2. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Chcem poďakovať všetkým mojim kolegom za podporu, ktorú som cítil za vaše pripomienky, špeciálne tiež pánovi ministrovi, že tu zostal dokonca, a takisto všetkým vám kolegom, ktorí ste zostali v piatok poobede až dokonca v tejto rokovacej sále. Ďakujem veľmi pekne a želám príjemný víkend.

Ďakujem.

Vážené dámy, vážení páni, prerušujem rokovanie a budeme pokračovať v rokovaní v utorok o 9.00 hodiny, takže... (Reakcia z pléna.) Áno, však to som povedal. Dúfam, že keď už tri dni to visí vonku, a už som to aj hovoril, že zoberte si vlastné veci zo stola, tak predpokladám, že nemusím to ešte raz hovoriť. (Reakcia z pléna.) No však teraz ma na to upozornil kolega ešte raz. Takže, panie poslankyne a páni poslanci, v utorok o 9.00 hodine sa stretneme v rokovacej sále. Ďakujem pekne.

(Prerušenie rokovania o 16.06 hodine.)

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň druhej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie svojej neúčasti požiadali poslankyne Katarína Macháčková a poslankyňa Simona Petrík.
Chcem vás informovať o dvoch veciach. Najprv o tom, že pán predseda Národnej rady Danko je po operácii. Štandardná operácia, cíti sa dobre, zotavuje sa, takže prajeme mu, samozrejme, skoré uzdravenie, aby sa vrátil do Národnej rady.
A druhá informácia, podľa čl. 90 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ma poveril zastupovaním a právomocami predsedu Národnej rady, takže Národná rada pokračuje v normálnom režime. Zároveň chcem vás informovať, že predbežne na pol druhú zvolávam poslanecké grémium aj o ďalšom postupe, lebo sme dostali aj nejaké skrátené legislatívne konanie, takže okolo pol druhej by sme sa potom poradili.
Takže budeme pokračovať v prerušenej rozprave, a to o Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky a, samozrejme, o žiadosti vlády o vyslovenie dôvery (tlač 45).
Ďalej v rozprave bude vystupovať pán poslanec Lukáč a pripraví sa pani poslankyňa Pfundtner.
Pán poslanec, máte slovo.

Ďakujem. Pán predsedajúci, členovia vlády, pán spravodajca, pani poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň som si v tejto sále vypočul mnoho vecí, mnoho príspevkov k programovému vyhláseniu vlády. Niektoré boli vecné, niektoré možno menej, ale ono to vychádza aj z toho, ako je podľa mňa napísané aj programové vyhlásenie vlády, niektoré odseky sú napísané odborne, niektoré skôr heslovite, niektoré sú pomerne ambiciózne.
Ja keď som osobne prechádzal toto programové vyhlásenie a prečítal som si ho, myslím, celkom pozorne, prišiel som k záveru, že je tam téma, ktorá je podľa mňa dosť ambiciózna, ale je zároveň napísaná pomerne heslovite, a to je téma dopravy, zvlášť cestnej dopravy.
Ja ako Prešovčan pomerne často cestujem z Košíc, z Prešova smer západne Slovensko, Bratislava, Nitra, Trnava. Preto ma pomerne trápi to, v akom stave sú naše cesty. Osobne vnímam cestnú infraštruktúru ako niečo, čo je krvný obeh v človeku, to znamená, keď je krvný obeh v poriadku, prináša život, prináša prosperitu. Prosperitu tam, kde je infraštruktúra v poriadku, je prosperita, sú to prosperujúce regióny a potom sú regióny, kde cesty nie sú alebo sú v dezolátnom stave, a tam tie regióny v podstate vymierajú.
Hlavnou tepnou Slovenska má byť diaľnica D1, ktorá v programovom vyhlásení vlády je napísaná ako priorita a najhlavnejšia priorita, čo sa týka cestnej dopravy. Pozrel som si všetky programové vyhlásenia od roku ´89 a takmer v každom jednom sa spomína D1 a v posledných štyroch je to prioritou. Prioritou každej vlády je urobiť D1, hlavnú tepnu Slovenska.
Pán minister dal do programového vyhlásenia vlády veľmi ambiciózny cieľ z môjho pohľadu, keďže chýba ešte nejakých 60 km tejto cesty, preto hovorím ambiciózny, keďže z vlastnej skúsenosti viem, že v tejto krajine sú veci, ktoré sa riešia pomerne zdĺhavo, a prajem teda ministrovi, aby tento cieľ naplnil, a ja ako východniar budem veľmi rád, keď to naplní. Na druhej strane uvediem príklad, prečo som skeptický.
Možno viete, ale D1 prechádza momentálne Prešovom ako mestom, kde je od 21. novembra vyhlásený mimoriadny stav, mimoriadna situácia v doprave. Dnes je päť mesiacov, odkedy bola vyhlásená, a zatiaľ sa nič neudialo. Je rozostavaný kruhový objazd, ktorý spoločnosť, ktorá ho stavala, nezvládla a my pri mimoriadnej situácii ďalších päť mesiacov vyberáme zhotoviteľa, ktorý by túto stavbu dokončil. Je to miesto, je to, ten kruhový objazd je na vjazde na D1 smer Košice, je to miesto, ktoré spája druhé a tretie najväčšie mesto na Slovensku, cez neho prechádza denne 25-tisíc áut a prechádza cez stavbu, ktorá nie je ani odovzdaná, ani zapečatená. Cez stavenisko prechádzajú. Dochádza k ohrozeniu života každý deň. A ja sa pýtam, kto bude zodpovedný, kto bude zodpovedný, keď sa tam niečo stane? Sú tam plynové potrubia voľne hodené, stavba je nedokončená, zo zeme trčia roxory, cesta sa prepadáva, pôvodná, lebo nezvláda ťarchu kamiónov, ľudia zo správy ciest tam občas nasypú štrk alebo fúrikom zabetónujú dieru. Toto je stav cesty, hlavnej tepny medzi Prešovom a Košicami. Rieši sa to päť mesiacov. Preto som skeptický k tomu, že D1 bude, tak ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, za štyri roky prejazdná v plnom profile po celej dĺžke z Košíc až do Bratislavy.
Pozrel som si, ktoré úseky sú kritické. Úsek Hubová - Ivachnová, myslím, nemá ani stavebné povolenie, podľa toho, čo som zistil. Na stránke NDS som zistil, že úsek Beharovce - Fričovce, teda tunel Branisko je plnohodnotný, podľa mňa, keďže pomerne často cez neho chodievam, nie je, chýba tam jedna polovica, jedna rúra a je to šesťkilometrový tunel obojsmerný, svetová rarita. Vjazd do Prešova z D1 od Popradu je riešený semaforom, to je ďalší svetový unikát, to nikde nie je. A to, že Prešov je, aký je, bohužiaľ. Obchvat západ - juh, smer obchvat Prešov a západ - juh momentálne je naplánovaný, ale ešte nie je ani len vo výstavbe. Čiže tepna, ktorá má prinášať život do tohto regiónu, je na týchto miestach zúžená alebo takmer prerušená, alebo v prípade väčšej nehody môže byť prerušená úplne.
Vítam iniciatívu pána ministra a vlády, ktorí chcú spraviť, vypracovať dokument generel dopravy Slovenska v nadväznosti na generely samosprávnych krajov. Je to dokument, ktorý je vážny a ktorý určí prioritu v jednotlivých regiónoch, ktorý zaradí abo má ambíciu byť tým dokumentom, ktorý bude následne plniť vláda, harmonogram výstavby ciest a diaľnic a rýchlostných ciest.
Keď si zoberiem okresy ako Trebišov, Michalovce, Sobrance, Vranov, Humenné, Snina, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, Stará Ľubovňa, je región, kde je počet kilometrov u rýchlostných ciest nie nula, je tam jedenásť kilometrov obchvat Svidníka R4, ale vôbec v týchto regiónoch nie je absolútne ani meter rýchlostnej cesty, ktorá by viedla do tohto regiónu. Preto tieto regióny nemajú rozvoj, aký by si zaslúžili.
Tento región vôbec je zanedbávaný. Zanedbávaný je tam cestovný ruch. Zanedbávaný je tam priemysel. Neni tam cesta, neni tam život.
Prioritou vlády je aj výstavba rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7. R3 je v nejakých začiatkoch, R4, to je vlastne začiatok kruhového objazdu v Prešove a do Svidníka je to veľmi ďaleký horizont. A to je tiež vec, ktorá, pri týchto cestách R2, R3, R4 a R7 mi chýba horizont dokončenia, to v programovom vyhlásení vlády absentuje.
A z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, z nepružnosti a možno aj z neochoty konať, keďže na riešenie mimoriadnej situácie v Prešove pán minister nepotrebuje ani zmenu zákona, stačí prísť osobne do Prešova alebo dvihnúť telefón, z toho vychádza moja skepsa a moja nedôvera k tomu, že bude v roku 2020 diaľnica Košice - Prešov - Bratislava prejazdná v plnom prúde. To je prvá z tém, ktorá ma trápi a trápi obyvateľov tohto regiónu a trápi obyvateľov Prešova zvlášť.
Druhou takou témou, o ktorej by som rád rozprával, alebo respektíve by som sa spýtal a v programovom vyhlásení vlády je len veľmi krátko zmienená alebo tam nie je vôbec, resp. dvomi vetami v dvoch kapitolách, a to je téma, ktorá počas celého roka, počas celého minulého roka traumatizovala spoločnosť, a to je téma migrácie a migrantov. Strana SMER na tom postavila volebnú kampaň. Na tom, že rozprávala o tom, aký je to veľký problém. V programovom vyhlásení vlády je jedna veta v odseku zahraničnej politiky, s ktorou súhlasím v zásade, a druhá je pri obrane štátu. Ale toto nie je problém týchto dvoch rezortov a dvoch ministerstiev. Minister zahraničných vecí Lajčák navrhuje uzavrieť schengenskú hranicu a s tým sa jednoducho nedá nesúhlasiť.
Je potrebné, aby všetci, ktorí sú, všetky krajiny, ktoré patria do Schengenu, zabezpečili svoju hranicu. Myslím, že v tomto aj Slovensko môže byť príklad na východnej hranici. Pri ochrane štátu sme videli, ako demonštratívne sme stavali hrádze, ako my zabezpečíme našu slovenskú hranicu, ako dramaticky sme hľadali utečencov pred voľbami, ktorí tu neboli. Ale, áno, myslím si, že je potrebné, aby Slovensko bolo pripravené na ochranu svojho územia a svojej suverenity.
Avšak tento problém je tak zložitý a komplikovaný, ako som hovoril, netýka sa len dvoch ministerstiev, ale týka sa ako ministerstva zahraničných vecí, ministerstva vnútra, ministerstva sociálnych vecí a rodiny, ministerstva kultúry a ministerstva školstva. Minimálne týchto ministerstiev sa to dotýka. Zahraničie v krátkodobom horizonte z dôvodu, že budeme predsedať Európskej únii a očakáva sa, že Slovensko bude mať nejaké stanovisko k tejto téme a bude lídrom vo vyjadrovaní sa k téme migrácie ako takej.
Druhým ministerstvom je ministerstvo vnútra, ktoré monitoruje týchto utečencov alebo migrantov, nenazývame všetkých utečencov, ale migrantov a chráni v podstate pokojný spánok obyvateľov. To, že my zatvoríme teraz v tomto čase schengenský priestor alebo že zatvoríme Slovenskú republiku, ešte neznamená, že problém je vyriešený. Nie je. Pán minister vnútra bude mať určite informáciu o tom, koľko migrantov prišlo za posledné dva roky do Európy, koľko je to miliónov, je to viac ako milión, a títo ľudia už jednoducho tu sú. My aj napriek tomu, ak zatvoríme hranicu a zatvoríme Schengen, tento problém nie je vyriešený. Títo ľudia tu sú, budú tu žiť, budú tu pracovať. A my sa s týmto problémom v strednodobom horizonte musíme, a v dlhodobom horizonte, vysporiadať. Toto nie je problém, ktorý tu bude rok. Nie je to problém, ktorý tu bude dva roky.
V strednodobom horizonte potrebujeme vyriešiť otázku utečencov, ktorí utekajú zo svojich krajín pred vojnou, ktorí sú politickí utečenci a ktorí nemajú záujem tu zostať, ale potrebujú len dočasný azyl, aby mohli v tejto krajine prečkať, kým u nich skončí vojnový konflikt. Táto skupina je taká, ktorej my chceme pomôcť alebo mali by sme pomôcť z morálneho hľadiska. Ja ako kresťan vnímam, že jednoznačne by sme im mali pomôcť. Na druhej strane po skončení vojnového konfliktu pôjdu domov.
A potom je tu ešte jedna skupina a to sú ekonomickí migranti, ktorých okrajovo spomínal pán Mihál, ktorí prišli do Európy s tým, že tu chcú žiť a pracovať. Migrant neni extrémista, migrant neni terorista. Lebo v tomto prípade, ako počul som pár výrazov, že sú to teroristi. No migrant je človek, ktorý ide za prácou, za lepším životom. Ak by sme označovali migranta za teroristu, tak potom 30 000 Slovákov, ktorí odišli za posledný rok, sú tiež extrémisti a teroristi. Lebo aj naši ľudia migrujú za prácou a za lepším životom. (Reakcia ministra.) Legálne, áno, áno.
Pán minister hovorí legálne a má pravdu. Tým, že zatvoríme schengenskú hranicu, ale títo ľudia tu budú prichádzať, pán minister, ale budú prichádzať legálne a budeme vedieť, kto tu je.
V každom prípade ministerstvo sociálnych vecí musí pripraviť pôdu, ako sa vysporiadame s touto ekonomickou migráciou, ktorá tu jednoducho bude. A to je vlastne to, čo ja by som očakával, že v programovom vyhlásení vlády bude, a síce nejaká pracovná skupina alebo nejaká vízia vlády naprieč ministerstvami, minimálne tými, ktoré som spomínal, alebo splnomocnenec vlády, ktorý by sa tejto otázke venoval, ktorý by sa tejto téme venoval, lebo táto téma tu ešte bude. My potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby ľudia, ktorí prichádzajú na Slovensko, si uvedomili a bolo im jasné, že táto krajina, že toto je naša krajina, naše hodnoty a naše pravidlá. Ak tu chcú byť, pracovať, prosím, ale za podmienok, ktoré im určíme my.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Končím možnosť nahlásiť sa s faktickými poznámkami. S faktickými poznámkami sa prihlásili piati páni poslanci.
Nech sa páči, pán poslanec Vašečka.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lukáč vytiahol naozaj kľúčovú tému. On to nazval alebo prirovnal k takému obrazu ciev v tele. Naozaj tá naša cestná sieť je veľmi dôležitá. Ja sám cestujem po Slovensku veľa a cestujem rád. A vítam to, keď sa zlepšujú tieto dopravné koridory.
Skutočne veľký problém je na východnom Slovensku. Dokresľuje to možno taký pohľad, keď som sa rozprával s jedným Bratislavčanom, a to nemyslím negatívne, pretože sám pochádzam pôvodne z Bratislavy, ktorý v rozhovore povedal: "Jaj, Prešov, to je na ukrajinských hraniciach." Tak som mu ťukal na čelo, že minimálne sto a viac kilometrov vzdušnou čiarou sú ukrajinské hranice, je tam obrovský kus Slovenska. Ako hovorí taký jeden známy bonmot, že "problém s diaľnicou je, že sa stavia z opačného konca, že keby sa stavala z Košíc do Bratislavy, už by dávno bola". Takže troška, troška s tým meškáme.
Ja vítam to, že dnes sa skoro už za dve hodiny dá prejsť vzdialenosť Prešov - Bratislava. Ale skutočne ešte na východ smerom od Prešova, od Košíc, tam chýbajú naozaj kilometre a kilometre, keď nie diaľnic, tak aspoň rýchlostných ciest alebo poriadnych obchvatov obcí, pretože aj pracovný trh závisí veľmi extrémne od tej dopravnej siete.
Takže apelujem na vládu, na ministra dopravy, aby tieto veci boli prioritou. Špeciálne spojenie druhého a tretieho najväčšieho slovenského mesta Prešov - Košice. Ten výjazd z Prešova na Košice - katastrofa. Pán poslanec o tom hovoril.
A takisto by som ešte pripomenul aj železničné spojenie Bratislava - Banská Bystrica, ktoré je tiež veľmi zanedbané a žiadalo by teda skvalitniť a zrýchliť.
Ďakujem.

Ďakujem. Nech sa páči, pán poslanec Pčolinský.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Lukáč hovoril o katastrofálnom stave ciest na východnom Slovensku. Ja len pripomeniem, že východné Slovensko začína Prešovom a Košicami, nie končí, nie na ukrajinských hraniciach, ako si mnohí myslia. A práve tento región tých okresov, ktoré vymenoval kolega Lukáč, neviem, ako vy ostatní, ale ja mám na východe odjazdených státisíce kilometrov. A tá cestná infraštruktúra je, to nie je cestná infraštruktúra, to je tankodrom. Diera na dieru. A ja by som tiež veľmi privítal, aby s týmto vláda, resp. strana SIEŤ, ktorá má teraz ministerstvo dopravy, s tým niečo robila.
Tiež by som poprosil, aby Národná diaľničná spoločnosť nepísala na svojej stránke, že máme plnohodnotný tunel Branisko, lebo tiež pomerne často tadiaľto chodím, a tak plnohodnotná je tak maximálne tá osemdesiatka v tom tuneli.
A k druhej časti vášho vystúpenia, pán kolega, no máme tu aj ministra vnútra pána Kaliňáka, možno by stálo zato, aby nám objasnil, aký je stav pripravenosti Slovenska na riziká migrácie, keďže pred voľbami sme to počúvali pomerne často, aký je to veľký problém. Ale po voľbách, ja mám pocit, akoby problém migrácie nebol, resp. akoby zrazu zmizli, vyparili sa, už tu problém nemáme. Pritom aktuálna situácia, to zase pán minister by mohol nám povedať, je taká, že zrejme sa budú meniť trasy migrantov, a pokiaľ Slovensko sa na to nepripraví, tak zase len my východniari budeme musieť si brániť tú ukrajinskú hranicu.

Ďakujem. Nech sa páči, pani poslankyňa Grausová.

Ďakujem za slovo. Chcela by som povedať na margo migrantov. Nemožno porovnávať našich občanov, ktorí vycestovali za prácou v rámci Európskej únie, s migrantami, s tými, ktorí sa valia sem do Európy a prídu aj k nám. Naši ľudia sú odborníci vo svojich profesiách. Neprišli do cudzích krajín, aby pýtali príspevky. Neprišli tam šíriť islam ani právo šaría. Prišli tam pracovať. Nedostávajú ani stravu zadarmo, ani ubytovanie, ani šatstvo, ani vzdelávanie a ani vreckové. Čiže išli tam s vedomím, že si budú zarábať prácou a vlastnými rukami. Tak, prosím, neporovnávajte toto, pretože to je zavádzajúce.
Naša vláda si nevie poradiť s 500-tisíc neprispôsobivými občanmi. Neviem si predstaviť, ako si bude vedieť poradiť s množstvom, s tými desaťtisícami, ktoré sa sem budú valiť, a ako to zvládne.
Tak, prosím, nezavádzajte. To je zavádzajúce.
Ďakujem.