31. schôdza

Ďakujem kolegom veľmi pekne za ich faktické pripomienky. Áno, kolega Baránik má pravdu, že niektoré, niektoré pochybenia, jemne povedané, sa už nedajú ospravedlniť neschopnosťou a babráctvom, ale škandály takéhoto rozsahu, tam už jednoducho musel byť zlý úmysel.
A áno, kolega Rajtár mal pravdu v tom, že momentálne tu máme, neviem, osem, deväť kolegov z koalície a toto je správa, ktorá, toto neni správa pre opozíciu, pretože my nie sme vo vláde, toto je správa pre koalíciu. Toto je správa o tom, ako táto vláda šafári s našou krajinou a táto správa nastavuje našej vláde zrkadlo, zrkadlo ich neschopnosti riadne, efektívne, transparentne a čestne spravovať Slovensko.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Začnem vetou, ktorú som sa naučila od svojho váženého kolegu Eugena Jurzycu, pochopením toho, že efektivita je najväčšie bohatstvo našej krajiny, najväčšie bohatstvo Slovenska. My tu nenájdeme zrejme ani ropu, ani, ani zlato, ani striebro, ani nijaké zásoby plynu. Čiže jediné, vďaka čomu môžme byť bohatší, je zvyšovať efektivitu a teda v našej pozícii je, pozícii najmä efektivitu vynakladaných verejných financií. O toto sa stáva útvar Hodnoty za peniaze ex ante, teda pred skutkom a ex post práve Najvyšší kontrolný úrad. Toto je, tá efektivita je jediný zdroj peňazí, ktorý v podstate nemusíme nikomu zobrať, ktorý napríklad, ak chcem zvýšiť plat sestričkám, nemusím to zobrať učiteľom alebo z iného rezortu, pretože toto, ak budeme efektívni, akoby tie peniaze doslova vykopeme spod zeme. Myslím si, že práve z tohto dôvodu je veľmi kľúčová práca Najvyššieho kontrolného úradu a chcem z tohto miesta povedať, že si myslím, že si ju robí veľmi dobre a poďakovať sa za túto správu.
Táto správa a zistenia NKÚ sú naozaj v tejto dobe pritakávačov a kúpenej spravodlivosti, myslím si, vždy osviežením a tiež sa čudujem kolegom, najmä kolegom z vládnej koalície, že tu nesedia a nepočúvajú spätnú väzbu na svoje vládnutie, pretože toto už nie je spätná väzba opozície, toto nie je spätná väzba občanov nahnevaných, toto je spätná väzba odborníkov s podkladmi, s číslami, s konkrétnymi tvrdeniami. A nie je tu nikto, kto by dokázal vyvrátiť tieto tvrdenia, prípadne vysvetliť a dokonca tu nie je nikto ani, kto má o to záujem, čo potvrdzuje slová mojej kolegynky Veroniky Remišovej a kolegu Baránika, že zrejme teda nejde o pochybenia, lebo ak sa pomýlim a vyplynie z toho niečo nemilé, tak to sa snažím ospravedlniť. Ak sa nepomýlim a je to zámer, tak to vyzerá presne tak, ako to teraz vyzerá v tejto sále.
Čo sa týka správy, oceňujem najmä dôraz na nutnosť prepojenia zdrojov financovania na kvalitu, napríklad pri vzdelávaní v školstve je to takto, ale naprieč celou správou sa teda tiahne nejaký ten dôraz na efektivitu a vynakladanie zdrojov až teda, až keď budeme efektívnejší. Tiež čo mňa šokovalo, je vidieť, ako sa štát zúfalo drží nejakého majetku. Je to napríklad v prípade hydromeliorácií, pardon ťažké slovo, hydromeliorácií, kde ste mohli vidieť fotografie majetku tejto štátnej firmy, naozaj sú doslova hrôzostrašné a o to hrôzostrašnejšie sú potom dotácie, ktoré do tejto firmy sú nalievané a ja si nemôžem pomôcť, ale pripomína mi to štátne nemocnice a bojím sa, že ak to takýmto, takto pôjde ďalej, tak fotky štátnych nemocníc budú veľmi podobné tým, ktoré sme mohli vidieť v tejto správe. Myslím si, že správa Najvyššieho kontrolného úradu je doslova dôkazom katastrofálnych manažérskych zručností, ak teda nejde o vždy o zámerné podvody, tak v iných prípadoch ide napríklad o katastrofálne riadenie a môj rezort, ako viete, ktorému sa venujem, je rezort zdravotníctva a teda na základe tejto správy musím pochváliť vládnu koalíciu, že povolala krízového manažéra do zdravotníctva, pretože je tam viac ako namieste. No škoda, že nakoniec vlastne sme zistili, že zdravotníctvo nebolo až takou prioritou, pretože ho, tohto krízového manažéra potom použili na, povedzme to, iné potreby na chvíľu.
Takže venovala by som sa teda rezortu zdravotníctva, kde správa upozorňuje najmä na kvázi princípy riadenia. Hovorí o riziku ďalšieho zadlžovania zdravotníckeho sektora a presne hovorí, že ak sa neuvedú do riadenia nemocníc princípy riadenia založené na permanentnom hodnotení finančného hospodárenia a prijímania adekvátnych opatrení, ani súčasný projekt oddlžovania nemocníc nemusí priniesť očakávané výsledky. No mám déja vu, toto už ako keby som niekde počula.
V ďalšej časti o hospodárení nemocníc správa hovorí, hovorí o systémových problémoch zdravotníckej politiky. Ide o spôsob hospodárenia nemocníc, jeho dodržiavanie a kontrola, ktoré sa prejavujú. V stratovom hospodárení nemocníc až 53 % kontrolovaných nemocníc hospodárilo so stratou, pričom najvyššie straty produkovali štátne nemocnice. Sú to príspevkové organizácie ministerstva zdravotníctva alebo ministerstva obrany. A stratové boli aj nemocnice patriace samospráve. Zadlženosť je založená už v samotnom spôsobe tvorby a schvaľovaní nereálnych rozpočtov. Parametre rozpočtov nezodpovedajú reálnemu trendu predchádzajúceho vývoja zadlžených nemocníc. Za nedodržanie rozpočtových pravidiel nie sú vyvodzované takmer žiadne sankcie, zodpovednosť za neplnenie rozpočtu je uplatňovaná minimálne. Myslím si, že tento bod je veľmi dôležitý. Kontrola rozpočtového a finančného riadenia zo strany zriaďovateľov je v rozhodujúcej časti štátnych a samosprávnych nemocníc buď minimálna alebo formálna, pričom zriaďovatelia majú vlastnú mieru zodpovednosti za nedostatočnú kvalitu rozpočtov. Absentuje manažérsky prístup k riadeniu rozpočtu, je tu nízka miera uplatnenia controllingu. Riziko rozpočtového provizória v samosprávnych nemocniciach narastá a kvalitatívne odlišný je prístup k riadeniu rozpočtov finančných plánov v transformovaných zariadeniach a v zariadeniach, ktoré vlastnia alebo riadia súkromné spoločnosti.
No ak, opakujem znova, opakuje to aj správa, ak zriaďovatelia a manažment nevytvoria objektívne... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Danko Andrej, predseda NR SR
Pani poslankyňa, nechcem byť drzý, ale asi vy budete mať toho viacej. Môžem si dovoliť vás prerušiť?

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
77.
Neuveríte, ale čakala som to.

Danko Andrej, predseda NR SR
Áno? Asi máte viacej toho, ako pár minút, hej?

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
79.
Hej, hej, mám viacej, môžme pokračovať o druhej.

Ďakujem za slovo. Som slušne čakala, aby ste ma neposlali preč pred týmto davom. Zdravím kolegov.
Budem pokračovať vo svojom vystúpení, ktoré som teda začala pred prestávkou. Vrátim sa len krôčik krátko. Spomínala som niekoľkokrát, spomínala som niekoľkokrát problémy zdravotníckeho rezortu, a to, čo sa, teda jeden z najvážnejších problémov, ktoré sa opakujú a na ktoré NKÚ upozorňuje, je, že ak zriaďovatelia a manažment nevytvoria objektívne predpoklady, aby sa nemocnice nezadlžovali, aby dosahovali zisk, tak každá suma na akékoľvek oddlženie vlastne nesplní svoj účel.
Tu by som sa pristavila pri tejto časti správy, ktorá informuje o tom, že vynaložené náklady na poskytovanú zdravotnú starostlivosť takmer u všetkých poskytovateľoch boli vyššie, ako bola jej úhrada zdravotnými poisťovňami, pričom nákladovosť bola veľmi rozdielna medzi jednotlivými skupinami nemocníc a aj v ich rámci a pohybovala sa od 120 eur nákladov do 100 na 100 eur výkonov u štátnych nemocníc až po 98 na 100 eur u súkromných. Rozsah a podmienky dohodnutej zdravotnej starostlivosti sú závislé od vzájomnej dohody poskytovateľov a poisťovní. Nie celá poskytnutá zdravotná starostlivosť je poisťovňou uznaná a ani uznaná nie je vždy uhradená v plnej výške.
Tu by som sa rada pristavila preto, lebo toto je asi najčastejší argument, ktorý nejakým spôsobom zaznieva pri zadlžení nemocničného sektora, väčšinou, a teda štátnych nemocníc. Väčšinou je teda ten argument taký, že veď my od poisťovní dostávame menej, ako minieme. Čiže naše náklady na nejakú operáciu, na nejaký výkon sú vyššie, ako tie, ktoré dostávame od poisťovne. A toto má byť argument väčšinou teda buď politikov alebo dokonca vládnych politikov, ktorí majú zodpovednosť v rukách už teda skoro 12 rokov alebo dokonca viac ako dvanásť rokov. A zároveň si treba uvedomiť, že títo istí politici, vládni politici, majú v rukách Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, ktorá teda má väčšinový podiel na trhu 65 %, čím má naozaj obrovskú vyjednávaciu pozíciu, obrovskú silu. Zároveň tieto nemocnice, ktoré NKÚ označuje za stratové a aj reálne teda hlboko stratové sú, tak tieto nemocnice majú v zákone akúsi ochranu, pretože sú označené za koncové alebo za také, ktoré musia, musia jednoducho poisťovne zazmluviť, aj keby sa čo dialo, že neexistuje možnosť, že nezazmluvnia ich.
Tak vlastne to znamená, že ja keď robím nejakú operáciu, robím ju iba ja, lebo hovorí sa, že súkromníci to nerobia, lebo to sa neoplatí, tak v tom prípade iba štátne nemocnice niektoré robia také tie drahšie operácie, tak keď ju robím ako jediná a zároveň je v zákone napísané, že poisťovňa ma musí zazmluvniť a teda to musím mať zaplatené, tak mi, prosím vás pekne, niekto vysvetlite, ako je možné, že za to dostanem menej peňazí. Veď keď som pre niečo, čo je povinné monopolom, tak mám tak silnú vyjednávaciu pozíciu, ako nikto.
No a ja vám poviem, prečo je to možné a táto správa to dokazuje tým, že sa toto deje. Jediný dôvod, prečo sa toto deje, že napríklad z konkrétnych príkladov, že nejaká operácia stojí 120 eur a nemocnica dostane preplatené 80. Ten dôvod je taký, že šéf štátnej poisťovne je politický nominant a samozrejme aj šéf tej nemocnice je politický nominant a akonáhle by jeden z nich povedal, napríklad ten šéf nemocnice by povedal, no ale ty ma zadlžuješ, milá poisťovňa, ja ti za tieto peniaze robiť nebudem, tak je vymenený za niekoho, kto sa toľko neozýva. A takisto teda štátna poisťovňa s tou vyjednávacou silou, ona teda keď zazmluvní so svojím 65-percentným kmeňom, keď niekoho zazmluvní, tak tá nemocnica, samozrejme, prežije bez problémov. Tak takisto by tam teda bol priestor určite k dohode, ale znamenalo by to, samozrejme, oveľa väčší tlak na zdravotnícky rozpočet a na politikov, ktorí sú za toto zodpovední.
Ja často počúvam kolegov s ich argumentami a viem, že to teda nemyslia zle, ale ja sa snažím vždy ukazovať, že také tie naše nálepky, o ktorých tu aj budem hovoriť, také to zachraňovanie situácie naoko, ono to nerobí nič iné, len to pomáha tým, čeliť tomu tlaku, ktorým, ktorému by mali tí politici zodpovední za túto situáciu a nominanti zodpovední za túto situáciu čeliť, lebo potom si napríklad dovolia takú drzosť, že v takomto stave, o ktorom NKÚ informuje, kolega Alan Suchánek určite potvrdí, napríklad znížia poplatok za poistenca štátu na historické minimum v čase, keď máme najviac zadlžené poisťovne a ekonomike sa najviac darí, tak politici si zmyslia, že však prečo by sme to dávali do zdravotníctva, veď nedáme to na nejaké futbalové ihriská, vlaky zadarmo, prípadne niečo zadarmo rozdáme, budeme mať viac voličov. No a toto je teda ten dôsledok, ktorý to spôsobuje. Nemocnice sa nám zadlžujú stále viacej a tento argument, ktorí títo politici používajú, je teda iba udaním podľa mňa samým seba a nič viacej.
V správach sa nám, v správe sa nám v podstate opakujú, sa nám opakujú tie isté porušenia. Je to určite porušenie zákona o rozpočtových pravidlách. Takisto ten rozpočtovací proces je nereálny, formálny. Neexistuje jednotný systém riadenia rozpočtov, sledovania nákladov. Viem, že teraz na ministerstve teda je pokus o takéto riadenie. Ale myslím si, že ani zďaleka nevyzerá tak, ako by mal vyzerať. Počas sledovania manažment nehľadal rezervy, náklady rástli, osobné náklady počas sledovaného obdobia rástli o 24 % a spotreba materiálu o 18 %. Tak tuto by som sa len pozastavila, že čo je, to je až neuveriteľné, že aký asi rešpekt majú tí šéfovia nemocníc, tí nominanti, keď v takejto situácii sa takýmto tempom dokážu bez problémov zadlžiť. No a toto je zase spôsobené tým neustálym oddlžovaním a tým, že nijako sa netrestajú, ani sa nevyvodzujú ani len sankcie voči takýmto ľuďom a takémuto hospodáreniu.
Často sú v nemocniciach nevýhodné zmluvy. Dobrým príkladom je, čo ma zaskočilo, bol prenájom budovy Univerzitnej nemocnice Bratislava za dvojnásobné nájomné oproti trhovej cene. Tak to je asi jedna, asi najzadlženejšia nemocnica, akú máme, tak prečo by neplatila viac, ako musí. To je pre mňa neuveriteľné.
Príjmy nepokrývajú náklady. Opäť, to už som, o tom som už hovorila. Skoro žiadne investície neboli urobené v nemocniciach. Máme obrovský, obrovský investičný dlh. Obrovský znamená, že zdravotná technika nad 200-tisíc, v hodnote nad 200-tisíc, tak 68 % takejto techniky je už odpísanej a jedna štvrtina má viac ako dvadsať rokov. Tak na takýchto, na takejto technike my vyšetrujeme ľudí a od takejto techniky je závislé ich zdravie a život.
Veľmi často bolo netransparentné obstarávanie vo veľkej časti verejných súťaží. Stalo sa, že, alebo stávalo sa, že víťaz bola spoločnosť, ktorá stanovovala predpokladanú hodnotu zákazky na začiatku a takisto, že súťažné podklady si vyžiadali viacerí účastníci, vrátane výhradných dodávateľov danej zdravotníckej techniky, ale v ďalšom kroku už ponuku nepredložili, ale v závere robili subdodávateľa výhercom, čo je do očí bijúce. A toto NKÚ vyhodnotilo, že tam bolo možné predraženie 32 až 167 %. Tak keď sa ľudia pýtajú, kde sú tie peniaze v zdravotníctve a kde sú tie platy, tak napríklad tu sú. Takže často opakujúci sa problém, predražené nákupy celkovo.
Zodpovednosť za neplnenie rozpočtu, za rastúcu zadlženosť, za neodvedenie sociálnych odvodov, ako som už hovorila, je takmer žiadna, úplne minimálna. A tu musím zdôrazniť naopak, táto vláda robí opatrenia, kde odmeňuje tých, ktorí takýmto spôsobom hospodária. Veď ja teda mať, mať na zodpovednosť štátnu nemocnicu a snažím sa, sa snažím vyrovnane hospodáriť, tak si pripadám, že nie som úplne v poriadku. Lebo prečo by som to robila? Veď odmeňovaní sú iba tí, ktorí, ktorí jednoducho idú do dlhov, pretože, ako vieme, pozmeňujúcim návrhom narýchlo bolo schválené, že odvody, ktoré za svojich zamestnancov štátne nemocnice neodviedli, všetci ostatní zamestnávatelia musia, všetci podnikatelia musia, všetky ostatné štátne inštitúcie musia, ale nemocnice sú posvätné s takýmto riadením, tie za svojich zamestnancov neodvádzali dlhé roky odvody, tak tieto odvody boli, teda pokiaľ viem, sú teraz pod správou Slovenskej konsolidačnej, tuším? Jednoducho štátnej spoločnosti, ktorej v podstate nebudú musieť možno nikdy zaplatiť. Čiže zasa opäť bol nejakým spôsobom ten, ten tlak zjemnený na zodpovedných.
Ďalšie opatrenie, ktoré sme narýchlo schválili bez akejkoľvek diskusie, boli exekúcie. Vieme, že nemocnice a materiál, ktorý sa používa na ochranu zdravia ľudí, na liečenie, tak nemôže byť exekvovaný, ale mohli byť exekvované peniaze na účte, nejaké pohľadávky a tak ďalej, tak my sme pre istotu narýchlo schválili, aby, preboha, ani to nebolo možné. Lebo to, že nemocnice dlhé roky neplatia dodávateľom a že sú stá miliónov zadlžené, spôsobilo, že nakoniec sa dodávatelia teda ozvali na súd a išli bojovať za svoje práva, išli si vysúdiť aspoň to, čo sa dalo. No tak čo spraví minister? Sekne im po prstoch a povie si, že nedá sa. My, prečo by sme ich nevyvlastnili? Však my máme legislatívu v rukách. Ono to je možno silná páka, ale spôsobuje to opäť to, že tí, ktorí nehospodárili správne, sú ochránení a tí, ktorí tu držali nejakým spôsobom to zdravotníctvo, dodávali, je jedno, či zisky, nezisky, lebo na tomto sa dohodli dve strany, tak, tak jednoducho tí momentálne ťahajú za kratší koniec.
No takisto to plošné oddlžovanie, to takisto spomína správa NKÚ. Je, je plošné bez ohľadu na predošlé výsledky. Opäť ďalšia vec, ktorá nereflektuje to, ako sa hospodárilo predtým.
Platový automat som chcela spomenúť v tejto časti. Veľmi často sa teda, veľká časť nákladov sa, je spôsobená, samozrejme, platovým automatom, ktorý bol odhlasovaný. Je to opäť politické rozhodnutie, za ktoré si kúpil niekto politickú priazeň, ale nevykryl to v rozpočtoch nemocníc a toto má naozaj dlhodobý, dlhodobý negatívny efekt na hospodárenie nemocníc a myslím si, že aj na motiváciu tých riaditeľov hospodáriť v podstate vyrovnane, lebo keď vám takýto podraz urobí vláda a vy naozaj z toho neviete nejakým spôsobom vyžiť a neviete tieto peniaze zabezpečiť bez jej pomoci, tak už sa vám veľmi nechce ani riešiť nič iné.
Ešte sa vrátim k čiastkovej správe, k tej poslednej záverečnej, tretej, ktorá teda hodnotila nemocnice. Z toho zhrnutia by som spomenula. Kontrola bola zameraná na hospodárenie a nakladanie s majetkom zdravotníckych zariadení a uskutočnila sa v 38 nemocniciach s rozdielnymi organizačnými a vlastníckymi formami. Najväčšia pozornosť bola venovaná príspevkovým organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti štátu. Nemocnice zriadené ministerstvom zdravotníctva, ministerstvom obrany predstavovali 41 % z celkového počtu nemocníc daného typu pôsobiacich v Slovenskej republike. V roku 2015 vynaložili tieto nemocnice 78,64 % z celkových nákladov príspevkových organizácií štátu, získali 70,74 % výnosov a 83,44 platieb od zdravotných poisťovní. Tak to, čo nefunguje, je tento kolos, tieto čísla, 83,44 % platieb od zdravotných poisťovní.
Najväčší objem straty produkovali, samozrejme, štátne nemocnice. Kumulovaná strata týchto nemocníc dosiahla za obdobie rokov 2012 až ´15 sumu viac ako 355 miliónov. Vieme, že teraz už je to teda oveľa viacej. Napriek tomu, že bolo, teda prebehlo v roku 2011 oddlženie v sume 350 miliónov, ktorá, z ktorých rozhodujúca časť smerovala práve do týchto zadlžených nemocníc, ani výsledky hospodárenia nemocníc, ktoré patria samosprávnym krajom alebo mestám, sa svojou kvalitou príliš nelíšia od štátnych. Veľa problémov majú identických. Aj tieto nemocnice sú väčšinou stratové, nedosahujú plánované parametre hospodárenia, dokonca v niektorých ukazovateľoch hospodárenia ich výsledky boli ešte horšie, ako v iných kontrolovaných nemocniciach. Hospodárenie väčšiny transformovaných nemocníc skončilo ziskom, respektíve výsledok ich hospodárenia sa v priebehu kontrolovaného obdobia zlepšoval. Čiže tuto máme zmenu, ak boli nemocnice transformované, tak to správanie vedenia bolo úplne iné. Súkromné nemocnice, ktoré boli predmetom kontroly v tretej etape, boli ziskové.
Najvyšší kontrolný úrad kontrolou vo všetkých nemocniciach preukázal priamu súvislosť medzi úrovňou riadenia, kontrolou rozpočtových zdrojov a majetku a medzi dosahovanými hospodárskymi výsledkami. Vo všeobecnosti možno povedať, že úroveň riadenia a kontroly je nedostatočná vo väčšine štátnych a samosprávnych nemocníc, úroveň riadenia a kontroly. Riadenie a kontrolu má na starosti štát. Úplne iný prístup, alebo teda nastavenie pravidiel, hej? Vo svojich nemocniciach samozrejme.
Úplne iný prístup k riadeniu rozpočtu a k nakladaniu s majetkom zistila kontrola v transformovaných akciových spoločnostiach, predovšetkým v súkromných nemocniciach. Tieto nemocnice robia prirodzene svoje operatívne a strategické rozhodnutia výlučne na základe rozsiahlych finančných analýz všetkých činností, ktoré umožňujú sledovanie výkonnosti a ich optimalizáciu na všetkých úrovniach. Väčšina štátnych nemocníc toto vôbec nerobí.
Významnou súčasťou riadenia je centrálny controlling a neustále vyhodnocovanie prínosov prijatých opatrení. V prípade, že zriaďovateľ má viaceré nemocnice, riadi tieto subjekty ako sieť s vysokou mierou centralizácie, vrátane nákupu liekov, špeciálneho zdravotníckeho materiálu, či zdravotníckej techniky, pričom profituje z hromadného obstarávania. Významným prvkom finančného riadenia súkromných nemocníc je hodnotenie profitability, keď sa vyhodnocuje výkonnosť každej nemocnice a jej jednotlivých, a jej jednotlivých oddelení a odborností. Kontrola zistila rozdielny prístup k obstarávaniu zdravotníckej techniky súkromného poskytovateľa v štátnych či samosprávnych nemocniciach, kontrolóri zistili v tomto procese množstvo problémov. Takéto problémy sa však pri obstarávaní v súkromných nemocniciach nevyskytujú alebo vyskytujú minimálne.
Pri nákupe zdravotníckej techniky pre súkromné nemocnice vlastníci dosahovali výrazné úspory financií, a to najmä centralizáciou nákupov, vylúčením sprostredkovateľov a významnou redukciou záväzkov po lehote splatnosti, platobná disciplína sa zvýšila, spoľahlivosť nemocníc takisto, ako nákupcov, pričom vlastne tým pádom odpadli nejaké dodatočné prirážky, prípadne nemocnice získali ďalšie zľavy. Všetky tieto opatrenia boli niekoľkokrát navrhované, niekoľkokrát diskutované, dokonca niekoľkokrát sľubované. Okrem akej-takej centralizácie nákupu si myslím, že je tam ešte teda veľa rezerv a ešte, ešte je kde zamakať.
Takisto kontrola ukázala nezohľadňovanie a tým aj neuhrádzanie nákladov na poskytnuté zdravotné výkony. Toto považuje NKÚ za jednu z hlavných príčin zadlžovania nemocníc. Takže povedzme si ešte raz, NKÚ za jednu z hlavných príčin považuje to, že poisťovne, teda aj najväčšia štátna poisťovňa s najväčšou vyjednávacou silou neplatia dosť štátnym nemocniciam, čiže štátny manažér štátnemu manažérovi. Obe spadajúce pod ministra zdravotníctva.
Tak ja už teda neviem, že či ako, už keď to povie Najvyšší kontrolný úrad, my to opakujeme, používa sa to ako bežný argument, no asi je treba niečo zmeniť v tomto. Kontrola v tejto súvislosti zistila výrazne rozdielnu nákladovosť zdravotníckych výkonov medzi jednotlivými skupinami nemocníc, ale aj vo vnútri danej skupiny. Kým štátne nemocnice vynaložili na sto eur zdravotníckych výkonov v priemere 122, v prípade akcioviek transformovaných to bolo priemerne 111 na 100 eur, u samosprávnych to bolo 114 eur a u súkromných 98 eur. Čiže aj tie náklady na každých sto eur kolíšu a opäť pri súkromných nemocniciach sú najnižšie. Bez ohľadu na vlastnícky typ nemocnice, tam, kde sa aspoň čiastočne využil manažérsky prístup k riadeniu a systematická kontrola, nákladovosť zdravotníckych výkonov bola priaznivejšia. Príkladom môže byť Ľubovnianska nemocnica, nezisková organizácia s nákladmi 92 eur alebo Štátny národný onkologický ústav v Bratislave s nákladmi 95 eur na 100 eur poskytnutej zdravotnej starostlivosti. Ja som chcela dať aj pozitívny príklad. Tieto nemocnice sledujú náklady podľa jednotlivých stredísk, ktorým vznikli, operatívne reagujú na vývoj, prijímajú rôzne opatrenia vedúce k znižovaniu nákladov na lieky a zdravotnícky materiál a podobne.
Ja tu mám ešte nejakých pár slov, ale nechám to na neskôr, lebo už my dochádza čas.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Pani poslankyňa, hlásili, že ešte vám 2,5 minúty ukrátili, takže ak vám stačia, tak vám ich poskytujem.
Nech sa páči.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Pekne, pekne. Ďakujem, dobre.
Tak budem aspoň kúštik pokračovať ešte. Chcem teda povedať, že veci, ktoré som teraz čítala, sa opakujú už niekoľko rokov. Myslím si, že ani NKÚ neupozorňuje úplne prvýkrát a keďže, ako som povedala, robí si svoju prácu dobre, myslím si, že táto vláda mala už niekoľkokrát príležitosť urobiť zmeny. Verím, že teda jedného dňa k tomu naozaj príde, čím skôr, tým lepšie, lebo na to doplácame všetci.
Chcem sa trošku pochváliť. Musím povedať, že táto správa potvrdila naše opatrenie z reformy, zdravotníckej reformy SaS, ktorú robíme. Hlavne, čo reflektujem, potreba riadenia ako siete, centrálne obstarávanie, jednotné výkazníctvo, ekonomický systém, nemocničný systém, stanovenie kritérií kvality, kvantity, prehodnocovanie pravidelné, takisto porovnávanie, zverejňovanie a kontrola, kontrola, kontrola. Mám pocit, že v tých štátnych nemocniciach a organizáciách ako by bolo jedno, kto čo robí a akoby nikoho nezaujímali výsledky a keď teda sa na niečo príde, tak robia sa len opatrenia, aby sa teda čo najviac zmiernil dopad.
Ďalšie opatrenia, ktoré takisto si myslím, že sú veľmi potrebné, sú guidelines, teda nejaké postupy štandardné, štandardizované. Osobná zodpovednosť manažérov a nieže ich teda odmeníme tým, že ich dáme na lepšie miesto, ako to u štátnej správe býva. Toto by súkromník asi nerobil. Určite je potrebná elektronizácia zdravotníctva a keď to celé tak čítam a zhodnocujem, mňa stále dokola napadá, ako to, že na toto všetko súkromník nepotrebuje zákon, ani kontrolu a správu NKÚ, tá motivácia je prirodzená. Tieto všetky veci, veď si predstavte, čokoľvek z toho som čítala, je nemysliteľné, aby to robil ktokoľvek vo svojej vlastnej firme, vo svojom podniku. Keď mám tam nešikovného manažéra, nedám ho vyššie, keď nevychádzam, tak jednoducho budem si nejakým spôsobom prepočítavať, koľko čo stojí, nebudem robiť veci, ktoré, kde sa zadlžím a nebudem súhlasiť s takou cenou, ktorá ma bude zadlžovať a na základe ktorej potom nebudem vedieť dávať výplaty a kde budem mať nešťastných zamestnancov. To, to sú siahodlhé dôsledky a súkromník na toto nepotrebuje žiadny zákon a ani príkaz, ani nejakú kontrolu, je to prirodzená, tá motivácia a áno, tá motivácia je zisk.
A ja to hovorím naschvál preto, aby sme si uvedomili, že zisk vie štát regulovať. Vie. Štát má v rukách legislatívu, vie ho regulovať. Čo ale regulovať nevie, ako sa za posledné roky ukazuje, je plytvanie politických nominantov, odhaduje sa až na 1,5 miliardy eur. Čiže ja si myslím, že úloha štátu je tvorba pravidiel, tvorba legislatívy, regulácia, dôsledná kontrola, vynucovanie pravidiel, ktoré platia pre všetkých rovnako bez ohľadu na vlastníctvo a na nominantov. Myslím, že táto správa je jasným dôkazom, že štát nemá nakupovať zdravotnú starostlivosť, ani prevádzkovať nemocnice a už vôbec nie nemocnice a zároveň poisťovne.

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujeme veľmi pekne.

Cigániková, Jana, poslankyňa NR SR
Pretože potom to má takýto dopad.

Ďakujem za slovo. Ja by som sa zastavil pri tej jednej veci o tej zastaralej technike. Keď je technika staršia ako dvadsať rokov, tak takáto technika už väčšinou tým pacientom škodí. Myslím si, že tak, ako by sa mali určiť ceny prístrojov a sledovať vývoj cien, tak takisto by sa mali sledovať parametre prístrojov a po určitom období by sa tieto prístroje mali, mali vyradiť, pretože tie prístroje sú aj morálne, ale aj fyzicky už potom nielenže za svojím zenitom, oni už potom môžu tým pacientom ozaj škodiť. Takže si myslím, že aj na tomto by malo ministerstvo zapracovať. S tým teda ozaj veľmi súhlasím.
S jednou vecou, s ktorou z tej rozpravy tvojej, Janka, nesúhlasím, je, že ten platový automat je problémom. Ja si myslím, že ten platový automat vyriešil určitý problém a zastabilizoval, zastabilizoval počet lekárov alebo vôbec aj pracovníkov. A ja by som to chápal a aj si myslím, že to tak treba chápať, ten platový automat treba chápať ako minimálnu mzdu, pretože keby sa toto nebolo udialo, tak tých lekárov dneska nebudeme mať dosť. A by si sa čudovala, keby si zistila, koľko lekárov má výrazne vyššie, vyššie platy, ako sú v tomto platovom automate. Dokonca sú to lekári, ktorí majú niekoľkonásobne vyššie platy. To znamená, že teda riaditeľ má aj dnes páku na to, aby tých dobrých odmeňoval a na druhej strane, ak niekto nespĺňa ani to na ten, na tú minimálnu mzdu, tak s tým lekárom sa môže rozlúčiť. Takého lekára určite nepotrebuje.
Takže ja si o tom platovom automate nemyslím, že je to škodná vec. Bola to dobrá vec, v určitej dobe to veľmi zastabilizovalo a keď tí riaditelia budú mať viacej zdrojov, tak budú môcť potom aj viac diferencovať. Takisto nielen u lekárov, ale aj u zdravotných sestier.

Raz, dva, ide. (Povedané s úsmevom.) Ďakujem. Sa mi páči, keď opozícia diskutuje s opozíciou. Myslím to naozaj teraz, lebo však s kým iným by sme diskutovali, že?
Tak, Alan, poviem teda aspoň tebe, tá prvá časť, súhlas. Máme to mimochodom tiež v reforme, absolútny súhlas, ale myslím si, že tie ceny by mali byť odporúčané a nie teda dané nejak pevne zákonom, to vieš. A čo sa týka platového automatu, vieš, ono to je vec názoru. Ja mám pocit, že hovoríš o lekároch, ja hovorím aj o sestrách. Ja mám pocit, že platový automat spôsobil to, že neoplatí sa snažiť, lebo jednoducho stanovil také odmeny, na ktoré v sumáre tie nemocnice nemajú. Veď táto správa je toho dôkazom. Často na ne nemajú peniaze tí riaditelia nemocníc. Tým pádom nie je priestor odmeniť niekoho, kto sa viac snaží. Tak načo by si to robil? A pokiaľ teda hovoríš, že tí kvalitnejší teda majú, sú lepšie odmenení, ja neviem, nemám túto skúsenosť, nemám takúto spätnú väzbu, ale čo mám, je spätná väzba od sestier a tam toto neplatí. Tie sestry sú preto vyhoreté a ja si myslím, že toto bráni nejakým spôsobom, takýto príkaz a ten nedostatok peňazí.
Jaj, a to je dôležité, ja som totiž hovorila hlavne o tom, že sa to spravilo ako politické opatrenie, ako nákup hlasov, doslova politická korupcia, reklama a na základe toho teda niekto síce získal možno hlasy, ale nedal na to financie. Tie nemocnice na to nemajú peniaze a spôsobuje to následne tieto, tieto prostriedky. Čiže to je na diskusiu, že či automat áno, alebo nie. Ale určite sa zhodneme, že ak povie, povedia politici, že áno, tak by na to mali aj nejaké finančné prostriedky použiť alebo dať teda.
Takže odo mňa toľko a ďakujem ti za reakciu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, vážené štyri kolegyne poslankyne a desať kolegov poslancov (reakcia z pléna), desať, teraz prišiel, ja som vás rátala (povedané so smiechom). Dobre.
Vážený predseda Najvyššieho kontrolného úradu, chcem sa venovať v tejto rozprave kontrolnej akcii Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení. Kontrolná akcia - verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení - bola do plánu kontrolnej činnosti NKÚ zaradená na základe vyhodnotenia identifikovaných rizík v oblasti zdravotníctva. Ako najvýznamnejšie riziká boli vyhodnotené tie, ktoré sa týkajú stratového hospodárenia nemocníc, nehospodárnosti pri zabezpečovaní tovarov a služieb v zdravotníckych zariadeniach, ako aj plnenie povinností pri správe majetku štátu.
Na oddlžovanie ústavných zdravotných zariadení v dôsledku ich stratového hospodárenia sa už v minulosti vynaložilo 1 423 miliónov eur, to znamená 1 miliarda 423 miliónov eur. Vláda Slovenskej republiky v septembri 2017 schválila oddlženie nemocníc do sumy 585 miliónov eur, čo dohromady bude reprezentovať sumu 2 008 miliónov eur, to znamená 2 miliardy 8 miliónov eur.
Najvyšší kontrolný úrad v rámci kontroly "verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení" rozčlenil kontrolnú akciu do troch častí: nemocnice, zdravotné poisťovne a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Poďme k tým nemocniciam.
Ako hlavné príčiny deficitného hospodárenia nemocníc určil NKÚ Slovenskej republiky:
1. nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami. Táto časť bola dôkladne spracovaná a jej závery sú akceptovateľné.
2. zmluvné vzťahy medzi ústavnými zdravotníckymi zariadeniami a zdravotnými poisťovňami.
Najvyšší kontrolný úrad konštatuje, že výška úhrady, rozsah a finančný objem poskytovanej zdravotnej starostlivosti je závislý od vzájomnej dohody. Rozsah a podmienky dohodnutej, teda zazmluvnenej zdravotnej starostlivosti sa tak menia v čase, absentujú jasné pravidlá stanovenia cien, čo spôsobuje, že ceny za niektoré zdravotnícke výkony nepokrývajú všetky náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ceny za iné výkony prinášajú neprimeraný zisk. Nezohľadňovanie a tým aj neuhrádzanie nákladov na poskytnuté zdravotné výkony považuje NKÚ za jednu z hlavných príčin zadlžovania sa nemocníc. Aj keď kontrola Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky nedostatky v tejto oblasti považuje za jednu z hlavných príčin deficitného hospodárenia nemocníc, vo všetkých troch čiastkových správach venovaných nemocniciam aj v záverečnej správe sa venuje tomuto problému nedostatočne a nevyvodzuje z toho žiadne dôsledky. Podrobnejšie sa týmto obchodným vzťahom medzi poisťovňami a poskytovateľmi mal Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky zaoberať kontrolou v zdravotných poisťovniach a na ministerstve zdravotníctva. Poďme teraz k tým zdravotným poisťovniam.
Cieľom kontroly v zdravotných poisťovniach nebol, cieľ kontroly, pardon, nebol naplnený, v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované NKÚ Slovenskej republiky, od NKÚ. Informácie o stratégii nákupu zdravotnej starostlivosti, o cenách, ako aj o benchmarkingu považujú zdravotné poisťovne Dôvera a Union za svoje know-how a preto nemohli vraj byť použité pri spracovaní výsledkov z kontrol. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky negatívne hodnotí odmietavý postoj súkromných poisťovní k predloženiu niektorých údajov potrebných pre naplnenie cieľa kontroly.
Na základe týchto skutočností NKÚ identifikoval riziko nekontrolovateľnosti verejných zdrojov v súkromných zdravotných poisťovniach. Pri konštatovaní NKÚ, že organizácia, ktorej štát zveril do správy verejné zdroje a kde je platiteľom za svojich poistencov zo štátneho rozpočtu, odmietne predložiť údaje o spôsobe použitia týchto zdrojov pre naplnenie cieľa kontroly, ktorá sa koná vo verejnom záujme, sa pýtam, či žijeme v právnom štáte. Najvyšší kontrolný úrad totiž namiesto toho, aby použil § 259 zákona 300/2005 Z. z. Trestného zákona a týchto opovážlivcov poslal do väzenia, sa zmohol iba na toto konštatovanie: "Cieľ kontroly v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované Najvyšším kontrolným úradom Slovenskej republiky.".
Zákon 300/2005 Trestného zákona v § 259 ods. 1 hovorí: "Kto uvedie nepravdivé alebo hrubo skresľujúce údaje alebo zatají povinné údaje o závažných skutočnostiach vo výkaze, v hlásení, vo vstupných údajoch vkladaných do počítača alebo v iných podkladoch, slúžiacich na:
a) štatistické zisťovanie v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
b) evidenciu zamestnancov v úmysle zabezpečiť sebe alebo inému neoprávnené výhody,
c) kontrolu účtovníctva,
d) kontrolu použitej dotácie, subvencie alebo iného plnenia zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu štátneho fondu, z rozpočtu vyššieho územného celku alebo z rozpočtu obce,
e) určenie ceny majetku alebo kurzu cenného papiera pri jeho prevode alebo prechode na inú osobu,
f) konkurz, vyrovnanie, reštrukturalizáciu alebo oddlženie, alebo
g) zápis do Obchodného registra alebo katastra nehnuteľností, evidencie motorových vozidiel alebo iného registra podľa osobitného predpisu,
potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.".
Vyhodnotenie kontroly Najvyššieho kontrolného úradu v zdravotných poisťovniach a u poskytovateľoch ústavnej zdravotnej starostlivosti z hľadiska uzatvárania zmluvných vzťahov medzi týmito subjektami, zdravotné poisťovne, teda to je vyhodnotenie NKÚ, zdravotné poisťovne nepredložili NKÚ požadované doklady z dôvodu, že pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti zneužívajú svoje dominantné postavenie na trhu a na základe kartelových dohôd nanucujú poskytovateľom v zmluvách ceny na základe dohody a nie na základe ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľov, čím porušujú zákon.
Zákon o cenách hovorí, paragraf, zákon 18/1996 o cenách: "§12 Osobitné ustanovenia pri dohadovaní cien:
(1.) Neprimeranú cenu nesmie dohodnúť
a) predávajúci a kupujúci pri predaji alebo nákupe tovaru, pri vývoze a spätnom dovoze toho istého tovaru, na ktorý sa poskytujú dotácie zo štátneho rozpočtu, alebo prostriedky štátnych fondov, alebo na ktorý sa poskytuje finančná pomoc zo zahraničia alebo z Európskej únie,
b) predávajúci v dominantnom postavení podnikateľa pri predaji tovaru.
(2.) Za neprimeranú cenu u predávajúceho podľa ods. 1 sa považuje dohodnutá cena, ktorou sa výrazne presahujú ekonomicky oprávnené náklady alebo primeraný zisk.
(3.) Za neprimeranú cenu u kupujúceho podľa ods. 1 sa považuje dohodnutá cena, ktorá výrazne nedosahuje ekonomicky oprávnené náklady.
(4.) Ustanovenie odsekov 1 až 3 sa vzťahuje aj na cenu obchodného alebo sprostredkovateľského výkonu.
(5.) Ak predávajúci, ktorým je rozpočtová organizácia alebo príspevková organizácia, poskytuje tovar odplatne, nemôže dohodnúť cenu, ktorá nedosahuje náklady rozpočtovej organizácie alebo príspevkovej organizácie na výrobu tohto tovaru, ak osobitný predpis neustanovuje inak.".
Poskytovatelia zdravotnej starostlivosti tým, že nemôžu prestať poskytovať zdravotnú starostlivosť, sú vo vydierateľnom postavení a uzatvárajú so zdravotnými poisťovňami nevýhodné zmluvy, čím porušujú zákon 18/1996, zákon o cenách, v takom rozsahu, že je naplnená skutková podstata trestného činu.
Ďalej o správe, paragraf, zákon 278 o správe majetku štátu, § 3 ods. 2: "Správca je oprávnený a povinný majetok štátu užívať na plnenie úloh v rámci predmetu činnosti alebo v súvislosti s ním, nakladať s ním podľa tohto zákona, udržiavať ho v riadnom stave, využívať všetky právne prostriedky na jeho ochranu a dbať, aby nedošlo najmä k jeho poškodeniu, strate, zneužitiu alebo zmenšeniu.".
Zákon 300/2005, zákon, Trestný zákon, § 237: "Kto inému spôsobí malú škodu tým, že poruší všeobecným záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť alebo povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu alebo vyplývajúcu zo zmluvy opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky." Kto, teda "odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha trestný čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním väčšiu škodu, alebo z osobitného motívu, odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá, ak okrem odseku 1:
a) spôsobí značnú škodu alebo závažnejším spôsobom konania.
(4) Odňatím, slobody na 10 až 15 rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v ods. 1 a spôsobí ním škodu veľkého rozsahu alebo
b) ako člen nebezpečného zoskupenia.".
Teraz ideme ku kontrole na ministerstve zdravotníctva.
Kontrolou NKÚ bolo zistené, že štát sa v minulosti vzdal regulácie cien zdravotných výkonov v ústavnej aj ambulantnej starostlivosti. Platobný mechanizmus je výlučne v réžii poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a zdravotnej poisťovne. Kontrolou Najvyššieho kontrolného úradu bolo zistené, že Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky nezasahovalo do zmluvných vzťahov medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v jeho pôsobnosti a zdravotnými poisťovňami a ani nerokovalo so zdravotnými poisťovňami v mene svojich podriadených organizácií. Uzatváranie zmlúv bolo vo výlučnej kompetencii príslušných zdravotníckych zariadení. Reguláciu cien podľa § 4a zákona 18/1996 ministerstvo zdravotníctva za definovaných podmienok môže uplatniť, ale nemusí. Regulácia stanoví len maximálnu možnú cenu a preto táto oblasť v zmluvných vzťahoch medzi poskytovateľmi a poisťovňami nie je prioritná. Čo je však dôležité a čím sa národný kontrolný úrad vôbec nezaoberal, je to, že ministerstvo zdravotníctva je cenový orgán. Ministerstvo zdravotníctva je povinné ustanoviť podmienky pre dohodovanie cien, určovať rozsah cenovej evidencie, určovať zásady cenovej kontroly, vykonávať cenovú kontrolu a uskutočňovať konanie vo veciach porušenia cenovej disciplíny, zabezpečovať informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konať vo veciach porušenia cenovej disciplíny, informovať verejnosť vo výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny v celom rozsahu výkonov zdravotnej starostlivosti a vo všetkých segmentoch zdravotnej starostlivosti.
Keby si ministerstvo zdravotníctva plnilo svoje povinnosti, nebolo by potrebné oddlžovať ústavné zdravotnícke zariadenia vo výške 2 008 miliónov eur, čiže vo výške 2 miliárd 8 miliónov eur.
Nebudem už čítať zákon o cenách pre krátkosť času, ale ešte áno. Paragraf 18/1996 zákon o cenách, teda zákon v § 20 hovorí:
"(1) Pôsobnosť v oblasti cien vykonávajú tieto cenové orgány: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky; b) ministerstvo ustanovuje podmienky pre dohodovanie a reguláciu cien podľa tohto zákona, rozhoduje vo veciach regulácie cien, určuje rozsah cenovej evidencie, určuje zásady cenovej kontroly, vykonáva cenovú kontrolu a uskutočňuje konanie vo veciach porušenej cenovej disciplíny. Zabezpečuje informačný systém pre potreby vyhodnocovania vývoja cien, regulácie cien, cenovej kontroly a konania vo veciach porušenia cenovej disciplíny a informuje verejnosť o výsledkoch konaní vo veciach porušenia cenovej disciplíny.".
Záver.
1. Zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a poskytovateľmi ústavnej zdravotnej starostlivosti sa neuzatvárajú na základe ekonomicky oprávnených nákladov poskytovateľov v zmysle § 2 ods. 3 písm. a) zákona 18/1996, ale cenou na základe dohody, čím sa porušuje § 3 zákona 278/1993 o správe majetku štátu § 2 a § 12 zákona 18/1996 zákona o cenách.
Keďže ministerstvo zdravotníctva neurčilo záväzný postup pri tvorbe ceny u poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, neexistuje u poskytovateľov jednotný postup pri evidovaní a vykazovaní nákladových položiek a tým kalkulácie ceny, čo neumožňuje objektívne porovnávanie jednotlivých zariadení a ich organizačných útvarov, ako konštatuje NKÚ v čiastočnej správe verejné financie a majetok zdravotníckych zariadení. Nečinnosť ministerstva zdravotníctva spôsobila, že nie je možné podľa NKÚ určiť, akú úlohu v tomto negatívnom pomere výnosov a nákladov zohrávajú objektívne - napríklad štruktúra zdravotníckych služieb - a akú subjektívne faktory, napríklad neefektívny manažment. Rozdiel medzi výnosmi a nákladmi u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti má za následok podľa NKÚ. V priebehu kontrolovaného obdobia vzrástla hodnota záväzkov kontrolovaných subjektov o 351 miliónov 958-tisíc eur, teda vzrástli viacej ako dvojnásobne. V roku 2015 dosiahli výšku 673 miliónov 660-tisíc eur, čo predstavuje 125,44 % majetku kontrolovaných subjektov. Nemožnosť ani jednoduchej reprodukcie majetku. Vysoký stupeň opotrebovania zdravotníckej techniky. Jedna tretina techniky s nulovou zostatkovou hodnotou, dve tretiny obstaranej pred rokom 2011, čo sú vysoké náklady na opravy a údržbu.
Dôsledky nízkej stavebnej činnosti sa odrážajú v zlom stave budov a stále rastúcich potrebách na opravu a údržbu. Ďalší dôsledok z výšky záväzkov u poskytovateľoch ústavnej starostlivosti je to, že dodávatelia tovarov a služieb ústavným zdravotníckym zariadeniam si do ceny započítajú prirážku za riziko oneskorených platieb, penalizácia a exekúcie zo strany dodávateľov, poskytovatelia ústavnej zdravotnej starostlivosti nakupujú tovary a služby nie u najlacnejšieho dodávateľa, ale u toho, kto je za týchto podmienok ochotný obchodovať. Faktúry sa preplácajú podľa účinnosti, tlaku alebo iných motivácií dodávateľa a nie podľa poradia vzniknutého záväzku. Nejasnosť takýchto obchodných vzťahov vytvára vysoko korupčné prostredie bez možnosti dokázať, či išlo, v prípade predražených nákupov či išlo o nutnosť udržať prevádzku zariadenia za každú cenu, alebo či išlo o úmysel obohatiť sa. Preto vzhľadom na vyššie uvedené žiadam od pána predsedu NKÚ odpoveď na nasledovné otázky:
1. Ak zodpovední pracovníci zdravotných poisťovní nepredložili niektoré údaje potrebné na naplnenie cieľa kontroly NKÚ v tých organizáciách, prečo predseda NKÚ nepodal na nich trestné oznámenie v zmysle § 259, 300 zákona, Trestného zákona?
2. Ak cieľ kontroly v zdravotných poisťovniach nebol naplnený z dôvodu osobitného pohľadu súkromných poisťovní na údaje požadované NKÚ, čím NKÚ identifikoval riziko nekontrolovateľnosti verejných zdrojov v súkromných zdravotných poisťovniach, ako mohol predseda NKÚ pripustiť ukončenie kontrolnej akcie v poisťovniach? Ako mohol NKÚ v zdravotných poisťovniach kontrolu ukončiť záznamom, citujem: "Z kontrol vykonaných v zdravotných poisťovniach boli vypracované záznamy, pretože v kontrolovanej oblasti neboli zistené porušenia všeobecne záväzných právnych predpisov, keď aj z čiastkových výsledkov kontroly vyplynulo, že zdravotné poisťovne porušujú zákon o cenách."
Ďalšia. Po štvrté. Štvrtá otázka. Prečo ústavné zariadenia neboli zaviazané Najvyšším kontrolným úradom dodržiavať zákon 18/1996 zákon o cenách a neboli upozornené, že sa dopúšťajú trestného činu v zmysle § 237 zákona 300/2005 Trestného zákona?
5. Prečo NKÚ nezaviazal Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky k plneniu si úlohy cenotvorného orgánu, keď sám konštatoval, že ministerstvo rezignovalo na túto dôležitú úlohu so všetkými katastrofálnymi dôsledkami pre systém verejného zdravotného poistenia a sekundárne na štátny rozpočet?"
Ja ak dovolíte, ja by som... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Glváč, Martin, podpredseda NR SR
Ďakujem veľmi pekne.

Grausová, Natália, poslankyňa NR SR
To už nie je rozprava, toto, len chcem povedať, že ja som pánu predsedovi, prepáčte, poslala v tomto znení list. Takže ja dúfam, že mi odpovie. Poslala som ho vopred, neviem, či ste ho už dostali a čakám, prosím, odpoveď.
Ďakujem pekne.

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Vážení prítomní, chcel by som sa vyjadriť k správe NKÚ, teda k správe o výsledku kontrolnej činnosti Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky za rok 2017. Musím povedať, že už aj minuloročná a aj tohtoročná správa je kvalitatívne na úplne inej úrovni, ako to bývalo predtým. A mapuje skutočné problémy, prichádza so skutočnými argumentami. Ja by som sa chcel venovať oblasti zdravotníctva a tiež teda musím povedať, že nálezy aj závery sú veľmi dobré.
Táto správa hovorí o systémových problémoch zdravotnej politiky štátu a ako prvý uvádza spôsob hospodárenia nemocníc. Čiže ako prvý systémový problém vidí spôsob hospodárenia nemocníc. Konštatuje, že nemocnice hospodária stratovo, tak ako štátne, teda príspevkové, tak aj nemocnice, ktoré patria samospráve. Príčinu v tomto hospodárení, stratovom, vidí v tvorbe a schvaľovaní nereálnych rozpočtov, čiže už a priori si tieto nemocnice postavia nereálny rozpočet, ktorý potom, samozrejme, nevedia, nevedia dodržovať. Keďže ho nedodržujú, tak potom nikto ani, a dopredu už vedia, že ho nebudú dodržovať, tak potom už dopredu aj vedia, že nebudú vyvodzovať ani žiadne sankcie. Ak aj príde ku kontrole finančného riadenia, tak táto kontrola je len formálna a nemá žiadne dopady na ďalšie fungovanie. Čiže je tu absencia manažérskeho prístupu a absencia uplatňovania controlingu.
Riadenie u súkromníkov samozrejme prebieha ináč. Tie súkromné, súkromné nemocnice sú riadené ako sieť, majú a vyžadujú teda tvrdé dodržiavanie plánov a mám správy, že takéto, takýto controlling, či sa dodržiava plán, prebieha na týždennej báze. Ak na týždennej báze riaditeľ neplní plán, tak má problém a musí vysvetľovať prečo. Ak to, ak na nasledujúci týždeň sa to zopakuje, tak ten problém už je hodne veľký a ak sa to opakuje častejšie, alebo nebodaj to trvá mesiac, tak ten problém je taký veľký, že v podstate je jasné, že tohoto riaditeľa vymenia.
Ale aj štát má možnosti, aby svoje nemocnice riadil ako sieť. Ministerstvo už v tom spravilo nejaké prvé kroky a urobilo organizáciu alebo zložku organizácie, ktorá má na starosti svoje podriadené zložky. Nie tak dávno, asi pred mesiacom sme sa dozvedeli, že práve riaditeľ týchto podriadených zložiek abdikoval zo svojej funkcie. Zatiaľ, zatiaľ tam nebol dosadený nikto na to, aby to trvalo viedol a bolo by veľmi zaujímavé vedieť dôvody, prečo tento riaditeľ z tejto funkcie odstúpil.
Ďalším systémovým problémom podľa NKÚ v zdravotnej politike štátu je rozsah a spôsob uhrádzania zdravotníckych výkonov poisťovňami. Náklady na zdravotnú starostlivosť sú vyššie, ako úhrada poisťovňami. Štátne nemocnice majú náklad 122 eur na 100 eur výkonu alebo teda príjmu. Súkromné nemocnice majú 98 eur na 100 eur príjmu. Čiže ukazuje sa, že tie súkromné nemocnice vedia s týmto hospodáriť. Veľkú úlohu tu ovšem hrá aj štruktúra výkonov a kvalita manažmentu. Je veľká škoda, že keď sa aj v štátnom sektore objaví veľmi dobrý manažér, tak štát nemá záujem si ho udržať a mohli by sme byť aj, mohli by sme aj menovať napríklad bývalého riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorému robil štát alebo teda politická, určité politické spektrum, ktoré sa dostalo do vlády, také problémy, že to radšej vzdal a odišiel zo štátneho sektora. No nakoniec ako to dopadlo? Súkromný sektor po ňom skočil a mnoho rokov využíval jeho schopnosti. Nakoniec tento človek tam získal nové skúsenosti, pretože predtým nepôsobil v zdravotníctve, získal skúsenosti v zdravotníctve, štát zatiaľ stále nemá záujem, aby jeho skúsenosti využil.
K tomu by som chcel povedať, že niektoré ceny, ktoré platia poisťovne nemocniciam, proste ani nezohľadňujú ekonomicky oprávnené náklady. To znamená, že aj tá najlepšie hospodáriaca nemocnica za túto platbu nedokáže tento výkon zrealizovať. A zas naopak, niektoré výkony sú tak nadhodnotené, že, a to je práve ten potom paradox, že tieto hrozienka alebo tieto čerešničky boli zo štátneho sektoru sprivatizované, tak tie potom tvoria neprimeraný zisk. A počuli sme už o tom, že niektoré, niektoré súkromné zariadenia mali EBITDA okolo 40 % aj viac. Jednalo sa o laboratóriá, ale aj o CT, emerká a ešte prípadne ďalšie, napríklad aj dopravná služba alebo záchranná zdravotná služba.
Tu je jeden obrovský problém, a to problém v tom, že poisťovňa, ktorá hradí poskytovateľom zdravotnej starostlivosti za túto starostlivosť, určuje aj cenu. No keby sme si predstavili, že budeme chodiť do Tesca nakupovať a pri tej pokladni povieme, že za toto som vám ochotný zaplatiť len toľkoto, za toto toľkoto, proste by som si ja určoval cenu, tak na tom mojom nákupe by to Tesco určite, určite stratilo. Ak by toto robili všetci, tak celý reťazec Tesca by veľmi rýchlo skrachoval. No a takto funguje naše zdravotníctvo, pretože ten, kto platí, ten aj určuje cenu, ktorú za to zaplatí. A to je veľká chyba a základný problém.
Regulátorom by malo byť ministerstvo zdravotníctva, a ten, kto stanovuje ceny, by mal byť práve tento regulátor, aby tie ceny boli primerané, ale aby neboli len v prospech niekoho. Z výsledkov kontroly NKÚ vyplývajú doporučenia tak pre vládu, pre ministerstvo zdravotníctva, ale aj pre Národnú radu Slovenskej republiky.
Ministerstvo zdravotníctva musí prijať opatrenia, ako riadiť svoje nemocnice ako sieť. Niečo v tom už ministerstvo spravilo a začalo benchmarkovať ceny, spravilo spoločné obstarávanie napr. na cétečká, na emerká, na postele, plánuje aj ďalšie, ale to ešte nestačí. Ministerstvo zdravotníctva musí zaviesť ako regulátor aj jednotnú metodiku, aby sa dali porovnávať jednotlivé nemocnice, aby sa dali porovnávať jednotlivé oddelenia a musí zaviesť tvrdý controlling až nielen na úroveň nemocníc, ale aj na úroveň jednotlivých oddelení.
No ale úplne to najdôležitejšie, čo musí ministerstvo zdravotníctva vo svojich štátnych nemocniciach zaviesť, to je kvalitné výberové konania na riaditeľov. Výberové konania za posledných rok a pol, keď som si mapoval, tak sa ukázalo, že tých výberových konaní sa zúčastňoval jeden uchádzač, maximálne dvaja a keď som to potom sledoval ďalej, tak väčšinou mi z toho vyplývalo, že ten druhý bol skôr len také krovie alebo v podstate krovie pre toho prvého, pretože to už bolo dopredu jasne dané, kto to vyhrá.
A ešte sa stávali aj také veci, že riaditeľ, ktorý musel z jedného pracoviska odísť, lebo boli nejaké problémy, ktoré nezvládal, tak nakoniec bol určený a menovaný v inej nemocnici za riaditeľa a nakoniec aj tam musel skončiť, pretože to tam nedokázal, nedokázal viesť. Čiže takéto politické nominácie sú veľkou škodou a preto práve tie štátne nemocnice veľmi, veľmi zle hospodária. A ak dokáže súkromník angažovať kvalitných manažérov, ktorí mu to dokážu dobre riadiť, tak aj štát by to dokázal a si myslím, že to aj musí dokázať.
Druhú skupinu, ktorú vidí NKÚ, že treba riešiť, je to vzťah poskytovateľov a poisťovní. Ja už som sa o tom niečo zmieňoval, ale je to otázka systému cenotvorby. Musí byť definovanie oprávnených ekonomických nákladov na konkrétne jednotlivé výkony. A tu vidí NKÚ príčinu deficitného hospodárenia nemocníc a myslím si, že je to veľká pravda. K tomu samozrejme bude potrebné aj sfunkčniť zavedenie DRG systému aj zdravia, lebo doteraz sa o tom len uvažovalo, dlho sa to pripravovalo, aj tak to nebolo dostatočne pripravené, takže tie výsledky budú až neskôr.
Ale aby som ešte povedal ďalšiu vec, je veľmi zlá alokácia zdrojov v slovenskom zdravotníctve. A práve preto sú nemocnice u nás nedofinancované. V Českej republike na počet obyvateľov ako má Slovensko, sú zdroje do zdravotníctva okolo 500-tisíc až 1 miliardu eur vyššie, ako u nás na Slovensku.
A teraz poďme k tej alokácii zdrojov, alebo ešte kúsok sa vrátim k skrytému dlhu nemocníc, alebo k takému, by som povedal presnejšie, k investičnému dlhu našich nemocníc. Pred voľbami 2016 sa rozprávalo o tom, že taký skrytý dlh v našich nemocniciach tým, že sa do nich neinvestovalo, že zdravotníctvo bolo podfinancované a začalo to ešte ministrom Soboňom, ktorý kedysi povedal, že keď mu 50 % zdrojov, keď ich nikdy nemal, tak mu nemôžu chýbať, a tam sa to celé začalo, tak sa hovorilo, že ten skrytý dlh je okolo jeden, 1,5 miliardy. Keď súčasné vedenie, alebo teda, keď nové vedenie v roku 2016 na ministerstve zdravotníctva si mapovalo, aký je asi ten skutočný skrytý dlh slovenských nemocníc, tak im vyšlo, že je to niekde na úrovni 3,7 miliardy. Keď konzervatívni odborníci toto hodnotili, tak tvrdili, že ten skrytý dlh je až na úrovni 9 miliárd. Keď si uvedomíme, že v podstate od toho, ako Slovensko začalo samostatne existovať a vždycky sme mali proti Čechom menšie príjmy do zdravotníctva, tak si myslím, že tá hodnota okolo 9 miliárd je ďaleko presnejšia.
A teraz k tej alokácii zdrojov. Na lieky a zdravotnícke pomôcky v Slovenskej republike išlo 35,7 % zdrojov, na samotné lieky 26,5 % zdrojov. V Rakúsku išlo na lieky v tom istom porovnávanom období 12,1 %, trikrát menej. V Českej republike 19,7 %, v podstate o polovicu menej. V Poľsku 21,6 %, jedine v Maďarsku išlo viac.
Keď si zoberieme, aké zdroje idú na neodkladnú zdravotnú starostlivosť v slovenských nemocniciach, neodkladná zdravotná starostlivosť, to sú tie najakútnejšie, najurgentnejšie, ale aj finančne najdrahšie stavy v nemocniciach. Slovensko vynaložilo iba 23,8 % z celkových zdrojov na zdravotníctvo. Je to najmenej v Európskej únii. Česká republika dala 29,1 %, Poľsko 33,4 %, Rakúsko 34,1 %. To znamená, že proti Rakúsku sme dali o 10 % menej. To je v percentách, nie v nominále, to je v percentách. Dôsledkom toho a samozrejme tých starých dlhov sú chátrajúce nemocnice, rastúci investičný dlh, chýbajú zdroje samozrejme aj na tú liečbu, aj na investície, prístroje a tak ďalej a potom, samozrejme, aj na platy sestier a iných zdravotníckych pracovníkov.
Slovensko má druhé najvyššie výdavky v Európskej únii na doplnkové služby. Myslí sa tým laboratóriá, doprava, záchranná zdravotná služba. Priveľa nás stojí aj správa a administrácia celého zdravotníckeho systému. Slovensko vydáva 4,2 %, štvrté najdrahšie v Európe, štvrtý najdrahší sme v tomto. Česi dávajú na túto administráciu a správu o tretinu menej. Preto sa potom nemôžme čudovať, že chýba obnova nemocníc, spôsobuje to vysoké náklady, pretože máme neefektívne kúrenie, utekajú nám teplá cez okná, atď., atď. a máme potom aj neekonomické prevádzky. A práve preto, ako už som aj hovoril, sú to objektívne príčiny, prečo výnosy nepostačujú na krytie nákladov. Pretože máme najnižší príjem na akútnu zdravotnú starostlivosť.
Pokiaľ by sme porovnali odkladnú zdravotnú starostlivosť, tam sme približne porovnateľní aj s Českou republikou, aj s Rakúskom, aj s Maďarskom.
Takže vychádza nám, že budeme musieť robiť niečo s liekovou politikou, s nákladmi na správu, a toto presunúť do neodkladnej zdravotnej starostlivosti, pretože bez tohoto sa naše nemocnice nemôžu zlepšiť ani vybavením ani rekonštrukciou, a potom, samozrejme, ani platmi.
Slovensku chýba katalóg výkonov. Za toto je zodpovedné ministerstvo zdravotníctva. Od Slovenskej lekárskej komory cez špecialistov atď. už veľmi dlho po tomto kričia. Boli sme na pozvanie českého zdravotníckeho výboru parlamentu v Čechách a boli sme aj v Nemocnici Motole. Momentálne riaditeľ nemocnice Motole je bývalým ministrom, ktorý bol donedávna ministrom zdravotníctva. Povedal nám, že slovenské zdravotníctvo má takéto veľké problémy preto, že nemá úhradovú vyhlášku. Česká úhradová vyhláška, to je práve to, čo hovoríme my, to je ten katalóg výkonov a ceny a platby za starostlivosť, a práve preto, že to stanovujú poisťovne. V Čechách to nestanovujú poisťovne.
Takže sme si mysleli, že keby sme aspoň toto mali, to, čo už majú v Čechách. Na to pozvanie toho výboru, tam sme boli asi pred tromi týždňami. Teraz som bol minulý týždeň na veľkom kongrese, medzinárodnom, ktorý robilo naše ministerstvo zdravotníctva s českým, kde Česi už vyjadrujú nespokojnosť s takýmto, s takýmto ekonomickým modelom hradenia zdravotníckych služieb a volajú po ďaleko progresívnejších, modernejších, zameraných na kvalitu. To ukazuje, že máme za Českou republikou, a nehovorím o ostatných krajinách, nielen obrovský skrytý dlh v nemocniciach, ale aj ďalší, ďalší obrovský dlh, a to v tom, že nemáme víziu, nemáme lídrov a samozrejme potom zlyháva realizácia.
Zatiaľ ďakujem.

Ďakujem. Vážení kolegovia, kolegyne, ja by som len chcela povedať, kontrola NKÚ bola venovaná zariadeniam, ktoré vlastnia alebo majú prenajaté súkromní vlastníci, poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, nemajú však rovnaké podmienky preplácania výkonov, ako už bolo uvedené aj v správe, aj moji predrečníci už o tom hovorili. Ale napríklad v komunitnej starostlivosti, agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti, Všeobecná zdravotná poisťovňa im kumuluje tri až štyri výkony do jedného výkonu. Ďalej limity, ktoré majú, vysoko prekračujú a dlhodobo ich nemajú preplácané. Nemajú platenú dopravu k pacientovi, ako jediní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti nemajú preplácanú dopravu k pacientovi. Ďalej, čo sa týka takisto ošetrovateľských domov, majú problém s preplácaním zdravotných výkonov, licencované sestry majú problémy s uzatváraním zmlúv s poisťovňami. Je to veľmi smutné, lebo táto zdravotná starostlivosť je oveľa lacnejšia, ako sú poskytovatelia v nemocniciach. Poisťovne si určujú cenu, akú budú platiť za výkon. Ďalej špecializované ambulancie, všeobecné ambulancie majú ozaj takisto problém s preplácaním výkonov, čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti. Porušuje sa tu zákon o tvorbe ceny poskytovania zdravotnej starostlivosti. Kde to vlastne spejeme? Ideme dopredu, alebo desať krokov dozadu? Všeobecné, proste poisťovne určujú ceny. Je to smutné? Nie je to smutné? Keď vlastne ministerstvo zdravotníctva je zodpovedné... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, máme tu správu Najvyššieho kontrolného úradu, Najvyššieho kontrolného úradu. Chcem to zopakovať, pretože toto je jednak najvyšší, je to kontrolný úrad a taká možno rečnícka otázka, že aké má postavenie tento úrad, resp. aké by mal mať v demokratickej spoločnosti a čo vlastne je jeho miesto aj pre tú debatu pre nás v Národnej rade? Keď tak pozerám, máme tu väčšinu zastúpenia z opozície, máme tu pána predsedu, máme tu pár koaličných poslancov. Som rád, že spravodajcom je člen finančného výboru, lebo práve na veci zo správy, ktoré sa týkajú hospodárenia, chcem poukázať. Prečo to hovorím? Pretože v programovom vyhlásení vlády nám vláda celému parlamentu sľubovala lepšiu budúcnosť. Parlament je aj orgán, ktorý kontroluje vládu a tieto podklady sú pripravené práve týmto nezávislým orgánom, ktorý by mal mať a požívať veľký rešpekt aj u vlády, aj u parlamentu, by, vlastne prináša konkrétnu správu toho, ako sa on pozerá na fungovanie, fungovanie štátu. A je to podľa mňa aj, by som povedal, veľký podklad pre koaličných poslancov a z toho, čo tu aj prečítam a zacitujem, tak myslím si, že aj vy, koaliční poslanci by ste mali biť na poplach, pretože akosi to, čo je tu napísané, nejde úplne do súladu s programovým vyhlásením vlády, v ktorom ste teda sľubovali všetkým občanom Slovenskej republiky lepšiu budúcnosť.
Hneď keď si pozrieme prvý odsek, tak je tam vlastne napísané "postavenie a pôsobnosť NKÚ" a teda Najvyššieho kontrolného úradu. A píše sa tu, že úrad vykonáva kontrolu z hľadiska dodržiavania všeobecne záväzných predpisov, hospodárnosti, efektívnosti a účinnosti. Čiže hospodárnosti, aj efektívnosti a účinnosti. To je veľmi dôležité a myslím si, že áno, toto je jeho rola. Je dôležité, aby ju napĺňal. A z toho, čo som čítal a čo vám tu budem citovať, tak sami uvidíte, do akej miery sa súčasnej vláde darí, respektíve nedarí. Pretože, alebo poďme, takto, poďme priamo k tomu, čo vlastne táto správa hovorí.
Prvé, čo ma zaujalo, bolo, keď tu je odkaz na vyrovnaný rozpočet a priamo správa hovorí: "Vyrovnaný rozpočet by malo Slovensko dosiahnuť v roku 2020, čo je v súlade s programovým vyhlásením vlády. K odloženiu cieľov došlo aj voči programu stability a rastu z apríla 2017, podľa ktorého mal byť dosiahnutý vyrovnaný rozpočet už v roku 2019." Čiže často tu počúvate od nás rétoriku, od opozície, a je to tak povedané, že to je taká tá vaša opozičná rétorika. Preto budem teraz citovať priamo rétoriku Najvyššieho kontrolného úradu a uvidíte sami, čo si o tom myslí táto nezávislá inštitúcia, ktorá má všetko právo, všetky kompetencie na to, aby sa vyjadrovala objektívne, verím, že to aj robí a z týchto údajov si utvorte obraz sami.
Naplnenie cieľa vyrovnaného rozpočtu verejnej správy už bolo niekoľkokrát presunuté na neskoršie obdobie. Z toho dôvodu NKÚ vidí riziko v dosiahnutí vyrovnaného rozpočtu v roku 2020, hovorí NKÚ. V absolútnych číslach dlh vzrastie o 1,6 mld. eur.
NKÚ vo svojom stanovisku k štátneho rozpočtu i rozpočtu verejnej správy dlhodobo poukazuje na ďalšiu slabú stránku rozpočtového procesu, za ktorú považuje značný počet rozpočtových opatrení. Tieto v prípade štátneho rozpočtu majú podobu presunov rozpočtových prostriedkov, povoleného prekročenia limitu výdavkov a viazania rozpočtových prostriedkov.
Na strane 22 môžte vidieť tabuľku, koľko rozpočtových opatrení sa konalo v jednotlivých rokoch a ktoré kapitoly boli tým, by som povedal, najviac poznačené.
Najväčší objem v roku 2019 predstavujú opatrenia v rámci uvoľnenia rozpočtových prostriedkov z predchádzajúcich rokov. Najväčší objem predstavujú opatrenia Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky v objeme 1,5 mld. eur, Ministerstva práce, rodiny, pardon, toto bude ministerstva, pardon, Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka v objeme 1 mld. eur a Ministerstvo životného ministerstva 403 miliónov. Napriek tomu, že správcovia kapitol odôvodňujú vysoký počet rozpočtových opatrení vyššie uvedenými dôvodmi, NKÚ takýto stav hodnotí dlhodobo za slabú stránku rozpočtového procesu.
Vysoké množstvo rozpočtových opatrení z dôvodov časového nesúladu medzi skutočným príjmom prostriedkov z fondov EÚ a čerpaním výdavkov na projekty by bolo možné obmedziť lepším manažmentom tohto procesu, na čo NKÚ upozorňuje dlhší čas. Kolega spravodajca, to len taká poznámočka pre vás, ako aj člena finančného výboru.
V oblasti rozpočtových vzťahov Slovenskej republiky a v Európskej únii úrad vo svojom ostatnom stanovisku k štátnemu rozpočtu upozornil na pomalší nábeh čerpania prostriedkov tretieho programového obdobia a na potrebu zdynamizovať čerpanie na národnej úrovni. Hovoríme o tom dlhé roky my, hovorí dlhé roky o tom aj NKÚ a vidíme, že aj tretie programové obdobie sme sa nepoučili. Úsilie všetkých zainteresovaných by malo smerovať k tomu, aby čo najvyšší objem oprávnených výdavkov bol predložený na Európsku komisiu v rámci účtovného roku za účelom absorbovania čo najvyššieho objemu príslušnej ročnej zálohy, mohol by som rozprávať ďalej.
Podľa názoru NKÚ časť rozpočtových opatrení je spojená s nadhodnotením alebo podhodnotením potrieb rozpočtových prostriedkov správcami kapitol. Nemusím vysvetľovať, čo to znamená, máme tu už aj pána predsedu finančného výboru - ďakujem za pozornosť, budem pokračovať -, ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám a ani možnostiam jednotlivých správcov kapitol a ani nedostatočnému zvládnutiu programového rozpočtovania. Svedčia o tom veľké hodnoty medziročných presunov alebo prekročenia limitov viacerých ministerstiev. Okrem už vyššie uvedených súm viacerých rezortov Ministerstvo financií rozpočtovými opatreniami typu „prekročenie limitu výdavkov“ zabezpečovalo financovanie IT systémov v objeme 21 mil. eur a objeme 18,6 mil. eur, Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka 2 mil. eur na IT systémy v PPA a pod. Takto nastavené pravidlá rozpočtových opatrení podľa názoru NKÚ nemotivujú k dôslednému plánovaniu príjmov a výsledkov jednotlivých kapitol. Myslím, že veľmi dobrý podnet na diskusiu na finančnom výbore s pánom ministrom financií. Za jeho slabú stránku, teda to programové rozpočtovanie, za jeho slabú stránku považuje a je častá absencia merateľných ukazovateľov, a taktiež aj hodnotenie efektívnosti a účinnosti vynaložených prostriedkov v jednotlivých programoch. NKÚ nám jasne hovorí, čo treba v rozpočtovom procese vylepšiť, priniesť, hodnotiť efektívnosť a účinnosť. Samo NKÚ postráda tento rozmer. Väčšina kontrolovaných projektov v roku 2017 tento nedostatok potvrdzuje.
Za slabú stránku rozpočtového procesu NKÚ považuje i problematiku rezerv. Ak si pamätáte, na jeseň sme o tom hovorili aj s kolegom Jurzycom a ďalšími. Pre rok 2017 sa ich výška rozpočtovala v hodnote 500 mil. eur. Za problém považujeme najmä tie, ktoré nemajú definovaný účel a preto NKÚ vo svojom stanovisku k štátnemu rozpočtu na rok 2018 upozornil na nevyhnutnosť pristupovať k čerpaniu rezerv v súlade s ich účelovým určením a v prípade bližšie nešpecifikovaných rezerv zabezpečiť ich oprávnené použitie v kapitolách, kde vzniknú riziká v priebehu roka.
Z údajov vyplýva, že za obdobie rokov 2009 až 2016 sa príjmy verejnej správy zvýšili o 37 %. Vidíme a potvrdzuje to aj správa, že príjmy výrazne narastajú. Áno, aj výdavky, žiaľ.
Výsledky o výške kapitálových výdavkov, je tu venované kapitálovým výdavkom, poukazujú na značnú závislosť kapitálu verejnej správy na eurofondoch. Veľmi výstižná veta. Ale na druhej strane dokumentujú, aká mimoriadne nízka je kapitálová aktivita verejnej správy. Dobré časy prejedáme a na budúcnosť a pre udržateľný rozvoj robíme veľmi málo. Na strane 24 môžte vidieť krásny graf, kde vidíte práve zelenými stĺpčekmi to prejedanie a tými modrými, ktoré sú veľmi maličké, percentuálne sa pohybujú do výšky 9 %, sú práve tie kapitálové výdavky, ktoré by mali byť práve investíciou. V praxi to znamená minimálnu mieru obnovy kapitálu a minimálnu mieru nových, najmä rozvojových investícií do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry. Opakujem, rozvojových investícií, rozvojových, čo potvrdzujú výsledky kontrolnej akcie štátnych a samosprávnych nemocníc a tak ďalej a tak ďalej. Môžte si to preštudovať priamo v správe.
Čiže vidíme tu, akým spôsobom teda boli jednotlivé výdavky aj nevyčerpané. A pre krátkosť času túto tabuľku preskočím. Krásne je tu ukázané, že aj kontrola v roku 2016 ukázala vysokú mieru nepripravenosti na zvládnutie programov v rámci rezortu ministerstva obrany, na ktoré boli vyčlenené nepomerne nižšie rozpočtové zdroje.
S ohľadom na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve, pardon, v rámci rezortu ministerstva vnútra s ohľadom na neprehľadnosť pri postupe predaja, respektíve zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier bude podľa názoru NKÚ naplnenie plánovaných príjmov rozpočtu problematické. Trend zníženia počtu administratívnych pracovníkov, ktorý by mala priniesť reforma ESO, neprichádza. Opačný vývoj je na strane príslušníkov policajného zboru, kde dochádza k zníženiu, čiže vidíme veľa administratívy, málo výkonu.
Ministerstvo financií. Ide najmä o nekrytie výdavkov na pokračovanie reformy UNITAS, ako aj rozvoj a prevádzku informačných systémov do rezortného a nadrezortného charakteru, na prebiehajúce, príp. hroziace medzinárodné arbitráže.
Ďalej ministerstvo hospodárstva tam má svoju zmienku.
Povenujem sa chvíľočku daňovým príjmom, ktoré tu čiastočne boli spomenuté. A hlavne spotrebným daniam. Veľmi ma zaujala práve tá časť, kde ste pojednávali o spotrebných daniach. A ako vidíme, porovnávali ste vlastne Českú republiku so Slovenskou republikou, čo bolo veľmi zaujímavé čítanie a určite odporúčam aj členom finančného výboru, pretože vidíme, že Česká republika dosiahla, dosahuje vyššiu efektivitu za podstatne menej peňazí.
Spoločnou tendenciou je dlhodobý rast administratívnych výdavkov vynaložených na správu spotrebných daní, a to najmä z dôvodu rastu miezd, čo je jeden z hlavných faktorov poklesu ich efektívnosti. V Slovenskej republike túto tendenciu v poslednom období ešte umocňujú výdavky vynaložené na elektronické služby a mzdy zamestnancov vykonávajúcich stály dozor.
A teraz. Napriek týmto faktom kontrola zistila výrazné rozdiely v administratívnych výdavkoch vynaložených na jedného zamestnanca spravujúceho spotrebné dane v Slovenskej republike a Českej. Kým v Slovenskej republike na výber 100 eur spotrebných daní boli výdavky v sume 1,94 eur, v Českej republike to bolo 73 centov.
Právna úprava spotrebných daní Českej a Slovenskej republiky vo viacerých oblastiach ich správy významne presahuje požiadavky EÚ, čo predstavuje potenciál pre zjednodušenie správy týchto daní a pre úsporu administratívnych nákladov finančnej správy. Ale v Českej republike prispieva k efektívnej správe spotrebných daní overovanie ekonomickej stability žiadateľov, v Českej republike je zavedené povinné označovanie a farbenie vybraných minerálnych olejov. A Česká republika spravuje tieto úkony kamerovým monitoringom a náhodnou kontrolou, kdežto u nás máme stály dozor. V Slovenskej republike je distribúcia kontrolných známok jednoduchšia, ako v Českej republike a kontrolné známky majú vyššiu úroveň ochranných prvkov. Stále citujem správu NKÚ.
Tuto môžme vidieť práve aj odporúčania, alebo taký priestor na efektivitu. Správca dane v Slovenskej republike vykonáva v zmysle zákona značnú časť administratívnych úkonov prevažne formou výkonu, fyzického výkonu daňového dozoru, kým v Českej republike správca dane kladie dôraz na vzdialený dohľad a analýzu rizík. Je tam ukázané aj vlastne, že tá efektivita sa dá dosahovať aj takýmto spôsobom. A vidíme, že výrazne vyššie náklady zistila aj kontrola zavedenia systému MCS v Slovenskej republike v porovnaní s Českou republikou. Výdavky na zavedenie systému, ako aj upgrade boli na Slovensku za päť rokov o 20 % vyššie, ako v Českej republike za desať rokov.
Napriek tomu, že úroveň dohľadu je v oboch krajinách porovnateľná, to je veľmi dôležité, v Slovenskej republike je správa spotrebných daní významne náročnejšia na personálne zdroje. Dosiahnuť efektívnosť aspoň na úroveň Českej republiky je potrebné považovať za veľkú výzvu a úlohu finančnej správy. Opäť, kolegovia finančného výboru, veľmi silný odkaz. Dokonca aj tento odkaz: súčasná fáza ekonomického cyklu a situácia na trhu práce vytvárajú vhodné podmienky na optimalizáciu ľudských zdrojov vo finančnej správe. Taktiež sa tu odkazuje na to, že je vhodné realizovať nie lokálny, ale nadnárodný benchmarking. Ako jedna z prvých možností sa javí zmeniť spôsob výkonu stáleho daňového dozoru, keďže vidíme, že to v Čechách funguje a že, citujem opäť zo správy: "je to efektívnejšie a účinnejšie".
Daň z pridanej hodnoty. Veľmi ma zaujalo konštatovanie práve Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý teda vypracoval aj samostatnú k tomu kontrolnú správu a konštatuje, že s touto daňou sa spája najviac daňových podvodov veľkého rozsahu. Kontrola, ktorá sa sústredila na úlohu ministerstva financií a finančnej správy v tomto procese potvrdila, že merať účinnosť jednotlivých prinajmenšom tých opatrení, ktoré sú všeobecne považované za úspešné, nie je možné z viacerých dôvodov. A teraz vám prečítam:
"Akčný plán, vrátane jeho aktualizácie neobsahuje kvantitatívne ciele jednotlivých opatrení, t. j. aký má byť prínos opatrení vyjadrený konkrétnym zvýšením výberu DPH. Dokument nestanovuje merateľné kritériá a spôsob vyhodnocovania účinnosti prijateľných opatrení. Finančná správa a zrejme ani ostatné orgány štátnej správy nesledujú osobitným spôsobom náklady s implementáciou jednotlivých opatrení akčného plánu.". Toto sú proste veľké zlyhania, ktoré keď robíme nejaké akčné plány a nedáme si merateľné ukazovatele, potom vidíme, že sa nedá spätne ani vyhodnocovať.
Takisto je tu aj vlastne vyjadrené, že finančná správa nejakým spôsobom ministerstvo financií spätne odhadlo, aký bol prínos a tu sa píše, že aký prínos mali jednotlivé opatrenia, však nie je špecifikované. Nie je tiež zrejmé, či medzi opatrenia, ktoré sa prijali, nie sú aj opatrenia so zanedbateľným alebo žiadnym prínosom, alebo už splnili svoje opodstatnenie a iba zaťažujú správcu dane i daňovníka. Nie je zrejmá ani výška použitých zdrojov na realizáciu a jeho opatrení. Toto určite nie je ani účinné, ani efektívne, ani hospodárne nakladanie s finančnými zdrojmi.
NKÚ upozorňuje, že v zmysle zákona o rozpočtových pravidlách je potrebné používať rozpočtové prostriedky nielen hospodárne, ale aj účinne.
Ďalej sú tu ďalšie veci, ktoré z hľadiska aj tej Národnej bločkovej lotérie vidíme, že teda nepriniesli nejaký veľký osoh, keď čítate priamo vyjadrenia NKÚ. Takisto pri čerpaní európskych fondov vidíme veľké nedostatky z hľadiska čerpania. Či už v pomalom nábehu alebo aj z minulého obdobia NKÚ konštatuje, že pri druhom programovom období sme nevyčerpali objem 347 miliónov eur. Ak si pamätáte, sociálny balíček bol 250, toto je 347 miliónov a dokonca NKÚ upozorňuje, že táto suma zrejme bude ešte väčšia, keď sa ukončí toto obdobie účtovne.
Takže toľko k eurofondom a zvyšok času by som chcel ešte krátko venovať, píše sa tu aj kapitola 3.5.2. štát ako akcionár, kde poukazuje na to, ako zle hospodárime, alebo ako zle vláda hospodári s majetkom, s ktorým disponuje. Výdavky rezortov na lepšie využitie verejných prostriedkov poukazujú na to, ako sa plytvá práve tým, že sa používajú prostriedky na právne služby externe. Z preverovania vyplynulo, že vynakladanie prostriedkov v oblasti služieb bolo v niektorých prípadoch neefektívne a neúčinné. Viaceré externé zadávania činností mohli byť zabezpečené vlastnými zamestnancami, odbornými útvarmi rezortov. Týmto postupom tak došlo k neodôvodnenému, prípadne predraženému využívaniu externých zdrojov. Finančné prostriedky tak boli uhradené bez adekvátneho vyhodnotenia. Potvrdila to aj nedostatočná praktická využiteľnosť predmetu zmluvy. Tam môžte vidieť grafy, ako ktoré rezorty vlastne využívali aké služby a zbytočne.
Poslednú minútku, ak stihnem. REPAS je tam veľmi dobre rozobratý, určite odporúčam si to preštudovať, trošku sa dostať do obrazu triezveho, ktorý táto správa priniesla. A posledné, čo ma tam zaujalo, bolo ESO projekt, ktorý tam je tiež veľmi dobre rozobratý a vlastne ukazuje, že deklarovaná úspora vo výške 1 miliardy nebola preukázaná, a to z dôvodu, že ministerstvo vnútra doposiaľ nevykonalo žiadnu analýzu skutočného dopadu implementácie ESO. Pred samotnou delimitáciou neprebehla žiadna pasportizácia budov, jednalo sa o 1 348 budov, neprehľadnosť pri postupe predaja, resp. zámeny nehnuteľností za účelom zriadenia klientskych centier vytvára riziko plnenia plánovaných príjmov rozpočtu. NKÚ identifikovalo riziko nehospodárneho a neefektívneho nakladania s delimitovaným majetkom štátu v správe. A takto by som mohol pokračovať.
Ja teda chcem len povedať, že z tejto správy jasne vidíme, že táto vláda určite nenapĺňa ani programové vyhlásenie vlády a už vonkoncom nie, nehospodári (zaznievanie zvukov časomeru) efektívne, účinne a už vonkoncom nie hospodárne. Takže toto predkladám hlavne koaličným poslancom ako apel.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Edo Heger, ako obyčajne, veľmi zrozumiteľná a hustá, hutná reč. Súčasne si mi tam ale prihral, musím povedať, že nie sme dohodnutí, aj keď to tak možno teraz bude vyzerať, ale keď si hovoril o tom, že dávaš do pozornosti členom finančného výboru, že NKÚ nameral istú neefektívnosť na daňovom riaditeľstve alebo na finančnej správe, tak my sme boli spolu na návšteve následne po zverejnení správy NKÚ, resp. nálezov NKÚ z kontroly, 18. 12. 2017, mám tu pred sebou taký môj neformálny zápis a máme tam poznačené aj, kedy by mala finančná správa iniciovať legislatívne zmeny, ktoré napravia a zvýšia tú efektívnosť. Ja tu mám, pozerám sa na dátum 1. 1. 2019, budeme môcť vraj hlasovať už o nejakom konkrétnom návrhu. No tak teším sa na to a ešte raz ďakujem za tú reč.