31. schôdza

Ďakujem pekne.
Teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre financie a rozpočet, poslancovi Štarchoňovi. Nech sa páči, pán spravodajca.

Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, v súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku som bol určený predsedom výboru za spravodajcu k uvedenému návrhu zákona. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Súčasťou predloženého návrhu je aj stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky. Zo znenia uvedeného návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada po všeobecnej rozprave uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.

Ďakujem pekne.
Otváram všeobecnú rozpravu. Konštatujem, že do rozpravy som nedostal žiadnu písomnú prihlášku, preto otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Končím možnosť sa prihlásiť. Pán poslanec Mora. Predtým ale, pán spravodajca sa hlásil ako prvý do... (reakcia z pléna), pardon, pán navrhovateľ. No, mýliť sa je ľudské.
Nech sa páči, takže, pán poslanec Beluský, máte slovo.

Ešte raz ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, hlavným dôvodom na predloženie tejto novely zákona a na zavedenie výdavkových stropov je fakt, že vo viacerých vyšších územných celkoch zlyhal prirodzený samoregulačný mechanizmus a zástupcovia vyšších územných celkov si schvaľujú na svoje vlastné mzdy, odmeny a osobné benefity neúmerne vysoké percento z celkového rozpočtu vyšších územných celkov.
Výdavky na celkovú prevádzku úradov vyšších územných celkov sa za posledných päť rokov významne zvýšili a trend ukazuje, že toto zvyšovanie bude pokračovať aj ďalšie roky. V našej analýze sme sa, sme porovnali podiel výdavkov na prevádzku úradov samosprávnych krajov k celkovým bežným príjmom v tom istom kalendárnom roku. To znamená, koľko percent z celkových príjmov išlo na chod úradu, čiže na mzdy, tovary, služby a ďalšie prevádzkové náklady.
Zistili sme, že nielenže sú veľké rozdiely medzi samotnými vyššími územnými celkami, ale tento trend stále narastá. Ako príklad môžme uviesť napríklad Trnavský samosprávny kraj, kde v roku 2013 tvorili výdavky na chod úradu 9,7 % z celkových príjmov, kdežto už v roku 2018 sú narozpočtované výdavky vo výške 10,77 percenta.
Podobný trend môžme zaznamenať aj v Žilinskom samosprávnom kraji, kde od roku 2013 stúpli výdavky zo 4,93 % do roku 2018 na 6,46 percenta. Prešovský samosprávny kraj v roku 2013 3,42 %, v roku 2018 už 5,72 %, Košický samosprávny kraj v roku 2013 4,16 % a v roku 2018 už 6,52.
Ekonomická situácia na Slovensku sa od poslednej krízy výrazne zlepšila, čo sa odrazilo aj na bežných príjmoch vyšších územných celkov, ktorých hlavným zdrojom príjmu je daň z príjmu fyzických osôb. Tempo rastu bežných príjmov je však pomalšie ako tempo rastu výdavkov na prevádzku úradov vyšších územných celkov. To znamená, že vedenie úradov VÚC využíva zlepšujúce sa ekonomické prostredie na míňanie peňazí tam, kde to daňoví poplatníci vidia najmenej, a teda na mzdy a prevádzku úradov.
Účelom zriadenia vyšších územných celkov však nebolo vytvorenie samotných úradov ani vytvorenie priestoru na zriadenie množstva lukratívnych pracovných pozícií, ale zavedenie a posilnenie princípu subsidiarity, t. j. riešenia problémov na tej úrovni, na ktorej vznikajú. Prax však ukazuje, že viaceré vyššie územné celky svoje kompetencie využívajú len formálne a príliš veľké množstvo financií míňajú na svoju vlastnú spotrebu a réžiu. Aby sme do budúcna zamedzili vynakladaniu neprimerane vysokých prostriedkov na prevádzku úradov vyšších územných celkov, tak v predkladanej novele zákona navrhujeme stanoviť maximálnu výšku na ročné prevádzkové výdavky úradov vyšších územných celkov na 5 % z bežných príjmov samosprávneho kraja v tom istom kalendárnom roku. Toto obmedzenie sa týka bežných výdavkov na prevádzkové činnosti úradu, medzi ktoré podľa ekonomickej klasifikácie patria mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania, poistné a príspevky do poisťovní, tovary a služby, bežné transfery a splácanie úrokov úverov.
Zavedenie päťpercentného stropu by napríklad v roku 2018 ušetrilo viac ako 27 miliónov eur iba na prevádzky úradov, čo by znamenalo vytvorenie nových zdrojov, ktoré by sa dali využiť napríklad v školstve, v sociálnych zariadeniach alebo na opravy ciest II. a III. triedy. Vďaka relatívnemu zadefinovaniu výdavkového stropu na činnosť úradov budú mať úrady vyšších územných celkov v čase ekonomického rastu priestor pre zvýšenie bežných výdavkov, ako aj na valorizáciu miezd. V prípade poklesu daňových príjmov, napríklad z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie, budú musieť aj vyššie územné celky svoje výdavky na prevádzku prirodzene a racionálne optimalizovať.
V závere vás chcem požiadať o podporu a posunutie uvedeného návrhu zákona do druhého čítania pre širšiu diskusiu. Ďakujem.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Marian Kotleba. Nech sa páči.

Martin, možno v tvojej správe chýbala jedna vec, ktorá, ktorú bolo potrebné povedať v tejto chvíli, že po posledných voľbách do vyšších územných celkov, kde v mnohých krajoch došlo k zásadným zmenám, tak ľudia si sľubovali nejaké veľké pozitívne zmeny a mali obrovské očakávania a namiesto toho sa dočkali presne toho, čo ty hovoríš, len tá informácia tam chýbala, že nové vedenie krajov nezačalo využívať akumulované zdroje alebo možné rozpočty na realizáciu kompetencií samosprávnych krajov tak, aby sa to prejavilo do života ľudí – či už na cestách, alebo, ja neviem, v nemocniciach, školách, ale primárne do zvyšovania svojej vlastnej spotreby a do vytvárania takých rámcových nastavení vo všetkých možných oblastiach, ktoré teda ešte v konečnom dôsledku aj v ďalších rokoch prinesú, prinesú vyššiu absolútnu, ale najmä teda relatívnu spotrebu samotného aparátu samosprávnych krajov vzhľadom na ich ročný rozpočet.
Toto si myslím, že je veľmi negatívne, veľmi negatívny trend, ak tie zmeny, ktoré sa udiali alebo sa aj vždy môžu udiať po ďalších a ďalších voľbách, sa nebudú prejavovať v práci pre ľudí a v zlepšení tej situácie, ktorá mnohokrát je aj objektívne kritizovaná, ale, naopak, sa pretavia do toho, že sa bude ešte viac narábať s tými peniazmi nie v prospech ľudí, ale v prospech samotného toho molocha, v prospech tej spotreby a v prospech toho aparátu, lebo to asi nikto z tých ľudí nečakal. A ja si myslím, že tento náš návrh je maximálne aktuálny v tejto chvíli.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Mora.