30. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Janka, ja by som sa ti chcel poďakovať za tento príspevok, ktorý hovoril v mene nás všetkých. My každopádne ešte budeme pripomienkovať tak zásadný dokument, ako je programové vyhlásenie vlády, podľa jednotlivých rezortov. A určite si povieme podstatne viac o tom, ako táto vláda, údajne teda nová vláda, Petra Pellegriniho zlyhala pri príprave tak zásadného a dôležitého dokumentu, ako je programové vyhlásenie vlády a prečo ho teda nemôžme podporiť.
Ale pridávam sa na tomto mieste k tvojej výzve. Konkrétnych poslancov si menovala a ja by som bol naozaj veľmi rád, ak by ukázali svoj charakter a na konci dňa, keď budeme hlasovať o tomto paškvile, ktorý, bohužiaľ, pripravila súčasná vláda systémom copy paste, aby ukázali, že im tá ľudskosť a všetka tá odvaha, s ktorou svojho času prichádzali do politiky, zostala a nezahlasujú za tento dokument ani za túto vládu, ktorá ľudí sklamala.
Ďakujem.

Pán poslanec Mizík.

Ďakujem za slovo. Pani Kiššová, narážam na vaše slová, že ministerka školstva ruší reformu školstva. Keď máte na mysli ten dokument, ten slobodomurársky dokument, ten paškvil z čias ministra školstva, tak to môžem ja osobne povedať, že urobila dobre, že je to v šuflíku. A dúfam, že tam ostane večne v tom šuflíku. A do toho šuflíka by mohol aj jeho tvorca sa strčiť, aby tam ostal večne. Ďakujem za slovo.

Pani poslankyňa Blahová.

Ďakujem pekne. Ja by som chcela poďakovať rovnako kolegyni za to, že aj v našom mene oslovila našich kolegov, a teda ľudí v koaličných laviciach. Ešte stále je čas zatiahnuť ručnú brzdu. Neveríme tomu, že snaha o zmenu je zo strany vládnej koalície úprimná. Nemôže totiž bojovať proti korupcii, rozkrádaniu a klientelizmu, keď je súčasťou a tvorcom tohto marazmu. Vieme, že aj mnohí z poslancov vládnej koalície tomu neveria. Buďte, prosím, vo svojom hlasovaní slobodní. Ďakujem.

S reakciou na faktické poznámky pani poslankyňa Kiššová.

Ďakujem veľmi pekne za všetky faktické poznámky. Skúsim len jednu krátku reakciu. Skúste si, pani poslankyňa, odpovedať sama na jednu otázku, a síce, kto túto tragickú udalosť politizuje. Či ten, ktorý sa snaží zastaviť takýto vývoj a trend na Slovensku a snaží sa to zmeniť a snaží sa všetkými možnými prostriedkami zabrzdiť tento ničivý vývoj takejto politiky na Slovensku, snaží sa počúvať ľudí na námestiach, alebo ten, kto v tejto situácii uvažuje, komu politicky táto situácia prospeje. Ja neviem, či nám politicky prospeje, tak uvažujete vy. Ja uvažujem o tom, čo vieme my ako politici, čo vieme my ako občania spraviť, aby sa Slovensko takýmto spôsobom nevyvíjalo. Ja si to neprajem.
Ja si neprajem žiť v krajine, kde je na Úrad vlády prepojená mafia. Ja si neprajem žiť v krajine samoúnosov, neprajem si žiť v krajine, kde sa popravujú novinári za to, že píšu o korupcii na najvyšších miestach. Naozaj si to neprajem. A spravím všetko pre to, aby som v takejto krajine ani ja, ani ďalší občania Slovenska nemuseli žiť.
Ďakujem. (Potlesk.)

V rozprave teraz vystúpi pán poslanec Boris Kollár za poslanecký klub SME RODINA, nech sa páči.

Ďakujem velice pekne, pani predsedajúca, za slovo. Všetci myslia, že sem prídem, začnem nakladať. Ale ja si myslím, že pragmatizmus by mal byť absolútne namieste.
Začnem s tým, že tento materiál (rečník na okamih zobral do ruky materiál, ukazujúc ho plénu) sme tu mali pred dvomi rokmi, je prakticky opísaný a mali by sme sa k nemu vyjadriť.
Začnem tým, že nechcem všetko len haniť, ale chcem aj pochváliť, napríklad cestovný ruch. Dovoľte mi, aby som niečo z toho zacitoval: "Zámerom vlády v cestovnom ruchu bude zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti spojené s tvorbou pracovných miest a príležitostí. Vláda prehodnotí možnosti prijatia pružnejších foriem pre sezónny charakter cestovného ruchu. Na rozvoj cestovného ruchu vo vybraných turistických atraktívnych lokalitách bude participovať aj celoštátna a regionálna doprava." S týmto absolútne súhlasím a si myslím a mám a som o tom presvedčený, že jedného dňa nám tie Samsungy zbalia, keď vyčerpajú všetky dotácie, všetky úľavy, všetky možnosti, ktoré im štát dáva, tak zdvihnú kotvy a odídu niekam preč, Kišinevo a ja neviem, možno Azerbajdžan. To isté nám spravia jedného dňa aj automobilky.
Ale keď sa budeme venovať poľnohospodárstvu, keď budeme zamestnávať ľudí v poľnohospodárstve, keď budeme zamestnávať ľudí v cestovnom ruchu, tie hory a polia nám odtiaľto nikto nevezme. Takže chcem na začiatok pochváliť aj tieto veci.
Rovnako je to v gescii pána ministra, tie poukážky, ktoré sa pripravujú. Keď sa to naplní, tak rovnako za tým budeme stáť a rovnako vám budeme, samozrejme, držať palce, pán minister, a budeme za tento návrh zákona určite hlasovať.
Ale nemôžem sa absolútne stotožniť s týmto všetkým. Viete, spoločnosť bola v poslednej dobe veľmi vybičovaná. Spoločnosť sa rozdelila na dva tábory. A ja si myslím, že na nás na politikoch je to, aby sme to upokojili, aby sme nešli do ďalších šarvátok, do hašterení, do absolútnych, proste, stretov, nadávali si atď. Ľudia už na toto nie sú zvedaví. Už im všetci lezieme na nervy. A to je jedno, či je to opozícia, koalícia, všetci. Myslím aj my, aj ja.
Chcem povedať jednu vec, čo ma veľmi zamrzelo. Zamrzelo ma veľmi, že pán prezident mal výhrady napríklad k pánovi Rážovi. Ale ja som doteraz nepočul, že by pán Ráž v niečom lietal, že by niečo proste ukradol alebo niečo, alebo bol neschopný, to som nepočul. Ale vôbec mi vadilo, že keď už sa jednalo a mal požiadavku o základnej silnej rekonštrukcii vlády, a jemu vôbec nevadilo napríklad pochybnosti na ministerstve poľnohospodárstva, teda pôdohospodárstva, problémy na obrane, máme tu tender netransparentný. Dokonca samotný Inštitút finančnej politiky, ktorý je pod gesciou ministra financií, na to upozorňoval, že tunák nám hrozí, že môžeme prísť o obrovské prostriedky, že sa tu ide netransparentne nakupovať niečo, čo je zakryté pod kepienkom nejakého utajenia. Toto mne napríklad vadilo, že toto tu neodznelo, že toto prezidentovi nevadilo. Mne to naozaj vadilo, že keď chcel nejakú zásadnú rekonštrukciu, tak prečo nepomenoval veci, ktoré nás naozaj trápia, a budeme sa baviť s nejakým Jožom Rážom, o ktorom nič nevieme, ale určite nie, že by niečo spáchal, áno, alebo niečo sprivatizoval, ukradol, rozkradol. Nie, je to šikovný manažér a principiálne na tomto sme si vybili našu pozornosť.
Ale ja chcem upozorniť, že ten problém je tuná niekde úplne inde. Naša strana má jasný pohľad na celú vec. Situácia je vybičovaná. Ľudia strácajú dôveru v inštitúcie, ako sú polícia, bolo to tuná spomenuté, ako sú súdy, a absolútne strácajú dôveru v štát. A na nás všetkých je to, aby sme túto dôveru mohli opäť v tých ľuďoch získať, aby ju títo ľudia mohli získať a nadobudnúť.
A ako to môžeme urobiť? No určite nie tým, že sa traja politici zavrú, zabuchnú dvere, našepkávajú im nejakí oligarchovia a potom sa rozhodnú a dvakrát otočia. Viete, toto nevzbudzuje dôveru. Tí ľudia sú z toho veľmi znechutení.
Osobne máme za to, že najčistejšie by bolo, a teraz nejde o žiadne baženie po nejakých ministerských postoch. Ja skutočne z tohto miesta prehlasujem, že ja do exekutívy nepôjdem, netrasiem sa za žiadnym ministerským postom a nepôjdem nikdy na žiadny takýto post, aj keby som bol v nejakej vládnej koalícii. To dopredu upozorňujem. Čiže tunák v mojom prípade sa jedná iba o vec. To znamená, že ľudia by mali rozhodnúť absolútne a zobrať to do rúk a povedať, prenastaviť ten systém, ako by to malo vyzerať, ako by si predstavovali, komu veria dnes a komu neveria. A nemali by to rozhodovať traja politici za zatvorenými dverami, lebo tá situácia je tu naozaj už absolútne vyhrotená.
Vadí mi to, vadí mi to, že to takýmto spôsobom skončilo. Ja si myslím, že keby sme to nechali na ľudí, by to bolo najkorektnejšie a ľudia by naozaj nám mohli opäť dôverovať. Jasne by sa prerozdelilo. Možno, viete, my sa nebojíme, my sa nebojíme ako naša strana predčasných volieb, lebo sme nič za tie dva roky nespravili také, aby sme stratili dôveru našich sympatizantov alebo dôveru našich voličov. A keď aj vládna koalícia, ktorá tu je, je silná v kramflekoch, keď si verím, keď vie, že nič neurobila, čoho sa boja? Prečo majú taký strach z toho? Prečo tunák hovoria o nejakom štátnom prevrate? Ja som tuná štátny prevrat nezachytil.
Jediné, čo môžem povedať, čo ma trošku zamrzelo, že mal tu byť nejaký protest študentov Za slušné Slovensko, navštívili pána prezidenta a zrazu protest nie je. To je také veľmi zvláštne. Tak teraz si dávam otázky. No tak prezident rieši slušné Slovensko, nerieši, bola to jeho aktivita, nebola to jeho aktivita? Viete, ostalo tu také divné horko v ústach po tomto kroku.
Ja teraz nenabádam nikoho, aby išli do ulíc, aby išli štrajkovať. Ja si myslím, že to je v demokracii normálne, že keď sa niečo ľuďom nepáči, môžu ísť do ulíc. Ale ja chcem na toto z tohto miesta upozorniť, že toto ma veľmi, tento moment zaujal, že 35-tisíc ľudí sa prihlási na protest do ulíc, že pôjdu, keď bolo najväčšie protestné zhromaždenie minulý týždeň, tak bolo prihlásených dopredu 25-, teraz už bolo 35-tisíc, to znamená, že by to zlomilo rekordy. Stretnú sa s pánom prezidentom, a zrazu nič. Nič. Odvoláme to.
Ja som si čítal tie komenty. Ľudia sú sklamaní, nahnevaní ešte aj na tých mladých ľudí, ktorí robili tieto protesty. A teraz sa pýtam, kto sú to za ľudia, ktorí toto urobili a teraz ich všetkých takto hodili cez palubu a nechali ich tak? Čo sú tu za ľudia? Čo to má byť za hru zase? A teraz keď už tá spoločnosť je v takejto situácii, že už ešte aj na tej ulici nemôžu tým svojim lídrom veriť, tak jak môžu veriť nám, jak môžu veriť v štát a som presvedčený o tom, že by bolo skutočne najzodpovednejšie a najlepšie, keby sa urobili tie predčasné voľby a ľudia by si toto vyčistili, urobili si v tom jasno.
Takže ešte raz k programovému vyhláseniu vlády, za týchto dôvodov my nepodporíme, budeme hlasovať proti. Cez to všetko sú tam niektoré veci, ktoré sa nám pozdávajú a ktoré v budúcnosti podporíme. To je naše stanovisko našej strany.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Tri faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec, končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ako prvý pán poslanec Klus, nech sa páči.