30. schôdza

Ďakujem. Prosím, prezentujme sa a hlasujeme.
(Hlasovanie.) Prítomných 85 poslancov, za 70, proti 6, zdržalo sa 7, nehlasovali 2.
Konštatujem, že sme uvedený návrh schválili.
Vyhlasujem do 14.30 hod. krátku prestávku a pokračujeme v rozprave, pán poslanec Krajčí, prihlásená pani poslankyňa Shahzad.

(Krátka prestávka.)

(Po prestávke.)

Vážený pán predsedajúci, vážení kolegovia, napriek tomu, že pán premiér tu v tejto chvíli nie je, budem sa prihovárať aj jemu.
Pán premiér, chce to naozaj veľkú dávku odvahy postaviť sa na miesto doterajšieho premiéra za takýchto okolností. Očakávania sú totiž veľmi veľké. No kto vám bude dnes ešte veriť, že ste schopný zostaviť lepšiu vládu, keď celý proces je rýchlejší ako posledná riadna schôdza? A to som si myslela, že toto sa prekonať nedá.
Hovoríte o pokore, s akou prijímate funkciu, ale skopírované programové vyhlásenie vlády je iba výsmech, lebo dva roky v živote jednej krajiny je dlhá doba a niektoré veci sa predsa len zmenili. Navyše ako bývalý minister školstva tým dávate žiakom a študentom signál, že plagiátorstvo je úplne normálne. Neurobili ste si prvú domácu úlohu a vy máte ešte trúfalosť pýtať sa opozície, pýtať si od opozície dobrú známku.
Hneď na začiatok musím skonštatovať, že ja si nemôžem dovoliť kopírovať moje vystúpenie z roku 2016 k starému programovému vyhláseniu, tak ako ste to urobili vy, aj keď moje vtedajšie vystúpenie by bolo oveľa aktuálnejšie ako vaše programové vyhlásenie vlády, pretože z toho, o čom som vtedy rozprávala, sa toho veľa nezmenilo. Dôvod, prečo to nemôžem odcitovať celé, je rokovací poriadok, ktorý sa zmenil a ja mám dnes už len polovicu času, hoci problémy ľudí so zdravotným postihnutím sa spolovice ani náhodou nevyriešili. V mnohých prípadoch sa, naopak, iba prehlbujú.
Dosť sa čudujem hlavne novým ministrom, že im rovnako nezáleží na tom, aby v programovom vyhlásení bol aj ich rukopis, že prijali nadiktovanú hru. Ako sa môžu v takom krátkom čase stotožniť s dokumentom, ktorý ich má sprevádzať celé ďalšie obdobie? Väčšia časť volebného obdobia je za nami. Rozsah nového programového vyhlásenia vlády je stále rovnaký. Nebolo by dôstojnejšie, keby bol polovičný s oveľa reálnejšími cieľmi?
Pán premiér, keď ste taký rýchly a chcete za dva roky stihnúť to, čo sa malo stihnúť za štyri, predpokladám, že sa chcete obklopovať hlavne svižnými ľuďmi. Nerozumiem potom, prečo akceptujete na poste ministra práce človeka, ktorý tieto kritériá nespĺňa. Veď napríklad rozhodnutie odňať licenciu subjektu, ktorý porušil pravidlá, trvalo aspoň jeden a pol roka. Akákoľvek avizovaná zmena trvá minimálne dva až tri roky. Napríklad avizované zmeny zákonov pre sociálne služby alebo kompenzácie. Vláda sa zaviazala riešiť aj problematiku odmeňovania pracovníkov v sociálnych službách. Prešli dva roky a ešte stále tu tento problém máme.
Aj realizácia zákonov potrebuje svoj čas, tak napríklad teraz avizované zvýšenie opatrovateľských príspevkov sa bude naťahovať ďalšie dva roky. A taký proces deinštitucionalizácie, kde národný program je schválený už v roku 2011, nielenže ešte nezačal poriadne, ale deinštitucionalizácia sa dostala do slepej uličky, a to len preto, že sa tomuto procesu nevenuje náležitá pozornosť. Hoci aj programové vyhlásenie hovorí, že vláda si uvedomuje dôležitosť kvalitných a efektívnych sociálnych služieb a bude pokračovať v podpore procesu deinštitucionalizácie sociálnych služieb.
V minulých dňoch sme tu mali komisára pre ľudské práva Rady Európy Nilsa Muižnieksa, a tak si dovolím citovať z jeho správy ešte z roku 2015, že proces deinštitucionalizácie napreduje len veľmi pomaly u nás, pričom v súčasnosti pozostáva iba z niekoľkých, teda v tom čase pozostával iba z niekoľkých pilotných projektov, ktoré sa dotýkali len veľmi malého počtu zariadení a osôb so zdravotným postihnutím. Komisár už vtedy zopakoval, že izolovanie osôb so zdravotným postihnutím zachováva ich stigmatizáciu a marginalizáciu a je porušením práva týchto osôb na nezávislý spôsob života v spoločnosti, ktorý je zaručený v čl. 19 Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Je nanajvýš žiaduce, aby orgány Slovenskej republiky urýchlili proces deinštitucionalizácie s aktívnym zapojením osôb so zdravotným postihnutím a organizácií zastupujúcich tieto osoby. No v máji minulého roku zaslali organizácie, ktoré sa o deinštitucionalizáciu snažia, znepokojujúci list na Úrad vlády, že sa nič nedeje. Že síce máme dokumenty v oblasti transformácie a deinštitucionalizácie v Slovenskej republike, no tie nie sú v súlade s tým, čo sa deje v praktickom živote. Rovnako sa stotožnili ešte vlani po dvoch rokoch, že, á, stotožnili sa so záverečnými odporúčaniami výboru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím k východiskovej správe Slovenskej republiky o napĺňaní dohovoru, kde sa uvádza, že výbor je hlboko znepokojený vysokým počtom inštitucionalizovaných osôb so zdravotným postihnutím, najmä žien so zdravotným postihnutím, tým, že vývin procesu deinštitucionalizácie je príliš pomalý a čiastkový.
Mňa ešte viac znepokojili vyjadrenia ministra Richtera. Na výbore pre sociálne veci k programovému vyhláseniu vlády v piatok, kde on potvrdil iba tento pokračujúci trend a napríklad na otázku, kedy sa posunieme viac v procese implementácie dohovoru, lebo táto správa mala aj ďalšie odporúčania nielen o deinštitucionalizácii, odpovedal protiotázkou: „A je s tým nejaký problém? Veď bude ďalšia správa a potom sa uvidí." Len aby ste vedeli, pán premiér, deinštitucionalizácia je v dôsledku nekonania ministerstva práce teraz aj váš problém, a keď nič iné, aspoň ste vo vašom programovom vyhlásení mohli zmeniť boldom priority.
Keď som už otvorila otázku dohovoru, tak tu máme jeden veľký a neriešený problém v otázke odstraňovania bariér, teda v zabezpečovaní prístupnosti, čo je jeden kľúčový problém pri implementácii dohovoru. Za celé dlhé roky nebola vypracovaná stratégia na ich odstraňovanie. Chýba nám legislatíva, ktorá by nastavila kontrolné mechanizmy, a aj preto nám tu vyrastajú stavby, ktoré vôbec nespĺňajú kritériá bezbariérovosti. Keď nie sú kontrolné mechanizmy, ani stavební odborníci nemajú záujem vzdelávať sa v tejto oblasti a výsledok je katastrofálny. Musia sa opravovať bezbariérové úpravy, ktoré nie sú až také bezbariérové.
O financiách na odstraňovanie bariér sa tu nerozpráva nikto. V rozpočte ťažko nájdete položku, ktorá je určená na systematické odstraňovanie bariér, a keď potrebujeme dať niečo do správy, tak sa rýchlo hľadajú, kde sa aké kroky na odstraňovanie bariér robili na jednotlivých ministerstvách. Zato veľmi často môžeme počuť túžbu ministerstva práce, aby sa už nemuseli dávať príspevky na úpravu bytu, domu, garáže a podobne, lebo chcú ušetriť. Tak skoro to nebude, lebo pre to nerobíte vôbec nič, pán minister. V tomto štáte nielenže nenájdete vhodné bezbariérové bývanie, za rok pribudnú tak dva-tri byty, ale ani tie už nespĺňajú podmienky a bez úprav si tam človek s ťažkým telesným postihnutím naozaj neporadí.
Aj Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím potrebuje svoj rozpočet, na jeho realizáciu tu máme Národný program rozvoja životných podmienok, ktorý rovnako nemá rozpočet a to je hlavný dôvod, prečo sa jednotlivé úlohy presúvajú neustále na ďalšie obdobie. Na ochranu našich práv tu máme jedine verejnú ochrankyňu práv a komisárku pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré ale tiež často balansujú na finančnom podhodnotení ich fungovania a hlavne ich odporúčania nepadajú na úrodnú pôdu.
Ešte by som vybrala pár bodov z programového vyhlásenia vlády, a teda budem sa vyjadrovať výlučne len k sociálnej politike. Jedným z cieľov vlády je zabezpečiť sociálny rozvoj. Pre to je však kľúčová ekonomická sloboda. Môj kolega to tu už spomínal. Keď sa pozrieme na index ekonomickej slobody u nás, zistíme, že rast tohto indexu sa zastavil niekedy v roku 2006. Aká náhoda. Odvtedy tento index stagnuje a klesá.
Vláda vo svojom programovom vyhlásení hovorí: „Nástroje sociálnej pomoci a sociálnej podpory vníma vláda ako piliere boja proti spoločenskému vylúčeniu a odstraňovania nerovnosti.“ No je to iba fráza, pretože hneď v ďalšiom (správne "ďalšom") odseku píše, teda vlastne v tom istom odseku v inej vete: „Bude dôsledne sledovať efektívnosť a uplatňovať spravodlivosť pri všetkých formách sociálnej pomoci a podpory, aby neumožňovala ich zneužívanie na úkor ostatných.“
Chcem zdôrazniť, že v tomto prvom odseku sa hovorí o zneužívaní. Sociálna vláda sa vyhráža trestaním sociálne slabších. Nehovorím, že netreba kontrolovať, či sa sociálna pomoc dostáva na správne miesta, ale toto má byť súčasťou programového vyhlásenia vlády?
Aby toho nebolo málo, ďalej je ešte tučným, je tam máločo zvýraznené v sociálnej politike tučným, ale je tam napríklad aj sprísnenie podmienok pri poskytovaní sociálnych dávok pre osoby odmietajúce pracovať. To máme v čase, keď sa minister každý mesiac chváli znižovaním nezamestnanosti.
Ďalej vláda sľubuje vykonávať adresné sociálne opatrenia zamerané najmä na ľudí, ktorí pomoc štátu skutočne potrebujú. Asi aj preto sa tu objavuje čoraz viac ľudí, konkrétnych ľudí, adresných ľudí, ktorí očividne takúto pomoc potrebujú, no štát sa k nim obracia chrbtom. Mnohí z tohoto systému vypadávajú aj napriek tomu, že je očividné, že pomoc potrebujú, a rýchlo. Naopak, tento sociálny systém im často berie ilúzie a prehodnocuje ich nároky a ministerstvo si svoje chyby nepriznáva, naopak, iba obhajuje svoje konanie. Majú síce v programovom vyhlásení vlády napísané, že sa chystá optimalizácia adresnosti peňažných príspevkov, no už to tu raz odznelo, neberú sa do úvahy názory tých, ktorých pán minister považuje za partnerov, teda neziskové organizácie. Už o pár dní uvidíme, ako si ministerstvo dokáže alebo nedokáže osvojiť pripomienky k zákonu o kompenzáciách. Zatiaľ nedokázalo ministerstvo prijať ani návrhy, ktoré nemajú žiadny vplyv na rozpočet alebo mali vplyv na rozpočet len veľmi malý, zato by veľmi výrazne pomohli ľuďom, ktorí sú na túto pomoc odkázaní.
Ďalej sa pán minister veľmi rád chváli zvyšovaním príspevku na opatrovanie, nezabudol to spomenúť aj na výbore. Áno, opatrovatelia už veľmi dlho čakajú na zvýšenie príspevku, ale nezabudnite, pán minister, že vy im budete len splácať to, čo ste im mali dať už dávno, pretože títo ľudia žijú naozaj z veľmi nízkych dávok a vy im to ešte teraz budete len splácať a aj to ste sa rozhodli rozdeliť na viac období.
Ďalej. "Zintenzívni úsilie o začlenenie na pracovný trh ľudí so zdravotným postihnutím najmä podporou identifikácie pracovných príležitostí." Ak sa za úsilie považuje napríklad vlani vyhlásená výzva na podporu zamestnávania mladých ľudí do 29 rokov, najmä tých, ktorí nie sú zamestnaní ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy vrátane mladých ľudí ohrozených sociálnym vylúčením, do ktorej, do tejto výzvy sa prihlásili dva subjekty, pričom oba uvažovali z projektu vycúvať, tak je to veľmi zlá vizitka. Alebo ak máte pocit, že svedectvá ľudí so zdravotným postihnutím, ktorí mi píšu, že sa v tejto spoločnosti cítia ako nuly, lebo sa nevedia zamestnať, že sú vymyslené?
V starom aj novom programovom vyhlásení máme, že sa zefektívni systém viaczdrojového financovania sociálnych služieb. O tom sme sa práve presvedčili. Ministerstvo práce bude na ambulantné služby, resp. už teraz prispieva menej, ale na papieri zabezpečili, že majú byť financované z iných zdrojov, čo sú obce a mestá, čo sa však, samozrejme, nerobí. Preto sa dnes denné stacionáre potýkajú s existenčnými problémami. Rovnako ma znepokojuje vyjadrenie ministra Richtera z výboru v piatok, kedy sľubuje nové podmienky pre denné stacionáre, ale až v roku 2019. Lenže ony sú už na pokraji fungovania už teraz v dôsledku nesystémových opatrení ministerstva a riešiť to treba hneď a ešte za rok 2018, pán minister.
"Vláda zapojí reprezentatívne organizácie do monitorovania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím," aj toto sa dá dočítať v programovom vyhlásení, ale vláda ani nezabezpečila, aby reprezentatívne organizácie vznikli. Hoci som sa na to ministra pýtala na hodine otázok už v roku 2016, už vtedy povedal, že keď bude vôľa, možno do konca roka sa o tom môžeme baviť, ale nestalo sa tak. Dnes je táto otázka stále otvorená a odpoveď z piatka na túto moju otázku na výbore, on považuje za, všetky organizácie, s ktorými rokuje, za reprezentatívne. Áno, lebo jemu táto situácia vyhovuje taká, aká je, keď organizácie živoria a nemajú dostatočnú silu sa brániť.
Za najväčší problém ministerstva ja považujem komunikáciu. Ministerstvo je, si žije vo svojom svete izolovanom od reality. Nepočúvajú partnerov, ktorých si vybrali, neprijímajú ich riešenia. Nevedia komunikovať s inými ministerstvami, pritom na ministerstve riešia mnoho tém, ktoré sú nadrezortné, a jednotlivé problémy musia riešiť prierezovo. Napríklad už spomínané odstraňovanie bariér.
Odstraňovanie bariér sa považuje za problém ministerstva práce, lebo zastrešuje ľudí so zdravotným postihnutím, ale je to hlavne ministerstvo dopravy, ktoré má kľúčovú úlohu v otázkach legislatívy. No pokiaľ ministerstvo práce nebude robiť dostatočné kroky, aby tam vznikla komunikácia, ministerstvo dopravy tento problém riešiť nebude.
Mám tu ešte niekoľko vecí, ktoré, samozrejme, z dôvodu krátkosti času už nestihnem odprezentovať. Ale, pán premiér, pýtam sa, prečo na ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny máme ministra, ktorý nechráni záujmy nikoho? Nechráni záujmy ľudí odkázaných na pomoc, či už detí, zdravotne postihnutých či matiek, ale nechráni záujmy ani zamestnancov, ktorí pre neho pracujú. Takýto minister nerobí opatrenia, aby začleňoval ľudí do spoločnosti a zabezpečil tak sociálnu udržateľnosť, naopak, jeho opatrenia sociálne vylúčenie prehlbujú.
Pán premiér, tento minister už dvakrát čelil odvolávaniu a raz bol k nemu veľmi blízko. Pán premiér, ľudia takéhoto ministra nechcú a my takého ministra nepodporíme, a preto vláda našu dôveru mať nebude.

Vážený pán podpredseda vlády, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, rokujeme o programovom vyhlásení a dôvere štvrtej vláde Roberta Fica. Možno sa to časom ešte trochu zmení, ale dnes je to viac štvrtá vláda Roberta Fica, ako vláda Petra Pellegriniho. Optikou programového vyhlásenia vlády sa na to môžme pozrieť z hľadiska toho, čo bolo v programovom vyhlásení tretej vlády Roberta Fica a naďalej je a ostalo súčasťou programového vyhlásenia vlády Petra Pellegriniho. O tom sa tu už hovorilo pomerne veľa, vieme o tom už pomerne veľa a zaznelo a zaznelo to nielen vo vystúpeniach opozičných kolegov na pôde parlamentu, pretože teda koaliční kolegovia nemajú potrebu diskutovať o novej vláde.
A druhý možný pohľad je pohľad cez to, čo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica z roku 2016 nebolo, ale v tomto programovom vyhlásení sa nachádza. Toho je podstatne menej a dosiaľ sme o tom veľa nehovorili, ale myslím si, že aj to si zaslúži istú pozornosť.
Čiže tá prvá optika, čo bolo. Už tu zaznelo, že programové vyhlásenie vlády Roberta, teda, pardon, Petra Pellegriniho je skoro celé prebraté, doslova skopírované vyhlásenie, programové vyhlásenie tretej vlády Roberta Fica. Až na tú časť o predsedníctve Slovenskej republiky v Európskej únii v roku 2016, bolo by to smiešne, ak by to tam ostalo, tak na poslednú chvíľu to bolo vypustené, ale veci na smiech tam napriek tomu ostali aj tak. Napríklad to, že sa vláda bude snažiť znížiť nezamestnanosť pod 10 %, už v roku 2016, keď bola zostavená tretia Ficova vláda, tak to bol málo ambiciózny záväzok a viacerí upozorňovali, že tento cieľ bude splnený v priebehu pár mesiacov alebo týždňov. Dnes tento cieľ a záväzok je naplnený ešte pred tým, ako bolo programové vyhlásenie napísané, resp. ako bude schválené parlamentom.
Ale teda nebudem opakovať to, o čom hovorili aj kolegovia, tak sa skúsim pozrieť na tú druhú časť, teda na tú druhú optiku, na to, čo v programovom vyhlásení vlády Roberta Fica nebolo a nachádza sa to v programovom vyhlásení vlády Petra Pellegriniho.
Možno pre väčšinu verejnosti je to prekvapivé, ale niečo také sa tam nachádza, a to síce preambula. Dovolím si z nej zacitovať: „Nová vláda Slovenskej republiky si je vedomá, že sa ujíma výkonu funkcie v období spoločenských pohybov, keď sa ľudia domáhajú zmien v spôsobe uplatňovania verejnej moci.“ Začína to nádejne. „Požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Na druhej strane existujú silné tendencie politicky a mocensky zneužiť uvedené, často oprávnené požiadavky ľudí na destabilizáciu spoločnosti. Prekročením tejto tenkej hranice môže nasledovať nekontrolovateľná vnútroštátna konfrontácia, nefunkčnosť verejného sektora, narušenie doterajšieho hospodárskeho rastu a rekordnej zamestnanosti s ďalekosiahlymi dôsledkami.“
Nová vláda Slovenskej republiky v úvode svojho vládneho programu deklaruje verejnosti vôľu venovať pozornosť životnej realite ľudí a nie politickej polarizácii a rozdeľovaniu spoločnosti.
Dámy a páni, toto je lož. Tretia vláda Roberta Fica predsa nepadla preto, že ľudia na Slovensku, citujem, „požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života“, tretia vláda Roberta Fica padla preto, že sa stala brutálna vražda, bol zavraždený investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Tretia vláda Roberta Fica padla preto, že táto vražda takmer určite súvisela s prácou novinára Jána Kuciaka. S jeho článkami, v ktorých písal o korupcii, o organizovanom zločine a o prepojení organizovaného zločinu a politickej moci na Slovensku. Tretia vláda Roberta Fica padla preto, že vo verejnosti vzbudil tento ohavný čin vlnu nebývalého rozhorčenia, pobúrenia a odporu.
A toto nebolo štandardné vyvodenie politickej zodpovednosti, akého sme svedkami v krajinách s vyššou politickou kultúrou. Prejav takejto politickej zodpovednosti je, keď havarujú vlaky a odstúpi minister dopravy, hoci s tým priamo nemá nič spoločné. Odchod Roberta Fica z kresla premiéra bol dôsledok obrovského tlaku verejnosti a urobil to len veľmi neochotne a nedobrovoľne. A ten tlak nesmeroval k nejakým detailom. Tlak občianskej verejnosti smeroval proti korupčnému, klientelistickému a oligarchickému systému, ktorý tu vytvoril SMER – sociálna demokracia počas svojich doterajších troch vlád a ktorý mu dnes pomáhajú upevňovať jeho koaliční partneri Slovenská národná strana a MOST – HÍD. Smeroval proti systému, v ktorom organizovaný zločin prerastá s politickou mocou, proti systému, v ktorom nefunguje vymožiteľnosť práva, v ktorom orgány činné v trestnom konaní nekonajú, lebo sú paralyzované politickými tlakmi. Rozhodne nie preto, že ľudia na Slovensku požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Nefunkčný štát, samozrejme, kvalitu života ľudí ovplyvňuje. Ale to nebola príčina pádu vlády Roberta Fica.
Klamať sa nemá. A je hanba, keď sa klame priamo v programovom vyhlásení vlády. Z tohto hľadiska to bude vláda lži, nie vláda zásadnej zmeny, po ktorej volá verejnosť. Nebude to vláda nápravy problémov, ktoré dnes ako vážne vnímajú ľudia na Slovensku. Je to vláda mimikry.
A keď už sme pri tom mimikry a pri tej lži, nemôžem si na ten nespomenúť moment, keď som prvýkrát počul meno Peter Pellegrini. Bolo to v roku 2008, vtedy bol pán Pellegrini, myslím, že prvýkrát poslancom Národnej rady za stranu SMER – sociálna demokracia, a všimol som si ho vďaka pozmeňujúcemu návrhu, ktorým doslova oklamal opozíciu. Vďaka jeho lži opozícia, ktorá kritizovala zákon o mimoriadnych opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií, ktorá ten zákon z dielne ministra Vážneho a druhej vlády Roberta Fica dala na Ústavný súd, tak väčšina opozície hlasovala za pozmeňujúci návrh, ktorým sa pôsobnosť tohto protiústavného, neskôr sa ukázalo, že naozaj protiústavného zákona rozšírila aj na ďalšie úseky diaľnic a cestných komunikácií. Najprv sa o to pán minister Vážny pokúsil prostredníctvom, prostredníctvom štandardnej novely zákona, dal to do medzirezortného pripomienkového konania, ale tam to vzbudilo kritiku a potom preto volil ľahšiu cestu. Ľahšia cesta spočívala v tom, že k novele zákona o cestnej premávke, teda k novele úplne iného zákona, sa doplnil ďalší článok a tým sa rozšírila pôsobnosť toho kritizovaného, opozíciou kritizovaného protiústavného zákona o niektorých opatreniach na urýchlenie výstavby diaľnic a rýchlostných komunikácií.
A nešlo tam iba o to, žeby pán Pellegrini niečo zamlčal. Išlo o to, že pán minister alebo vtedajší poslanec Pellegrini v písomnom odôvodnení tvrdil, že ide iba o previazanie diaľničného vyvlastňovacieho zákona, resp. zákona, ktorý umožňoval stavať na nevyvlastnených pozemkoch, so zákonom o cestnej premávke. Samozrejme, že to nikoho z opozičných poslancov, ktorí hlasovali za rozšírenie pôsobnosti zákona, ktorý v tom istom čase napadli na Ústavnom súde, nezbavuje zodpovednosti za to, ako hlasovali, každý je zodpovedný za svoje, za svoje vlastné hlasovanie, ale faktom je, že pán poslanec Pellegrini v roku 2008 uviedol opozičných poslancov svojou lžou do omylu a v dôsledku toho hlasovali za niečo, s čím vnútorne určite neboli stotožnení, naopak, boli proti tomu.
Spomínam to tu preto, že prvý dojem je dôležitý, u mňa už navždy zostane prvým dojmom z Petra Pellegriniho lož na pôde parlamentu v podobe jeho pozmeňujúceho návrhu a prvým dojmom z čítania programového vyhlásenia Pellegriniho vlády u mňa zostane lož z preambuly, že ľudia na Slovensku požadujú najmä riešenia bezprostredne ovplyvňujúce kvalitu ich života. Som presvedčený, že budúca vláda Petra Pellegriniho si dôveru parlamentu ani občianskej verejnosti nezaslúži. Dôveryhodnou by v súčasnej situácii mohla byť iba vláda, ktorej predseda a väčšina členov by neboli vykonávateľmi vôle svojho straníckeho predsedu Roberta Fica, ktorý tu svoju štvrtú vládu nejako neobhajuje, pritom vrátil sa do parlamentu, povedal, že sa vráti najmenej na to, kým bude vyslovená dôvera vláde, ale zatiaľ ani raz nevystúpil na obhajobu svojej štvrtej vlády. Z tohto hľadiska to bude vláda kontinuity, má skoro to isté programové vyhlásenie. Platí aj to, že je to vláda kontinuity v roku 2016. Na začiatku to bola kontinuita tretej vlády Roberta Fica s druhou vládou Roberta Fica a viacerí sme sa čudovali, či napríklad MOST chce predstavovať kontinuitu s Ficovými vládami, ktoré dovtedy ostro kritizoval, a dnes sa už ani nikto z nás nečuduje, že vláda Petra Pellegriniho chce predstavovať kontinuitu s treťou vládou Roberta Fica, že má to byť kontinuita, nie zmena, po ktorej volá verejnosť.
A ako nám sám Robert Fico prostredníctvom pána prezidenta odkázal, Fico nikam neodchádza: „Ty sa neboj, pán prezident, ja nikam neodchádzam.“ No práve to, že neodchádza, toho sa obávame.
Robert Fico tu teraz nie je, ale naďalej ostane najmocnejším mužom v štáte. Naďalej bude straníckym predsedom najsilnejšej koaličnej strany, naďalej bude straníckym šéfom ako premiéra, tak väčšiny členov Pellegriniho vlády. Dokonca v koaličnej zmluve je napísané, že koaličnú radu tvoria predsedovia koaličných strán. Čiže, pán premiér, ak nezmeníte koaličnú zmluvu, ani nebude členom koaličnej rady. Bude môcť byť na ňu prizvaný, to koaličná zmluva umožňuje, ale v zásade sa páni Fico, Danko a Bugár môžu na niečom na koaličnej rade dohodnúť a potom to pánu premiérovi Pellegrinimu oznámia, na čom sa dohodli.
A len taká malá perlička, 1. septembra 2016 po skone alebo faktickom skone jednej z koaličných strán strany SIEŤ podpísali zostávajúce tri strany novú koaličnú zmluvu. Miesto štyroch strán ostali iba tri strany, ale inak to bolo takmer to isté, čo sa týka zloženia koalície aj čo sa týka textu koaličnej zmluvy. Dokonca v čl. 2 bod 2 koaličnej zmluvy, ktorá bola podpísaná 1. septembra 2016 predsedami troch politických strán, teda už bez SIET-e, sa uvádza, že "koaličná rada je štvorčlenná a jej členmi sú predsedovia koaličných strán". Ostalo to tam teda z pôvodnej koaličnej zmluvy, keď bola súčasťou koalície aj SIEŤ, a aktualizácia koaličnej zmluvy bola urobená tak šlendriánsky ako nové programové vyhlásenie so zámermi a cieľmi, ktoré sú už v tejto chvíli naplnené.
Čiže by sa vlastne dalo povedať, že toto nie je nič nové, že to je vlastne taká koaličná tradícia, pretože rovnaký prístup ako k novému programovému vyhláseniu, to k novému dávam v úvodzovkách, zvolila vládna koalícia už k aktualizácii koaličnej zmluvy v septembri 2016.
Táto koalícia ostáva tou istou koalíciou a jej programové vyhlásenie a jej zloženie nie je zárukou zmeny, ale kontinuity pre opozíciu, demokratickú opozíciu, aj pre občanov protestujúcich na námestiach je to dôvod na nespokojnosť.
Ďalším dôvodom je, že dôveryhodnou by v tejto situácii mohla byť iba vláda, ktorej členovia nie sú sami spájaní s rôznymi podozreniami z korupčného, klientelistického, netransparentného správania, konania v rozpore s verejným záujmom. Ale z vlády odišli štyria ministri, z toho dvaja bez toho, aby to malo akýkoľvek súvis s verejným tlakom, ktorý verejnosť vyvíja. Niektorí sa presunuli. A vo vláde naďalej bude sedieť pán minister Richter alias kauza Čistý deň, podpredsedom vlády sa stane pán Raši alias parkovanie v Košiciach a kauza EEI. A ostatne vo vláde sedieť aj pán minister Gajdoš alias netransparentné obstarávanie obrnených vozidiel. Vláda teda nebude spĺňať ani túto podmienku dôveryhodnosti každej vlády, že je tvorená členmi, ktorí sú sami dôveryhodní a nie sú spájaní so závažnými podozreniami.
A nakoniec poslednou zásadnou podmienkou dôveryhodnosti vlády, a platí to špeciálne dnes, je, že na čele rezortu vnútra bude stáť človek, ktorý je sám dostatočnou morálnou aj odbornou autoritou a bude zárukou zásadných zmien vo fungovaní ministerstva, vo fungovaní polície a odstrihnutia sa od dedičstva Roberta Kaliňáka. Obávam sa, že pán minister Drucker - pri všetkom rešpekte k jeho korektnému vystupovaniu, k jeho manažérskym schopnostiam aj k jeho doterajšiemu výkonu alebo časti výkonu na poste ministra zdravotníctva - takúto záruku nepredstavuje.
Pán minister, už ste piaty deň ministrom vnútra, ako to, že pán Gašpar je ešte stále policajným prezidentom? Už v piatok bolo neskoro. Ale uznávam, že toto sa ešte môže zmeniť. Je ešte stále možné, že táto podmienka bude splnená skôr ako tie iné. Nepredpokladám, že pán Pellegrini prinúti pána Fica odísť do politického dôchodku ani že bude do troch sekúnd odvolávať členov vlády podozrivých z korupcie a klientelizmu, ale je možné, že pán minister vnútra Drucker príde s rýchlymi a zásadnými personálnymi aj systémovými zmenami, ktoré sa týkajú fungovania polície. Ale nebude stačiť vymeniť jedného Kaliňákového človeka za druhého alebo niekoľkých Kaliňákových funkcionárov Policajného zboru za iných. Sú potrebné rýchle a zásadné zmeny.
Vo svetle vyššie uvedeného sa obávam, že štvrtá vláda Roberta Fica si nezaslúži ani dôveru verejnosti, ani dôveru parlamentu.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Asi ťa sklamem, pán poslanec Dostál, ale práve dnes pán nový minister vnútra vyhlásil, že bude potrebovať ešte viac času ako ten týždeň na vyhodnotenie práce policajného prezidenta, takže tie personálne zmeny asi neprídu tak skoro.

Ďakujem za reakciu, pán poslanec Grendel. Samozrejme, že rýchlosť je dôležitá z hľadiska rozhorčenia verejnosti. A pokiaľ vláda myslí vážne to, že chce získať dôveru nielen parlamentu, ale aj dôveru verejnosti, tak sa musí správať dôveryhodne a tie oči budú viac ako na kohokoľvek iného upreté teraz na pána ministra Druckera. A rýchlosť je v tomto veľmi dôležitá, lebo väčšine verejnosti je to úplne zjavné, že polícia vyžaduje zásadné zmeny.
Ale napriek tomu si myslím, že dôležitejšia ako tá rýchlosť, teda či to bude tri dni, alebo to bude trvať dva týždne, je hĺbka tých zmien a ich charakter. Ak zmeny v polícii budú tak zásadné, ako boli zmeny vo vláde, ktoré nám tu teraz strana SMER ponúkla, tak obnova dôveryhodnosti polície a orgánov činných v trestnom konaní nemá šancu nastať. Nestačí vymeniť figúrky, treba tam nových ľudí. Ľudí, ktorí nebudú spojení s Kaliňákovou érou. Naopak, budú zárukou, že keď už tu máme vládu kontinuity, aspoň políciu diskontinuity budeme mať, lebo bez zmeny nie je možné obnoviť dôveru.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, vážení členovia vlády, kolegovia, kolegyne, k programovému vyhláseniu vlády, k tomu tzv. novému, resp. opakovanému, lepšie povedané, bolo povedaných veľa kritických slov od mojich predrečníkov z radov opozície. Ja sa nebudem venovať tomu, čo už tu odznelo opakovane, ale tomu, čomu sa pravidelne na pôde Národnej rady venujem, a je to vlastne oblasť životného prostredia a pôdohospodárstva.
Skonštatujem len to, že programové vyhlásenie obsahuje množstvo prázdnych poučiek, vznešených fráz, cudzích slov, ktorých praktický význam je skôr tváriť sa učene, ale nič konkrétne povedať. Na výbore, kde sme mali pani ministerku pôdohospodárstva a pána ministra životného prostredia, som očakávala, že aspoň tam budeme počuť istý odpočet činnosti za dva roke, dva roky práce na tomto rezorte. V podstate sme sa toho nedočkali a na stole máme dokument, ktorý opakuje veci, ktoré už sa udiali, ale nemáme odpovede na pálčivé otázky, ktoré v súčasnosti v týchto oblastiach traumatizujú spoločnosť. Upozorním len na niektoré, ktoré ako nová vláda by mala k nim zaujať jednoznačné stanovisko. Sú to kauzy, ktoré sú hrozbou pre našu spoločnosť, hrozbou pre zdravie a hrozbou pre vytváranie enormnej ekologickej záťaže, ktorú v budúcnosti budeme museť riešiť.
Budem sa venovať kritickej situácii s vodou, s kvalitou podzemnej vody a toxickému kokteilu na Žitnom ostrove. Príčinou je nefunkčná štátna správa, nefunkčný systém koordinácie rezortov. Každý chce všetko, ale každý dáva od toho ruky preč. Dnes na Žitnom ostrove sa prevádzkujú skládky odpadov, ktoré sú v rozpore s nariadením vlády, s rozporom so zákonom, ale s tichým súhlasom okresných úradov, štátnej vodnej správy a odboru odpadového hospodárstva. Toto mlčanie a nekonanie sa rovná trestnému činu poškodzovaniu životného prostredia.
Chcem vyzvať vládu, aby sa tejto téme intenzívne venovala a aby verejnosť dostala pravdivú informáciu o skutočnom stave kvality podzemnej vody, najväčšej zásobárne pitnej vody v strednej Európe. O tom, či je pitná, alebo nie, dnes už je ozaj veľmi ťažko hovoriť, keď v strede tejto zásobárne sa nachádzajú toxické látky v hodnotách, ktoré môžu výrazným spôsobom poškodzovať zdravie ľudí. Tomu (správne "Toho") sa týkajú aj zavádzajúce informácie. V roku 2016 táto vláda dala informáciu na Európsku komisiu o tom, že stav podzemných vôd na Slovensku je dobrý, a pritom dávno vedeli, že minimálne stav podzemnej vody na Žitnom ostrove je kritický.
Pán minister Drucker, som rada, práve odišiel, škoda, ale verím, že ešte je v priestoroch parlamentu, naňho som sa chcela obrátiť ako na bývalého ministra zdravotníctva, ktorý mal ambíciu pomôcť situáciu riešiť. Ale tie páky, tie možnosti, nástroje, ktoré bude mať teraz ako minister vnútra, ak teda táto vláda získa dôveru, budú ešte intenzívnejšie. A budem pozorne sledovať jeho kroky, vaše kroky o tom, ako budete konať s okresnými úradmi, štátnou vodnou správou, so štátnou správou v odpadovom hospodárstve, najmä na kritických okresných úradoch v Bratislave, v Senci a v Dunajskej Strede. Tam, kde sú nominanti, na vrcholových miestach nominanti tejto politickej koalície a ktorí bránia výkonu štátnemu dozoru takému, ktorý by naozaj relevantným spôsobom preveril prevádzkovanie nezákonných skládok na Žitnom ostrove, ktoré tam rastú do výšok Himalájí, a všetci chodia okolo, ako keby sa nič nestalo.
Vyzývam vás, pán minister, aj celú vládu, aby aj polícia začala v tejto veci konať, pretože súčinnosť polície v týchto trestných činoch voči životného prostredia (správne „životnému prostrediu“) je prakticky nulová. Buď sú do nej zaangažovaní príslušníci Policajného zboru, alebo sú neodborne, resp. odborne nezdatní k tomu, aby videli konanie, ktoré je v rozpore so zákonom. Vyzývam vás, aby ste zasiahli na týchto okresných úradoch, ale aj na polícii.
Týka sa to aj v iných oblastiach. Napríklad poškodzovanie ovzdušia. Počas tejto, počas vlády kontinuity, ktorú táto vláda prevzala aj formou programového vyhlásenia, sa hlásili k prijatiu Parížskej klimatickej dohody. Prijali sme ju s veľkou pompou medzi prvými krajinami. Avšak reálne opatrenia, reálne skutky, ktoré by mali ukázať na skutočnú snahu a úprimnú snahu urobiť opatrenia voči znečisťovaniu životného prostredia, tu nie sú. Koľko sa debatuje prázdnych rečí ohľadom odstavenia výroby elektriny z hnedého uhlia v Elektrárni Nováky. Jediné rozhodnutie, ktoré by bolo potrebné prijať, aby bola táto výroba z hnedého uhlia elektriny, výroba elektriny z hnedého uhlia ukončená v roku 2021, by z jedného dňa na druhý výrazným spôsobom zlepšila stav životného prostredia v oblasti ovzdušia a zlepšilo by sa aj prostredie pre zlepšenie zdravia obyvateľov nielen na Hornej Nitre, ale aj v širokom okolí. Neviem, kedy začnete chápať ekologické súvislosti s prijímaním takýchto rozhodnutí. Ekologické súvislosti, ktoré majú následne veľký, veľký dopad na zdravie a škody na životné prostredie. Následne na rôzne záplavy a poškodzovanie klímy, ktorá ako bumerang sa vráti voči nám všetkým bez ohľadu na to, z ktorej politickej strany sme.
Ďalšou skupinou, ktorá, alebo témou, ktorá traumatizuje spoločnosť, sú lesy a lesné hospodárstvo. Vláda prijala koncom roka opatrenia vo veci ohrozenia svetového dedičstva pralesov - Karpatských bukových lesov. Spoločnosť je traumatizovaná tým, ako vyzerajú naše lesy. Každý, kto má oči, vidí, že niečo v našej krajine nie je v poriadku, že to, ako sa pristupuje k lesnému hospodárstvu, nie je správne. Ale namiesto toho, aby sa vykonali konkrétne opatrenia minimálne v lesnom hospodárstve, ktoré je v majetku a správe štátu, sa prijímajú rôzne dohody, memorandá, vyhlásenia a ďalšie prázdne frázy, ktoré nemajú žiaden reálny právny základ. Zdôrazňujem, že potrebujeme procesné kroky zákonného charakteru, nie politické zasahovanie do vydaných rozhodnutí. Ale potrebujeme konkrétne kroky, ktoré zabezpečia, že sa bude v našich lesoch inak hospodáriť. Pretože také politické zasahovanie, aj keď možno v ľúbivej, akože dobrej veci, nabáda k porušovaniu zákonov, nabáda k tomu, že štátna správa nerozhoduje odborne a správne, ale politicky.
A to je počiatok toho, že tá chobotnica korupcie je prerastená od tých najnižších miest štátnej správy až po Úrad vlády a v týchto vodách zostáva aj naďalej. Zlá vymožiteľnosť práva, nedôvera, korupcia, to sú tie faktory, ktoré umožňujú biznis na všetkých úrovniach verejnej správy. A, žiaľ, týka sa to už od úrovne regiónov. Od úrovne vydávaných stavebných povolení cez schvaľovanie rôznych ďalších činností, ktoré pre našich ľudí sa vydávajú veľmi rýchlo a často aj v rozpore so zákonom.
Nedôverujem tomu, že akože v novej vláde minister životného prostredia bude konať v záujme ochrany a tvorby životného prostredia. Neverím tomu aj preto, lebo pod jeho gesciou sa konajú miliónové kšefty s výkupom pozemkov pre kompenzačné opatrenia pre diaľnicu D4. A do týchto kšeftov sú zapletení príslušní ľudia, príslušní k strane MOST – HÍD. Ak minister životného prostredia a minister dopravy Érsek to nevidí, lebo tieto kšefty sa týkajú ochrany prírody z rezortu životného prostredia a rezortu dopravy, ak to nevidia, buď sa vedome hrajú na schovávačku, alebo tam nemajú čo robiť, lebo ich ľudia si robia za ich chrbtom, čo chcú.
Podobne neverím, pani ministerka pôdohospodárstva, že pod vaším vedením dôjde k skutočnej náprave k riadeniu fondov cez PPA-čku. Dva roky sme počúvali, ako je všetko v poriadku, ako skvele je riadený tento celý rezort, a o pár dní nato počúvame, že práve PPA-čka je zdrojom najväčšej, jedným z najväčších korupcií, korupčných škandálov na Slovensku. Keď ste pristupovali do vlády, ste v jednom zo svojich vyjadrí povedali, že Slovenský pozemkový fond funguje ako namazaný stroj, ako také perpetuum mobile a že je veľmi dobrým zdrojom peňazí pre štátny rozpočet.
Už druhá správa ombudsmanky pre ľudské práva poukázala na to, že práve Slovenský pozemkový fond a práve odbory pozemkové na okresných úradoch, ale aj metodické usmerňovanie zo strany príslušného rezortu je na bode mrazu a sú to práve, to sú dôvody, pre ktoré do dnešného dňa neboli ukončené reštitúcie a práva, vrátené práva, vlastnícke práva ľuďom k pozemkom.
To je len niekoľko dôvodov, pre ktorých, pre ktoré ja nepodporím túto vládu kontinuity. Nepodporím vládu Fica 4 a verím, že nás bude toľko, že ak nie dnes, tak o niekoľko týždňov táto vláda skončí a príde k novým voľbám a k zmene na Slovensku.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pekný deň prajem, všetkým, ktorí ešte ostali v tejto sále. Dobrý deň.
Dovolím si začať slovami, ktoré dnes použil aj môj kolega Ondrej Dostál, a to citáciou jednej krátkej, alebo časti z vety, v ktorej sa priamo v programovom vyhlásení vlády hovorí o vláde kontinuity. Touto vládou by mala byť práve tá nastupujúca vláda, ktorej by sme dnes mali vyjadriť dôveru a schváliť jej programové vyhlásenie vlády.
Ja sa pýtam, či toto programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa hovorí o tejto vláde kontinuity, je tým, čo myslel pán prezident pod pojmom rekonštrukcia, a či si naozaj naši koaliční kolegovia myslia, že to je to, čo ľudia očakávali, keď stáli na námestiach. Ja si myslím, že nie. Asi to dáme dnes minimálne za opozíciu aj jasne najavo.
Čo sa týka zvyšku programového vyhlásenia vlády, tak rovnako ako práve táto vláda kontinuity jedná sa o veľmi jednoduchý úkon copy-paste. Takisto to tu už bolo viackrát povedané. Ale uvedomujeme si, že pokiaľ by takéto niečo urobil napríklad študent vysokej školy v prípade diplomovej práce alebo kľudne bakalárskej práce, dávno by zo školy bol vyhodený. A tu sa bavíme o programovom vyhlásení vlády, ktoré je podľa mňa omnoho zásadnejším a dôležitejším dokumentom ako diplomová práca, minimálne, čo sa spoločnosti, slovenskej spoločnosti týka, a nikto, teda okrem opozície, okrem tej spoločnosti tých ľudí, ktorí stoja vonku, tak minimálne nikto z tej koalície sa tým nejak výraznejšie nezaoberá.
Nejaké tie konkrétnosti už spomínali aj kolegovia, zatiaľ iba opoziční, ako pozerám na tú tabuľu, tak tí koaliční sa ani vystúpiť nechystajú. Možnože sa to zmení ešte v tej ústnej časti, uvidíme.
No ale pozrime sa teda, čo s týmto programovým vyhlásením vlády urobili tí, ktorí mali plné ústa ústavnosti. Čo urobili so základným dokumentom, na ktorom by mali stáť práve tie ciele, vízie, od ktorých sa bude odvíjať práve to, čo sa bude diať so Slovenskom ďalej. Dovolím si povedať, že z môjho pohľadu vyššia miera neúcty, ako ukázala táto staronová vláda, hádam ani neexistuje.
Skúsim jeden citát, ktorý povedal Peter Pellegrini práve na margo toho, keď mu bolo vyčítané to, že sa jedná iba o prekopírované staré vyhlásenie, keď povedal: „Táto vláda musí začať pracovať okamžite. Nemá čas zaoberať sa sama sebou alebo prerábať nejaké dokumenty.“ Skúsim to pretlmočiť do takej tej inej reči. V podstate tým povedal, že programové vyhlásenie nemá ani hodnotu toho papiera, na ktorom je vytlačené.
Ja si myslím, že možno radšej ste ho mali vytlačiť na iný papier, ktorý ľudia každodenne používajú, a rozdávať ho priamo na námestiach, aby s ním urobili presne to isté, čo ste urobili vy s ich požiadavkami.
Ja sa pýtam, naozaj je toto to, čím chce nová, táto nová vláda upokojiť tú situáciu v spoločnosti? Čím sa chce odlíšiť od tej predchádzajúcej?
Pán Pellegrini vo svojom úvodom slove povedal aj to, že Robert Fico zanechal v slovenskej politike výraznú stopu ako nikto predtým. Ja s tým súhlasím, ale dovolím si povedať, že toto nie je stopa, toto je jeden hlboký kráter. A tým, že toto programové vyhlásenie vlády bolo iba prekopírované, tak tento kráter, ktorý tu ostal po Robertovi Ficovi, sa iba prehĺbil.
Aj toto je dôvod, prečo ja a asi ani žiaden z mojich opozičných kolegov vám nebudeme môcť dnes toto programové vyhlásenie schváliť a vyjadriť podporu.
Ak by sa jednalo o zákon, tak asi by ho už dávno niekto z mojich kolegov vrátil predkladateľovi na dopracovanie. Tým, že je to programové vyhlásenie vlády, tak môžme sa zmôcť aspoň na tú kritiku, ktorú tu takto verejne deklarujeme a zrejme budeme deklarovať minimálne do polnoci. Osobne sa venujem energetike. Vždy vystupujem k energetickým zákonom a asi by som mal povedať aj nejaké konkrétne výhrady, ktoré mám voči tej časti energetiky práve v tomto programovom vyhlásení vlády. Ale priznám sa, keď som si porovnával toto programové vyhlásenie vlády s tým, ktoré sme tu mali pred dvomi rokmi, tak práve v tej časti energetiky sa nezmenilo ani jedno jediné slovo, ani jedna jediná čiarka.
Keď vystupoval pán minister Žiga u nás na výbore, tak pomerne obšírne opísal plány, ktoré má na najbližšie mesiace práve so zákonmi, ktoré sa týkajú energetiky, či už je to zákon o podpore obnoviteľných zdrojov alebo či už je to zákon o energetike. Ale paradoxne nič z toho som v tomto programovom vyhlásení vlády následne nenašiel. Takže veľmi rád s ním budem diskutovať na túto tému, ale až potom, keď prídu tie konkrétne zákony a práve v rozprave k týmto jednotlivým zákonom.
Napriek tomu v programovom vyhlásení vlády v časti energetika je jedna vec, ktorá ma mimoriadne potešila. Dovolím si teraz zacitovať: „Vláda považuje dôsledné využívanie regulačného rámca na stabilitu cien energií za dôležitú súčasť energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky a jednej z dôležitých nástrojov podporujúcich udržateľný rozvoj hospodárstva, konkurencieschopnosť priemyslu a kvalitný život domácností. Z uvedených dôvodov bude vláda v súlade s právom Európskej únie a Slovenskej republiky vytvárať podmienky pre nezávislosť regulačného úradu pri plnení jeho úloh.“
No, áno, je to to isté, čo už sa nachádzalo v tom programovom vyhlásení v roku 2016, ale predsa len odvtedy sme tu mali v zákone o regulácii jednu pomerne výraznú zmenu, ktorú sme aj tu v parlamente, ale aj v médiách veľmi ostro kritizovali. A nastal tým jeden zaujímavý paradox. Ja dúfam, že pokiaľ sa bude aj do budúcnosti uplatňovať práve táto časť toho programu, takže dôjde reálne k vytvoreniu nezávislého regulačného úradu.
A ja, vychádzajúc z tohto, môžem konštatovať a možnože z tohto miesta aj poďakovať pánovi ministrovi, že si zobral tú kritiku, ktorú sme tu ako opozícia práve na túto tému dávali, že sa bude v tejto oblasti snažiť zjednať nápravu. Alebo čo by mohlo byť ešte lepšie, dočkáme sa ďalšieho nového predsedu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, keďže ten bývalý, všetci veľmi dobre vieme, bol to bývalý minister hospodárstva a potom minister pôdohospodárstva, poslanec, všetko za stranu SMER, práve na tomto poste dnes vykonáva naozaj iba tú funkciu capa, ktorý sa nejakým nedopatrením stal záhradníkom.
Možno iba na okraj, ide o toho istého nominanta, o toho istého človeka, o ktorom písal aj Ján Kuciak v článku s názvom „Firmy okolo Bödöra súťažili samy so sebou u Žigu a Jahnátka“. Ján Kuciak v tomto článku písal aj o firme BEST STAV, ktorá bola blízko Bödörovcom a získala zákazky v konkurencii navzájom prepojených firiem, ktoré sa pritom opakovali viackrát. Podľa zistení Aktualít táto firma štyrikrát uspela napríklad vo verejných obstarávaniach Slovenského vodohospodárskeho podniku, ktorý spadá pod ministerstvo životného prostredia, ktoré vtedy riadil práve pán Peter Žiga.
Ale poďme späť k energetike, resp. k tomu, čo tá stať a to, čo sa tu dialo, pripomína alebo pripodobňuje v tom programovom vyhlásení vlády. Možno si spomeniete, je tomu presne rok, čo sme riešili kauzu vysokých cien energií. Práve túto kauzu vtedy spôsobili dlhodobé zásahy do nezávislosti regulácie. Následne došlo k scenáru, ktorý neskôr aj pán Robert Fico veľmi trefne popísal slovami: „Keď prestane fungovať bordel, treba vymeniť dievčatá, nie postele.“ Práve tie dievčatá sa vymenili aj na tom Úrade pre reguláciu sieťových odvetví, postele sa oprášili, ale nedošlo k žiadnemu riešeniu príčiny.
A toto, presne toto sa deje dnes aj v prípade programového vyhlásenia vlády. Takzvaná rekonštrukcia, a zdôrazňujem to slovíčko takzvaná rekonštrukcia, vlády je namiesto riešenia súčasných problémov iba ich betónovaním a ten kráter, čo tu zanechal Robert Fico, je, ako som povedal aj na úvod, iba jeho ďalším prehlbovaním. Dolu na dne tohto krátera hrá Robert Fico bábkové divadlo s Petrom Pellegrinim, ale na toto divadlo ľudia už nie sú naozaj vôbec zvedaví a prídu to povedať aj dnes pred budovu parlamentu.

Ďakujem pekne za slovo. Rád by som aj ja povedal pár poznámok k návrhu na vyslovenie dôvery tejto bábkovej vláde. Tie poznámky sú z pohľadu skôr takého slušného človeka, ktorý je primerane rozhľadený a ktorý sa orientuje na rezort, ktorým sa aj ja zaoberám, to znamená rezort spravodlivosti.
Garantom toho, že programové vyhlásenie vlády sa bude plniť, samozrejme, je príslušný minister. Ak si uvedomíme, že ako bolo programové vyhlásenie vlády Fico 3 plnené, tak si musíme v podstate zúfať nad tým, že ako to bude ďalej.
Chcel som sa aj tak trochu ospravedlniť za to, že toto moje vystúpenie bude dosť negatívne, ale, bohužiaľ, situácia je natoľko negatívna, že ťažko je možné byť optimistom a pozitívnym, mať pozitívny náhľad v takejto úplne bezútešnej situácii.
Ja by som možno sa pozrel trochu na programové vyhlásenie vlády v oblasti spravodlivosť a uviedol niektoré veci z neho, ktoré, keby to nebolo také strašne smutné, boli by až na smiech. Keď povieme, že vláda bude usilovať, keď je v tom programovom vyhlásení napísané, že „vláda bude usilovať o zvýšenie dôvery verejnosti k súdnej moci a jej orgánom v rozsahu, ktorý by bol zárukou všeobecnej akceptovateľnosti súdnej moci ako garanta nielen zákonnosti, ale aj spravodlivosti a sudcov ako odborných a morálnych autorít“. Rezort spravodlivosti spolu teda s políciou je jediný, ktorý dosiahol toho, že náhľad verejnosti sa ešte za panovania ministerky Žitňanskej ešte zhoršil oproti tomu, čo bol, jaký bol stav, keď tam nastúpila. Ako sa toto dá prezentovať ako niečo iné, ako maximálne negatívne? Je to, je to hrôzostrašné. Pritom podotýkam, že sme, že pani ministerka tam vstúpila v situácii, kedy už to bolo extrémne zlé a teraz je to ešte horšie. To snáď ani nie je možné.
Ďalšia zaujímavá veta: „Vláda vychádza z toho, že vymáhateľnosť práva je nielen otázkou rozhodovacej činnosti súdov, ale všetkých zložiek štátnej moci, ktoré participujú pri naplnení práva na súdnu a inú právnu ochranu, a rovnako je vo všeobecnosti odrazom aj celkovej úcty k právu.“ Toto, ako, ako sa, toto už ani nie je akože nesplnený sľub alebo omyl, to je čisté klamstvo, lebo tu každý vie, že v tomto štáte právo je nula, je nič, spravodlivosť neexistuje. Neexistuje, aby si niekto mohol vymôcť svoje práva na súde. To vám hovorím ako advokát, ktorý sa týmto zaoberá. A tu kľudne si to táto vláda napíše, ako keby sme boli niekde vo Fínsku alebo v Nemecku, alebo v Rakúsku. Je to výsmech.
Napríklad ďalšie ustanovenie z programového vyhlásenia vlády: „Zvýšenie verejnej kontroly justície od výberu cez hodnotenie“, a teraz pozor, „až po disciplinárne konanie sudcov, posilnenie občianskeho prvku v Súdnej rade.“ No nič sa nesplnilo a prečo by sa malo plniť odteraz? Veď predpokladám, že nový pán minister spravodlivosti, že bude na tom ešte horšie, ako bola doterajšia ministerka, pretože, pri všetkej úcte, on je až dvojka, je až na druhom mieste z možného výberu Ficovej, Ficových vlád.
Takže toľko o tom, aká je perspektíva toho, že sa bude programové vyhlásenie vlády v oblasti spravodlivosť plniť.
Chcel som tiež povedať, že rezort spravodlivosti je v istom ohľade ukážkový, pokiaľ ide o všetko to, čo je zvrátené v súvislosti s Ficovými vládami. A my, samozrejme, vieme, že toto je Ficova vláda, žiadna iná, a je to Ficova vláda, ktorá má nejakú novú fasádu. Ale ako to bude pokračovať, ak táto vláda dostane dôveru tejto snemovne, to je strašné si vôbec predstaviť.
Myslím, že nikto súdny okrem tých samotných vládnych činiteľov a tých, ktorí udržujú tento systém, nepochybuje o tom, že ak sme hovorili v súvislosti s vyslovením dôvery vláde Fico 3, že je to vláda kontinuity, zla, zbedačovania Slovenska hmotného a hlavne morálneho, tak potom táto vláda je vláda kontinuity na kvadrát. Je potvrdením pokračovania všetkého toho zla, ktoré tu existovalo vždy za Ficových vlád, toho zla, ktoré trvalo prerastalo do všetkých najmenších častí našej spoločnosti. Ak bude Fico pokračovať touto štvrtou svojou vládou, bude pokračovať aj ovládnutie všetkých zložiek nášho života zlom a zločinom, zločincami v drahých oblekoch a v drahých autách, áno, aj v drahých hodinkách, polkilové hodinky je, samozrejme, podmienka účasti v tejto vláde. Však... (Reakcie z pléna.) Či boli poctivo zarobené, to zistíme potom, keď sa my dostaneme do vlády. (Smiech v sále. Reakcie z pléna.) Bude, bude pokračovať zlo, ktoré je predstavované nepredstaviteľným rozkrádaním verejných zdrojov, rozkrádaním v stá miliónoch, hlavne na úkor tých, ktorí najviac potrebujú našu pomoc.
A opäť nemýľme sa, ministerstvo spravodlivosti za Ficových vlád bolo pevnou súčasťou tohto zla. To preto, lebo neurobilo vôbec, ale vôbec nič na to, aby tomu zlu urobila, urobilo ministerstvo akýkoľvek reálny, nielen marketingový zásah. Ak odídená ministerka spravodlivosti bola bašta propagandy pre vládu Fico 3 a bašta, ktorá v podstate umožnila jej existenciu, tak takisto to bude aj za vlády Fico 4, ak dostane táto vláda dôveru. A musím to zopakovať, ak pani ministerka predchádzajúcej vlády bola vyhodená a bol tam miesto nej dosadený niekto, kto sa tam nedostal na prvýkrát, musíme sa zamýšľať nad tým, že ako to bude pokračovať.
A podotýkam, že ak si niekto dobre pozrie programové vyhlásenie vlády, a keďže vieme, že to je len skopírované pôvodné vyhlásenie vlády, aspoň v tejto časti, tak tam ľahko uvidí to, že tie najťažšie úlohy, ktoré si tam ešte vtedy ministerka spravodlivosti zadala, sú v podstate nedotknuté. Tam sa neodohralo nič. Je teda na pováženie, že či nový pán minister bude vôbec schopný zabŕdnuť do riešenia týchto problémov nejakým serióznym spôsobom. Ale možnože je to tak, že riešenie problémov spravodlivosti naozaj nemá byť žiadne iné, len marketingové, pretože realita je taká, že v podstate Ficove vlády problémy spravodlivosti nielenže nie sú schopní vyriešiť, ale ani nesmú a nie sú schopní vyriešiť.
Pretože ak by sa naozaj mali riešiť, tak by to malo dopad na tých, ktorí vlastnia túto vládu. To sú tí oligarchovia, ktorí vás, milí ministri a milá koalícia, všetkých vlastnia. Preto sa nič nedeje s reformou justície a s reformou spravodlivosti, lebo jednoducho to máte zakázané. Môžete o tom hovoriť, môžete to kamuflovať, môžete predkladať zákony, ktoré nič nezmenia, pretože tí predsedovia súdov, tí skorumpovaní sudcovia, tí advokáti, ktorí nosia obálky tým sudcom, tí tam všetci zostanú. A tí bojujú za to, aby sa spravodlivosť do tejto krajiny nedostala. A kým tam budete vy, tak to tak aj zostane.
Preto nemám dôveru v to, že ministerstvo spravodlivosti zabezpečí, tak ako to zodpovedá právomoci, že sudcovia budú rozhodovať spravodlivo najmä vo veciach, kde ide oligarchom a iným zločincom o slobodu alebo o peniaze. Nemám dôveru v to, že sudcovská mafia nebude vládnuť našim súdom aspoň na ďalších dvadsať rokov. A nemám dôveru v to, že sa už nebudú prijímať zákony a opatrenia, ktoré budú možno vyzerať dobre pre niekoho, kto sa v tom moc nevyzná, ale nič neurobia s tým, že na Slovensku nie je možné sa domôcť spravodlivosti.
A teraz, aby sme to postavili do nejakej perspektívy, ak si niekto myslí, že stav spravodlivosti na Slovensku je tak zlý a vieme, že je najhorší v Európe, že už sa ani nemôže zhoršiť, tak sa, tak sa len mýli. Pretože teraz práve nastáva tá chvíľa, kedy kvôli spoločenskému dianiu vznikne tlak na to, aby súdy súdili tých, ktorí túto našu spoločnosť dostali tam, kde je, a vtedy sa ukáže, že kto vlastní slovenské súdnictvo. A preto je namieste otázka, či bude nový minister spravodlivosti nový, v niečom možnože áno, a ak táto vláda dostane dôveru, je mojím presvedčením, že tento minister spravodlivosti bude ešte poslušnejší, ako bola jeho predchodkyňa, že bude ešte viac dbať na to, aby súdna mafia, prokurátorská mafia boli nedotknuteľné, aby NAKA a špeciálna prokuratúra nestíhala ťažkých zločincov, ale tých vlastných z ich radov, ktorí takýchto zločincov chcú stíhať. Tak ako tomu bolo v prípade prokurátora Špirku.
Ja nemám dôveru v to, že toto je vláda iná, ako bola tá predtým. Je to vláda udržania sa mafiánskeho štátu za každú cenu. Ak bol doteraz rezort spravodlivosti len ministerstvom kompromisu a pretvárky, súčasťou tejto vlády už žiadne kompromisy nebudú. Bude tam len pretvárka.
A teraz ešte celkom na záver by som povedal pár slov, pretože to súvisí so spravodlivosťou, k tomu, že o dôveru žiada aj minister vnútra, ktorý, ako vieme, je jediný oprávnený odvolať súčasného šéfa polície. No zdráha sa tak urobiť, dá sa povedať, že za daných okolností zaňho bojuje zubami-nechtami. Je to štýl pána ministra, ktorý má veľmi uhladené spôsoby, ale vo výsledku je to to isté ako jeho hrubiansky predchodca. Ak totiž pánovi ministrovi na odvolanie šéfa polície z funkcie nestačí to, čo doteraz o šéfovi polície vieme, tak nech ho proste neodvoláva. Môže obhajovať slušnosťou alebo potrebou nejakých analýz alebo systematického procesu pokračovanie toho, čo nás sem dostalo. Čo nás dostalo tam, kde sme.
V poriadku, pán minister, vezmite za vášho policajného prezidenta zodpovednosť. Vezmite zodpovednosť za jeho zavádzanie v priamom prenose, jeho uhladené klamstvá o tom, čo jeho podriadený, ktorý má prepojenie na organizovaný zločin, samozrejme, nevyšetrený, robil na mieste vraždy novinára. Zoberte zodpovednosť za šéfa polície, ktorý doteraz zabezpečoval, aby veci fungovali tak, že polícia má najnižšiu dôveryhodnosť v Európe. Zoberte zodpovednosť za drzosť, s akou sa mafiáni môžu beztrestne vyhrážať kdekomu.
Ďakujem. (Potlesk.)

Vyrušujete ma.
Vážený pán predsedajúci, vážení členovia vlády kontinuity, panie poslankyne, páni poslanci, nie nadarmo som vás nazval vládou kontinuity, lebo som presvedčený, že na Slovensku nevzniká žiadna nová vláda. Ste stará vláda a na hanbu sveta aj so starým a neaktuálnym programovým vyhlásením. Nie ste žiadna dôveryhodná vláda, po ktorej volala verejnosť na námestiach. To, že v tejto vláde sa uchádza o dôveru minister Ján Richter, pokladám za facku všetkým zneužívaným, drogovo závislým deťom, ktoré boli v minulosti zneužívané a znásilňované. Hanba vám!
To, že sa v tejto vláde opätovne uchádza o dôveru pán Peter Gajdoš, ktorého fiktívny vývoj a výskum pri obstarávaní bojových obrnených vozidiel 8 x 8 obhajoval ešte pred uvedením do funkcie aj pán premiér Pellegrini, je smutným svedectvom toho, že vami prezentovaná vláda rezignovala na akúkoľvek transparentnosť skôr, ako vôbec vznikla.
Na ministerstvo vnútra posúvate pána Druckera, ktorý tam po prvé nechcel ísť, po druhé priznal, že problematike vôbec nerozumie a tým pádom bude odkázaný na komplet skorumpovaných Kaliňákových ľudí v radoch polície, a po tretie už v minulosti ukázal, že ho Robert Fico môže kedykoľvek ponížiť, meniť jeho rozhodnutia a on poslušne ohne chrbát.
Vysvetlite nám, prosím pekne, dámy a páni z koalície, ako pán Drucker umožní vyšetrenie popravy dvoch mladých ľudí, novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej, keď to nejde spraviť bez toho, aby sa zároveň otvorili a vyšetrili vážne korupčné, mafiánske kauzy strany SMER – sociálna demokracia, o ktorých zavraždený novinár písal. To sa ako dá spraviť, prosím pekne? Ako dokáže pán Drucker, pri všetkej úcte k nemu, vymeniť Kaliňákových skorumpovaných policajných funkcionárov, ktorí spravili napríklad z Národnej kriminálnej agentúry represívnu organizáciu, ktorú tento Bašternákov obchodný partner vyslovene zneužíval a zneužíva dodnes na perzekúciu opozičných politikov, novinárov, aktivistov, prezidenta a ďalších nepohodlných osôb. Veď tých vyšetrovateľov, operatívcov a ľudí, čo ich riadia a čo robili a stále robia pre Roberta Kaliňáka špinavú prácu, pán Drucker ani nepozná. Kto mu poradí? Kto mu ich odhalí? S kým sa poradí? S Kaliňákovými ľuďmi? To asi ťažko.
Takže v Policajnom zbore nepríde k žiadnej kvalitatívnej zmene, k žiadnemu progresu. Pán Drucker možno odvolá prezidenta Policajného zboru Gašpara alebo sa s ním dohodne na odstúpení, aj keď to je po tých dnešných jeho vyhláseniach ešte otázne, bude baštrngovať možno s nejakou nepodstatnou legislatívnou zmenou voľby prezidenta Policajného zboru z výlučnej právomoci ministra vnútra na právomoc vlády, ale to bude len kvapka v mori, dámy a páni. A rôzni Krajmerovia, Hraškovia, Lučanskí a ďalší si budú veselo bačovať ďalej a kryť kriminálnu organizáciu, ktorá si hovorí politická strana SMER – sociálna demokracia.
Dámy a páni, kedysi bol populárny výrok Roberta Fica, dnes najznámejšieho slovenského cynika, čo je schopný sa uškŕňať a vysmievať miliónom poctivých ľudí na Slovensku ešte aj pri tak vážnej veci, ako je vražda dvoch mladých ľudí, a ktorý, chvalabohu, pred niekoľkými dňami odišiel bez fanfár na politické smetisko, že, citujem, „korupcia nikdy nebola tak blízko Úradu vlády ako v prípade Ivety Radičovej“. Bolo to vtedy, keď bol z podvodu obvinený poradca vtedajšej premiérky. Nedávno zľudovel ďalší výrok, že „nikdy nebola mafia tak blízko Úradu vlády ako teraz za premiérovania Roberta Fica“. Ide, samozrejme, o taliansku mafiu, ktorú pustil tento zháňač čiernych peňazí vlastnou hlavou priamo k sebe na Úrad vlády. A budeme si musieť, žiaľ, zvyknúť aj na výrok, že „ešte nikdy nevládla Slovensku taká bábková vláda ako za Petra Pellegriniho“.
Prepáčte, ale to, ako s pánom Pellegrinim zaobchádzal Robert Fico na onej pamätnej tlačovke, kde mu nedovolil povedať ani slovo, sa len tak nikde nevidí. Pre pána Pellegriniho to mohlo byť ponižujúce, ak má chrbticu na správnom mieste. Lenže z hľadiska štátu a občanov vyvstala dôležitejšia otázka: Ako chce pán Pellegrini presvedčiť nás poslancov aj slovenskú verejnosť o nejakej jeho autonómnosti, keď mu jeho stranícky predseda nedovolí na tlačovej besede ani otvoriť ústa a ešte mu majetnícky ukazuje, kde sa má vlastne postaviť?
Musím povedať, že som sklamaný, a to dosť výrazne, z poslancov strany MOST – HÍD. Buď – alebo by malo znamenať buď – lebo tak v slovenskom jazyku, ako aj v maďarskom jazyku. Všetci predstavitelia strany MOST – HÍD počas uplynulých týždňov opakovali len dve možnosti: predčasné voľby alebo odchod z koalície. Nakoniec spravili niečo iné, čím naštartovali ďalší kolosálny podvod na občanoch Slovenska. Toto robia šmejdi, ktorí predávajú ľuďom braky, plechové hrnce, o ktorých tvrdia, že sú nerezové. Alebo prikrývky, o ktorých tvrdia, že sú z ovčej vlny, a pritom je to umelina. Takto to robili v minulosti aj nebankovky a iní podvodníci, ktorí lákali ľudí na výhodné pôžičky, investície, poistenia, zájazdy a podobne. Nahovorili ľuďom všetko možné a v zmluve pod čiarou bolo malým písmom napísané niečo, čo bolo v priamom rozpore s tým, čo dávali ľuďom v ústnej ponuke. A tak títo ľudia aj dopadli. Skrachovali a niektorí sú už aj vo väzení.
Rovnako dopadne aj Béla Bugár a jeho strana MOST – HÍD. Za tento podraz voči ľuďom na Slovensku politicky skrachujú. Navyše pri takomto obrate o 180 stupňov sú legitímne otázky, či pán Bugár a jeho poslanci boli vydieraní alebo kúpení, alebo platí kombinácia oboch týchto možností. Raz sa to možno dozvieme.
Dovoľte mi, kolegovia zo strany MOST – HÍD, zacitovať teraz jeden odkaz pre vás, ktorý som dostal: „Ako občianka maďarskej národnosti žijúca na východnom Slovensku, kde podľa Fica, zradcu národa, nič nie je, sa prvýkrát v živote hanbím za to, že si hovorím, že som Maďar. Rovnako ako vy a váš falošný predseda ste farizeji, ktorí sa dostali do vlády podvodom. Mám čas každý piatok, kedy toto budem nahlas kričať na slovenských námestiach.“ Koniec citátu.
Dámy a páni, ochota koaličných strán vymeniť premiéra, spolčeného s talianskou mafiou, Roberta Fica je bizarná. On pritom nebol vyhodený z vlády pre svoje poľutovaniahodné skutky, napríklad preto, keď si na stretnutia so zahraničnými partnermi na najvyššej úrovni mimo akéhokoľvek protokolu nanominoval dámu pochybnej povesti i stykov, čím celému Slovensku spôsobil medzinárodnú hanbu. Alebo preto, lebo býva v byte daňového podvodníka a odmieta sa z neho vysťahovať. Odišiel z vlády preto, aby mohlo naďalej pokračovať masívne a beztrestné rozkrádanie verejného majetku, aby sa mohli dokončiť začaté kšefty a aby organizovaný zločin mohol do našej spoločnosti ešte hlbšie zapustiť svoje chápadlá a totálne ju ovládnuť. Za danej situácie by totiž každý bezúhonný politik s čistými úmyslami zvolil jediné poctivé riešenie, ktorými sú predčasné voľby. Voliči by mali v slobodných voľbách právo nanovo rozdať karty, lebo Slovensko je po vražde investigatívneho novinára a jeho snúbenice iné, ako bolo Slovensko v roku 2016. Dovolím si povedať, že Slovensko je oveľa menej smer pozitív. Lenže vaša úporná snaha udržať sa pri moci za každú cenu všetko odhaľuje, už nemusíte nič skrývať. Váš kriminálny spolok, ktorý sa volá vládna koalícia, dokonale ovládla bezohľadná chamtivosť. A viete, čo je smutné? Že ani raz sme za posledný mesiac nepočuli jediné slovo - prepáčte. Prepáčte, že sme vytvorili obludný systém, v ktorom majú všetko v rukách oligarchovia. Systém, kde neplatí spravodlivosť pre každého. Systém, kde vyhrávajú chrapúni s hrubými krkmi a mravmi schovanými pod goliermi snehobielych košieľ. Systém, kde vraždia mladých ľudí, ktorí chcú proti tomuto systému niečo urobiť. To „prepáčte“ nezaznelo z vašej strany, vládni koaliční predstavitelia, ani jediný raz.
Občania na námestiach sa jasne vyjadrili, chcú predčasné voľby. Ani stiahnutie Fica na tejto nedôvere nemôže nič zmeniť, lebo všetky vaše manévre a názorové saltá sú nedôveryhodné. Sami musíte, kolegovia, poslanci z vládnej koalície, vidieť a cítiť, že požiadavky na uskutočnenie predčasných parlamentných volieb neutíchli. Ešte stále máte možnosť vrátiť sa do normálu a k elementárnej slušnosti, bez ktorej je politika taká odpudzujúca.
Mnohí z vás máte dnes podstatnú časť politickej kariéry pred sebou, ale mnohí z vás ju máte už za sebou. Hlasovanie o dôvere tejto pitoresknej staronovej vlády so starým programom i spôsobmi bude určite patriť k míľnikom vašej politickej kariéry. Je len na vás, či to bude míľnik vášho čestného rozhodnutia, alebo míľnik beznádeje a vášho politického funusu.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem, Ľubo Galko, za super vystúpenie, len jednu drobnú korektúru by som zmenil, že v súlade s proeurópskou orientáciou našej strany a vo vedomí európskych právnych predpisov by som si dovolil uviesť, že nie je správne vyčleňovať taliansku mafiu ako jedinú, ktorá je spojená s touto vládou, bolo by nesprávne takto diskriminovať, je jasné, že aj slovenská mafia je s vládou spojená a v zmysle európskych predpisov zjavne táto vláda žiadne medze nekladie slovenskej mafii v tom, aby takéto prepojenia sa rozvíjali. Ďakujem.