31. schôdza

Tak pôjdem od fašistu. Teda fašistov s mentálnou subnormou nezvyknem komentovať, takže nepokračujem.
Prechádzame k pánovi Bugárovi. MOST nás zradil. Áno, zradil každého z nás, z demokratov, ktorí na Slovensku chceli konečne vládu bez SMER-u. Platí to, čo som povedal, Bugár nechal hovoriť svojich podpredsedov o tom, že vláda so SMER-om nehrozí v žiadnom prípade, nedementoval ich a vytešoval sa v úzadí, že jednoducho potom predá tých voličov. A zároveň o pánovi Bugárovi platí, že to je človek, ktorý bez hanby, podviedol dvoch starých ľudí, tesne pred smrťou, ktorým povedal, že ich pozemok nemá žiadnu cenu, dal im stotisíc korún a následne to predal za 15 miliónov korún Národnej diaľničnej spoločnosti.
Pán Hrnčiar, nebudem ti hovoriť, že si psychopat, nezaslúžiš si, aby som sa tebe nejako takto špeciálne venoval. Máš na rukách krv Jána a Martiny, máš ju tam, lebo kryješ zlodejov systematicky, miesto toho, aby si pomohol ich zatvárať do basy, máš to na rukách, kvapká ti to. Chápeš? (Reakcia z pléna.) A keďže nemáš svedomie, si to nikedy neuvedomuješ, môžeš sa rehotať, koľko len chceš.
A Šuca, mucko, no, ty si mi navrhol tykanie, takže ti budem, budem ti tykať, lebo mi už nestojíš za vykanie. A vieš, ja som taký daňový podvodník, že som platil najväčšie dane zo všetkých živnostníkov po tri roky na Slovensku. Ďalších, myslím, že tri alebo štyri roky som platil najväčšie dane zo všetkých živnostníkov v Trnavskom kraj. Dokopy som ich zaplatil za 500 miliónov korún daní a odvodov tomuto štátu, a ty si zatiaľ ako súčasť tejto zločineckej organizácie s názvom SMER – SD tieto dane ako známy to popradský zlodej to rozkrádal (smiech v pléne). Chápeš? Preto som ja išiel do politiky, ty, vagabund jeden!

Vážený pán mucko. Pardon, podpredseda. Aha, tam je (vyslovené s pobavením). Vážené pani poslankyne, páni poslanci, ale aby som, ja sa musím nadýchať proste, aby som to (reakcie z pléna), áno, aby som to odľahčil. Áno, musel som.
Budem konštruktívny, skutočne ja, mal som toho veľa pripraveného, ale myslím, že Igor Matovič povedal všetko a už naozaj tú tému tak vyčerpal, že už nemôžem nič viac povedať, tak budem už len konštruktívny.
Skutočne naše hnutie sa pripája k tejto iniciatíve, vyzbierali sme podpisy, lebo naozaj si myslíme, že tie predčasné voľby by mali byť. A poviem aj dôvody prečo.
Videli sme po tej nešťastnej udalosti, tej dvojnásobnej vražde, že naozaj Slovensko sa zmenilo. Skutočne tí ľudia vyšli do ulíc a jasný odkaz pre všetkých politikov, pre nás, pre všetkých, či koaličných, opozičných, teraz to nebudem rozlišovať, je jasný odkaz, chcú predčasné voľby, jasne to deklarovali.
Ja sa teraz nebudem zaoberať pánom prezidentom, ja mám svoje výhrady voči pánovi prezidentovi a mám svoj vyhranený názor. Vo veľa veciach s ním nesúhlasím, ale sú veci, s ktorými určite súhlasím. Nechcem ho do tohto súboja teraz nejakým spôsobom involvovať. Chcem len povedať jednu vec, že v tejto situácii, je veľmi neprehľadná, valí sa nám tuná kauza za kauzou, o nejakom renomé Slovenska v zahraničí ani nemusím hovoriť, čo to spôsobilo, táto dvojnásobná vražda a tá medializácia. Každý deň nám vypláva nový problém, každý jeden boží deň nová zlodejina.
Som presvedčený o tom, že ľudia už toho majú plné zuby. Rovnako musím povedať, že asi by námestia a ľudia na uliciach nemali diktovať vláde, ktorá prešla riadnymi demokratickými voľbami, aký má byť minister, koľko tam má byť, kto môže byť, kto nemôže byť. To je absolútne v demokracii a v parlamentnej demokracii neprípustné. S tým absolútne nesúhlasím. Ale súhlasím s tým, že po tejto situácii, a tá zmena nastala, skutočne nastala, by bolo korektné to námestie vypočuť a nanovo rozdať karty. Nech ľudia rozhodnú, koho chcú v tej vláde, koho chcú v tom parlamente, komu dôverujú a komu nie. Tak z tohto, čisto z tohto pragmatického hľadiska sme sa pridali k tejto iniciatíve a skutočne chceme tým, tých, hlas tých ľudí vypočuť.
Preto sa pridávame my, ako hnutie k stranám OĽANO a k SaS-ke, aby sme, aby sa nám podarilo skrátiť toto volebné obdobie a vypísať nové predčasné voľby. Ľudia to od nás požadujú, ľudia to jasne deklarujú. Tie námestia boli tak plné ako v osemdesiatom deviatom. Dokonca by som povedal, boli plnšie. To znamená, že tá spoločenská objednávka je veľmi silná. A ja som veľmi nerád, že vládni, teda vládni politici tento hlas nechcú počuť, nepočúvajú ho, hluchí sú, ale verte mi, že im to tí ľudia na tých uliciach, v tých námestiach a na tých protestoch spočítajú.
Takže za nás, pridávame sa k tomuto návrhu a, samozrejme, logicky ho podporíme.
Ďakujem.

Dámy a páni, sme tri mesiace od vraždy a mesiac po rekonštrukcii vlády. Prežili sme neobyčajnú jar. Sotvakto môže pamätať, že si v demokratických pomeroch, nehovoríme tu teraz o páde totality, ale v demokratických pomeroch pamätá takú mobilizáciu verejnosti. A tentoraz nie iba v Bratislave. Prežili sme jar, kedy sa hýbali námestia po celom Slovensku. V desiatkach slovenských miest vznikli odvážne skupinky, ktoré zmobilizovali nemalú časť verejnosti. Hovorí sa o státisícoch účastníkov demonštrácií.
Čo ukázali tieto tri mesiace o nás, o Slovensku a čo ukázali o tej aktuálnej situácii, v ktorej stojíme v Národnej rade? A prebieha zrejme posledný príspevok poslanca k otázke, o ktorej tieto tri mesiace boli, či dáme občanom do rúk volebný lístok, aby vystavili inventúru. Pretože vražda dvoch mladých ľudí, demonštrácie a aférky a komplikácie, ktoré sprevádzajú, aj krízy, ktoré sprevádzajú tento typ vládnutia, potrebuje korekciu. Korekciu od toho jediného povolaného pána slovenskej politiky, a tým je slovenský občan a slovenský volič.
Čo ukázali tieto mesiace? Napríklad aj pánovi prezidentovi a ďalším, ktorí ešte nedávno verili v zmenu bez predčasných volieb? Ukázali predovšetkým jednoznačne, že bez volieb sa zmena neudeje. Vlastne už akékoľvek ďalšie mesiace budú v znamení tohoto poznania. Uvedomte si, že za krátke dva roky stoja pred nami štvoro volieb. Vy, poslanci vládnej koalície, ak aj dnes zabránite hlasovaniu, pozitívnemu hlasovaniu o tom, čo volali tie námestia, čo ľudia zbierajú dnes už státisícovú petíciu, ak aj tomu zabránite, iba odsuniete o pár mesiacov. Odsuniete tú inventúru, ktorú občan má právo poslancom a politikom urobiť. Dnes, aspoň zatiaľ, ste iba odsunuli problém, ešte aj ten problém policajného prezidenta. Aj ten stále dosluhuje a nevieme, kto bude a aký bude. Žiaľ, tie iné výmeny nám veštia skôr, že to bude straník, ktorý bude možno ďalej zahládzať niektoré stopy.
Je smutnou inventúrou, že ani plné námestia nezmenili viac než to, že namiesto premiéra vedie vládu jeho podpredseda a namiesto ministra vnútra jeho stranícka kolegyňa a donedávna štátna tajomníčka.
Čo ešte priniesli najväčšie protesty od Novembra ´89? Ten výsledok má byť to, že jediný manažér, ktorý bol označovaný za zázračného manažéra a ktorý bol nestraník, že vypadol z politiky? Alebo to, že post vo vláde už nemajú ani práve tí dvaja politici, ktorí v nej ešte obhajovali zástavu zdravého rozumu a odbornosti, čiže Maďarič a Žitňanská? To je neuveriteľná bilancia, vážení. Naozaj Maďarič bol rešpektovaný minister kultúry a pani Žitňanská mala svoju autoritu a iste aj dnes má svoju autoritu v oblasti spravodlivosti a súdnictva. Títo dvaja už vo vláde nie sú.
V rebríčkoch novinárskej slobody sme sa prepadli kdesi na úroveň tretieho sveta. To sú výsledky. Medzičasom, od smrti Kuciaka a jeho snúbenice vládna moc neprikročila k ozdraveniu a odstráneniu korupčných schém. Naopak, vybublali nové aféry, napríklad s dotáciami v agrorezorte, aj také aféry, ktoré začal ešte pôvodne skúmať zavraždený novinár Kuciak.
Už aj generálny prokurátor nazval tento súčasný systém za patologický. Ale hoci sa figúry vymenili, systém, ktorý odhaľoval zavraždený novinár Kuciak, ostal.
Čas hovorí aj ďalšiu inventúru. Medzičasom rastú ceny potravín a výsledky slovenskej ekonomiky sa voči vývoju okolitých porovnateľných stredoeurópskych krajín prepadajú. Vážení, žijeme dobu maximálnej konjunktúry, ale my nejdeme dopredu. My neriešime staré dlhy, neriešime školstvo, neriešime záťaže, ktoré Slovenská republika tlačila v dobách krízy pred sebou. To znamená, odkladá táto vláda veci, ktoré dopadnú na tú budúcu. Vlastne ponecháva všetky vnútorné dlhy, sľubuje ešte rozdávanie, aby si zvýšila popularitu, ale má medzi sebou dosť ľudí, ktorí jej vedia jasne povedať, a nakoniec hovorí to, hovorí to aj pán Šramko a jeho organizácia o rozpočtovej zodpovednosti, že toto nie je rozpočtovo zodpovedné.
Medzičasom hrozí opäť to najhoršie a to je rast sklamania a frustrácie slovenskej verejnosti a zákonite s tým fašisti opäť dvíhajú hlavy.
Medzinárodné renomé Slovenska, z ktorého sme sa tak tešili, v tejto kríze dostalo od odstúpivšieho premiéra pána Fica dosť nepríjemné údery. Pred pádom ako by si chcel odpomôcť tým, že prepadol sprisahaneckej orbánovskej rétorike. Našťastie, našťastie, od toho už upustil, ale Európa si povšimla aj zmenu rétoriky, ale povšimla si aj aféry a to, že vražda Kuciaka súvisela s rozkrádaním okrem iného európskych dotácií. Iste nikto z vás aj vo vládnej koalícii nepochybujete o tom, že ak sa dnes v Európe nastolila otázka presmerovania dotácií a vôbec celého financovania Slovenska, ktorá, o tom ani vy nepochybujete, bude smerovať k nižšiemu prílevu európskych peňazí. Súvisí to aj so škandálmi, ktoré popisoval novinár Kuciak a ktoré ani tri mesiace po jeho zavraždení nie je vôľa vyjasniť naozaj do dôsledkov aj s politickou zodpovednosťou. A hlavne nie je vôľa odstrániť schémy, systém, ktorý túto korupciu alebo zneužívanie eurofondov alebo agrodotácií spôsobil.
Po vražde mladého novinára Kuciaka a jeho snúbenice a najmä po masovej verejnej reakcii tu stáli dva názory. Parlamentná opozícia, najmä hnutie OĽANO a SaS jednoznačne tvrdili, že nestačí rekonštrukcia, ale je čas na to, aby nápravu urobil samotný volič a aby si zobral opäť do rúk hlasovací lístok. Koalícia presvedčila pána prezidenta, že stačí rekonštrukcia vlády. Dnes ale vidíme, že zmena figúr sa nedotkla systému. Tretia koalícia Roberta Fica sa otriasla a zmenila na štvrtú pod vedením náhradníka a pokračuje rovnako ako doteraz. Zdalo, na prvý pohľad alebo aspoň sa tak tvária, že strach z hnevu občianstva už zo seba zhodili, že nebudú mať pred ním rešpekt. Nech na námestiach vykrikujú, čo chcú, vytrváme, obrníme sa v tejto miestnosti a kým nás odtiaľto vidlami nevytlačia, tak zostaneme. A popritom, musím to pripomenúť aj ja, to bol pán Bugár, ktorý 13. marca ešte jednoznačne hovoril, že niet iného riešenia, musia byť predčasné voľby. Verejnosť vtedy tlačila, námestia kričali a niektorí politici si s nimi zahrali svoju hru. A tak sa stalo, že tu máme rekonštrukciu, ktorá rekonštrukciou nie je. Sily minulosti ostali, ale sily zmeny sa kvôli tomu, kvôli tomu nezmizli. Ľudia síce s týmto naším spoločenstvom 150 zastupiteľov v tejto chvíli, ak to hlasovanie nepustíte vy z koalície, tak si s týmto, s touto partiou 150 poslancov dnes a teraz neporadia. Ale zapamätajú si určite, kto ako hlasuje a kto sa bojí voliča.
Voľby vlastne sú už tento rok, hoci sa volajú komunálne a potom nastane doslova volebný maratón. Čaká nás teda štvoro volieb za necelé dva roky. Ak nedáte tú šancu, ktorú voliči žiadajú dnes, povedia, čo si o nás myslia, zajtra, pozajtra a opäť a opäť. Demokraciu to proste nezastaví.
Chcem povedať aj tak trochu sebakriticky, alebo tak sebapriznať, že predčasné voľby naozaj sú ťažká skúška aj pre opozíciu. Vôbec nie je pravda, dámy a páni, že opozícii sa hodia predčasné voľby. A je to skúška pripravenosti a kondície každého poslanca a každej politickej strany. Ale po otriasajúcich sa vraždách a verejných protestoch je to jediná čistá cesta.
Ďakujem.

Janko, ďakujem za tvoje slová. Vždy sa dobre počúva takéto tvoje hodnotenie, lebo poze..., si tiež tým svedomím tohto národa ako tribún osemdesiat deviateho. Máš svoju váhu a vždy dobre zhodnotíš situáciu.
Čo je také príznačné pre všetky tvoje prejavy, a dnes a to potvrdilo, je, že pozeráš sa na tento parlament z pohľadu voliča, z pohľadu demokracie. A naozaj som si až teraz tak uvedomil, že sme na nejakom rozhraní, a teraz sa láme tá história na tom, že akým spôsobom, a sú obrovské nožnice medzi tým, akým spôsobom tento parlament, títo politici, táto vládna koalícia ignoruje ľudí, ktorí sú na tých uliciach. A tí ľudia na tých uliciach sú len tým prekypeným pohárom tých ľudí, ktorí doma sa rozprávajú o politike a sú nespokojní.
Ja len dokreslím, dnes som sa práve stretol s odborníkmi z ministerstva dopravy, lebo snažíme sa naozaj pracovať na alternatíve aj v tejto oblasti, ktorá ľudí trápi. A oni len s úsmevom si hovoria, že v akom rozvrate je napríklad aj konkrétne toto ministerstvo. A to nielen toto ministerstvo, ale aj iné ministerstvá sú naozaj v zúfalom stave. Takže aby tí občania si nemysleli, že to naozaj, že je to zlé, ale aby si uvedomili, že tu reálne nefunguje výkon štátnej moci. Tento štát je naozaj v úpadku, v rozklade, je, dá sa povedať, sme v takej situácii, že ani nekúria, ani nesvietia. A kiež by tie predčasné voľby boli čím skôr, to si môžeme len želať. Ale samozrejme rešpektujeme demokraciu a veríme, že prvé tie komunálne voľby dajú nejaký jasný signál, ako si to ľudia predstavujú.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Tiež chcem poďakovať, pán poslanec Budaj, za tvoje skúsenosti, za zhrnutie situácie na Slovensku a tak, ako sa na to pozeráš. Ja ti vždy hovorím, že si cením tie porovnania, ktoré nám dávaš, tým mladším, a nemalo by to byť na pohoršenie, ale malo by to byť práve na to, aby sme sa odrazili od miesta, lebo prešľapávame na, na rovnakom mieste.
Spomenul si rozpočtovú zodpovednosť. Ja chcem povedať jednu vec. Sociálne balíčky nesmú byť súčasťou nejakých marketingov u politických strán, ale musia byť súčasťou systémových zmien. Potrebujeme reformu sociálneho zabezpečenia. Máme problém s udržateľnosťou dôchodkového poistenia. Sú to veci, ktoré budú štát stáť nemálo peňazí. A ak ich chceme nastaviť pre ďalšie generácie, bude potrebné naakumulovať pomerne dosť peňazí na to, aby sme spustili zmeny, ktoré budú do budúcnosti udržateľné a ľudia sa budú cítiť v tomto štáte bezpečne a nebudú umierať medzi nemocnicami a zariadeniami. Čiže naozaj je dôležité rozdávať, ale s mierou a v systémových krokoch. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Kolegovia, systém užívania moci štátnych úradov, ktorý sa v našom štáte zakorenil, je neudržateľný. Toto je treba, aby si koalícia uvedomila. Hovorí sa, tak ľudovo, že istá je len smrť, ale ja k tomu dodávam, že pokiaľ necháme, ale, chvalabohu, to máme, slobodný výkon volebného práva, tak je tu ešte jedna istota, a totiž, že verejnosť si skôr alebo neskôr vynúti potrestanie zlodejov. Vynúti potrestanie zneužívačov moci. A vždy platí, že ak prejavia politické sily reflexiu, aj samotní politici, ak pomôžeme tomu, aby sme sa toho zakoreneného systému zbavili, tá kríza a konflikt nebudú také bolestivé a Slovensko prekoná túto etapu rýchlejšie. O to nám v opozícii teraz ide.
Apelujeme na istú patriotickú hrdosť aj každého jedného poslanca. Ukážme, že dokážeme zbaviť Slovensko chobotnice. Ja neverím, že každý jeden poslanec by v tom mal prsty. Ja verím, že aj vo vláde sú ľudia, ktorí v tom nemajú prsty. Zbavme Slovensko chobotnice korupcie! A v tejto fáze si musíme priznať, že bez predčasných volieb sa ďalej nedostaneme.

Ďakuje veľmi pekne. Ja si myslím, že k tomuto návrhu dnes odznelo naozaj všetko, čo odznieť malo a mohlo. A myslím si, že ak niekto naozaj dával pozor, tak nemôže mať pochybnosť o tom, že súčasná vláda, nech sa tvári akokoľvek novo, nech sa tvári akokoľvek úprimne, že to myslí s nejakými systémovými zmenami vážne, tak musí byť po tejto rozprave presvedčený, že tomu tak nie je. Trošku som prekvapená, že nebyť toho, že Igor Matovič vo svojej rozprave stúpil tak trošku na otlak niektorým našim koaličným kolegom, tak v podstate jediný, kto tu túto vládu a súčasnú vládnu koalíciu obhajoval, bol pán poslanec Mizík. Aj to asi svedčí o tom, že asi sú to veci nie celkom obhájiteľné.
Chcem možno na záver ešte raz apelovať na všetkých čestných ľudí, ktorí chcú na Slovensku žiť, ktorí chcú, aby tu žili ich deti, aby tu žili aj deti ich detí a aby sme sa nemuseli báť chodiť po ulici, aby sme sa nemuseli my alebo ktokoľvek iný povedať svoj názor alebo o svojom názore písať. Ja si takúto krajinu želám, a ja preto tie predčasné voľby podporím. Ďakujem.

Len stručne. V rozprave vystúpilo sedem poslancov. Neprekvapilo to, všetko boli poslanci demokratickej opozície. Poslanci vládnej koalície sa tiež neprekvapivo, ale teda, žiaľ, zapojili do rozpravy iba troma faktickými poznámkami, keď reagovali na vystúpenie poslanca Matoviča, ktoré sa ich zrejme aj osobne dotklo.
Hovorím, že je to zvláštne z dôvodu, že rokujeme o ústavnom zákone o skrátení volebného obdobia Národnej rady. V podstate je to však niečo podobné ako schôdza o vyslovení nedôvery celej vláde, lebo to, prečo opozícia navrhuje skrátiť volebné obdobie, je presvedčenie, že táto vláda musí skončiť čím skôr. A teda pri rokovaní o vyslovení nedôvery vláde zloženej zo strán SMER – sociálna demokracia, SNS a MOST– HÍD tu takmer nebolo počuť žiadny hlas na obhajobu tejto vlády zo strany poslancov vládnej koalície, o členoch vlády ani nehovoriac.
Sme zvyknutí, že keď sa rokuje o poslaneckých návrhoch zákonov, tak sa koaliční poslanci veľmi nevyjadrujú k tým opozičným. Výnimočne sa to stane, ale je to naozaj výnimka, nie pravidlo. A dokonca, dokonca mnohokrát aj k vládnym návrhom diskutujú iba opoziční poslanci. A keď na minulej schôdzi časť opozície bojkotovala schôdzu, tak schôdza prebehla miesto troch týždňov za dva dni.
Takže obávam sa, že kolegovia z vládnej koalície nedávali pozor, lebo tu väčšinu času ani väčšina, drvivá väčšina z nich prítomná nebola. Ale opakujem, je to zvláštne, toto nebol bežný návrh zákona. Toto bol návrh zákona o skrátení volebného obdobia a nikto z nich nepovažoval za potrebné obhajovať svoju vlastnú vládu. Hlasovať budeme v utorok o jedenástej.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Zostali sme tu v takej komornej zostave, avšak tá téma vôbec nie je komorná. Téma, o ktorej chcem hovoriť a o ktorej pojednáva návrh zákona o Chránenej vodohospodárskej oblasti Žitný ostrov, vôbec nie je komorná. Týka sa tisícov ľudí, oklamaných ľudí, ktorí žijú a pijú vodu na Žitnom ostrove, pretože to bol dôvod, pre ktorý je tento návrh zákona na stole.
Čiže návrh zákona, ktorým sa vyhlasuje Chránená vodohospodárstva oblasti Žitný ostrov, predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky skupina poslancov Národnej rady. Návrh zákona primárne reaguje na problémy ochrany kvality podzemnej vody najväčšej zásobárne pitnej vody Žitného ostrova a legislatívne nezrovnalosti so zákonom o vodách a nariadením vlády z roku 1978.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu a ja sa aj hlásim ako prihlásená písomne.