31. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, vážená pani ministerka, ďakujem za to obsadenie. To sa už veľmi dlho nestalo, aby ministerka takto neskoro večer prišla, čo veľmi, veľmi teda oceňujem, lebo ja som ten príhovor chcel, alebo ten príspevok chcel začať tým, že stále nevieme, ako ministerstvo v podstate chce riešiť osemročné gymnáziá, a teda vašou účasťou ako keby ste nejako potvrdzovali, že toto je aj návrh, s ktorým vy súhlasíte, ktorý tu je, aspoň tak to budem teda vnímať.
Na druhej strane ale musím povedať, že tá diskusia o osemročných gymnázií, ktorá, ktorá tu bola pred niekoľkými mesiacmi, bola veľmi taká zvláštna, lebo sme stále nepochopili zo strany SNS, že čo vlastne, zo strany ministerstva, že čo vlastne chcú robiť s osemročnými gymnáziami, že aká je tá vízia, lebo určitým spôsobom sa iba držia zákona alebo tej litery zákona, ktorá bola pred niekoľkými rokmi, ktorá sa stále posúvala, kde je stanovených tých 5 %, ktoré vyšli z nejakých prieskumov a ostatných vecí. Tým nechcem teraz zaťažovať, ale že či toto má byť vlastne budúcnosť? Lebo pre nás tá budúcnosť osemročných gymnázií musí byť spojená aj s kvalitou vzdelávania základných škôl. Nemôžu byť tieto veci v podstate oddelené, pretože jedno s druhým súvisí.
Takže tá otázka možno na začiatok aj znie, že či naozaj do budúcna, či už vedenie ministerstva, alebo vy, pani navrhovateľka, si myslíte, že tie gymnáziá by mali byť riešené týmto spôsobom a mali by to byť iba nejaké percentá, nie iba, ale mali by to byť percentá, ktorými určíte, že koľko detí pôjde na osemročné gymnáziá. Neviem, čo by sa stalo, keby to nebolo 5 %, ale bolo by to 7 %, alebo bolo by to 10 %, že či tými percentami určitým spôsobom odstránime záujem rodičov o to, že pôjdu do gymnázia. Keď sa nedostanete do 5 %, tak ste v podstate skončili a nemáte možnosť, keď to posunieme na 7 %, tak tam bude viacej žiakov, tak možno uspokojíme viacej rodičov, ale nevyriešime celý problém základného školstva.
Tým, že budeme určovať nejaké percentá, tak tým neberieme záujem rodičov o to, aby svoje deti dávali na osemročné gymnáziá. Tým iba limitujeme a rozhodujeme v podstate za nich, pri nejakom inom nastavení v podstate rodič by rozhodol o tom, či jeho dieťa pôjde na osemročné gymnázium, alebo zostane na základnej škole. My nemôžme rozhodovať za niekoho, my musíme poskytovať iba informácie a na základe tých informácií by sa rodič sám mohol rozhodnúť, lebo on je ten zákonný zástupca a on nesie zodpovednosť za svoje dieťa.
A ja som aj očakával, že ešte predtým, než predložíte tento návrh zákona, že zažijeme, neviem, ako to mám pomenovať, že či reformu školstva, alebo rozvoj, národný program rozvoja školstva, tak sa to volá, kde bude vlastne pomenované, že čo sa bude diať s tým regionálnym školstvom, a tam aj uvidíme, že čo sa bude diať s osemročnými gymnáziami, lebo my to stále nevieme. Preto ja vyčítam, či už vám, vašej strane alebo celkovo ministerstvu, že nám vlastne nepovie, ako to školstvo chce vidieť a že čo do budúcna chce robiť aspoň v tom najbližšom období, a všetky tie návrhy zákona, či už o odbornom vzdelávaní, o ktorom sme diskutovali, alebo teraz o vysokých školách, alebo teraz aj osemročné gymnáziá. My nevieme, že či sa to objaví v tej vízii alebo sa to, alebo teda v tom národnom programe rozvoja, alebo či sa to tam neobjaví. To sú také zlomkové veci, ktorými sa tu zabávame po dva a pol roku a dva a pol roka naťahujeme celú verejnosť, že v školstve sa niečo bude diať. To bolo tak na úvod.
Ja neviem, že či mám aj rozprávať o tom, že ako by sme chceli to školstvo, základné školstvo zlepšiť, pretože v prvom rade by sme mali základné školy podporiť, aby sme odbúrali ten záujem žiakov. A my sme aj spracovali kompletne celý materiál s pánom Pupalom, že ako by sa mal zmeniť obsah vzdelávania základných škôl, ktorý by v podstate spôsobil to, že nebudeme vytrhávať deti, alebo rodičia nebudú vytrhávať svoje deti zo základných škôl, aby sme to prispôsobili, a nechajú ich tam, kde sme rozdelili základné školy do troch cyklov.
Ten prvý cyklus, ten prvý cyklus bol jedna až štyri ročníky, ktorý sa realizuje a je nejakým priamym nadviazaním či pokračovaním povinnej školskej, povinného predškolského vzdelávania. V tom štátnom kurikule by potom to základné vzdelanie a tento cyklus bol organizovaný výlučne v nejakých vzdelávacích oblastiach a neuplatňovali by sa v ňom v podstate predmety. Tá časová lokácia jednotlivých predmetov by bola za celé to obdobie, ale nebolo by to rozkúskované na jednotlivé predmety a v podstate tá základná vyučovacia jednotka by bol celý deň. Neboli by to nejaké hodiny, ktoré by boli určené, a toto by si v podstate nejakým spôsobom určovala vyslovene že škola. Do toho by nezasahoval a my by sme mali teda výstupy po troch rokoch, že čo chceme.
A to je to správne, kde by štát v podstate mal kontrolovať výsledky, ale nie ten spôsob a zasahovať do toho mikro niečoho a školám vyslovene dirigoval. Mne to potom tak príde, že ministerstvo vlastne diktuje všetkým školám na celom Slovensku, že čo majú učiť, ako majú učiť, koľko majú učiť a nestará sa o ten výsledok. Ono by sa to malo v podstate otočiť, a to navrhujeme aj my, že by sme sa mali v prvom rade starať o ten výsledok, ktorý by mal byť pre nás ten hodnotný, ale nie ten postup, ako sa k nemu dostaneme, lebo aj keď Slovensko je veľmi malé, tak je veľmi rôznorodé a naozaj nie všetky tie spôsoby vzdelávania fungujú tak, ako by mali, všade na celom Slovensku.
Ten druhý cyklus, ktorý by mal byť, mal by byť menej integrovaný ako v tom prvom cykle, ale stále to sú iba vzdelávacie oblasti a nie sú to žiadne predmety, ako aj sumár týždenných hodín a vzdelávacie oblasti je pre celý cyklus, ale nie pre tie ročníky a je to presne to isté. A práveže v tomto druhom cykle my navrhujeme dva kurzy, ktoré by mali byť, a to je ten basic kurz, a to je základný kurz, kde by sa deti, tie, ktoré sú možno vzdelanejšie, sa vedeli rýchlejšie posunúť cez tie dva roky v rámci toho kurzu, a tie, ktoré nedosahujú tie výsledky, ktoré by sme chceli, by sme im tým basic kurzom pomohli. Niečo podobné existuje, ja viem, že možno sa zhrozíte, že v Singapure, ale naozaj je to model na dva roky, ktorý oni využívajú, viete, nieže deti triedia, ale kde ich posúvajú ďalej a dostávajú ich ako keby na jednu úroveň, respektívne ich ťahajú ešte stále ďalej. A toto by bol taký ten spôsob zmeny a nie určovania nejakých percent, ktoré aj vy navrhujete.
V tom, v tej správe, ktorú ste, v dôvodovej správe je, že cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov riešenie určovanie počtu žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívnych merateľných kritérií, kde chcete nejakým neodôvodneným rozdielom zabezpečiť počtu žiakov v rámci regiónu na jednotlivé gymnáziá, ktoré majú možnosť prijať bez ohľadu na kvalitu a poskytovanie výchovy a vzdelávania. A v tej dôvodovej správe sa tiež uvádza, že je potrebné určovať uvedené počty teda jednotne na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia. Ja teda netuším, ako toto chcete realizovať, ale môžme si to kľudne teda rozobrať.
V prvom rade si povedzme, že ako fungujú tie osemročné gymnáziá. Ony fungujú, alebo ten systém zadávania osemročných gymnázií, že okresný úrad, ktorý je pod ministerstvom vnútra, zisťuje ten záujem. Na základe toho záujmu to posiela na ministerstvo školstva, ktoré v podstate určí ten záväzný počet. Z ministerstva školstva to ide naspäť na okresný úrad pod ministerstvom vnútra, ktorý potom medzi ostatných zriaďovateľov prerozdelí jednotlivé počty. Táto dvojkoľajnosť, ktorá začala v 2013. v rámci reformy ESO, je absolútne nezmyselná, pretože netuším, prečo by sme mali logicky financovať v prvom rade z ministerstva školstva a tak trochu nelogicky z ministerstva vnútra. My sme jedna krajina, ktorá; jediná krajina, ktorá má niečo podobné v takom obrovskom rozmachu, že 1,24 mld. je na ministerstve školstva a 1,1 mld. je na ministerstve vnútra. Ale to isté je aj ohľadom rozhodovania jednotlivých, jednotlivého prideľovania žiakov. Nerozumiem, prečo to je stále pod okresným úradom, lebo toto by vlastne, toto bude spôsobovať problém aj do budúcna, čo sme zažili aj pri minulom roku, keď sa určovali jednotlivý, jednotlivé počty žiakov. A ja už som sa vyslovil ikskrát aj v diskusii s pani ministerkou, že naozaj tú podporu, aby sa zjednotilo financovanie školstva a potom aj určovanie a rozhodovanie ohľadom všetkých ostatných vecí, my podporíme a kľudne do toho choďte, máte plné naše hlasy, ak to bude urobené tak, aby to prospelo v podstate žiakom a celému školstvu, tak budeme veľmi radi, pretože aj v súčasnosti tá legislatíva je pod ministerstvom školstva. Takže keď ministerstvo vnútra niečo chce robiť alebo zasahovať, tak stále to riešime pod školstvom.
V rámci; pre mňa tento návrh absolútne nerieši nejaký problém určovania žiakov v osemročných gymnáziách na základe tých zjednotených a objektívnych merateľných kritérií zohľadňujúcich výlučne kvalitu školy. Neviem, ako ju chcete zisťovať, lebo je to v podstate tak nezrozumiteľne a neobjektívne v podstate stanovené. A môžme si povedať; a diskriminuje to jednotlivé deti; a môžme prejsť k tým kritériám, ktoré tam hovoríte. Tu je uvedené, že predbežným záujmom zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka, a to som v podstate teraz aj vyslovoval, že ako sa to robí cez okresný úrad a podľa mňa by to bolo omnoho jednoduchšie, keď tie záväzné počty dáva ministerstvo školstva, aby to zisťovalo ministerstvo školstva, aby to presunulo kompletne do jeho kompetencie a nie do kompetencie okresného úradu.
Druhú vec máte udržateľnosť počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried. Ja netuším, čo je to udržateľnosť, že či okrem tých piatich percent my zažijeme ešte nejaké ďalšie percento, že vy sa teraz rozhodnete, že udržateľnosť v týchto ročníkoch na základnej škole je, ja neviem, 70 percent. Ako budete zisťovať tých 70 %, na ktorej škole to budete zisťovať? Čo je udržateľnosť? Že keď je gymnázium a základná škola na jednej ulici, tak budete zisťovať udržateľnosť tej základnej školy alebo bude to udržateľnosť mesta alebo štvrte alebo kraja alebo; čo je udržateľnosť? Ja si to neviem predstaviť, keď takéto kritérium v podstate zadávate, že či to je, naozaj nerozumiem, to by som chcel vysvetliť. A hlavne osemročné gymnáziá nemôžu sa zodpovedať za záujem rodičov o základnú školu, do ktorej v podstate chodia. Tá zodpovednosť v prvom rade je naozaj na rodičoch a tam by ste ju mali nechať, že rodič sa rozhodne a nie zadávať nejaké ďalšie obmedzenia, ktoré sú.
Ďalšia vec je výsledkom monitorovania hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonanej Štátnou školskou inšpekciou. Pani ministerka tu nebola ešte vtedy, bol tu pán exminister Plavčan, ale, pani podpredsedníčka, vy ste zažili to vystúpenie, keď bola správa z roku ´16 /´17 pani hlavnej školskej inšpektorky, ktorá aj povedala, že nemajú dostatočné množstvo peňazí, aby robili všetky veci a všetky inšpekcie tak, ako by chceli robiť. Potom si myslím, že sa to riešilo cez pani ministerku Lubyovú, ktorá aj vyčlenila nejaké financie alebo neviem akým spôsobom. Tak si neviem predstaviť, ako toto kritérium má byť objektívne, že budete chcieť od inšpekcie, aby monitorovalo hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Teraz na všetkých tých gymnáziách alebo iba na nejakých vybratých?
Lebo keď som si zobral zo Štátnej školskej inšpekcie plán inšpekčnej činnosti za tento rok, tak oni v podstate na gymnázií urobili 59 kontrol, z toho 20 bolo bilingválnych, bolo 31 štátnych, 18 cirkevných a 10 súkromných. A neurobili viacej, ale osemročných gymnázií v spojitosti máme omnoho viacej. Takže vy im chcete dať viac práce alebo viacej peňazí, lebo to som sa neprečí; to som si neprečítal v dôvodovej správe, lebo v rámci Štátnej školskej inšpekcie sa hovorí, že musia zohľadňovať pri inšpekčnom výkone aj personálne podmienky, miestne a regionálne a v prvom rade finančné podmienky. Alebo to myslíte, že budeme mať nejaké obdobie, ktoré určíte, ja neviem, percentuálne alebo nejakým ďalším číslom, že budete dávať dokopy nie tohoročné výsledky tej inšpekcie, alebo to budú inšpekcie za dva roky, alebo inšpekcie za tri roky, a na základe toho sa bude rozhodovať? Čo mi príde absolútne neuveriteľné a nedomyslené, keď to má byť tretie, čo by malo byť teda tretie najdôležitejšie kritérium na to, na základe čoho budete rozdeľovať, že koľko bude ten záujem a aký bude ten záujem.
Ďalšie body sú, že výsledky celoslovenských kôl súťaží a predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží, s dôrazom na nadpriemerné výsledky. Alebo potom je tu účasť žiakov z osemročných gymnázií, účasť žiakov príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch. Opätovne budete porovnávať dve veci, ktoré sa nedajú porovnávať, lebo budete porovnávať, ja neviem, matematickú olympiádu s nejakým tancovaním alebo s niečím? Neviem, na základe čoho to chcete vyhodnotiť, lebo to sú tak softové a špecifické veci, že vy nebudete vedieť určovať, že akým spôsobom toto kritérium má byť. To jediné kritérium je naozaj v prvom rade záujem tých rodičov, to je to prvé, a druhé je skvalitnenie základného školstva ako takého, aby nevznikalo niečo podobné. Tam ten; a toto všetko, keď ešte zhrniem, aby som sa dostal aj k tomu experimentálnemu, chcete určitým spôsobom, nie určitým spôsobom, ale chcete odstrániť ešte aj správne konanie. Čo pre mňa toto odstraňovanie správneho konania je úplne neprípustné.
Netuším, doteraz mi to nikto nevysvetlil, hoci sme mali debatu aj s pánom generálnym, že prečo by sa to malo robiť, že akým spôsobom v podstate chcete to ďalej riadiť, že či to chcete centralizovať a mať tú moc zasahovať do tých jednotlivých rozhodnutí a že to by malo byť cieľom odstraňovania všetkého správneho konania, alebo; to si prídem, to mi príde, že sme zažívali možno niekedy pred iks rokmi, ale nie teraz.
To riešenie, ktoré ste aj navrhli v rámci tohto roku, kde bolo vlastne určené nadanie, kde to nadanie sa overovalo v rámci matematiky, v rámci intelektu, v rámci športu, a kľudne do toho doplňte ešte jazykové, lebo to by tam bolo potrebné a môžeme to teda experimentálne overiť, ale nie tým spôsobom, ako experimentálne chcete overovať vy tým návrhom zákona, lebo opäť hovoríte, a to prejdem teda k tomu druhému návrhu, ktorého je súčasťou, lebo boli tu rôzne šumy, že sa s tým neviem, čo udeje, tak ja som zvedavý, že čo zažijeme aj v druhom čítaní, alebo poprípade, ak nám vy viete povedať, že zmeníte túto súčasnú úpravu a zmeníte ho na odbornú úlohu, ktorú ministerstvo školstva rieši s príslušnými priamo riadenými organizáciami, už to, keď som čítal, že priamo riadenými organizáciami, ktoré absolútne nefungujú. Máme ich 17, odčerpávajú relatívne veľký balík financií a neprinášajú nič slovenskému školstvu za niekoľko rokov. Ak sa spýtate každého jedného učiteľa alebo riaditeľa, že čo sú priamo riadené organizácie, tak vám to povedia, ja vám to nebudem replikovať, lebo sú to relatívne aj neslušné slová. A obzvlášť teda podľa posledného vyjadrenia, ktoré som zachytili v médiách, dúfam, že sú správne, že vraj aj kredity teraz naďalej budú zostávať a budú ich robiť tieto organizácie a starať sa, ale už odteraz zmysluplne, hej, pre mňa, tak neviem, čo sa udeje v budúcom roku, že do decembra tohto roku to robili nie, nie zmysluplne, ale od januára budúceho roku tie organizácie budú naozaj fungovať tak, ako by mali fungovať.
Pre mňa to je opäť taká centralizácia moci, že odstraňujete všetkých tých garantov, ako ministerstvo ako také chce rozhodovať o tom, že čo je experiment, čo je experimentálne overovanie. A ak sme debatovali o odborných školách, tak práve experimentálne overovanie by malo byť v prvom rade brané v súvislosti s odbornými školami, kde ten vývoj ide naozaj veľmi rýchlo dopredu, a tak ako sme zažili zamestnávateľov, ktorí odhadli tých 12-tisíc žiakov a v konečnom dôsledku ich odhadli naozaj zle, tak vidíme, že tá doba ide veľmi rýchlo, a to experimentálne overovanie by malo byť určené na, pre stredné odborné školy.
Ale ja som si spísal aj zopár otázok, už ich nestihnem všetky, všetky prečítať, lebo v dôvodovej správe sa hovorí v tej litere zákona, že by tam mal byť vysvetlený aj nejaký súčasný stav a v porovnaní s tým navrhovaným stavom, tak ja som očakával, že tam budú, bude nejaká analýza návrhov novely tých uskutočnených experimentálnych overovaní, ich predmetu, ich iniciátorov, priebehov, výsledkov, rozhodnutí, uplatnení, tých naplnení cieľov alebo experimentálneho overovania, možno aj vynaloženie finančných prostriedkov zo štátnych, štátneho rozpočtu, z fondov Európskej únie, zo súkromných fondov, ale niečo také sme v podstate nezažili. Koľko experimentálnych overovaní bolo doposiaľ uskutočnených aj z podnetu ministerstva školstva v porovnaní s počtom experimentálnych overovaní iniciovaných zriaďovateľmi škôl a ich gestormi? Hej, lebo toto navrhovala alebo toto bolo aj v novele alebo v dôvodovej správe, ktorá bola písaná, a ja som to tam nenašiel, tie čísla a to jednotlivé porovnanie.
Podľa mňa ministerstvo má tak bohatý archív experimentálneho overovania, čo sú nové spôsoby overovania, nové spôsoby vzdelávania, že keby urobilo iba nejaký, nechcem povedať, že prieskum, ale sumár jednotlivých vecí a vyhádzali to, čo je staré, a to, čo je nové, tak reálne pustili, ale nie ako školské vzdelávacie, ale uvoľnili celý ten systém ako štátny vzdelávací, tak by to bolo naozaj veľmi prospešné, pretože tých, toho množstva nových spôsobov vzdelávania podľa mňa v rámci toho archívu alebo tých databáz je toľko, že asi by sme ani netušili.
Dve veci, ktoré sú ešte posledné, že pre mňa je, ako chce ministerstvo školstva docieliť, aby to experimentálne overovanie, ktoré bude v podstate direktívne nanútené zo strany ministerstva školstva, ako ho chce, aby fungovalo v rámci zriaďovateľov alebo v rámci tých gestorov a aby bolo ešte aj veľmi kvalitne vykonané. Toto si neviem úplne predstaviť. Ja nakoniec iba poviem, že ak prejde tento návrh v rámci experimentálneho, tak naozaj vaša strana sa stane takou tou pomyselnou brzdou vzdelávania všetkých nových metód, ktoré na Slovensku by mohli začať v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne.

Dve faktické poznámky na vaše vystúpenie, pán poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Pani poslankyňa Zimenová.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán poslanec, že si vystúpil k tomuto návrhu zákona. Ja mám tiež veľa výhrad a chcem reagovať na to, čo si povedal, že by nám malo ísť najmä o kvalitu základných škôl. A ak by sa táto zdvihla, som presvedčená, že by aj záujem rodičov o osemročné gymnáziá úplne spontánne klesol a nemuseli by sme sa takto doťahovať už v podstate celý rok o nejakých kvótach.
Čo chcem ale skôr povedať a zdôrazniť, je, že v tomto návrhu absolútne nesúhlasím s tým, ako je riešené experimentálne overovanie. Ja už som vystúpila v tomto parlamente viackrát k téme experimentálneho overovania. Myslím si, že by malo byť dokonca zrušené a nie, aby malo byť ešte viac centralizované alebo posilňovaná nejaká regulácia tohto experimentálneho overovania.
A som prekvapená, že s takýmto zásadným systémovým návrhom prichádzate vy, pani poslankyňa, ako v poslaneckom návrhu a neprichádza s ním ministerstvo tak riadne, aby to mohlo byť v MPK aj komentované, pripomienkované, pretože toto je systémový návrh, ktorý by mal byť súčasťou veľkej reformy. Samozrejme, viem, že táto veľká reforma mešká, tak ako, pani ministerka, vy ste sa dnes vyjadrili pre médiá, že je v podstate v nedohľadne to jej predstavenie. Tak len chcem upozorniť na to, že takéto návrhy, systémové návrhy naozaj majú prichádzať v čase otvorenia zákona, o čom ma informovali na ministerstve školstva, že tento čas nastane až v jeseni. Pán generálny riaditeľ regionálneho školstva sedí teraz tu na galérii, tak môže potvrdiť, že ma na to upozornil. A je pre mňa záhadou, prečo teda poslankyňa za SNS prichádza so systémovým návrhom ako s poslaneckým návrhom a pre ňu teda takéto, takáto výzva nemusí platiť. Ja si nemyslím, že toto je správny postup rezortu školstva.
Ďakujem.

Pán poslanec Petrák.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy ste na začiatku svojho vystúpenia hovorili o tom, že naším hlavným cieľom by mala byť kvalita vzdelávania na základných školách, ako jednu tézu. A druhú tézu ste hovorili, že rodičia detí by sa mali mať právo rozhodnúť, v akom počte a v ktorých miestach chcú ísť na osemročné gymnáziá.
Celá debata, ktorá sa niesla ohľadne Učiaceho sa Slovenska, sa niesla v rovine potreby inkluzívneho vzdelávania a predovšetkým zo strany opozície, to znamená aj vás, aj kolegyne Zimenovej, bolo argumentované, že je potrebné, aby aj nadané a talentované deti vrátane tých, ktoré sú slabšie, prípadne s nejakým zdravotným hendikepom, sa vzdelávali v jednom priestore, v jednej triede a práve tie lepšie deti ťahali tých slabších kamarátov a zabezpečovali im aj týmto spôsobom lepšie vzdelanie.
Z tohto, čo ste vy povedali, som v zásade nepochopil, či trváte na svojich tézach, ktoré ste viackrát zdôrazňovali, že je potreba väčšej inklúzie, to znamená nižšieho počtu žiakov na osemročných gymnáziách, alebo máte názor, že je potrebné otvoriť úplne trh s osemročnými gymnáziami, všetkým v rozsahu, aký si kto uzná za vhodný, na báze liberalizmu, ktorý je charakteristický pre vašu stranu. Keby ste bol taký dobrý, skúste mi to nejak vysvetliť.
Ďakujem pekne.

S reakciou na faktické poznámky pán poslanec Gröhling.

Pán predseda, ja vám to veľmi rád vysvetlím, ale my sme tu z opozície asi jediní, ktorí odpovedajú na vaše otázky, lebo my keď kladieme otázky, tak vy neodpovedáte a iba zavádzate, tak ako aj navrhovateľka. Niečo podobné zažívame neustále zo strany ministerstva, že keď sa pýtame, že kedy už bude konečne nejaká reforma alebo teda národný program rozvoja, tak budeme iba mesiace počúvať nejaké ďalšie a ďalšie termíny. Takže ja vám veľmi rád teraz odpoviem, ale budem potom nasledovne žiadať na všetkých výboroch a ostatných veciach, aby ste aj vy mi jasne odpovedali na moje otázky.
Takže v rámci osemročných gymnázií, ja to teraz tu aj hľadám, ale neviem to v rýchlosti nájsť, v rámci toho textu je jasne napísané, ktorý sme zverejnili niekoľkokrát, je jasne napísané, že po skvalitnení základného školstva nevidíme zmysel osemročných gymnázií. To neznamená, že ten zmysel nevidíme budúci rok, pretože si uvedomujeme, akým spôsobom fungujú základné školy a že treba vyriešiť množstvo ich problémov, ktoré ony majú, aby skvalitnili to vzdelávanie, aby sme rodičom vydokladovali, že základné školy sú naozaj kvalitné, a tie elitné, ktoré budú, budú na základe tých kritérií, ktoré som vám spomínal, a to je to nadanie cez matematiku, intelekt, šport a jazyk.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, teraz otváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Je nejaký problém, pani poslankyňa Zimenová? Chcete sa prihlásiť? Tak počkám. Skúste vytiahnuť kartu. Poprípade poprosím, už je prihlásená, dobre. Takže končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy.
Pán poslanec Sopko, nech sa páči.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia hore, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože osobne musím uvítať to, že máme znova otvorený školský zákon. Beriem to ako určitú príležitosť vždy, keď otvoríme nejaký zákon, aby sme určité veci mohli riešiť. A tiež z tohto miesta musím aj vyhlásiť, že je dobré, že sa rieši tento problém už teraz, pretože bolo by veľmi zlé, ak by sme opäť budúci školský rok postavili rodičov aj žiakov pred to, čo prežili vlastne počas tohto školského roka, a bez ohľadu na to, za akú politickú stranu či hnutie sme, prvoradý by pre nás mal byť povedzme ten komfort v tom, že naozaj sa môžu rozhodnúť, či si vyberú taký alebo onaký typ školy, či ostanú na základnej škole, alebo sa rozhodnú ísť na iný typ školy.
Apropo, osemročné gymnáziá. Myslím si, že základnou otázkou, ktorú by sme si tu dneska mali nastoliť, a už som sa o tom zmienil aj v prípade, keď sa prijímal spomínaný pozmeňujúci návrh, či naozaj chceme mať osemročné gymnáziá, alebo ich nechceme. Ak si položíme túto základnú otázku, vieme si sadnúť spoločne bez ohľadu na to, za akú politickú stranu a hnutie tu sme, dať na stôl argumenty a prediskutovať to, tak bude sa, bude situácia jasná a obloha sa vyčistí, aby sme mohli sa posunúť ďalej pri riešení iných, podstatnejších problémov, ktoré v školstve máme. Ak ich teda nechceme, začnime robiť všetko pre to, aby sme postupnými krokmi dospeli k stavu, že sa skvalitní výučba na základných školách, aby naozaj rodičia so žiakmi necítili potrebu, že chcú poskytovať tento typ vzdelávania, resp. chcú mať takýto typ vzdelávania. Ale ak nie, ak sa chceme zamýšľať nad tým, či si deti s nadaním, najmä matematickým alebo jazykovým, ak sa teda vrátime úplne na začiatok, k čomu vlastne pôvodne osemročné gymnáziá tu vznikali, najprv v menších, potom už väčších počtoch, ak ich naozaj chceme mať, tak možno by sme si mali položiť viacero ďalších dôležitejších otázok, ako meniť celkovo program, podľa ktorého sa na takomto type školy postupuje.
Už som to tu spomínal, tak to zopakujem, podľa môjho názoru je v prvom rade dôležité dať úlohu tým školám, ktoré by chceli pracovať s takýmito deťmi s týmto druhom nadaní, aby mali vypracovaný program, ktorý bude toto ich nadanie rozvíjať. To znamená, nejde tu len o to, aby sa deti presunuli z jedného typu školy do iného typu školy. Ide o to, aby tento program v dostatočnom časovom období, aby školy mali priestor na to, aby takýto program pre tento druh nadania mohli pre tieto deti vytvoriť na základe svojich kritérií, na základe svojich kritérií, ktoré naozaj v určitom časovom období vypracujú, a vymyslíme spôsob, akým; alebo akým sa tento program by napĺňal, a podľa týchto svojich kritérií, ktoré by si tieto školy stanovili, by sa postupovalo, by im to bolo umožnené. Samozrejme, za predpokladu, že by sme mohli hovoriť aj o určitom druhu regulácie, napríklad aj týchto 5 %, aj keď už tu padli aj dnes iné čísla.
Ale podstatnejšia je iná otázka. Podstatnejšia otázka z tohto miesta, ktorú chcem povedať nahlas, je, prestať sa sústreďovať stále na riešenia len určitého typu školy a celú tú diskusiu preorientovať naozaj na druh programu, ktorým daná škola realizuje potreby svojich žiakov. Nebáť sa z tohto pohľadu stanoviť kritériá, ale tie kritériá by nemali byť nejak centrálne dané, ale mali by si ich tie školy vytvárať samé. Pokiaľ ich nebudú dodržiavať, jednoducho tento typ vzdelávania nebudú poskytovať.
Osobne, aj keď sme v prvom čítaní a mali by sme skôr hovoriť o filozofii samotného návrhu zákona a nie k jednotlivým paragrafovým zneniam, ktoré verím, že bude v rámci diskusie aj v rámci výboru, prebrať z tohto pohľadu, ako jednotlivé ustanovenia vylepšiť, respektíve čo pridať alebo čo odobrať. A tú, možnože potom budem na seba nahnevaný, že čo teraz poviem, možno z toho skeptika sa stanem miernym optimistom, že budeme sa navzájom aj počúvať. Z tohto pohľadu oceňujem, že konečne ideme dať aspoň nejaké kritériá pri tom rozhodovaní, aby nenastal nám znova čas, že sa tu rozhodne, ako sa rozhodne, a potom sa v médiách dozvedáme, že buď sa rozhodovalo podľa takého dôvodu, alebo onakého dôvodu. To sme tu predsa všetci zažili.
Obzvlášť je mi blízky v tom navrhovanom § 64 bod h). To už je určitý náznak toho, o čom hovorím, zameranie školského vzdelávacieho programu gymnázií alebo tried na rozvoj nadania žiakov špecifických zručností alebo schopností žiakov. Ale toto musíme presnejšie precizovať, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, pretože bez kritérií celý proces rozhodovania sa môže potom zvrhnúť a tu vidím určité nebezpečenstvo. A v ďalšom bode, ktorý hneď za ním nasleduje, a to je ďalšie; ďalších kritérií určených okresným úradom v sídle kraja, ako odôvodňuje zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Aby zase na základe dojmov a nie objektívnych skutočností nikto nerozhodol a nezvýhodnil určitú školu oproti tej druhej. Čiže ide mi o elementárnu spravodlivosť.
Tí ľudia si zaslúžia na tých školách, aby vedeli, čo ich čaká, preto túto otázku si musíme zodpovedať už teraz: Chceme mať osemročné gymnáziá alebo ich nechceme? Ak ich chceme, aby ostali v systéme, poďme sa baviť o tom, ako nastaviť program pre deti s nadaním bez ohľadu, ako sa tá len škola bude volať. Často doslova ľpíme na určitej značke. Áno, mnohí rodičia sa rozhodujú pre to osemročné gymnázium, pretože to pre nich predstavuje určitú značku, že je to niečo iné ako tá bežná základná škola, že sa tam poskytuje určite lepšie vzdelávanie na základe rôznych rečí, ktoré v rámci svojich komunít, v komunitách počúvajú.
Ale podstatné je naozaj to dieťa. Ten druh nadania, ten talent, ktorý v nich je, potrebujeme rozvíjať. Aj v rámci väčších škôl, spojených škôl. Už dnes existujú spojené školy, ktoré dokážu poskytovať a spájať v sebe viacero tých organizačných foriem, a preto toto je pre mňa osobne výzva a myslím, že aj pre nás všetkých, aby týmto spôsobom sa viedla ďalej diskusia. Preto dúfam, že práve to, že sme teraz a tu tento zákon otvorili, je pre nás všetkých aj záväzkom, že chceme zabrániť, aby sa opakovalo to, čo sa dialo, a chceme urobiť všetko pre to, aby nadané deti mali vytvorené čo najlepšie predpoklady pre rozvoj svojho talentu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán poslanec.
Zostávajú nám dvaja poslanci, pán poslanec Galek a pani poslankyňa Zimenová do rozpravy, ale o pár sekúnd je 19. hodín, ak dovolíte, ja to v tomto momente preruším.
Len vás chcem všetkých upozorniť, že zajtra budeme pokračovať bodmi 32 a 33, pretože ich máme ako termínované body, ráno o 9. hodine a je to vládny návrh... (Reakcia z pléna.) Ja som žiadne faktické nevidela, pán exminister. Pokračujeme vládnym návrhom zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon, pod tlačou 905. A áno, máte pravdu, teraz som si uvedomila, že tá tridsaťtrojka je presunutá na koniec schôdze. Dobre.
Všetkým vám želám pekný večer, vidíme sa zajtra.