30. schôdza

Ja by som chcel poďakovať kolegovi Feckovi za veľmi dobré vystúpenie. Vyzývam ho, aby sa nenechal odradiť, aby sa nenechal koaličníkmi, či už sú v postavení predsedajúcich parlamentu, alebo iní, aby sa nenechal odradiť tým, že sa ho vypytujú na to, že či je toto jeho vystúpenie k vysloveniu dôvery vlády alebo k čomu. Pokračujte v tom, pán kolega, kašlite na tých, ktorí sa boja o svoje fleky, ktorých sa tam musia držať zubami-nechtami, pretože sa boja trestného stíhania, boja sa o svoje válovy, o svoje majetky. Kašlite na nich, pokračujte v tom, pán kolega. Ďakujem vám.

Ďakujem pekne za slovo. Martin, ďakujem za tvoje vystúpenie. Ty si to nevidel, ale pán predseda vlády, si myslím, že ťa počúval, a myslím si, že reálne aj vnímal to, čo hovoríš, a dúfam, že z toho si aj niečo vezme.
Ja by som ťa chcel len trošku doplniť, áno, pán Danko sa uškieral tam, ale nevadí. Ja by som len chcel doplniť, že pani ministerka Matečná za dva roky jej pôsobenia, a to sú, to sú verejne dostupné čísla, tak nemá sa veľmi čím chváliť. Lebo zoberme si napríklad stav zahraničnoobchodnej bilancie v agrosektore, ktorý za jej pôsobenia, za dva roky je to saldo o 36 % vyššie. Dnes sme na úrovni 1,4 mld. euro salda zahraničnoobchodnej bilancie v agrosektore, to znamená, že dovezieme potraviny za 1,4 mld. euro, to je jedna vec.
Pán premiér, toto je dosť, dosť veľké číslo na to, aby táto krajina mohla v tomto segmente napredovať, a dnes potravinová sebestačnosť Slovenska je na historicky najnižšej úrovni, čo znamená, že v prípade nejakej mimoriadnej situácie, ako je vojna alebo čokoľvek iné, Slovenská republika nie je schopná zabezpečiť normálnu výživu obyvateľstva. To sú jednoducho fakty, ktoré sú uvedené všade.
A ešte jednu vec by som rád spomenul, a to je podiel slovenských potravín na našich pultoch, ktorý kontinuálne klesá už mnoho, mnoho rokov a dnes je na úrovni 37 %. To znamená, že na našich pultoch máme len 37 % slovenských potravín. Ja by som aj pána Danka vyzval ako predsedu SNS, aby s týmto naozaj sa niečo robilo.

Veľmi pekne ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Fecko, vystupujete v pléne Národnej rady veľmi často. Vyjadrujete sa k odborným témam, momentálne sa venujete poľnohospodárstvu. Vyjadrujete sa k reštitúciám, no ten váš úvod bol zvrátený a takisto aj záver vášho vystúpenia. Začali ste polemizovať o výroku Roberta Fica, možno treba počúvať s porozumením alebo čítať s porozumením.
Dali ste tu cifru východné Slovensko - rozloha 15 728 km², super, to je super. Vrátim sa k záveru vášho diskusného príspevku, keď ste povedali, že vy obyčajný človek. Ja mám taký pocit, že vy už dávno nie ste obyčajný človek, ste taký istý neobyčajný človek ako váš pán predseda strany dvoch ľudí, kde ste vy ten druhý člen. V kuloároch sa hovoria rôzne veci, rôzne debaty, rôzne informácie, len akosi nikto sa to neodváži spýtať.
Vážený poslanec Fecko, a zámerne teraz použijem slovo "hovorí sa", ja nevyšetrujem, neskúmam, mne je jedno, kto má aký majetok, koľko z tých 15 728 km² rozlohy východného Slovenska vlastníte vy v Prešovskom a Košickom kraji?
Ďakujem pekne.

Áno, ďakujem pekne, začnem od konca.
Pán kolega, viete koľko? 28 hektárov, ja som vnuk kulaka, ja som, nie som proletariát, to znamená, že moja rodina mala 128 hektárov, aby bolo jasné, a my sme to reštituovali. Deväť rokov som sa bil so Štátnym majetkom Lipany, ktorý bol najväčší na východnom Slovensku aj v Československu, mal 17-tisíc hektárov, stálo to život môjho otca a môjho strýka, lebo Štátne majetky Lipany povedali, že iba cez ich mŕtvolu Feckovci dostanú majetok naspäť v Červenici pri Sabinove. Takže, pán kolega, berte takto, že ja som neprišiel, viete s čím, s holou, ja sa takto nevyjadrujem. A všetko mám na majetkovom priznaní od roku 2010, a keď si mýlite niektorých mojich menovcov, ktorí, chvalabohu, Feckovcov na Slovensku máme niekoľko desiatok tisíc, tak si láskavo uvedomte, že treba šetriť až do rodokmeňa, skade ktorý pochádza. A Fecko Martin, ktorý je teraz tu pred vami, všecko dokladuje vo svojom majetkovom priznaní, takže nech sa páči, a národ to vidí od roku 2008, čo som nadobudol. To, že je takéto hrubé majetkové priznanie, znamená to, že mám tam čiastky jednu 520-inu, jednu 328-inu, to je to rozdrobené. Zsolt Simon má iba takýto (rečník prstami pravej ruky naznačil rozsah) a má 200 hektárov. Div sa svete.
Takže, vážený, to je na vyjadrenie, aby ste počuli, čo znamená vlastniť majetok, že nie podľa objemu, ale podľa kvality rozhoduje sa, takže, vážený, v takomto duchu to berte a ja sa hocikomu postavím takto čelom a zdôvodním skade to mám. Takže to je k tomu.
A myslím si, že ostatné veci, ďakujem ostatným kolegom za moju podporu a dúfam, ja sa nedám zlomiť, nebojte sa, pán kolega, ja pôjdem ďalej, pretože život ma to naučil a pravda je iba jedna, aj spravodlivosť, aj vaše meno, aj česť máte iba jednu. Nič viacej, nič menej.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán podpredseda, keď už tak obsesívne ideme dodržiavať rokovací poriadok... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Podajte procedurálny návrh.

[10:44:26-10:45:06] Poliačik, Martin, poslanec NR SR
40.
Podávam procedurálny návrh, aby buď pán premiér, alebo ním poverený zástupca vlády sa posadil na miesto predkladateľa, nemáme predkladateľa programového vyhlásenia vlády. Vy tu upozorňujete ľudí za odtienky v ich vyjadreniach, neupozorníte vtedy, keď sa nereaguje vôbec na predrečníka, ale základná vec, ktorá vyplýva z rokovacieho poriadku, to znamená, že v rozprave má byť predkladateľ, spravodajca a vystupujúci, tak to tu neplatí. Tak, prosím vás, udržujte poriadok v rokovacej sále.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, pred tým, než pristúpim k samotnému príspevku k programovému vyhláseniu vlády, dovoľte mi privítať aj v Národnej rade dve nové členky vlády, ktoré teda v predchádzajúcej vláde neboli, takže sa s nimi prvýkrát zoznámme, pani ministerku zdravotníctva a pani ministerku kultúry. Dovoľte mi v tejto súvislosti oceniť, že máme štyri ministerky v tejto novej vláde, čo je najvyšší počet od novembra ´89, ak nie v histórii, čo považujem za veľmi pozitívny krok. Tento pozitívny krok jemne maria dve skutočnosti. Jedna je, že táto vláda menuje ženy ministerky, až kým dôjdu muži ministri, ale je to lepšie, ako ich nemenovať. A druhá je, že pozorujeme už aj na úrovni ministrov to, čo pozorujeme roky na úrovni rezortu, a to je feminizácia rezortov, ktoré sú finančne dlhodobo podvyživené a z hľadiska pozornosti a tým pádom vzhľadom za nerovné postavenie mužov a žien na Slovensku sú aj feminizované, takže vidíme ministerku kultúry, ministerku zdravotníctva, ministerku školstva. Ja sa teším na deň, keď podobne ako v západnej Európe budeme mať ministerku obrany a ministerku vnútra, a verím, že sa toho jedného dňa dožijeme. Toľko, toľko k členkám vlády.
Ale teraz mi dovoľte pristúpiť k samotnému programovému vyhláseniu. Ja budem reagovať aj na ten dokument, ale najmä budem reagovať na vystúpenie pána predsedu vlády, keďže ten dokument, ako už všetci povedali opakovane, nie je veľmi nový.
Verím, že sa zhodneme, pán predseda vlády, že v súčasnosti čelíme aj kríze štátu, aj kríze dôvery v štát. Dovoľte mi to ilustrovať na dvoch príkladoch z vášho samotného prejavu s tým, čím ste prišli do tejto Národnej rady. Začnem tým dôležitým a hrozným, a to je, samozrejme, dvojnásobná vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, ktorá spustila všetky tieto udalosti. To, že sa môže takáto vec udiať, to, že viac ako za štyri týždne nie je vyšetrená, ukazuje krízu štátu, samozrejme, je to len jeden z mnohých príkladov, nie jediný, ale ukazuje to krízu tohto štátu, ale máme tu aj krízu dôvery v štát, ktorá je nezávislá aj od tých skutočností. A tu ste vy, pán predseda vlády, ilustrovali na záver svojho prejavu kauzou špáradlo. Kde teda vám vypadol neznámy predmet z vrecka na tlačovej konferencii a veľké... (Reakcia z pléna.) O špáradle hovoril pán predseda v tom prejave, takže poprosím vás, pán Senko, mi neskákať do reči, dobre, a upokojte sa. (Reakcie z pléna. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár Béla, podpredseda NR SR
Páni poslanci, nechajte pána poslanca Beblavého.

Beblavý, Miroslav, poslanec NR SR
44.
Ja sa striktne držím toho, o čom je rozprávané, na rozdiel od niektorých ostatných tu.
Takže kauza špáradlo, ktoré pán predseda vlády v tom prejave hovoril, bola o tom, že mu vypadol neznámy predmet, a teda polka Slovenska začala riešiť, či tam náhodou nemá drogy. Pán predseda vlády sa voči tomu ohradil a využil dokonca aj prejav pri úvode programového vyhlásenia vlády, aby upozornil médiá na to, že podľa neho by takto sa chovať nemali.
Ja by som to videl inak, ja by som to videl tak, že kauza špáradlo je len dôsledkom úplne absentujúcej dôvery v štát. Tá dôvera v štát, ktorá chýba, má svoje reálne základy, to, čo sa tu naozaj deje roky, a k tomu sa ešte vrátime, ale o tom už mnohí hovoria: je to nefungujúci štát, je to skorumpovaný štát, sú skorumpované najvyššia poschodia slovenskej politiky. Ale okrem tej skutočnosti, pán predseda vlády, k tej skaze dôvery prispela najviac aj strana SMER a konkrétne váš predseda a dovoľte mi byť konkrétny.
Pred rokom či pred dvoma sa váš predseda strašne rozčúlil, dokonca podal trestné oznámenia, polícia začal trestne stíhať Igora Matoviča za to, že zverejnil bez dôkazov materiály o obrovskom majetku Roberta Fica. No, ja vám len pripomeniem, že bol to váš predseda, kto to zaviedol do Slovenskej politiky, keď v roku 2003 obvinil Ivana Mikloša, že patrí medzi najbohatších ľudí na Slovensku, bez toho, aby o tom dal čo len jediný dôkaz. Vy ste sa rozčúlili nad kauzou špáradlo, ale bol to váš predseda, kto roky obviňuje stranu SaS a jej predstaviteľov z poberania drog a drogových večierkov bez toho, aby o tom dal čo len jediný dôkaz.
To znamená, váš predseda a vaša strana zaviedla do slovenskej politiky túto špinu, túto špinu ničiacu dôveru v štát a v jeho predstaviteľov a dneska, dneska sa to vám vracia. Vracia sa vám to naozaj v situácii, kde vám vypadne špáradlo a polka Slovenska rieši, či tam nemáte drogy. Vracia sa vám to v situácii, kde si kúpite byt, a všetci sú automaticky presvedčení, že si vás J&T kúpilo. Vracia sa vám to, čo ste roky sami robili. Ja to nehovorím teraz s radosťou, ja to hovorím so smútkom, lebo to dneska platí pre všetkých, to neplatí len pre vás. To sa týka aj nás, to sa týka všetkých ľudí, ktorí sa pokúšajú v tomto štáte slušne robiť verejnú službu. Len nerobme si ilúzie o tom, že to spôsobila opozícia alebo to spôsobili médiá. To ste spôsobili vy.
A teraz k samotnému programovému vyhláseniu a k vášmu prejavu. Je taká pieseň, ktorá keby vaša pôvodná nominácia na ministra vnútra prešla, tak by bola tak viac namieste, volá sa Dresy a spieva ju Jožo Ráž starší. A tam je taká časť, ktorú som prvýkrát počul, keď som mal dvanásť rokov, odvtedy si ju pamätám. Tam sa hovorí: "Tak oblečme si dresy, keď sme takto v kope, aby bolo jasné, kto za koho kope." A za normálnych okolností my tu vieme, kto za koho kope, sme v poslaneckých kluboch, sme v politických stranách a je to úplne jasné. Ale zmena vlády, najmä zmena vlády, ktorá sa prvýkrát v histórii samostatného štátu, kde uprostred volebného obdobia bez zmeny vládnej koalície, je príležitosťou, aby sme trochu zmenili tie dresy, alebo najmä vy, pretože vy máte v rukách moc. Vy ste mohli prísť s novou kultúrou, s novou koncepciou, s novým prístupom. Rozhodli ste sa kvôli rýchlosti to neurobiť v samotnom texte programového vyhlásenia. Mne sa to nepáči, ale rešpektujem, že ste sa veľmi ponáhľali, a navyše o tom už hovorilo veľa kolegov, takže načo to znovu opakovať.
Čo zaujalo mňa a o čom sa tu zatiaľ hovorilo málo, je váš prejav, pán predseda vlády, a to, čo ste nám priniesli. Lebo ten prejav bol nový, tam ste mali čas dať vašu osobnú pečať na novú vládu. Vy ako predseda vlády ste mohli povedať, čo je problém tohto štátu a ako ho vy idete riešiť. Preto som tu pozorne sedel a počúval váš prejav, aby som zistil, či chcete hovoriť niečo o tých základných veciach, ktoré tu dnes máme. Či je to o ekonomickom podhubí oligarchie a ako ho odstrániť. Či je to, že máme politické strany a politický systém, ktorý nie je v skutočnosti demokratický, pretože pozostáva z pomerne malého počtu ľudí a je viac naviazaný na bohatých a vplyvných ľudí ako na občanov Slovenska. Či je to vzťah občana, štátu a médií, kde médiá a občania sa často cítia ako niekto, kto je objekt útočený, atakovaný, než ten suverén, než ten, kto môže byť aktívny, koho si vážia a kto má silné postavenie. Ako funguje imunitný systém štátu, polícia, prokuratúra a kontrolné orgány, že nám nefunguje a prečo a čo s tým chcete urobiť. O tomto všetkom, som čakal, že budete hovoriť v tom prejave, keď už ste o tom nehovorili v tom obnovenom programovom vyhlásení.
A viete, čo som počul? Počul som od vás dve podstatné informácie. Prvá, ste povedali, že odpoveď na vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej je zostavenie medzinárodného vyšetrovacieho tímu, podotýkam, štyri týždne po vražde. Štyri týždne po nájomnej vražde medzinárodný vyšetrovací tím môže niečo vyšetriť len vtedy, ak sa vrah sám prihlási. Ale dobre. A to bolo jediné. Vy zjavne považujete túto vraždu aspoň politicky za ojedinelý a náhodný akt, ktorý treba vyšetriť, nie za symptóm širšej straty dôvery štátu. Potom ale neviem, načo ste celé tie týždne sledovali tie státisícové demonštrácie, pretože tí ľudia na námestiach nedemonštrovali len preto, že náhodne, ojedinelo boli zabití dvaja mladí ľudia. Oni demonštrovali preto, že vidia, že tá vražda bola vrcholom a symptómom systému, ktorý sa tu usadil. A pokiaľ s ním nechcete nič urobiť, tak načo ste tu? Načo zostavujete tú novú vládu?
Namiesto toho, keď som počúval tú konštruktívnu časť vášho prejavu, ste hovorili o sociálnych istotách a balíčkoch, o debyrokratizácii a množstvo ďalších nepochybne pekných, ale k tejto základnej téme, ktorá otriasa touto republikou, úplne o podružných veciach.
Pán predseda vlády, to hádam nie je prijateľné ani pre vás a ja by som vám chcel dať ešte jednu možnosť, aby sa to zmenilo. Preto som s kolegami pani Dubačovou, pánom Žarnayom, pánom Simonom, pánom Janckulíkom, pánom Poliačikom, pani Simonou Petrík a pani Zuzanou Zimenovou predložiť návrh, ktorý musím teda aj prečítať v rámci rokovacieho poriadku, ktorý by to chcel zmeniť a chcel by to zmeniť nasledovne.
Chcel by, aby sa musel zriadiť výbor tejto Národnej rady, ktorý dohliadne na vyšetrovanie vraždy. My sme si skúmali európsku prax vo väčšine členských štátov Európskej únie, existuje možnosť parlamentu zriaďovať takéto dohľadové a vyšetrovacie výbory pre kauzy najzávažnejšieho verejného významu. Nie je to niečo výnimočné, je to, naopak, niečo štandardné.
Zároveň by sme vás, chceme žiadať, aby ste do 15. apríla v skrátenom legislatívnom konaní predložili zmenu zákona o Policajnom zbore tak, aby sa budúci prezident Policajného zboru už vyberal inak a tak, aby inšpekcia a kontrola policajtov sa konečne oddelila od právomoci ministra vnútra a podliehala aj verejnej a občianskej kontrole.
Zároveň navrhujeme, aby táto Národná rada, ja to chápem, že to nemôžete urobiť vy, lebo vláda na to nemá mandát, ale my ako ľudia, ktorí zvolili špeciálneho prokurátora, na to mandát máme, aby sme ho vyzvali, aby v záujme obnovy dôvery v právny štát odstúpil a umožnil výber nového nástupcu. Sám špeciálny prokurátor už povedal, že nechce dokončiť svoje funkčné obdobie. A ten čas, kedy to rozhodnutie má uskutočniť, je podľa mňa dnes, nie o dva roky.
A štvrtý návrh je, že ak ste sa tak ponáhľali a ponáhľate sa s programovým vyhlásením vlády, aby ste do konca apríla predložili aktualizáciu toho programového vyhlásenia vlády, ktoré budete riešiť, tieto témy, ktoré som tu aj dnes načrtol, ekonomické podhubie oligarchie, demokratizáciu politického systému, vzťah občana a štátu, posilnenie imunitného systému štátu. Preto taký návrh, že je možné ešte v podobe zmeny uznesenia k programovému vyhláseniu takúto zmenu tam dať. A v tom prípade, pán predseda vlády, je možné mať aspoň nádej, že sa začneme niekam posúvať. Lebo ak vy naozaj chcete občanom a tejto snemovni povedať, že nechcete nič veľké systémové meniť v polícii, prokuratúre, vo fungovaní politiky, oligarchii, tak potom vám môžem zaručiť, že vám občania neuveria. Pretože občania dneska vedia, že máme hlbší problém, než je náhodná vražda dvoch mladých ľudí, že máme problém, ktorý buď zlikvidujeme my, alebo zlikviduje on nás. Toľko z mojej strany.
A dovoľte mi na záver teda ešte prečítať ten návrh, aby zaznel aj formálne. Je to návrh skupiny poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na doplnenie návrhu uznesenia k Programovému vyhláseniu vlády Slovenskej republiky. Návrh uznesenia sa dopĺňa bodmi C až F, ktoré znejú:
"C. zriaďuje Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre dohľad nad vyšetrovaním vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej;
D. žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 15. apríla 2018 predložila v skrátenom legislatívnom konaní Národnej rade Slovenskej republiky návrh legislatívnych zmien, ktoré zabezpečia otvorený, verejný a nespochybniteľný výber nového prezidenta Policajného zboru Slovenskej republiky a vytvorenie nezávislej kontroly fungovania Policajného zboru Slovenskej republiky s účasťou verejnosti a občianskej spoločnosti;
E. vyzýva špeciálneho prokurátora, aby v záujme obnovy dôvery v právny štát odstúpil z funkcie;
F. žiada vládu Slovenskej republiky, aby do 30. apríla 2018 predložila Národnej rade Slovenskej republiky aktualizáciu Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky, ktorej obsahom bude návrh opatrení na obnovu právneho štátu."
O každom z navrhovaných bodov C až F žiadame hlasovať osobitne.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Myslím si, že existuje veľmi dobrý dôvod, prečo sa zaoberáme starým textom programového vyhlásenia vlády. Ešte by sme v ňom mali aj to, že sa pripravíme na predsedníctvo Slovenskej republiky v Európskej rade v roku 2016, ak by môj kolega z Progresívneho Slovenska Martin Dubeci na to nebol upozornil ešte pred vládou, pán Pellegrini ešte pred samotným konaním vlády hovoril, že to tam ostane, lebo nemajú čas všetko vyškrtávať, a že teda budeme aj s tými nezmyslami, ktoré už boli historicky prekonané, a mnohé z nich tam ostali, že to budeme schvaľovať tak či tak rovnaké, lebo veď nová vláda pokračuje v tom, čo započala tá stará, a preto nie je dôvod čokoľvek meniť. Nakoniec im to prišlo blbé a aspoň to predsedníctvo odtiaľ vyškrtli. Veľa vecí tam ostali (správne "ostalo"). Je zaujímavé, že napríklad záväzok vlády, ktorý sa týkal zmeny drogovej politiky na Slovensku, tam ostal napriek tomu, že SNS po tom, čo prebehol celý legislatívny proces a vláda mala rokovať o tom návrhu, ktorý z tohto programového vyhlásenia vlády vyplýval, zabezpečila politickým tlakom, že sa nedostal ani na vládu, ani do parlamentu. A zase im budeme schvaľovať tú istú vetu v tom istom programovom vyhlásení vlády a nikomu to nepríde blbé.
A tu niekde si myslím, že je počiatok toho, že prečo schvaľujeme ten istý text. Ono to nie je z pozície sily, ono je zo z pozície slabosti, pretože na ničom inom novom by sa títo fešáci neboli schopní dohodnúť.
Pamätáte si, ako vzniklo programové vyhlásenie vlády, keď vznikla táto vláda? Za týždeň. Koaličná zmluva okamžite napísaná. Všetko bolo hotové. Všetko bolo hotové. Keby nasadili celý ten aparát, ktorý potrebovali na napísanie tohto programového vyhlásenia vlády, na jedinú jednu úlohu, vyškrtajte odtiaľ, čo už sme spravili, a nahraďte to niečím novým, čo spraviť chceme, tak to majú za týždeň zjedené s jedným prstom v nose.
Ale dohodli by sa? Ja tvrdím, že nie. Ja tvrdím, že v momente, keď by začali reálne hovoriť, tak ja chcem ešte toto doplniť a ja chcem ešte hentam trochu viacej peňazí, tak to trvá mesiace a nikto by sa odtiaľ nepohol. Tak si povedali, viete čo, chalani, nechajme to tak, nechajme to tak, jak to bolo napísané, ani k tomu nechoďte do rozpravy v tom parlamente, proste to nechajme tak aj s tými hlúposťami, čo už sme splnili, aj s tými, čo vieme, že už nikdy nesplníme, aj s tými, ktoré sme si tam iba napísali, aby sme vytvorili tu akože hrádzu proti extrémizmu, che-che-che. Necháme to tak, necháme to prebehnúť.
Nie sú schopní urobiť nič nové, a preto programové vyhlásenie vlády, ktoré bolo hanebne predložené pred parlament vo forme, ktorá nie je naplniteľná, vo forme, ktorá sa nedá splniť, nie je z pozície sily, že my si môžme robiť, čo chceme, je z pozície slabosti, lebo nie sme schopní sa dohodnúť na čomkoľvek inom.
Akú dôveru bude mať vláda, ktorá dopredu vie, že mnohé veci, ktoré si napísala do programového vyhlásenia vlády pred dvomi rokmi, už nesplní? Lebo politické tlaky, ktoré má sama v sebe vnútri, jej to nedovolia. Akú dôveru má vláda, ktorej nový premiér tvrdí, že od volieb sa nič nestalo? Veď výsledok volieb je rovnaký. Veď predsa sme z tých istých strán zostavili znovu vládu. Kde je strana SIEŤ? Kde je? Kde je jeden z ľudí, ktorý podpisoval koaličnú zmluvu. Kde je? Ako môže byť táto vláda postavená na tých istých základoch, keď zo štyroch strán tu jedna už nie je? Nič nie je rovnaké. Ján Kuciak nežije, Martina Kušnírová nežije. Vláda je previazaná až na úrovni jej bývalého premiéra s mafiou. Žijeme v štáte, ktorý je rozobratý do posledného cólu a prežraný červíkmi korupcie a rodinkárstva.
Nič nie je rovnaké ako v roku 2016, pán Pellegrini. Nič. Vec, na ktorú teraz doplácate, je výsledkom vašej vyše desaťročnej politiky, strany SMER a všetkých, ktorých strana SMER mocensky, finančne a vplyvom vydierala a zneužívala pre svoje ciele posledných desať rokov. Vytvorili ste na Slovensku jednu samostatnú vrstvu, vrstvu nedotknuteľných. A na to, aby ste dokázali zabezpečiť jej nedotknuteľnosť a beztrestnosť, ste nahlodali samotnú podstatu našej spoločnosti. Na to, aby beztrestní ostali beztrestnými, ste museli mať zadné vrátka všade tam, kde sa rozhodovalo o napĺňaní spravodlivosti v tomto štáte: na polícii, na prokuratúre, na súdoch, na Najvyššom súde. na Ústavnom súde, všade.
Zrazu ste sa dostali pred situáciu, kedy umrel mladý človek. Mladý človek, ktorý konal vo verejnom záujme. Mladý človek, ktorý napĺňal jednu z podstát existencií slobodných médií. A vy ste prišli na to, že ak máte vyšetriť a potrestať tento zločin, musíte zájsť prstami tam, kde vám to samým nebude príjemné, do miest, kde sú nedotknuteľní, kde sedia na kúpených a nakúpených informáciách z finančnej správy, zo Slovenskej informačnej služby, od policajtov, od paralelných štruktúr vyživovaných bývalými eštebákmi. A viete, že papiere a fotky, na ktorých sedia, môžu byť pre vás v budúcnosti problém. Môžu byť pre nás v budúcnosti problém. Ja neviem, čo všetko na koho majú, čo vytvorili. A vy sa musíte pozerať na obrázky dvoch mŕtvych ľudí a viete, že jediný spôsob, akým to prežiť, je uchlácholiť vrstvu nedotknuteľných a zachovať si svoje vlastné zadky tam, kde sedia.
V tejto situácii nepresvedčíte národ, občanov ani verejnosť celej Európy a celého sveta o tom, že novým programovým vyhlásením vlády získate novú dôveru. Programové vyhlásenie vlády, ktoré ste sem doniesli, je zdrapom papiera.
Len keby som sa venoval mojej obľúbenej kapitole, kapitole školstva, zo 144 cieľov, ktoré v programovom vyhlásení vlády máme napísané, je splnených 14 po dvoch rokoch. A, áno, pani ministerka rozprávala včera na výbore o veľkých plánoch na plnenie toho ostatného, ale ručím za to, že viac ako polovicu z tých 144 nesplní, lebo sa to nedá. Jej rezort je rozpadnutý. Rozpadnutý pod jej vlastnými rukami. Priamo riadené organizácie ministerstva školstva sú v dezolátnom stave. Samotný rezort je v dezolátnom stave. Rezort školstva nemá stredný manažment. To znamená, aj keby zajtra vymyslel najlepšiu reformu na planéte, na základe ktorej by sme do dvoch rokoch (správne "rokov") mali postavené školy na Marse, neexistuje človek ani organizácia, ktorá by tento geniálny nápad vedela previesť do základných škôl po celom Slovensku. Kraje zlyhávajú v menovaní priorít pri politike stredných škôl, lebo stredná úroveň manažmentu vzdelávania neexistuje. Čo v tejto veci robí ministerstvo? Nič. Nič, len pláta diery, ktoré tam okrem iného narobil aj súčasný premiér Pellegrini, po ňom pán Drucker, po ňom pán Plavčan. Pozrite si... (Reakcia z pléna.) Pán Draxler, ďakujem, a potom pán Plavčan.
Skúste sa ísť pozrieť do krajiny Nič na východ Slovenska a pozrite si školy, ktoré boli častými čerpateľmi výhod zo strany ministerstva školstva, vyplývajúcich z programov naštartovaných pánom Pellegrinim. Ja som sa rozprával nedávno s jedným z inšpektorov, ktorí na takejto škole boli, hovorí: Vošiel som do triedy, vpredu bola jedna interaktívna tabuľa a vzadu bola druhá. Tak som si zobral teda súpisné čísla tých tabúľ, ktoré mali používať, pozrem sa na jednu, na druhú a hovorím: "Vážení, ale veď vám nesedia čísla." A pani riaditeľka ma zavolala do skladu a tam boli takto v krabiciach ďalšie interaktívne tabule, ktoré nikdy neboli vybalené, a povedala: "Tu si porovnajte čísla. Nám to sem doviezli a buď sme to chceli zobrať, alebo nechceli, nevieme úplne čo s tým, ale tu to máme v sklade." Laptopov, laptopov po celom Slovensku na niektorých školách je toľko, že by sa nimi dali tie školy zatepliť, a pridaná hodnota nula. Nu-la. Digitálny líder lídoval takým spôsobom, že jeho kamaráti z IT biznisu, ktorí mali plné sklady už nepredateľného hardvéru, ich vidlami rozhádzali po školách po celom Slovensku. Pridaná hodnota nula.
Existujú seriózne štúdie, ktoré hovoria o tom, že keď sa neinvestuje do rekvalifikácie učiteľov, keď sa neinvestuje do toho, aby sa myslením viacej približovali tomu, čo vyžaduje dnešná doba, to znamená od tzv. knowledge based cez skill based na adaptability based vzdelávanie, to znamená od preferencie vedomostí cez preferencie schopností až k preferovaniu toho, že máme učiť hlavne prispôsobivosť. Tam nám laptopy ani interaktívne tabule nepomôžu, vážené kolegyne, vážení kolegovia.
20 príkladov cieľov z tých 130, ktoré neboli zatiaľ splnené, ministerstvo školstva nepredložilo nový zákon ďalšieho vzdelávania, nebol spustený systém uznávania kvalifikácií, nemá systém sledovania zručností pre 21. storočie a následné lepšie zacielenie vzdelávania, nepredložilo nový zákon o podpore práce s mládežou, neboli prijaté opatrenia na zlepšenie kvality uchádzačov a absolventov pedagogických fakúlt, nevypracovalo indikátory kvality, nerozšírilo objektívne kritériá hodnotenia žiakov a neprinieslo model autoevalvácie škôl, neboli prijaté opatrenia na posilnenie manažmentu škôl a ich odborného administratívneho zázemia, nedošlo k optimalizácii siete škôl, neboli rozšírené možnosti vstupu zamestnávateľov do vzdelávania učiteľov odborných predmetov, nebol zavedený spravodlivý a motivačný systém podpory slovenského športu. Aj keď pani ministerka hovorí, že novela zákona o športe je na spadnutie, ale doteraz ju tu nemáme. Nedošlo k potrebnému zvýšeniu výdavkov na výskum a vývoj, čo, predpokladám, má byť výsledkom zmeny tých výziev, o ktorých ste hovorili včera, pani ministerka, ale je to úloha, ktorá nebola dodnes splnená. Nebol vykonaný audit systému RIS3 medzinárodne uznávanými inštitúciami, nebola vytvorená komplexná celoštátna stratégia v oblasti výskumu i vývoja a inovácií, neboli prijaté opatrenia na zvýšenie otvorenosti vysokoškolského systému odborníkom a odborníčkam z praxe a zahraničia, neboli prijaté opatrenia na odstránenie bariér pre spoločné a zahraničné študijné programy. Naďalej chýba podpora pre zvyšovanie obojsmernej mobility študentov a pracovníkov vysokých škôl medzi Slovenskom a zahraničím, nedošlo k výrazne lepšiemu ohodnoteniu vysokoškolských učiteľov, nedošlo k úprave akreditácie na základe implementácie európskych štandardov, nedošlo k reforme Akreditačnej komisie aj k splneniu štandardov potrebných pre jej vstupu do Európskej asociácie pre zabezpečenie kvality vo vysokom školstve. Ministerstvo dodnes nepredložilo zákon o pedagogických zamestnancoch, aj keď viem, že včera tuším jeho nová pracovná verzia išla Komore učiteľov, takže aspoň sa na tom pracuje. Každopádne sú to veci, len týchto 20 zo 130, kde je obrovské manko. A je mnoho ďalších, ktoré neboli spomenuté v programovom vyhlásení vlády a stále potrebujú riešiť.
Na základe toho, čo som povedal na začiatku, nemám dôveru v túto vládu. Myslím si, že jej prvoradou úlohou bude prežiť, nie urobiť čokoľvek pre štát a jeho občanov. Som presvedčený o tom, že nie kvôli politickej stabilite musí ostať vládnuť táto zostava. Ona ostáva len kvôli tomu, že mnohí z nich vedia, že to je ich posledná jazda. To nie je niečo, na základe čoho by mala vláda stáť, to je niečo, na základe čoho by vláda mala padnúť. Preto nemám jediný dôvod podporiť toto programové vyhlásenie.
Ďakujem veľmi pekne. (Potlesk.)

Pán poslanec Poliačik, ja nemám nikdy problém povedať nahlas to, čo si myslím, a v tomto prípade vás musím pochváliť, pretože akákoľvek objektívna, zodpovedná kritika tejto vlády, novej, tzv. novej vlády, je určite namieste.
Chcem vás ale poopraviť v jednej veci, s ktorou ste hneď začali. Mne to jednoducho nedá. Viete, väčšina Slovenska vníma problémy s drogami ako tzv. protidrogovú politiku, vy to vnímate ako drogovú politiku. Tam je možno ten rozdiel, že zatiaľ čo vy sa snažíte tie drogy občanom posúvať, tak ostatní sa snažia tie drogy zo spoločnosti vytláčať a dostať ich úplne mimo toho bežného života ľudí a kriminalizovať ich čo najviac tak, aby sme ochránili našu mládež pred zhubným vplyvom týchto návykových látok. Takže asi toľko z mojej strany. Opakujem, protidrogová, nie drogová politika.

Ďakujem. Pán Poliačik, kritizoval ste vládu, jej prešľapy, len ste zabudol na jeden tiež dôležitý prešľap a veľmi dôležitý prešľap. To je, že z rôznych úrovní dotovala mimovládky, a isto aj bude dotovať, ktorým ste vy veľmi naklonený a ony sú naklonené vám. V jednej ste bol dokonca aj prezident. Vami kritizovaná vláda a vy ste len dve strany jednej a tej istej mince. Ja osobne som to interpeloval, aj Kaliňáka, aj Fica, ohľadom dotácií mimovládok a tretieho sektora. Ďakujem.