2. schôdza

Ďakujem. Pán predsedajúci, členovia vlády, pán spravodajca, pani poslankyne, páni poslanci, minulý týždeň som si v tejto sále vypočul mnoho vecí, mnoho príspevkov k programovému vyhláseniu vlády. Niektoré boli vecné, niektoré možno menej, ale ono to vychádza aj z toho, ako je podľa mňa napísané aj programové vyhlásenie vlády, niektoré odseky sú napísané odborne, niektoré skôr heslovite, niektoré sú pomerne ambiciózne.
Ja keď som osobne prechádzal toto programové vyhlásenie a prečítal som si ho, myslím, celkom pozorne, prišiel som k záveru, že je tam téma, ktorá je podľa mňa dosť ambiciózna, ale je zároveň napísaná pomerne heslovite, a to je téma dopravy, zvlášť cestnej dopravy.
Ja ako Prešovčan pomerne často cestujem z Košíc, z Prešova smer západne Slovensko, Bratislava, Nitra, Trnava. Preto ma pomerne trápi to, v akom stave sú naše cesty. Osobne vnímam cestnú infraštruktúru ako niečo, čo je krvný obeh v človeku, to znamená, keď je krvný obeh v poriadku, prináša život, prináša prosperitu. Prosperitu tam, kde je infraštruktúra v poriadku, je prosperita, sú to prosperujúce regióny a potom sú regióny, kde cesty nie sú alebo sú v dezolátnom stave, a tam tie regióny v podstate vymierajú.
Hlavnou tepnou Slovenska má byť diaľnica D1, ktorá v programovom vyhlásení vlády je napísaná ako priorita a najhlavnejšia priorita, čo sa týka cestnej dopravy. Pozrel som si všetky programové vyhlásenia od roku ´89 a takmer v každom jednom sa spomína D1 a v posledných štyroch je to prioritou. Prioritou každej vlády je urobiť D1, hlavnú tepnu Slovenska.
Pán minister dal do programového vyhlásenia vlády veľmi ambiciózny cieľ z môjho pohľadu, keďže chýba ešte nejakých 60 km tejto cesty, preto hovorím ambiciózny, keďže z vlastnej skúsenosti viem, že v tejto krajine sú veci, ktoré sa riešia pomerne zdĺhavo, a prajem teda ministrovi, aby tento cieľ naplnil, a ja ako východniar budem veľmi rád, keď to naplní. Na druhej strane uvediem príklad, prečo som skeptický.
Možno viete, ale D1 prechádza momentálne Prešovom ako mestom, kde je od 21. novembra vyhlásený mimoriadny stav, mimoriadna situácia v doprave. Dnes je päť mesiacov, odkedy bola vyhlásená, a zatiaľ sa nič neudialo. Je rozostavaný kruhový objazd, ktorý spoločnosť, ktorá ho stavala, nezvládla a my pri mimoriadnej situácii ďalších päť mesiacov vyberáme zhotoviteľa, ktorý by túto stavbu dokončil. Je to miesto, je to, ten kruhový objazd je na vjazde na D1 smer Košice, je to miesto, ktoré spája druhé a tretie najväčšie mesto na Slovensku, cez neho prechádza denne 25-tisíc áut a prechádza cez stavbu, ktorá nie je ani odovzdaná, ani zapečatená. Cez stavenisko prechádzajú. Dochádza k ohrozeniu života každý deň. A ja sa pýtam, kto bude zodpovedný, kto bude zodpovedný, keď sa tam niečo stane? Sú tam plynové potrubia voľne hodené, stavba je nedokončená, zo zeme trčia roxory, cesta sa prepadáva, pôvodná, lebo nezvláda ťarchu kamiónov, ľudia zo správy ciest tam občas nasypú štrk alebo fúrikom zabetónujú dieru. Toto je stav cesty, hlavnej tepny medzi Prešovom a Košicami. Rieši sa to päť mesiacov. Preto som skeptický k tomu, že D1 bude, tak ako sa píše v programovom vyhlásení vlády, za štyri roky prejazdná v plnom profile po celej dĺžke z Košíc až do Bratislavy.
Pozrel som si, ktoré úseky sú kritické. Úsek Hubová - Ivachnová, myslím, nemá ani stavebné povolenie, podľa toho, čo som zistil. Na stránke NDS som zistil, že úsek Beharovce - Fričovce, teda tunel Branisko je plnohodnotný, podľa mňa, keďže pomerne často cez neho chodievam, nie je, chýba tam jedna polovica, jedna rúra a je to šesťkilometrový tunel obojsmerný, svetová rarita. Vjazd do Prešova z D1 od Popradu je riešený semaforom, to je ďalší svetový unikát, to nikde nie je. A to, že Prešov je, aký je, bohužiaľ. Obchvat západ - juh, smer obchvat Prešov a západ - juh momentálne je naplánovaný, ale ešte nie je ani len vo výstavbe. Čiže tepna, ktorá má prinášať život do tohto regiónu, je na týchto miestach zúžená alebo takmer prerušená, alebo v prípade väčšej nehody môže byť prerušená úplne.
Vítam iniciatívu pána ministra a vlády, ktorí chcú spraviť, vypracovať dokument generel dopravy Slovenska v nadväznosti na generely samosprávnych krajov. Je to dokument, ktorý je vážny a ktorý určí prioritu v jednotlivých regiónoch, ktorý zaradí abo má ambíciu byť tým dokumentom, ktorý bude následne plniť vláda, harmonogram výstavby ciest a diaľnic a rýchlostných ciest.
Keď si zoberiem okresy ako Trebišov, Michalovce, Sobrance, Vranov, Humenné, Snina, Medzilaborce, Svidník, Stropkov, Stará Ľubovňa, je región, kde je počet kilometrov u rýchlostných ciest nie nula, je tam jedenásť kilometrov obchvat Svidníka R4, ale vôbec v týchto regiónoch nie je absolútne ani meter rýchlostnej cesty, ktorá by viedla do tohto regiónu. Preto tieto regióny nemajú rozvoj, aký by si zaslúžili.
Tento región vôbec je zanedbávaný. Zanedbávaný je tam cestovný ruch. Zanedbávaný je tam priemysel. Neni tam cesta, neni tam život.
Prioritou vlády je aj výstavba rýchlostných ciest R2, R3, R4 a R7. R3 je v nejakých začiatkoch, R4, to je vlastne začiatok kruhového objazdu v Prešove a do Svidníka je to veľmi ďaleký horizont. A to je tiež vec, ktorá, pri týchto cestách R2, R3, R4 a R7 mi chýba horizont dokončenia, to v programovom vyhlásení vlády absentuje.
A z týchto dôvodov, ktoré som uviedol, z nepružnosti a možno aj z neochoty konať, keďže na riešenie mimoriadnej situácie v Prešove pán minister nepotrebuje ani zmenu zákona, stačí prísť osobne do Prešova alebo dvihnúť telefón, z toho vychádza moja skepsa a moja nedôvera k tomu, že bude v roku 2020 diaľnica Košice - Prešov - Bratislava prejazdná v plnom prúde. To je prvá z tém, ktorá ma trápi a trápi obyvateľov tohto regiónu a trápi obyvateľov Prešova zvlášť.
Druhou takou témou, o ktorej by som rád rozprával, alebo respektíve by som sa spýtal a v programovom vyhlásení vlády je len veľmi krátko zmienená alebo tam nie je vôbec, resp. dvomi vetami v dvoch kapitolách, a to je téma, ktorá počas celého roka, počas celého minulého roka traumatizovala spoločnosť, a to je téma migrácie a migrantov. Strana SMER na tom postavila volebnú kampaň. Na tom, že rozprávala o tom, aký je to veľký problém. V programovom vyhlásení vlády je jedna veta v odseku zahraničnej politiky, s ktorou súhlasím v zásade, a druhá je pri obrane štátu. Ale toto nie je problém týchto dvoch rezortov a dvoch ministerstiev. Minister zahraničných vecí Lajčák navrhuje uzavrieť schengenskú hranicu a s tým sa jednoducho nedá nesúhlasiť.
Je potrebné, aby všetci, ktorí sú, všetky krajiny, ktoré patria do Schengenu, zabezpečili svoju hranicu. Myslím, že v tomto aj Slovensko môže byť príklad na východnej hranici. Pri ochrane štátu sme videli, ako demonštratívne sme stavali hrádze, ako my zabezpečíme našu slovenskú hranicu, ako dramaticky sme hľadali utečencov pred voľbami, ktorí tu neboli. Ale, áno, myslím si, že je potrebné, aby Slovensko bolo pripravené na ochranu svojho územia a svojej suverenity.
Avšak tento problém je tak zložitý a komplikovaný, ako som hovoril, netýka sa len dvoch ministerstiev, ale týka sa ako ministerstva zahraničných vecí, ministerstva vnútra, ministerstva sociálnych vecí a rodiny, ministerstva kultúry a ministerstva školstva. Minimálne týchto ministerstiev sa to dotýka. Zahraničie v krátkodobom horizonte z dôvodu, že budeme predsedať Európskej únii a očakáva sa, že Slovensko bude mať nejaké stanovisko k tejto téme a bude lídrom vo vyjadrovaní sa k téme migrácie ako takej.
Druhým ministerstvom je ministerstvo vnútra, ktoré monitoruje týchto utečencov alebo migrantov, nenazývame všetkých utečencov, ale migrantov a chráni v podstate pokojný spánok obyvateľov. To, že my zatvoríme teraz v tomto čase schengenský priestor alebo že zatvoríme Slovenskú republiku, ešte neznamená, že problém je vyriešený. Nie je. Pán minister vnútra bude mať určite informáciu o tom, koľko migrantov prišlo za posledné dva roky do Európy, koľko je to miliónov, je to viac ako milión, a títo ľudia už jednoducho tu sú. My aj napriek tomu, ak zatvoríme hranicu a zatvoríme Schengen, tento problém nie je vyriešený. Títo ľudia tu sú, budú tu žiť, budú tu pracovať. A my sa s týmto problémom v strednodobom horizonte musíme, a v dlhodobom horizonte, vysporiadať. Toto nie je problém, ktorý tu bude rok. Nie je to problém, ktorý tu bude dva roky.
V strednodobom horizonte potrebujeme vyriešiť otázku utečencov, ktorí utekajú zo svojich krajín pred vojnou, ktorí sú politickí utečenci a ktorí nemajú záujem tu zostať, ale potrebujú len dočasný azyl, aby mohli v tejto krajine prečkať, kým u nich skončí vojnový konflikt. Táto skupina je taká, ktorej my chceme pomôcť alebo mali by sme pomôcť z morálneho hľadiska. Ja ako kresťan vnímam, že jednoznačne by sme im mali pomôcť. Na druhej strane po skončení vojnového konfliktu pôjdu domov.
A potom je tu ešte jedna skupina a to sú ekonomickí migranti, ktorých okrajovo spomínal pán Mihál, ktorí prišli do Európy s tým, že tu chcú žiť a pracovať. Migrant neni extrémista, migrant neni terorista. Lebo v tomto prípade, ako počul som pár výrazov, že sú to teroristi. No migrant je človek, ktorý ide za prácou, za lepším životom. Ak by sme označovali migranta za teroristu, tak potom 30 000 Slovákov, ktorí odišli za posledný rok, sú tiež extrémisti a teroristi. Lebo aj naši ľudia migrujú za prácou a za lepším životom. (Reakcia ministra.) Legálne, áno, áno.
Pán minister hovorí legálne a má pravdu. Tým, že zatvoríme schengenskú hranicu, ale títo ľudia tu budú prichádzať, pán minister, ale budú prichádzať legálne a budeme vedieť, kto tu je.
V každom prípade ministerstvo sociálnych vecí musí pripraviť pôdu, ako sa vysporiadame s touto ekonomickou migráciou, ktorá tu jednoducho bude. A to je vlastne to, čo ja by som očakával, že v programovom vyhlásení vlády bude, a síce nejaká pracovná skupina alebo nejaká vízia vlády naprieč ministerstvami, minimálne tými, ktoré som spomínal, alebo splnomocnenec vlády, ktorý by sa tejto otázke venoval, ktorý by sa tejto téme venoval, lebo táto téma tu ešte bude. My potrebujeme nastaviť pravidlá tak, aby ľudia, ktorí prichádzajú na Slovensko, si uvedomili a bolo im jasné, že táto krajina, že toto je naša krajina, naše hodnoty a naše pravidlá. Ak tu chcú byť, pracovať, prosím, ale za podmienok, ktoré im určíme my.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Lukáč vytiahol naozaj kľúčovú tému. On to nazval alebo prirovnal k takému obrazu ciev v tele. Naozaj tá naša cestná sieť je veľmi dôležitá. Ja sám cestujem po Slovensku veľa a cestujem rád. A vítam to, keď sa zlepšujú tieto dopravné koridory.
Skutočne veľký problém je na východnom Slovensku. Dokresľuje to možno taký pohľad, keď som sa rozprával s jedným Bratislavčanom, a to nemyslím negatívne, pretože sám pochádzam pôvodne z Bratislavy, ktorý v rozhovore povedal: "Jaj, Prešov, to je na ukrajinských hraniciach." Tak som mu ťukal na čelo, že minimálne sto a viac kilometrov vzdušnou čiarou sú ukrajinské hranice, je tam obrovský kus Slovenska. Ako hovorí taký jeden známy bonmot, že "problém s diaľnicou je, že sa stavia z opačného konca, že keby sa stavala z Košíc do Bratislavy, už by dávno bola". Takže troška, troška s tým meškáme.
Ja vítam to, že dnes sa skoro už za dve hodiny dá prejsť vzdialenosť Prešov - Bratislava. Ale skutočne ešte na východ smerom od Prešova, od Košíc, tam chýbajú naozaj kilometre a kilometre, keď nie diaľnic, tak aspoň rýchlostných ciest alebo poriadnych obchvatov obcí, pretože aj pracovný trh závisí veľmi extrémne od tej dopravnej siete.
Takže apelujem na vládu, na ministra dopravy, aby tieto veci boli prioritou. Špeciálne spojenie druhého a tretieho najväčšieho slovenského mesta Prešov - Košice. Ten výjazd z Prešova na Košice - katastrofa. Pán poslanec o tom hovoril.
A takisto by som ešte pripomenul aj železničné spojenie Bratislava - Banská Bystrica, ktoré je tiež veľmi zanedbané a žiadalo by teda skvalitniť a zrýchliť.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Lukáč hovoril o katastrofálnom stave ciest na východnom Slovensku. Ja len pripomeniem, že východné Slovensko začína Prešovom a Košicami, nie končí, nie na ukrajinských hraniciach, ako si mnohí myslia. A práve tento región tých okresov, ktoré vymenoval kolega Lukáč, neviem, ako vy ostatní, ale ja mám na východe odjazdených státisíce kilometrov. A tá cestná infraštruktúra je, to nie je cestná infraštruktúra, to je tankodrom. Diera na dieru. A ja by som tiež veľmi privítal, aby s týmto vláda, resp. strana SIEŤ, ktorá má teraz ministerstvo dopravy, s tým niečo robila.
Tiež by som poprosil, aby Národná diaľničná spoločnosť nepísala na svojej stránke, že máme plnohodnotný tunel Branisko, lebo tiež pomerne často tadiaľto chodím, a tak plnohodnotná je tak maximálne tá osemdesiatka v tom tuneli.
A k druhej časti vášho vystúpenia, pán kolega, no máme tu aj ministra vnútra pána Kaliňáka, možno by stálo zato, aby nám objasnil, aký je stav pripravenosti Slovenska na riziká migrácie, keďže pred voľbami sme to počúvali pomerne často, aký je to veľký problém. Ale po voľbách, ja mám pocit, akoby problém migrácie nebol, resp. akoby zrazu zmizli, vyparili sa, už tu problém nemáme. Pritom aktuálna situácia, to zase pán minister by mohol nám povedať, je taká, že zrejme sa budú meniť trasy migrantov, a pokiaľ Slovensko sa na to nepripraví, tak zase len my východniari budeme musieť si brániť tú ukrajinskú hranicu.

Ďakujem za slovo. Chcela by som povedať na margo migrantov. Nemožno porovnávať našich občanov, ktorí vycestovali za prácou v rámci Európskej únie, s migrantami, s tými, ktorí sa valia sem do Európy a prídu aj k nám. Naši ľudia sú odborníci vo svojich profesiách. Neprišli do cudzích krajín, aby pýtali príspevky. Neprišli tam šíriť islam ani právo šaría. Prišli tam pracovať. Nedostávajú ani stravu zadarmo, ani ubytovanie, ani šatstvo, ani vzdelávanie a ani vreckové. Čiže išli tam s vedomím, že si budú zarábať prácou a vlastnými rukami. Tak, prosím, neporovnávajte toto, pretože to je zavádzajúce.
Naša vláda si nevie poradiť s 500-tisíc neprispôsobivými občanmi. Neviem si predstaviť, ako si bude vedieť poradiť s množstvom, s tými desaťtisícami, ktoré sa sem budú valiť, a ako to zvládne.
Tak, prosím, nezavádzajte. To je zavádzajúce.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja by som tiež chcela reagovať na časť, ktorá sa venovala infraštruktúre na Slovensku.
Táto vláda veľmi často hovorí o rozvoji regiónov, najmä zaostalých regiónov. A naozaj tam je bezpodmienečne nutné, aby bola zabezpečená aj práve, aby boli zabezpečené v týchto regiónoch aj cesty. Veľmi rada by som upozornila na to, že vláda má v programovom vyhlásení, vo svojom programovom vyhlásení, veľmi jasne zadefinované, čo chce urobiť. Mám pocit, že chce urobiť všetky cesty, o ktorých sa rozpráva dvadsať rokov. Budem jej v tom držať palce, aj keď som možnože trošku skeptická v tom, lebo takýchto sľubov sme tu už mali. Všetci si pamätáme na diaľnicu do roku 2010, ktorá spojí Bratislavu s Košicami. No už máme, chvalabohu, rok 2016, ešte stále nie všetko je tak, ako bolo sľubované.
Bola by som veľmi rada, aby na rozdiel od prechádzajúcich štyroch rokov, kedy minister Počiatek naozaj len trápne sľuboval, že R3 postaví zo zdrojov ministerstva alebo z verejných peňazí, sa neudialo absolútne nič. Namiesto toho, aby konal, dal urobiť nezmyselné štúdie realizovateľnosti, ktoré znova len ten rozpočet oklieštili. Pritom sám tvrdil, že peniaze z eurofondov na cestu R3 nebude môcť použiť.
Takže, dúfam, že nový minister nebude konať podobným spôsobom ako predchádzajúci minister Počiatek a aj cesta R3, ktorá by veľmi odľahčila naozaj veľmi silne zaťažený koridor spájajúci Poľsko - Slovensko a hlavne by odľahčila občanov, bude už realitou a začne sa ďalší úsek, ktorý je už pripravený tak dokonale, že mu už dokonca aj prepadlo stavebné povolenie.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Som rád, že tá, ten úvod témy k migrantom bol triezvy, to znamená, že sa naozaj pozeráme na ľudí, ktorí utekajú pred obrovskými problémami, mnohí z nich pred vojnou museli opustiť svoje domovy. A treba povedať, že tú minulú sezónu v zásade v Európe zachránili dobrovoľníci. Dobrovoľníci boli jediní ľudia, ktorí naozaj venovali svoj čas a svoju prácu tomu, aby sa predišlo obrovskej humanitárnej katastrofe. Boli sme svedkami absurdných situácií, keď študenti a študentky bránili vlastnými telami tomu, aby ľudia útočili medzi sebou, na seba stiahnutí v malých priestoroch v stovkách. Absurdné situácie, keď na poliach na Balkáne rodili migrantky len za pomoci miestnych dobrovoľníkov, lebo tam neboli ľudia, ktorí by im mohli pomôcť. A toto všetko, dúfam, už preberú na seba jednotlivé štáty po tých migračných trasách a Európa sa zobudí do toho, že ak máme garantovať základné ľudské práva každému, tak to musí byť každý bez výnimky.
Samozrejme, treba zaviesť poriadok. Nemôžme, nemôžme existovať v stave, kedy nevieme, kto sa tu pohybuje, ľudia nie sú registrovaní, nepoznáme ich identitu, to všetko treba riešiť. Ale zároveň by sa nám nemalo stať, že nám tu budú ľudia ako dobrovoľníci v tej minulej sezóne zachraňovať Európu pred humanitárnou katastrofou obrovských rozmerov.

Tak v prvom rade by som zareagoval na kolegu Vašečku. Za dve hodiny sa to zvládnuť nedá, takže predpokladám, že to bol omyl, trasa Prešov - Bratislava, aspoň zatiaľ sa to nedá zvládnuť.
Reagoval by som na... (Reakcia z pléna.) Tak Žilinu zvládne.
Reagoval by som na pani kolegyňu Grausovú. Ja som neporovnával našich migrantov, ja som vysvetľoval pojem migrant, je človek, ktorý ide za prácou. To, že v našej, to je presne to, v našej spoločnosti je slovo migrant spájaný, migranti nie sú len ľudia zo Sýrie a zo Severnej Afriky, migranti sú ľudia, ktorí cestujú za prácou alebo za lepším životom, alebo z nejakého iného dôvodu sa presúvajú. To je prvá vec.
Druhá vec. To, čo hovoríte, je presne to, ako je vnímaná spoločnosť, ako vníma týchto ľudí. Slovo migrant je spájané už vyslovene s tým, že je to niekto, kto je zlý a ktorý prináša islam, šaríu. Neviem, čo vás oprávňuje k tomu, aby ste vy vedeli, či je to dobré, alebo zlé. Ja si to netrúfam povedať, či je to dobré, alebo zlé, a to som to vyštudoval, prosím.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predniesla zopár krátkych postrehov a názorov k určitým bodom Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú časti o zahraničnej a európskej politike.
Všetci vieme, že Slovenskú republiku v krátkej dobe čaká azda najväčšia zahraničnopolitická výzva. Je to v našej novodobej histórii asi najlepšia diplomatická výzva a tým bude predsedníctvo Slovenskej republiky v Rade Európskej únie. Už 1. júla tohto roku prevezmeme miesto predsedajúcej krajiny EÚ po Holandsku, ktorá Únii predsedá práve v takomto neľahkom období. Toto obdobie je označené množstvom kríz, nejasností a ťažkých politických dialógov.
Myslím si, že úloha vlády Slovenskej republiky pri vyhotovovaní programového vyhlásenia vlády bola rozhodne neľahká a nebola ľahká ani v tejto oblasti, teda v oblasti zahraničnej politiky a európskej politiky. Bolo treba jednoznačne stanoviť smerovanie a ciele zahraničnej politiky na najbližšie štyri roky, a to aj vzhľadom na tú veľmi špeciálnu pozíciu, ktorou predsedníctvo v EÚ rozhodne je.
Určite preto vítam, že Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky bezpochybne konštatuje, že, citujem: "Národnoštátnym záujmom krajiny je jednoznačná kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii Slovenskej republiky založená na širokej politickej zhode a ďalej aj to, že za najbližších partnerov vláda považuje členské krajiny EÚ a spojencov v NATO." Toto smerovanie, resp. pokračovanie tohto smerovania ani nemôže byť otázne, veď je tomu viac už ako desaťročie, že sme sa stali plnoprávnymi členmi týchto zoskupení.
Vítam však aj triezvosť a cit pre realitu predmetného programového vyhlásenia vlády práve v tejto oblasti, zahraničná európska politika, nakoľko programové vyhlásenie presne pomenúva tie najdôležitejšie zahraničné výzvy, ktoré nás v nasledujúcom období čakajú a ktoré nás, žiaľ, neminú. Reč je o časti programového vyhlásenia, ktorá sa zmieňuje napríklad o pásme pretrvávajúcej nestability na hraniciach EÚ, ozbrojených konfliktoch v susedstve EÚ, ktoré sú zdrojmi masovej migrácie a medzinárodného terorizmu.
Áno, vyzdvihujem túto časť schválne, a to najmä preto, lebo súčasná migračná kríza a všetky jej spoločenské, politické a aj morálne debaty okolo nej, ako aj snahy na riešenie tohto problému sú azda najhorúcejšou a možno aj najbúrlivejšou témou, ktorej Slovensko ako predsedajúca krajina bude musieť rozhodne čeliť.
Teší ma pritom, že niektorí opoziční kolegovia, a tu chcem možno vyzdvihnúť pána Klusa, ktorý tu, žiaľ, momentálne nie je, tiež zdôraznil potrebu prezentovať razantnejší a aktívnejší politický postoj Slovenska ohľadom migračnej krízy. Tu sa určite vieme zhodnúť, a preto tento fakt vyzdvihujem najmä preto, lebo bude naozaj veľmi dôležité, aby Slovensko v tých najcitlivejších otázkach vystupovalo čo najjednotnejšie aj smerom do zahraničia.
Keď sa vrátim k vystúpeniu pána kolegu Klusa z klubu SaS, tak on vo svojom prednese zdôraznil, že práve v prípade migračnej krízy očakáva zo strany vlády veľmi aktívny prístup, a to aj vo forme návrhov vo veci riešenia migračnej krízy, s ktorými sa budeme musieť nejakým spôsobom vysporiadať. Situácia je taká, že takýto aktívny prístup čakám aj ja. No, určite tie samotné očakávania nestačia. Práve preto považujem za veľmi dôležité, aby koaliční, ale aj opoziční poslanci sa snažili počas celého tohto volebného obdobia, a nielen počas nášho polročného predsedníctva v EÚ, podporovať tento aktívny prístup vlády a aj parlamentu k danej otázke. Osobne sa k tomu určite prispeje, osobne sa k tomu určite hlásim a budem prispievať aj svojou poslaneckou prácou a rozhodne budem akcentovať, aby sme v otázke migračnej krízy vystupovali na jednej strane jednoznačne a taktiež aj jednotne.
Ako iste všetci viete, tak nedávno došlo k podpisu zmluvy medzi Európskou úniou a Tureckom, ktorá je z toho formálnoprávneho hľadiska v platnosti, však otázka je, či aj obsahovo účinná. A veľkým otáznikom je, či bude takáto alebo táto zmluva aj dlhodobo udržateľná.
Považujem za veľmi dôležité vyzdvihnúť aj to, že táto zmluva bude určite citlivým bodom aj nášho predsedníctva. A myslím si, že bude to často akcentovanou témou, čo sa týka postoja Európskej únie k Turecku. Osobne sa totiž na základe konkrétnych krokov Turecka domnievam, že Turecko sa snaží privyrobiť, neviem, či je to silný výraz, silné slovo, ale ako keby sa snažilo vzniknutú krízovú situáciu využiť rozhodne na posilnenie svojho zahraničnopolitického postavenia. A práve preto som rada, že Slovensko sa hlási k proeurópskej orientácii, pretože Európska únia musí byť silnejším zahraničným hráčom a nemôže podliehať vplyvom jednej krajiny, ani iných štátov, a to ani v momentoch krízy, ktoré, žiaľ, Európsku úniu jednoznačne oslabujú. Treba preto hľadať ďalšie východiská, ďalšie riešenia, ktoré by Európsku úniu nedostávali do čoraz horšej a horšej vyjednávacej pozície v rámci snáh riešenia tejto migračnej krízy. Ale práve naopak, aby tie kroky, ktoré by sme mali urobiť, urobili práve z Európskej únie, hlavného vyjednávača, so silnou pozíciou, s razantnými odpoveďami, miestami aj na nevýhodné podmienky niektorých zahraničných partnerov.
A práve v tomto kontexte si musíme uvedomiť, že Slovensko bude v najbližších mesiacoch lídrom tých najcitlivejších politických rozhovorov. Preto Slovensko ako predsedajúca krajina musí dbať na to, aby viedla každú diskusiu na najvyšších politických úrovniach v rámci EÚ dôstojne, ale pritom efektívne a razantne, a to aj v tých najcitlivejších témach. Treba si uvedomiť, že predsedníctvo alebo úloha predsedajúcej krajiny nemôže spočívať jedine len v snahe o presadzovanie vlastných, možno niekedy aj rozdeľujúcich názorov v citlivých zahraničnopolitických témach. Práve naopak, predsedajúca krajina musí byť kľúčovým faktorom v tom, aby sa ostatné krajiny, resp. ich názory sa čo najefektívnejšie zbližovali, nadväzujúc, samozrejme, pritom na politické hodnoty EÚ, ktorými sú dialóg a konsenzus, ale popritom všetkom by si mala predsedajúca krajina udržať aj vlastnú identitu a vlastné hodnoty.
Slovensko patrí do skupiny menších krajín v rámci Európskej únie, a preto sme odkázaní na pomoc našich partnerov. To znamená, že keď nemáme spojencov, nemáme partnerov, ťažko sa nám podarí niečo presadiť. Ale musíme si uvedomiť, že my tých partnerov máme, nemáme ich ďaleko, máme ich tu za našimi hranicami. Preto je podstatné vždy stavať už na existujúcich partnerstvách, posilňovať vzťahy práve s tými krajinami, ktoré názorovo, ale aj geopoliticky sú nám najbližšie. Na druhej strane je však potrebné viesť vždy aj rozumný dialóg aj s tými krajinami, ktorých predstavy sa môžu od našich líšiť.
Pokiaľ ide o dialóg práve v tej migračnej kríze, tak tu nie je núdza, ako som hovorila, máme ich na dosah ruky, a to predovšetkým aj v podobe zoskupenia V4. A naši partneri v tomto zoskupení presadzujú veľmi obdobnú zahraničnú politiku ohľadne utečeneckej krízy.
Riešením podľa doterajších skúseností určite nemožno nazvať systém prerozdeľovania migrantov podľa povinných kvót. Tento systém už odmietol aj slovenský parlament, dokonca dvakrát. A je známe aj jednotné vyhlásenie ministrov vnútra krajín V4 v Prahe z januára tohto roka, kde sme taktiež zhodne odmietli povinné kvóty a namiesto týchto povinných kvót sme požadovali ochranu vonkajších hraníc schengenského priestoru. Zastávam názor, že momentálne riešenie v podobe povinných kvót je len zdanlivo tým najlepším a najefektívnejším východiskom. V skutočnosti sa však k riešeniu krízy týmto krokom určite nepribližujeme, a to predovšetkým preto, lebo Európa sa svojimi súčasnými krokmi snaží riešiť iba dôsledok. Nerieši sa príčina. Myslím si, že nie je fér, aby sa nám vnucovala povinnosť prijímať síce ďalších odkázaných ľudí z radov utečencov, veď medzi členskými štátmi Európskej únie je množstvo krajín, ktoré nedokážu zabezpečiť dôstojné podmienky pre život ani pre veľkú skupiny vlastných občanov.
Musíme si však uvedomiť, že samotná kritika nestačí. Preto považujem za správne, že vláda vo svojom programovom vyhlásení výslovne zdôrazňuje, teraz opäť citujem, že "je pripravená podporiť aj konštruktívne riešenia bezprecedentnej migračnej krízy so zachovaním špecifík a možností jednotlivých členských krajín".
Som toho názoru, že Slovenská republika počas predsedníctva bude mať určite oveľa väčšiu šancu na to, aby jeho názory boli zužitkované efektívnejšie a aby zahraničnopolitické kroky našej krajiny mali väčšiu váhu, väčší dôraz na pôde EÚ ako doteraz, a to aj v týchto kritických otázkach.
Ja len dúfam aj vzhľadom na to, že Slovensko čaká ťažká diplomatická skúška, ako som už na úvode povedala, v podobe predsedníctva v EÚ, že v prípade možností aktívnej spolupráce ohľadom riešenia dôležitých problémov, dôležitých otázok týkajúcich sa zahraničnej politiky, budú tak poslanci koalície, ako aj poslanci opozície vystupovať aspoň tak jednotne, ako sa mi v niektorých prípadoch javia jednotné aj tie názory, ktoré sú prezentované buď tu na pôde slovenského parlamentu, alebo aj v slovenských a zahraničných médiách.
A na záver mi ešte dovoľte jednu poznámku. Môj predrečník pán Lukáč sa dotkol tiež tejto migračnej témy, bolo naňho reagované aj faktickými poznámkami. Zaujala ma však trošku poznámka jednej pani poslankyne, konkrétne pani poslankyne Grausovej. Áno, pani poslankyňa, ako s niektorými vecami určite nepolemizujeme, ale vy ste porovnali neporovnateľné. Neporovnávajte ľudí, ktorí utekajú z krajín, kde je vojna. Na Slovensku, chvalabohu, hovorím chvalabohu, buďme radi, vojna nie je.
Ďakujem vám veľmi pekne za vypočutie.

Ďakujem. A mne sa vaše vystúpenie páčilo, až by som povedal, že až mi to prišlo divné, pretože doterajšie vystúpenia niektorých predstaviteľov strany MOST, dovolím si tvrdiť, že boli v rozpore, resp. mali opačný názor na danú problematiku ako vy, čo som rád, že v strane MOST sú názorové rozdiely, to berte s nadsádzkou.
Čo sa týka Turecka, ja som presvedčený o tom, že Slovensko by malo urobiť maximum, aby sa Európska únia nenechala vydierať, lebo toto je vydieranie zo strany Turecka v čase, keď Turecko má v rukách kľúč od dverí, cez ktoré k nám prúdia migranti, a myslím si, že zrušenie vízovej povinnosti Turecku by bola katastrofa, by bola katastrofa, ktorá by zobrala Turecku kľúč a tie dvere by boli vykopnuté. To je jedna vec.
Druhá vec je veľmi diskutabilné zase zrušenie vízovej povinnosti pre Ukrajinu. Otázka je, či by nám to pomohlo alebo či, naopak, by to zlikvidovalo ten trh, pracovný trh na Slovensku, pretože s vysokou pravdepodobnosťou, veď sa to deje už dlhé roky, ale v malej miere, by nás zaplavila lacná pracovná sila.
Čiže Slovensko by podľa mňa malo zastávať postoj taký, aby sme v prvom rade chránili naše národné záujmy. A záujmy Európskej únie sú z môjho pohľadu až sekundárne, ale v prvom rade národné záujmy Slovenska.

(Mikrofón nezachytil začiatok vety.) ... pani poslankyni len toľko povedať, že sme svedkami už vyše roka ťažkých manipulácií a vymývania mozgov médiami, čo sa týka migrantov. Práveže to, že porovnávame našich migrantov a že sa spomínajú, dokonca sa zachádza tak ďaleko, že sa spomínajú aj emigranti zo Slovenska ešte v roku 1968, práve to ja považujem za nesprávne, za ťažkú manipuláciu a neporovnateľné s migrantami, ktorí sem putujú z Ázie, Afriky a zo všetkých ďalších krajín. Ďakujem.