31. schôdza

Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, otváram šiesty rokovací deň 31. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Na dnešnom rokovacom dni o ospravedlnenie požiadali pani poslankyňa Cigániková, poslanec Krajčí, Suchánek a Žarnay.
Podľa schváleného programu pristúpime k prvému čítaniu o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vládny návrh zákona má parlamentnú tlač 905, návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 948. Prosím podpredsedníčku vlády a ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Gabrielu Matečnú, aby vládny návrh zákona uviedla.
Nech sa páči, pani ministerka.

[Rokovanie o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, tlač 905.]

Dobrý deň a dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Potreba vypracovať novelu katastrálneho zákona vyplýva predovšetkým z požiadaviek súvisiacich s realizáciou projektu Operačný program Informatizácia spoločnosti, Elektronické služby katastra nehnuteľností.
Navrhovaná právna úprava taktiež reaguje na pokrok v oblasti informačných technológií v súvislosti s verejnosťou katastrálneho operátu a poskytovaním údajov z katastra nehnuteľností, a to aj s prihliadnutím na ochranu osobných údajov. Zároveň sa rozširuje okruh prípadov, kedy bude môcť okresný úrad opraviť chyby v katastrálnom operáte. V súvislosti s právnou úpravou možno očakávať prehľadnejšiu úpravu práv a povinností na úseku katastra, zefektívnenie fungovania katastrálneho konania, evidencie nehnuteľností a práv viažucich sa k nim a s tým spojené zvýšenie kvality poskytovaných služieb a lepšiu dostupnosť k požadovaným informáciám pre verejnosť a orgány štátnej správy.
V nadväznosti na legislatívne zmeny v katastrálnom zákone je potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona o geodézii a kartografii, ako aj zákona o správnych poplatkoch. Navrhované zmeny súvisia tiež s napĺňaním programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z roku 2016, ktorého účelom je vytvoriť podmienky na zmenu zdaňovania nehnuteľností s cieľom zvýšiť daňovú spravodlivosť a efektívnosť v oblasti miestnych daní. Z toho dôvodu je nevyhnutné rozšíriť rozsah aktuálne zbieraných údajov o nehnuteľnostiach.
Musím povedať, že pre občana tento zákon má naozaj veľmi veľa pozitívnych zmien. Jednou z nich je napr. výmaz záložného práva, a tam je skrátenie lehoty zo 60 na 5 dní. Pri elektronickom podávaní záznamov, tam je skrátenie lehoty zo 60 na 30 dní, ak žiadateľ podáva toto podanie cez elektronický formulár. Taktiež takou novinkou je duplicitné vlastníctvo, tak toto môže ísť opravou chyby a občania už nebudú musieť sa sporiť na súd, ak sa budú vedieť dohodnúť. To znamená, že jednak sa skráti lehota a jednak budú oslobodení od poplatkov súdom. Takzvane po zápise registra obnovenej evidencie pozemkov, po ROEP-och, po piatich rokoch takisto je možné a bude možné urobiť opravy nielen na súd, ale cez úrad geodézie katastra, takisto len opravou.
Čo je takou ďalšou novinkou tohto zákona, sú údaje o cenách, zavkladovaných spätne, do roku 2014. Čiže bude možné zmapovať ceny všetkých nehnuteľností, ktoré cez katastre nehnuteľností sú realizované. Dôležitou súčasťou takisto je to, že nie je potrebné už do katastra nehnuteľností podávať a dokladať písomne geometrické plány, mapové podklady, nakoľko tieto už vedia dodávať príslušní geodeti elektronicky.
Poslednou takou, by som povedala, veľmi významnou novinkou je výpis nehnuteľností pre jedného vlastníka alebo oprávnenej osobnosti. Ten môže mať nie na niekoľkých listoch vlastníctva, ale úrad geodézie, kartografie a katastra mu dá len na jednom súpisnom liste.
Takže tento návrh novely katastrálneho zákona prináša práve pre občanov to zjednodušenie, skrátenie lehôt, zintenzívnenie práce úradu geodézie, katastra. A myslím si, že návrh novely katastrálneho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, prosíme o podporu predloženého materiálu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. Dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, poslancovi Mikulášovi Krajkovičovi, nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú správu. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 905. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem. Otváram všeobecnú rozpravu. Do rozpravy som dostal dve písomné prihlášky, za klub SaS pani poslankyňa Zemanová a za klub OĽANO pán poslanec Fecko.
Nech sa páči, pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, rada by som sa vyjadrila k návrhu zákona o katastri a zopár pripomienok k nemu, ktoré, verím, že pani ministerka a jej tím bude pozorne počúvať a snáď sa do druhého čítania dostanú nejaké vylepšenia. Ale na úvod by som v prvom rade chcela poukázať a opýtať sa na to, že prečo v tomto zákone neriešite tú situáciu, ktorá by mohla vyriešiť súčasné problémy v poľnohospodárstve, a týka sa to vykonania poriadku s nájomnými zmluvami.
Táto otázka zápisu nájomných zmlúv je otázkou, ktorá dlhodobo sa, rezonuje, a poukazuje sa na ňu, že problémy, ktoré vznikli na Slovensku, mnohé z nich pochádzajú práve z toho, že nie sú nájomné zmluvy zapísané v katastri, hoci v § 1 zákona, v ods. 1 sa presne hovorí, že čo je kataster nehnuteľností. Je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach, vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
Takže ja sa pýtam pani ministerka, prečo ste sa nezamerali na tento bod? A keď to nefunguje v katastri, že argumentami sú, že nie sú dostatočné pracovné kapacity na to, aby sa tieto nájomné zmluvy a ich zmeny zavádzali, tak sa mali robiť nejaké opatrenia na to, aby tento bod zákona sa dodržiaval.
Čiže ide o register užívateľov pôdy a o dokladovaní týchto nájomných zmlúv. Teda ak katastrálny zákon hneď v prvom paragrafe ukladá povinnosť zápisu listín, ktoré sa týkajú nájomných zmlúv, tak stanovuje pokuty za ich nedodržiavanie. Teda sa aj pýtam, prečo sa toto neaplikuje? Ak je to právna závada, tak som očakávala, že v tomto návrhu zákona ju odstránite. Ak nejde o právnu závadu, tak vlastne žiadam vás aj okresné úrady, aby si túto povinnosť, ale samozrejme aj vlastníci a nájomcovia, plnili. Pretože ak ich už tie, tieto zmluvy budeme mať vedené v katastri, tak nie je na základe nich problém spraviť kontrolu žiadostí na priamu platbu voči kultúrnemu dielu, na ktorý žiada subjekt dotácie. Takže už nemusia sa potom dokladovať žiadne zmluvy, parcely, listy vlastníctva a podobne a tony zbytočného papiera, pretože to bude vo verejnom registri. V neposlednom rade by to malo aj veľký význam pre obce, ktoré majú dávať pozor na to, kto ako udržiava svoju parcelu, kto ako kde má nejakú burinu, a môže v tejto činnosti, by mohla konať nie voči len vlastníkovi, ale aj voči nájomcovi. Takýto spôsob evidencie, ktorý by, ktorý my v zákone máme, ale sa jednoducho nedodržiava, ale keby platil a fungoval, tak by viedol k verejnej kontrole nájomných zmlúv. A vedela by si to pozrieť nielen verejnosť, ale aj platobná agentúra. Čiže pri predkladaní zmlúv na kontrolu, ktorý robí PPA-čka, je relatívne zriedka, že užívatelia nemajú nájomné zmluvy verifikované nejakou žiadnou autoritou. A možno že toto by bol problém zápisu do katastra, že či by tie zmluvy mali overené nejakým notárom alebo pred overovateľom na samospráve. Ale verím, že v prechodnom období by ste našli riešenie na to, aby sa vytvoril tlak na kataster, aby tieto zmluvy boli povinne pozapisované.
V súvislosti s tým opakujem, že by to bolo dobré aj pre obce. Aj z pohľadu toho, tvorcov a povinnosti napríklad pri tvorbe čiernych skládok, pretože to je často problém, kedy sa pri čiernych skládkach, ktoré vznikajú na pozemkoch, sa obce alebo aj tie samostatné úrady životného prostredia nevedia dopátrať, kto vlastne na tom pozemku hospodári.
Ďalším bodom, ktorý by som chcela dať ako návrh v súvislosti s nejakým poskytovateľom, subjektom, ktorý by mohol byť poskytovateľom údajov z katastra nehnuteľností. Dnes máme niektoré subjekty, vrátane na pošte môžte dostať list vlastníctva. Ja si myslím, že takýto, takýto prístup by mohli mať aj notári alebo advokáti, že by sa veľmi urýchlili napríklad dedičské konania, ak by notár mohol mať takúto kompetenciu, pretože často sa práve notár, dedičské konania zdržujú s tým, že notár čaká týždne na výpis z katastra ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom dedičského konania.
To, čo mi chýba v terajších zápisoch a tiež z aplikačnej praxe sa o tom často hovorí, že nezapisujú sa tam napríklad súdne spory vedené k niektorým pozemkom. A nadobúdateľ nového pozemku vlastne netušiac, že na predmetný pozemok sa vzťahuje nejaký súdny spor, ktorý nie je uvedený v nejakom zápise alebo v ťarche, tak môže sa jedného dňa stať, že súd po rokoch rozhodne, že ten, kto mu pozemok postúpil, vlastne nebol právoplatným majiteľom.
Týka sa to napríklad aj prípadov vyvlastňovania. Napríklad poukážem na konkrétne nedávny prípad, kde NDS-ka vyvlastňuje, Národná diaľničná spoločnosť vyvlastňovala pozemky pod diaľnicu, alebo, resp. ich vykupovala, vykúpila pre kompenzačné opatrenia pre diaľnicu D4 a vykúpila podiel na pozemku za 5 mil. eur. Čiže nie je ani 100-percentným vlastníkom, ale podiel na pozemku, o ktorom sa hovorí, že je jedným z pozemkov, na ktorých je súdny spor s rakúskou, s rakúskymi benediktínmi. Čiže môže sa kľudne stať, že štát vyplatil 5 mil. eur za pozemok, ktorého nie je ani výlučným vlastníkom, a ešte jedného dňa sa môže stať, že bude musieť tento pozemok vydať tretej osobe.
Mám tu ešte dve veci, o ktorých by som rada povedala, a je to aj o, ohľadom ceny nehnuteľností. Vy ste tu spomínali, že aké to bude, že to bude novinka, že to bude dobré. Iste, môže to byť zaujímavé, ale či v danej chvíli a v tejto chvíli to bude ozaj pre spoločnosť a pre ľudí to, čo potrebujeme, je otázne. A v podstate je to, myslím si, že stále ešte predmetom diskusií. Vy ste zrejme na základe svojej, teda poznania alebo zámerov rôznych, ktoré môžu byť rôzne, tento bod zahrnuli do zákona. Avšak nie je jasné, či budú, aké ceny tam budú uvedené. Budú tam ceny trhové, dohodnuté, priznané? Alebo minimálne, či maximálne? Alebo budú to ceny, za ktoré štát bude môcť vykupovať alebo vyvlastňovať? Zbavíme sa povinnosti vyrábať znalecký posudky? Kto ich bude aktualizovať? Že to je toľko nových povinností, na ktoré vlastne na kataster ukladáte, že naozaj odporúčam, aby sme tento bod v danej situácii, kedy nemáme pozapisované to, čo máme povinne v zákone, a síce tie nájomné zmluvy, aby na kataster sme neukladali takéto ďalšie povinnosti, ktoré sú ešte nejednoznačné. Istým spôsobom kataster tie ceny nehnuteľností aj má, pretože pri prevodoch sa tá cena nehnuteľností uvádza. Sa robia, keď sú to darovacie zmluvy, robia sa posudky. Keď je tam kúpa, tak vlastne kataster tú kúpnu zmluvu má k dispozícii a tú cenu tej nehnuteľnosti, predávajúcej, tu má. Čiže je tu veľa otáznikov, ktoré môžu naozaj spôsobiť obrovský problém.
Môžme uvažovať, či teda úmyslom bolo nejakým spôsobom dať nové možnosti pre daňové úrady, pre samosprávy, ktoré by takýmto spôsobom možnože mohli upravovať svoje všeobecne záväzné zariadenia podľa hodnoty tej nehnuteľnosti. Je to však otázne, pretože táto cena nebude dostupná verejnosti. Táto cena bude dostupná z katastra len vybraným subjektom. Čiže obrovský nápor, obrovské, záber kapacít, ľudských kapacít na katastri, na tu tento úkon, ktorý môže byť zneužitý, ktorý je nejasný, má nejasný účel, ale má aj nejasné základy, na základe ktorých (rečníčka si odkašľala), pardon, ten zápis sa bude, na základe ktorých sa ten zápis bude realizovať.
No a na záver mám ešte takú otázku, že prečo neriešime aj listy vlastníctva a vzťah k vojenskému katastru. Vojenský katastrálny úrad, ďakujem (reakcia na podaný pohár vody). Tomu sa hovorí kamarát. Čiže vojenský kataster vznikol v roku 1997 a tie problémy, ktoré priniesol v súvislosti s vydávaním reštitučných nárokov ľudí, ktorým boli zhabané pozemky z tzv. vojenských obvodov, do dnešného dňa robia problémy. Je pravdepodobné, že tento vojenský kataster vznikol účelovo práve preto, aby sa vyhli reálnemu zápisu vlastníctva podľa pôvodných nejakých pozemno-knižných vložiek. Ale opakovane aj vy sama ste vo výbore hovorili o tom, aký problém je s vydávaním vlastníctva ľuďom vo vojenských obvodoch, tí, ktorí vlastne majú tieto nároky. Ja odporúčam, aby sme rozprávali o tom, že tento vojenský kataster bude zrušený a vlastne sa urobí poriadok s týmito pozemkami, aby sa urobil riadny priemet do jedného jediného katastra, ktorý usporadúva vlastníctvo, alebo, resp. eviduje vlastníctvo. Pretože nemôže byť jeden pozemok, ten istý má 10 metrov, druhý má, a ten istý pozemok v inom katastri, má iné, iné metre štvorcové. Čiže je toto čosi, taká Pandorina skrinka, ktorej sa vyhýbate, ale uvítala by som, keby ste možno aj v tomto zákone hľadali ešte možnosť vyriešiť aj tento problém. A ak nie teraz, tak na niektorých z najbližších schôdzí. Z našej strany aj opozície hľadáme riešenia, možno aj prídele s nejakými návrhmi zákonov.
Takže to je v podstate, dá sa povedať, pre túto chvíľu pre prvé čítanie asi všetko. A ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. S faktickou poznámkou jeden poslanec. Končím možnosť prihlásiť sa.
Pán poslanec Baránik, nech sa páči.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj pani Zemanovej za veľmi dobrý výstup ohľadom nedostatkov tohto návrhu. Preto si myslím, že by sme mali byť opatrní pri prijímaní alebo pri podpore tohoto návrhu. Mali by sme sa viacej zamýšľať nad tým, že čo všetko tie niektoré nové ustanovenia tam znamenajú. A hlavne, čo v tom zákone chýba. Tá vec, ktorú Anka Zemanová spomenula, to, že aby notári mali prístup do katastra tak, aby mohli sami vybavovať to, čo potrebujú v katastri, aby mohli získať informácie. Veď je samozrejmé, že notári povolaní, alebo by mali byť povolaní na to, aby vedeli pracovať s údajmi z katastra. A veľmi by to urýchlilo konanie tak, ako je to v iných civilizovaných krajinách, kde samozrejme právnici rôzneho druhu majú vstup priamo do napríklad pozemkovej knihy, kde sú reálne listiny. Takže keďže tu my hovoríme o elektronickom, elektronických informáciách, tak tým skôr by to malo byť umožnené pre tých úradníkov a tých vykonávateľov funkcií štátu, ktorí k tomu majú reálnu potrebu, ako sú napríklad notári. Viac možno ešte o tomto poviem neskôr. Ďakujem.

S reakciou pani poslankyňa Zemanová.

Ďakujem pekne za tú pripomienku. A ešte ma napadá jedna vec, ktorú som zabudla povedať, a síce, že ten prístup do katastra ako takého by mali mať aj daňovú úrady, teda myslím týmto daňové úrady samosprávy. Pretože mnohokrát sa stáva, že nejaký neplatič dane z nehnuteľnosti môže mať pozemky na iných, v iných katastroch, ktoré tá samotná samospráva nevidí, a takýmto spôsobom by mohla dať napríklad návrh na exekúciu alebo niečo takéto, keby vedela, že teda má pozemky aj v iných lokalitách. Čiže obce by mali byť tiež jednou z, jedným zo subjektov, ktoré by mali mať podľa mňa prístup ku celému katastru. A prípadne aj tým subjektom, ktorý by mohol vydávať cez svoje inštitúcie listiny, výpisy z katastra.