2. schôdza

Ja naozaj veľmi stručne. Ďakujem veľmi pekne za faktické poznámky.
Pánovi Pčolinskému chcem povedať, že rozhodne nie sú názorové rozdielnosti v rámci nášho klubu. Myslím si, že ohľadne podpory programového vyhlásenia vlády v tejto časti sme veľmi jednotní.
A ďakujem aj pani Grausovej. Ja som akurát len poukázala na jednu vec, že naozaj buďme veľmi radi, že Slovensko je bezpečnou krajinou a ľudia, ktorí odchádzajú do zahraničia za prácou, neutekajú pred vojnou. Samozrejme, má to však aj druhý faktor, že prečo títo mladí ľudia musia opustiť krajinu, prečo sú odkázaní na to, aby si hľadali šťastie, nádej a budúcnosť v iných krajinách, ale to sú rozhodne výzvy pre iné oblasti a rezorty, myslím tu konkrétne na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj na ďalšie, ktoré by rozhodne mohli prispieť k tomu, aby tie podmienky na Slovensku boli lepšie, aby sa vytvorili také podmienky pre život a pre budúcnosť týchto ľudí, aby nemuseli utekať za naše hranice.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, na úvod by som aj ja chcel zaželať nášmu predsedovi Národnej rady skoré uzdravenie, veľa zdravia a takisto aj premiérovi Robertovi Ficovi rýchle uzdravenie, aby sa mohli vrátiť do pracovného procesu a plnohodnotne pracovať.
O programovom vyhlásení vlády rokujeme už šiesty deň. K jeho obsahu, ako aj k jednotlivým bodom programového vyhlásenia sa vyjadrili už viaceré panie poslankyne, páni poslanci aj členovia vlády. Vypočuli sme si prejavy konštruktívne, ale i deštruktívne, prejavy štátnického charakteru, ale aj prejavy vhodné do pohostinstva 4. cenovej skupiny. Niektoré prejavy k programovému vyhláseniu vlády boli vecné, iné emotívne a mnohé boli haniace, až dokonca urážajúce. Niektorí programové vyhlásenie obhajujú, iní kritizujú, čo je legitímne a akceptovateľné. Dávajú návrhy na riešenie problematiky, ktoré obsahuje programové vyhlásenie vlády. Keby niekto urobil analýzu môjho dnešného príspevku, asi by nenašiel slovo, ktoré by tu za ten dlhý čas niekto nepoužil. Asi nie je oblasť programového vyhlásenia, ku ktorej by sa doteraz nikto nevyjadril.
Dovoľte mi, vážené kolegyne, vážení kolegovia, aby som sa k dôležitému dokumentu, akým programové vyhlásenie vlády nesporne je, vyjadril aj ja ako člen Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a tiež ako člen Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kontrolu činnosti NBÚ. Vyjadrím sa teda krátko aj k tzv. silovým zložkám, k bezpečnostným zložkám štátu.
V oblasti bezpečnosti oceňujem to, že programové vyhlásenie vlády veľmi detailne rozoberá aj informačnú a kybernetickú bezpečnosť. Budem veľmi pozorne sledovať kroky vlády a všetky navrhované legislatívne úpravy v oblasti kybernetickej a informačnej bezpečnosti a využijem svoje znalosti z mojej profesie na analýzu ponúkaných riešení a, samozrejme, aj na konštruktívny dialóg.
Vláda v programovom vyhlásení sľubuje "posilnenie kompetencií Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosti v oblasti dohľadu nad dodržiavaním zákonnosti postupov príslušníkov ozbrojených zborov a vytvorí podmienky pre posilnenie parlamentnej kontroly menovania prezidenta Policajného zboru formou verejného vypočutia pred menovaním a obmedzenie možnosti jeho odvolania na zákonom ustanovené dôvody". Toľko citát z programového vyhlásenia.
Tu mám však jednu otázku, či to platí aj pre terajšieho prezidenta Policajného zboru Tibora Gašpara, aby si pred Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť obhájil svoju kompetenciu na výkon funkcie, alebo tento záväzok bude platiť až pre ďalšiu vládu.
Ak by programové vyhlásenie malo iba tieto časti, obrana a bezpečnosť, tak by sa dalo polemizovať o jeho podpore. Problémom v týchto dôležitých rezortoch nie je obsah dokumentu, ale niektoré osoby na dôležitých postoch, o ktorých vo všetkej úcte pochybujem. Pochybujem o tom, že realizácia zámerov programového vyhlásenia sa stane skutočnosťou a nezostanú to len prázdne slová na papieri. Ale viac k tejto časti programového vyhlásenia vlády prednesie môj skúsenejší kolega Ľubo Galko, ktorý bude hovoriť o stanovisku SaS k uvedenej oblasti.
Na základe mojich niekoľkoročných skúseností vo vedení samosprávy môžem povedať, že tento zásadný vládny dokument predkladá opatrenia, ktoré sa týkajú najrôznejších oblastí života občanov. Jednou takou významnou oblasťou programového vyhlásenia je bezpochyby aj oblasť o cestovnom ruchu. Bohužiaľ, tejto oblasti sa programové vyhlásenie venuje iba okrajovo a ani ostatní diskutéri jej nevenujú patričnú pozornosť. Keby sme si, keby sme to vyjadrili matematicky podľa počtu slov, tak cestovnému ruchu je venovaných niečo nad pol percenta slov a iba 12 krátkych viet z tohto 70-stranového obsiahleho dokumentu, ktorým programové vyhlásenie je. Možno práve tu chýba tá povestná vata a veľa slov netreba. Ale nie je to tak. Okrem prísľubu zavedenia daňových zvýhodnení a osobitných stimulov pre rozvoj slovenského kúpeľníctva takmer žiadne konkrétne veci a riešenia neprináša, len niekoľko konštatovaní. Pritom v roku 2014 mal prínos cestovného ruchu do HDP takmer 2 mld. euro, čo predstavuje 2,7 % HDP.
Som starostom v obci Terchová, ktorá je turistickým a rekreačným centrom. Cestovný ruch je pre našu obec hlavným, dominujúcim priemyslom. Aj keď sa necítim byť odborníkom v oblasti cestovného ruchu, pohybujem sa medzi ľuďmi, ktorí sa ním živia, a pozorne ich počúvam. Aj napriek tomu, že od roku 2011 máme účinný zákon o podpore cestovného ruchu, podpora je podľa nich nedostatočná alebo možno iba zle nastavená.
"Na financovaní rozvoja cestovného ruchu sa podieľajú štát, vyššie územné celky, obce, fyzické a právnické osoby." Toľko citát zo zákona. Dnes preberáme programové vyhlásenie vlády, preto nás zaujíma, aké bude financovanie a podpora zo strany štátu pre ďalší rozvoj cestovného ruchu. Štát v zmysle zákona o podpore cestovného ruchu dotuje krajské a oblastné organizácie cestovného ruchu a financuje Slovenskú agentúru pre rozvoj cestovného ruchu ako príspevkovú organizáciu. Táto agentúra dostala za svoju činnosť aktivity a aktivity v rokoch 2015 až ´13 (pozn. red.: tak to povedal) viac ako 12,7 mil. euro. Podpísaný kontrakt na rok 2016 predstavuje sumu viac ako 4 mil. euro, čo nie je malá suma.
Keď si pozrieme štatistiku, tak uvedený zákon od svojej účinnosti umožnil, aby štát podporil prostredníctvom krajských a oblastných organizácií cestovného ruchu rozvoj cestovného ruchu priamo v regiónoch dotáciami za roky 2012 až 2015 v sumáre 14,7 mil. euro.
Ako sa toto všetko prejavilo na návštevnosti, vám ukážem na dvoch grafoch, v ktorých v jednom je vývoj návštevnosti v cestovnom ruchu od roku 2008 do roku 2015 (rečník zobral do rúk materiál, ukazujúc ho plénu) a v druhom podobnom grafe je počet prenocovaní za to isté obdobie (rečník zobral do rúk ďalší materiál, ukazujúc ho plénu). Nebudem rozoberať podrobne štatistiku návštevnosti za uplynulé obdobia. Jej vývoj si môžete pozrieť a porovnať za predchádzajúce roky na stránkach SACR alebo Štatistického úradu.
No aj napriek podpore štátu vývoj návštevnosti nie je dobrý. Prakticky okrem roku 2013, kedy sa dostala na úroveň roku 2008, v ostatných rokoch stagnuje. Až v roku 2015 sa zvýšila návštevnosť oproti roku 2008 o približne 250-tisíc osôb. Takže sedem rokov nám trvalo, aby sme sa po kríze skonsolidovali a návštevnosť sa dostala na pôvodnú úroveň. Každá normálna krajina, ktorej záleží na rozvíjaní cestovného ruchu, by prijala opatrenia na zlepšenie a odvrátenie nepriaznivého stavu oveľa skôr.
Odborníci tvrdia, že inšpiráciu na tvorbu zákonov o podpore cestovného ruchu sme čerpali od našich rakúskych susedov. Súhlasím, veď načo experimentovať, vymýšľať niečo nové, keď u susedov to funguje. Žiaľ, u nás podpora nezafungovala tak, ako sme všetci očakávali. Zákon našich susedov nebol prevzatý zrejme dôsledne. Umožňuje totiž, aby na riešenom území, kde v zmysle zákona o podpore cestovného ruchu vznikne oblastná organizácia, ostali aj subjekty - obce, firmy, podnikatelia -, ktoré sú "čiernymi pasažiermi". To znamená, že do organizácie, ktorá tieto subjekty združuje, neprispievajú do spoločného mešca, ale benefity z nej čerpajú. Pýtate sa ako? No jednoducho. Pretože členstvo v OCR je dobrovoľné a v praxi to znamená, že ak je členom organizácie cestovného ruchu obec, nemusia byť všetky subjekty, ktoré sa cestovným ruchom zaoberajú, členmi, ale výsledky činnosti OCR-ky sa nedajú oddeliť a čerpajú a užívajú ich, samozrejme, všetci. Toto aktérom v cestovnom ruchu vadí.
Toto je len jeden príklad, nad ktorým je potrebné zamyslieť sa, urobiť opatrenia, aby podpora cestovného ruchu bola efektívnejšia. Možno by bolo naozaj dobré ísť do Tirolska a ten zákon od nich odkopírovať do bodky.
Milé dámy, vážení páni, niekto by mohol tvrdiť, že na podporu cestovného ruchu stačí iba zlepšiť podnikateľské prostredie, znížiť dane, odvody a odbúrať byrokraciu. Načo vymýšľať nové zákony a rôzne druhy podpory. Áno, určite aj toto bude mať veľmi pozitívny vplyv na rozvoj cestovného ruchu, lebo v ňom veľa aktérov podniká. Ale v tejto oblasti je aj veľa vecí, ktoré nemôžu byť predmetom podnikania a musí sa o ne starať štát, obec, resp. organizácie, ktoré boli na tento účel zriadené. Predstavme si napríklad také udržiavanie turistických chodníkov alebo cyklotrás a podobne.
Patričná pozornosť cestovnému ruchu a jeho podpore by určite pomohla aj slovenskému vidieku. Miestam, ktoré môžu turisti navštíviť, pretože majú prírodný či kultúrny potenciál. Niektoré sa nachádzajú v regiónoch, kde je vysoká nezamestnanosť a, ľudovo povedané, líšky tam dávajú dobrú noc. Určite by to pomohlo aj k vytvoreniu nových pracovných príležitostí a k zvýšeniu (pozn. red.: lapsus linguae, správne "zníženiu") nezamestnanosti, čo aj konštatuje uvedené programové vyhlásenie vlády.
Vážené kolegyne, kolegovia, aj to, že takej významnej oblasti, akou cestovný ruch bezpochyby je, sa programové vyhlásenie venuje nedostatočne, bude len dôvodom, že toto programové vyhlásenie osobne nepodporím a dôveru tejto vláde nevyslovím.
Ďakujem za vašu pozornosť.

Ďakujem velice pekne pánovi poslancovi Laurenčíkovi, že zhodnotil a rozobral cestovný ruch. Ja takisto podnikám v cestovnom ruchu už 25 rokov. Všetky tieto slová môžem do body, do slova a do bodky potvrdiť.
Skutočne sme videli v programovom vyhlásení vlády len malú zmienku o cestovnom ruchu. Ja tuná 25 rokov počúvam od každej jednej vlády, jak podporí cestovný ruch, pozrite sa, koľko z neho máme. Pozrite sa, čo majú v Čechách, 10 %, Maďari 10 %, Rakúšania idú k 20 %, to sú obrovské peniaze, my na to kašleme, vôbec sa týmto nezaoberáme, len deklarujeme.
Pokiaľ naozaj neurobíme nejaký stimul a nebude sa tým vláda zaoberať, sa nikam nepohneme. Veľké investície, ktoré k nám prichádzajú, ja neviem, automobilky, ja neviem, elektronické fabriky, po vyčerpaní stimulov sa nám môže stať, že sa zbalia a odídu. Pozrite sa, už odišiel tuším Panasonic alebo niečo také, nejaká elektronická fabrika sa zbalila, vyčerpala stimuly a odišla preč.
Cestovný ruch a poľnohospodárstvo nám nikto nevezme. Keď tento sektor priemyslu rozvinieme, odtiaľ to nikto neodnesie. To znamená, že má význam investovať do tejto oblasti nielen čas, ale aj peniaze, aj prostriedky, aj hlavne upraviť legislatívu, lebo tá je úplne katastrofálna. Netreba vymýšľať vymyslené, stačí ísť do Rakúska, opísať zákon a presadiť ho. Bolo by už načase, aby prestali sme o tom len rozprávať, ale začali niečo konať.
Pán poslanec Laurenčík, veľmi pekne ďakujem za váš príspevok.

Ja sa pridávam k názoru, že cestovný ruch je podhodnotená a zanedbaná oblasť, veľmi veľké nádeje sme vkladali do zákona o cestovnom ruchu, ktorý čiastočne túto problematiku rieši. S potešením som sledovala možnosť zakladania oblastných organizácií cestovného ruchu, ktoré fungujú celkom dobre. Ale pokiaľ tieto oblastné organizácie závisia od samotných aktérov, ktorými sú obce alebo podnikateľské subjekty, tak potom je ale otázna existencia krajských organizácií cestovného ruchu, ktorých príjmy závisia čisto len od členských príspevkov oblastných organizácií cestovného ruchu, poťažmo vyšších územných celkov, poprípade dotácie štátu.
A tu napríklad vidím na tomto stupni podpory trošku také rezervy alebo priam až takú habaďúru, pretože tieto krajské organizácie cestovného ruchu by možno dobre fungovali, pokiaľ by sa hranice vyšších územných celkov stotožňovali s nejakými prirodzenými regiónmi, ktoré tieto "káocéerky", takzvané, by mali propagovať.
Čiže v tomto ohľade si myslím, že ide o dosť veľký únik peňazí, ktoré by možno mohli byť investované priamo do tých oblastných organizácií cestovného ruchu. Takže myslím si, že ten samotný zákon nie je zlý, ani tá podpora, ktorá bola určite dobre myslená, akurát si myslím, že nie je až tak šťastne nasmerovaná, pokiaľ sa týka regiónov.
Ďakujem.

Ďakujem pánovi poslancovi Kollárovi aj pani kolegyni Kaščákovej za podporné stanoviská vo faktických poznámkach, samozrejme, to, čo povedali, tak s tým sa plne stotožňujem.
Možno by som ešte doplnil jedno, v programovom vyhlásení sa hovorí hlavne o podpore kúpeľníctva. Myslím si, že by sme nemali zabúdať aj na iné destinácie, ktoré na Slovensku máme, ktoré, kde nie sú kúpele. Samozrejme, to kúpeľníctvo treba podporiť, však je to naše v podstate bohatstvo a zlato, ktoré by sme mali vedieť predať, ale myslím si, že aj rôzne iné turistické centrá, aj v tej oblasti, odkiaľ ja pochádzam, Terchová, Vrátna, by si zaslúžili podporu. Keby sme išli len do blízkeho Zakopaného, ktoré je v podstate za kopcom od nás, a pozreli sa, ako to tam vyzerá, aká tá podpora je tam a aký tam je rozvinutý cestovný ruch, tak aj tam by sme mohli čerpať inšpiráciu, ako sa to dá.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dámy a páni, moje prvé vystúpenie v rozprave som venoval programovému vyhláseniu vlády, ale táto schôdza nie je len o programovom vyhlásení vlády, ale aj o vyslovení dôvery novej vláde, preto v tomto vystúpení chcem trochu hovoriť o tej dôvere.
Tak ako v medziľudských vzťahoch, aj v politike patrí, že dôvera sa ťažko získava a veľmi ľahko sa stráca. Nemajte preto opozícii za zlé, že po dvoch vládach Roberta Fica tej tretej nechce vyjadriť dôveru. Bola by to slepá dôvera, ktorá možno niekedy v živote má svoje opodstatnenie, ale je necelé dva mesiace po parlamentných voľbách 2016, dôvod na vyjadrenie takejto slepej dôvery, môj názor je, že nie je.
Všetky doterajšie kroky po marcových voľbách hovoria, že tretej vláde Roberta Fica nemôžme slepo dôverovať a existujú na to minimálne tieto tri dôvody.
Dôvod č. 1. Spôsob, ako koalícia vznikla. Prvým dôvodom na nevyslovenie dôvery tejto vláde je spôsob, akým ona sama vznikla. Všetci si pamätáme, ako bývalé opozičné strany MOST - HÍD a SIEŤ bezprostredne po voľbách deklarovali, že v prvom kole nepôjdu rokovať so SMER-om. Citujem: "Našou prioritou je rokovať o stabilnej pravicovej vláde. Na rokovanie so SMER-om nepôjdeme," povedal v pondelok po voľbách Béla Bugár po predsedníctve strany MOST - HÍD. "Strana SIEŤ nechce pokračovanie tejto vlády a nebude sa na nej zúčastňovať," povedal v ten istý deň Radoslav Procházka po predsedníctve strany SIEŤ. A takisto v ten istý deň to bolo v SNS ešte 50 na 50 medzi potenciálnou stredopravou vládou a vládou so SMER-om. Všetci vieme, ako to pokračovalo, v priebehu jedného víkendu sa to po sneme SNS zvrtlo na vládu Fico 3, hoci všetko nasvedčuje tomu, že scenár onoho víkendu bol už vopred jasný, minimálne niekoľko dní.
Dôvod č. 2 na nevyslovenie dôvery je správanie sa koalície k opozícii v tomto parlamente. Výber koaličného partnera je suverénnym rozhodnutím každej politickej strany a je na každej strane, aby svoje rozhodnutie o výbere koaličného partnera obhájila pred svojimi voličmi. Naopak, v opozícii si partnerov nevyberáte, v opozícii sa ocitnete. A vo všetkom ste odkázaní na dobrú vôľu vládnej koalície, ktorá má v parlamente väčšinu. Bez podpory koalície nemáte šancu presadiť zákony, bez podpory koalície nemáte šancu zvoliť niekoho do ústavnej funkcie, bez podpory koalície nemáte šancu pracovať v parlamentnom výbore, ktorý vám je politicky alebo profesne najbližší.
Pán predseda Národnej rady minulý týždeň volal po novej politickej kultúre, po dialógu, hovoril o otvorených dverách pre kohokoľvek z opozície. Na tejto istej schôdzi táto istá vládna koalícia na čele s pánom predsedom Národnej rady priam zabuchla dvere pred opozičnými poslancami, ktorí už na marcovej slávnostnej schôdzi parlamentu slušne, bez kriku, bez búchania do stola žiadali, aby boli zaradení do výborov, ktoré sú im profesne alebo politicky najbližšie. Koalícia to bez jediného zmysluplného dôvodu odmietla a reakciou na otázky bolo vypnutie mikrofónu. Takáto demonštrácia sily naozaj nedáva žiaden dôvod na vyslovenie dôvery novej vláde.
A je tu aj dôvod 3: politika kontinuity. Ak niečo vyjadrili ľudia v marcových parlamentných voľbách, tak to bola túžba po zmene, aby sa prípady ako masér Kostka, teta Anka, piešťanské CT, zneužívanie Národnej kriminálnej agentúry na predvolebné politické hry a tak ďalej nepokračovali, ale vyšetrili a prípadne aj potrestali. Lenže to sa nestane. Nemusíme čakať ani 100 dní, aby sme zistili, že nič také nebude. Predsa to, aby sa v tejto krajine nikomu nič nestalo, bolo predmetom aj povolebných koaličných rokovaní.
Dámy a páni, v tejto rozprave vystúpilo pomerne málo koaličných politikov, jedným z nich bol minister kultúry Marek Maďarič, ktorý sa nám škodoradostne vysmieval, že my v opozícii sme sa tu pekne našli, že sme si akísi podobní.
Možno vám, pán minister, v tej škodoradosti ušlo, že mnohých ľudí nám môžete závidieť. Veroniku Remišovú, Vieru Dubačovú, Alana Suchánka a tak ďalej, nebudem opäť všetkých menovať. Sú to čestní, odvážni a dôveryhodní ľudia, ktorí si vaše posmešky nezaslúžia. A mohol by som vám tie posmešky vrátiť. Ale k tomu sa neznížim. Svoj názor na novú vládnu koalíciu vyjadrím pri hlasovaní o dôvere.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem pánu poslancovi Grendelovi za veľmi jasný prejav k tomu, že táto schôdza nie je len o programovom vyhlásení, ale aj o vyslovení dôvery, resp. nedôvery voči vláde, a on sám uviedol dostatok dôvodov, prečo nedôverovať vláde Fico 3, takisto tú hru, ktorú častokrát súčasná novovzniknutá koalícia hraje na to, že vy opozícia, pán poslanec Grendel dobre naformuloval slovami, že opozíciu nevytvárate, v opozícii sa ocitnete. Takže je to o tom, že podpisuje sa nejaká koaličná zmluva, ale opozičné zmluvy sa zvyčajne až tak často nepodpisujú alebo nie sú také automatické a nevyhnutné.
Ja sa pridávam k jeho názoru a tiež necítim dôveru voči tejto vláde a tiež ju nevyslovím, teda respektíve vyslovím nedôveru.
Ďakujem.

Gábor, myslím si, že veľmi dobré, výstižné a pokojné vystúpenie, také možno trošku iné ako ja, že možno ten obsah máme podobný, len tá forma je v tvojom prípade taká iná, dôstojnejšia, mne sa páči, obdivujem. Ale keď teda hovoríš, že sa neznížiš k tomu povedať, že sa nejako našli, ja naozaj zase sa k tomu znížim, ako, áno, našli sa, krásne k sebe pasujú. Jedni vedľa druhého, tretieho, štvrtého a všetci tým, že sa navzájom kryjú, sú pre mňa rovnakí. A to je zase môj dôvod, prečo určite toto programové vyhlásenie vlády nepodporím.

Ďakujem pekne. Pán kolega Grendel, musím povedať, že v plnej miere s vami súhlasím. Občania v tejto krajine hlasovali a dali svoj hlas vo voľbách na zmenu. Namiesto toho dostali sme kontinuitu.
Pán kolega, možno, že ste nováčik v parlamente, ale úplne je treba povedať, čo iné by sme mali očakávať od ministra kultúry, ktorý sedí už tretíkrát na svojej stoličke, než kontinuitu. Kontinuitu aj vo svojom správaní, aj v postoji k opozícii, a práve preto je to smutné pre občanov, pre väčšinu občanov tejto krajiny, lebo oni chceli zmenu a nie kontinuitu. A ja som nesmierne rád, že budem môcť hlasovať presne tak ako vy, že nemusím hlasovať za dôveru tejto vlády, ktorá sa hlási ku kontinuite.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, milé kolegyne, milí kolegovia, v minulej rozprave som poukázala na viaceré veci, s ktorými nesúhlasím, kritizovala som bezzubé opatrenia v boji proti korupcii, školstvo. Poukázala som na veci, ktoré mi v programovom vyhlásení vlády chýbajú, ako sú napr. dobrovoľníctvo, práca s mládežou, aktívna podpora žien.
Dnes chcem poukázať na tri veci, ktoré sa mi v programovom vyhlásení páčia.
V prvom rade je to nóvum v programovom vyhlásení, a síce to, že vláda posilní analytické kapacity. Pozitívne oceňujem dôraz na vybudovanie kvalitných analytických útvarov, podarilo sa to na ministerstve financií a výsledky sa dostavili. Martin Filko presadzoval aj so svojimi kolegami, aby všetky najdôležitejšie aktivity štátu, či sú to už prevádzkové náklady, investície politiky alebo regulácia, boli posúdené predbežne, to znamená vo fáze prípravy, ako aj následne, po realizácii.
Zároveň oceňujem, že vláda sa zaviazala, a budeme to dôsledne kontrolovať, zaviazala sa k tomu, že všetky dokumenty budú zverejňované. Ja sa pamätám, aké problémy boli so zverejnením štúdie na PPP obchvatu Bratislavy, na ktorú sme upozorňovali, že je predražená, že je predražená o minimálne o tie socioekonomické benefity, čo nakoniec aj Martin Filko s jeho tímom spočítali, že PPP obchvat je predražený o miliardu eur.
Informované vytváranie verejných politík funguje v mnohých krajinách Európskej únie, kde je bežnou súčasťou intenzívny dialóg s verejnosťou. To znamená, že tie politiky sa tvoria nie mesiac, ony sa tvoria, že rok, možno dva roky, diskutuje sa s odbornou verejnosťou, s akademickou obcou a výsledkom je zákon, ktorý potom netreba päťkrát novelizovať.
To ma privádza k druhému bodu, ktorý oceňujem, a síce je to Najvyšší kontrolný úrad. Vláda vyhlasuje, že Najvyšší kontrolný úrad by mal hrať v celej reforme zefektívnenia verejných výdavkov dôležitú úlohu, dokonca sa inšpiruje, chce inšpirovať britským národným audítorom National Audit Office. Súčasný model fungovania NKÚ, je pravda, že vôbec nenapĺňa potenciál v oblasti kontroly nakladania s verejnými zdrojmi. Keď si prečítate poslednú správu NKÚ, tak zistíte, že to sú všetko len formálne zistenia, nie je tam žiadna analýza výkonnosti politík, väčšinou sa kontroluje len to, či je to v súlade so zákonom, alebo nie. A kontroly výkonnosti z celkového počtu kontrol NKÚ tvoria len 2 %, čo je veľmi málo. A to, čo urobil Martin Filko s kolegami pri PPP obchvate, to v podstate mal urobiť NKÚ. Tí mali zanalyzovať, či je PPP obchvat Bratislavy efektívny, či nie je predražený, a skúmať ďalšie možnosti.
Takisto by som, to sa síce v programovom vyhlásení nenachádza, ale v súčasnosti je kontrola zo strany opozície takmer nemožná. Viete veľmi dobre, že podnet na NKÚ opoziční poslanci v podstate podať nemôžu. Ani ako skupina poslancov, ani ako jednotlivci, záväzný podnet na prešetrenie nejakej veci opozícia podať nemôže. A toto dávam, v programovom vyhlásení sa to nenachádza, ale si myslím, že ak myslí koalícia svoje reči o tom, že chcú dať kontrolné právomoci aj do rúk opozície, toto je jedna z vecí, ktorá by sa mala zmeniť.
A upozorňujem, že pokiaľ ide o Najvyšší kontrolný úrad, všetky opatrenia, dve z koaličných strán sa podpísali pod opatrenia "Štrngám za zmenu", ktorej súčasťou bola komplexná reforma NKÚ.
Poslednou vecou, na ktorú by som chcela upozorniť, je prokuratúra. O prokuratúre paradoxne v programovom vyhlásení je veľmi málo, ale pozitívne som ocenila prejav pani ministerky Žitňanskej, ktorá pripustila, že existujúca právna úprava vo vzťahu k prokuratúre dnes nie je dobrá, a citujem ju, "že skôr či neskôr budeme musieť dospieť k tomu, aby sme si jasne povedali, ako má byť systémovo začlenená prokuratúra". Zároveň sa sťažovala, že v parlamente nenájde dostatočný počet hlasov, 90 hlasov na jej podporenie.
Ja si myslím, že ak by koalícia prišla so zmysluplnou reformou prokuratúry a za túto zmysluplnú reforma by hlasovali koaliční poslanci, a tá reforma by bola naozaj dobrá, ja si myslím, že tých desať hlasov z radov opozície by sa našlo.
Ako som však uviedla, na dôveryhodné napĺňanie cieľov treba aj dôveryhodných ľudí. Na kľúčových postoch, najmä pokiaľ ide o boj proti korupcii, sa však dôveryhodní ľudia nenachádzajú.
A tak aj napriek týmto pozitívnym veciam, ktoré som vymenovala, programové vyhlásenie nebudem môcť podporiť a dať dôveru tejto vláde.
Ďakujem.