30. schôdza

Ďakujem za slovo. Prepáčte, pán Budaj, ale práve vaša neschopná garnitúra z čias VPN spôsobila marazmus, ktorý sa ako slimák bez domčeka plazí po časovej osi vývoja Slovenska. Ako ste to spôsobili? Nuž tak, že vaša neschopná garnitúra a vy ako tvár udalostí v novembri ste nevyčistili Slovensko od boľševikov, ich detičiek, ktoré sa potom etablovali v najväčších oligarchistických zoskupeniach. Uzatvorili ste s nimi pakt a tam je pes zakopaný. Vlečie sa to, vlečie ako vláčik motoráčik a jeho kotol sa prehrieva a až teraz vybuchuje. Vy ste bol alfa a terajšia vláda je omega. Amen.

Ďakujem pekne. Dovolím si ešte záver, ktorý som nestihol a takto reagovať vlastne aj na diskusiu. Na záver chcem naozaj upozorniť, že práve dnes, pán Pellegrini, vaša vláda mení... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Poprosím reakciu na faktickú poznámku, pán poslanec.

Budaj, Ján, poslanec NR SR
Dobre. Prihlásim sa potom v riadnom...

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené dámy a páni, vážený pán predseda vlády, najskôr dve poznámky k priebehu tejto schôdze.
Čo sa týka programového vyhlásenia vlády, neprikladáme jeho formálnemu textu až príliš veľký dôraz? Ak by programové vyhlásenie vlády obsahovalo iba jednu vetu: "Zabezpečíme ľuďom dobrý život, zastavíme kradnutie a podvádzanie a obnovíme spravodlivosť“, ak by obsahovalo iba túto jednu vetu a vláda by to dodržala, ja by som im zatlieskal a myslím si, že by zatlieskali aj ľudia. A opačne, ak by bolo programové vyhlásenie vlády napísané na Nobelovu cenu za ekonómiu a medicínu, ale vláda by ho nedodržala, aký by to malo zmysel?
Druhá poznámka. Tá je k tomu, či sa naozaj nič nezmenilo. Áno, chceli sme oveľa väčšie personálne zmeny. Ale naozaj sa nič nezmenilo? Myslím si, že je tu medzi nami jeden poslanec, jeden náš poslanecký kolega, ktorý by o tom vedel rozprávať. Pán poslanec Fico. Stále je predsedom silnej parlamentnej strany, ale jeho ústavná moc sa zo dňa na deň zmenšila na minimum. Áno, ešte stále môže pána predsedu vlády Pellegriniho poprosiť, aby zvolal zasadnutie vlády. Ešte stále ho môže poprosiť, aby odvolal niektorého ministra. Ešte stále ho môže poprosiť, aby zadal nejakú úlohu šéfovi Slovenskej informačnej služby. Ale je tu jeden veľký rozdiel. Ešte včera mal poslanec Fico moc a dnes má veľký vplyv. Lenže medzi vplyvom a mocou je veľký rozdiel, kto si toto neuvedomuje, tak nerozumie politike.
Peter Pellegrini sa stal šiestym premiérom v histórii samostatnej Slovenskej republiky po roku 1993. V našej histórii sa za 25 rokov striedali premiéri silní, ktorí dokázali svoj mandát získať opakovane, a premiéri prechodní. Vladimír Mečiar, Mikuláš Dzurinda a Robert Fico boli premiéri silní, získali mandát opakovane. Jozef Moravčík a Iveta Radičová vládli iba prechodne alebo dočasne. Akým premiérom bude Peter Pellegrini? Silným alebo prechodným? To ešte nevieme. Ale oveľa dôležitejšia je otázka, bude dobrým premiérom, bude zlým premiérom, bude zbytočným premiérom? Viacerí hovoria, že od neho nemôžme nič dobré očakávať. Ale ja chcem od Petra Pellegriniho očakávať niečo dobré. Poviem vám tri dôvody prečo.
1. Ja verím tomu, že každý človek má v sebe horšie aj lepšie stránky. Ja svoju úlohu ako človeka chápem v tom, aby som hľadal v iných ľuďoch tie lepšie stránky, a pokiaľ je to možné, pomohol im ich prejaviť. Aj Petrovi Pellegrinimu.
2. Chcem očakávať od Petra Pellegriniho niečo dobré nie kvôli sebe alebo nie kvôli opozícii alebo koalícii, veď ak by som chcel postupovať čisto politicky, tak by sme mohli postupovať čím horšie, tým lepšie, nech sa vláda zhovadí a potom sa veci zmenia. Ale nebudem to robiť, ani my to nebudeme robiť ako hnutie SME RODINA, pretože ľudia žijú dnes, dnes sú veci, ktoré sa dajú meniť. A ak ich Peter Pellegrini môže meniť k lepšiemu, mali by sme ho k tomu vyzývať a apelovať na to, aby to robil. Lebo on je dnes ten, ktorý to môže urobiť, ak bude chcieť.
3. Viacerí hovoria, však Pellegrini už bol ministrom, bol dokonca predsedom parlamentu, ak by chcel, už by sa prejavil. Ja chcem upozorniť, že to je pravda, ale faktom je, že sme tu mali už jedného ministra aj predsedu parlamentu, ktorý sa nakoniec zapísal do dejín ako pozitívna postava, konkrétne Michal Kováč. Bol ministrom, bol predsedom Snemovne ľudu Federálneho zhromaždenia, nikto od neho nič neočakával, napriek tomu jeho úloha v dejinách je pozitívna.
Dámy a páni, sú ľudia, ktorých vrcholným výkonom je nejakú funkciu zastávať. Nesnažia sa v nej nič zmeniť, proste sú radi, že ju zastávajú, dostávajú pozvánky na recepcie, dostávajú pozvánky na športové podujatia a to je tak všetko, čím ich táto funkcia napĺňa. Sú ľudia, ktorí sa vo funkcii zopsujú. Inými slovami, to je výraz slovenského politika Gustáva Husáka, inými slovami prejavia sa u nich nie tie ľudské, ale skôr tie animálne, zvieracie, horšie vlastnosti. Ale sú ľudia, ktorí do funkcie vyrastú. A v tomto zmysle napriek všetkému je príbeh Petra Pellegriniho stále otvoreným príbehom. Človek sa môže vo funkcii prejaviť ako malá osobnosť, ako veľká osobnosť alebo ako zbytočná osobnosť.
Čo znamená byť veľkým v tomto zmysle? Podľa mňa to najlepšie vyjadril bývalý francúzsky prezident de Gaulle, ktorý povedal: „Byť veľkým znamená viesť veľký spor.“ Preto sa pýtam pána predsedu vlády Pellegriniho, či je pripravený viesť veľký spor, aby mohol urobiť niečo dobré. Vôbec tu nejde o to, aby pán predseda vlády Pellegrini viedol spor s niekým. Ide o to, či má v sebe odvahu viesť spor o niečo, o niečo, čo môže posunúť túto krajinu dopredu, čo môže pomôcť ľuďom. O niečo, čo ľuďom zlepší život a čo im vráti hrdosť na náš vlastný štát.
Pán predseda vlády Pellegrini, ja mám výhrady voči vašej doterajšej práci aj vážne výhrady, čo sa týka čerpania eurofondov, informatizácie spoločnosti, digitalizácie verejnej správy, ale nemám informáciu, žeby ste vy osobne niečo ukradli alebo žeby ste vedome zneužili moc na to, aby ste ľuďom robili zle – a toto je veľmi dôležitá hranica v politike. To je pre mňa tá hranica, za ktorú politik nesmie ísť, a predseda vlády Peter Pellegrini zatiaľ túto hranicu neprekročil.
Moja rada je, strážte si to, pán predseda vlády, zdržanlivosť k zneužitiu moci a neprekročenie tejto hranice vám dá jednu vec, za ktorú by niektorí bývalí premiéri dali asi veľa, a to je politická sloboda a pokojný spánok. Lebo tak ako ste do úradu prišli, tak z neho raz budete aj odchádzať, a keď vyjdete von, prial by som vám, aby ste našli na ulici ľudí, ktorí vás zastavia a povedia vám, ďakujeme, pán premiér, že ste nám v tomto a v tomto pomohli. To by bolo niečo, čím by sa dôveryhodnosť našich ľudí k politike posilnila.
Každý politik skôr alebo neskôr získa svoje indiánske meno, prezývku, niečo, s čím sa spája. Odchádzajúci premiér bude asi spojený, či sa mu to páči, alebo nie, alebo nazývaný ako „Ten, ktorý odchádzal s úškrnom“. Pán premiér Pellegrini zatiaľ svoje politické, indiánske meno nemá a prajem mu, aby dokázal rozhodnúť o svojom politickom mene tak, aby bol zapísaný v našich dejinách s niečím, čo pomohlo ľuďom. Záleží to na jeho odvahe, či bude ochotný viesť veľký spor, lebo ak chce posunúť túto krajinu smerom k väčšej spravodlivosti, spoločenskej, justičnej aj sociálnej, tak bude musieť viesť veľký spor. Taký je stav našej krajiny.
Dámy a páni, teraz chcem povedať niečo, čo nie je pre mňa ani výhodné a ani asi marketingovo správne, ale ak chceme obnoviť dôveru ľudí v Slovenskú republiku, v tento štát, potom potrebujeme dať ľuďom pocit, že bez ohľadu na to, či v danej situácii zvolili opozičného alebo koaličného politika, opozičnú alebo koaličnú politickú stranu, ich zástupcovia v parlamente dokážu pre nich presadiť dobré veci. A to sa dá urobiť iba spoluprácou na dobrých veciach.
Prvý krok v tomto vždy musí dať vláda, opozícia nemôže dať ten prvý krok, vždy to musí urobiť vláda. Dôvera sa obnovuje tým, keď ľudia uvidia, že naša práca – jedno, či sme opoziční, alebo koaliční poslanci, členovia vlády – má pre ľudí zmysel. Vtedy sa obnoví dôvera v systém, pretože ľudia si povedia, malo zmysel, že som volil Poliačika, lebo presadil zákon na ochranu zvierat, nie, myslím to v dobrom. Tak si povedia, okej, malo to zmysel. Malo zmysel, že som volil Vaľovú, lebo presadila to a to sociálne opatrenie. Tým sa získava dôvera v štát, že ľudia budú vidieť, že tí poslanci, to je jedno, za ktorú stranu sú, niečo v tom parlamente naozaj aj presadia.
A ja chcem obnoviť dôveru ľudí v tento štát, pretože ja verím, že Slovensko ako samostatný suverénny štát, Slovenská republika má svoj zmysel. Verím v štátnu ideu tejto republiky, ktorú najlepšie sformuloval ešte dávno arcibiskup Vasiľ, ktorú vnímam takto. Držať sa našej civilizačnej identity, vychovávať a vzdelávať náš národ a zabezpečiť nám takú samostatnosť, aby sme boli vzorom aj pre iné národy.
Preto vám, pán predseda vlády Pellegrini, za seba hovorím, ak budete robiť zlé veci, budeme vás tvrdo kritizovať, ale ak budete robiť dobré veci, podporíme vás, lebo tu nie sme nato, aby sme vyhrávali alebo prehrávali medzi sebou, aby sme sa okiadzali, nadávali si a dívali sa, že kto to akože vyhrá, my sme tu nato, aby sme pomohli ľuďom, aby sme budovali štát. Aspoň ja takto vnímam politiku a v takúto politiku ja osobne verím.

Pán kolega, nezvykle veľa optimizmu vo vašej reči, jeden by povedal, že až trochu naivity.
A, no, pán Pellegrini, ja som bol optimista, nadväzujem na to, čo hovoril pán kolega, ja som bol optimista, keď ste prebrali po pánovi Čaplovičovi ministerstvo školstva, a ten optimizmus ma prešiel. Pri Búdkovej ma prešiel, pri tom, ako sa začali rozpadať priamo riadené organizácie pod ministerstvom, ma prešiel. Vtedy sa to začalo, áno. Potom som bol chvíľu optimista, keď odišiel Pavol Paška a stali ste sa predsedom parlamentu, ale vaše podpisy boli pod tým zločinom, ktorý sa stal na Bratislavskom hrade. To, čo tam teraz je, je zločin proti histórii tohto štátu. Ten skatepark, čo sa nazýva záhradou, lebo ste neboli schopní odolať tlakom, ktoré tu ostali po pánovi Paškovi, a všetko dobehlo tak, ako to naplánovali ľudia pred vami.
A preto ani keď preberáte vládu, nemám optimizmus, lebo zatiaľ z toho, čo som mal možnosť vidieť, či už u vás ako ministra školstva, pri všetkých tých pochybných projektoch digitalizačných, kde stále nevieme, aká bola ich pridaná hodnota, a takisto pri vedení parlamentu, kde naozaj to, čo máme na Hrade, jednoducho nezodpovedá tomu, čo by sme tam mohli mať, tak ako premiér, neviem, či sa dokážete postaviť na stranu verejného záujmu a či viete robiť dobré rozhodnutia. Preto ja tie optimistické scenáre a tú trochu naivitu, ktorú pán kolega Krajniak prezentoval, nejako neviem zdieľať.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. No, pán kolega Krajniak, pozorne som vás počúval, nepochybne sú veci z vášho prejavu, s ktorými súhlasím, s niektorými nesúhlasím, ale mal jednu obrovskú kvalitu, rozumiem vám a viem, že čo ste chceli povedať. Čo ani zďaleka nie je obvyklé z toho, čo sa tu deje.
Viete, ale spomínali ste napríklad ako významného, cenného človeka, ktorý pre Slovensko veľa urobil, pána prezidenta Kováča. Len pamätám si, že v roku 1998, keď opätovne kandidoval na prezidenta, tak v prieskumoch nemal ani 5 %, tak sa následne kandidatúry vzdal.
Čo to naznačuje alebo ako to vlastne vyzerá? Vieme dobovo vnímať hodnotu ľudí, ktorí vstupujú do toho nesmierne ťažkého kotla, ktorým je spravovanie krajiny, do toho obrovského reťazca rôznych záujmov a kde môžte fungovať normálne za predpokladu, že máte vytvorené minimálne trošku akceptovateľné prostredie. Viete, myslím si, že je nesmierne ťažké objektívne vnímať stav krajiny, demonštrovať potrebné znalosti, ktorými chcete presvedčiť verejnosť, že vy to budete robiť lepšie, alebo teda iní páni poslanci, a patrí k tomu celý rad ďalších vlastností etických, napríklad aj rešpekt k súperovi. A ten som u vás cítil, ale v drvivej väčšine tu prítomných pánov poslancov ani náznak.
Viete, počúval som aj pána Budaja, ktorý často hovorí o posolstve novembra, no ak je spôsob politického vedenia zápasu pánom predsedom strany, v ktorej pôsobí, nech sa páči. Viete, celý rad vystúpení spochybňovalo legitimitu tohto parlamentu, tejto vlády v tom zmysle, že teda väčšina úplne prirodzene dostala právo opätovne zostaviť vládu.
K vecným otázkam, boli niektoré vystúpenia, ale z pozície akože teda je tu vlastne spálená krajina, a teda... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega Krajniak, vy prajete niečo pánu Pellegrinimu, ale vzápätí ho hneď negujete a spochybňujete tým svojím začiatkom. Viacerí o ňom nepovedia nič dobré, ste povedali. Ja tvrdím, že viacerí o ňom povedia mnoho dobrého. A vy ste tu zrejme neboli, keď bol pán Pellegrini predsedom parlamentu, a ja musím povedať, že ten parlament fungoval naozaj dobre, neboli tu žiadne problémy ani nejaké kauzy, alebo niečo ako kauzy, lebo vy nazývate kauzy.
Mňa len zaráža jedna vec, viete, v celom tom systéme, čo je tá väčšina, za ktorú všetci rozprávate? A ja budem hovoriť iba to, čo som videla, čo som mala možnosť vidieť. V Humennom na prvom proteste prišlo 80 ľudí, všade napísali, že 150. Na druhý protest prišlo 200 ľudí, televízia JOJ a iné médiá dali, že 800. Na tretí protest prišlo 130 ľudí a ešte aj vieme, kto to všetko organizoval, a zrazu Denník N napíše, že 900, iné médiá, že 300. Tak čo je to tá väčšina? Nie je tá väčšina tá mlčiaca väčšina?
Ja nespochybňujem ani ulicu, ale kto tvorí tú väčšinu v tomto štáte? Kto píše nezmysly? Pretože ja ako primátorka mám zvodky policajtov, teda mestských, kde presne tí policajti musia napísať, koľko tých ľudí je na ulici. Ja sa pýtam, kto je to tá väčšina, čo hovorí o Pellegrinim, kto je to tá väčšina, ktorá je na ulici, kde z 200 ľudí sa urobí 800?
Tak sa navzájom neklamme a verím tomu, že všetci, aj vy, čo ste zaželali pánu Pellegrinimu, aby to bol veľký premiér, a ja mu to zo srdca želám a verím, že možno sa nám to obom splní. Len hovorme sami za seba, hovorme za tých, ktorých poznáme, a nehovorme stále za ľudí a za väčšinu, lebo tí ľudia sú už niektorí nazlostení, že ľudia, národ, väčšina. Tak hovorme čísla a buďme aj sebakritickí a buďme realistickí. My si takisto uvedomujeme svoje chyby a sme realistickí, ale nehovorte o väčšine. Aká väčšina? Imaginárna? Tak prajem Petrovi, aby bol dobrý premiér.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega Krajniak, aj ja by som rád zaspával s tým, že má zmysel dať pánovi Pellegrinimu šancu, že je snáď možné mu dôverovať. Ale aby som mohol s takýmto pocitom zaspávať, tak si myslím, že pán Pellegrini už prepásol šancu, lebo pán Pellegrini vie čítať s porozumením a on si prečítal, že Kuciak písal veľa o podnikateľoch, ktorí boli spojení so SMER-om, že to nebol len Výboch, ale aj známy nitriansky podnikateľ Bödör, majiteľ bezpečnostnej služby Bonul a švagor policajného prezidenta Tibora Gašpara. A práve to, že Tibor Gašpar je aj dnes vo svojej funkcii, tak potom u mňa pán premiér túto šancu už prepásol, lebo toto je nielen požiadavka ulice, rodičov zavraždených, všetkých slušných ľudí na Slovensku, ale do dnešného dňa tento človek je vo svojej funkcii.
To znamená, že nemôžeme v tejto chvíli dôverovať pánu premiérovi, že to myslí naozaj úprimne a vážne, keď tento základný rez, ktorý je nevyhnutný predpoklad získania dôvery, neurobil.
Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik, pán poslanec Marosz, o mne je známe, že som veriaci človek, kresťan - katolík, dokonca mám aj prezývku takú, „Posledný križiak“ a ja verím tomu, že našu civilizáciu z toho spoločenského, kultúrneho a politického hľadiska vybudovali polepšení hriešnici. Väčšinou našu civilizáciu, tie najlepšie veci, ktoré boli v našej civilizácii za 2000 rokov vybudované, väčšinou neurobili ľudia, ktorí boli svätí od narodenia. Práve naopak, väčšina svätcov sa musela polepšiť.
Ja sa považujem za hriešnika, ktorý odkedy si to uvedomil, sa snaží polepšiť a viem, že sa mi to nedarí. Ale súčasťou mojej viery a predstavy o tom, ako má fungovať naša spoločnosť, je to, že každý z nás v ktoromkoľvek momente má slobodu urobiť niečo dobré. Má slobodu sa rozhodnúť, čo urobí zajtra, čo urobí pozajtra.
A toto ja chcem v ľuďoch podnecovať, pretože aby som vám úprimne povedal, mňa nebaví vŕtať sa v politike ako v bahne špiny, ja viem, že je toho súčasťou alebo že tá politika to v sebe má, ale predsa len si myslím, že takou ambíciou každého z nás by malo byť, a aspoň ja tú ambíciu mám, aby keď odtiaľto odídem, a to je jedno, či o rok, o dva, o štyri, o koľkokoľvek, tak za mnou zostane aspoň jedna dobrá vec, ktorú som urobil. A na to potrebujem spoluprácu. Aj spoluprácu s vami, pán Marosz, pán Poliačik, aj spoluprácu s vládnymi poslancami, aj spoluprácu s vládou na nejakých konkrétnych dobrých veciach. Na to apelujem a to vždy budem robiť, aj keď je to možno naivné, ale ja tomu verím, že takto sa to robiť má. (Potlesk.)

Vážený pán predsedajúci, vážený pán premiér, páni ministri, pani ministerky, pán spravodajca, ctené panie poslankyne, páni poslanci, ja nechcem z tohto miesta súdiť, som presvedčený, že súd patrí Bohu, s plnou vážnosťou to hovorím. Tí, ktorí robia zlo, nech dajú veci na svetlo a nech oľutujú svoje konanie. To by bolo niečo, čo by ocenili aj občania tejto krajiny a začali by dôverovať viac úprimnosti zámerov politikov. Žiaľ, správanie politikov urobila z tejto snemovne miesto, ktorému nedôverujú ľudia, nazývajú ho aj „pelechom lotrov“. Verím, že keď má mať táto krajina novú vládu, že Boh dá tejto krajine novú vládu.
Pre mňa je táto rekonštruovaná vláda, nie je to pre mňa nová vláda, ale tiež musím povedať, že nie je pre mňa ani dôveryhodná.
To, že nejde o novú vládu, ktorá by mohla, ktorá by sa mohla pokúsiť získať si dôveru tých občanov, ktorí sa v predchádzajúcej vláde Roberta Fica sklamali, hovoria aj to, že Národnej rade nepredkladá nové programové vyhlásenie.
Mrzí ma, že si toto staré ministri aspoň neprečítali a nepoopravovali minimálne staré dátumy či niektoré body, ktoré sa už nepodarí zrealizovať, nespresnili, či noví ministri si vo vyhlásení nezvýraznili svoje nové priority. Však to by zobralo len chvíľu času a myslím, že ľudia by to veľmi ocenili.
Osobne si myslím, že táto vláda nereprezentuje ani vôľu väčšiny občanov tejto krajiny, ktorí dali vo voľbách v roku 2016 svoj hlas politickým stranám zastúpeným v tomto parlamente. Strany SIEŤ a MOST – HÍD v rozpore s predvolenými sľubmi o povolebnej nespolupráci so SMER-om tieto svoje záväzky nedodržali. Väčšina ľudí, ktorí vo voľbách v roku 2016 volili, si žiadala zmenu spôsobu vládnutia, ktorý tu v uplynulom volebnom období reprezentovala strana SMER.
Pre mňa je politická kolaborácia s ľuďmi a stranami, ktoré udržaniu svojej moci kryjú svojich kamarátov, ktorí podvádzajú, kradnú či obohacujú sa na úkor štátu či druhých, neprijateľná. Spôsob doterajšieho vládnutia, žiaľ, otvoril dvere talianskej mafii na Slovensku, naša skorumpovaná vládna moc sa nechala vtiahnuť do kolaborácie so pseudotalianskymi podnikateľmi, tak ako kolaboruje s oligarchami tejto krajiny. Politici bažia po moci, a preto sa stali figúrkami v ich rukách. Slovensko potrebuje odstrihnúť chápadlá tejto moci. Do pozície ministrov sa musia dostať ľudia, ktorí nebudú kolaborovať s biznismenmi podporujúcimi ich vlastné strany a sledovať stranícke pokyny svojich šéfov na uspokojenie záujmov svojich sponzorov.
Aj tu v parlamente, či na strane koalície, alebo opozície, na ministerstvách je veľa úprimných a morálne bezúhonných ľudí. Verím, že to, čo robia, robia s láskou ku tejto krajine. Mnohí sú ochotní urobiť aj malé kompromisy. Však keby neboli, na ich pozície by sa mohli dostať aj horší ľudia. A opäť, naozaj nechcem súdiť týchto ľudí ani nijakým spôsobom im vstupovať do svedomia, chcem však povedať svedectvo mojej rodiny, mojich rodičov a môj postoj je veľmi podobný.
Ja pochádzam z veriacej rodiny. Moji rodičia sú vysokoškolsky vzdelaní ľudia, tiež chceli pomáhať, tiež stáli pred dilemou urobenia malých kompromisov, aby sa dostali na vplyvné pozície. Môj otec je stavebný inžinier. Po polroku po tom, ako urobil odborné skúšky, mohol nastúpiť na miesto námestníka traťovej dištancie na Železniciach Slovenskej republiky. Správa a údržba tratí, pozícia, pod ktorou bolo 400 zamestnancov. Podmienkou však bolo vstúpiť do Komunistickej strany a mať vyriešenú náboženskú otázku. Neurobil to a tak zastavil svoju sľubne sa rozvíjajúcu kariéru a vlastne skončil a išiel do dôchodku ako projektant na projektovom stredisku železníc. Moja mama veľmi túžila byť učiteľkou, a musím povedať, že bola by výbornou učiteľkou, po Nežnej revolúcii si to totiž krátko aj vyskúšala a študenti ju mali veľmi radi. Ale vtedy nemohla učiť deti, lebo nebola ochotná spraviť kompromis. Išla teda na chemickú priemyslovku a stala sa chemičkou. Ľudia ochotní obetovať svoje kariéry, lebo neboli ochotní kolaborovať s nepriateľskou štátnou mocou. Takí ľudia si radšej vybrali žiť život čistého svedomia.
Ak táto vláda získa dôveru poslancov, pani ministerka zdravotníctva, keďže ste tu, dovoľte ešte pár slov vám, chcem veriť, že budete robiť veci svojou vlastnou hlavou, tak ako ste povedali, a nebudete robiť kompromisy. Povedali ste, že chcete dať dôraz na nemocničnú starostlivosť. Ja vás chcem poprosiť, prosím ako prvú vec, si posvieťte na pána riaditeľa Valockého na Národnom onkologickom ústave, ktorý získal post za úradovania vášho predchodcu. Choďte sa pozrieť tam. Porozprávajte sa s jeho zamestnancami, najlepšie medzi štyrmi očami, aby sa nebáli. Pomôžte im a pomôžte ľuďom, ktorí na Národnom onkologickom ústave sú liečení. Uvidíte, že tá situácia je naozaj vážna a že spôsob riadenia pána riaditeľa je naozaj veľmi škodná.
Takisto ma veľmi teší, že chcete sa postaviť, zasadiť za dostavbu nemocnice Rázsochy. Je to neuveriteľné, ale v útrobách údajne skončilo už 65 mil. eur na konzervovanie skeletu a stráženie budovy. Búranie bude stáť približne 17 mil., suma môže byť aj vyššia. Plánovaný termín dostavby je 2023, ak sa nemýlim. Je veľmi dôležité, aby do tohto času fungovala nemocnica na Kramároch. Pokiaľ by došlo k zavretiu tejto nemocnice skorej alebo k akejkoľvek nefunkčnosti jej oddelení, eventuálne k nedobrým podmienkam, pracovným podmienkach jej zamestnancov, úplne reálne hrozí, že časť z nich sa prestúpi do novej budovanej nemocnice na Boroch, súkromnou spoločnosťou Penta. Veľmi dobre viete, že analýza ponuky a dopytu, nemocnica na Rázsochách nepočíta s plánovanou súkromnou koncovou nemocnicou na Boroch. Tá má plánovaných 400 lôžok a v nemocnici chce Svet zdravia zamestnať 1 200 zamestnancov, z nich má byť 230 lekárov a 700 ošetrovateľských miest vrátane sestier. Viete, že ich je nedostatok.
A ešte by som chcel, a mám aj na to čas, ešte povedať pár slov o rezidenčnom programe. Rezidenčný program bol veľmi dobre myslený a je dnes z kľúčových programov, ktorý by mohol aspoň čiastočne zmierniť kolaps, ktorý tu hrozí vzhľadom na primárnu sféru. Veľmi dobre viete, že primárna sféra je kľúčová, a pokiaľ by sa tú podarilo dobre zreformovať, tak jej správna funkčnosť ušetrí obrovské financie potom aj v celom sektore. Viete, aký je tam vysoký priemerný vek ako pediatrov, tak aj všeobecných lekárov. To však, jaký máme teraz zákon, tak je neuveriteľné, že v zákone figuruje podmienka, že rezidentovi bude určený kraj, kam bude poslaný. Toto je podmienka, ktorá všetkých ľudí odplaší, aby sa do rezidenčného programu vôbec zapojili.
Ďalšia vec. Čo sa stalo? Stalo sa bezprávie na lekárkach, na tých, ktorí si chceli založiť svoje rodiny a zapojili sa do rezidenčného programu. Pravdepodobne o tom viete. Boli od nich vymáhané vysoké odstupné, pokiaľ nastúpili na materskú dovolenku, nechceli sa vrátiť a nechceli dodržať literu zákona, hoci za ich obdobia, keď ony do toho rezidenčného programu nastupovali, zákon hovoril niečo iné. Je tam tá retrospektivita, stala sa im veľká krivda, prosím, zasaďte sa za to, aby sa im tie finančné prostriedky vrátili. Pretože ja osobne to považujem naozaj za veľkú nespravodlivosť. Dotazuje sa údajne ministerstvo zdravotníctva s ministerstvom školstva, kto je na vine. Prosím vás, zasaďte sa za to, aby sa tá vec dala do poriadku. A zároveň, prosím, nastavte rezidenčný program tak, aby fungoval. Pretože pokiaľ nestačí iba doňho dať peniaze, treba ho naozaj nastaviť tak, aby bol oňho záujem.
No a ďalšia vec je tá, čo sa týka kompetencií. Pokiaľ my v primárnej sfére neupravíme kompetencie, neprispôsobíme tomu výučbu, tak tá primárna sféra nebude plniť tie úlohy, ktoré plniť má v modernom zdravotníckom systéme, a všetky ostatné riešenia, ktoré tu aj, žiaľ, sú čiastočne realizované, budú len záplaty. A v konečnom dôsledku ten zdravotný systém veľmi s tým profitovať nebude. Naopak, pokiaľ by to niekde chcel v budúcnosti vrátiť naspäť a chcel by v primárnej sfére dať aj určité povinnosti, ktoré sa teraz profesionalizujú, bude mať obrovskú ťažkú pozíciu a bude sa mu to robiť veľmi ťažko.
Pani ministerka, pokiaľ táto vláda získa dôveru, vám želám všetko dobré, nech sa vám darí a nech všetky tie ideály, s ktorými do svojej pozície nastupujete, sa vám naplnia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Pán kolega, som zvyknutý u vás na kultivovanosť vo vystúpení, nesklamali ste ani teraz, takže oceňujem. Rovnako oceňujem aj vašu úvodnú vetu, že nechcete nikoho súdiť. Je to sympatické.
Zaujala ma vaša ďalšia veta, v ktorej ste hovorili, že politici bažia po moci. Myslím si, že túto vetu treba adresovať najmä tým, ktorí dnes šíria spoločenské napätie na Slovensku a šíria emócie a bičujú vášne. To bolo úprimné konštatovanie.
Oceňujem aj to, že ste predniesli na tomto fóre v rámci rozpravy aj konštruktívne nápady a námety pre pani ministerku zdravotníctva. Myslím si, že ste obaja lekári a že na tejto odbornej platforme aj dokážete nájsť konštruktívnu cestu k tomu, aby sa tieto nápady premietli do praxe a boli na prospech slovenskému zdravotníctvu.
A som veľmi rád, že ste vlastne svojím prejavom a vystúpením v rozprave nadviazali na podobný tón, na ktorý poukázal aj váš predrečník v rozprave pán Krajniak. A že napriek istým diskrepanciám, miernym, predsa ten váš prejav bol sčasti pozitívny a oceňujem, že bol veľmi konštruktívny.
Ďakujem pekne.