31. schôdza

Ďakujem svojim kolegom za faktické poznámky, za doplnenie. Tak ja som bolo v tej naivnej predstave, že pán Kiska odmieta právoplatnému vlastníkovi vrátiť pozemok v hodnote desiatok tisíc eur, čo som ho označoval za chamtivca. Ale on ten pozemok kúpil za menej než 2 000 eur?! To znamená, on nie je chamtivec, on je nepredstaviteľný chamtivec. To, to proste ani nemá, ja si to neviem vysvetliť, lebo človek, ktorý má majetok v hodnote miliónov, čelí mediálnej kauze, z ktorej sa môže úplne jednoducho vyvliecť, vrátim pozemok, prepáčte, nevedel som, nebolo to takto, pozrite, zachovám si svoju tvár. On sa toho nevzdá, ako malé dieťa na pieskovisku, ktorému chce niekto zobrať nejakú hračku. Proste, čo je toto za človeka?! Dvetisíc eur, ani toľko nestál pozemok, ktorého sa človek s majetkom v hodnote miliónov odmieta jednoducho vzdať.
A súhlasím s tým, áno, že pán Kiska je neoliberálny, neomarxistický fanatik, protislovenská Sorosova bábka, ktorému radí priamo človek napojený na Sorosa, Martin Bútora, o ktorom vieme, že mu píše všetky prejavy, lebo pán Kiska bez papierika nedá zo seba pomaly ani dve vety. Veď aj v tej volebnej kampani v televíznych debatách hovoril štyri-, päťkrát to isté a proste tam jednoducho mal naučené tie vetičky a nevedel nič viac zo seba vydať.
Ale to je práve ten paradox, že za čias socializmu, keď už všetci vedeli, že tá komunistická strana ide dole vodou, tak on sa tam hrdo pridával, išiel brániť Varšavskú zmluvu, išiel brániť ten východný blok, išiel sa postaviť za železnú oponu. Keď ten socializmus padol, tak tu hovorí o amerických vrtuľníkoch, NATO, Severoatlantická aliancia. To je proste človek, ktorý, nech je režim akýkoľvek, tak proste bude zastávať čokoľvek. On v tridsiatych rokoch by prvý vytasil hákový kríž a pochodoval proste so vztýčenou pravicovou, lebo ten človek nemá problém absolútne s ničím.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, budem teda len stručný. Keď sa, keď sa spýtate bežných ľudí, čo na politikoch im najviac prekáža, tak okrem korupcie a okrem zneužívania právomocí verejného činiteľa a okrem ďalších zločinov sú to predovšetkým privilégiá, teda nadpráva. To, že majú väčšie práva, ako majú obyčajní občania.
Už teraz sme si zvykli na to, alebo mnohí ľudia si zvykli, naša strana si na to nezvykla, že sú tu isté národnostné skupiny, etnické menšiny, ktoré sú vyslovene privilegované, ktoré majú naozaj tie nadpráva, ktoré sú tzv. pozitívne diskriminované. Sú tu také etnické a náboženské skupiny, ktoré sú doslova nedotknuteľné, ktoré nemôžete kritizovať, pretože ak by ste ich kritizovali, tak prinajlepšom tuná v parlamente dostanete pokutu a prinajhoršom, ak by ste to povedali ako občan mimo tohto parlamentu, tak vás rovno zavrú do väzenia.
Ale okrem toho sú tu aj privilegovaní jednotlivci a typickým príkladom takého privilegovaného jednotlivca je aj práve osoba prezidenta Slovenskej republiky. Pretože ako už povedali moji kolegovia, tak kým pri poslancoch bola trestnoprávna imunita vyslovene obmedzená len na výroky, ktoré sú prednesené tu v parlamente, tak prezidentovi zostala imunita úplne v plnej miere. To znamená, že prezident môže kľudne kradnúť, môže vraždiť, môže znásilňovať, môže sa dopustiť akéhokoľvek trestného činu a my ho nielenže nepotrestáme, my ho nebudeme ani vyšetrovať, my ho nebudeme ani trestne stíhať. Ak je teda toto demokracia, že prezident má zákonom dovolené niečo, čo majú bežní občania zákonom zakázané, tak potom žijeme asi v nejakom úplne inom štáte, ako si mnohí ľudia myslia, ako nám predstavujú, štandardní politici, ako nám predstavujú médiá.
Preto, dámy a páni, naozaj je načase, aby sme zrušili imunitu, alebo teda obmedzili imunitu prezidenta Slovenskej republiky a aby sme mu dali také práva, aké majú bežní občania Slovenskej republiky, aby mal iba takú imunitu, ako majú aj, akú máme aj my, poslanci Národnej rady Slovenskej republiky.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, príjemné dobré ráno. Poslanci za stranu Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko Marian Kotleba, Milan Uhrík, Martin Beluský a Ján Kecskés predkladajú do Národnej rady Slovenskej republiky návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 583/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Cieľom uvedenej novely zákona je stanoviť maximálnu výšku výdavkov, ktoré môže vyšší územný celok vynaložiť na bežnú prevádzku samotného úradu, t. j. na vlastnú réžiu.
Priložený návrh novely zákona bude mať okrem priaznivého finančného dopadu na verejné financie aj pozitívny dopad na znižovanie rozdielov medzi jednotlivými vyššími územnými celkami. Viac uvediem v rozprave, do ktorej sa hlásim ako prvý.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom na predloženie tejto novely zákona a na zavedenie výdavkových stropov je fakt, že vo viacerých vyšších územných celkoch zlyhal prirodzený samoregulačný mechanizmus a zástupcovia vyšších územných celkov si schvaľujú na svoje vlastné mzdy, odmeny a osobné benefity neúmerne vysoké percento z celkového rozpočtu vyšších územných celkov.
Výdavky na celkovú prevádzku úradov vyšších územných celkov sa za posledných päť rokov významne zvýšili a trend ukazuje, že toto zvyšovanie bude pokračovať aj ďalšie roky. V našej analýze sme sa, sme porovnali podiel výdavkov na prevádzku úradov samosprávnych krajov k celkovým bežným príjmom v tom istom kalendárnom roku. To znamená, koľko percent z celkových príjmov išlo na chod úradu, čiže na mzdy, tovary, služby a ďalšie prevádzkové náklady.
Zistili sme, že nielenže sú veľké rozdiely medzi samotnými vyššími územnými celkami, ale tento trend stále narastá. Ako príklad môžme uviesť napríklad Trnavský samosprávny kraj, kde v roku 2013 tvorili výdavky na chod úradu 9,7 % z celkových príjmov, kdežto už v roku 2018 sú narozpočtované výdavky vo výške 10,77 percenta.
Podobný trend môžme zaznamenať aj v Žilinskom samosprávnom kraji, kde od roku 2013 stúpli výdavky zo 4,93 % do roku 2018 na 6,46 percenta. Prešovský samosprávny kraj v roku 2013 3,42 %, v roku 2018 už 5,72 %, Košický samosprávny kraj v roku 2013 4,16 % a v roku 2018 už 6,52.
Ekonomická situácia na Slovensku sa od poslednej krízy výrazne zlepšila, čo sa odrazilo aj na bežných príjmoch vyšších územných celkov, ktorých hlavným zdrojom príjmu je daň z príjmu fyzických osôb. Tempo rastu bežných príjmov je však pomalšie ako tempo rastu výdavkov na prevádzku úradov vyšších územných celkov. To znamená, že vedenie úradov VÚC využíva zlepšujúce sa ekonomické prostredie na míňanie peňazí tam, kde to daňoví poplatníci vidia najmenej, a teda na mzdy a prevádzku úradov.
Účelom zriadenia vyšších územných celkov však nebolo vytvorenie samotných úradov ani vytvorenie priestoru na zriadenie množstva lukratívnych pracovných pozícií, ale zavedenie a posilnenie princípu subsidiarity, t. j. riešenia problémov na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Prax však ukazuje, že viaceré vyššie územné celky svoje kompetencie využívajú len formálne a príliš veľké množstvo financií míňajú na svoju vlastnú spotrebu a réžiu. Aby sme do budúcna zamedzili vynakladaniu neprimerane vysokých prostriedkov na prevádzku úradov vyšších územných celkov, tak v predkladanej novele zákona navrhujeme stanoviť maximálnu výšku na ročné prevádzkové výdavky úradov vyšších územných celkov na 5 % z bežných príjmov samosprávneho kraja v tom istom kalendárnom roku. Toto obmedzenie sa týka bežných výdavkov na prevádzkové činnosti úradu, medzi ktoré podľa ekonomickej klasifikácie patria mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní, tovary a služby, bežné transfery a splácanie úrokov úverov.
Zavedenie päťpercentného stropu by napríklad v roku 2018 ušetrilo viac ako 27 miliónov eur iba na prevádzky úradov, čo by znamenalo vytvorenie nových zdrojov, ktoré by sa dali využiť napríklad v školstve, v sociálnych zariadeniach alebo na opravy ciest II. a III. triedy. Vďaka relatívnemu zadefinovaniu výdavkového stropu na činnosť úradov budú mať úrady vyšších územných celkov v čase ekonomického rastu priestor pre zvýšenie bežných výdavkov, ako aj na valorizáciu miezd. V prípade poklesu daňových príjmov, napríklad z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, budú musieť aj vyššie územné celky svoje výdavky na prevádzku prirodzene a racionálne optimalizovať.
V závere vás chcem požiadať o podporu a posunutie uvedeného návrhu zákona do druhého čítania pre širšiu diskusiu. Ďakujem.

Martin, možno v tvojej správe chýbala jedna vec, ktorá, ktorú bolo potrebné povedať v tejto chvíli, že po posledných voľbách do vyšších územných celkov, kde v mnohých krajoch došlo k zásadným zmenám, tak ľudia si sľubovali nejaké veľké pozitívne zmeny a mali obrovské očakávania a namiesto toho sa dočkali presne toho, čo ty hovoríš, len tá informácia tam chýbala, že nové vedenie krajov nezačalo využívať akumulované zdroje alebo možné rozpočty na realizáciu kompetencií samosprávnych krajov tak, aby sa to prejavilo do života ľudí – či už na cestách, alebo, ja neviem, v nemocniciach, školách, ale primárne do zvyšovania svojej vlastnej spotreby a do vytvárania takých rámcových nastavení vo všetkých možných oblastiach, ktoré teda ešte v konečnom dôsledku aj v ďalších rokoch prinesú, prinesú vyššiu absolútnu, ale najmä teda relatívnu spotrebu samotného aparátu samosprávnych krajov vzhľadom na ich ročný rozpočet.
Toto si myslím, že je veľmi negatívne, veľmi negatívny trend, ak tie zmeny, ktoré sa udiali alebo sa aj vždy môžu udiať po ďalších a ďalších voľbách, sa nebudú prejavovať v práci pre ľudí a v zlepšení tej situácie, ktorá mnohokrát je aj objektívne kritizovaná, ale, naopak, sa pretavia do toho, že sa bude ešte viac narábať s tými peniazmi nie v prospech ľudí, ale v prospech samotného toho molocha, v prospech tej spotreby a v prospech toho aparátu, lebo to asi nikto z tých ľudí nečakal. A ja si myslím, že tento náš návrh je maximálne aktuálny v tejto chvíli.