2. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie v rozprave
21.4.2016 o 12:49 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Dobrý deň všetkým prajem. Ďakujem veľmi pekne teda aj za priestor, ktorý budem mať v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, do obedu nám ostáva 10 minút, uvidíme, koľko toho stihnem, potom po obede s plným žalúdkom sa nám bude hádam o čosi ľahšie pokračovať.
Ja sa vo svojom príspevku budem venovať energetike, keďže pôsobím ako tímlíder pre túto oblasť v strane SaS, no ale dovolím si vyjadriť sa pár slovami aj na adresu pána ministra hospodárstva pána Žigu, ktorý tu, bohužiaľ, momentálne nie je, možnože sa objaví po prestávke.
S pánom Žigom som mal v minulosti tú česť už na ministerstve životného prostredia, spomínal som to aj vo faktickej poznámke, keď som vlastne reagoval na pána Fecka a na problematiku chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy. Vtedy v tej súvislosti dostali sme od pána Žigu viacero sľubov, ani jeden z nich nebol dodržaný, rovnako na výbore mi sľúbil, že sa bude nachádzať v sále, keď sa bude teda prerokovávať programové vyhlásenie vlády, bohužiaľ, ani tento nedodržal, ale zase neni to až také dôležité, určite tie informácie sa k nemu dostanú.
Včera sa mnohí kolegovia, aj dneska Anka pred chvíľkou, rozčuľovali nad tým termínom "vláda kontinuity", ktorý je priamo v programovom vyhlásení vlády. Ja sa pýtam, má byť tou kontinuitou pán Žiga a pán Kaliňák, pán Fico? Pokiaľ áno, tak v prípade hlasovania o dôvere takejto vláde ja budem určite hlasovať proti.
Ale poďme teda priamo, začnem pánom ministrom. Teraz prešiel z ministerstva životného prostredia na ministerstvo hospodárstva, kde už v minulosti pôsobil, no a bol tam ako štátny tajomník a práve to hospodárenie je mojím druhým dôvodom kritiky jeho osoby. Vyberiem si jedno hrozienko, konkrétne Vodohospodársku výstavbu.
Vodohospodárska výstava formou anexie sa začiatkom marca minulého roku ujala prevádzky a výroby elektriny vo vodnom diele Gabčíkovo. Asi viete, za akých okolností to celé prebiehalo. Slovenské elektrárne sa voči tomuto kroku dnes bránia právnou cestou, uvidíme, koľko to Slovenskú republiku bude stáť. Podľa zmluvy o odškodnení by to mohlo byť až 588 miliónov eur. Zaujímavé je ale iná situácia. Vodohospodárska výstavba cez Gabčíkovo momentálne elektrickú energiu vyrába a predáva. Napriek tomu, že majú túto novú činnosť, ich výsledok hospodárenia klesol z 18 miliónov na 17 v minulom roku. Výsledok pred zdanením, kým predtým to bolo 11,9 milióna v roku 2014, v roku 2015 to bolo 11,7 milióna eur. Ale najzaujímavejší je výsledok po zdanení, ktorý je 2,1 milióna eur, čo je mimochodom rovnaká suma ako Vodohospodárska výstavba zaplatila v roku 2015 za právne služby. Rok predtým tieto právne služby stáli Vodohospodársku výstavbu iba polovicu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nerád vás ruším, ale vieme, že programové vyhlásenie vlády je témou rokovania, hej?
Galek, Karol, poslanec NR SR
Je mi to jasné, vyjadrujem sa ale aj k pánovi ministrovi, ktorý tak isto zostavoval.
Čo sa týka Vodohospodárskej výstavby, dovolím si iba pár slov k tomu, ako ku konkrétne k tým právnym službám. 2,1 milióna eur bolo, bohužiaľ, použitých ako nástroj na prenasledovanie nepohodlných kritikov, svoje by o tom vedela povedať pani Remišová, svoje by o tom vedeli povedať aj v denníku SME alebo v Denníku N.
Čo sa týka samotného programového vyhlásenia vlády, prejdem teda k veci, na výbore sme s pánom ministrom diskutovali o viacerých témach a hľadali sme nejaké spoločné prieniky a jeden konsenzus aj so samotným programom SaS sa nám podarilo nájsť. Jedná sa o tarifu za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému je v programovom vyhlásení definovaná alebo hovorí sa o nej, že by mohla poslúžiť na to, aby sme dosiahli nižšiu cenu elektriny pre konečného spotrebiteľa, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o priemysle.
Čo je to vlastne tarifa za prevádzku systému? Je to podpora obnoviteľným zdrojom, kombinovanej výroby elektriny a tepla a ťažby domáceho uhlia. Všetko sú to politické rozhodnutia, ktoré sú na ťarchu peňaženiek ľudí a podnikateľov. Pokiaľ tieto položky alebo ich časť presunieme na ťarchu štátneho rozpočtu, potom by naozaj mohlo dôjsť k podpore konkurencieschopnosti toho priemyslu. Je teda správne, že politici sa konečne rozhodli prevziať zodpovednosti za tieto svoje rozhodnutia, ale ja sa hrozím toho, že to má byť práve opäť pod taktovkou strany SMER. Ako sa už v minulosti ukázalo, práve ušľachtilé rozhodnutia sa u nich nikdy nerodia bez nízkej motivácie.
Ale dobre, je fajn, že toto rozhodnutie bude prospešné, ak teda k nemu dôjde, pre všetkých. Ak nepôjde iba o jednorazové nesystémové opatrenia, ako sme mali vidieť v minulosti, za minulej vlády, kedy sme tu mali viacero nefunkčných jednorazových opatrení, ako bolo memorandum o porozumení s U. S. Steelom, limit pre odvod do jadrového fondu, z ktorého profituje iba Slovalco.
Čo sa týka zvyšku programového vyhlásenia vlády, je dosť všeobecné. Hovorí viac vecí naraz a iným sa vôbec nevenuje. Čomu sa napr. vôbec nevenuje a pre mňa je toto jedna z kľúčových oblastí, je tepelná energetika. Zmena zákona o tepelnej energetike z pera predstaviteľov strany SMER v roku 2014 uvrhla všetkých obyvateľov bytoviek do novodobého nevoľníctva. Ako inak možno nazvať zákaz odpájania od predražených teplární, ktoré z tejto pozície momentálne maximálne profitujú? Čo nerieši programové vyhlásenie vlády, budeme spolu s kolegami z OĽANO riešiť na prvej schôdzi, alebo teda na ďalšej schôdzi Národnej rady. Jedná sa o opatrenie alebo teda o návrh, ktorý sa tu už v minulosti prerokovával, a verím, že naši kolegovia z MOST-u – HÍD a aj zo SIET-e, ktorí v minulosti za takýto zákon už hlasovali, nebudú hlasovať inak ako pred rokom, a teda v prospech občana.
Čo sa tiež nenachádza v programovom vyhlásení vlády a tiež som sa na to pýtal pána ministra, je podpora ťažby domáceho uhlia. Toto je z môjho pohľadu jeden z veľmi, veľmi dôležitých bodov energetiky, kedy predchodca vlády, predchodca pána Žigu, pán Hudák podpísal rozhodnutie vo všeobecnohospodárskom záujme a preklad bol sto miliónov eur až do roku 2030 jednému zo sponzorov strany SMER pánovi Čičmancovi. Poslíček, ktorý tu ešte donedávna sedel tiež v poslaneckej lavici a nosil tieto, vynášal odtiaľ tie peniaze v alobale, o toho síce už SMER prišiel, ale som si istý, že už ho medzičasom stihli nahradiť.
V programovom vyhlásení vlády sa však nachádza veta: "V riešeniach energetickej bezpečnosti bude kladený dôraz na udržanie vyváženého energetického mixu a zvyšovanie bezpečnosti dodávok. V rámci zdrojovej základne je to optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia." Podpora ťažby domáceho uhlia v cene elektriny, čím trpia ako domácnosti, tak aj priemysel, ale aj životné prostredie, nie je optimálna a určite nie je ani nízko uhlíková.
Pán minister nám na výbore oznámil, že v programovom vyhlásení vlády o uhlí nie je zmienka preto, že napriek konfliktu s tou predtým citovanou vetou na podpore nemienia nič meniť. Maximálne ju môžu presunúť na ťarchu štátneho rozpočtu, keďže je to zložka TPS-ky, tarify za prevádzku systému, avšak je tu obava, že Európska komisia by to mohla vnímať ako štátnu pomoc. Ale ja sa pýtam, čo je to teraz?
Nejde to síce zo štátneho rozpočtu, ale platia to ľudia v cenách elektriny. A kto tvorí tento štát? Všetci spotrebitelia a obyvatelia Slovenskej republiky platia podporu súkromnej firme, konkrétne pánovi Čičmancovi.
Podpora ťažby domáceho uhlia je tiež v rozpore s prehlásením programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o znižovaní emisií skleníkových plynov, a to minimálne 20 % do roku 2020 oproti roku 2005 v kontexte klimatickoenergetického rámca 2020, a tiež je to v rozpore so záväzkami v oblasti klimatických zmien v súlade s parížskou dohodou, ktorú chce vláda podľa programového vyhlásenia ratifikovať a implementovať. Viacej o tom rozprávala moja predrečníčka Anka Zemanová.
Pán podpredseda, ja by som možnože dovolil požiadať o prerušenie na tú obedovú prestávku, keďže som...
Rozpracované
Vystúpenia
12:46
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:46
Milan MazurekVážená pani Zemanová, vy ste v rámci svojho prejavu spomenuli aj problém, ktorý sa ma tiež dotýka, keďže som z východného Slovenska, hovorili ste o ťažbe ropy a plynu na východnom Slovensku, ktorá, pokiaľ mám dobré informácie, je v súčasnosti v stave prieskumných vrtov. Vy ste sa pýtali, teda pokladali ste skôr takú rečnícku otázku, prečo sa v programovom vyhlásení vlády tento naozaj dôležitý a závažný problém fakticky...
Vážená pani Zemanová, vy ste v rámci svojho prejavu spomenuli aj problém, ktorý sa ma tiež dotýka, keďže som z východného Slovenska, hovorili ste o ťažbe ropy a plynu na východnom Slovensku, ktorá, pokiaľ mám dobré informácie, je v súčasnosti v stave prieskumných vrtov. Vy ste sa pýtali, teda pokladali ste skôr takú rečnícku otázku, prečo sa v programovom vyhlásení vlády tento naozaj dôležitý a závažný problém fakticky úplne opomína. Ja viem, čo títo ľudia na východnom Slovensku zažívajú, ako sa boja o svoje zdravie, o životné prostredie, boja sa o to, že budú mať kontaminovanú pitnú vodu, nevedia, ako budú v budúcnosti vychovávať svoje deti na takomto mieste, a v rámci toho sa bránia, ako môžu. Bránia sa živými reťazami, snažia sa zabrániť týmto ťažiarom k prístupu na dané miesta, jednoducho spisujú petície, no vláda – či už to bola vláda Roberta Fica č. 2, alebo súčasná vláda Roberta Fica – ich úplne ignoruje.
Ja vám chcem ale odpovedať, že sa vôbec nemusíte pýtať, prečo sa v programovom vyhlásení vlády tento problém úplne opomína, keďže to bol práve vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek za stranu SMER - sociálna demokracia, ktorý týmto americkým spoločnostiam kontrakty na ťažbu na východnom Slovensku podpísal. To znamená, ak ľudia, ktorí niekedy rozdávali Slovensko, rozdávali našu vlasť cudzím, americkým spoločnostiam ako taký koláč, dnes vládnu opäť, nemôžeme očakávať, že dajú ľuďom na východnom Slovensku nádej, že budú chrániť našu vlasť a naše životné prostredie.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.4.2016 o 12:46 hod.
Milan Mazurek
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo.
Vážená pani Zemanová, vy ste v rámci svojho prejavu spomenuli aj problém, ktorý sa ma tiež dotýka, keďže som z východného Slovenska, hovorili ste o ťažbe ropy a plynu na východnom Slovensku, ktorá, pokiaľ mám dobré informácie, je v súčasnosti v stave prieskumných vrtov. Vy ste sa pýtali, teda pokladali ste skôr takú rečnícku otázku, prečo sa v programovom vyhlásení vlády tento naozaj dôležitý a závažný problém fakticky úplne opomína. Ja viem, čo títo ľudia na východnom Slovensku zažívajú, ako sa boja o svoje zdravie, o životné prostredie, boja sa o to, že budú mať kontaminovanú pitnú vodu, nevedia, ako budú v budúcnosti vychovávať svoje deti na takomto mieste, a v rámci toho sa bránia, ako môžu. Bránia sa živými reťazami, snažia sa zabrániť týmto ťažiarom k prístupu na dané miesta, jednoducho spisujú petície, no vláda – či už to bola vláda Roberta Fica č. 2, alebo súčasná vláda Roberta Fica – ich úplne ignoruje.
Ja vám chcem ale odpovedať, že sa vôbec nemusíte pýtať, prečo sa v programovom vyhlásení vlády tento problém úplne opomína, keďže to bol práve vtedajší minister hospodárstva pán Jahnátek za stranu SMER - sociálna demokracia, ktorý týmto americkým spoločnostiam kontrakty na ťažbu na východnom Slovensku podpísal. To znamená, ak ľudia, ktorí niekedy rozdávali Slovensko, rozdávali našu vlasť cudzím, americkým spoločnostiam ako taký koláč, dnes vládnu opäť, nemôžeme očakávať, že dajú ľuďom na východnom Slovensku nádej, že budú chrániť našu vlasť a naše životné prostredie.
Ďakujem.
Rozpracované
12:48
Vystúpenie s faktickou poznámkou 12:48
Miroslav IvanĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.4.2016 o 12:48 hod.
Ing.
Miroslav Ivan
Videokanál poslanca
Chcel by som kolegyni Janke Zemanovej poďakovať za veľmi dobre spracované hodnotenie programového vyhlásenia vlády a zvlášť tú časť okolo obchvatu Bratislavy a stavu vo veci prác na práci na dopravnom genereli a stratégii rozvoja dopravy do roku 2030. Teším sa na spoluprácu a teším sa na to, keď spoločne preukážeme verejnosti slovenskej, že sa dá robiť rozvoj dopravy a zároveň nezničiť si naše životné prostredie.
Ďakujem.
Rozpracované
12:49
Vystúpenie v rozprave 12:49
Karol GalekJa sa vo svojom príspevku budem venovať energetike, keďže pôsobím ako tímlíder pre túto oblasť v strane SaS, no ale dovolím si vyjadriť sa pár slovami aj na adresu pána...
Ja sa vo svojom príspevku budem venovať energetike, keďže pôsobím ako tímlíder pre túto oblasť v strane SaS, no ale dovolím si vyjadriť sa pár slovami aj na adresu pána ministra hospodárstva pána Žigu, ktorý tu, bohužiaľ, momentálne nie je, možnože sa objaví po prestávke.
S pánom Žigom som mal v minulosti tú česť už na ministerstve životného prostredia, spomínal som to aj vo faktickej poznámke, keď som vlastne reagoval na pána Fecka a na problematiku chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy. Vtedy v tej súvislosti dostali sme od pána Žigu viacero sľubov, ani jeden z nich nebol dodržaný, rovnako na výbore mi sľúbil, že sa bude nachádzať v sále, keď sa bude teda prerokovávať programové vyhlásenie vlády, bohužiaľ, ani tento nedodržal, ale zase neni to až také dôležité, určite tie informácie sa k nemu dostanú.
Včera sa mnohí kolegovia, aj dneska Anka pred chvíľkou, rozčuľovali nad tým termínom "vláda kontinuity", ktorý je priamo v programovom vyhlásení vlády. Ja sa pýtam, má byť tou kontinuitou pán Žiga a pán Kaliňák, pán Fico? Pokiaľ áno, tak v prípade hlasovania o dôvere takejto vláde ja budem určite hlasovať proti.
Ale poďme teda priamo, začnem pánom ministrom. Teraz prešiel z ministerstva životného prostredia na ministerstvo hospodárstva, kde už v minulosti pôsobil, no a bol tam ako štátny tajomník a práve to hospodárenie je mojím druhým dôvodom kritiky jeho osoby. Vyberiem si jedno hrozienko, konkrétne Vodohospodársku výstavbu.
Vodohospodárska výstava formou anexie sa začiatkom marca minulého roku ujala prevádzky a výroby elektriny vo vodnom diele Gabčíkovo. Asi viete, za akých okolností to celé prebiehalo. Slovenské elektrárne sa voči tomuto kroku dnes bránia právnou cestou, uvidíme, koľko to Slovenskú republiku bude stáť. Podľa zmluvy o odškodnení by to mohlo byť až 588 miliónov eur. Zaujímavé je ale iná situácia. Vodohospodárska výstavba cez Gabčíkovo momentálne elektrickú energiu vyrába a predáva. Napriek tomu, že majú túto novú činnosť, ich výsledok hospodárenia klesol z 18 miliónov na 17 v minulom roku. Výsledok pred zdanením, kým predtým to bolo 11,9 milióna v roku 2014, v roku 2015 to bolo 11,7 milióna eur. Ale najzaujímavejší je výsledok po zdanení, ktorý je 2,1 milióna eur, čo je mimochodom rovnaká suma ako Vodohospodárska výstavba zaplatila v roku 2015 za právne služby. Rok predtým tieto právne služby stáli Vodohospodársku výstavbu iba polovicu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nerád vás ruším, ale vieme, že programové vyhlásenie vlády je témou rokovania, hej?
Galek, Karol, poslanec NR SR
Je mi to jasné, vyjadrujem sa ale aj k pánovi ministrovi, ktorý tak isto zostavoval.
Čo sa týka Vodohospodárskej výstavby, dovolím si iba pár slov k tomu, ako ku konkrétne k tým právnym službám. 2,1 milióna eur bolo, bohužiaľ, použitých ako nástroj na prenasledovanie nepohodlných kritikov, svoje by o tom vedela povedať pani Remišová, svoje by o tom vedeli povedať aj v denníku SME alebo v Denníku N.
Čo sa týka samotného programového vyhlásenia vlády, prejdem teda k veci, na výbore sme s pánom ministrom diskutovali o viacerých témach a hľadali sme nejaké spoločné prieniky a jeden konsenzus aj so samotným programom SaS sa nám podarilo nájsť. Jedná sa o tarifu za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému je v programovom vyhlásení definovaná alebo hovorí sa o nej, že by mohla poslúžiť na to, aby sme dosiahli nižšiu cenu elektriny pre konečného spotrebiteľa, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o priemysle.
Čo je to vlastne tarifa za prevádzku systému? Je to podpora obnoviteľným zdrojom, kombinovanej výroby elektriny a tepla a ťažby domáceho uhlia. Všetko sú to politické rozhodnutia, ktoré sú na ťarchu peňaženiek ľudí a podnikateľov. Pokiaľ tieto položky alebo ich časť presunieme na ťarchu štátneho rozpočtu, potom by naozaj mohlo dôjsť k podpore konkurencieschopnosti toho priemyslu. Je teda správne, že politici sa konečne rozhodli prevziať zodpovednosti za tieto svoje rozhodnutia, ale ja sa hrozím toho, že to má byť práve opäť pod taktovkou strany SMER. Ako sa už v minulosti ukázalo, práve ušľachtilé rozhodnutia sa u nich nikdy nerodia bez nízkej motivácie.
Ale dobre, je fajn, že toto rozhodnutie bude prospešné, ak teda k nemu dôjde, pre všetkých. Ak nepôjde iba o jednorazové nesystémové opatrenia, ako sme mali vidieť v minulosti, za minulej vlády, kedy sme tu mali viacero nefunkčných jednorazových opatrení, ako bolo memorandum o porozumení s U. S. Steelom, limit pre odvod do jadrového fondu, z ktorého profituje iba Slovalco.
Čo sa týka zvyšku programového vyhlásenia vlády, je dosť všeobecné. Hovorí viac vecí naraz a iným sa vôbec nevenuje. Čomu sa napr. vôbec nevenuje a pre mňa je toto jedna z kľúčových oblastí, je tepelná energetika. Zmena zákona o tepelnej energetike z pera predstaviteľov strany SMER v roku 2014 uvrhla všetkých obyvateľov bytoviek do novodobého nevoľníctva. Ako inak možno nazvať zákaz odpájania od predražených teplární, ktoré z tejto pozície momentálne maximálne profitujú? Čo nerieši programové vyhlásenie vlády, budeme spolu s kolegami z OĽANO riešiť na prvej schôdzi, alebo teda na ďalšej schôdzi Národnej rady. Jedná sa o opatrenie alebo teda o návrh, ktorý sa tu už v minulosti prerokovával, a verím, že naši kolegovia z MOST-u – HÍD a aj zo SIET-e, ktorí v minulosti za takýto zákon už hlasovali, nebudú hlasovať inak ako pred rokom, a teda v prospech občana.
Čo sa tiež nenachádza v programovom vyhlásení vlády a tiež som sa na to pýtal pána ministra, je podpora ťažby domáceho uhlia. Toto je z môjho pohľadu jeden z veľmi, veľmi dôležitých bodov energetiky, kedy predchodca vlády, predchodca pána Žigu, pán Hudák podpísal rozhodnutie vo všeobecnohospodárskom záujme a preklad bol sto miliónov eur až do roku 2030 jednému zo sponzorov strany SMER pánovi Čičmancovi. Poslíček, ktorý tu ešte donedávna sedel tiež v poslaneckej lavici a nosil tieto, vynášal odtiaľ tie peniaze v alobale, o toho síce už SMER prišiel, ale som si istý, že už ho medzičasom stihli nahradiť.
V programovom vyhlásení vlády sa však nachádza veta: "V riešeniach energetickej bezpečnosti bude kladený dôraz na udržanie vyváženého energetického mixu a zvyšovanie bezpečnosti dodávok. V rámci zdrojovej základne je to optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia." Podpora ťažby domáceho uhlia v cene elektriny, čím trpia ako domácnosti, tak aj priemysel, ale aj životné prostredie, nie je optimálna a určite nie je ani nízko uhlíková.
Pán minister nám na výbore oznámil, že v programovom vyhlásení vlády o uhlí nie je zmienka preto, že napriek konfliktu s tou predtým citovanou vetou na podpore nemienia nič meniť. Maximálne ju môžu presunúť na ťarchu štátneho rozpočtu, keďže je to zložka TPS-ky, tarify za prevádzku systému, avšak je tu obava, že Európska komisia by to mohla vnímať ako štátnu pomoc. Ale ja sa pýtam, čo je to teraz?
Nejde to síce zo štátneho rozpočtu, ale platia to ľudia v cenách elektriny. A kto tvorí tento štát? Všetci spotrebitelia a obyvatelia Slovenskej republiky platia podporu súkromnej firme, konkrétne pánovi Čičmancovi.
Podpora ťažby domáceho uhlia je tiež v rozpore s prehlásením programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o znižovaní emisií skleníkových plynov, a to minimálne 20 % do roku 2020 oproti roku 2005 v kontexte klimatickoenergetického rámca 2020, a tiež je to v rozpore so záväzkami v oblasti klimatických zmien v súlade s parížskou dohodou, ktorú chce vláda podľa programového vyhlásenia ratifikovať a implementovať. Viacej o tom rozprávala moja predrečníčka Anka Zemanová.
Pán podpredseda, ja by som možnože dovolil požiadať o prerušenie na tú obedovú prestávku, keďže som...
Vystúpenie v rozprave
21.4.2016 o 12:49 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Dobrý deň všetkým prajem. Ďakujem veľmi pekne teda aj za priestor, ktorý budem mať v rozprave k programovému vyhláseniu vlády, do obedu nám ostáva 10 minút, uvidíme, koľko toho stihnem, potom po obede s plným žalúdkom sa nám bude hádam o čosi ľahšie pokračovať.
Ja sa vo svojom príspevku budem venovať energetike, keďže pôsobím ako tímlíder pre túto oblasť v strane SaS, no ale dovolím si vyjadriť sa pár slovami aj na adresu pána ministra hospodárstva pána Žigu, ktorý tu, bohužiaľ, momentálne nie je, možnože sa objaví po prestávke.
S pánom Žigom som mal v minulosti tú česť už na ministerstve životného prostredia, spomínal som to aj vo faktickej poznámke, keď som vlastne reagoval na pána Fecka a na problematiku chráneného vtáčieho územia Levočské vrchy. Vtedy v tej súvislosti dostali sme od pána Žigu viacero sľubov, ani jeden z nich nebol dodržaný, rovnako na výbore mi sľúbil, že sa bude nachádzať v sále, keď sa bude teda prerokovávať programové vyhlásenie vlády, bohužiaľ, ani tento nedodržal, ale zase neni to až také dôležité, určite tie informácie sa k nemu dostanú.
Včera sa mnohí kolegovia, aj dneska Anka pred chvíľkou, rozčuľovali nad tým termínom "vláda kontinuity", ktorý je priamo v programovom vyhlásení vlády. Ja sa pýtam, má byť tou kontinuitou pán Žiga a pán Kaliňák, pán Fico? Pokiaľ áno, tak v prípade hlasovania o dôvere takejto vláde ja budem určite hlasovať proti.
Ale poďme teda priamo, začnem pánom ministrom. Teraz prešiel z ministerstva životného prostredia na ministerstvo hospodárstva, kde už v minulosti pôsobil, no a bol tam ako štátny tajomník a práve to hospodárenie je mojím druhým dôvodom kritiky jeho osoby. Vyberiem si jedno hrozienko, konkrétne Vodohospodársku výstavbu.
Vodohospodárska výstava formou anexie sa začiatkom marca minulého roku ujala prevádzky a výroby elektriny vo vodnom diele Gabčíkovo. Asi viete, za akých okolností to celé prebiehalo. Slovenské elektrárne sa voči tomuto kroku dnes bránia právnou cestou, uvidíme, koľko to Slovenskú republiku bude stáť. Podľa zmluvy o odškodnení by to mohlo byť až 588 miliónov eur. Zaujímavé je ale iná situácia. Vodohospodárska výstavba cez Gabčíkovo momentálne elektrickú energiu vyrába a predáva. Napriek tomu, že majú túto novú činnosť, ich výsledok hospodárenia klesol z 18 miliónov na 17 v minulom roku. Výsledok pred zdanením, kým predtým to bolo 11,9 milióna v roku 2014, v roku 2015 to bolo 11,7 milióna eur. Ale najzaujímavejší je výsledok po zdanení, ktorý je 2,1 milióna eur, čo je mimochodom rovnaká suma ako Vodohospodárska výstavba zaplatila v roku 2015 za právne služby. Rok predtým tieto právne služby stáli Vodohospodársku výstavbu iba polovicu. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pán poslanec, nerád vás ruším, ale vieme, že programové vyhlásenie vlády je témou rokovania, hej?
Galek, Karol, poslanec NR SR
Je mi to jasné, vyjadrujem sa ale aj k pánovi ministrovi, ktorý tak isto zostavoval.
Čo sa týka Vodohospodárskej výstavby, dovolím si iba pár slov k tomu, ako ku konkrétne k tým právnym službám. 2,1 milióna eur bolo, bohužiaľ, použitých ako nástroj na prenasledovanie nepohodlných kritikov, svoje by o tom vedela povedať pani Remišová, svoje by o tom vedeli povedať aj v denníku SME alebo v Denníku N.
Čo sa týka samotného programového vyhlásenia vlády, prejdem teda k veci, na výbore sme s pánom ministrom diskutovali o viacerých témach a hľadali sme nejaké spoločné prieniky a jeden konsenzus aj so samotným programom SaS sa nám podarilo nájsť. Jedná sa o tarifu za prevádzku systému. Tarifa za prevádzku systému je v programovom vyhlásení definovaná alebo hovorí sa o nej, že by mohla poslúžiť na to, aby sme dosiahli nižšiu cenu elektriny pre konečného spotrebiteľa, v programovom vyhlásení vlády sa hovorí o priemysle.
Čo je to vlastne tarifa za prevádzku systému? Je to podpora obnoviteľným zdrojom, kombinovanej výroby elektriny a tepla a ťažby domáceho uhlia. Všetko sú to politické rozhodnutia, ktoré sú na ťarchu peňaženiek ľudí a podnikateľov. Pokiaľ tieto položky alebo ich časť presunieme na ťarchu štátneho rozpočtu, potom by naozaj mohlo dôjsť k podpore konkurencieschopnosti toho priemyslu. Je teda správne, že politici sa konečne rozhodli prevziať zodpovednosti za tieto svoje rozhodnutia, ale ja sa hrozím toho, že to má byť práve opäť pod taktovkou strany SMER. Ako sa už v minulosti ukázalo, práve ušľachtilé rozhodnutia sa u nich nikdy nerodia bez nízkej motivácie.
Ale dobre, je fajn, že toto rozhodnutie bude prospešné, ak teda k nemu dôjde, pre všetkých. Ak nepôjde iba o jednorazové nesystémové opatrenia, ako sme mali vidieť v minulosti, za minulej vlády, kedy sme tu mali viacero nefunkčných jednorazových opatrení, ako bolo memorandum o porozumení s U. S. Steelom, limit pre odvod do jadrového fondu, z ktorého profituje iba Slovalco.
Čo sa týka zvyšku programového vyhlásenia vlády, je dosť všeobecné. Hovorí viac vecí naraz a iným sa vôbec nevenuje. Čomu sa napr. vôbec nevenuje a pre mňa je toto jedna z kľúčových oblastí, je tepelná energetika. Zmena zákona o tepelnej energetike z pera predstaviteľov strany SMER v roku 2014 uvrhla všetkých obyvateľov bytoviek do novodobého nevoľníctva. Ako inak možno nazvať zákaz odpájania od predražených teplární, ktoré z tejto pozície momentálne maximálne profitujú? Čo nerieši programové vyhlásenie vlády, budeme spolu s kolegami z OĽANO riešiť na prvej schôdzi, alebo teda na ďalšej schôdzi Národnej rady. Jedná sa o opatrenie alebo teda o návrh, ktorý sa tu už v minulosti prerokovával, a verím, že naši kolegovia z MOST-u – HÍD a aj zo SIET-e, ktorí v minulosti za takýto zákon už hlasovali, nebudú hlasovať inak ako pred rokom, a teda v prospech občana.
Čo sa tiež nenachádza v programovom vyhlásení vlády a tiež som sa na to pýtal pána ministra, je podpora ťažby domáceho uhlia. Toto je z môjho pohľadu jeden z veľmi, veľmi dôležitých bodov energetiky, kedy predchodca vlády, predchodca pána Žigu, pán Hudák podpísal rozhodnutie vo všeobecnohospodárskom záujme a preklad bol sto miliónov eur až do roku 2030 jednému zo sponzorov strany SMER pánovi Čičmancovi. Poslíček, ktorý tu ešte donedávna sedel tiež v poslaneckej lavici a nosil tieto, vynášal odtiaľ tie peniaze v alobale, o toho síce už SMER prišiel, ale som si istý, že už ho medzičasom stihli nahradiť.
V programovom vyhlásení vlády sa však nachádza veta: "V riešeniach energetickej bezpečnosti bude kladený dôraz na udržanie vyváženého energetického mixu a zvyšovanie bezpečnosti dodávok. V rámci zdrojovej základne je to optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia." Podpora ťažby domáceho uhlia v cene elektriny, čím trpia ako domácnosti, tak aj priemysel, ale aj životné prostredie, nie je optimálna a určite nie je ani nízko uhlíková.
Pán minister nám na výbore oznámil, že v programovom vyhlásení vlády o uhlí nie je zmienka preto, že napriek konfliktu s tou predtým citovanou vetou na podpore nemienia nič meniť. Maximálne ju môžu presunúť na ťarchu štátneho rozpočtu, keďže je to zložka TPS-ky, tarify za prevádzku systému, avšak je tu obava, že Európska komisia by to mohla vnímať ako štátnu pomoc. Ale ja sa pýtam, čo je to teraz?
Nejde to síce zo štátneho rozpočtu, ale platia to ľudia v cenách elektriny. A kto tvorí tento štát? Všetci spotrebitelia a obyvatelia Slovenskej republiky platia podporu súkromnej firme, konkrétne pánovi Čičmancovi.
Podpora ťažby domáceho uhlia je tiež v rozpore s prehlásením programového vyhlásenia vlády, kde sa hovorí o znižovaní emisií skleníkových plynov, a to minimálne 20 % do roku 2020 oproti roku 2005 v kontexte klimatickoenergetického rámca 2020, a tiež je to v rozpore so záväzkami v oblasti klimatických zmien v súlade s parížskou dohodou, ktorú chce vláda podľa programového vyhlásenia ratifikovať a implementovať. Viacej o tom rozprávala moja predrečníčka Anka Zemanová.
Pán podpredseda, ja by som možnože dovolil požiadať o prerušenie na tú obedovú prestávku, keďže som...
Rozpracované
14:01
Vystúpenie v rozprave 14:01
Karol GalekVeľa vás tu nie je, no ale tak odprezentujem si svoju časť.
Skončil som pri podpore ťažby domáceho uhlia, kde som sa venoval problematike, že táto vec síce v programovom vyhlásení vlády nie je nikde zadefinovaná, nikde sa jej, nikde tomu miesto venované nie je. Avšak, ako nám pán minister na výbore stihol oznámiť, s tým robiť nič neplánujú. A keďže s tým nič robiť neplánujú, tak je to...
Veľa vás tu nie je, no ale tak odprezentujem si svoju časť.
Skončil som pri podpore ťažby domáceho uhlia, kde som sa venoval problematike, že táto vec síce v programovom vyhlásení vlády nie je nikde zadefinovaná, nikde sa jej, nikde tomu miesto venované nie je. Avšak, ako nám pán minister na výbore stihol oznámiť, s tým robiť nič neplánujú. A keďže s tým nič robiť neplánujú, tak je to v rozpore s viacerými inými ustanoveniami programového vyhlásenia.
Budem pokračovať ďalšou vetou, ďalšou citáciou, kedy sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, že v rámci zdrojovej základne bude kladený dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie, nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia. Tu by som ja dal dôraz práve na tie obnoviteľné zdroje. A ja sa pýtam, čo sa udeje s G-komponentom.
Pre tých, ktorí nevedia, čo je G-komponent, čo bude asi väčšina, je to poplatok za pripojenie výrobcov do sústavy. Je to poplatok, ktorý ako obnoviteľné zdroje, tak aj tradičných výrobcov elektriny likviduje. Tento bol zavedený k 1. 1. 2014, a to svojvoľne regulačným úradom. Tento poplatok tak isto nie je nikde riešený. Je zavedený vo výške v rozpore so smernicou Európskej komisie, je proti nemu vedené konanie na Ústavnom súde, ale je predmetom zdvihnutého prstu vo forme EÚ pivotu, ktorým Európska komisia začala riešiť Slovenskú republiku minulý mesiac. Poplatok za pripojenie poškodzuje aj iných domácich výrobcov, ktorí predávajú elektrinu na spoločnom trhu s inými krajinami, kde G-komponent zavedený nemajú.
Čakal som, akú odpoveď nám dá na výbore k tejto problematike pán minister. A odpoveď bola, že toto je záležitosť nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a ministerstvo do tohto zasiahnuť nemôže, a teda preto to ani nedávali do programového vyhlásenia. A práve to slovíčko "nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví" je aj v samotnom programe pre mňa takým highlightom.
Odcitujem jednu vetu: "Vláda považuje dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií za dôležitú súčasť energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a jeden z nástrojov podporujúcich rozvoj hospodárstva, konkurencieschopnosť priemyslu a kvalitný život domácností. Z uvedených dôvodov bude vláda v súlade s právom Európskej únie a Slovenskej republiky vytvárať podmienky pre nezávislosť regulačného úradu (pozn. red.: správne má byť "orgánu") pri plnení jeho úloh." Ešte raz, vláda bude vytvárať podmienky pre nezávislosť. Ja sa pýtam, máme to brať tak, že je to konečne priznanie, že doteraz sme regulátora nezávislého jednoducho nemali? Keďže až teraz mu ideme vytvárať podmienky na jeho nezávislosť?
Strana Sloboda a Solidarita Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, respektíve jeho predsedu pána Holjenčíka považuje za Harabina slovenskej energetiky. Tak isto kvôli tomu, že ho považujeme za závislého alebo teda jeho konanie považujeme za závislé od pokynu vlády, dávali sme návrh pánovi prezidentovi, aby ho z jeho postu odvolal. Žiaľ, pán prezident nám odkázal, že zo zákona – toho istého zákona, zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý si pán Jozef Holjenčík v roku 2012 sám napísal –, nám odkázal, že tak môže urobiť iba na návrh vlády. Teda tej istej vlády, od ktorej pokynov je pán Holjenčík závislý, respektíve, ako sme sa dozvedeli z programového vyhlásenia vlády, bude konečne nezávislý.
ÚRSO bude ale zrejme do toho času za svoju netransparentnú a nesystémovú politiku kritizované ako z domáceho energetického prostredia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Mohla by som vás poprosiť, je nás tu veľmi málo a, pán poslanec Burian, môžete ísť telefonovať mimo sálu? Ďakujem.
Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Takže skončil som pri Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je za netransparentnú a nesystémovú politiku kritizovaný ako z domáceho energetického prostredia, tak aj zo strany Európskej komisie, a to dlhodobo. V Slovenskej republike tak isto máme jedny z najvyšších cien v Európskej únii a trpia tým nielen domáci spotrebitelia, ale prehlbuje sa aj energetická chudoba. A tak isto náš priemysel je voči zahraničiu konkurencieneschopný.
Čo stihol za ten čas, odkedy sme tu mali 5. marca voľby, urobiť pán Holjenčík?
Týždeň po voľbách odvolal všetkých vedúcich odborov na úrade a do konca apríla má vymenovať nových. Či aj toto je v súlade s vytváraním podmienok pre jeho nezávislosť, je ťažké povedať. Ale čo tým asi môže sledovať? Do konca volebného obdobia mu zostávajú dva roky, prvé povolebné vyjadrenia zástupcov strán, ako je SIEŤ, ale aj MOST, na tému jeho osoby a úradu, ktorý vedie, mu zrejme spávať veľmi nedali. Po vzhliadnutí programového vyhlásenia vlády, ale aj koaličnej zmluvy možno konštatovať, že to, čo mu bude brať spánok, táto vláda určite nebude.
No a ďalej by som sa chcel povenovať jadrovej energetike, pretože aj tej boli venované niektoré state programového vyhlásenia vlády. Píše sa v nich, že vláda bude vytvárať podmienky pre dostavbu tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Momentálne máme rozpočet v Mochovciach navýšený na 4,6 miliardy, a teda pýtam sa, čo znamená vytváranie podmienok pre dostavbu. Má to znamenať ďalšie navyšovanie rozpočtu? Ale pre koho? Komu budeme navyšovať rozpočet? Spoločnosti Enel? No tak tej asi nie, pretože pán Fico im vyhlásil otvorenú vojnu, to asi ste zachytili. Týkalo sa to všelijakých tých policajných razií, kontrol z daňového úradu, z Najvyššieho kontrolného úradu.
V Mochovciach ale pracujú aj iné firmy, jedna z nich je napríklad firma ENSECO pána Práznovského, ktorý pôsobil ako poradca v prvej vláde pána Roberta Fica pre energetiku a ktorý vďaka prácam na Mochovciach mal tržby ročne od 40 do 80 miliónov ročne.
No a jadro; budem pokračovať. Máme tu v programe spomenutú analýzu možností ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Ja sa pýtam, načo nám bude ďalší jadrový zdroj, ak po dostavbe Mochoviec budeme čistým exportérom elektriny.
Dovolím si pár čísel. Minulý rok nám v bilancii chýbali 2 terawatthodiny. To bola elektrina, ktorú sme doviezli bilančne. Keď dostaviame Mochovce, čo by malo byť v podstate na budúci rok, keď bude pustený do plnej prevádzky minimálne ten tretí blok. Keď bude ale aj štvrtý, tak budú vyrábať 7 TWh. Čistá bilancia bude teda plus 5 TWh, ktoré budeme exportovať. Pri spotrebe 30 TWh, ktoré máme na Slovensku alebo mali sme v roku 2015, je to 16-percentná nadprodukcia. Pri cene energií na trhu, kedy sa táto pohybuje okolo 30 eur za MWh, je to čistá strata.
No a čo teda tie Bohunice a vlastne aj samotné Mochovce? Ako V dvojku, tak aj MO jedna, dva, nehovorím o trojke, štvorke, iba o tých starších, tu budú minimálne ešte ďalších 30 rokov. No a Bohunice, teda ten nový jadrový zdroj, ktorý si ideme analyzovať, tak tie už majú byť v plnej prevádzke o 13 rokov. Majú mať výkon dvakrát taký, ako je mochovecká trojka a štvorka. Ja sa teda pýtam, čo budeme 17 rokov robiť s prebytkom elektriny 19 TWh, teda takmer o dve tretiny viac, ako je spotreba.
No a možno k tej jadrovej energii ešte taká perlička na záver. Ideme plánovať dodávky elektriny tri desiatky rokov dopredu. Pre budúce generácie spotrebiteľov, z ktorých mnohí sa ešte len, mnohí sa ani len nenarodili, a to s technológiou z minulého storočia. Ja sa teda pýtam, či už tých predražených projektov do šuflíka nebolo dosť.
A vrátim sa ešte na záver k obnoviteľným zdrojom energie. Som sa im raz venoval, ale v programovom vyhlásení vlády tam boli zmienené na viacerých miestach. Na jednom mieste sa hovorí o tom, že vláda zreformuje systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Pri využívaní obnoviteľných zdrojov bude prioritou zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri podpore týchto zdrojov s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energií.
Na začiatku rozpravy vystúpil pán Matovič, ktorý spomínal, ako dopadla podpora obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla za prvej vlády SMER-u a kto z toho profitoval. Spomenul meno pána Brhela. Ja by som možnože ešte dodal mená ako pán Malatinský alebo Lazar. Títo páni takisto mali nejaké podiely alebo teda nejakým spôsobom sa podieľali na vlastníctve fotovoltických elektrární. Ale pokiaľ viem, týchto sa už stihli dávno výhodne zbaviť. A preto sa pýtam, je až teraz konečne čas na reformy systému podpory obnoviteľných zdrojov?
V minulosti tu už nejaké pokusy o nejakú reformu boli. Spomínal som G-komponent, teda poplatok za pripojenie výrobcov do sústavy. Ale minulý rok to bolo odobratie podpory niektorým výrobcom v roku 2015. Aj G-komponent, aj toto odobratie podpory sú predmetom podania na Ústavnom súde, ale takisto aj konania zo strany Európskej komisie. Nespochybňujem potrebu tejto reformy. Určite je nevyhnutná, ale chcel by som poprosiť vládu, aby neobišla širokú diskusiu s odbornou verejnosťou a aby zabezpečila, aby ďalší zákon z tejto oblasti a vlastne celkovo z oblasti energetiky neskončil opäť na Ústavnom súde.
Skončím tam, kde som začal. Ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, nastupujúca vláda chce byť vládou kontinuity a pokroku. Zaznelo to tu už viackrát, viacerí to kritizovali. Personálna kontinuita, ako som povedal na začiatku, je z môjho pohľadu zlá. Minimálne v prípade niektorých ministrov. No a čo sa týka pokroku, ktorý mal ukázať v programovom vyhlásení vlády, tak ten tam nebol iba, ten tam bol žiaden alebo iba naozaj v náznakoch. Napriek tomu si myslím, že programové vyhlásenie vlády má pár svetlých okamžikov, a to aj v tej energetike. No ale na základe skúseností z minulosti s politikou strany SMER, ktorá navyše na ministerstve hospodárstva ako jedinom ministerstve neumožnila krížovú kontrolu, tak ako je to v prípade iných ministerstiev, to znamená, že štátnymi tajomníkmi sú opäť iba nominanti za stranu SMER, si dovolím iba zopakovať konštatovanie, ktoré sa dá prakticky aplikovať na celé programové vyhlásenie vlády. Never v ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky.
Ďakujem. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
21.4.2016 o 14:01 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Ďakujem, pani podpredsedníčka.
Veľa vás tu nie je, no ale tak odprezentujem si svoju časť.
Skončil som pri podpore ťažby domáceho uhlia, kde som sa venoval problematike, že táto vec síce v programovom vyhlásení vlády nie je nikde zadefinovaná, nikde sa jej, nikde tomu miesto venované nie je. Avšak, ako nám pán minister na výbore stihol oznámiť, s tým robiť nič neplánujú. A keďže s tým nič robiť neplánujú, tak je to v rozpore s viacerými inými ustanoveniami programového vyhlásenia.
Budem pokračovať ďalšou vetou, ďalšou citáciou, kedy sa hovorí v programovom vyhlásení vlády, že v rámci zdrojovej základne bude kladený dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie, nízkouhlíkových technológií, ako sú obnoviteľné zdroje energie a jadrová energia. Tu by som ja dal dôraz práve na tie obnoviteľné zdroje. A ja sa pýtam, čo sa udeje s G-komponentom.
Pre tých, ktorí nevedia, čo je G-komponent, čo bude asi väčšina, je to poplatok za pripojenie výrobcov do sústavy. Je to poplatok, ktorý ako obnoviteľné zdroje, tak aj tradičných výrobcov elektriny likviduje. Tento bol zavedený k 1. 1. 2014, a to svojvoľne regulačným úradom. Tento poplatok tak isto nie je nikde riešený. Je zavedený vo výške v rozpore so smernicou Európskej komisie, je proti nemu vedené konanie na Ústavnom súde, ale je predmetom zdvihnutého prstu vo forme EÚ pivotu, ktorým Európska komisia začala riešiť Slovenskú republiku minulý mesiac. Poplatok za pripojenie poškodzuje aj iných domácich výrobcov, ktorí predávajú elektrinu na spoločnom trhu s inými krajinami, kde G-komponent zavedený nemajú.
Čakal som, akú odpoveď nám dá na výbore k tejto problematike pán minister. A odpoveď bola, že toto je záležitosť nezávislého Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a ministerstvo do tohto zasiahnuť nemôže, a teda preto to ani nedávali do programového vyhlásenia. A práve to slovíčko "nezávislý Úrad pre reguláciu sieťových odvetví" je aj v samotnom programe pre mňa takým highlightom.
Odcitujem jednu vetu: "Vláda považuje dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií za dôležitú súčasť energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a jeden z nástrojov podporujúcich rozvoj hospodárstva, konkurencieschopnosť priemyslu a kvalitný život domácností. Z uvedených dôvodov bude vláda v súlade s právom Európskej únie a Slovenskej republiky vytvárať podmienky pre nezávislosť regulačného úradu (pozn. red.: správne má byť "orgánu") pri plnení jeho úloh." Ešte raz, vláda bude vytvárať podmienky pre nezávislosť. Ja sa pýtam, máme to brať tak, že je to konečne priznanie, že doteraz sme regulátora nezávislého jednoducho nemali? Keďže až teraz mu ideme vytvárať podmienky na jeho nezávislosť?
Strana Sloboda a Solidarita Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, respektíve jeho predsedu pána Holjenčíka považuje za Harabina slovenskej energetiky. Tak isto kvôli tomu, že ho považujeme za závislého alebo teda jeho konanie považujeme za závislé od pokynu vlády, dávali sme návrh pánovi prezidentovi, aby ho z jeho postu odvolal. Žiaľ, pán prezident nám odkázal, že zo zákona – toho istého zákona, zákona o regulácii v sieťových odvetviach, ktorý si pán Jozef Holjenčík v roku 2012 sám napísal –, nám odkázal, že tak môže urobiť iba na návrh vlády. Teda tej istej vlády, od ktorej pokynov je pán Holjenčík závislý, respektíve, ako sme sa dozvedeli z programového vyhlásenia vlády, bude konečne nezávislý.
ÚRSO bude ale zrejme do toho času za svoju netransparentnú a nesystémovú politiku kritizované ako z domáceho energetického prostredia... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Mohla by som vás poprosiť, je nás tu veľmi málo a, pán poslanec Burian, môžete ísť telefonovať mimo sálu? Ďakujem.
Galek, Karol, poslanec NR SR
Ďakujem pekne.
Takže skončil som pri Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, ktorý je za netransparentnú a nesystémovú politiku kritizovaný ako z domáceho energetického prostredia, tak aj zo strany Európskej komisie, a to dlhodobo. V Slovenskej republike tak isto máme jedny z najvyšších cien v Európskej únii a trpia tým nielen domáci spotrebitelia, ale prehlbuje sa aj energetická chudoba. A tak isto náš priemysel je voči zahraničiu konkurencieneschopný.
Čo stihol za ten čas, odkedy sme tu mali 5. marca voľby, urobiť pán Holjenčík?
Týždeň po voľbách odvolal všetkých vedúcich odborov na úrade a do konca apríla má vymenovať nových. Či aj toto je v súlade s vytváraním podmienok pre jeho nezávislosť, je ťažké povedať. Ale čo tým asi môže sledovať? Do konca volebného obdobia mu zostávajú dva roky, prvé povolebné vyjadrenia zástupcov strán, ako je SIEŤ, ale aj MOST, na tému jeho osoby a úradu, ktorý vedie, mu zrejme spávať veľmi nedali. Po vzhliadnutí programového vyhlásenia vlády, ale aj koaličnej zmluvy možno konštatovať, že to, čo mu bude brať spánok, táto vláda určite nebude.
No a ďalej by som sa chcel povenovať jadrovej energetike, pretože aj tej boli venované niektoré state programového vyhlásenia vlády. Píše sa v nich, že vláda bude vytvárať podmienky pre dostavbu tretieho a štvrtého bloku Jadrovej elektrárne Mochovce. Momentálne máme rozpočet v Mochovciach navýšený na 4,6 miliardy, a teda pýtam sa, čo znamená vytváranie podmienok pre dostavbu. Má to znamenať ďalšie navyšovanie rozpočtu? Ale pre koho? Komu budeme navyšovať rozpočet? Spoločnosti Enel? No tak tej asi nie, pretože pán Fico im vyhlásil otvorenú vojnu, to asi ste zachytili. Týkalo sa to všelijakých tých policajných razií, kontrol z daňového úradu, z Najvyššieho kontrolného úradu.
V Mochovciach ale pracujú aj iné firmy, jedna z nich je napríklad firma ENSECO pána Práznovského, ktorý pôsobil ako poradca v prvej vláde pána Roberta Fica pre energetiku a ktorý vďaka prácam na Mochovciach mal tržby ročne od 40 do 80 miliónov ročne.
No a jadro; budem pokračovať. Máme tu v programe spomenutú analýzu možností ďalšieho postupu prípravy nového jadrového zdroja v lokalite Jaslovské Bohunice. Ja sa pýtam, načo nám bude ďalší jadrový zdroj, ak po dostavbe Mochoviec budeme čistým exportérom elektriny.
Dovolím si pár čísel. Minulý rok nám v bilancii chýbali 2 terawatthodiny. To bola elektrina, ktorú sme doviezli bilančne. Keď dostaviame Mochovce, čo by malo byť v podstate na budúci rok, keď bude pustený do plnej prevádzky minimálne ten tretí blok. Keď bude ale aj štvrtý, tak budú vyrábať 7 TWh. Čistá bilancia bude teda plus 5 TWh, ktoré budeme exportovať. Pri spotrebe 30 TWh, ktoré máme na Slovensku alebo mali sme v roku 2015, je to 16-percentná nadprodukcia. Pri cene energií na trhu, kedy sa táto pohybuje okolo 30 eur za MWh, je to čistá strata.
No a čo teda tie Bohunice a vlastne aj samotné Mochovce? Ako V dvojku, tak aj MO jedna, dva, nehovorím o trojke, štvorke, iba o tých starších, tu budú minimálne ešte ďalších 30 rokov. No a Bohunice, teda ten nový jadrový zdroj, ktorý si ideme analyzovať, tak tie už majú byť v plnej prevádzke o 13 rokov. Majú mať výkon dvakrát taký, ako je mochovecká trojka a štvorka. Ja sa teda pýtam, čo budeme 17 rokov robiť s prebytkom elektriny 19 TWh, teda takmer o dve tretiny viac, ako je spotreba.
No a možno k tej jadrovej energii ešte taká perlička na záver. Ideme plánovať dodávky elektriny tri desiatky rokov dopredu. Pre budúce generácie spotrebiteľov, z ktorých mnohí sa ešte len, mnohí sa ani len nenarodili, a to s technológiou z minulého storočia. Ja sa teda pýtam, či už tých predražených projektov do šuflíka nebolo dosť.
A vrátim sa ešte na záver k obnoviteľným zdrojom energie. Som sa im raz venoval, ale v programovom vyhlásení vlády tam boli zmienené na viacerých miestach. Na jednom mieste sa hovorí o tom, že vláda zreformuje systém podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla. Pri využívaní obnoviteľných zdrojov bude prioritou zabezpečiť nákladovú efektívnosť pri podpore týchto zdrojov s minimalizáciou vplyvov na koncové ceny energií.
Na začiatku rozpravy vystúpil pán Matovič, ktorý spomínal, ako dopadla podpora obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny a tepla za prvej vlády SMER-u a kto z toho profitoval. Spomenul meno pána Brhela. Ja by som možnože ešte dodal mená ako pán Malatinský alebo Lazar. Títo páni takisto mali nejaké podiely alebo teda nejakým spôsobom sa podieľali na vlastníctve fotovoltických elektrární. Ale pokiaľ viem, týchto sa už stihli dávno výhodne zbaviť. A preto sa pýtam, je až teraz konečne čas na reformy systému podpory obnoviteľných zdrojov?
V minulosti tu už nejaké pokusy o nejakú reformu boli. Spomínal som G-komponent, teda poplatok za pripojenie výrobcov do sústavy. Ale minulý rok to bolo odobratie podpory niektorým výrobcom v roku 2015. Aj G-komponent, aj toto odobratie podpory sú predmetom podania na Ústavnom súde, ale takisto aj konania zo strany Európskej komisie. Nespochybňujem potrebu tejto reformy. Určite je nevyhnutná, ale chcel by som poprosiť vládu, aby neobišla širokú diskusiu s odbornou verejnosťou a aby zabezpečila, aby ďalší zákon z tejto oblasti a vlastne celkovo z oblasti energetiky neskončil opäť na Ústavnom súde.
Skončím tam, kde som začal. Ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, nastupujúca vláda chce byť vládou kontinuity a pokroku. Zaznelo to tu už viackrát, viacerí to kritizovali. Personálna kontinuita, ako som povedal na začiatku, je z môjho pohľadu zlá. Minimálne v prípade niektorých ministrov. No a čo sa týka pokroku, ktorý mal ukázať v programovom vyhlásení vlády, tak ten tam nebol iba, ten tam bol žiaden alebo iba naozaj v náznakoch. Napriek tomu si myslím, že programové vyhlásenie vlády má pár svetlých okamžikov, a to aj v tej energetike. No ale na základe skúseností z minulosti s politikou strany SMER, ktorá navyše na ministerstve hospodárstva ako jedinom ministerstve neumožnila krížovú kontrolu, tak ako je to v prípade iných ministerstiev, to znamená, že štátnymi tajomníkmi sú opäť iba nominanti za stranu SMER, si dovolím iba zopakovať konštatovanie, ktoré sa dá prakticky aplikovať na celé programové vyhlásenie vlády. Never v ušľachtilý motív činu, ak sa dá nájsť aj nízky.
Ďakujem. (Potlesk.)
Rozpracované
14:14
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:14
Peter OsuskýNo, všeobecne je jadrová energia niečo, čo u laikov – a tých je tu plná sála, aj keď je teraz prázdna – vzbudzuje také niečo ako úctu a odstup. Pravda ale je, že ešte aj u takýchto vecí, u terrawatthodín a podobne sa nakoniec dá veľmi často ten problém z pohľadu daňového poplatníka a občana republiky zredukovať na zdravý rozum a tiež na jeho peniaze. To znamená, že ak je tu reč o drahej energii a o žabe...
No, všeobecne je jadrová energia niečo, čo u laikov – a tých je tu plná sála, aj keď je teraz prázdna – vzbudzuje také niečo ako úctu a odstup. Pravda ale je, že ešte aj u takýchto vecí, u terrawatthodín a podobne sa nakoniec dá veľmi často ten problém z pohľadu daňového poplatníka a občana republiky zredukovať na zdravý rozum a tiež na jeho peniaze. To znamená, že ak je tu reč o drahej energii a o žabe na prameni, ktorou je šéf ÚRSO, a o jeho, dá sa povedať, celkom dobrej vízii istôt; aspoň niekto ich má; tak takéto vystúpenie odborníka je i pre mňa obohatením.
A rovnako je pre mňa obohatením; škoda, že nás tu bolo tak málo, z vládnucej koalície šesť, ktorá stojí za programovým vyhlásením vlády. Bolo to poučné v tom zmysle, že sa i laik ako ja, pretože pochopiteľne s voľbou na poslanca nikto nezíska rozum na všetko a kto si to myslí, je asi hlupák, ale v takomto prípade získame vhľad do obrovských investícií. A to kolega ešte nehovoril, čo mňa laika napadá, že potom je otázka uložení a nakladania s vyhoreným rádioaktívnym materiálom, na ktoré zaväzujeme, ako povedal pekne, nenarodené deti. A to je presne tá redukcia na zdravý rozum. Teda otázka je, komu to pomôže, kto z toho niečo má a či je toto to najlepšie vynakladanie obrovských peňazí v krajine, ktorá potrebuje mnoho iných vecí.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.4.2016 o 14:14 hod.
MUDr. CSc.
Peter Osuský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca.
No, všeobecne je jadrová energia niečo, čo u laikov – a tých je tu plná sála, aj keď je teraz prázdna – vzbudzuje také niečo ako úctu a odstup. Pravda ale je, že ešte aj u takýchto vecí, u terrawatthodín a podobne sa nakoniec dá veľmi často ten problém z pohľadu daňového poplatníka a občana republiky zredukovať na zdravý rozum a tiež na jeho peniaze. To znamená, že ak je tu reč o drahej energii a o žabe na prameni, ktorou je šéf ÚRSO, a o jeho, dá sa povedať, celkom dobrej vízii istôt; aspoň niekto ich má; tak takéto vystúpenie odborníka je i pre mňa obohatením.
A rovnako je pre mňa obohatením; škoda, že nás tu bolo tak málo, z vládnucej koalície šesť, ktorá stojí za programovým vyhlásením vlády. Bolo to poučné v tom zmysle, že sa i laik ako ja, pretože pochopiteľne s voľbou na poslanca nikto nezíska rozum na všetko a kto si to myslí, je asi hlupák, ale v takomto prípade získame vhľad do obrovských investícií. A to kolega ešte nehovoril, čo mňa laika napadá, že potom je otázka uložení a nakladania s vyhoreným rádioaktívnym materiálom, na ktoré zaväzujeme, ako povedal pekne, nenarodené deti. A to je presne tá redukcia na zdravý rozum. Teda otázka je, komu to pomôže, kto z toho niečo má a či je toto to najlepšie vynakladanie obrovských peňazí v krajine, ktorá potrebuje mnoho iných vecí.
Rozpracované
14:16
Vystúpenie v rozprave 14:16
Karol GalekĎakujem pekne, Peter. A možno iba, ty si spomenul jednu vec, že v sále je veľa ľudí, ktorí tú jadrovú energiu vnímajú iba ako laici, ale dovolím si ti oponovať. Je tu, práve naopak, veľmi veľa ľudí, hlavne zo strany SMER, ktorí tej jadrovej energii rozumejú a majú tam svoje záujmy. A možno aj preto je tak často tá jadrová energia a tak v jej prospech spomínaná v tom programovom vyhlásení. Ja nie som...
Ďakujem pekne, Peter. A možno iba, ty si spomenul jednu vec, že v sále je veľa ľudí, ktorí tú jadrovú energiu vnímajú iba ako laici, ale dovolím si ti oponovať. Je tu, práve naopak, veľmi veľa ľudí, hlavne zo strany SMER, ktorí tej jadrovej energii rozumejú a majú tam svoje záujmy. A možno aj preto je tak často tá jadrová energia a tak v jej prospech spomínaná v tom programovom vyhlásení. Ja nie som nejakým zásadným odporcom jadra, aj keď viem si predstaviť jej nahradenie inými, vhodnejšími zdrojmi, ale ja za tým všetkým vidím skorej nejaký finančný prospech určitých jednotlivcov, ktorých som aj vo svojom príspevku menoval.
Ďakujem.
Vystúpenie v rozprave
21.4.2016 o 14:16 hod.
RNDr. MSc.
Karol Galek
Videokanál poslanca
Dobre. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne, Peter. A možno iba, ty si spomenul jednu vec, že v sále je veľa ľudí, ktorí tú jadrovú energiu vnímajú iba ako laici, ale dovolím si ti oponovať. Je tu, práve naopak, veľmi veľa ľudí, hlavne zo strany SMER, ktorí tej jadrovej energii rozumejú a majú tam svoje záujmy. A možno aj preto je tak často tá jadrová energia a tak v jej prospech spomínaná v tom programovom vyhlásení. Ja nie som nejakým zásadným odporcom jadra, aj keď viem si predstaviť jej nahradenie inými, vhodnejšími zdrojmi, ale ja za tým všetkým vidím skorej nejaký finančný prospech určitých jednotlivcov, ktorých som aj vo svojom príspevku menoval.
Ďakujem.
Rozpracované
14:16
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:16
Lucia NicholsonováTak prejdeme k ďalšiemu pánovi poslancovi, a tým je pán poslanec Petrák. Nech sa páči, máte priestor.
Tak prejdeme k ďalšiemu pánovi poslancovi, a tým je pán poslanec Petrák. Nech sa páči, máte priestor.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.4.2016 o 14:16 hod.
Lucia Nicholsonová
Videokanál poslanca
Ďalším písomne prihláseným do rozpravy by mal byť pán poslanec Vašečka, ale ako vidím, tak sa nenachádza v sále, čím stráca... (Reakcia z pléna.) Dobre, veď to idem povedať, že stráca tým poradie, takže sa dostal úspešne na koniec prihlásených. Dobre.
Tak prejdeme k ďalšiemu pánovi poslancovi, a tým je pán poslanec Petrák. Nech sa páči, máte priestor.
Rozpracované
14:18
Vystúpenie v rozprave 14:18
Ľubomír PetrákVážený pán minister, jeden, druhý, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár slov k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je predmetom dnešného rokovania. Z úst opozície tu zaznieval rad aj súhlasných; čo som prekvapený, lebo je to politická debata, ale musím povedať, že politicky korektná debata, lebo zaznievajú aj súhlasné vyjadrenia; ale aj rad vyjadrení, ktoré sú...
Vážený pán minister, jeden, druhý, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár slov k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je predmetom dnešného rokovania. Z úst opozície tu zaznieval rad aj súhlasných; čo som prekvapený, lebo je to politická debata, ale musím povedať, že politicky korektná debata, lebo zaznievajú aj súhlasné vyjadrenia; ale aj rad vyjadrení, ktoré sú nesúhlasné a spochybňujú mnohé veci.
To, čo som si ja z toho doterajšieho priebehu odniesol najviac, je, programové vyhlásenie vlády je slohové cvičenie, chýba vízia, niektorým chýbajú konkrétne kroky. No, dámy a páni, ale ak sa zamyslíme nad tým, ako naformulovať víziu, tak vízia sa dá opätovne naformulovať len slohovým cvičením, ktoré možno bude stručné, možno bude obšírnejšie, ale v každom prípade bude slohové cvičenie.
Programové vyhlásenie vlády je súbor krokov, ktoré chce vláda uskutočniť v najbližších štyroch rokoch, ktoré môže obsahovať v sebe aj víziu, ale myslím si, že nemalo by to byť iba o vízii. Sme svedkami za posledné desaťročia, minimálne dve desaťročia, svedkami toho, že víziu je v zásade schopný naformulovať takmer každý, lebo sa týka ďalšieho časového úseku. Ale pokiaľ ide o navrhnutie efektívnych krokov, ktoré by viedli k cieľu, tam sa jednak líšime a tam jednak pri formulácii zlyhávame a v každom prípade realizácia je v drvivej väčšine už len snom.
Takže niečo z programového vyhlásenia vlády: Vláda sformuluje do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať desaťročný výhľad. To je ten krok, po ktorom voláte, to je tá vízia, a to je to, čo sme nechceli dať do programového vyhlásenia vlády ako jediní, ktorí tu máme patent na rozum, lebo sme boli schopní zostaviť vládnu koalíciu, ale už v predvolebnom období na mimoriadnom zasadnutí tohto parlamentu sme formulovali záver, že pri vypracovaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania chceme, aby sa zúčastnili všetky politické strany, tie, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, ale aj tie, ktoré sú súčasťou opozície, aby takýto dokument nebol dokumentom na štyri roky, ale predovšetkým chceme, aby sa tvorby tohto dokumentu zúčastnili tí, ktorých sa to najviac týka, to znamená predstavitelia stavovských organizácií, učitelia, zástupcovia rodičov, ktorí obhajujú záujmy detí. A toto je, myslím, správny prístup, ktorý je potrebné akceptovať aj vykonať.
Na druhom zasadnutí výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport sme debatovali o týchto krokoch aj s pánom ministrom školstva Plavčanom a prijali sme zatiaľ džentlmenskú dohodu, lebo sme povedali, že nie je potrebné ju pretaviť do uznesenia výboru, že výbor bude priebežne informovaný o výsledku postupu pri spracovávaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, že členovia výboru tak ako za opozíciu, tak aj za koalíciu budú mať právo sa zúčastňovať na formulovaní národného programu a závery, ktoré tam budú prijaté, sa budú v maximálnej možnej miere snažiť o konsenzus medzi všetkými zúčastnenými stranami.
Zaznievalo tu, že o akej kontinuite je potrebné hovoriť. No, dámy a páni, v prípade školstva je s istotou potrebné hovoriť o kontinuite a je to aj obsahom programového vyhlásenia, že návrh národného programu bude vychádzať zo správy o stave školstva, ktorú Národná rada prerokovala v roku 2013.
Zaznamenal som tu predovšetkým z úst kolegov, ktorí sú tu prvýkrát, že je potrebné urobiť opätovnú analýzu a že je potrebné znovu sa hlbšie oboznámiť s problematikou školstva. Ja vnímam správu o stave školstva ako dokument, ktorý sa pripravoval takmer dva roky. Dokument, ktorý sa viac ako pol roka diskutoval na odbornej verejnosti a ktorý považujem ja osobne za konsenzus odbornej verejnosti s vtedajšou vládnou garnitúrou strany SMER - sociálna demokracia. Tým, že budeme vychádzať z tohto dokumentu a budeme ho aktualizovať, myslím si, že sa vyhneme zbytočným siahodlhým rozhovorom o tom, aké sú potrebné ďalšie analýzy. Stačí nám doplniť tabuľky za dva alebo tri roky a sme tam, kde potrebujeme byť, a nie jalovo (rečník naznačil úvodzovky), a možno aj bez tých úvodzoviek, ďalšie dva roky rozprávať o tom, čo potrebujeme ešte zanalyzovať.
Navrhované riešenia predovšetkým pre regionálne školstvo; alebo poviem to ešte trošku inak, kde vnímam aké potreby. Môžeme hovoriť o originálnych kompetenciách a predovšetkým v predprimárnom vzdelávaní a keď si pozrieme všetky analýzy, tak ja v predprimárnom vzdelávaní vnímam iba jeden problém, a to sú nedostatočné kapacity. Ambícia, aby na konci tohto volebného obdobia boli zaškolené v materských školách všetky deti vo veku od štyroch rokov, je, myslím, ambícia, ktorá je zmysluplná, je potrebná a ja si dovolím tvrdiť, že v prípade marginalizovaných skupín, vylúčených skupín je potrebné, aby sme sa snažili dostať do predškolských zariadení deti už od tretieho roku života, tak aby tieto deti získali základné návyky, ktoré sú nevyhnutné pre život v civilizovanej spoločnosti.
Trošku komplikovanejšia situácia je v regionálnom školstve, lebo v regionálnom školstve je tých problémov nazhromaždených trošku viac. To, čo tu zaznieva naprieč politickým spektrom, naprieč odbornou verejnosťou, ale aj s podporou verejnosti, rodičov, je nedostatok financií v školstve. Nikto z nás nespochybňuje, že školstvo je v súčasnosti podfinancované, nikto z nás nespochybňuje, že je potrebné dvíhať platy učiteľov ako prostriedok pre ich motiváciu, ako prostriedok pre zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania. Na ten záver vety – ako prostriedok na zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania – dávam ja osobne ťažisko. A tu by sme sa mohli začať možno baviť odborne bez nejakých emócií, kde máme problémy v tejto oblasti.
Ak by sme si zobrali analýzy, ktoré vychádzajú z rôznych meraní kvality vzdelávania, hovorí sa predovšetkým o PISA, ktorá sa týka žiakov 9. ročníka, ale môžme hovoriť aj o testovaní v 4. ročníku; nebudem ukazovať grafy, aj keď ich tu mám všetky pripravené; tak by sme zistili, že problémy na 1. stupni v zásade nemáme. Na 1. stupni máme buď stabilnú alebo mierne stúpajúcu úroveň vzdelávania a tie problémy nám nastávajú na 2. stupni základných škôl, kde zase objektívne treba povedať, ak budeme hodnotiť roky 2003, ´6, ´9 a ´12, tak medzi tretím a šiestym došlo k poklesu kvality vzdelávania, v deviatom kvalita vyšla a v dvanástom kvalita klesla, z pätnásteho roku výsledky nemáme. To znamená, je tam nejaká sínusovka, ktorá nie je žiadnou katastrofou, a preto ak niektorí z vás hovoria, že slovenské vzdelávanie, slovenské základné školy sú jednou veľkou katastrofou, ja osobne si to nemyslím, a v tých podmienkach, v ktorých pracujú slovenskí učitelia, vykonávajú špičkovú prácu a je im za to treba s úctou poďakovať.
Preto, aby to nebolo len pri poďakovaní, musíme pristúpiť aj k zvyšovaniu platov. Zvyšovanie platov bolo zadefinované v programovom vyhlásení vlády ako šesťpercentné zvýšenie od 1. 9. 2016 a od 1. 1. 2018 každý rok o 6 percent. Treba povedať, že z úst politikov, vrcholových politikov, zaznelo, že toto je minimálne zvyšovanie, ktoré je garantované, a že v prípade ďalších systémových zmien, ktoré školstvo bezpochyby potrebuje, môžu pribudnúť aj ďalšie zdroje.
Ale to, čo sa už zamlčuje alebo tak nejako veľmi, veľmi potichu vyplýva z tejto debaty, je to, že od 1. 1. 2016 boli platy zvýšené o 4 %, od 1. 9. sa zvyšujú o ďalších 6 %, to znamená, v roku 2016 bude zvýšenie predstavovať v tarifách 10 percent. Ak k tomu pripočítame všetky nadväzné príplatky, ktoré súvisia s tarifnými platmi, tak to reálne zvýšenie platov ku koncu roku 2016 by oproti roku 2015 mohlo predstavovať niekde okolo 12 % zvýšenia platov. Čiže ak hovoríme o tom, že je to málo, tak pomenujme celé číslo. Celé číslo je ku koncu roku 2016 10 %, s príplatkami zhruba 12 percent. A to už je číslo, myslím, že ktoré nie je žiadnou katastrofou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Pán poslanec Viskupič, môžem vás poprosiť, netelefonujte v sále. Už som prosila aj pána poslanca Buriana. Ďakujem pekne.
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
A to je číslo, ktoré nepovažujem za žiadnu katastrofu. To je číslo, ktoré je serióznym podkladom pre to, aby sme nemuseli veci riešiť na uliciach, ale aby sme zasadli za rokovací stôl a hľadali spoločné východiská.
Ďalšie veci, ktoré boli veľmi jednoznačne pomenovávané, je kreditový systém v kontinuálnom vzdelávaní učiteľov. Dámy a páni, tí, ktorí sú kritikmi kreditového systému, ja s nimi plne súhlasím. Absolútne s nimi súhlasím a dlhšie obdobie hovorím, že poďme oddeliť kreditový systém alebo poďme zmeniť kreditový systém, ktorý v tejto forme, v akej sa dnes prevádzkuje, nie je dobrým riešením a je potrebné, aby sme ho menili. Ale zase objektívne jednou vetou treba povedať, v predchádzajúcom období sme na rokovaniach so sociálnymi partnermi túto otázku otvorili niekoľkokrát a vždy bola zamietnutá, že tadiaľto cesta nevedie, lebo kreditové príplatky sú súčasťou platov a v prípade, že sa siahne na kredity, tak v tom prípade siahame na platy pedagógov.
Ja osobne si myslím, že takáto interpretácia zo strany sociálnych partnerov je scestná a jednoducho pre ďalšie obdobie je jednoznačne potrebné oddeliť kreditový systém od výšky mzdy. Je absolútne nevyhnutné oddeliť. Zadefinujme si nevyhnutné predpoklady pre výkon učiteľského povolania. Tak ako v každom inom povolaní majú e-learningy, ako majú ďalšie vzdelávanie, ako sa potrebujú pripravovať na výkon svojho povolania ako predpoklad, základný predpoklad, aby toto povolanie mohli vykonávať. A učitelia sú tí, ktorí by mali byť na vlne doby, na tepe doby z hľadiska kvality informácií, ktoré jednak majú a jednak predávajú tým, ktorých vychovávajú, tak nemôže to byť spojené, že ak absolvujem jeden kurz raz za sedem rokov, tak tým pádom som splnil svoje povinnosti. Ak v dnešnej dobe updatujeme softvér v mobilnom telefóne možno štyrikrát za rok, tak nemôžme raz za sedem rokov získať nejaký kredit, o ktorý sa budeme opierať ako o barličku, že toto je prostriedok pre zvyšovanie môjho platu. Nájdime mechanizmy, ktoré budú ohodnocovať prácu učiteľa, kvalitnú prácu učiteľa, ale nepoužívajme takéto barličky.
Poďme k tomu, ako by to mohlo vyzerať. Je to model financovania. V predchádzajúcom volebnom období sme pripravovali takmer dva roky nový zákon o financovaní regionálneho školstva, ktorý z väčšej časti je hotový, ktorý hovoril o kombinácii normatívu na žiaka, normatívu na triedu a ktorý by mal svojím spôsobom zohľadňovať aj kvalitu prírastku úrovne vzdelávania, ktorá sa v danom školskom roku dosiahla. Myslím si, že toto je cesta správnym smerom. Treba to dotiahnuť.
Možno oprávnene od vás zaznie, a prečo ste to nezaviedli do života? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Testovali sme to na zhruba 1 300 školách, ktorá bola vzorka z výkazov, a objavili sme tam neuveriteľné rozdiely. Ak si niekto myslí, že školy dnes vykazujú štatistické údaje, ktoré sú predmetom štatistických zisťovaní či už ministerstva školstva, alebo iných organizácií, tak aby sa dalo o ne v každom prípade, vždy objektívne oprieť, tak sa veľmi mýli. Významná časť týchto údajov je robená tak, ako to v danej chvíli vyhovuje. Niektoré štatistické zisťovania sa robia na poslednú chvíľu len preto, aby boli odovzdané. A kým sa hĺbkovo nekontrolujú aj vzájomné väzby, tak na tie problémy jednoducho neprídete.
Dospeli sme k názoru, že je potrebné získať iný nástroj pre porovnávanie a tým nástrojom je rezortný informačný systém, ktorý v prípade, že bude naplnený objektívnymi dátami, bude schopný na dennej báze vykazovať výsledky a na základe toho sa bude dať nastaviť model financovania tak, aby žiadna zo škôl nebola ukrivdená alebo nebolo jej ubrané pri rovnakom výsledku výchovy, vzdelávania a pri rovnakom objeme činností. Ale zase na druhej strane bude ubrané tým, ktorí podvádzajú, a bude pridané tým, ktorí si to zaslúžia, lebo vykazujú vyššiu kvalitu ako tí ostatní. A to si myslím, že je prístup jednoznačne správny.
Veľmi často sa tu rozprávalo o otázkach, uvoľnime ruky pedagógom, uvoľnime ruky riaditeľom, uvoľnime priestor pre rôzne modely vzdelávania, lebo dnešné modely vzdelávania sú v zásade skostnatelým systémom Márie Terézie, ak by som použil slová pána poslanca Poliačika z jednej konferencie, ktorej sme sa zúčastnili. Nechcem to použiť ako v pejoratívnom slova zmysle, len chcem poukázať na to, že ak je náš pohľad takýto jednostranný, tak svojím spôsobom hovoríme možno o 80, 90 percent pedagógov, ktorí vysoko kvalitne vykonávajú svoju prácu a nedá sa povedať, že by ich výsledky boli zlé.
A nadviažem v tomto istom kontexte na vyjadrenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že napriek tomu, že študoval a vzdelával sa v komunistickom režime alebo v komunistickom systéme, ktorý z jeho úst určite nikdy nebude hodnotený dobre, že rád si spomína na svojich skvelých pedagógov, ktorí týmto spôsobom a týmto systémom mu odovzdali dostatok vedomostí a s láskou si na nich spomína aj po 50 rokoch. A toto si myslím, že treba jednoznačne oddeliť. Možno aj v systémoch alebo v období, ktorý môže byť hodnotený rozporuplne, je veľká časť toho, ako sú odovzdávané poznatky, závislá od toho, kto ich odovzdáva a akým spôsobom ich odovzdáva. Takže tu je prvá poznámka.
Druhá poznámka, uvoľnime ruky učiteľom a zväčšime priestor pre slobodnú voľbu obsahu vyučovania. Viete, ja tu mám jednu veľkú dilemu, ktorá je vnútornou dilemou. Kde je tá krehká hranica, nazvime to, medzi anarchiou a demokraciou? Lebo v zásade aj anarchia, aj demokracia dávajú ľuďom určitú mieru voľnosti, ale jedna znamená dezorganizovanú spoločnosť a druhá znamená organizovanú spoločnosť, ktorá môže efektívne ísť k cieľu. Kde je tá krehká hranica v tomto prípade? A znovu si pomôžem kolegami, a nechcem sa v tomto prípade dotknúť, vidím tu pána kolegu Mizíka zo školského výboru a použijem príklad strany pána Kotlebu. Dnes som tu počul rad kontroverzných vyjadrení jednej strany na druhú a spýtam sa: Ak odviažeme úplne ruky pedagógom, riaditeľom škôl, ktorí budú môcť si formulovať obsah svojho vzdelávania, a vieme my, aký bude obsah vzdelávania potom v niektorých krajoch, o ktorých vy máte pochybnosti, možno aj viacerí z nás majú pochybnosti, ako by to teoreticky mohlo skončiť?
Myslím si, že tadiaľto cesta nevedie, úplnou voľnosťou, ale treba sa dohodnúť, kde je tá krehká hranica medzi anarchiou a demokraciou. A skúsme si ju zadefinovať a skúsme využiť obdobie prípravy národného programu vzdelávania na to, aby sme si túto krehkú hranicu zadefinovali a potom sa jej snažili držať.
Zabezpečenie učebnicami, ďalší problém, ktorý tu ako výrazne v predchádzajúcich obdobiach bol prezentovaný. A myslím si, že aj pán kolega Žarnay vo svojom vystúpení hovoril, že zefektívnenie výberu učebníc vrátane verejných licencií, že už to tu malo byť a že proste je to problém. Ale myslím si, že je to cesta správnym smerom. Myslím, že minulý rok som ja podával pozmeňujúci návrh v spolupráci s ministerstvom školstva, kde sme kvázi robili pilotný projekt, ktorým sa umožnilo vyberať si z učebníc anglického jazyka. Je to model, ktorý je otestovaný, vyčlenený objem finančných prostriedkov, viacero učebníc, ktorých obsah je schválený; zdôrazním, dám do veľkých úvodzoviek, podčiarknem, červeno zvýrazním; obsah ktorých je schválený a akceptovaný ako vhodný pre výchovu a vzdelávanie, a nech si školy nakupujú a vyberajú z týchto učebníc.
Zníženie modernizačného dlhu. Zníženie modernizačného dlhu je vec, ku ktorej sa zaväzuje táto vláda v programovom vyhlásení vlády. Pre mnohých je to niečo, čo sa dobre kritizuje, keď povedia, že máme v rukách 20-ročné skúmavky a 30-ročné horáky. V zásade máte pravdu, ale zase treba si povedať absolútnu pravdu, ako aj k modernizačnému dlhu došlo.
V rokoch 2002/2003 keď prichádzalo k decentralizácii verejnej správy, k presunu kompetencií na obce a mestá, obce a mestá preberali regionálne školstvo mnohokrát v katastrofálnom stave, pokiaľ ide o stav budov, o stav vybavenia, zatekajúce strechy. V 21. storočí bolo niekoľko desiatok škôl; a prepáčte mi za slovo latríny, ale je to slovo, ktoré je pravdivé. Niekoľko desiatok málotriednych škôl malo ako jedinú formu pre vykonávanie biologických potrieb latríny. V takomto stave preberala samospráva od štátu školy. Medzitým sa s týmto stavom musela vysporiadať a vysporiadala sa so cťou a dnes nemôžme hovoriť o tom, že by sme v takomto stave mali školy. Máme ich lepšie vybavené, máme ich horšie vybavené, ale máme ich dobre vybavené. Ak posudzujeme, tak len 15 % škôl je takých, ktoré má nedostatočné vybavenie pre to, aby mohol byť výchovno-vzdelávací proces úplne úspešný a hodnotený, že je na 100 % zabezpečený. Iba 15 %. A ja som to už vo viacerých reláciách povedal, ale v prípade regionálneho školstva využívanie týchto zariadení je na výrazne nižšej úrovni, zhruba tretinovej.
Takže ak sa vrátim k modernizačnému dlhu, jednoducho urobil sa tu obrovský kus roboty a treba ho dotiahnuť. Ale treba si zadefinovať jednak priority, ale treba si zadefinovať aj zdroje. Priority, a o tom sa znova vyhádajme pri tvorbe Národného projektu vzdelávania, ako bude zadefinovaný základný systém, ktorý bude zabezpečovať povinnú školskú dochádzku, čiže plošné rozloženie škôl, ktoré budú zabezpečovať povinnú školskú dochádzku, ktoré budú prioritne vybavované, ktoré budú vybavované tak, aby v každom prípade boli funkčné a mali kapacity aj pre prevzatie detí v prípade, že dôjde ku kolapsu niektorej inej školy.
A potom si povedzme, že tu bude musieť byť niekoľko desiatok, možno stoviek škôl, ktoré nebudú zaradené v tejto prvej kategórii a ktoré prídu na vybavovanie v druhom rade. Zadefinujme si aj to, že časť z týchto škôl sa nachádza na územiach, ktoré sú oprávnené čerpať prostriedky z eurofondov, a povedzme si, že prostriedky z eurofondov sú najlacnejšie peniaze pre štátny rozpočet Slovenskej republiky, a vybavme tieto školy z eurofondov, zabezpečme ich obnovu z eurofondov a pre tie, ktoré nemôžme zabezpečiť z eurofondov, zabezpečme zo štátneho rozpočtu. Je to úplne kompatibilné.
Na všetky tieto prostriedky bolo vymedzené, alebo na všetky tieto účely bolo vymedzené v tomto volebnom období 2 miliardy eur. Myslím, že pani kolegyňa Remišová sa pýtala, aké sú prostriedky z Európskej únie. Operačný program Vzdelávanie je 458 miliónov eur na celé obdobie, celé programové obdobie. Čiže ak by sme povedali, že z tohto programového obdobia sa vyčerpá polovička, aj keď už sme dva roky po začiatku a ten nábeh zo začiatku je vždy pomalší, čo ja si dovolím tvrdiť, že ak budeme na konci tohto obdobia mať čerpanie na úrovni 40 %, tak môžme povedať, že sme boli úspešní, tak tam máte odpoveď, koľko z toho pôjde z eurofondov. Efektívnosť vynakladania je tým pádom daná a je daný aj rozumný systém, ktorý dáva logiku.
Zber dát, administratívna záťaž. Bol prijatý v predchádzajúcom období rad opatrení, ktoré znamenali znižovanie administratívnej záťaže. Ja som rád, že pán minister a tím na ministerstve školstva dali do tohto programového vyhlásenia ďalšie tézy, ktoré hovoria o ďalšom znižovaní administratívnej záťaže. Ale ja chcem povedať jednu vec, ja som za zjednodušenie zberu dát, lebo administratívna záťaž znamená predovšetkým to, že zber dát je komplikovaný, časovo náročný, relatívne obsiahly, ale z hľadiska toho je potrebné vykonať optimalizáciu potrebných údajov, odstrániť duplicity, triplicity pri zbere dát z rôznych formulárov, zaviesť jednotný systém, ktorý bude napojený na rezortný informačný systém a bude elektronicky prepojený s informačnými systémami, ktoré majú školy, a odosielanie dát sa v tom prípade a pokiaľ bude dôkladne vedená evidencia škôl, tak ako má byť podľa zákona, bude dať robiť každomesačne stlačením jedného tlačítka. To znamená, nemusí dôjsť k výraznému obmedzeniu dát, ktoré sa zberajú, dát, ktoré slúžia na efektívne riadenie školstva, ale dôjde k výraznej úspore času na to, aby sme nezaťažovali učiteľov a administratívnych pracovníkov.
Stredné školstvo. Stredné školstvo je jeden špeciálny problém, ktorý sa predovšetkým v poslednom období zredukoval na také dva, aspoň ja vnímam dva menšie problémy. Gymnáziá, v tom obsahu 8-ročné gymnáziá, a stredné odborné školstvo a v tom obsahu duálne vzdelávanie.
Rozsah gymnázií, myslím si, že je primeraný, rozsah 8-ročných gymnázií v zásade v siedmich krajoch, okrem Bratislavského kraja, kopíruje odporúčanú 5-percentnú hranicu, ktorú by mali tvoriť nadaní a talentovaní žiaci. Jedine v Bratislavskom kraji je ten pomer výrazne väčší, a to z dôvodu toho, lebo opätovne vzhľadom na lobing Bratislavčanov sa nám nepodarilo nikdy zmysluplne vysporiadať s týmto problémom. Otázka znie, či v Bratislavskom kraji je výrazne viacej nadaných a talentovaných žiakov, ako je to v iných krajoch, alebo to je len v tomto prípade pohodlnosť, istota, vôľa rodičov mať skôr zabezpečené dieťa, že bude absolvovať plnohodnotné stredoškolské vzdelávanie a v prípade, že mi to nevyjde vo štvrtom ročníku pri prechode na 8-ročné gymnázium, tak mi to vyjde po ukončení 9. ročníka. Tu si odpovedzme na túto otázku a bavme sa o tom aj so zástupcami gymnázií, bavme sa o tom s odbornou verejnosťou, ale tento problém, si myslím, ak v siedmich krajoch je iný, ako je v Bratislavskom kraji, tak asi ten problém nie je úplne plošný, ale ten problém si treba vydiskutovať medzi zbytkom Slovenska a Bratislavou.
Duálne vzdelávanie, pán kolega Gröhling, ktorý sa venoval vo svojom vystúpení duálnemu vzdelávaniu. S mnohými vecami, ktoré ste povedali, sa ja stotožňujem, lebo ako má to logiku, ale treba si povedať, že sú tu veci, ktoré boli z vašej strany, zo strany opozície dosť ostro kritizované, a to je predovšetkým prístup malého, stredného podnikania k duálnemu vzdelávaniu.
Ale postavme si úplne logickú otázku: Keď sme zavádzali duálne vzdelávanie, na kom sme to mohli postaviť? Mohli sme to postaviť na malých a stredných podnikateľoch, ktorí majú po prvé nedostatok zdrojov, po druhé neexistujú profesné komory, ako je to v Rakúsku, v Nemecku, v niektorých iných štátoch, kde je povinné členstvo a z týchto zdrojov sú hradené aj prostriedky pre duálne vzdelávanie alebo pre certifikáciu vzdelávacích zariadení a podobne? Alebo sme to mohli postaviť na tom, čo je dostatočne finančne silné, dostatočne materiálne vybavené a schopné a ochotné poskytovať súčinnosť, to znamená veľké podniky za účinnej podpory zahraničia, v tomto prípade Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, za čo partnerom, predovšetkým veľvyslanectvám na Slovensku aj touto cestou chcem poďakovať. Odpoveď je jednoznačná, iba na tomto druhom spôsobe sa to dalo postaviť.
Ale zoberme si znovu slovenské reálie. Slovenské reálie skončili na tom, že či budú certifikovať vzdelávacie zariadenia naše zväzy, združenia v podobe asociácie, alebo či to bude robiť štát možno v podobe štátneho inštitútu odborného vzdelávania alebo niekoho iného. Ak to inak poviem, je to Republiková únia zamestnávateľov, asociácia zamestnávateľov, ktorá predstavovala jeden systém, Klub 500, ktorý hovoril o druhom systéme. Ak budeme hovoriť, ako to funguje v zahraničí, tak zamestnávateľské združenia. Ak budeme hovoriť o slovenskej realite a čo by bolo v zásade možno jednoduchšie, ja osobne som viac naklonený tomu, že by to mohlo fungovať aj v podobe návrhu, ktorý prednášal Klub 500. Ale v obidvoch prípadoch je tu jeden zaujímavý fenomén.
V prípade, že sa zamestnávatelia výraznou mierou podieľajú na financovaní nákladov duálneho vzdelávania v zahraničí sami, z vlastných prostriedkov, lebo si vychovávajú pracovnú silu pre seba a vychovávajú si ju na zmluvnom základe s tým, že im odpracujú určité obdobie, aká je slovenská realita? Slovenská realita je a jedna strana aj druhá strana je s natrčenou rukou a hovorí: Štát daj! V obidvoch prípadoch hovorí: Štát daj! Tí istí podnikatelia, ktorí sú veľké nadnárodné spoločnosti a doma financujú vzdelávanie, vedu, výskum a ďalšie doplnkové činnosti, ktoré posúvajú spoločnosť dopredu; a možno to poviem expresívne, ale poviem to; v niektorých prípadoch, a nie je ich málo, odlievajú finančne prostriedky zo zisku vytvoreného na Slovensku do materských krajín, kde v materských krajinách financujú z týchto prostriedkov vzdelávanie, ale na Slovensku sú s natrčenou rukou, štát daj, lebo my máme nedostatok pracovnej sily, ktorá je kvalifikovaná a my ju potrebujeme.
Aj tu apelujem na všetkých, aby sa zmenil pohľad aj na duálne vzdelávanie a jeho finančné zabezpečenie, lebo aj takáto je pravda.
Vysoké školstvo. Vysoké školstvo má rad problémov a všetci sa asi zhodneme na tom, že najväčším problémom vysokého školstva je vysoký počet fakúlt, ktoré nie vždy poskytujú dostatočne kvalitné vzdelávanie. Stretol som sa s rôznymi analýzami a myslím si, že v tomto je takým lídrom, v týchto analýzach, pán exminister Jurzyca, ktorému z analýz vychádza, a má pravdu, že najmenší podiel nezamestnaných absolventov zo všetkých škôl tvoria vysokoškoláci. Je to pravda, len ak by sme si spätne hodnotili, že ktorí, na akých pracovných pozíciách sú títo vysokoškoláci, tak zistíme, že mnohokrát na stredoškolských pozíciách a častokrát aj na pozíciách, ktoré vôbec nezodpovedajú ani stredoškolskému vzdelaniu. A tu si musíme klásť otázku, aká je efektívnosť takéhoto vzdelávania. Ide nám v tomto prípade aj počtom vysokých škôl iba o predĺženie detstva našich detí alebo nám ide o to, aby získali kvalifikáciu, ktorá je ich odbornou výbavou do budúceho života, aby sa mohli aj odborne presadiť vo svojej profesii?
Cieľom aj k tomuto je rad opatrení, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády. Ja by som spomenul zabezpečenie úplnej transparentnosti a verejnej kontroly akreditačného procesu, prechod k inštitucionálnej akreditácii, zníženiu administratívnej náročnosti akreditačného procesu a stanovenie jeho podmienok vopred.
Každý, kto sa zaoberá vysokým školstvom, s istotou povie, že aj posledná akreditácia bola značne náročná, a myslím si, efekt, ktorý spoločnosť očakávala od tohto akreditačného konania, že bude zo siete vyradených niekoľko, možno niekoľko desiatok fakúlt, sa nenaplnil. Ak by som to povedal z tohto pohľadu, pán minister, v tomto prípade sa akreditačné konanie minulo svojim účinkom a pri hodnotení kvality vysokých škôl asi treba zvoliť kritériá, ktoré urobia objektívne sito. Ale nie som úplne presvedčený o tom, že ich treba všetky okamžite zrušiť, ale treba nastaviť model financovania tak, aby kvalitné mali, aby tie menej kvalitné pri nedostatku finančných prostriedkov sami zvážili, či budú pôsobiť na slovenskom trhu.
Je tu odstraňovanie bariér pri medziodborových študijných programoch, ale predovšetkým implementácia princípov vzdelávania orientovaného na potreby študenta, ktorému umožní profilovať sa podľa svojich predstáv a získať zo štúdia maximum pre svoju budúcnosť. Toto považujem v zásade za systémovú zmenu v slovenskom vysokom školstve, ktorú je potrebné zaviesť, lebo v zahraničí funguje. Na Slovensku sú vysoké školy výrazne konzervatívnejšie a toto je cesta podľa mňa správnym smerom.
Rozprávam už relatívne veľmi dlho, a preto sa budem venovať už len jednej veci a v krátkosti spomeniem vedu a výskum. Veda a výskum, znovu si musíme povedať, ako má byť štruktúrovaný, a keď si pozriete jednotlivé analýzy, tak zistíte, že gro výskumu, alebo v minulosti bol výskum rovnomerne rozdelený medzi základný výskum, aplikovaný výskum, predovšetkým do týchto dvoch kategórií, a bol tam aj v nejakom objeme nešpecifický výskum. Ale podniková sféra ťahala aplikovaný výskum. Privatizáciou, nástupom zahraničných investorov, transferom inovácií, know-how na Slovensko aplikovaný výskum výrazne klesol, dnes je možno na tretinovej úrovni voči obdobiu z 90. rokov, zhruba na úrovni 30 percent. A tu treba opätovne si povedať, že slovenský výskum nemôže byť ťahaný iba základným výskumom a Slovenská republika, ktorá je malá jednak kapacitou špičkových vedcov, ktorí by mohli byť nositeľmi základného výskumu, tak aj objemom financií, ktoré sme schopní vynakladať na základný výskum, tak treba aj v tomto segmente pristúpiť k racionalizácii.
A tu si znovu povedzme slovenskú realitu, lebo základný výskum vykonávajú predovšetkým Slovenská akadémia vied, sčasti to vykonávajú univerzity. Ak sme sa v uplynulom období potýkali s problémom reštrukturalizácie, organizačnej štruktúry Slovenskej akadémie vied, tak sme sa dostávali do konfliktov s tým, a poviem to tak, ako to bolo prezentované, nikto nechcel byť hrobárom niektorých ústavov alebo pracovísk. Ale to nie je o tom, že či niekto bude hrobárom niektorého ústavu alebo pracoviska. To je o tom, že či tí, ktorí sú schopní produkovať dobré výsledky základného výskumu pri redukovanej štruktúre, zvýšenej kvalite, lepšom materiálnom vybavení, či touto cestou ísť alebo podporovať to, čo je doteraz zabehnuté a čo nie je natoľko efektívne, ako by sme od tohto systému očakávali.
O aplikovanom výskume som hovoril, že takmer sa zdecimoval. A treba pomenovať to, čo výrazne narástlo, je nešpecifický výskum. Nešpecifický výskum je v zásade výskum, ktorý je vykonávaný pracoviskami, či už na Akadémii, alebo na vysokých školách, alebo niektorými inými pracoviskami. Ja si to dovolím vulgárne pomenovať preto, lebo je potrebné zabezpečiť dostatočnú publikačnú činnosť aj z dôvodu akreditácie, aj z dôvodu iného hodnotenia pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, a preto si veľmi často vymýšľame výskum preto, aby sme robili výskum, ktorý dnes nazývame nešpecifický výskum, a myslíme si, že posúvame sa niekde ďalej. Neposúvame, len si vytvárame barličku pre lepšie získavanie finančných prostriedkov pre svoje pracoviská. Ak nájdeme mechanizmus pre dobré rozdeľovanie finančných prostriedkov na inej báze, a tuto by som to porovnal s kreditovým systémom pri základnom a strednom školstve, tak môžme nájsť ako veľmi dobré východiská.
Dámy a páni, dve posledné poznámky. Slovensko, čierna diera, míňajúce sa eurofondy, jedno, či v školstve alebo vo všeobecnosti, v spoločnosti. Prosím vás, prestaňme s týmto sebabičovaním. Slovensko nie je výstavná skriňa ani raj na zemi. Aj na Slovensku sa dejú chyby, ale ak si zoberiete správu Európskeho dvora audítorov, pokiaľ si spomínam, z roku 2014, ktorá bola prerokovávaná minulý rok na výbore pre európske záležitosti, tak sa tam dočítate, že pri kontrole prostriedkov z fondov Európskej únie a európskeho rozpočtu, v prípade pôdohospodárstva aj priamych platieb, aj fondov Európskej únie, viac ako 60 % projektov pri kontrole vykázalo chybovosť. Ak by Slovensko malo 120-percentnú chybovosť a ostatné krajiny by mali chybovosť priemernú, tak nemôžeme dosiahnuť číslo, viac ako 60 % chybovosti na ploche celej Európskej únie vrátane starých členských krajín. Tie isté problémy, ľudské zlyhania sú na Slovensku, sú v Nemecku, Francúzsku a všade inde. Jediné, čo je na Slovensku, je to, že sa tieto problémy stali predmetom politického boja a sú umelo zveličované a nafukované. Pomenujme problémy tam, kde sú, ale nebičujme sa, lebo každé bičovanie, a to by som bol rád, aby sme v tomto ďalej nepokračovali, znamená sprísňovanie pravidiel, ale nie sprísňovanie pravidiel vecné, ale sprísňovanie pravidiel z hľadiska komplikovanosti administratívneho procesu. A potom všetci nadávame, že čerpanie eurofondov je neuveriteľne administratívne náročné a je v zásade mnohokrát takmer nemožné. A znovu sa dostávame do začarovaného kruhu.
Nájdime východisko z toho, roztnime ten gordický uzol, ktorý na tých eurofondoch leží, ale nebičujme sa, lebo nie je to v prospech nikoho, nie je to v prospech Európskej únie, nie je to v prospech konečných prijímateľov, ale nie je to v prospech ani Slovenskej republiky.
A to, čo tu zaznievalo ako politická téza, nakoniec. Veľa emócií, zradcovia, porušené sľuby, Slovensko je frustrované z vlády takejto väčšiny. Dovoľte mi parafrázovanie, možno je frustrovaná Nová väčšina, ktorá si to dala do názvu politickej strany, ale rozhodne nie Slovensko.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Vystúpenie v rozprave
21.4.2016 o 14:18 hod.
Ing. CSc.
Ľubomír Petrák
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo, pani predsedajúca.
Vážený pán minister, jeden, druhý, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som povedal pár slov k programovému vyhláseniu vlády, ktoré je predmetom dnešného rokovania. Z úst opozície tu zaznieval rad aj súhlasných; čo som prekvapený, lebo je to politická debata, ale musím povedať, že politicky korektná debata, lebo zaznievajú aj súhlasné vyjadrenia; ale aj rad vyjadrení, ktoré sú nesúhlasné a spochybňujú mnohé veci.
To, čo som si ja z toho doterajšieho priebehu odniesol najviac, je, programové vyhlásenie vlády je slohové cvičenie, chýba vízia, niektorým chýbajú konkrétne kroky. No, dámy a páni, ale ak sa zamyslíme nad tým, ako naformulovať víziu, tak vízia sa dá opätovne naformulovať len slohovým cvičením, ktoré možno bude stručné, možno bude obšírnejšie, ale v každom prípade bude slohové cvičenie.
Programové vyhlásenie vlády je súbor krokov, ktoré chce vláda uskutočniť v najbližších štyroch rokoch, ktoré môže obsahovať v sebe aj víziu, ale myslím si, že nemalo by to byť iba o vízii. Sme svedkami za posledné desaťročia, minimálne dve desaťročia, svedkami toho, že víziu je v zásade schopný naformulovať takmer každý, lebo sa týka ďalšieho časového úseku. Ale pokiaľ ide o navrhnutie efektívnych krokov, ktoré by viedli k cieľu, tam sa jednak líšime a tam jednak pri formulácii zlyhávame a v každom prípade realizácia je v drvivej väčšine už len snom.
Takže niečo z programového vyhlásenia vlády: Vláda sformuluje do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania dlhodobú koncepciu obsahu výchovy a vzdelávania a bude pokrývať desaťročný výhľad. To je ten krok, po ktorom voláte, to je tá vízia, a to je to, čo sme nechceli dať do programového vyhlásenia vlády ako jediní, ktorí tu máme patent na rozum, lebo sme boli schopní zostaviť vládnu koalíciu, ale už v predvolebnom období na mimoriadnom zasadnutí tohto parlamentu sme formulovali záver, že pri vypracovaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania chceme, aby sa zúčastnili všetky politické strany, tie, ktoré sú súčasťou vládnej koalície, ale aj tie, ktoré sú súčasťou opozície, aby takýto dokument nebol dokumentom na štyri roky, ale predovšetkým chceme, aby sa tvorby tohto dokumentu zúčastnili tí, ktorých sa to najviac týka, to znamená predstavitelia stavovských organizácií, učitelia, zástupcovia rodičov, ktorí obhajujú záujmy detí. A toto je, myslím, správny prístup, ktorý je potrebné akceptovať aj vykonať.
Na druhom zasadnutí výboru pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport sme debatovali o týchto krokoch aj s pánom ministrom školstva Plavčanom a prijali sme zatiaľ džentlmenskú dohodu, lebo sme povedali, že nie je potrebné ju pretaviť do uznesenia výboru, že výbor bude priebežne informovaný o výsledku postupu pri spracovávaní Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania, že členovia výboru tak ako za opozíciu, tak aj za koalíciu budú mať právo sa zúčastňovať na formulovaní národného programu a závery, ktoré tam budú prijaté, sa budú v maximálnej možnej miere snažiť o konsenzus medzi všetkými zúčastnenými stranami.
Zaznievalo tu, že o akej kontinuite je potrebné hovoriť. No, dámy a páni, v prípade školstva je s istotou potrebné hovoriť o kontinuite a je to aj obsahom programového vyhlásenia, že návrh národného programu bude vychádzať zo správy o stave školstva, ktorú Národná rada prerokovala v roku 2013.
Zaznamenal som tu predovšetkým z úst kolegov, ktorí sú tu prvýkrát, že je potrebné urobiť opätovnú analýzu a že je potrebné znovu sa hlbšie oboznámiť s problematikou školstva. Ja vnímam správu o stave školstva ako dokument, ktorý sa pripravoval takmer dva roky. Dokument, ktorý sa viac ako pol roka diskutoval na odbornej verejnosti a ktorý považujem ja osobne za konsenzus odbornej verejnosti s vtedajšou vládnou garnitúrou strany SMER - sociálna demokracia. Tým, že budeme vychádzať z tohto dokumentu a budeme ho aktualizovať, myslím si, že sa vyhneme zbytočným siahodlhým rozhovorom o tom, aké sú potrebné ďalšie analýzy. Stačí nám doplniť tabuľky za dva alebo tri roky a sme tam, kde potrebujeme byť, a nie jalovo (rečník naznačil úvodzovky), a možno aj bez tých úvodzoviek, ďalšie dva roky rozprávať o tom, čo potrebujeme ešte zanalyzovať.
Navrhované riešenia predovšetkým pre regionálne školstvo; alebo poviem to ešte trošku inak, kde vnímam aké potreby. Môžeme hovoriť o originálnych kompetenciách a predovšetkým v predprimárnom vzdelávaní a keď si pozrieme všetky analýzy, tak ja v predprimárnom vzdelávaní vnímam iba jeden problém, a to sú nedostatočné kapacity. Ambícia, aby na konci tohto volebného obdobia boli zaškolené v materských školách všetky deti vo veku od štyroch rokov, je, myslím, ambícia, ktorá je zmysluplná, je potrebná a ja si dovolím tvrdiť, že v prípade marginalizovaných skupín, vylúčených skupín je potrebné, aby sme sa snažili dostať do predškolských zariadení deti už od tretieho roku života, tak aby tieto deti získali základné návyky, ktoré sú nevyhnutné pre život v civilizovanej spoločnosti.
Trošku komplikovanejšia situácia je v regionálnom školstve, lebo v regionálnom školstve je tých problémov nazhromaždených trošku viac. To, čo tu zaznieva naprieč politickým spektrom, naprieč odbornou verejnosťou, ale aj s podporou verejnosti, rodičov, je nedostatok financií v školstve. Nikto z nás nespochybňuje, že školstvo je v súčasnosti podfinancované, nikto z nás nespochybňuje, že je potrebné dvíhať platy učiteľov ako prostriedok pre ich motiváciu, ako prostriedok pre zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania. Na ten záver vety – ako prostriedok na zvyšovanie kvality výchovy a vzdelávania – dávam ja osobne ťažisko. A tu by sme sa mohli začať možno baviť odborne bez nejakých emócií, kde máme problémy v tejto oblasti.
Ak by sme si zobrali analýzy, ktoré vychádzajú z rôznych meraní kvality vzdelávania, hovorí sa predovšetkým o PISA, ktorá sa týka žiakov 9. ročníka, ale môžme hovoriť aj o testovaní v 4. ročníku; nebudem ukazovať grafy, aj keď ich tu mám všetky pripravené; tak by sme zistili, že problémy na 1. stupni v zásade nemáme. Na 1. stupni máme buď stabilnú alebo mierne stúpajúcu úroveň vzdelávania a tie problémy nám nastávajú na 2. stupni základných škôl, kde zase objektívne treba povedať, ak budeme hodnotiť roky 2003, ´6, ´9 a ´12, tak medzi tretím a šiestym došlo k poklesu kvality vzdelávania, v deviatom kvalita vyšla a v dvanástom kvalita klesla, z pätnásteho roku výsledky nemáme. To znamená, je tam nejaká sínusovka, ktorá nie je žiadnou katastrofou, a preto ak niektorí z vás hovoria, že slovenské vzdelávanie, slovenské základné školy sú jednou veľkou katastrofou, ja osobne si to nemyslím, a v tých podmienkach, v ktorých pracujú slovenskí učitelia, vykonávajú špičkovú prácu a je im za to treba s úctou poďakovať.
Preto, aby to nebolo len pri poďakovaní, musíme pristúpiť aj k zvyšovaniu platov. Zvyšovanie platov bolo zadefinované v programovom vyhlásení vlády ako šesťpercentné zvýšenie od 1. 9. 2016 a od 1. 1. 2018 každý rok o 6 percent. Treba povedať, že z úst politikov, vrcholových politikov, zaznelo, že toto je minimálne zvyšovanie, ktoré je garantované, a že v prípade ďalších systémových zmien, ktoré školstvo bezpochyby potrebuje, môžu pribudnúť aj ďalšie zdroje.
Ale to, čo sa už zamlčuje alebo tak nejako veľmi, veľmi potichu vyplýva z tejto debaty, je to, že od 1. 1. 2016 boli platy zvýšené o 4 %, od 1. 9. sa zvyšujú o ďalších 6 %, to znamená, v roku 2016 bude zvýšenie predstavovať v tarifách 10 percent. Ak k tomu pripočítame všetky nadväzné príplatky, ktoré súvisia s tarifnými platmi, tak to reálne zvýšenie platov ku koncu roku 2016 by oproti roku 2015 mohlo predstavovať niekde okolo 12 % zvýšenia platov. Čiže ak hovoríme o tom, že je to málo, tak pomenujme celé číslo. Celé číslo je ku koncu roku 2016 10 %, s príplatkami zhruba 12 percent. A to už je číslo, myslím, že ktoré nie je žiadnou katastrofou... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Nicholsonová, Lucia, podpredsedníčka NR SR
Prepáčte, pán poslanec.
Pán poslanec Viskupič, môžem vás poprosiť, netelefonujte v sále. Už som prosila aj pána poslanca Buriana. Ďakujem pekne.
Petrák, Ľubomír, poslanec NR SR
A to je číslo, ktoré nepovažujem za žiadnu katastrofu. To je číslo, ktoré je serióznym podkladom pre to, aby sme nemuseli veci riešiť na uliciach, ale aby sme zasadli za rokovací stôl a hľadali spoločné východiská.
Ďalšie veci, ktoré boli veľmi jednoznačne pomenovávané, je kreditový systém v kontinuálnom vzdelávaní učiteľov. Dámy a páni, tí, ktorí sú kritikmi kreditového systému, ja s nimi plne súhlasím. Absolútne s nimi súhlasím a dlhšie obdobie hovorím, že poďme oddeliť kreditový systém alebo poďme zmeniť kreditový systém, ktorý v tejto forme, v akej sa dnes prevádzkuje, nie je dobrým riešením a je potrebné, aby sme ho menili. Ale zase objektívne jednou vetou treba povedať, v predchádzajúcom období sme na rokovaniach so sociálnymi partnermi túto otázku otvorili niekoľkokrát a vždy bola zamietnutá, že tadiaľto cesta nevedie, lebo kreditové príplatky sú súčasťou platov a v prípade, že sa siahne na kredity, tak v tom prípade siahame na platy pedagógov.
Ja osobne si myslím, že takáto interpretácia zo strany sociálnych partnerov je scestná a jednoducho pre ďalšie obdobie je jednoznačne potrebné oddeliť kreditový systém od výšky mzdy. Je absolútne nevyhnutné oddeliť. Zadefinujme si nevyhnutné predpoklady pre výkon učiteľského povolania. Tak ako v každom inom povolaní majú e-learningy, ako majú ďalšie vzdelávanie, ako sa potrebujú pripravovať na výkon svojho povolania ako predpoklad, základný predpoklad, aby toto povolanie mohli vykonávať. A učitelia sú tí, ktorí by mali byť na vlne doby, na tepe doby z hľadiska kvality informácií, ktoré jednak majú a jednak predávajú tým, ktorých vychovávajú, tak nemôže to byť spojené, že ak absolvujem jeden kurz raz za sedem rokov, tak tým pádom som splnil svoje povinnosti. Ak v dnešnej dobe updatujeme softvér v mobilnom telefóne možno štyrikrát za rok, tak nemôžme raz za sedem rokov získať nejaký kredit, o ktorý sa budeme opierať ako o barličku, že toto je prostriedok pre zvyšovanie môjho platu. Nájdime mechanizmy, ktoré budú ohodnocovať prácu učiteľa, kvalitnú prácu učiteľa, ale nepoužívajme takéto barličky.
Poďme k tomu, ako by to mohlo vyzerať. Je to model financovania. V predchádzajúcom volebnom období sme pripravovali takmer dva roky nový zákon o financovaní regionálneho školstva, ktorý z väčšej časti je hotový, ktorý hovoril o kombinácii normatívu na žiaka, normatívu na triedu a ktorý by mal svojím spôsobom zohľadňovať aj kvalitu prírastku úrovne vzdelávania, ktorá sa v danom školskom roku dosiahla. Myslím si, že toto je cesta správnym smerom. Treba to dotiahnuť.
Možno oprávnene od vás zaznie, a prečo ste to nezaviedli do života? Odpoveď je veľmi jednoduchá. Testovali sme to na zhruba 1 300 školách, ktorá bola vzorka z výkazov, a objavili sme tam neuveriteľné rozdiely. Ak si niekto myslí, že školy dnes vykazujú štatistické údaje, ktoré sú predmetom štatistických zisťovaní či už ministerstva školstva, alebo iných organizácií, tak aby sa dalo o ne v každom prípade, vždy objektívne oprieť, tak sa veľmi mýli. Významná časť týchto údajov je robená tak, ako to v danej chvíli vyhovuje. Niektoré štatistické zisťovania sa robia na poslednú chvíľu len preto, aby boli odovzdané. A kým sa hĺbkovo nekontrolujú aj vzájomné väzby, tak na tie problémy jednoducho neprídete.
Dospeli sme k názoru, že je potrebné získať iný nástroj pre porovnávanie a tým nástrojom je rezortný informačný systém, ktorý v prípade, že bude naplnený objektívnymi dátami, bude schopný na dennej báze vykazovať výsledky a na základe toho sa bude dať nastaviť model financovania tak, aby žiadna zo škôl nebola ukrivdená alebo nebolo jej ubrané pri rovnakom výsledku výchovy, vzdelávania a pri rovnakom objeme činností. Ale zase na druhej strane bude ubrané tým, ktorí podvádzajú, a bude pridané tým, ktorí si to zaslúžia, lebo vykazujú vyššiu kvalitu ako tí ostatní. A to si myslím, že je prístup jednoznačne správny.
Veľmi často sa tu rozprávalo o otázkach, uvoľnime ruky pedagógom, uvoľnime ruky riaditeľom, uvoľnime priestor pre rôzne modely vzdelávania, lebo dnešné modely vzdelávania sú v zásade skostnatelým systémom Márie Terézie, ak by som použil slová pána poslanca Poliačika z jednej konferencie, ktorej sme sa zúčastnili. Nechcem to použiť ako v pejoratívnom slova zmysle, len chcem poukázať na to, že ak je náš pohľad takýto jednostranný, tak svojím spôsobom hovoríme možno o 80, 90 percent pedagógov, ktorí vysoko kvalitne vykonávajú svoju prácu a nedá sa povedať, že by ich výsledky boli zlé.
A nadviažem v tomto istom kontexte na vyjadrenie pána poslanca Osuského, ktorý povedal, že napriek tomu, že študoval a vzdelával sa v komunistickom režime alebo v komunistickom systéme, ktorý z jeho úst určite nikdy nebude hodnotený dobre, že rád si spomína na svojich skvelých pedagógov, ktorí týmto spôsobom a týmto systémom mu odovzdali dostatok vedomostí a s láskou si na nich spomína aj po 50 rokoch. A toto si myslím, že treba jednoznačne oddeliť. Možno aj v systémoch alebo v období, ktorý môže byť hodnotený rozporuplne, je veľká časť toho, ako sú odovzdávané poznatky, závislá od toho, kto ich odovzdáva a akým spôsobom ich odovzdáva. Takže tu je prvá poznámka.
Druhá poznámka, uvoľnime ruky učiteľom a zväčšime priestor pre slobodnú voľbu obsahu vyučovania. Viete, ja tu mám jednu veľkú dilemu, ktorá je vnútornou dilemou. Kde je tá krehká hranica, nazvime to, medzi anarchiou a demokraciou? Lebo v zásade aj anarchia, aj demokracia dávajú ľuďom určitú mieru voľnosti, ale jedna znamená dezorganizovanú spoločnosť a druhá znamená organizovanú spoločnosť, ktorá môže efektívne ísť k cieľu. Kde je tá krehká hranica v tomto prípade? A znovu si pomôžem kolegami, a nechcem sa v tomto prípade dotknúť, vidím tu pána kolegu Mizíka zo školského výboru a použijem príklad strany pána Kotlebu. Dnes som tu počul rad kontroverzných vyjadrení jednej strany na druhú a spýtam sa: Ak odviažeme úplne ruky pedagógom, riaditeľom škôl, ktorí budú môcť si formulovať obsah svojho vzdelávania, a vieme my, aký bude obsah vzdelávania potom v niektorých krajoch, o ktorých vy máte pochybnosti, možno aj viacerí z nás majú pochybnosti, ako by to teoreticky mohlo skončiť?
Myslím si, že tadiaľto cesta nevedie, úplnou voľnosťou, ale treba sa dohodnúť, kde je tá krehká hranica medzi anarchiou a demokraciou. A skúsme si ju zadefinovať a skúsme využiť obdobie prípravy národného programu vzdelávania na to, aby sme si túto krehkú hranicu zadefinovali a potom sa jej snažili držať.
Zabezpečenie učebnicami, ďalší problém, ktorý tu ako výrazne v predchádzajúcich obdobiach bol prezentovaný. A myslím si, že aj pán kolega Žarnay vo svojom vystúpení hovoril, že zefektívnenie výberu učebníc vrátane verejných licencií, že už to tu malo byť a že proste je to problém. Ale myslím si, že je to cesta správnym smerom. Myslím, že minulý rok som ja podával pozmeňujúci návrh v spolupráci s ministerstvom školstva, kde sme kvázi robili pilotný projekt, ktorým sa umožnilo vyberať si z učebníc anglického jazyka. Je to model, ktorý je otestovaný, vyčlenený objem finančných prostriedkov, viacero učebníc, ktorých obsah je schválený; zdôrazním, dám do veľkých úvodzoviek, podčiarknem, červeno zvýrazním; obsah ktorých je schválený a akceptovaný ako vhodný pre výchovu a vzdelávanie, a nech si školy nakupujú a vyberajú z týchto učebníc.
Zníženie modernizačného dlhu. Zníženie modernizačného dlhu je vec, ku ktorej sa zaväzuje táto vláda v programovom vyhlásení vlády. Pre mnohých je to niečo, čo sa dobre kritizuje, keď povedia, že máme v rukách 20-ročné skúmavky a 30-ročné horáky. V zásade máte pravdu, ale zase treba si povedať absolútnu pravdu, ako aj k modernizačnému dlhu došlo.
V rokoch 2002/2003 keď prichádzalo k decentralizácii verejnej správy, k presunu kompetencií na obce a mestá, obce a mestá preberali regionálne školstvo mnohokrát v katastrofálnom stave, pokiaľ ide o stav budov, o stav vybavenia, zatekajúce strechy. V 21. storočí bolo niekoľko desiatok škôl; a prepáčte mi za slovo latríny, ale je to slovo, ktoré je pravdivé. Niekoľko desiatok málotriednych škôl malo ako jedinú formu pre vykonávanie biologických potrieb latríny. V takomto stave preberala samospráva od štátu školy. Medzitým sa s týmto stavom musela vysporiadať a vysporiadala sa so cťou a dnes nemôžme hovoriť o tom, že by sme v takomto stave mali školy. Máme ich lepšie vybavené, máme ich horšie vybavené, ale máme ich dobre vybavené. Ak posudzujeme, tak len 15 % škôl je takých, ktoré má nedostatočné vybavenie pre to, aby mohol byť výchovno-vzdelávací proces úplne úspešný a hodnotený, že je na 100 % zabezpečený. Iba 15 %. A ja som to už vo viacerých reláciách povedal, ale v prípade regionálneho školstva využívanie týchto zariadení je na výrazne nižšej úrovni, zhruba tretinovej.
Takže ak sa vrátim k modernizačnému dlhu, jednoducho urobil sa tu obrovský kus roboty a treba ho dotiahnuť. Ale treba si zadefinovať jednak priority, ale treba si zadefinovať aj zdroje. Priority, a o tom sa znova vyhádajme pri tvorbe Národného projektu vzdelávania, ako bude zadefinovaný základný systém, ktorý bude zabezpečovať povinnú školskú dochádzku, čiže plošné rozloženie škôl, ktoré budú zabezpečovať povinnú školskú dochádzku, ktoré budú prioritne vybavované, ktoré budú vybavované tak, aby v každom prípade boli funkčné a mali kapacity aj pre prevzatie detí v prípade, že dôjde ku kolapsu niektorej inej školy.
A potom si povedzme, že tu bude musieť byť niekoľko desiatok, možno stoviek škôl, ktoré nebudú zaradené v tejto prvej kategórii a ktoré prídu na vybavovanie v druhom rade. Zadefinujme si aj to, že časť z týchto škôl sa nachádza na územiach, ktoré sú oprávnené čerpať prostriedky z eurofondov, a povedzme si, že prostriedky z eurofondov sú najlacnejšie peniaze pre štátny rozpočet Slovenskej republiky, a vybavme tieto školy z eurofondov, zabezpečme ich obnovu z eurofondov a pre tie, ktoré nemôžme zabezpečiť z eurofondov, zabezpečme zo štátneho rozpočtu. Je to úplne kompatibilné.
Na všetky tieto prostriedky bolo vymedzené, alebo na všetky tieto účely bolo vymedzené v tomto volebnom období 2 miliardy eur. Myslím, že pani kolegyňa Remišová sa pýtala, aké sú prostriedky z Európskej únie. Operačný program Vzdelávanie je 458 miliónov eur na celé obdobie, celé programové obdobie. Čiže ak by sme povedali, že z tohto programového obdobia sa vyčerpá polovička, aj keď už sme dva roky po začiatku a ten nábeh zo začiatku je vždy pomalší, čo ja si dovolím tvrdiť, že ak budeme na konci tohto obdobia mať čerpanie na úrovni 40 %, tak môžme povedať, že sme boli úspešní, tak tam máte odpoveď, koľko z toho pôjde z eurofondov. Efektívnosť vynakladania je tým pádom daná a je daný aj rozumný systém, ktorý dáva logiku.
Zber dát, administratívna záťaž. Bol prijatý v predchádzajúcom období rad opatrení, ktoré znamenali znižovanie administratívnej záťaže. Ja som rád, že pán minister a tím na ministerstve školstva dali do tohto programového vyhlásenia ďalšie tézy, ktoré hovoria o ďalšom znižovaní administratívnej záťaže. Ale ja chcem povedať jednu vec, ja som za zjednodušenie zberu dát, lebo administratívna záťaž znamená predovšetkým to, že zber dát je komplikovaný, časovo náročný, relatívne obsiahly, ale z hľadiska toho je potrebné vykonať optimalizáciu potrebných údajov, odstrániť duplicity, triplicity pri zbere dát z rôznych formulárov, zaviesť jednotný systém, ktorý bude napojený na rezortný informačný systém a bude elektronicky prepojený s informačnými systémami, ktoré majú školy, a odosielanie dát sa v tom prípade a pokiaľ bude dôkladne vedená evidencia škôl, tak ako má byť podľa zákona, bude dať robiť každomesačne stlačením jedného tlačítka. To znamená, nemusí dôjsť k výraznému obmedzeniu dát, ktoré sa zberajú, dát, ktoré slúžia na efektívne riadenie školstva, ale dôjde k výraznej úspore času na to, aby sme nezaťažovali učiteľov a administratívnych pracovníkov.
Stredné školstvo. Stredné školstvo je jeden špeciálny problém, ktorý sa predovšetkým v poslednom období zredukoval na také dva, aspoň ja vnímam dva menšie problémy. Gymnáziá, v tom obsahu 8-ročné gymnáziá, a stredné odborné školstvo a v tom obsahu duálne vzdelávanie.
Rozsah gymnázií, myslím si, že je primeraný, rozsah 8-ročných gymnázií v zásade v siedmich krajoch, okrem Bratislavského kraja, kopíruje odporúčanú 5-percentnú hranicu, ktorú by mali tvoriť nadaní a talentovaní žiaci. Jedine v Bratislavskom kraji je ten pomer výrazne väčší, a to z dôvodu toho, lebo opätovne vzhľadom na lobing Bratislavčanov sa nám nepodarilo nikdy zmysluplne vysporiadať s týmto problémom. Otázka znie, či v Bratislavskom kraji je výrazne viacej nadaných a talentovaných žiakov, ako je to v iných krajoch, alebo to je len v tomto prípade pohodlnosť, istota, vôľa rodičov mať skôr zabezpečené dieťa, že bude absolvovať plnohodnotné stredoškolské vzdelávanie a v prípade, že mi to nevyjde vo štvrtom ročníku pri prechode na 8-ročné gymnázium, tak mi to vyjde po ukončení 9. ročníka. Tu si odpovedzme na túto otázku a bavme sa o tom aj so zástupcami gymnázií, bavme sa o tom s odbornou verejnosťou, ale tento problém, si myslím, ak v siedmich krajoch je iný, ako je v Bratislavskom kraji, tak asi ten problém nie je úplne plošný, ale ten problém si treba vydiskutovať medzi zbytkom Slovenska a Bratislavou.
Duálne vzdelávanie, pán kolega Gröhling, ktorý sa venoval vo svojom vystúpení duálnemu vzdelávaniu. S mnohými vecami, ktoré ste povedali, sa ja stotožňujem, lebo ako má to logiku, ale treba si povedať, že sú tu veci, ktoré boli z vašej strany, zo strany opozície dosť ostro kritizované, a to je predovšetkým prístup malého, stredného podnikania k duálnemu vzdelávaniu.
Ale postavme si úplne logickú otázku: Keď sme zavádzali duálne vzdelávanie, na kom sme to mohli postaviť? Mohli sme to postaviť na malých a stredných podnikateľoch, ktorí majú po prvé nedostatok zdrojov, po druhé neexistujú profesné komory, ako je to v Rakúsku, v Nemecku, v niektorých iných štátoch, kde je povinné členstvo a z týchto zdrojov sú hradené aj prostriedky pre duálne vzdelávanie alebo pre certifikáciu vzdelávacích zariadení a podobne? Alebo sme to mohli postaviť na tom, čo je dostatočne finančne silné, dostatočne materiálne vybavené a schopné a ochotné poskytovať súčinnosť, to znamená veľké podniky za účinnej podpory zahraničia, v tomto prípade Nemecka, Švajčiarska, Rakúska, za čo partnerom, predovšetkým veľvyslanectvám na Slovensku aj touto cestou chcem poďakovať. Odpoveď je jednoznačná, iba na tomto druhom spôsobe sa to dalo postaviť.
Ale zoberme si znovu slovenské reálie. Slovenské reálie skončili na tom, že či budú certifikovať vzdelávacie zariadenia naše zväzy, združenia v podobe asociácie, alebo či to bude robiť štát možno v podobe štátneho inštitútu odborného vzdelávania alebo niekoho iného. Ak to inak poviem, je to Republiková únia zamestnávateľov, asociácia zamestnávateľov, ktorá predstavovala jeden systém, Klub 500, ktorý hovoril o druhom systéme. Ak budeme hovoriť, ako to funguje v zahraničí, tak zamestnávateľské združenia. Ak budeme hovoriť o slovenskej realite a čo by bolo v zásade možno jednoduchšie, ja osobne som viac naklonený tomu, že by to mohlo fungovať aj v podobe návrhu, ktorý prednášal Klub 500. Ale v obidvoch prípadoch je tu jeden zaujímavý fenomén.
V prípade, že sa zamestnávatelia výraznou mierou podieľajú na financovaní nákladov duálneho vzdelávania v zahraničí sami, z vlastných prostriedkov, lebo si vychovávajú pracovnú silu pre seba a vychovávajú si ju na zmluvnom základe s tým, že im odpracujú určité obdobie, aká je slovenská realita? Slovenská realita je a jedna strana aj druhá strana je s natrčenou rukou a hovorí: Štát daj! V obidvoch prípadoch hovorí: Štát daj! Tí istí podnikatelia, ktorí sú veľké nadnárodné spoločnosti a doma financujú vzdelávanie, vedu, výskum a ďalšie doplnkové činnosti, ktoré posúvajú spoločnosť dopredu; a možno to poviem expresívne, ale poviem to; v niektorých prípadoch, a nie je ich málo, odlievajú finančne prostriedky zo zisku vytvoreného na Slovensku do materských krajín, kde v materských krajinách financujú z týchto prostriedkov vzdelávanie, ale na Slovensku sú s natrčenou rukou, štát daj, lebo my máme nedostatok pracovnej sily, ktorá je kvalifikovaná a my ju potrebujeme.
Aj tu apelujem na všetkých, aby sa zmenil pohľad aj na duálne vzdelávanie a jeho finančné zabezpečenie, lebo aj takáto je pravda.
Vysoké školstvo. Vysoké školstvo má rad problémov a všetci sa asi zhodneme na tom, že najväčším problémom vysokého školstva je vysoký počet fakúlt, ktoré nie vždy poskytujú dostatočne kvalitné vzdelávanie. Stretol som sa s rôznymi analýzami a myslím si, že v tomto je takým lídrom, v týchto analýzach, pán exminister Jurzyca, ktorému z analýz vychádza, a má pravdu, že najmenší podiel nezamestnaných absolventov zo všetkých škôl tvoria vysokoškoláci. Je to pravda, len ak by sme si spätne hodnotili, že ktorí, na akých pracovných pozíciách sú títo vysokoškoláci, tak zistíme, že mnohokrát na stredoškolských pozíciách a častokrát aj na pozíciách, ktoré vôbec nezodpovedajú ani stredoškolskému vzdelaniu. A tu si musíme klásť otázku, aká je efektívnosť takéhoto vzdelávania. Ide nám v tomto prípade aj počtom vysokých škôl iba o predĺženie detstva našich detí alebo nám ide o to, aby získali kvalifikáciu, ktorá je ich odbornou výbavou do budúceho života, aby sa mohli aj odborne presadiť vo svojej profesii?
Cieľom aj k tomuto je rad opatrení, ktoré sú v programovom vyhlásení vlády. Ja by som spomenul zabezpečenie úplnej transparentnosti a verejnej kontroly akreditačného procesu, prechod k inštitucionálnej akreditácii, zníženiu administratívnej náročnosti akreditačného procesu a stanovenie jeho podmienok vopred.
Každý, kto sa zaoberá vysokým školstvom, s istotou povie, že aj posledná akreditácia bola značne náročná, a myslím si, efekt, ktorý spoločnosť očakávala od tohto akreditačného konania, že bude zo siete vyradených niekoľko, možno niekoľko desiatok fakúlt, sa nenaplnil. Ak by som to povedal z tohto pohľadu, pán minister, v tomto prípade sa akreditačné konanie minulo svojim účinkom a pri hodnotení kvality vysokých škôl asi treba zvoliť kritériá, ktoré urobia objektívne sito. Ale nie som úplne presvedčený o tom, že ich treba všetky okamžite zrušiť, ale treba nastaviť model financovania tak, aby kvalitné mali, aby tie menej kvalitné pri nedostatku finančných prostriedkov sami zvážili, či budú pôsobiť na slovenskom trhu.
Je tu odstraňovanie bariér pri medziodborových študijných programoch, ale predovšetkým implementácia princípov vzdelávania orientovaného na potreby študenta, ktorému umožní profilovať sa podľa svojich predstáv a získať zo štúdia maximum pre svoju budúcnosť. Toto považujem v zásade za systémovú zmenu v slovenskom vysokom školstve, ktorú je potrebné zaviesť, lebo v zahraničí funguje. Na Slovensku sú vysoké školy výrazne konzervatívnejšie a toto je cesta podľa mňa správnym smerom.
Rozprávam už relatívne veľmi dlho, a preto sa budem venovať už len jednej veci a v krátkosti spomeniem vedu a výskum. Veda a výskum, znovu si musíme povedať, ako má byť štruktúrovaný, a keď si pozriete jednotlivé analýzy, tak zistíte, že gro výskumu, alebo v minulosti bol výskum rovnomerne rozdelený medzi základný výskum, aplikovaný výskum, predovšetkým do týchto dvoch kategórií, a bol tam aj v nejakom objeme nešpecifický výskum. Ale podniková sféra ťahala aplikovaný výskum. Privatizáciou, nástupom zahraničných investorov, transferom inovácií, know-how na Slovensko aplikovaný výskum výrazne klesol, dnes je možno na tretinovej úrovni voči obdobiu z 90. rokov, zhruba na úrovni 30 percent. A tu treba opätovne si povedať, že slovenský výskum nemôže byť ťahaný iba základným výskumom a Slovenská republika, ktorá je malá jednak kapacitou špičkových vedcov, ktorí by mohli byť nositeľmi základného výskumu, tak aj objemom financií, ktoré sme schopní vynakladať na základný výskum, tak treba aj v tomto segmente pristúpiť k racionalizácii.
A tu si znovu povedzme slovenskú realitu, lebo základný výskum vykonávajú predovšetkým Slovenská akadémia vied, sčasti to vykonávajú univerzity. Ak sme sa v uplynulom období potýkali s problémom reštrukturalizácie, organizačnej štruktúry Slovenskej akadémie vied, tak sme sa dostávali do konfliktov s tým, a poviem to tak, ako to bolo prezentované, nikto nechcel byť hrobárom niektorých ústavov alebo pracovísk. Ale to nie je o tom, že či niekto bude hrobárom niektorého ústavu alebo pracoviska. To je o tom, že či tí, ktorí sú schopní produkovať dobré výsledky základného výskumu pri redukovanej štruktúre, zvýšenej kvalite, lepšom materiálnom vybavení, či touto cestou ísť alebo podporovať to, čo je doteraz zabehnuté a čo nie je natoľko efektívne, ako by sme od tohto systému očakávali.
O aplikovanom výskume som hovoril, že takmer sa zdecimoval. A treba pomenovať to, čo výrazne narástlo, je nešpecifický výskum. Nešpecifický výskum je v zásade výskum, ktorý je vykonávaný pracoviskami, či už na Akadémii, alebo na vysokých školách, alebo niektorými inými pracoviskami. Ja si to dovolím vulgárne pomenovať preto, lebo je potrebné zabezpečiť dostatočnú publikačnú činnosť aj z dôvodu akreditácie, aj z dôvodu iného hodnotenia pri rozdeľovaní finančných prostriedkov, a preto si veľmi často vymýšľame výskum preto, aby sme robili výskum, ktorý dnes nazývame nešpecifický výskum, a myslíme si, že posúvame sa niekde ďalej. Neposúvame, len si vytvárame barličku pre lepšie získavanie finančných prostriedkov pre svoje pracoviská. Ak nájdeme mechanizmus pre dobré rozdeľovanie finančných prostriedkov na inej báze, a tuto by som to porovnal s kreditovým systémom pri základnom a strednom školstve, tak môžme nájsť ako veľmi dobré východiská.
Dámy a páni, dve posledné poznámky. Slovensko, čierna diera, míňajúce sa eurofondy, jedno, či v školstve alebo vo všeobecnosti, v spoločnosti. Prosím vás, prestaňme s týmto sebabičovaním. Slovensko nie je výstavná skriňa ani raj na zemi. Aj na Slovensku sa dejú chyby, ale ak si zoberiete správu Európskeho dvora audítorov, pokiaľ si spomínam, z roku 2014, ktorá bola prerokovávaná minulý rok na výbore pre európske záležitosti, tak sa tam dočítate, že pri kontrole prostriedkov z fondov Európskej únie a európskeho rozpočtu, v prípade pôdohospodárstva aj priamych platieb, aj fondov Európskej únie, viac ako 60 % projektov pri kontrole vykázalo chybovosť. Ak by Slovensko malo 120-percentnú chybovosť a ostatné krajiny by mali chybovosť priemernú, tak nemôžeme dosiahnuť číslo, viac ako 60 % chybovosti na ploche celej Európskej únie vrátane starých členských krajín. Tie isté problémy, ľudské zlyhania sú na Slovensku, sú v Nemecku, Francúzsku a všade inde. Jediné, čo je na Slovensku, je to, že sa tieto problémy stali predmetom politického boja a sú umelo zveličované a nafukované. Pomenujme problémy tam, kde sú, ale nebičujme sa, lebo každé bičovanie, a to by som bol rád, aby sme v tomto ďalej nepokračovali, znamená sprísňovanie pravidiel, ale nie sprísňovanie pravidiel vecné, ale sprísňovanie pravidiel z hľadiska komplikovanosti administratívneho procesu. A potom všetci nadávame, že čerpanie eurofondov je neuveriteľne administratívne náročné a je v zásade mnohokrát takmer nemožné. A znovu sa dostávame do začarovaného kruhu.
Nájdime východisko z toho, roztnime ten gordický uzol, ktorý na tých eurofondoch leží, ale nebičujme sa, lebo nie je to v prospech nikoho, nie je to v prospech Európskej únie, nie je to v prospech konečných prijímateľov, ale nie je to v prospech ani Slovenskej republiky.
A to, čo tu zaznievalo ako politická téza, nakoniec. Veľa emócií, zradcovia, porušené sľuby, Slovensko je frustrované z vlády takejto väčšiny. Dovoľte mi parafrázovanie, možno je frustrovaná Nová väčšina, ktorá si to dala do názvu politickej strany, ale rozhodne nie Slovensko.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)
Rozpracované
15:00
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:00
Veronika RemišováPán Petrák spomínal víziu,...
Pán Petrák spomínal víziu, že vízia bude formulovaná v národnom programe vzdelávania. Ja si myslím, že ten proces prípravy mal byť opačný. V prvom rade v programovom vyhlásení vlády mala byť sformulovaná vízia, kde chceme naše školstvo, a následne v národnom programe vzdelávania sme mali navrhnúť konkrétne kroky, ako chceme túto víziu v školstve dosiahnuť.
Hovoril aj o slobode, ktorá; to bolo na margo pána Poliačika; že ktorá môže viesť dokonca až k anarchii. Ja som si včera prečítala jeden veľmi pekný rozhovor v Denníku N s Annou Máriovou, ktorá hovorí, že; v rámci programu Teach for Slovakia, a hovorí o tom, že tá sloboda v našom školstve veľmi chýba a chýba v tom, najmä v slobode myslenia, v samostatnosti, učenia sa ku spolupráci, učenia sa ku kritickému mysleniu. Takže v tomto zmysle ak sme spomínali slobodu na školách, v tomto zmysle sme ju vnímali. Tak isto... (rečníčka sa pozrela na časomer), tak ja už skončím tu.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.4.2016 o 15:00 hod.
Mgr. art. M.A.ArtD.
Veronika Remišová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne pánovi poslancovi Petrákovi. A ja si vážim jeho vystúpenie, pretože je to jedno z mála vystúpení koaličných partnerov, ktorí sa vyjadrujú k téme vecne, bez emócií a vyjadrujú sa. Myslím si, že hlavne v oblasti školstva je to veľmi dôležité, lebo školstvo nemá byť o ideológii, nemá byť ľavicové školstvo alebo pravicové školstvo, ale má to byť školstvo, ktoré je najlepšie možné pre naše deti.
Pán Petrák spomínal víziu, že vízia bude formulovaná v národnom programe vzdelávania. Ja si myslím, že ten proces prípravy mal byť opačný. V prvom rade v programovom vyhlásení vlády mala byť sformulovaná vízia, kde chceme naše školstvo, a následne v národnom programe vzdelávania sme mali navrhnúť konkrétne kroky, ako chceme túto víziu v školstve dosiahnuť.
Hovoril aj o slobode, ktorá; to bolo na margo pána Poliačika; že ktorá môže viesť dokonca až k anarchii. Ja som si včera prečítala jeden veľmi pekný rozhovor v Denníku N s Annou Máriovou, ktorá hovorí, že; v rámci programu Teach for Slovakia, a hovorí o tom, že tá sloboda v našom školstve veľmi chýba a chýba v tom, najmä v slobode myslenia, v samostatnosti, učenia sa ku spolupráci, učenia sa ku kritickému mysleniu. Takže v tomto zmysle ak sme spomínali slobodu na školách, v tomto zmysle sme ju vnímali. Tak isto... (rečníčka sa pozrela na časomer), tak ja už skončím tu.
Ďakujem.
Rozpracované
15:02
Vystúpenie s faktickou poznámkou 15:02
Martin PoliačikNo, myslím si, že bolo by dobré si pozrieť, že vlastne ako to slobodné vzdelávanie vyzerá. Pretože nechať slobodu aj školám, aj deťom, neznamená anarchiu. Tam ono je to vždycky sloboda vo vnútri vopred vytýčených hraníc. Len čo hovoríme, že dneska tie hranice sú proste neskutočne široké a snažia sa regulovať úplne všetko, počet hodín, počet minút na hodine, rozvrstvenie predmetov, spájanie po ročníkoch alebo rozpájanie po...
No, myslím si, že bolo by dobré si pozrieť, že vlastne ako to slobodné vzdelávanie vyzerá. Pretože nechať slobodu aj školám, aj deťom, neznamená anarchiu. Tam ono je to vždycky sloboda vo vnútri vopred vytýčených hraníc. Len čo hovoríme, že dneska tie hranice sú proste neskutočne široké a snažia sa regulovať úplne všetko, počet hodín, počet minút na hodine, rozvrstvenie predmetov, spájanie po ročníkoch alebo rozpájanie po ročníkoch, jednoducho tá regulácia je obrovská.
A to, čo som dnes povedal, to platí. Štátny vzdelávací program sa má zúžiť na nutné minimum, ale to sa musí potom veľmi prísne vyžadovať, a nemá byť štátnym vzdelávacím programom hlavne v oblasti vedomostí, ale hlavne v oblasti schopností. To znamená od toho, čo vieš, máme prechádzať k tomu, čo vieš urobiť, čo vieš vyriešiť, s čím sa vieš popasovať. A ak toto budeme vedieť spraviť, tak potom aj priestor pre slobodu detí a učiteľov bude dostatočne veľký a zároveň to bude mať pravidlá, vnútornú štruktúru, vďaka ktorej budeme vedieť odkontrolovať tie výsledky.
Takže ja určite nie som za anarchiu. Určite nie som za to, aby si školy rušili vyučovanie evolúcie a nahrádzali ho kreacionizmom. Určite nie som za to, aby tá ruka bola úplne voľná pri vytváraní vzdelávacieho obsahu. Ja hovorím, že dneska je príliš veľký a je príliš preregulovaný a že ho treba zmenšiť a oveľa viacej priestoru nechať na kreatívnu prácu samotných škôl pri vytváraní obsahov a učiteľov pri tom, akým spôsobom obsah dostanú k deťom.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
21.4.2016 o 15:02 hod.
Mgr.
Martin Poliačik
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne.
No, myslím si, že bolo by dobré si pozrieť, že vlastne ako to slobodné vzdelávanie vyzerá. Pretože nechať slobodu aj školám, aj deťom, neznamená anarchiu. Tam ono je to vždycky sloboda vo vnútri vopred vytýčených hraníc. Len čo hovoríme, že dneska tie hranice sú proste neskutočne široké a snažia sa regulovať úplne všetko, počet hodín, počet minút na hodine, rozvrstvenie predmetov, spájanie po ročníkoch alebo rozpájanie po ročníkoch, jednoducho tá regulácia je obrovská.
A to, čo som dnes povedal, to platí. Štátny vzdelávací program sa má zúžiť na nutné minimum, ale to sa musí potom veľmi prísne vyžadovať, a nemá byť štátnym vzdelávacím programom hlavne v oblasti vedomostí, ale hlavne v oblasti schopností. To znamená od toho, čo vieš, máme prechádzať k tomu, čo vieš urobiť, čo vieš vyriešiť, s čím sa vieš popasovať. A ak toto budeme vedieť spraviť, tak potom aj priestor pre slobodu detí a učiteľov bude dostatočne veľký a zároveň to bude mať pravidlá, vnútornú štruktúru, vďaka ktorej budeme vedieť odkontrolovať tie výsledky.
Takže ja určite nie som za anarchiu. Určite nie som za to, aby si školy rušili vyučovanie evolúcie a nahrádzali ho kreacionizmom. Určite nie som za to, aby tá ruka bola úplne voľná pri vytváraní vzdelávacieho obsahu. Ja hovorím, že dneska je príliš veľký a je príliš preregulovaný a že ho treba zmenšiť a oveľa viacej priestoru nechať na kreatívnu prácu samotných škôl pri vytváraní obsahov a učiteľov pri tom, akým spôsobom obsah dostanú k deťom.
Rozpracované