31. schôdza

Vážená pani predsedajúca, vážená pani navrhovateľka, vážená pani ministerka, ďakujem za to obsadenie. To sa už veľmi dlho nestalo, aby ministerka takto neskoro večer prišla, čo veľmi, veľmi teda oceňujem, lebo ja som ten príhovor chcel, alebo ten príspevok chcel začať tým, že stále nevieme, ako ministerstvo v podstate chce riešiť osemročné gymnáziá, a teda vašou účasťou ako keby ste nejako potvrdzovali, že toto je aj návrh, s ktorým vy súhlasíte, ktorý tu je, aspoň tak to budem teda vnímať.
Na druhej strane ale musím povedať, že tá diskusia o osemročných gymnázií, ktorá, ktorá tu bola pred niekoľkými mesiacmi, bola veľmi taká zvláštna, lebo sme stále nepochopili zo strany SNS, že čo vlastne, zo strany ministerstva, že čo vlastne chcú robiť s osemročnými gymnáziami, že aká je tá vízia, lebo určitým spôsobom sa iba držia zákona alebo tej litery zákona, ktorá bola pred niekoľkými rokmi, ktorá sa stále posúvala, kde je stanovených tých 5 %, ktoré vyšli z nejakých prieskumov a ostatných vecí. Tým nechcem teraz zaťažovať, ale že či toto má byť vlastne budúcnosť? Lebo pre nás tá budúcnosť osemročných gymnázií musí byť spojená aj s kvalitou vzdelávania základných škôl. Nemôžu byť tieto veci v podstate oddelené, pretože jedno s druhým súvisí.
Takže tá otázka možno na začiatok aj znie, že či naozaj do budúcna, či už vedenie ministerstva, alebo vy, pani navrhovateľka, si myslíte, že tie gymnáziá by mali byť riešené týmto spôsobom a mali by to byť iba nejaké percentá, nie iba, ale mali by to byť percentá, ktorými určíte, že koľko detí pôjde na osemročné gymnáziá. Neviem, čo by sa stalo, keby to nebolo 5 %, ale bolo by to 7 %, alebo bolo by to 10 %, že či tými percentami určitým spôsobom odstránime záujem rodičov o to, že pôjdu do gymnázia. Keď sa nedostanete do 5 %, tak ste v podstate skončili a nemáte možnosť, keď to posunieme na 7 %, tak tam bude viacej žiakov, tak možno uspokojíme viacej rodičov, ale nevyriešime celý problém základného školstva.
Tým, že budeme určovať nejaké percentá, tak tým neberieme záujem rodičov o to, aby svoje deti dávali na osemročné gymnáziá. Tým iba limitujeme a rozhodujeme v podstate za nich, pri nejakom inom nastavení v podstate rodič by rozhodol o tom, či jeho dieťa pôjde na osemročné gymnázium, alebo zostane na základnej škole. My nemôžme rozhodovať za niekoho, my musíme poskytovať iba informácie a na základe tých informácií by sa rodič sám mohol rozhodnúť, lebo on je ten zákonný zástupca a on nesie zodpovednosť za svoje dieťa.
A ja som aj očakával, že ešte predtým, než predložíte tento návrh zákona, že zažijeme, neviem, ako to mám pomenovať, že či reformu školstva, alebo rozvoj, národný program rozvoja školstva, tak sa to volá, kde bude vlastne pomenované, že čo sa bude diať s tým regionálnym školstvom, a tam aj uvidíme, že čo sa bude diať s osemročnými gymnáziami, lebo my to stále nevieme. Preto ja vyčítam, či už vám, vašej strane alebo celkovo ministerstvu, že nám vlastne nepovie, ako to školstvo chce vidieť a že čo do budúcna chce robiť aspoň v tom najbližšom období, a všetky tie návrhy zákona, či už o odbornom vzdelávaní, o ktorom sme diskutovali, alebo teraz o vysokých školách, alebo teraz aj osemročné gymnáziá. My nevieme, že či sa to objaví v tej vízii alebo sa to, alebo teda v tom národnom programe rozvoja, alebo či sa to tam neobjaví. To sú také zlomkové veci, ktorými sa tu zabávame po dva a pol roku a dva a pol roka naťahujeme celú verejnosť, že v školstve sa niečo bude diať. To bolo tak na úvod.
Ja neviem, že či mám aj rozprávať o tom, že ako by sme chceli to školstvo, základné školstvo zlepšiť, pretože v prvom rade by sme mali základné školy podporiť, aby sme odbúrali ten záujem žiakov. A my sme aj spracovali kompletne celý materiál s pánom Pupalom, že ako by sa mal zmeniť obsah vzdelávania základných škôl, ktorý by v podstate spôsobil to, že nebudeme vytrhávať deti, alebo rodičia nebudú vytrhávať svoje deti zo základných škôl, aby sme to prispôsobili, a nechajú ich tam, kde sme rozdelili základné školy do troch cyklov.
Ten prvý cyklus, ten prvý cyklus bol jedna až štyri ročníky, ktorý sa realizuje a je nejakým priamym nadviazaním či pokračovaním povinnej školskej, povinného predškolského vzdelávania. V tom štátnom kurikule by potom to základné vzdelanie a tento cyklus bol organizovaný výlučne v nejakých vzdelávacích oblastiach a neuplatňovali by sa v ňom v podstate predmety. Tá časová lokácia jednotlivých predmetov by bola za celé to obdobie, ale nebolo by to rozkúskované na jednotlivé predmety a v podstate tá základná vyučovacia jednotka by bol celý deň. Neboli by to nejaké hodiny, ktoré by boli určené, a toto by si v podstate nejakým spôsobom určovala vyslovene že škola. Do toho by nezasahoval a my by sme mali teda výstupy po troch rokoch, že čo chceme.
A to je to správne, kde by štát v podstate mal kontrolovať výsledky, ale nie ten spôsob a zasahovať do toho mikro niečoho a školám vyslovene dirigoval. Mne to potom tak príde, že ministerstvo vlastne diktuje všetkým školám na celom Slovensku, že čo majú učiť, ako majú učiť, koľko majú učiť a nestará sa o ten výsledok. Ono by sa to malo v podstate otočiť, a to navrhujeme aj my, že by sme sa mali v prvom rade starať o ten výsledok, ktorý by mal byť pre nás ten hodnotný, ale nie ten postup, ako sa k nemu dostaneme, lebo aj keď Slovensko je veľmi malé, tak je veľmi rôznorodé a naozaj nie všetky tie spôsoby vzdelávania fungujú tak, ako by mali, všade na celom Slovensku.
Ten druhý cyklus, ktorý by mal byť, mal by byť menej integrovaný ako v tom prvom cykle, ale stále to sú iba vzdelávacie oblasti a nie sú to žiadne predmety, ako aj sumár týždenných hodín a vzdelávacie oblasti je pre celý cyklus, ale nie pre tie ročníky a je to presne to isté. A práveže v tomto druhom cykle my navrhujeme dva kurzy, ktoré by mali byť, a to je ten basic kurz, a to je základný kurz, kde by sa deti, tie, ktoré sú možno vzdelanejšie, sa vedeli rýchlejšie posunúť cez tie dva roky v rámci toho kurzu, a tie, ktoré nedosahujú tie výsledky, ktoré by sme chceli, by sme im tým basic kurzom pomohli. Niečo podobné existuje, ja viem, že možno sa zhrozíte, že v Singapure, ale naozaj je to model na dva roky, ktorý oni využívajú, viete, nieže deti triedia, ale kde ich posúvajú ďalej a dostávajú ich ako keby na jednu úroveň, respektívne ich ťahajú ešte stále ďalej. A toto by bol taký ten spôsob zmeny a nie určovania nejakých percent, ktoré aj vy navrhujete.
V tom, v tej správe, ktorú ste, v dôvodovej správe je, že cieľom návrhu zákona je podľa predkladateľov riešenie určovanie počtu žiakov gymnázií s osemročným štúdiom na základe objektívnych merateľných kritérií, kde chcete nejakým neodôvodneným rozdielom zabezpečiť počtu žiakov v rámci regiónu na jednotlivé gymnáziá, ktoré majú možnosť prijať bez ohľadu na kvalitu a poskytovanie výchovy a vzdelávania. A v tej dôvodovej správe sa tiež uvádza, že je potrebné určovať uvedené počty teda jednotne na základe objektívnych kritérií zohľadňujúcich kvalitu školy a špecifiká školského vzdelávacieho programu gymnázia. Ja teda netuším, ako toto chcete realizovať, ale môžme si to kľudne teda rozobrať.
V prvom rade si povedzme, že ako fungujú tie osemročné gymnáziá. Ony fungujú, alebo ten systém zadávania osemročných gymnázií, že okresný úrad, ktorý je pod ministerstvom vnútra, zisťuje ten záujem. Na základe toho záujmu to posiela na ministerstvo školstva, ktoré v podstate určí ten záväzný počet. Z ministerstva školstva to ide naspäť na okresný úrad pod ministerstvom vnútra, ktorý potom medzi ostatných zriaďovateľov prerozdelí jednotlivé počty. Táto dvojkoľajnosť, ktorá začala v 2013. v rámci reformy ESO, je absolútne nezmyselná, pretože netuším, prečo by sme mali logicky financovať v prvom rade z ministerstva školstva a tak trochu nelogicky z ministerstva vnútra. My sme jedna krajina, ktorá; jediná krajina, ktorá má niečo podobné v takom obrovskom rozmachu, že 1,24 mld. je na ministerstve školstva a 1,1 mld. je na ministerstve vnútra. Ale to isté je aj ohľadom rozhodovania jednotlivých, jednotlivého prideľovania žiakov. Nerozumiem, prečo to je stále pod okresným úradom, lebo toto by vlastne, toto bude spôsobovať problém aj do budúcna, čo sme zažili aj pri minulom roku, keď sa určovali jednotlivý, jednotlivé počty žiakov. A ja už som sa vyslovil ikskrát aj v diskusii s pani ministerkou, že naozaj tú podporu, aby sa zjednotilo financovanie školstva a potom aj určovanie a rozhodovanie ohľadom všetkých ostatných vecí, my podporíme a kľudne do toho choďte, máte plné naše hlasy, ak to bude urobené tak, aby to prospelo v podstate žiakom a celému školstvu, tak budeme veľmi radi, pretože aj v súčasnosti tá legislatíva je pod ministerstvom školstva. Takže keď ministerstvo vnútra niečo chce robiť alebo zasahovať, tak stále to riešime pod školstvom.
V rámci; pre mňa tento návrh absolútne nerieši nejaký problém určovania žiakov v osemročných gymnáziách na základe tých zjednotených a objektívnych merateľných kritérií zohľadňujúcich výlučne kvalitu školy. Neviem, ako ju chcete zisťovať, lebo je to v podstate tak nezrozumiteľne a neobjektívne v podstate stanovené. A môžme si povedať; a diskriminuje to jednotlivé deti; a môžme prejsť k tým kritériám, ktoré tam hovoríte. Tu je uvedené, že predbežným záujmom zákonných zástupcov žiakov z daného populačného ročníka, a to som v podstate teraz aj vyslovoval, že ako sa to robí cez okresný úrad a podľa mňa by to bolo omnoho jednoduchšie, keď tie záväzné počty dáva ministerstvo školstva, aby to zisťovalo ministerstvo školstva, aby to presunulo kompletne do jeho kompetencie a nie do kompetencie okresného úradu.
Druhú vec máte udržateľnosť počtu žiakov v piatom ročníku až ôsmom ročníku tried. Ja netuším, čo je to udržateľnosť, že či okrem tých piatich percent my zažijeme ešte nejaké ďalšie percento, že vy sa teraz rozhodnete, že udržateľnosť v týchto ročníkoch na základnej škole je, ja neviem, 70 percent. Ako budete zisťovať tých 70 %, na ktorej škole to budete zisťovať? Čo je udržateľnosť? Že keď je gymnázium a základná škola na jednej ulici, tak budete zisťovať udržateľnosť tej základnej školy alebo bude to udržateľnosť mesta alebo štvrte alebo kraja alebo; čo je udržateľnosť? Ja si to neviem predstaviť, keď takéto kritérium v podstate zadávate, že či to je, naozaj nerozumiem, to by som chcel vysvetliť. A hlavne osemročné gymnáziá nemôžu sa zodpovedať za záujem rodičov o základnú školu, do ktorej v podstate chodia. Tá zodpovednosť v prvom rade je naozaj na rodičoch a tam by ste ju mali nechať, že rodič sa rozhodne a nie zadávať nejaké ďalšie obmedzenia, ktoré sú.
Ďalšia vec je výsledkom monitorovania hodnotenia kvality výchovy a vzdelávania vykonanej Štátnou školskou inšpekciou. Pani ministerka tu nebola ešte vtedy, bol tu pán exminister Plavčan, ale, pani podpredsedníčka, vy ste zažili to vystúpenie, keď bola správa z roku ´16 /´17 pani hlavnej školskej inšpektorky, ktorá aj povedala, že nemajú dostatočné množstvo peňazí, aby robili všetky veci a všetky inšpekcie tak, ako by chceli robiť. Potom si myslím, že sa to riešilo cez pani ministerku Lubyovú, ktorá aj vyčlenila nejaké financie alebo neviem akým spôsobom. Tak si neviem predstaviť, ako toto kritérium má byť objektívne, že budete chcieť od inšpekcie, aby monitorovalo hodnotenie kvality výchovy a vzdelávania. Teraz na všetkých tých gymnáziách alebo iba na nejakých vybratých?
Lebo keď som si zobral zo Štátnej školskej inšpekcie plán inšpekčnej činnosti za tento rok, tak oni v podstate na gymnázií urobili 59 kontrol, z toho 20 bolo bilingválnych, bolo 31 štátnych, 18 cirkevných a 10 súkromných. A neurobili viacej, ale osemročných gymnázií v spojitosti máme omnoho viacej. Takže vy im chcete dať viac práce alebo viacej peňazí, lebo to som sa neprečí; to som si neprečítal v dôvodovej správe, lebo v rámci Štátnej školskej inšpekcie sa hovorí, že musia zohľadňovať pri inšpekčnom výkone aj personálne podmienky, miestne a regionálne a v prvom rade finančné podmienky. Alebo to myslíte, že budeme mať nejaké obdobie, ktoré určíte, ja neviem, percentuálne alebo nejakým ďalším číslom, že budete dávať dokopy nie tohoročné výsledky tej inšpekcie, alebo to budú inšpekcie za dva roky, alebo inšpekcie za tri roky, a na základe toho sa bude rozhodovať? Čo mi príde absolútne neuveriteľné a nedomyslené, keď to má byť tretie, čo by malo byť teda tretie najdôležitejšie kritérium na to, na základe čoho budete rozdeľovať, že koľko bude ten záujem a aký bude ten záujem.
Ďalšie body sú, že výsledky celoslovenských kôl súťaží a predmetových olympiád a výsledkov medzinárodných kôl súťaží, s dôrazom na nadpriemerné výsledky. Alebo potom je tu účasť žiakov z osemročných gymnázií, účasť žiakov príslušného gymnázia s osemročným vzdelávacím programom v medzinárodných projektoch alebo v medzinárodných programoch. Opätovne budete porovnávať dve veci, ktoré sa nedajú porovnávať, lebo budete porovnávať, ja neviem, matematickú olympiádu s nejakým tancovaním alebo s niečím? Neviem, na základe čoho to chcete vyhodnotiť, lebo to sú tak softové a špecifické veci, že vy nebudete vedieť určovať, že akým spôsobom toto kritérium má byť. To jediné kritérium je naozaj v prvom rade záujem tých rodičov, to je to prvé, a druhé je skvalitnenie základného školstva ako takého, aby nevznikalo niečo podobné. Tam ten; a toto všetko, keď ešte zhrniem, aby som sa dostal aj k tomu experimentálnemu, chcete určitým spôsobom, nie určitým spôsobom, ale chcete odstrániť ešte aj správne konanie. Čo pre mňa toto odstraňovanie správneho konania je úplne neprípustné.
Netuším, doteraz mi to nikto nevysvetlil, hoci sme mali debatu aj s pánom generálnym, že prečo by sa to malo robiť, že akým spôsobom v podstate chcete to ďalej riadiť, že či to chcete centralizovať a mať tú moc zasahovať do tých jednotlivých rozhodnutí a že to by malo byť cieľom odstraňovania všetkého správneho konania, alebo; to si prídem, to mi príde, že sme zažívali možno niekedy pred iks rokmi, ale nie teraz.
To riešenie, ktoré ste aj navrhli v rámci tohto roku, kde bolo vlastne určené nadanie, kde to nadanie sa overovalo v rámci matematiky, v rámci intelektu, v rámci športu, a kľudne do toho doplňte ešte jazykové, lebo to by tam bolo potrebné a môžeme to teda experimentálne overiť, ale nie tým spôsobom, ako experimentálne chcete overovať vy tým návrhom zákona, lebo opäť hovoríte, a to prejdem teda k tomu druhému návrhu, ktorého je súčasťou, lebo boli tu rôzne šumy, že sa s tým neviem, čo udeje, tak ja som zvedavý, že čo zažijeme aj v druhom čítaní, alebo poprípade, ak nám vy viete povedať, že zmeníte túto súčasnú úpravu a zmeníte ho na odbornú úlohu, ktorú ministerstvo školstva rieši s príslušnými priamo riadenými organizáciami, už to, keď som čítal, že priamo riadenými organizáciami, ktoré absolútne nefungujú. Máme ich 17, odčerpávajú relatívne veľký balík financií a neprinášajú nič slovenskému školstvu za niekoľko rokov. Ak sa spýtate každého jedného učiteľa alebo riaditeľa, že čo sú priamo riadené organizácie, tak vám to povedia, ja vám to nebudem replikovať, lebo sú to relatívne aj neslušné slová. A obzvlášť teda podľa posledného vyjadrenia, ktoré som zachytili v médiách, dúfam, že sú správne, že vraj aj kredity teraz naďalej budú zostávať a budú ich robiť tieto organizácie a starať sa, ale už odteraz zmysluplne, hej, pre mňa, tak neviem, čo sa udeje v budúcom roku, že do decembra tohto roku to robili nie, nie zmysluplne, ale od januára budúceho roku tie organizácie budú naozaj fungovať tak, ako by mali fungovať.
Pre mňa to je opäť taká centralizácia moci, že odstraňujete všetkých tých garantov, ako ministerstvo ako také chce rozhodovať o tom, že čo je experiment, čo je experimentálne overovanie. A ak sme debatovali o odborných školách, tak práve experimentálne overovanie by malo byť v prvom rade brané v súvislosti s odbornými školami, kde ten vývoj ide naozaj veľmi rýchlo dopredu, a tak ako sme zažili zamestnávateľov, ktorí odhadli tých 12-tisíc žiakov a v konečnom dôsledku ich odhadli naozaj zle, tak vidíme, že tá doba ide veľmi rýchlo, a to experimentálne overovanie by malo byť určené na, pre stredné odborné školy.
Ale ja som si spísal aj zopár otázok, už ich nestihnem všetky, všetky prečítať, lebo v dôvodovej správe sa hovorí v tej litere zákona, že by tam mal byť vysvetlený aj nejaký súčasný stav a v porovnaní s tým navrhovaným stavom, tak ja som očakával, že tam budú, bude nejaká analýza návrhov novely tých uskutočnených experimentálnych overovaní, ich predmetu, ich iniciátorov, priebehov, výsledkov, rozhodnutí, uplatnení, tých naplnení cieľov alebo experimentálneho overovania, možno aj vynaloženie finančných prostriedkov zo štátnych, štátneho rozpočtu, z fondov Európskej únie, zo súkromných fondov, ale niečo také sme v podstate nezažili. Koľko experimentálnych overovaní bolo doposiaľ uskutočnených aj z podnetu ministerstva školstva v porovnaní s počtom experimentálnych overovaní iniciovaných zriaďovateľmi škôl a ich gestormi? Hej, lebo toto navrhovala alebo toto bolo aj v novele alebo v dôvodovej správe, ktorá bola písaná, a ja som to tam nenašiel, tie čísla a to jednotlivé porovnanie.
Podľa mňa ministerstvo má tak bohatý archív experimentálneho overovania, čo sú nové spôsoby overovania, nové spôsoby vzdelávania, že keby urobilo iba nejaký, nechcem povedať, že prieskum, ale sumár jednotlivých vecí a vyhádzali to, čo je staré, a to, čo je nové, tak reálne pustili, ale nie ako školské vzdelávacie, ale uvoľnili celý ten systém ako štátny vzdelávací, tak by to bolo naozaj veľmi prospešné, pretože tých, toho množstva nových spôsobov vzdelávania podľa mňa v rámci toho archívu alebo tých databáz je toľko, že asi by sme ani netušili.
Dve veci, ktoré sú ešte posledné, že pre mňa je, ako chce ministerstvo školstva docieliť, aby to experimentálne overovanie, ktoré bude v podstate direktívne nanútené zo strany ministerstva školstva, ako ho chce, aby fungovalo v rámci zriaďovateľov alebo v rámci tých gestorov a aby bolo ešte aj veľmi kvalitne vykonané. Toto si neviem úplne predstaviť. Ja nakoniec iba poviem, že ak prejde tento návrh v rámci experimentálneho, tak naozaj vaša strana sa stane takou tou pomyselnou brzdou vzdelávania všetkých nových metód, ktoré na Slovensku by mohli začať v najbližšom období.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Ďakujem ti, pán poslanec, že si vystúpil k tomuto návrhu zákona. Ja mám tiež veľa výhrad a chcem reagovať na to, čo si povedal, že by nám malo ísť najmä o kvalitu základných škôl. A ak by sa táto zdvihla, som presvedčená, že by aj záujem rodičov o osemročné gymnáziá úplne spontánne klesol a nemuseli by sme sa takto doťahovať už v podstate celý rok o nejakých kvótach.
Čo chcem ale skôr povedať a zdôrazniť, je, že v tomto návrhu absolútne nesúhlasím s tým, ako je riešené experimentálne overovanie. Ja už som vystúpila v tomto parlamente viackrát k téme experimentálneho overovania. Myslím si, že by malo byť dokonca zrušené a nie, aby malo byť ešte viac centralizované alebo posilňovaná nejaká regulácia tohto experimentálneho overovania.
A som prekvapená, že s takýmto zásadným systémovým návrhom prichádzate vy, pani poslankyňa, ako v poslaneckom návrhu a neprichádza s ním ministerstvo tak riadne, aby to mohlo byť v MPK aj komentované, pripomienkované, pretože toto je systémový návrh, ktorý by mal byť súčasťou veľkej reformy. Samozrejme, viem, že táto veľká reforma mešká, tak ako, pani ministerka, vy ste sa dnes vyjadrili pre médiá, že je v podstate v nedohľadne to jej predstavenie. Tak len chcem upozorniť na to, že takéto návrhy, systémové návrhy naozaj majú prichádzať v čase otvorenia zákona, o čom ma informovali na ministerstve školstva, že tento čas nastane až v jeseni. Pán generálny riaditeľ regionálneho školstva sedí teraz tu na galérii, tak môže potvrdiť, že ma na to upozornil. A je pre mňa záhadou, prečo teda poslankyňa za SNS prichádza so systémovým návrhom ako s poslaneckým návrhom a pre ňu teda takéto, takáto výzva nemusí platiť. Ja si nemyslím, že toto je správny postup rezortu školstva.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, vy ste na začiatku svojho vystúpenia hovorili o tom, že naším hlavným cieľom by mala byť kvalita vzdelávania na základných školách, ako jednu tézu. A druhú tézu ste hovorili, že rodičia detí by sa mali mať právo rozhodnúť, v akom počte a v ktorých miestach chcú ísť na osemročné gymnáziá.
Celá debata, ktorá sa niesla ohľadne Učiaceho sa Slovenska, sa niesla v rovine potreby inkluzívneho vzdelávania a predovšetkým zo strany opozície, to znamená aj vás, aj kolegyne Zimenovej, bolo argumentované, že je potrebné, aby aj nadané a talentované deti vrátane tých, ktoré sú slabšie, prípadne s nejakým zdravotným hendikepom, sa vzdelávali v jednom priestore, v jednej triede a práve tie lepšie deti ťahali tých slabších kamarátov a zabezpečovali im aj týmto spôsobom lepšie vzdelanie.
Z tohto, čo ste vy povedali, som v zásade nepochopil, či trváte na svojich tézach, ktoré ste viackrát zdôrazňovali, že je potreba väčšej inklúzie, to znamená nižšieho počtu žiakov na osemročných gymnáziách, alebo máte názor, že je potrebné otvoriť úplne trh s osemročnými gymnáziami, všetkým v rozsahu, aký si kto uzná za vhodný, na báze liberalizmu, ktorý je charakteristický pre vašu stranu. Keby ste bol taký dobrý, skúste mi to nejak vysvetliť.
Ďakujem pekne.

Pán predseda, ja vám to veľmi rád vysvetlím, ale my sme tu z opozície asi jediní, ktorí odpovedajú na vaše otázky, lebo my keď kladieme otázky, tak vy neodpovedáte a iba zavádzate, tak ako aj navrhovateľka. Niečo podobné zažívame neustále zo strany ministerstva, že keď sa pýtame, že kedy už bude konečne nejaká reforma alebo teda národný program rozvoja, tak budeme iba mesiace počúvať nejaké ďalšie a ďalšie termíny. Takže ja vám veľmi rád teraz odpoviem, ale budem potom nasledovne žiadať na všetkých výboroch a ostatných veciach, aby ste aj vy mi jasne odpovedali na moje otázky.
Takže v rámci osemročných gymnázií, ja to teraz tu aj hľadám, ale neviem to v rýchlosti nájsť, v rámci toho textu je jasne napísané, ktorý sme zverejnili niekoľkokrát, je jasne napísané, že po skvalitnení základného školstva nevidíme zmysel osemročných gymnázií. To neznamená, že ten zmysel nevidíme budúci rok, pretože si uvedomujeme, akým spôsobom fungujú základné školy a že treba vyriešiť množstvo ich problémov, ktoré ony majú, aby skvalitnili to vzdelávanie, aby sme rodičom vydokladovali, že základné školy sú naozaj kvalitné, a tie elitné, ktoré budú, budú na základe tých kritérií, ktoré som vám spomínal, a to je to nadanie cez matematiku, intelekt, šport a jazyk.
Ďakujem veľmi pekne.

Vážená pani predsedajúca, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani ministerka, milí hostia hore, dovoľte mi krátko vystúpiť k tomuto návrhu zákona, pretože osobne musím uvítať to, že máme znova otvorený školský zákon. Beriem to ako určitú príležitosť vždy, keď otvoríme nejaký zákon, aby sme určité veci mohli riešiť. A tiež z tohto miesta musím aj vyhlásiť, že je dobré, že sa rieši tento problém už teraz, pretože bolo by veľmi zlé, ak by sme opäť budúci školský rok postavili rodičov aj žiakov pred to, čo prežili vlastne počas tohto školského roka, a bez ohľadu na to, za akú politickú stranu či hnutie sme, prvoradý by pre nás mal byť povedzme ten komfort v tom, že naozaj sa môžu rozhodnúť, či si vyberú taký alebo onaký typ školy, či ostanú na základnej škole, alebo sa rozhodnú ísť na iný typ školy.
Apropo, osemročné gymnáziá. Myslím si, že základnou otázkou, ktorú by sme si tu dneska mali nastoliť, a už som sa o tom zmienil aj v prípade, keď sa prijímal spomínaný pozmeňujúci návrh, či naozaj chceme mať osemročné gymnáziá, alebo ich nechceme. Ak si položíme túto základnú otázku, vieme si sadnúť spoločne bez ohľadu na to, za akú politickú stranu a hnutie tu sme, dať na stôl argumenty a prediskutovať to, tak bude sa, bude situácia jasná a obloha sa vyčistí, aby sme mohli sa posunúť ďalej pri riešení iných, podstatnejších problémov, ktoré v školstve máme. Ak ich teda nechceme, začnime robiť všetko pre to, aby sme postupnými krokmi dospeli k stavu, že sa skvalitní výučba na základných školách, aby naozaj rodičia so žiakmi necítili potrebu, že chcú poskytovať tento typ vzdelávania, resp. chcú mať takýto typ vzdelávania. Ale ak nie, ak sa chceme zamýšľať nad tým, či si deti s nadaním, najmä matematickým alebo jazykovým, ak sa teda vrátime úplne na začiatok, k čomu vlastne pôvodne osemročné gymnáziá tu vznikali, najprv v menších, potom už väčších počtoch, ak ich naozaj chceme mať, tak možno by sme si mali položiť viacero ďalších dôležitejších otázok, ako meniť celkovo program, podľa ktorého sa na takomto type školy postupuje.
Už som to tu spomínal, tak to zopakujem, podľa môjho názoru je v prvom rade dôležité dať úlohu tým školám, ktoré by chceli pracovať s takýmito deťmi s týmto druhom nadaní, aby mali vypracovaný program, ktorý bude toto ich nadanie rozvíjať. To znamená, nejde tu len o to, aby sa deti presunuli z jedného typu školy do iného typu školy. Ide o to, aby tento program v dostatočnom časovom období, aby školy mali priestor na to, aby takýto program pre tento druh nadania mohli pre tieto deti vytvoriť na základe svojich kritérií, na základe svojich kritérií, ktoré naozaj v určitom časovom období vypracujú, a vymyslíme spôsob, akým; alebo akým sa tento program by napĺňal, a podľa týchto svojich kritérií, ktoré by si tieto školy stanovili, by sa postupovalo, by im to bolo umožnené. Samozrejme, za predpokladu, že by sme mohli hovoriť aj o určitom druhu regulácie, napríklad aj týchto 5 %, aj keď už tu padli aj dnes iné čísla.
Ale podstatnejšia je iná otázka. Podstatnejšia otázka z tohto miesta, ktorú chcem povedať nahlas, je, prestať sa sústreďovať stále na riešenia len určitého typu školy a celú tú diskusiu preorientovať naozaj na druh programu, ktorým daná škola realizuje potreby svojich žiakov. Nebáť sa z tohto pohľadu stanoviť kritériá, ale tie kritériá by nemali byť nejak centrálne dané, ale mali by si ich tie školy vytvárať samé. Pokiaľ ich nebudú dodržiavať, jednoducho tento typ vzdelávania nebudú poskytovať.
Osobne, aj keď sme v prvom čítaní a mali by sme skôr hovoriť o filozofii samotného návrhu zákona a nie k jednotlivým paragrafovým zneniam, ktoré verím, že bude v rámci diskusie aj v rámci výboru, prebrať z tohto pohľadu, ako jednotlivé ustanovenia vylepšiť, respektíve čo pridať alebo čo odobrať. A tú, možnože potom budem na seba nahnevaný, že čo teraz poviem, možno z toho skeptika sa stanem miernym optimistom, že budeme sa navzájom aj počúvať. Z tohto pohľadu oceňujem, že konečne ideme dať aspoň nejaké kritériá pri tom rozhodovaní, aby nenastal nám znova čas, že sa tu rozhodne, ako sa rozhodne, a potom sa v médiách dozvedáme, že buď sa rozhodovalo podľa takého dôvodu, alebo onakého dôvodu. To sme tu predsa všetci zažili.
Obzvlášť je mi blízky v tom navrhovanom § 64 bod h). To už je určitý náznak toho, o čom hovorím, zameranie školského vzdelávacieho programu gymnázií alebo tried na rozvoj nadania žiakov špecifických zručností alebo schopností žiakov. Ale toto musíme presnejšie precizovať, aby nedochádzalo k rôznym výkladom, pretože bez kritérií celý proces rozhodovania sa môže potom zvrhnúť a tu vidím určité nebezpečenstvo. A v ďalšom bode, ktorý hneď za ním nasleduje, a to je ďalšie; ďalších kritérií určených okresným úradom v sídle kraja, ako odôvodňuje zabezpečenie výchovy a vzdelávania. Aby zase na základe dojmov a nie objektívnych skutočností nikto nerozhodol a nezvýhodnil určitú školu oproti tej druhej. Čiže ide mi o elementárnu spravodlivosť.
Tí ľudia si zaslúžia na tých školách, aby vedeli, čo ich čaká, preto túto otázku si musíme zodpovedať už teraz: Chceme mať osemročné gymnáziá alebo ich nechceme? Ak ich chceme, aby ostali v systéme, poďme sa baviť o tom, ako nastaviť program pre deti s nadaním bez ohľadu, ako sa tá len škola bude volať. Často doslova ľpíme na určitej značke. Áno, mnohí rodičia sa rozhodujú pre to osemročné gymnázium, pretože to pre nich predstavuje určitú značku, že je to niečo iné ako tá bežná základná škola, že sa tam poskytuje určite lepšie vzdelávanie na základe rôznych rečí, ktoré v rámci svojich komunít, v komunitách počúvajú.
Ale podstatné je naozaj to dieťa. Ten druh nadania, ten talent, ktorý v nich je, potrebujeme rozvíjať. Aj v rámci väčších škôl, spojených škôl. Už dnes existujú spojené školy, ktoré dokážu poskytovať a spájať v sebe viacero tých organizačných foriem, a preto toto je pre mňa osobne výzva a myslím, že aj pre nás všetkých, aby týmto spôsobom sa viedla ďalej diskusia. Preto dúfam, že práve to, že sme teraz a tu tento zákon otvorili, je pre nás všetkých aj záväzkom, že chceme zabrániť, aby sa opakovalo to, čo sa dialo, a chceme urobiť všetko pre to, aby nadané deti mali vytvorené čo najlepšie predpoklady pre rozvoj svojho talentu.
Ďakujem.

Dobrý deň a dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, vážení poslanci, dovoľujem si vám predložiť na schválenie návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, tzv. katastrálny zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Potreba vypracovať novelu katastrálneho zákona vyplýva predovšetkým z požiadaviek súvisiacich s realizáciou projektu Operačný program Informatizácia spoločnosti, Elektronické služby katastra nehnuteľností.
Navrhovaná právna úprava taktiež reaguje na pokrok v oblasti informačných technológií v súvislosti s verejnosťou katastrálneho operátu a poskytovaním údajov z katastra nehnuteľností, a to aj s prihliadnutím na ochranu osobných údajov. Zároveň sa rozširuje okruh prípadov, kedy bude môcť okresný úrad opraviť chyby v katastrálnom operáte. V súvislosti s právnou úpravou možno očakávať prehľadnejšiu úpravu práv a povinností na úseku katastra, zefektívnenie fungovania katastrálneho konania, evidencie nehnuteľností a práv viažucich sa k nim a s tým spojené zvýšenie kvality poskytovaných služieb a lepšiu dostupnosť k požadovaným informáciám pre verejnosť a orgány štátnej správy.
V nadväznosti na legislatívne zmeny v katastrálnom zákone je potrebné upraviť aj súvisiace ustanovenia zákona o geodézii a kartografii, ako aj zákona o správnych poplatkoch. Navrhované zmeny súvisia tiež s napĺňaním programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky z roku 2016, ktorého účelom je vytvoriť podmienky na zmenu zdaňovania nehnuteľností s cieľom zvýšiť daňovú spravodlivosť a efektívnosť v oblasti miestnych daní. Z toho dôvodu je nevyhnutné rozšíriť rozsah aktuálne zbieraných údajov o nehnuteľnostiach.
Musím povedať, že pre občana tento zákon má naozaj veľmi veľa pozitívnych zmien. Jednou z nich je napr. výmaz záložného práva, a tam je skrátenie lehoty zo 60 na 5 dní. Pri elektronickom podávaní záznamov, tam je skrátenie lehoty zo 60 na 30 dní, ak žiadateľ podáva toto podanie cez elektronický formulár. Taktiež takou novinkou je duplicitné vlastníctvo, tak toto môže ísť opravou chyby a občania už nebudú musieť sa sporiť na súd, ak sa budú vedieť dohodnúť. To znamená, že jednak sa skráti lehota a jednak budú oslobodení od poplatkov súdom. Takzvane po zápise registra obnovenej evidencie pozemkov, po ROEP-och, po piatich rokoch takisto je možné a bude možné urobiť opravy nielen na súd, ale cez úrad geodézie katastra, takisto len opravou.
Čo je takou ďalšou novinkou tohto zákona, sú údaje o cenách, zavkladovaných spätne, do roku 2014. Čiže bude možné zmapovať ceny všetkých nehnuteľností, ktoré cez katastre nehnuteľností sú realizované. Dôležitou súčasťou takisto je to, že nie je potrebné už do katastra nehnuteľností podávať a dokladať písomne geometrické plány, mapové podklady, nakoľko tieto už vedia dodávať príslušní geodeti elektronicky.
Poslednou takou, by som povedala, veľmi významnou novinkou je výpis nehnuteľností pre jedného vlastníka alebo oprávnenej osobnosti. Ten môže mať nie na niekoľkých listoch vlastníctva, ale úrad geodézie, kartografie a katastra mu dá len na jednom súpisnom liste.
Takže tento návrh novely katastrálneho zákona prináša práve pre občanov to zjednodušenie, skrátenie lehôt, zintenzívnenie práce úradu geodézie, katastra. A myslím si, že návrh novely katastrálneho zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, a s právom Európskej únie.
Vážený pán predsedajúci, vážené poslankyne, poslanci, prosíme o podporu predloženého materiálu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal spravodajskú správu. V súlade s § 73 zákona o rokovacom poriadku, som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie za spravodajcu k návrhu zákona, tlač 905. Predkladám informáciu k predloženému návrhu zákona.
Návrh spĺňa náležitosti podľa rokovacieho poriadku a legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že návrh zákona prerokuje v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona výbory prerokovali do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán podpredseda, pani ministerka, kolegyne, kolegovia, rada by som sa vyjadrila k návrhu zákona o katastri a zopár pripomienok k nemu, ktoré, verím, že pani ministerka a jej tím bude pozorne počúvať a snáď sa do druhého čítania dostanú nejaké vylepšenia. Ale na úvod by som v prvom rade chcela poukázať a opýtať sa na to, že prečo v tomto zákone neriešite tú situáciu, ktorá by mohla vyriešiť súčasné problémy v poľnohospodárstve, a týka sa to vykonania poriadku s nájomnými zmluvami.
Táto otázka zápisu nájomných zmlúv je otázkou, ktorá dlhodobo sa, rezonuje, a poukazuje sa na ňu, že problémy, ktoré vznikli na Slovensku, mnohé z nich pochádzajú práve z toho, že nie sú nájomné zmluvy zapísané v katastri, hoci v § 1 zákona, v ods. 1 sa presne hovorí, že čo je kataster nehnuteľností. Je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností a súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, ako aj o právach, vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov.
Takže ja sa pýtam pani ministerka, prečo ste sa nezamerali na tento bod? A keď to nefunguje v katastri, že argumentami sú, že nie sú dostatočné pracovné kapacity na to, aby sa tieto nájomné zmluvy a ich zmeny zavádzali, tak sa mali robiť nejaké opatrenia na to, aby tento bod zákona sa dodržiaval.
Čiže ide o register užívateľov pôdy a o dokladovaní týchto nájomných zmlúv. Teda ak katastrálny zákon hneď v prvom paragrafe ukladá povinnosť zápisu listín, ktoré sa týkajú nájomných zmlúv, tak stanovuje pokuty za ich nedodržiavanie. Teda sa aj pýtam, prečo sa toto neaplikuje? Ak je to právna závada, tak som očakávala, že v tomto návrhu zákona ju odstránite. Ak nejde o právnu závadu, tak vlastne žiadam vás aj okresné úrady, aby si túto povinnosť, ale samozrejme aj vlastníci a nájomcovia, plnili. Pretože ak ich už tie, tieto zmluvy budeme mať vedené v katastri, tak nie je na základe nich problém spraviť kontrolu žiadostí na priamu platbu voči kultúrnemu dielu, na ktorý žiada subjekt dotácie. Takže už nemusia sa potom dokladovať žiadne zmluvy, parcely, listy vlastníctva a podobne a tony zbytočného papiera, pretože to bude vo verejnom registri. V neposlednom rade by to malo aj veľký význam pre obce, ktoré majú dávať pozor na to, kto ako udržiava svoju parcelu, kto ako kde má nejakú burinu, a môže v tejto činnosti, by mohla konať nie voči len vlastníkovi, ale aj voči nájomcovi. Takýto spôsob evidencie, ktorý by, ktorý my v zákone máme, ale sa jednoducho nedodržiava, ale keby platil a fungoval, tak by viedol k verejnej kontrole nájomných zmlúv. A vedela by si to pozrieť nielen verejnosť, ale aj platobná agentúra. Čiže pri predkladaní zmlúv na kontrolu, ktorý robí PPA-čka, je relatívne zriedka, že užívatelia nemajú nájomné zmluvy verifikované nejakou žiadnou autoritou. A možno že toto by bol problém zápisu do katastra, že či by tie zmluvy mali overené nejakým notárom alebo pred overovateľom na samospráve. Ale verím, že v prechodnom období by ste našli riešenie na to, aby sa vytvoril tlak na kataster, aby tieto zmluvy boli povinne pozapisované.
V súvislosti s tým opakujem, že by to bolo dobré aj pre obce. Aj z pohľadu toho, tvorcov a povinnosti napríklad pri tvorbe čiernych skládok, pretože to je často problém, kedy sa pri čiernych skládkach, ktoré vznikajú na pozemkoch, sa obce alebo aj tie samostatné úrady životného prostredia nevedia dopátrať, kto vlastne na tom pozemku hospodári.
Ďalším bodom, ktorý by som chcela dať ako návrh v súvislosti s nejakým poskytovateľom, subjektom, ktorý by mohol byť poskytovateľom údajov z katastra nehnuteľností. Dnes máme niektoré subjekty, vrátane na pošte môžte dostať list vlastníctva. Ja si myslím, že takýto, takýto prístup by mohli mať aj notári alebo advokáti, že by sa veľmi urýchlili napríklad dedičské konania, ak by notár mohol mať takúto kompetenciu, pretože často sa práve notár, dedičské konania zdržujú s tým, že notár čaká týždne na výpis z katastra ohľadom nehnuteľností, ktoré sú predmetom dedičského konania.
To, čo mi chýba v terajších zápisoch a tiež z aplikačnej praxe sa o tom často hovorí, že nezapisujú sa tam napríklad súdne spory vedené k niektorým pozemkom. A nadobúdateľ nového pozemku vlastne netušiac, že na predmetný pozemok sa vzťahuje nejaký súdny spor, ktorý nie je uvedený v nejakom zápise alebo v ťarche, tak môže sa jedného dňa stať, že súd po rokoch rozhodne, že ten, kto mu pozemok postúpil, vlastne nebol právoplatným majiteľom.
Týka sa to napríklad aj prípadov vyvlastňovania. Napríklad poukážem na konkrétne nedávny prípad, kde NDS-ka vyvlastňuje, Národná diaľničná spoločnosť vyvlastňovala pozemky pod diaľnicu, alebo, resp. ich vykupovala, vykúpila pre kompenzačné opatrenia pre diaľnicu D4 a vykúpila podiel na pozemku za 5 mil. eur. Čiže nie je ani 100-percentným vlastníkom, ale podiel na pozemku, o ktorom sa hovorí, že je jedným z pozemkov, na ktorých je súdny spor s rakúskou, s rakúskymi benediktínmi. Čiže môže sa kľudne stať, že štát vyplatil 5 mil. eur za pozemok, ktorého nie je ani výlučným vlastníkom, a ešte jedného dňa sa môže stať, že bude musieť tento pozemok vydať tretej osobe.
Mám tu ešte dve veci, o ktorých by som rada povedala, a je to aj o, ohľadom ceny nehnuteľností. Vy ste tu spomínali, že aké to bude, že to bude novinka, že to bude dobré. Iste, môže to byť zaujímavé, ale či v danej chvíli a v tejto chvíli to bude ozaj pre spoločnosť a pre ľudí to, čo potrebujeme, je otázne. A v podstate je to, myslím si, že stále ešte predmetom diskusií. Vy ste zrejme na základe svojej, teda poznania alebo zámerov rôznych, ktoré môžu byť rôzne, tento bod zahrnuli do zákona. Avšak nie je jasné, či budú, aké ceny tam budú uvedené. Budú tam ceny trhové, dohodnuté, priznané? Alebo minimálne, či maximálne? Alebo budú to ceny, za ktoré štát bude môcť vykupovať alebo vyvlastňovať? Zbavíme sa povinnosti vyrábať znalecký posudky? Kto ich bude aktualizovať? Že to je toľko nových povinností, na ktoré vlastne na kataster ukladáte, že naozaj odporúčam, aby sme tento bod v danej situácii, kedy nemáme pozapisované to, čo máme povinne v zákone, a síce tie nájomné zmluvy, aby na kataster sme neukladali takéto ďalšie povinnosti, ktoré sú ešte nejednoznačné. Istým spôsobom kataster tie ceny nehnuteľností aj má, pretože pri prevodoch sa tá cena nehnuteľností uvádza. Sa robia, keď sú to darovacie zmluvy, robia sa posudky. Keď je tam kúpa, tak vlastne kataster tú kúpnu zmluvu má k dispozícii a tú cenu tej nehnuteľnosti, predávajúcej, tu má. Čiže je tu veľa otáznikov, ktoré môžu naozaj spôsobiť obrovský problém.
Môžme uvažovať, či teda úmyslom bolo nejakým spôsobom dať nové možnosti pre daňové úrady, pre samosprávy, ktoré by takýmto spôsobom možnože mohli upravovať svoje všeobecne záväzné zariadenia podľa hodnoty tej nehnuteľnosti. Je to však otázne, pretože táto cena nebude dostupná verejnosti. Táto cena bude dostupná z katastra len vybraným subjektom. Čiže obrovský nápor, obrovské, záber kapacít, ľudských kapacít na katastri, na tu tento úkon, ktorý môže byť zneužitý, ktorý je nejasný, má nejasný účel, ale má aj nejasné základy, na základe ktorých (rečníčka si odkašľala), pardon, ten zápis sa bude, na základe ktorých sa ten zápis bude realizovať.
No a na záver mám ešte takú otázku, že prečo neriešime aj listy vlastníctva a vzťah k vojenskému katastru. Vojenský katastrálny úrad, ďakujem (reakcia na podaný pohár vody). Tomu sa hovorí kamarát. Čiže vojenský kataster vznikol v roku 1997 a tie problémy, ktoré priniesol v súvislosti s vydávaním reštitučných nárokov ľudí, ktorým boli zhabané pozemky z tzv. vojenských obvodov, do dnešného dňa robia problémy. Je pravdepodobné, že tento vojenský kataster vznikol účelovo práve preto, aby sa vyhli reálnemu zápisu vlastníctva podľa pôvodných nejakých pozemno-knižných vložiek. Ale opakovane aj vy sama ste vo výbore hovorili o tom, aký problém je s vydávaním vlastníctva ľuďom vo vojenských obvodoch, tí, ktorí vlastne majú tieto nároky. Ja odporúčam, aby sme rozprávali o tom, že tento vojenský kataster bude zrušený a vlastne sa urobí poriadok s týmito pozemkami, aby sa urobil riadny priemet do jedného jediného katastra, ktorý usporadúva vlastníctvo, alebo, resp. eviduje vlastníctvo. Pretože nemôže byť jeden pozemok, ten istý má 10 metrov, druhý má, a ten istý pozemok v inom katastri, má iné, iné metre štvorcové. Čiže je toto čosi, taká Pandorina skrinka, ktorej sa vyhýbate, ale uvítala by som, keby ste možno aj v tomto zákone hľadali ešte možnosť vyriešiť aj tento problém. A ak nie teraz, tak na niektorých z najbližších schôdzí. Z našej strany aj opozície hľadáme riešenia, možno aj prídele s nejakými návrhmi zákonov.
Takže to je v podstate, dá sa povedať, pre túto chvíľu pre prvé čítanie asi všetko. A ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Ďakujem aj pani Zemanovej za veľmi dobrý výstup ohľadom nedostatkov tohto návrhu. Preto si myslím, že by sme mali byť opatrní pri prijímaní alebo pri podpore tohoto návrhu. Mali by sme sa viacej zamýšľať nad tým, že čo všetko tie niektoré nové ustanovenia tam znamenajú. A hlavne, čo v tom zákone chýba. Tá vec, ktorú Anka Zemanová spomenula, to, že aby notári mali prístup do katastra tak, aby mohli sami vybavovať to, čo potrebujú v katastri, aby mohli získať informácie. Veď je samozrejmé, že notári povolaní, alebo by mali byť povolaní na to, aby vedeli pracovať s údajmi z katastra. A veľmi by to urýchlilo konanie tak, ako je to v iných civilizovaných krajinách, kde samozrejme právnici rôzneho druhu majú vstup priamo do napríklad pozemkovej knihy, kde sú reálne listiny. Takže keďže tu my hovoríme o elektronickom, elektronických informáciách, tak tým skôr by to malo byť umožnené pre tých úradníkov a tých vykonávateľov funkcií štátu, ktorí k tomu majú reálnu potrebu, ako sú napríklad notári. Viac možno ešte o tomto poviem neskôr. Ďakujem.

Ďakujem pekne za tú pripomienku. A ešte ma napadá jedna vec, ktorú som zabudla povedať, a síce, že ten prístup do katastra ako takého by mali mať aj daňovú úrady, teda myslím týmto daňové úrady samosprávy. Pretože mnohokrát sa stáva, že nejaký neplatič dane z nehnuteľnosti môže mať pozemky na iných, v iných katastroch, ktoré tá samotná samospráva nevidí, a takýmto spôsobom by mohla dať napríklad návrh na exekúciu alebo niečo takéto, keby vedela, že teda má pozemky aj v iných lokalitách. Čiže obce by mali byť tiež jednou z, jedným zo subjektov, ktoré by mali mať podľa mňa prístup ku celému katastru. A prípadne aj tým subjektom, ktorý by mohol vydávať cez svoje inštitúcie listiny, výpisy z katastra.