30. schôdza

Ďakujem za slovo. Takže sa nám tu začínajú odhaľovať neomarxisti, pani Petríková, pán Galek, jednoducho preto, že súčasťou neomarxistickej ideológie v Európe a vôbec vo svete je aj Istanbulský dohovor, aj gender ideológia. Takže ja som rada, že naši neomarxisti sa začínajú prejavovať navonok, nielen vo vnútri. Aspoň vieme, kto je kto. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
Začnem asi pani Grausovou. To je zaujímavé, že vy to tak viete spájať toto, ja žasnem nad tými vašimi spájaniami mozgovými, že odkiaľ to beriete, pani Grausová. Naozaj úprimne sa pýtam, vy ste sympatická dáma, odkiaľ vy beriete tieto spojenia neomarxizmus a gender ideológia. Mňa by toto naozaj zaujímalo. Možno niekedy mi to poviete.
Zuzka, ja sa ospravedlňujem, naozaj je to tak, ako si hovorila, vôbec to nebolo nejak mojím cieľom, to tam nejak zašmeholiť.
Pán Baránik, ďakujem. Ja som neďakovala týmto ľuďom. Ja som skôr vyjadrila obdiv za tú odvahu, ale máte pravdu, uvidíme pri hlasovaní.
Pán Mazurek, feminizmus, vášne, ako nehnevajte sa, ale tento váš prejav tu, tak to bolo plné vášní, to hádam ja tak vášnivo ani rozprávať neviem ani pri iných situáciách, ako vy ste tu dobreže nebúchali do stola. Ja som hovorila, že extrémistické, konzervatívne a konšpiračné kruhy sa vyjadrujú proti Istanbulskému dohovoru. To je fakt, to si pozrite na všetkých dostupných printoch, weboch, skrátka, toto som hovorila. A to nie sú žiadne vášne, to je fakt. Mýlite si pohlavie a rod, to je ďalšia vec. A tretia vec, ja vám veľmi ďakujem, ešte len počkajte, ja som ešte len začala a budem sa tešiť na diskusiu, možno nie s ľuďmi ako vy, ale konkrétne s ľuďmi, ktorí naozaj chcú diskutovať odborne.
Pán Mizík, ja sa opäť opýtam to, čo aj pána Kotlebu minule, prosím vás, čo je to tá gender ideológia? Poviete mi to? Lebo vy sa tu tým oháňate stále a sám ani neviete, čo to vlastne je.
A Karolovi Galekovi, ďakujem ti, kolega, za podporu. Ja si myslím, že debata o Istanbulskom dohovore sem patrí, patrí do parlamentu. Venovali sme jej doteraz málo pozornosti. Verím, že sa nájdu kolegovia, s ktorými túto debatu budeme viesť do úspešného konca.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážené dámy, vážení páni, kolegovia, kolegyne, dovoľte mi sa trošku inak pozrieť na programové vyhlásenie vlády, ktoré nám staronová vláda predložila, a to po tej odbornejšej stránke.
Som veľmi rád, že tu je pán minister dopravy, lebo práve tej téme som sa teraz chcel venovať. Nie, neodchádzajte, prosím (povedané so smiechom), možno budete na niektoré veci aj reagovať.
V prvom rade ma veľmi mrzí, že vlastne programové vyhlásenie, ktoré tu máme, bolo vyrobené metódou Control C, Control V. Myslím si, že si občania Slovenska zaslúžili, aby bola za tie dva roky vyhodnotená činnosť jednotlivých ministerstiev a aspoň aktualizované tie veci, ktoré sa už udiali. Ale možno sa ich až tak veľa neudialo a urobili ste to, čo ste spravili.
Pôjdem po jednotlivých kapitolách tak, ako sú v programovom vyhlásení vlády, a teda v sekcii časti alebo v časti Doprava, začína to cestovným ruchom a budem najprv citovať, čo v ňom je, a potom môj komentár, pretože najlepšie je citovať, čo v tom programovom vyhlásení píšete: „Zámerom vlády v cestovnom ruchu bude zvyšovanie jeho konkurencieschopnosti spojené s tvorbou pracovných príležitostí. Vláda prehodnotí možnosť prijatia pružnejších foriem pre sezónny charakter cestovného ruchu.“
No, a v konflikte s týmto je práve návrh o cestovnom ruchu, ktorý na minulej schôdzi prešiel prvým čítaním, ktorý ste do Národnej rady doniesli a v ktorom opäť zaťažujete podnikateľov v cestovnom ruchu, a to tak, že na niektoré činnosti, na ktoré doteraz nepotrebovali živnosť, budú teraz živnosť potrebovať. A to nehovorím o tom, že v tomto volebnom období prišla vláda s návrhmi o príplatkoch za práce v noci, príplatkoch cez víkendy, príplatkoch cez sviatky, na ktoré už reagovali aj zväzy v turistickom ruchu, ktoré vyjadrili veľké znepokojenie nad tým, ako sa vlastne komplikuje podnikanie v cestovnom ruchu, a to je presne v konflikte s tými zámermi, ktoré v programovom vyhlásení máte.
Oblasť dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. No, zase si dovolím citovať: „Špeciálnu pozornosť bude vláda venovať výstavbe a modernizácii dopravnej infraštruktúry v regiónoch, ktoré patria medzi menej rozvinuté, keďže dostupnosť dopravnej siete je jedným zo základných predpokladov ich ďalšieho rozvoja“. No vieme, že ministerstvo financuje z rozpočtu diaľnice, rýchlostné cesty a cesty I. triedy. Aký je zase fakt? Faktom je, že už dva rozpočty po sebe ide na opravu a údržbu ciest I. triedy rovnaká suma, žalostne malá, 48 miliónov.
Ďalší citát: „Vláda sa zameria aj na ďalšie znižovanie administratívnej záťaže podnikateľov v doprave pri uvádzaní cestných vozidiel do prevádzky.“ A ja sa teda pýtam, či myslíte tie nové opatrenia v zákone o STK, ktorý nedávno prešiel plénom, bol schválený a v ktorej časti tohto zákona je napríklad aj to, že motorista musí po vážnejšej oprave, konkrétne nápravy, brzdy a podobne, opäť absolvovať kontrolu na stanici technickej kontroly napriek tomu, že dnes máme autorizované servisy, ktoré garantujú kvalitnú opravu vozidla.
Cestná doprava, kapitola. A tu zase citujem: „Vláda sa zaväzuje udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic. Cieľom vlády je umožniť motoristickej verejnosti už od roku 2020 využívať všetky diaľničné úseky.“ Pán minister, s týmto ste si fakt mohli dať trošku práce. Už váš predchodca pán Brecely po asi mesiaci po prevzatí si funkcie ministra dopravy dementoval ten termín 2020 a budeme radi, ak vzhľadom k tým úsekom, ktoré sú všeobecne známe, Turany – Hubová, Hubová – Ivachnová, budeme mať tú diaľnicu niekedy do roku 2025, ´26. Bolo by úprimné, keby sme takto s občanmi komunikovali aj v programovom vyhlásení.
Ďalej. Citujem: „Vláda bude pripravovať prepojenie Banskej Bystrice s D1 diaľnicou, a to postavením rýchlostnej cesty.“ Sám som Bystričan a, úprimne, pozerám sa na túto rýchlocestu ekonomicky. Hneď vedľa za kopcom, za Kremnickými vrchmi, máme tranzit sever – juh, ktorý je súčasťou TNT siete celoeurópskej a v tejto sieti takýto význam rýchlostná cesta z Banskej Bystrice do Ružomberka nie je. To nie je najdôležitejšie. Najdôležitejšie je, že z materiálov, ktoré sme tu aj mali pri posudzovaní uvoľnenia dlhovej brzdy, som si spočítal, že investičné náklady na túto rýchlostnú cestu vzhľadom k dlhým tunelom na nej cez Hriadeľské sedlo má stáť 1,7 mld. To asi, to fakt nepopriete. No tak paralelne odtiaľ vzdušnou čiarou asi 15 kilometrov môžme postaviť diaľničný úsek za možno 300 mil. Tak chcem vedieť, že ak to dávame sem do programového vyhlásenia, resp. dávate, tak či si toto ministerstvo uvedomuje, že či takto chce informovať občanov. Toto je pre mňa zavádzanie ľudí, pretože táto diaľnica, na takúto diaľnicu nemáme. A už nehovorím o efektivite, keď za kopcami máme výrazne lacnejšie riešenie.
Ďalej tu mám, citujem: „Kritickú dopravnú situáciu v okolí hlavného mesta bude vláda riešiť podpísaním koncesnej zmluvy na výstavbu diaľnice D4 a rýchlostnej cesty R7 prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva PPP.“ K tomuto sme sa niekoľkokrát vyjadrovali. Nehovoríme, že ho netreba. To sme, samozrejme, nikdy nepopreli potrebu takéhoto dačoho. Povedali sme len, že metóda, ako sa to stavia, a postupmi, tak s tými nesúhlasíme. Nakoniec, bohužiaľ, skutočnosť, ktorá nastala, nám len potvrdzuje naše odhady a aj tento obchvat bude neskôr. A o to viac ma mrzí, že ste nevyužili ten moment aktualizácie tohto programového vyhlásenia a nedali ste, nedali ste tam informácie, ktoré viete, ktoré by mohli byť pravdivé a odzrkadľovali by skutkový stav.
V ďalšej časti o cestnej sieti uvádzate: „Stav ciest I. triedy do veľkej miery ovplyvnilo dlhodobé podfinancovanie. Vláda má ambíciu začať s modernizáciou viac ako 180 kilometrov ciest I. triedy.“ Tak, vážení občania, 180 kilometrov chce táto vláda modernizovať, keď za tieto uplynulé takmer dva roky nemodernizovala takmer nič, lebo na to nemá peniaze ministerstvo dopravy. A o to viac ma mrzí, že takéto fakty sa tu uvádzajú. Takisto sa tu uvádza, že "vláda počas nasledujúcich štyroch rokov zmodernizuje približne 60 mostov na hlavných cestných ťahoch a prostredníctvom integrovaného regionálneho operačného programu 2014 – 2020 podporí opravu a modernizáciu ciest II. a III. triedy v regiónoch". No, tu by som chcel naozaj a programové vyhlásenie dávalo možnosť tu uviesť za ten rok a pol, čo sa v tejto veci udialo. Predsa programové vyhlásenie je jedna vec a nejaký odpočet práce po dvoch rokoch, keď pokračujete, by sa patrilo uviesť.
V železničnej doprave píšete, že "vláda bude podporovať ďalší rozvoj koľajovej dopravy na Slovensku". Nič presnejšie sme tu nenašli. V každom prípade z rozpočtov, ktoré sme tu v pléne mali, vyplýva, že do infraštruktúry, teda do spoločnosti Železnice Slovenskej republiky, ktorá zabezpečuje budovanie, údržbu, opravu železničnej infraštruktúry, ide stále rovnaká suma a nikde v programovom vyhlásení nie je ani zmienka o tom, že chceme modernizovať technológie, aby sme neskôr mohli šetriť peniaze povedzme na personálnych nákladoch.
V ďalšej časti uvádzate: „Cieľom je presadenie Železničnej spoločnosti Slovensko (ŽSSK) ako prozákaznícky orientovaného operátora osobnej železničnej dopravy.“
Tak tu si dovolím povedať jednu skúsenosť. Nedávno som, nedávno som cestoval IC vlakom z Bratislavy na východné Slovensko a IC vlaky by mali byť našou pýchou. Už pri objednávaní cez internet som si niečo objednal, ale som to nedostal. Konkrétne to bolo pracovný stolík vo vagóne. Ale nedalo mi, sprievodcu som sa opýtal, samozrejme, prečo je to tak. Prečo to nemáte teda v tom internetovom obchode naznačené, že tieto vagóny stolík majú, tieto nemajú? Povedal mi, že bohužiaľ, to vám neviem zagarantovať a nevie vám to zagarantovať ani pani v pokladni, keď si v hotovosti kupujete cestovný lístok. No toto je to prozákaznícky orientované ŽSSK?
Ale ešte jedna perla. Keď som prišiel do jedálneho vozňa a objednal som si tam jedlo, tak som čakal vyše hodinu na to jedlo. A najväčšou perličkou pritom bolo, že pri stole, pri ktorom som sedel, bolo na okne napísané, že, „vážení cestujúci, prosíme vás zdvorilo, aby ste, pokiaľ možno, do hodiny tuná skonzumovali vaše jedlo (rečník sa zasmial) a umožnili tak ďalším cestujúcim, aby boli obslúžení“. No tak som sa potom, samozrejme, pýtal tej, tej, tej, tej stewardky, alebo ako to mám povedať, či mám právo ešte to jedlo zjesť. Tak, samozrejme, usmiala sa. Ale, ale rozhodne toto nie je prozákaznícke fungovanie spoločnosti ŽSSK. To len ako príklad.
A čo by pomohlo? Nuž pomohlo by to, že by tu nebol monopol, ale boli by tu konkurenti, tak jak to bolo, a aby sa vytvorili podmienky pre to, aby záujemci na osobnú vstupovali na náš trh, aby mali záujem prísť prepravovať ľudí vlakmi. A čo pre to vláda musí urobiť? Musí predovšetkým sa zaoberať tým, koľko stojí prístup na železničnú infraštruktúru a tam hľadať riešenia, aby motivovala dopravcov si objednávať kilometre na koľajniciach. Máme nevyužitú koľajničnú sieť, a pritom a pritom nevieme nastaviť a nemáme ju využitú a máme ju aj niekde medzi priemerom až vyššou cenou v rámci Európskej únie. Tam je podľa mňa, tam je rezerva, aby sme motivovali dopravcov, aby sme podporili osobnú dopravu.
Ďalej. A teraz, pán minister, vás idem pochváliť: „Vláda zabezpečí zosúladenie zákona o dráhach so zákonom o používaní jazyka národnostných menšín v oblasti označovania názvov železničných staníc a zastávok na národnostne zmiešaných územiach.“ Súhlasím, toto sa vám podarilo, akurát, že pozeral som niektoré tie reportáže a musím zároveň povedať, že niektorí starostovia obcí, v ktorých dedinách alebo obciach sa to robilo, sa tiež vyjadrili, že by určite viac privítali vlaky, linky ako premenovanie stanice aj do iného ako slovenského jazyka.
Ďalšia citácia: „V oblasti nákladnej železničnej dopravy vláda prijme opatrenia na presun tovarov z cestnej dopravy na železničnú v súlade s cieľmi Európskej únie. Zámerom je ekologizovať dopravu a odľahčiť cestnú sieť, ako aj znížiť negatívne dopady na obyvateľov žijúcich v okolí hlavných ťahov.“ No tak zase, prešli dva roky, žiadne zhodnotenie. Neviem o tom, čo by vláda urobila v tejto veci, pretože presne to súvisí s tou cenou prístupu na železničnú infraštruktúru. Takže sú dve cesty. Alebo ideme ešte viac zaťažiť mýtnym systémom dopravcov na cestách, alebo ideme motivovať a umožníme im také ceny na koľajniciach, tým dopravcom, aby tam išli, aby tí, ktorí môžu preložiť náklad na koľajnice, aby tak urobili a aby cenu dostali nižšiu, aby to bolo atraktívne. Bohužiaľ, nič také som nezaregistroval.
Vláda bude... Ďalej. A teraz ideme do integrovanej dopravy. „Vláda bude podporovať intenzívnejšie budovanie systémov integrovanej dopravy.“ No, a tu som sa chcel opýtať, že ako. Pretože hovorí sa o autorite, o dopravnej autorite, len hovorí sa o nej už asi štyri roky a ešte sme nevideli tu v pléne žiadne ani legislatívne náčrty riešení, ako to chce urobiť. A zároveň tu by som sa možno opýtal pána ministra, ako chce urobiť v takom prípade tarifikačnú integráciu v prípade, že na niektorých úsekoch alebo v niektorých druhoch železničnej dopravy môže dnes cestovať cestujúci zadarmo. Ako potom sa budú deliť tržby v takom jednom veľkom balíku tej dopravnej autority, ak tuná cestujú ľudia za nula?
No, a potom tu je plán urobiť národného leteckého dopravcu. To sme kritizovali, už keď sme tu mali toto programové vyhlásenie v roku 2016. No tu sa, zase musím povedať, našťastie ešte nič zásadné neudialo. Počul som, že sa robí štúdia uskutočniteľnosti. Budeme vidieť, aké porovnania dostaneme, či to je prenájom letiska, či to je predaj, alebo nejaká forma koncesionárskej zmluvy. Počkáme si, uvidíme. Takže to len, že tu dva roky prešli a zatiaľ nič.
No a potom tu spomínate, že chcete podporiť budovanie cyklotrás. Súhlasím, som za. A mohli by sme si zobrať príklad niektorých západoeurópskych krajín, kde priamo štát robí výzvy a oproti vypracovaným projektom, či už krajom, alebo mestám, poskytuje financovanie, a to vždycky podľa počtu obyvateľov. Sú nejaké horné limity. Viem o tom, že niektoré krajiny, ja neviem, je to od tri do deväť eur na obyvateľa, či už je to regiónu alebo obce. A takto sa dá podporovať cyklodoprava alebo cykloturistika, lebo to sú dve kategórie, ako sám dobre viete.
Takže nejak som takto zosumarizoval dôvody, prečo nepodporíme tento váš návrh programového vyhlásenia v oblasti dopravy. A pevne verím, že aspoň niečo, čo ste už začali, že do konca tohto volebného obdobia dostaneme. A len zároveň by som rád vyslovil možno prianie, aby to volebné obdobie nebolo až také, také dlhé, ako pôvodne malo byť.
Ďakujem za slovo. (Potlesk.)

60.
Ďakujem za slovo. Vážení kolegovia, dovoľte mi najprv sa ospravedlniť v prvom rade. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, len vás chcem upozorniť na používanie vizuálnych pomôcok a na... (Prerušenie vystúpenia rečníčkou.)

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
To by som si nikdy nedovolila, nebojte sa.

Hrnčiar, Andrej, podpredseda NR SR
V poriadku.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Takže v prvom rade to ospravedlnenie, možno vás to prekvapí alebo ani nie, ale teda to ospravedlnenie by patrilo pánovi Bugárovi, ktorý pred jedenástou vstúpil do prednesu pána Fecka a jednoducho nato prišlo k nejakému sporu, potom ďalším dvom ľudom chcel vypínať mikrofóny, lebo vraj vtedy nemali rozprávať podľa neho, a ja som teda vtedy naozaj vykríkla veľmi, veľmi nevhodný výraz a myslím si, že naozaj je pravda, že už tu toho máme viac než dosť, že toto sem nepatrí a nepatria sem takéto osobné urážky, naozaj sa za to úprimne ospravedlňujem. Myslím si, že nič nezlepšia.
Tú moju reakciu spôsobilo obrovské sklamanie z postoju (správne "postoja") aj MOST-u – HÍD, aj pána Bugára k tejto vláde, ale to ma teda neoprávňuje robiť z parlamentu cirkus, takže naozaj to myslím vážne.
Na druhej strane chcem povedať, že ak sa vyžaduje slušnosť odo mňa a od nás, tiež si myslím, že by bolo vhodné, keby toto správanie bolo naozaj na oboch stranách.
Ja sa pýtam, ako môže slušný človek podporiť túto vládu? Mne sa nepáči práve to, že oblečiete sa do pekného sáčka, rozčuľujete sa nad, nad nevhodnými výrazmi, správaním, výrokmi, vadia vám grafiky, tak ich zakážete, vadia vám horalky, tak ich zakážete. Jednoducho vstupujete do vystupovania ako náhle len trošku, len trochu iný odtieň má, ako by ste si vy želali, ale vôbec vám nevadí, vôbec vám nerobí problém sedieť vo vláde s ľuďmi, o ktorých písal Ján Kuciak, s ľuďmi, ktorí kryli podvodníkov a zlodejov. A teda si myslím, že keď sa tu bavíme o slušnosti, tak kryť takúto vládu a byť v nej a spolupracovať s ňou nemá so slušnosťou naozaj nič spoločné. A skôr ako nejaké výrazy, horalky a obrázky by vás mali naozaj zaujímať veci, o ktorých písal tento novinár, je toho hodne, budem o tom ešte hovoriť.
Ďalšia vec, vážení kolegovia z koalície, no nie je vás tu veľa, ale veď tak my už sme si zvykli. Videli ste prezenčku k tomuto bodu programu? My ideme vyslovovať dôveru tejto vláde. Vy ste tí, ktorí sa o tú dôveru uchádzate. Viete, koľko vás vystúpi k tomuto bodu? Nula. Ani jeden jediný z vás nepovie ani slovo, aspoň nie teda písomne sa neprihlásil, ani jeden človek sa neprihlásil, aby obhájil toto, toto programové vyhlásenie vlády, ktoré je do bodky skopírované. Je skopírované spred dvoch rokov. Ja by som k tomu programovému vyhláseniu aj niečo povedala, ale naozaj sa mi zdá dosť plytvanie mojím časom, aj dosť nudné hovoriť niečo, čo som hovorila pred dvoma rokmi, a k ničomu a k ničomu niečo povedať je zbytočné.
Tiež si myslím, že dôvod, prečo ani čiarka nie je zmenená v programovom vyhlásení, je práve to, že tá vaša krehká väčšina sa naozaj nevie dohodnúť na ničom, a teda do toho dokumentu radšej nezasahovala vôbec a nechala tam trapasy vyslovene bijúce do očí. Záväzky na rok 2017, 2016 a podobne, ako napríklad plné spustenie funkčného e-Healthu v roku 2017. Pán minister Drucker určite vie, o čom hovorím. No tipujem, že to nevyjde. Takže myslím si, že aj toto dokazuje, že vaše rozprávky o stabilite sú úplne na smiech.
Toto je ale schôdza k vysloveniu dôvery vláde, teda nemusíme sa pozerať len na to, že čo táto vláda ide robiť, o tom hovorí programové vyhlásenie a tam sa pokúša vrátiť vláda čas o dva roky, ale môžme sa baviť aj o tom, kto to ide robiť, a baviť sa o jednotlivých členoch. O mnohých tu už teda bolo veľa povedané, tak ja začnem trošku inak.
Poznáte tento vtip? „Do baru príde inžinier, právnik, poštár, lekár, policajt a barman sa ho pýta: "Čo si dáte, pán Drucker?"“
No a ja sa teraz pýtam, čím to je, že národ si z niečoho, čo je inak podľa mňa cenné, akože byť vzdelaný vo viacerých oblastiach, byť šikovný, byť žiadaný vo viacerých oblastiach, to predsa nie je niečo, z čoho si budete robiť srandu. Ale národ si vo veľkom, určite ste ten vtip počuli aj rôzne podobné, vo veľkom si z toho uťahuje. No asi to nie je úplne dôveryhodné a takisto myslím, že asi ste to už, asi ste to už prehnali. Jednoducho si myslím, že sa ľudia pýtajú, čo sa stalo, že sa jeden človek musí používať na viac rezortov? Mám pocit, že po desiatich rokoch vlády SMER-u už došli krízoví manažéri, hej, lebo jeden krízový, jeden krízový rezort sa ani nestihne zachrániť, už treba zachraňovať ďalší, tak možno toto je v tom. Ale ako pritom ako rozprávate o počte, o dôležitosti počtu členov strany a tak ďalej, je naozaj tento postup na smiech.
Tiež sa chcem spýtať, ja si pamätám túto diskusiu pred dvoma rokmi a z úst predstaviteľov SMER-u som počula o tom, že zdravotníctvo je jednoznačná priorita. Ja sa pýtam, či teda takto vyzerá riadenie prioritného rezortu. Alebo sa vždy stane prioritným rezortom ten, ktorý práve horí, kvôli ktorému sú ľudia na námestiach? Aj som o tom písala a chcem povedať aj tu, ja úplne chápem stranu SMER a jej teda najvyššie špičky, prečo nominovali práve pána Druckera. Je to, si nebudeme klamať, je to sympaťák s tým jemne ublíženým výrazom, má nekonečnú trpezlivosť rozprávať, vysvetľovať, vie odhadnúť protivníka, dokonca vám vie povedať presne to, čo chcete počuť, a zároveň nepovedať to, čo nemá povedať. Takže čo viac si želať ako jeho šéf. Krízový manažér, taký sa hodí všade, kde je SMER aspoň chvíľu, takže ja naozaj chápem, prečo SMER nominoval pána Druckera.
Ale, pán Drucker, tak ako som vám hovorila, ja naozaj nerozumiem, nerozumiem vám. Všetky vaše kvality, ktoré máte, všetko, čo ste v živote dosiahli alebo ste od života dostali, teraz použijete na to, aby ste, aby ste udržali týchto ľudí pri vláde, pri moci? To ja, ja, ja toto neviem pochopiť. Chápem to, že SMER využil to, aký ste a kým ste, lebo vedel, že sa budete páčiť časti verejnosti. Ale myslím si, že slušní ľudia od SMER-u utekajú a nespájajú s ním svoje meno. (Reakcia z pléna.) V pohode, pán Raši, však ste vyhrali voľby, môžte všetko.
Takisto ešte deň pred tým, ako ste prijali tento rezort, pán Drucker, ste predsa hovorili, že nechcete odchádzať od kolegov, od rozrobenej roboty. Čo sa zmenilo? No zmenilo sa to, že by padla vláda. Zmenilo sa to, že tam nemali koho dať. A naozaj pre toto ste sa obetovali? Pre toto ste všetko dosiahli, aby ste mohli, aby ste to mohli obetovať pre takýto krok? Rozhodli ste sa, ja s tým už asi nič neurobím, ale musím povedať v dobrom, naozaj v dobrom k vám, je mi to úprimne ľúto.
Poďme sa teda pozrieť ešte na to, aký by mal minister vnútra byť. Podľa mňa asi sa viacerí zhodneme, mal by byť v tejto ťažkej dobe hlavne odvážny a čestný, ktorý dokáže čeliť mocným. Ja si dovolím sa teda pozrieť, pán Drucker, na vašu odvahu a čestnosť, s ktorou som doteraz mala skúsenosti.
Čo sa týka odvahy, spomenula by som pár vecí, napríklad telefonát pána Roberta Fica pánovi Kočanovi cez sociálne siete. Čiže chcem povedať, že určite si to pamätáte, keď ste zachraňovali dlh Všeobecnej poisťovni, ktorí spôsobili jeho ľudia, a museli ste, museli ste nastoliť ozdravný plán, ktorý teda nebol pre ľudí vždy úplne ľahký a nie úplne vždy to chápali, a chceli ste teda robiť opatrenia, ktoré by tejto Všeobecnej poisťovni jednoducho uľahčili to hospodárenie, tak váš rezortný šéf zavolal vášmu nominantovi, vášmu človeku, ale nie normálne ako normálny človek, hej, že teda, kolega, no tak toto nie a veď poďme sa baviť. On z vás urobil úplne, že, no nechcem to použiť, lebo však povedala som, že nebudem, ale, ale, a toto vám nevadilo, neohradili ste sa kvôli, voči tomu nijako a v podstate ste išli ďalej. Ja aj chápem prečo, lebo chceli ste dokončiť, nič by ste s tým nevyriešili a tak ďalej. Len chcem povedať, toto podľa mňa nesvedčí o odvahe. Toto nebolo odvážne, nechať Fica, aby mal ten pocit moci a toto mu umožniť.
Takisto platby za objednanie na čas, kde, kde ste sa teda až, až dostali k bodu, že ste to tu presadili a jednoducho bolo dohodnuté, alebo teda dokonca bolo uzákonené, že začne platiť zákon, ktorý umožní platby za objednanie v konkrétnom termíne. No keď, ale to nevedel váš pán predseda alebo predseda strany, ktorá vás nominovala, keď to nevedel vysvetliť, jednoducho prišiel s tým, že to ruší a že to jednoducho nebude platiť, ak to nedokáže vysvetliť. Nie vy ste s tým prišli, ale prišiel s tým on počas tlačovky dva dni po tom, ako ste to tu presadili a schválilo sa to. Nemyslím si, že toto je odvážne.
A takisto si nemyslím, že je odvážne to, že ste hovorili, že, že, že jednoducho nám predstavíte spôsob, ako to urobíte, a jediné, čo ste spravili, cez pozmeňovák zrýchlený ste to odsunuli na január, dúfajúc, že teda už sa vás to týkať nebude. No už nebude, už ste to nechali na pani Kalavskú.
Takisto poplatky pre tehotné. Tam bola takisto zmena názoru. Až po tlaku, ako si pamätáte, tak najprv ste hovorili, že toto je veľmi správne opatrenie a takto to má byť, a potom prišla jedna konkrétna mamička, pár tlačoviek a bum, zo správneho opatrenia sa stalo úplne iné správne opatrenie, ktoré dnes platí, a mamičky majú, mamičky majú výnimku. Ja to oceňujem, myslím si, že, že toto nebola správna cesta, dávať platiť mamičkám, len vravím o tom, že takto nekoná odvážny človek.
A, samozrejme, posledné, posledné, v poslednom čase sme tu mali nejaké príbehy pri príplatkoch za lieky, kde tiež prišlo k nejakej zmene názoru pod tlakom. Všetko to ľudsky chápem, ale opäť hovorím, minister vnútra musí byť pevný jak kameň. A ja nemám pocit, že vy ste doteraz niečo takéto dokázali.
A čo sa týka čestnosti, dovolím si v jednej veci pochybovať, a to iba v tom, a teda nieže iba, ale teda to hlavne v tom prípade a má to trošku spojitosť aj s tou odvahou, keď vy sa, vy nemáte odvahu komunikovať s verejnosťou komplikované, komplikované témy a meníte zákony a legislatívu cez pozmeňovacie návrhy bez, bez diskusie s verejnosťou. Ono to znie ako maličkosť, ale ja som si dala tú námahu a zrátala som to. Vy ste, pán Drucker, v období, kedy ste boli ministrom zdravotníctva, dovolili - naschvál hovorím "dovolili" - predložiť 594 bodov v pozmeňujúcich návrhoch bez pripomienkového konania, kde prešli také, že platby, prešli exekúcie nemocníc, alebo teda to, že nemôžu byť exekvované, dofinancovanie zdravotníckeho sektora a iné veľmi dôležité veci bez akejkoľvek diskusie, bez komunikácie s verejnosťou, často bez toho, aby sa verejnosť mohla na to pripraviť. Viem, že ste to teda nerobili práve priamo vy, pán Drucker, však vy to nemôžte robiť, robili to vaši poslanci, ale vieme všetci, ako sa to robí. Na výbor sa dajú pozmeňováky, na vybodkovaný riadok sa podpíše jeden z vašich poslancov a je to, je to jednoducho vybavené. Myslím si, že toto nie je čestné, takýmto spôsobom meniť legislatívu a vyhýbať sa diskusiu (správne "diskusii") s odbornou verejnosťou. Vôbec to nie je čestné a je to jednoducho uľahčenie si situácie a nie je, nie že čeliť jej.
A vy teraz ako minister vnútra, keď ste nedokázali čeliť napríklad sestrám, keď sa pozerám na kolegyňu, tak, alebo opozícii, tak vy teraz chcete čeliť svojim vlastným? Ja naozaj na základe aj týchto skutočností mám veľké pochybnosti, že na to máte predpoklady.
Ešte horšie je to o to, čo hovoril Ondro Dostál, keď vystupoval chvíľku predo mnou, kde spomínal, že pán Pellegrini bol práve, keď bol vo vláde, bol práve jeden z tých poslancov, ktorí slúžili presne na túto špinavú robotu. Keď niečo neprešlo normálnym legislatívnym konaním, tak to proste poslanci prilepili k zákonu, ktorý vôbec s tým nemal nič spoločné. Pán Pellegrini sa pod to podpísal a prepašoval takýmto spôsobom zmenu pravidiel spoločnosti, ktorá síce je dovolená, ale, ale jednoducho je to zneužívanie. A určite je to zneužívanie, ak je to 594 bodov, to nie je že jedenkrát, to nie je že dvakrát, nie je to desaťkrát, to je 594 bodov, ktoré boli predložené bez diskusie s občanmi.
Tiež ste novelizoval 17 zákonov, prosím pekne, z toho 4 ste novelizovali dvakrát, 3 trikrát, 1 štyrikrát a 1 ten istý zákon za dva roky dokonca šesťkrát. Všetky ďalšie ako prvé pokusy boli cez pozmeňováky bez diskusie. Čiže opäť ten, ten istý problém. Ja musím len povedať, že už sa teda teším na stabilitu, ktorú takýmto spôsobom privediete do silových zložiek.
No a opäť čo sa týka čestnosti, opustiť rozrobenú robotu, celý tím, hodiť to na ministerku, ktorá podľa vlastných slov to robiť nechce. Prečo? Aby ste prikryli tých, o ktorých viete, koľko majú káuz. Nemôžte sa tváriť, že neexistujú, pretože existujú. To je to, čo hovorím. Toto je množstvo článkov (rečníčka na chvíľu zobrala do rúk materiál, ukazujúc ho plénu), ktoré napísal Ján Kuciak. Je to vyše 370, ani neviem koľko presne strán, na ktorúkoľvek stranu, ktorúkoľvek stranu si otočím, môžme si teraz zahrať hru, ktorúkoľvek si otočím, bude tu, bude tu uvedené meno, nemôžem to ukazovať, ale bude tu, samozrejme, uvedené meno jedného z tých ľudí, s ktorými sedíte vo vláde a ktoré týmito krokmi jednoducho kryjete. Je to 370 strán mien plných prepojení, á, prepojených ľudí so zločinom a s plytvaním a nakoniec vlastne aj s vraždou dvoch mladých nevinných ľudí.
Ja som nedávno napísala bloG s názvom „Fico sľubuje milión za informácie o vražde novinára, pritom je spoluvinník“. Tu som uviedla presne 203 káuz SMER-u aj linkami, s konkrétnymi linkami na texty, kde sa o nich písalo. Čiže tuto máme 370 strán, ktoré písal len jeden novinár, a ja som uviedla ďalších 203 konkrétnych káuz. Každá z nich mala niekoľko strán od rôznych novinárov, kde sú uvedené kauzy práve SMER-u – SD. Ani jeden z týchto prípadov, ani jeden z tých prípadov, ktoré som uviedla ja, nie je vyšetrený, ani jeden politik nebol popravený. Zato novinári, ktorí o tom informovali a písali, boli dehonestovaní, vydieraní, nikto ich nechránil a dnes je jeden z nich, a jeho priateľka, mŕtvy.
Predseda SMER – SD, strany, ktorá má najväčšie slovo v tejto vláde, ktorej dnes akože máme vyjadriť dôveru, býva v byte daňového podvodníka. Toho, o ktorom tu píše Ján Kuciak. Tak uňho býva premiér vlády, ktorému dnes, priatelia, idete vyjadriť dôveru. Ja si myslím, že to on nemá v sebe kúska hanby, keď toto ešte dnes dokáže.
A ja by som sa chcela naozaj, vážení ministri, spýtať vás, pán Drucker, novej ministerky, pani Žitňanská, vám to nevadí? Ako aj v príklade pani Žitňanskej, vy odídete z vlády, lebo že už nemôžete teda ďalej byť vo vláde, ale zároveň zostanete tu a vyjadríte dôveru tej istej vláde, s ktorou už nemôžte vládnuť.
Prosím vás, priatelia, pozrite sa, priatelia (?), kolegovia, pozrite sa, na čoho čele to stojíte. Čo sa stalo mladému novinárovi a jeho priateľke, je dôsledkom ignorovania a zakrývania špinavosti. Kriminálnici na Slovensku majú pocit, že sú nepotrestateľní, ak paktujú s mocnými v tomto štáte. Vymenovanie tejto bábkovej vlády na tom nič nezmení. Práve naopak, bude opäť dôkazom, že v tejto krajine mocným dokáže prejsť naozaj všetko.
Ešte by som sa zastavila pri jednom článku, ktorý som čítala, myslím, že včera, je to profil objednávateľa vraždy Jána Kuciaka podľa Jozefa Šáteka, bývalého riaditeľa Úradu boja proti korupcii. Som rada, že nikto nenamieta, že to nemá nič s touto vládou, lebo práveže mám podozrenie, že má, a preto to idem čítať.
„Dvojnásobná úkladná vražda novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice M. Kušnírovej sa javí ako dlhodobo pripravovaná, zorganizovaná a zrealizovaná na vysokej profesionálnej úrovni. Hlavným motívom dvojnásobnej vraždy je novinárska práca Jána Kuciaka. Pre neexistenciu iných poznatkov z osobného či rodinného prostredia alebo chýbajúce náznaky náhodnosti konania páchateľov je možné takmer 100-percentne vylúčiť iný motív. Čítaním Kuciakových novinárskych článkov som podvedome cítil postupne narastajúci stupeň jeho ohrozenia. Najprv na zdraví, vyhrážanie sa, ktoré v konečnej fáze dosiahlo maximálnu úroveň, akútne ohrozenie jeho života, čo aj kat vykonal. Som presvedčený o tom, že ide o politickú vraždu, pretože Ján Kuciak písal o nefunkčnosti a závažných chybách štátneho systému. O ústavných činiteľoch, politikoch, štátnych úradníkoch a ich utajovaných prepojeniach s parazitujúcimi podnikateľmi a členmi organizovaného zločinu, o prerastajúcej korupcii a klientelizme do všetkých oblastí a na všetkých úrovniach spoločnosti. Objednávateľa vraždy“... (Zaznel zvuk časomeru.)
Ešte sa prihlásim.

Ďakujem veľmi pekne, Janka, za tvoje vystúpenie aj za poukázanie prepojenia tých kontinuít vlády kontinuity a prihovorenia sa pánu ministrovi, exministrovi zdravotníctva a novému ministrovi vnútra. A tu by som chcela nadviazať, lebo keď som mala ja svoje vystúpenie, som sa mu prihovárala, a práve teda odišiel zo sály, ja považujem za veľmi dôležité to, že, pán minister, sme hovorili spolu ohľadom Žitného ostrova a krokov, ktoré treba urýchlene robiť ako opatrenia voči ochrane zdravia a životného prostredia. Ministerstvo vnútra, to nie je len polícia, ministerstvo vnútra, to sú aj okresné úrody, úrady a tá chobotnica, ktorá začína a vlastne je na regionálnej úrovni, pretože tam sú všetky tie korene tých korupcií, nezákonne, rôznych nezákonných konaní a podobne. Okresné úrady sú tie, ktoré nekonajú, alebo okresné úrady sú tie, ktoré pod vplyvom politických nominantov a ich dosadených ľudí do okresných úradov nekonajú, nevykonávajú štátny vodný dozor, nekonajú správne v štátnom odpadovom hospodárstve.
Ako minister vnútra zatiaľ, kým tam ste, kým táto vláda bude fungovať, budem pozorne sledovať, ako naozaj budete konať v tejto veci, pretože budete mať, mať oveľa viacej možností a pák ako z postu ministra zdravotníctva. Tak verím, že aspoň v tejto chobotnici za ten čas, čo budete ministrom vnútra, skúsite odstrihnúť tie chápadlá. Lebo ja keď som s vami rozprávala, vnímala som, že máte skutočný záujem o to, aby sa táto situácia vyriešila. Len nedá sa čakať. Tu treba naozaj razantne konať a zasiahnuť najmä na okresných úradoch v Bratislave, v Senci a v Dunajskej Strede.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Vážené pani poslankyne, páni poslanci, tak ako dnes ráno vysvetlil kolega Ondrej Dostál predsedajúcemu Bélovi Bugárovi, že predmetom rozpravy na tejto schôdzi parlamentu nie je iba programové vyhlásenie vlády, ale nakoľko sa od poslancov očakáva, že vyslovia vláde, ktorá toto programové vyhlásenie do parlamentu predložila, dôveru, je úplne namieste vyjadrovať sa aj ku konkrétnym členom novej vlády. A keďže viacerí z nich kontinuálne prechádzajú z tretej vlády Roberta Fica do tejto tzv. novej, rekonštruovanej, je opodstatnené vyjadrovať sa aj k politickej línii doterajších Ficových vlád ako celku. Ako to urobil napríklad kolega Gábor Grendel.
Tzv. nová vláda predsa kontinuálne pokračuje v tom, čo započala vláda predchádzajúca. Tvrdí to samotný jej predseda Peter Pellegrini, tvrdia to jeho staronoví ministri, tvrdia to koaliční poslanci. Presne toto bol vraj aj dôvod, pre ktorý tzv. nová vláda predložila do parlamentu programové vyhlásenie, z ktorého priam kričí, že sa ním vôbec nezaoberala. Lebo veď načo? Karavána pokračuje ďalej.
Obrátim sa preto hneď na úvod na ministerku školstva a hneď ako prvú vec sa chcem opýtať, ako je možné, že tu dnes tak spokojne sedela a uchádzala sa o dôveru zákonodarcov s tak odfláknutým dokumentom, ktorý by inak v každej škole naprieč všetkými vzdelávacími stupňami každý učiteľ zhodil zo stola ako plagiát, ktorý autori neočistili ani len od tých najväčších nezmyslov. V reči jej rezortu nová vláda si pri príprave svojho programového vyhlásenia neurobila ani len základnú domácu úlohu, a napriek tomu prišla do parlamentu po reparát.
Ako som už dnes spomenula vo faktickej poznámke, cez víkend som bola na východe Slovenska v Poprade na konferencii „Učíme pre život“, na ktorej sa zúčastnilo vyše 400 učiteľov, riaditeľov škôl, zriaďovateľov škôl, vzdelávacích expertov a zástupcov viacerých organizácií združujúcich pedagógov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú vzdelávaniu. Témou tejto konferencie bola výzva „Otvárame dvere učiacemu sa Slovensku, srdcia rôznorodosti, okná čerstvému vzduchu a mysle skúsenostiam iných“. Na vlastné oči a uši som videla a počula, čo si táto masa inovatívne naladených pedagógov myslí o tom, čo pre nich, pre ich školy a pre ich žiakov, ktorí do týchto škôl chodia, urobila predchádzajúca vláda a čo očakáva, že pre nich urobí tzv. vláda nová, ktorá sľubuje aj v osobe ministerky školstva kontinuitu. Verte mi, že slovo „nič“ platí v tomto prípade absolútne, na rozdiel od predstáv dnes už poslanca Roberta Fica o východnom Slovensku. Pretože namiesto toho, aby vláda ponúkla riešenia ľuďom, ktorí sú naozaj zanietení pre vzdelávanie, motivovaní pracovať s deťmi a odovzdávať im to najlepšie nielen z učebných osnov, ale najmä zo seba, ponúka im opakovane len vyprázdnené sľuby, ktorým už nikto neverí.
Čo iné si majú títo ľudia myslieť, keď sa v programovom vyhlásení dočítajú, citujem: „Zlepšenie školstva si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuluje vláda v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania do konca roku 2016.“ To nie je ani len na smiech, tento lapsus s chybným rokom. Pedagógovia veľmi dobre vedia, v akom bode sa dnes reforma vzdelávania nachádza po dvoch rokoch vládnutia politickej línie, ktorú vytýčili vlády Roberta Fica a na ktorú vláda Petra Pellegriniho otvorene nadväzuje. Pre tých, ktorí reformný proces detailne nesledujú, ponúknem teraz na dovysvetlenie krátke resumé.
Stratégiu dlhodobej reformy vzdelávania presahujúcej jedno volebné obdobie pripravovali pre rezort školstva nezávislí experti vyše roka. Keďže sa rozhodli nepísať ďalší dokument iba naoko, ako býva na Slovensku zvykom, ukázalo sa, že termín do konca roka 2016 nebol realistický. Keď bola v roku 2017 stratégia hotová, bola pod názvom "Učiace sa Slovensko", to Učiace sa Slovensko, ktorému sa cez víkend v Poprade otváralo vyše 400 pedagógov, táto stratégia bola predložená na verejnú diskusiu. Odborná verejnosť k nej vzniesla takmer 5 000 pripomienok, ku ktorým pristúpil autorský tím opäť poctivo a zapracoval ich do finálnej verzie. Finálna verzia Učiaceho sa Slovenska bola odovzdaná do rúk ministerky Lubyovej v októbri 2017. Tá túto reformnú stratégiu rovno odložila bokom s odôvodnením, že je nevykonateľná, a z názvu dokumentu odpreparovala podnadpis, že ide o Národný program výchovy a vzdelávania. Zároveň ministerka avizovala, že pod jej vedením pripraví rezort školstva nový Národný program výchovy a vzdelávania a že ho predstaví do konca roka 2017.
Začiatkom novembra 2017 poskytla ministerka Lubyová Denníku N stanovisko, že na to, aby mohol nový národný program vzniknúť, musí najprv zostaviť novú pracovnú skupinu, nových expertov. Pani ministerka vtedy informovala, že zloženie pracovnej skupiny bude známe do konca novembra. Nie je známe dodnes. Vo februári 2018 totiž ministerka oznámila, že na príprave nového národného programu pracujú tri pracovné skupiny a že bude hotový v marci 2018. Pár dní nato priniesli Hospodárske noviny informáciu, že ministerstvo školstva sa rozhodlo nesprístupniť mená expertov tvoriacich Národný program výchovy a vzdelávania. Pýtala som sa teda ministerky Lubyovej na zloženie pracovných skupín prostredníctvom interpelácie, na odpoveď čakám práve v týchto dňoch. No a najnovšie nám pani ministerka povedala, že hotový Národný program výchovy a vzdelávania zverejní čoskoro, hneď ako pominie kríza. V programovom vyhlásení vlády sme sa dočítali, kedy presne to bude. Do konca roka 2016.
Nie, toto vôbec nie je vtipné a nemožno to ani zľahčovať či považovať za drobnosť. Táto vláda nemôže očakávať od poslancov, u ktorých sa uchádza o dôveru, že takéto lapsusy veľkoryso prehliadnu. My nemáme byť prečo voči vláde veľkorysí. My sme tu predsa nato, aby sme vládu kontrolovali, upozorňovali ju na chyby a vyzývali ju k ich náprave bez ohľadu na to, či ide o drobnú chybičku alebo megarozkrádanie verejných zdrojov, alebo prepojenia na mafiu. Pripúšťam, že oproti dych berúcim faktom, ktoré sa na nás valia z nechutných káuz tejto koalície, sa môže niekomu javiť nezvládnutý proces manažovania reformy vzdelávania ako drobnosť. Nedajme sa však pomýliť. Je to ukážkový príklad, na ktorom sa dá demonštrovať, že nie na papieri, ktorý znesie všetko, ale práve na takýchto detailoch stojí a padá odbornosť ľudí, ktorí vedú jednotlivé rezorty. Proces, akým sa začalo „Učiace sa Slovensko“ pripravovať, ľudia, ktorí ho tvorili, diskusie, ktoré sa o ňom v odbornej obci viedli, to všetko ešte pred rokom vyvolávalo v mnohých učiteľoch, riaditeľoch škôl, ale aj v rodičoch školopovinných detí nádej, že tentoraz snáď, hádam tá reforma naozaj bude. Viacerí pedagógovia, ktorí už mali vďaka dlhoročným prázdnym sľubom rýchlo sa striedajúcich ministrov školstva reforiem plné zuby, boli zrazu ochotní ešte raz, tentoraz posledný raz, dať tomu šancu. Pretože vďaka prístupu autorov „Učiaceho sa Slovenska“ nadobudli dojem, že k tejto reforme môžu sami prispieť.
Tretia vláda Roberta Fica sa však začala s touto pomaly, ale predsa len rašiacou dôverou v ťažko skúšanom rezorte diletantsky zahrávať. A spôsob, akým sa k reforme vzdelávania stavia táto staronová vláda, jasne ukazuje, že jej vôbec nezáleží na tom, ako bude vyzerať náš vzdelávací systém o dva roky, o desať rokov či nebodaj o dvadsať. Na budúcnosti Slovenska ani tejto tzv. novej vláde nezáleží.
Veľké kauzy môžu, hoci ako vieme, na Slovensku nezvyknú, ministrovi, obrazne povedané, zlomiť väzy. V prípade takej drobnosti, akou je neschopnosť zrealizovať reformu vzdelávania, sa už vonkoncom nezvykne viesť politická debata o dôvere, resp. nedôvere či už voči ministerke školstva, alebo nebodaj voči vláde ako celku. Preto by sa mohlo niekomu zdať, že je odo mňa malicherné venovať tejto drobnosti toľkú pozornosť práve na tejto schôdzi. Robím to však s jasným zámerom. Na tomto príklade chcem ukázať, že v konečnom dôsledku platí, že práve nezvládnuté, resp. arogantne odfláknuté detaily v spravovaní štátu spôsobujú, že sa problémy Slovenska dlhodobo neriešia, ale sa dokonca kopia. A nielen vo vzdelávaní, ale prakticky všade. Zodpovednosť za to nesie najmä kontinuálne vládnutie strany SMER – SD.
Dnes by koalícia chcela, aby sme sa viac nevracali k tomu, čo bolo, ale aby sme sa zaujímali viac o to, čo bude. Výmenou niektorých figúr vo vláde sa snaží za všetkými odhalenými škandálmi nakresliť hrubú bielu čiaru a vyvolať dojem nového začiatku. Pritom sa však nevie a vlastne ani nechce vzdať zdania kontinuity s predchádzajúcimi vládami Roberta Fica. Dôkazom je aj toto staronové programové vyhlásenie, ktoré nám koaličná vláda zaslala do Národnej rady iba s minimálnymi zmenami, zato s očakávaním, že bude v expresne krátkom čase schválené.
Nová vláda predsedu Petra Pellegriniho sa správa, akoby mala právo na optiku čistého, nepopísaného listu. No pritom sa zámerne pasuje za pokračovateľku línie vytýčenej Robertom Ficom bez štipky kritickej reflexie. Aj toto je dôvod, prečo si táto vláda našu dôveru nezaslúži. Táto pokračujúca vládna línia nemá absolútne žiadne právo na reštart ani na kontinuálne čerpanie výhod, pretože my už máme skúsenosť a pamätáme si, ako arogantne, mocensky, zlodejsky a diletantsky sa jej predstavitelia správajú vždy, keď sú pri moci. Niet dôvodu, aby sme im začali teraz dôverovať, niet dôvodu nádejať sa, že táto vláda, na čele ktorej už síce poslanec Robert Fico formálne nestojí, ale nitkami, ktorej veselo poťahuje ďalej, sa bude správať inak.
Je mi ľúto, ak mladým ľuďom, ktorí zrušili minulý týždeň v piatok protestné zhromaždenie v Bratislave, či predstaviteľom neziskového sektora, ktorí chcú opäť veriť v štát, beriem týmito vyjadreniami ilúzie o možnom priestore na obnovenie dôvery prostredníctvom nových tvárí vo vláde. Rozumiem, o čo sa snažia, veľmi si ich za to vážim a držím im palce, aby ich snaha o korektnosť napokon nezomlela. Pretože na adekvátnu odozvu z druhej strany budú čakať zrejme márne. My poslanci si ale nemôžeme dovoliť váhať a čakať, ako to dopadne. Koalícia nám žiadny čas neposkytla, našou úlohou a zároveň zodpovednosťou je rozhodnúť teraz v tejto chvíli, či tejto vláde podpíšeme bianko šek na ďalšie prešľapy, ktoré, všetci veľmi dobre vieme, že zase prídu. A aj koaliční kolegovia poslanci a poslankyne to veľmi dobre vedia.
Preto sa obraciam najmä na nich, dámy a páni z koalície, prosím vás, nezahlasujte za túto vládu. Toto je tá chvíľa, kedy treba pripustiť, že keď je niečo čierne ako noc, tak je to jednoducho čierne. Lebo taká je pravda.
Na záver mi dovoľte prečítať jeden citát, na ktorý som nedávno narazila, keď som študovala historické pramene z obdobia, kedy v Československu komunisti pošliapali demokraciu a násilne uchopili moc. Citát je z roku 1947 z vystúpenia vtedajšieho predsedu Slovenskej národnej rady a predsedu Demokratickej strany Jozefa Lettricha. V tom čase zmietala našou spoločnosťou iná kríza, dôležité sú však slová, ktoré vtedy v Národnej rade povedal v presvedčení, že jediným východiskom z krízy je demokratická cesta, politická sebareflexia a zhoda na základných hodnotách. A hoci sa vtedy s touto výzvou obracal na ľudí, ktorí sa neštítili ničoho, a preto to dopadlo na 40 rokov tak, ako to, žiaľ, dopadlo, myslím, že teraz je tá správna chvíľa, aby jeho slová zazneli v Národnej rade znova. Citujem: „Ide nám o to, aby sa politické strany očistili, aby tam mala miesto iba čestnosť, otvorenosť a nezáludnosť, aby sme náš verejný život stavali na zásadách mravnosti a statočnosti. Kde niet pravdy a morálky, tam niet ani spolupráce, ani zdaru, ani úspechov, ani slobody, ani demokracie. Svoj štát nemôžeme budovať na lžiach a za základ politickej spolupráce nemôžeme urobiť pretvárku. Dá sa síce politického partnera raz alebo dva razy dobehnúť a prekabátiť, ale na týchto pochybných zásadách sa nedá trvalo vyhrávať a tým menej klásť základy solídnej politickej práce. Keby sa toľko nehrešilo v každodennom živote na tieto požiadavky politickej spolupráce, mali by sme menej afér, menej škandálov a menej senzácií.“ Koniec citátu.
Ďakujem vám za pozornosť a chcem veriť, že sa aspoň v niektorých z vás, koaličné kolegyne a kolegovia, pohne pri hlasovaní o dôvere tejto vláde svedomie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Evidentne je vám ľúto, že nefunguje dokument „Učiace sa Slovensko“. Neraz som sa k tomu vyjadroval tu v parlamente. Označil som tento dokument za paškvil, slobodomurársky paškvil, liberálny paškvil. Povedal som to aj na výbore pre vzdelávanie dokonca aj ministrovi Plavčanovi. Som rád, že tento paškvil je v šuflíku.
Nie som, absolútne nie som podporovateľ SMER-u, však ľudia zo SMER-u ma trestne stíhajú, ale je dobré, že sa tento dokument pozastavil. V tomto dokumente som nenašiel nič národné ani nič kresťanské. Totižto minister Plavčan bol úplne pod vplyvom, nazvem ich slniečkarmi.
Ďakujem za slovo.

Budem citovať zo starého a rovnako aj z nového programového vyhlásenia vlády: „Vzdelanosť občanov Slovenskej republiky, ktorú má zabezpečovať v prvom rade kvalitné školstvo, je základným a nevyhnutným predpokladom jej dlhodobej existencie a prosperity. Preto je rozvoj školstva jednou z najvyšších priorít vlády v nadchádzajúcom volebnom období.“ Ja súhlasím. Kam sa však reálne posunulo školstvo v prvom polčase vládnutia tejto koalície? A tá odpoveď je, že nikam.
Môžme si povedať v rýchlosti, že presnejšie, čo sa udialo za tie dva roky. SNS najskôr nevedela vybrať spomedzi 6-tisíc členov svojej strany ministra školstva a vybrala si potom neistého pána Plavčana, ktorý prvý rok tvoril reformu a dookola to všetkým pripomínal. Jeho púť skončil eurofondový škandál za 600 mil. eur. Robert Fico odkázal pánovi Dankovi, že kto je tu pánom, a odkázal aj pánovi Plavčanovi, že aby podal demisiu a následne sa kresla ministerky ujala aj pani Lubyová, ktorej ministerská stolička očividne zachutila.
Pani ministerka začala tým, že o reforme povedala, že sa vlastne nedá realizovať. Okrem toho, že sme sa od SNS dozvedeli, že na školách sa má učiť branná výchova, ruština alebo šach, čo je veľmi koncepčné. Namiesto rozumného prepracovania učebných osnov, úpravy voľby riaditeľov, optimalizácie siete škôl, sfunkčnenie jeho organizácie ministerstva sa pani nová ministerka zmohla iba na to, že zrušila inštitút vzdelávacej politiky a potom vysvetľovala, že vlastne ho neruší.
Dva roky priniesli iba chaos, priniesli nestabilitu, plytvania a komédiu a bol to absolútne stratený čas. Keďže nové programové vyhlásenie vlády je vlastne copy-paste toho starého, môžme očakávať iba ten podobný trend, ktorý bol alebo ktorý bude aj v tomto druhom polčase vládnutia tejto koalície. A naozaj nie je školstvo, nie je priorita tejto vlády.
Ďakujem.

Ja len drobnú poznámku na pána Mizíka a spôsob, akým ste ostro vystúpili voči tomuto dokumentu, určite poteší jeho autorov, pretože ste mu v podstate nemohli urobiť lepšiu reklamu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, túto vládu nemôžeme podporiť. Robí si z ľudí žarty a zahráva sa s ohňom ich nevôle. Ani len za to im nestojí, aby vypracovala programové vyhlásenie vlády, ktoré by zohľadňovalo okolnosti, za ktorých bola zostavená.
Nemôžeme sa zmieriť s ministrom vnútra ako krízovým manažérom pre všetko. Neveríme, že má silu bojovať proti svojim chlebodarcom, neveríme, že sa dokáže zorientovať, vyčistiť rezort a začať ozdravenie. Za to všetko, á, zato však veríme v jeho loajálnosť (správne "lojálnosť") k strane, ktorá ho nominovala. Neveríme spolu s rodičmi zavraždených mladých ľudí v to, že bude bdieť nad nestranným vyšetrovaním. Neveríme, že je schopný to zvládnuť. Nechcel to robiť, nikdy to nerobil a nevie, čo robí. To je veľký problém.
Pochybujeme o ministerke kultúry, pochybujeme o jej kompetentnosti, azda niekto verí v úprimnosť jej ospravedlnenia? Jej výroky o mimovládnych organizáciách a Sorosovi patria do mentálneho sveta mečiarovcov Slobodníka a Hofbauera. To sa nedá prejsť slovíčkom "prepáčte".
Neveríme, že rezort obrany netuneluje peniaze daňových poplatníkov, keď svoje dohody a zmluvy pred nimi zamyká.
Neveríme, že pôda v rukách štátu je dobre spravovaná a dotácie nie sú zdrojom bakšišu pre mafiu.
V kontexte okolností považujem za perfídne, že minister Richter po svojich kardinálnych prešľapoch zotrváva na svojom poste. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny sa rozhodlo, že v rámci Operačného programu Ľudské zdroje premárni neuveriteľné 2 628 983 517 euro.
- Prioritná os Vzdelávanie: 458 mil.,
- Prioritná os Iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí: 194 mil. euro,
- Prioritná os Zamestnanosť: 795 mil. euro,
- Prioritná os Sociálne začlenenie: 294 mil. euro,
- Prioritná os Integrácia marginalizovaných rómskych komunít: 139 mil. euro,
- Prioritná os Technická vybavenosť v obciach s prítomnosťou marginalizovaných skupín: 243 mil. euro.
Ďalšie národné projekty na podporu zamestnanosti, po ktorých sa dobre vykrikuje, ako klesá nezamestnanosť. Napríklad:
- Šanca na zamestnanie: 50 mil. euro,
- Podpora zamestnávania prostredníctvom vybraných aktívnych opatrení na trhu práce: 50 mil. euro,
- Spoločne hľadáme prácu za 7 mil. euro,
- Poskytovanie finančných príspevkov agentúram dočasného zamestnávania: 10 mil. euro,
- Cesta na trh práce: 49 mil. euro,
- Šanca pre mladých: 50 mil. euro,
- Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím: 50 mil. euro,
- Podpora zamestnávania uchádzačov prostredníctvom vybraných aktívnych opatrení na trhu práce: 50 mil. euro,
- Reštart pre mladých: 10 mil. euro,
- Vzdelávanie mladých uchádzačov o prácu: 30 mil. euro,
- Reštart – Príležitosť pre dlhodobo nezamestnaných vrátiť sa na trh práce: 15 mil. euro.
Je obdivuhodné, ba drzé, ako si niekto s dispozičným právom na 2 mld. eur berie zásluhy na tom, že bola zvýšená zamestnanosť. Ak by ste dali 2 mld. Jankovi z Hornej Dolnej, aj nechtiac by zvýšil zamestnanosť o 200 %. Tu sa však zvýšením zamestnanosti chváli minister v čase celosvetovej hospodárskej konjunktúry, keď ekonomika rastie a kulminuje na vrchole kriviek bez akéhokoľvek jeho prispenia. Tie premárnené 2 mld. budeme teraz ťažko hľadať, ale pomôžu nám porozumieť tomu, prečo musí zostať minister Richter sedieť na svojom mieste.
Na podporu náhradnej rodinnej starostlivosti ste vyčlenili 17 mil. eur. Rozpustili ste ich v ničotných a dezorganizovaných projektoch. Z týchto projektov nie je žiaden prospech, pretože náhradná rodinná starostlivosť upadá. Zničili ste pestúnske rodiny, zdevastovali ste systém profesionálnych rodín. Posilňujete ústavnú starostlivosť, to znamená deti v zamrežovaných postieľkach ústavov bez šance na to, aby spoznali normálnu rodinu. Ak by ste všetkým tým náhradným, profesionálnym či ohrozeným biologickým rodinám rozdelili tieto financie, mali by pre svoje ťažko skúšané deti až do konca života peniaze na terapie, kúpele, cvičenia aj na svoju regeneráciu. Nepotrebovali by vaše zbabrané projekty.
Vy ste to však, pán Richter, použili na degeneráciu, na degeneráciu celého systému. Ajhľa, najlepší minister, akého táto krajina nosila, teda podľa jeho straníckeho šéfa Fica, má najvyššiu zamestnanosť, o ktorú sa ničím nezaslúžil. Tá je tu napriek nemu, nie kvôli nemu. No nemal problém dva roky riskovať život a zdravie detí zverených štátu v zariadení Čistý deň. Tým deťom a ich rodinám sa doteraz nikto neospravedlnil za ich utrpenie, lebo pani riaditeľova z Čistého dňa je náš človek z Úradu vlády. Kšefty mala aj s poslankyňou Vaľovou a jej sociálnymi podnikmi pod cenníkom v Humennom, v Repejove aj inde. A našich ľudí treba chrániť aj za cenu zničenia detských životov.
Sociálne služby hynú v posledných kŕčoch, samozrejme, mimo tých privilegovaných. Ľudia s postihnutím majú len malý svetlý odlesk svojich práv ku komisárke Stavrovskej, ktorá sa naozaj zo všetkých síl snaží suplovať prácu mnohých kontrolných orgánov, ktoré na ministerstve nefungujú alebo fungujú pre našich ľudí. Rodičia s postihnutými deťmi živoria na okraji biedy. Zákony, ktoré minister nastolil, generujú chaos a až teraz sa prichádza na to, že ich so žiadnymi odborníkmi nekonzultoval a ich názory a návrhy nebral do úvahy. Budú tým trpieť celé rodiny, ľudia slabí, starí, s postihnutím aj malé deti.
Europrojekty za desiatky miliónov, ktoré spotrebovalo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, sú neduživé a zbytočné. Nechránia deti, slabých ani rodiny v kríze. Zamestnanci, ktorí v nich mali robiť, nie sú, utiekli. Priestory, ktoré mali byť pre nich vytvorené, nemajú, počítače a vybavenie, ktoré mali byť pre nich nakúpené, neexistujú. Školenia, ktoré mali byť vykonané, nikdy neboli. Premrhané peniaze, stratené v simulácii činnosti, sú však oveľa menšou bolesťou než nekompetentné zásahy štátu do ľudských životov, do životov rodičov, ich detí, do života ich starých rodičov.
Na tejto rozvrátenej sociálnej politike strany SMER – sociálna demokracia nie je naozaj vôbec nič sociálne. Zostáva po nej smútok, zlosť a hanba.
Absurdným paradoxom je, že nad právami detí bdie smerácka tunelárka Tomanová, ktorá nevie ani vlastnej dcére povedať, aby sa držala zákonov.
Všetok svoj voľný čas venujem konkrétnym prípadom a strápeným rodinám, kde strojcom ich osobného a bytostného nešťastia je neschopnosť tohto rezortu. Za ich pohŕdaním voči ľuďom zostávajú zničené konkrétne ľudské osudy. Je to aj môj osobný boj, lebo sa s tými zúfalými ľuďmi rozprávam, som s tými nešťastnými deťmi, žijem ich trápeniami. Som plná ich nespravodlivosti a tej hrôzy a bezmocnosti. Aj preto hovorím, že SMER nie je žiadna sociálna demokracia. SMER je perfídna kleptokratická štruktúra.
V záujme všetkých občanov Slovenska preto je, aby táto vláda skončila čo najskôr. Dovoľte krátky citát z článku, ktorý napísal po smrti Ernesta Valka Ján Kuciak, vypočujme si jeho slová: „Netreba heroizovať človeka z mäsa a kostí, ale je nutné zamyslieť sa nad výsledkami jeho práce a v jej kontexte zhodnotiť náš vlastný príspevok k lepším zajtrajškom, hoci by bol len almužnou, prepitným chudobnej spoločnosti našich čias. Príliš rýchlo zabúdame a zase zabudneme na podobne nepríjemné myšlienky, aké prinieslo zamyslenie nad touto tragédiou. Náš rýchly štýl života nám nedáva priestor na prehodnotenie vlastných priorít, tak zase zapadneme do zapchatých ciest našich životov. Je to škoda. To, čo sa stalo, by malo mať ozdravný charakter, ktorý už nenachádzame vo viere, v morálnych autoritách a vlastne nikde." Napísal Ján Kuciak. Písal epitaf, vtedy nevedel, že sebe samému. Jeho túžba po pravde a spravodlivosti ho priviedla až k smrti. Na ten oltár položil najväčšiu obeť. Až tak ďaleko to muselo zájsť. Vyhasli dva mladé životy, v mierových časoch uprostred civilizovaného sveta zomreli mladí ľudia, lebo bojovali za spravodlivý a právny štát. Nie zbraňou, slovom.
Pre jeho pamiatku by sme mali všetci spolu teraz kričať, nie, nezabudneme, nie, nechceme zabudnúť na priority. Veríme a hľadáme morálne autority, hľadáme pravdu. Kým ich nenájdeme, nezapadneme v kolónach, ktoré sa krokom sunú k ničotnosti. Nikdy nezabudneme na to, čo hľadáme. Hľadáme hodnoty, hľadáme pravdu, hľadáme spravodlivosť, slušnosť a morálku. Toto hľadanie je pointou nášho života. Raz budú dni každého z nás zrátané a bude dôležité, aké vysvedčenie si vystavíme my sami. Najdôležitejšie okamihy budú tie, keď sme stáli na rázcestí a vyberali si tú správnu cestu. Naše rozhodnutia, dobré či zlé, budeme rekapitulovať a premýšľať nad nimi bez svetiel reflektorov, bez kamier, mikrofónov, bez oponentov. Budeme sami so sebou. Je veľmi ťažké byť sám so sebou, keď oponentom je len svedomie.
Rozumiete, dámy a páni, prečo je pre nás nemysliteľné podporiť vládu, ktorá si sama vo svojom programovom vyhlásení hovorí vláda kontinuity? My takúto kontinuitu nechceme. Zomreli pre ňu nevinní ľudia. Vláda takejto kontinuity znamená pokračovanie rozkrádania, korupcie, klamstiev, opovrhovania ľudskou dôstojnosťou, právami aj spravodlivosťou.
Viem, že mnohí z vás považovali za česť podieľať sa na vláde, že ste mali možno o jej fungovaní iné predstavy, že nemáte nič spoločné s tým, po čom kričí státisícový dav na námestiach, a cítite sa ukrivdení. Nepodvádzali ste, nekradli, neklamali, no, bohužiaľ, tí nad vami áno. A teraz chcú zodpovednosť hodiť na vás všetkých, lebo dúfajú, že nebudete hlasovať slobodne podľa svojho vedomia a svedomia, ale podľa vládnej šablóny. Že budete hlasovať zo strachu z tej cynickej grimasy, ktorú vystrúhal Robert Fico pri svojej premiérskej rozlúčke.
Dnešok je však dňom, kedy sa triedi zrno od pliev a kedy číria charaktery. Tejto vláde SMER diktuje kontinuitu rozkrádania. Je a bola to vláda kešu, vláda vlastnou hlavou, vláda našich ľudí a vláda skutkov, ktoré sa nestali. V programovom vyhlásení je aj hrádzou proti extrémizmu, ale kolegovia z ĽSNS sú zrejme veľmi vďační za takúto hrádzu, ktorá im odkláňa tisíce rozzúrených voličov do ich elektorátu. Teraz ste však vy tí najdôležitejší, lebo vás volal Ján Kuciak, keď písal o príspevku k lepším zajtrajškom. Pre jeho nádej, pre jeho mladosť a jeho snahu po hľadaní pravdy v mene všetkých ľudí, ktorí stáli na námestiach, vás prosím a žiadam, aby ste rozsekli gordický uzol a oslobodili túto krajinu od ľudí, ktorí nemajú v skutočnosti nad vami žiadnu moc, lebo ich moc spočíva len vo vašej ochote ju pripustiť.
Táto vláda nemá programové vyhlásenie, táto vláda nemá schopnosti, táto vláda nemá osobnosti, táto vláda nemá morálnu legitimitu. Personálne výmeny na postoch ministrov naozaj vôbec nič neriešia, marazmus zostáva rovnaký. Oligarchia, mafiáni a korupčné spolky s politikmi poľahky prežijú tieto kozmetické zmeny. Ani my, ani vy im v tom nemusíme sekundovať. Preto povedzme jednoznačné nie tejto vláde, a to podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)