevádzali voľby a následne aj proces formulujúcej sa vládnej koalície. Dokázali prijať skutočnosť, že výsledky volieb možno nezodpovedajú ich očakávaniam, a dokážu sa dnes na vývoj pozerať viac cez fakty ako cez emócie. Nakoniec, dokazujú to aj posledné prieskumy a mňa osobne teší, že viac ako 74 %, takže 3/4 našich voličov sú spokojných s postupom strany po voľbách. Toľko teda na adresu obvinení zo zrady voličov, čo som tu vypočul párkrát.
Je mi ale ľúto, že to isté sa nedá povedať o časti politického spektra. Niektorí politici dodnes nespracovali svoju frustráciu z výsledkov volieb a nespracovali a pravdepodobne ani nespracujú skutočnosť, že nie sú súčasťou vlády. Vzdal som sa nádeje, že tak ako je to obvyklé v každej demokratickej krajine, kde samozrejme nová vláda dostane aj 100 dní na naštartovanie svojej práce, že to dokážu aj politici na Slovensku a budú sa podľa toho aj správať. Dnes sme ale svedkami toho, že ani 100 minút sme nedostali. Dnes sa politický marketing valí na nás z každej strany. Zo závažných spoločenských otázok sa robia nátlakové akcie, odvoláva sa minister, ktorý ešte ani dôveru nedostal. Vyzývajú sa bývalí, súčasní, dokonca budúci ministri, aby okamžite konali. A niektorí sa tak zasekli v osobných útokoch, že namiesto pozdravu "dobrý deň" vedia povedať len osobné invektívy. Som presvedčený o tom, že v nenávisti a s nenávisťou sa politika robiť nedá a nemá. No napriek tomu je tu novodobá choroba niektorých našich kolegov.
Vážené kolegyne a vážení kolegovia, napriek tomu, čo tu niektorí poslanci predvádzajú, som sa nevzdal a sa nevzdávam nádeje, že tento parlament bude fungovať ako najvyššia inštitúcia štátu a nie ako cirkus. Táto vládna koalícia si neuzurpuje rozum na všetko. Vládny program sme zostavovali s najlepším vedomím a svedomím a zodpovedne.
Táto vládna koalícia si želá konštruktívnu opozíciu. Chcem sa poďakovať tým opozičným kolegom, ktorí sa dokážu baviť o vládnom programe na základe faktov a dávajú konkrétne návrhy na vylepšenie jeho ustanovení. Podčiarkujem, že verím a nevzdávam sa nádeje, že v tomto parlamente bude aspoň časť opozičných poslancov, ktorí sa budú chcieť a vedieť vyjadrovať k meritu veci.
Čoho som sa ale úplne vzdal, je viera, že nenávisť a zloba, ktorú šíria hlavne páni Matovič a Lipšic a niektorí ich kolegovia, sa dajú vôbec prekonať. Nedajú sa. Obávam sa, že tieto emócie už nedokážu ani ovládať. Videli sme, čo stvárali pred voľbami, po voľbách, aj tu na aktuálnej schôdzi. Je ťažké to vôbec hodnotiť. Preto som sa rozhodol, že s pánom Matovičom končím. Mohol by prísť s najlepším nápadom, u mňa skončil. V ničom, ale v ničom sa nelíši od nacionalistov a extrémistov. Je možno ešte nebezpečnejší, lebo naviac je hlavným predstaviteľom konšpiračných teórií. Žiaľ, toto borgiovské predstavenie nás tu bude sprevádzať štyri roky. Je mi to ľúto, ale budeme sa musieť s tým naučiť žiť.
Nedá mi, aby som v tejto súvislosti neupozornil na vetu riaditeľa TIS, teda Transparenty International Slovenska, pána Šípoša. Citujem: "Neprimerané hodnotenia a ignorovanie pokroku podkopávajú štandardnú politiku. Polarizujúca debata nahráva populistom a extrémistom." Toľko citát.
Takže, dámy a páni, sformovanie politiky je našou spoločnou zodpovednosťou. Aj preto, vážení priatelia, teraz a tu, aj v mene mojich kolegov prehlasujem, že tieto útoky a táto nenávisť nás neodradia od toho, aby sme dôsledne plnili to, kvôli čomu sme do tejto vlády išli. Kvôli posilneniu princípov právneho štátu, kvôli boju proti korupcii, rozvoju regiónov a ochrane menšín.
Som rád, že väčšina z našich požiadaviek sa dostala do priorít vlády, a som rád, že aj do prerokovaného programového vyhlásenia vlády. A práve to sú konkrétne opatrenia na zastavenie rastu extrémizmu. Áno, práve korupčné správanie, nedostatok pracovných miest, zaostávanie regiónov či problematické spolužitie s marginalizovanými komunitami sú vodou na mlyn extrémistov. Chceme a musíme to v priebehu nasledujúcich štyroch rokov zmeniť. S vami alebo bez vás.
Chcem preto zopakovať, že nie emócie a nie fundamentálna nenávisť, ale tento dokument musí byť základom pre vaše rozhodovanie. Bez politikárčenia skúste sa pozrieť na jeho ciele a predsavzatia. Skúste zodpovedať, že čo je dôležité pre Slovensko a jeho občanov v tejto ťažkej dobe. Ja považujem toto programové vyhlásenie za dobré, dostatočne ambiciózne a zodpovedné.
Veľakrát tu odznelo, že "papier znesie všetko", dokonca "vyhláseniu neveríme". No teda pripúšťate, že tento dokument obsahuje veľa dobrých nápadov, len neveríte, že sa zrealizujú. Viera, v úvodzovkách, teda patrí do kostola. Neverte, ale kontrolujte! A, prosím, hodnoťte túto vládnu koalíciu na základe toho, ako bude napĺňať jeho literu. O tých spomenutých sto dní, o rok, o dva a, samozrejme, voliči potom to zhodnotia o štyri roky vo voľbách. A ja dúfam, že toto bude na základe dosiahnutých výsledkov, ale aj možných nesplnených sľubov. Na základe toho, či sa im v tejto krajine žije lepšie, či sa zlepšila ich sociálna situácia, bezpečnosť, vymožiteľnosť práva, či je menej korupcie a či je viac transparentnosti. A verím, že to by malo byť zmyslom našej spoločnej práce.
Vážení kolegovia, nech sa to zdá akokoľvek niektorým z vás čudné, to aby sa tu žilo a pracovalo lepšie, nie je záujmom len hŕstky najhlasnejších opozičných poslancov, ale každého jedného z nás. Je pravdou, že síce výsledky možno budú menej kričať ako senzačné odhalenia pred kamerami, ale podstatu práce vlády, parlamentu a každého jedného z nás musia tvoriť práve konkrétne kroky na zlepšovanie charakteru štátu. Treba teda nájsť zdravú mieru medzi sebaprezentovaním a skutočnou a poctivou prácou.
A áno, vážení kolegovia, odhaľujte nekalé praktiky, ale sústreďte sa na podstatu a robme korektnú, zodpovednú prácu, samozrejme, tak na strane koalície, ako aj na strane opozície. Od nás od každého totiž záleží, či konštruktívna opozično-koaličná spolupráca zostane naďalej len snom, alebo sa z nej stane bežný a štandardný spôsob spolupráce politikov aj na Slovensku. Ja aj s klubom MOST – HÍD sa k tejto práci a k takejto spolupráci hlásim. Lebo platí to, čo sme hovorili aj vo volebnej kampani. Urobíme maximum pre vylepšenie charakteru nášho štátu, pre lepší život občanov v regiónoch, pre dôstojnú zdravotnú a sociálnu starostlivosť, pre občianske práva a slobody a pre naše miesto v európskych a euroatlantických štruktúrach.
Ďakujem za slovo a ďakujem, že ste si ma vypočuli. (Potlesk.)

Ďakujem, pán podpredseda.
Vážený pán kolega, pán Bugár, ako človek, ktorému Igor Matovič injekčné striekačky sypal na hlavu, vám hovorím, robíte chybu. Nemôžte na začiatku v prvej vete čiary zmazávať a hneď za tým nakresliť ďalšiu. Nemôžme žiadať od spoločnosti, že majú zabudnúť na staré spory, a hovoriť o obnovení dôvery v politiku a potom sa vymedziť voči kolegom, s ktorými tú dôveru chceme začať budovať.
Ja chápem, že tie emócie sú silné. Ja chápem, že aj medziľudské vzťahy môžu byť niekedy nenapraviteľné, ale dokázať ich prekonať je znakom štátnika. Štátnik v dnešnej situácii – a budem o tom hovoriť za chvíľku viac – sa musí pozrieť na spoločenskú situáciu, na to, v čom žijeme, na to, kde sme urobili chyby, a sám seba sa najprv pýtať, čo viem spraviť pre to, aby to bolo lepšie? A možno dať šancu, možno nie Igorovi Matovičovi, ale ľuďom, ktorí sem s ním prišli, Vierke Dubačovej, pánovi Sopkovi, jeho klubu, tí, ktorí môžu dať základ možno budúcemu koaličnému partnerovi, s ktorým budete vo vláde, stojí za to.
Ja môžem za seba povedať, že súhlasím s tým, že vybičované emócie musíme opustiť. No nesmieme chyby prehliadať a nesmieme kvôli boju proti nejakému novému oponentovi zrazu si prepačovať robenie chýb nových.
Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Chcel by som uviesť k tomu, čo uviedol pán podpredseda, to, že časy sa zmenili. To, čo by bolo v poriadku pred ôsmimi – desiatimi rokmi aj pred štyrmi rokmi, pokiaľ ide o programové vyhlásenie vlády, už jednoducho nestačí. To znamená, musíme sa prispôsobiť tomu, čo elektorát od nás požaduje. My sme predstavitelia toho elektorátu a my veríme, že vykonávame svoj mandát v súlade s naším poverením.
Pokiaľ ide o prieskumy, všetci vieme, že čo prieskumy u nás znamenajú.
Pokiaľ ide o tvrdenie, že sa tu jedná o nenávisť, nie je to žiadna nenávisť. Je to jednoducho realistická reakcia na danú situáciu.
Pokiaľ hovoríme, alebo hovoríte o boji proti korupcii, pozrime sa, čo sa deje dnes, a pozrime sa, ako sa chovajú vaši nominanti vrátane generálneho prokurátora, vrátane vášho ministra vnútra, ktorý sa nevie chovať v parlamente, ktorý vykrikuje na ústavných činiteľov, keď mu niečo vytknú. Jednoducho už teraz vieme, že boj proti korupcii žiaden nebude. To je úplne jasné. A ak chcete dokázať, že chcete bojovať proti korupcii, dajme sa dokopy a zmeňme ústavu. Zrušme postavenie Generálnej prokuratúry a urobme z tohto právny štát. Tomu by sme rozumeli. (Potlesk.)

Ďakujem.
Pán podpredseda, pán podpredseda, práve ste vyliali desať litrov benzínu. Ja sa pýtam, na čo to bolo dobré, pretože určite viete, že každá akcia vyvolá reakciu. Toto bola zase akcia, ktorá už na tabuli vyvolala reakciu, a toto je začarovaný kruh, ktorý nemá konca-kraja. Preto z môjho pohľadu vaše vystúpenie bolo úplne zbytočné a zase rozprúdilo ten kolotoč, čiže sme tam, kde sme boli v pondelok.
Ja by som vás chcel poprosiť, pán podpredseda, urobte, páni poslanci, hrubú čiaru za osobnými spormi a poďme robiť to, za čo nás platia občania tejto krajiny. Nie som idealista, ale urobím maximum, aby sme pracovali v prospech ľudí a vrátili dôveryhodnosť tejto inštitúcii. A z tohto miesta ja by som sa rád ospravedlnil občanom Slovenskej republiky za niektorých svojich kolegov a urobím všetko preto, aby táto inštitúcia opäť nadobudla dôveryhodnosť.
Ďakujem.